{"guid": "ussr:de05104f-b2a7-4f39-b47b-efdf1d7363b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2020 z 16. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 167/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de05104f-b2a7-4f39-b47b-efdf1d7363b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 167/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n,\n,\n\n,a\n,\n\nzastúpených\n\n,\nadvokátom\n\nJUDr. Martinom Ribárom, Mickiewiczova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 8 C 322/2011-80 z 13. októbra 2015\na uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 34/2016-102 z 20. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov\n,\n\n(ďalej aj ,,sťažovateľ“), a\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu\n\naj ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného\npráva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Okresného súdu Pezinok (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 8 C 322/2011-80\nz 13. októbra 2015 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 14 Co 34/2016-102\nz 20. júla 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov je vedená pod sp. zn. Rvp 203/2019 a bola\npôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľov prerokovaná, preto\nbola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného\n16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi\na v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom\n\n2\n\nsenáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav\nKaššák a Miloš Maďar.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou, ktorú\nokresnému súdu doručili 22. decembra 2011, domáhali povolenia obnovy konania, ktoré\nbolo vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 4 C 419/2008 o zaplatenie sumy 6 306,86 €\ns príslušenstvom. V tomto konaní, ktorého obnovu sťažovatelia požadovali, vystupovali\nna strane žalovaných proti žalobcovi\n,\n\n,\n\n, ktorý od nich požadoval zaplatenie už uvedenej sumy\n\nza vykonané práce a dodávku materiálu na rodinnom dome, pričom žalobca bol v uvedenom\nkonaní úspešný. Sťažovatelia svoj návrh na obnovu konania odôvodňovali tým, že\npo právoplatnom skončení konania sa k nim dostal dôkaz, ktorý by mohol mať významný\nvplyv na výsledok konania. Týmto dôkazom mal byť tzv. ,,bianko papier“, ktorý mal\nobsahovať podpis a pečiatku pôvodného žalobcu, ktorý im ho mal dať v období ich\nnadštandardných vzťahov po zaplatení ceny za dielo, do ktorého si podľa inštrukcií\npôvodného žalobcu mali v prípade potreby alebo sporu doplniť akýkoľvek text. Týmto mali\nsťažovatelia záujem preukázať, že cenu za dielo uhradili a pohľadávku uspokojili.\n4. Sťažovatelia ďalej uviedli, že okresný súd následne napadnutým uznesením\nokresného súdu návrh na povolenie obnovy konania zamietol, keďže na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno ich\ntvrdenia, že bez vlastného subjektívneho zavinenia nemohli už uvedený nový dôkaz\npredložiť v pôvodnom konaní, o ktorého obnovu žiadali, resp. v stanovenej lehote\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vyjadrenia sťažovateľov týkajúce sa toho,\nkedy sa mali o dôvode obnovy konania dozvedieť, boli zo strany okresného súdu\nvyhodnotené ako rozporné, majúce za cieľ účelovo privodiť pre sťažovateľov priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci. Napadnuté uznesenie okresného súdu následne sťažovatelia napadli\nodvolaním, o ktorom bolo krajským súdom rozhodnuté napadnutým uznesením krajského\nsúdu tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a v konaní o povolenie obnovy\nkonania žalovanému priznal proti sťažovateľom ako žalobcom nárok na plnú náhradu trov\nkonania. Krajský súd sa v napadnutom uznesení krajského súdu stotožnil so závermi\n3\n\nokresného súdu uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu a doplnil, že v danej\nveci nešlo o také skutočnosti, ktoré by sťažovatelia bez svojej viny nemohli použiť už\nv pôvodnom konaní. