{"guid": "ussr:25288c65-505b-4320-b5de-28924ce46289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2019 z 10. 3. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. I. ÚS 17/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/25288c65-505b-4320-b5de-28924ce46289", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 17/2019-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jurajom Špirkom, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 251/2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 251/2013\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 251/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Špirka, Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 17/2019-14 z 9. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\nna prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 251/2013 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) o náhradu škody, v ktorom nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti meritórne\nrozhodnuté. Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 2. januára 2019.\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania\nchronologickým súpisom procesných úkonov v danej veci. Návrh na vydanie platobného\nrozkazu o zaplatenie sumy 1 696,10 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody sťažovateľ\npodal okresnému súdu 12. júla 2013. Posledným úkonom súdu pred podaním ústavnej\n\n2\n\nsťažnosti bolo vyhlásenie rozsudku na pojednávaní 6. marca 2018. Od tohto dňa súd\nnedoručil žalobcovi rozsudok ani zápisnicu z pojednávania a ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti zostal nečinný.\n3. Sťažovateľ uviedol, že 28. novembra 2018 podal sťažnosť na prieťahy predsedovi\nokresného súdu v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že ku dňu podania\nústavnej sťažnosti nedostal na túto sťažnosť odpoveď.\n4. Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu vznikli v namietanom konaní\nzbytočné prieťahy spôsobené činnosťou okresného súdu, ktorý síce vykonával\nprocesné úkony, tie ale neboli efektívne, a tiež úplnou nečinnosťou súdu v obdobiach\nod 26. februára 2014 do mája 2015, od 7. júna 2016 do 13. júla 2017 a následne\npo vyhlásení ostatného rozsudku súdu prvého stupňa od 6. marca 2018. Za neefektívny\npostup súdu považuje sťažovateľ duplicitné a nadbytočné úkony súdu, ktoré nemožno\npovažovať za efektívny a relevantný postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa.\nPodľa jeho názoru okresný súd nepostupoval v konaní tak, aby v čo najkratšej dobe\nzadovážil dostatok dôkazov pre rozhodnutie.\n5. Pokiaľ ide o predmet konania ako jednu z podmienok, splnenie ktorých ústavný\nsúd skúma v súvislosti s porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, sťažovateľ uviedol, že ide o civilnoprávne konanie, žalobu o náhradu škody,\nktorá je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Podľa jeho názoru nie sú\nv danej veci prítomné okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší priebeh konania jeho\nzložitosťou. Vec sa nejaví zložitou po právnej stránke. K predmetu konania existuje\nustálená právna úprava a judikatúra.\n6. Sťažovateľ je toho názoru, že svojím správaním v namietanom konaní nijakým\nspôsobom neprispel k zbytočných prieťahom a vykonal všetky úkony potrebné\nna preukázanie skutku. Poukázal na skutočnosť, že vec bola najprv prejednávaná\nako priestupok obcou\n\na všetky dôkazy boli bezprostredne po skutku zdokumentované\n\n3\n\npolicajnými orgánmi. Následne, keď zodpovednosť žalovaného za priestupok zanikla\nv dôsledku uplynutia lehoty podľa § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov, nemal sťažovateľ inú možnosť, len sa obrátiť\nso žalobou o náhradu škody na súd. Sťažovateľ uznáva, že medzi dôkazmi, ktoré boli\nvykonané v napadnutom konaní, a dôkazmi vykonanými v priestupkovom konaní boli\nrozpory, avšak toto pričíta zbytočným prieťahom v konaní na strane súdu.\n7. Sťažovateľ tiež opakovane odkazuje na judikatúru ústavného súdu, z ktorej\nvyplýva, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho\norgánu. Samotným prerokovaním veci sa pritom právna neistota neodstráni, tá sa vytvára\naž právoplatným rozhodnutím. Postup okresného súdu vyhodnotil sťažovateľ ako konanie,\nktoré nesmerovalo k odstráneniu jeho právnej neistoty.\n8. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní a aby okresnému súdu prikázal\nv namietanom konaní konať. Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia\nvo výške 5 000 € a rovnako si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n325,42 €.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v odpovedi na výzvu\nsp. zn. 1 SprO 59 /2019 z 22. januára 2019 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej uviedol:\n\n4\n\n„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 10. 01. 2019 doručenej Okresnému súdu Prešov\ndňa 14. 01. 2019 Vám oznamujem, že vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/251/2013 vyhlásil\nzákonný sudca rozsudok dňa 06.03.2018, expedovaný bol dňa 20. 12. 2018. Keďže postup\nzákonného sudcu Mgr. Revického považujeme za porušenie jeho pracovných povinností,\npodávam na neho návrh na začatie disciplinárneho konania.\nV danom spise bolo podané odvolanie 10.01.2019, prebiehajú procesné úkony\nv súvislosti s odvolacím konaním, v súčasnej dobe nie je možné spis zapožičať.“\n10. Výzvou z 29. januára 2019 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,\naby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného\nsúdu na zaujatie stanoviska.\n11. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 5. februára 2019 ústavnému súdu\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci samej uviedol:\n„Z pripojeného stručného vyjadrenia Okresného súdu Prešov vyplýva, že postupom\nzákonného sudcu Mgr. Revického došlo k porušeniu jeho pracovných povinností, preto\npodávajú návrh na začatie disciplinárneho konania. S postupom predsedu súdu sa plne\nstotožňujeme. V ostatnom sa plne pridržiavame nášho písomného podania s tým, že len\nskonštatovanie porušenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením. Preto sťažovateľ\nz dôvodov uvedených v podaní považuje za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR.“\nIII.\nK obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n12. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd\no predloženie\n\nsúdneho\n\nspisu,\n\nktorý\n\nmu\n\nokresný\n\nsúd\n\ndoručil\n\nna nahliadnutie\n\n19. decembra 2019. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia\nokresného súdu a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil takýto stav namietaného konania:\n\n5\n\n13. Dňa 12. júla 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie\nplatobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 696,10 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody.\nDňa 12. augusta 2013 vydal na jeho základe okresný súd platobný rozkaz. Po podaní odporu\nproti platobnému rozkazu sa v konaní uskutočnilo prvé pojednávanie 26. februára 2014,\nktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorého výsluch\npovažoval súd za potrebný.\n14. Následne došlo opatrením predsedu súdu sp. zn. 1 SprR 5/2014 k zmene\nzákonného sudcu z dôvodu zmeny rozvrhu práce dodatkom č. 5. Dňa 15. mája 2014\ndal konajúci\n\nsudca\n\npokyn\n\nna nariadenie\n\npojednávania\n\nna\n\n9.\n\nseptember\n\n2014.\n\nNo už 11. júna 2014 bol termín pojednávania súdom zrušený z dôvodu zmeny rozvrhu práce\ndodatkom č. 8 a došlo opäť k zmene zákonného sudcu. Vec bola pridelená sudcovi\nMgr. Petrovi Revickému.\n15. Ďalšie pojednávanie bolo súdom nariadené na 9. jún 2015 až na základe urgencie\nprávneho zástupcu sťažovateľa zo 6. mája 2015. Ten však obratom požiadal súd o zmenu\ntermínu hlavného pojednávania z dôvodu kolízie s tromi inými pojednávaniami, ktoré\nboli nariadené skôr. Na základe tejto žiadosti zmenil súd termín pojednávania\nna 22. september 2015.\n16. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 22. septembra 2015, vyplynula\nz vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov konania) potreba vykonania ďalších\ndôkazov a pojednávanie bolo odročené na 10. november 2015. Ďalšie pojednávanie sa\nuskutočnilo v uvedený dátum, avšak zo svedeckých výpovedí vyplynula potreba vykonania\nďalšieho dokazovania, pretože svedecké výpovede sa líšili od svedeckých výpovedí\nz priestupkového konania. Následne súd vykonal viacero úkonov na zabezpečenie dôkazov\n(výzva policajným orgánom objasňujúcim priestupok, výzva príslušnej obci prejednávajúcej\npriestupok, výzva právnemu zástupcovi žalobcu na doplnenie dokazovania).\n17. Dňa 8. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol\no zamietnutí žaloby. Konajúci sudca požiadal 6. mája 2016 o predĺženie lehoty\nna vyhotovenie rozsudku z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Rozsudok bol právnemu\n\n6\n\nzástupcovi sťažovateľa doručený 23. mája 2016. Právny zástupca sťažovateľa podal\n6. júna 2016 proti rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd predložil na prejednanie\na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) 9. augusta 2016. Krajský\nsúd rozhodol o odvolaní sťažovateľa 31. októbra 2017 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis bol okresnému súdu doručený\n4. decembra 2017.\n18. Okresný súd nariadil obratom hlavné pojednávanie na 9. február 2018 a zároveň\nvyzval sťažovateľa na doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. Právny zástupca\nžalovaného však požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dovolenky v zahraničí.\n19. Súd odročil hlavné pojednávanie na základe žiadosti na 6. marec 2018 a vyzval\nopäť právneho zástupcu sťažovateľa na upresnenie dôkazných návrhov z dôvodu ich\nneurčitosti. Súd vykonal viacero úkonov na zabezpečenie dôkazov (výzva obci\nprejednávajúcej priestupok). Následne na hlavnom pojednávaní okresný súd žalobu opäť\nzamietol.\n20. Rozsudok okresného súdu bol súdom expedovaný až po podaní ústavnej\nsťažnosti 20. decembra 2018 a právnemu zástupcovi sťažovateľa bol doručený\n2. januára 2019.\n21. Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku\nodvolanie a vec bola 19. februára 2019 predložená na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý\nvo veci stále koná.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n22. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n7\n\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n25. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n27. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).\n\n8\n\n28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná\ni po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne\nnerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť\ntaký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n29. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.\n30. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,\nv ktorý sa bude konať nové pojednávanie.\n\n9\n\n31. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n32. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nsúd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej\nkoncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu\na následkoch neprítomnosti strán, ako aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n33. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom\nkonaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné\nprávo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n34. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že konanie o zaplatenie z titulu\nnáhrady škody nevykazovalo z právneho hľadiska črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú\nsúčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Predseda okresného súdu vo svojom\nvyjadrení nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú zložitosť danej veci.\n\n10\n\n35.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť\nosobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania\npred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.\n36. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného\npostupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,\npodľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 182/08).\n37. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého\nkonania a zistil, že okresný súd priebežne konal o návrhu sťažovateľa, nariaďoval\npojednávania a dvakrát vo veci rozhodol rozsudkom. Ústavný súd však musí zároveň\nkonštatovať, že v postupe okresného súdu boli obdobia nečinnosti, ktoré uviedol sťažovateľ\n(pozri bod 4). Tieto obdobia nečinnosti spočívali v neefektívnej organizácii práce súdu\nči opakovaných zmenách zákonného sudcu.\n38. Pokiaľ ide o obdobie nečinnosti označené sťažovateľom medzi 9. augustom 2016\na 31. októbrom 2017, keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, ústavný súd\nkonštatuje, že napriek skutočnosti že sťažovateľ nenapadol i postup krajského súdu,\ns prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť ESĽP, ktorý posudzuje konanie ako celok, ústavný\nsúd zahrnul uvedené obdobie medzi zbytočné prieťahy v konaní.\n39. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že celková doba\nkonania na prvostupňovom súde (6 a pol roka) je neprimeraná, čo je nezlučiteľné so\nsťažovateľom namietaným\n\nporušením\n\nzákladných\n\na judikatúrou ústavného súdu, ako aj ESĽP.\n\n11\n\npráv\n\npodľa\n\nústavy\n\na dohovoru\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n40. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nporušil\n\nzákladné\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n41. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n42. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n43. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľa ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal\nokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nkonať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená\nvec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nprávoplatne skončená a do komplexu úkonov smerujúcich k naplneniu právnej istoty patrí aj\n,,porozsudková“ agenda vrátane doručovania súdnych rozhodnutí či rozhodovanie o výške\ntrov ako integrálnej súčasti súdneho konania (II. ÚS 735/2014, III. ÚS 207/2016).\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n44. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n12\n\n45. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n46. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nnezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý\naj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n47. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n5 000 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní, v ktorej sa\nsťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.\n48. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobia\nnečinnosti\n\na neefektívnu\n\nčinnosť\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže v posudzovanej veci sú dané dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia.\nPri ustálení sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu\nnapadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých\nprieťahoch, ako aj na to, že po prijatí ústavnej sťažnosti okresný súd už meritórne rozhodol.\nZároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci a význam konania\npre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že dôkazná situácia sťažovateľa v napadnutom konaní\nsa v dôsledku neprimerane dlhého konania zásadným spôsobom zhoršila. Podľa názoru\nústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3\nvýroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej\njudikatúry (napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05 a I. ÚS 139/06).\n\n13\n\nVI.\nTrovy konania\n49. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi\nvznikli v konaní pred ústavným súdom.\n50. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n51. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov.\n52. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková\nhodnota náhrady trov konania tak predstavuje sumu 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n53. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n54. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/251/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:165e4285-6eae-4769-877a-1847ce29869c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 735/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:1356a8c8-c4c5-498d-ba95-8bbd3eeeeb7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1356a8c8-c4c5-498d-ba95-8bbd3eeeeb7a"}, {"guid": "ussr:6c4d199a-2a7f-4418-ba8e-84151bf5aa5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/05 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c4d199a-2a7f-4418-ba8e-84151bf5aa5d"}, {"guid": "ussr:69f08251-8da7-47d1-a589-39f531f1a708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/06 z 11. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69f08251-8da7-47d1-a589-39f531f1a708"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:51a8a1ed-cfd5-483f-a835-dad123025202", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.66.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.66.2020.1"}]}