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ\ndovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/2018 z 22. novembra 2018 ako procesne neprípustné\nv zmysle § 447 pís. c) Civilného sporového poriadku odmietnuté.\n5. Sťažovatelia namietali porušenie práva na spravodlivý súdny proces a základného\npráva na súdnu ochranu, čo odôvodňovali tým, že okresný súd zohľadnil pri vydaní\nnapadnutého uznesenia okresného súdu len dôkazy v prospech druhej sporovej strany,\nnie sťažovateľov a nedostatočne skúmal podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania.\nPodľa sťažovateľov došlo zo strany okresného súdu, ako aj následne zo strany krajského\nsúdu k ústavne neudržateľnému výkladu § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 230 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku. K tomu dodali: ,,Avšak Krajský súd vo svojom odôvodnení\nlen stručne uviedol, že sa nejednalo o také dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli žalobcovia\npoužiť v pôvodnom konaní... nevysporiadal so skutočnosťou, že reálne danú listinu nemali\nsťažovatelia k dispozícii, nevedeli kde sa nachádza a či ešte existuje a teda ju nemohli\npoužiť... sa dôkladne nevysporiadal ani okresný súd, ani krajský súd vo svojom odôvodnení\na túto skutočnosť, že sťažovatelia tento dôkaz v čase konania pôvodného konania nemali\n(a neoznačili ho preto, lebo ani nevedeli, či (ešte) existuje) súdy arbitrárne a svojvoľne\nodignorovali.“\n\nUviedli,\n\nže\n\nzávery\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nako\n\naj\n\nkrajského\n\nsúdu\n\no neprípustnosti návrhu na obnovu konania boli zjavne neodôvodnené a chýbala\npredchádzajúca racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania.\nDodali, že nepripustením nimi navrhnutého dôkazu, tzv. ,,bianko papiera“ sa dostali ako\nstrana v konaní do nevýhodnejšieho postavenia a bola tým narušená aj rovnosť strán.\n6. Zároveň v podanej ústavnej sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie práva\nna spravodlivý proces aj v dôsledku neodôvodnenosti napadnutého uznesenia okresného\nsúdu, ako aj napadnutého uznesenia krajského súdu. K tomu uviedli: ,,... vôbec neodôvodnili\nriadne a presvedčivo, prečo zamietli návrh na obnovu konania. Krajský súd vo svojom\nodôvodnení rozsudku v bode 20 len stručne uviedol, že neboli naplnené podmienky pre\n4\n\npripustenie obnovy konania a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď\nzamietol návrh... na povolenie obnovy konania...“ Uviedli, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu, ako aj napadnuté uznesenie krajského súdu vykazujú znaky chýbajúceho\nrozhodnutia, ako aj jeho arbitrárnosti. Poukázali aj na to, že okresný súd aj krajský súd\nzhodne poukázali na zákonnú lehotu troch mesiacov od právoplatnosti pôvodného\nrozhodnutia, avšak podľa sťažovateľov v danom čase takáto subjektívna lehota 3 mesiacov\nna podanie návrhu na obnovu konania nebola formulovaná. Preto absentuje náležité\nodôvodnenie počítania takejto lehoty. K tomu dodali, že v ich veci bola lehota na podanie\nnávrhu na obnovu konania stanovená v § 230 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku,\na to objektívna lehota troch rokov od právoplatnosti rozsudku a subjektívna lehota troch\nmesiacov od času, keď sa ten, kto obnovu konania navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy\nkonania, alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Vo vzťahu k lehotám uviedli, že prvá\ntrojročná objektívna lehota začala plynúť od 31. mája 2011 a druhá trojmesačná objektívna\nlehota začala plynúť od 5. novembra 2011, keď sťažovateľka našla nový dôkaz,\na to tzv. ,,bianko papier“.\n7. Na záver sťažovatelia k namietanému porušeniu základného práva na ochranu\nmajetku uviedli, že novoobjavený dôkaz, tzv. ,,bianko papier“, na základe ktorého žiadali\nobnovu konania, im bol síce odovzdaný ešte v čase bezprostredne po zhotovení diela, ale\nnásledne nemali vedomosť o tom, či ešte existuje, boli toho názoru, že je zničený\nči stratený, a preto ho v pôvodnom konaní ani ako dôkaz neuvádzali. Sťažovatelia\nsa nestotožňujú zo záverom krajského súdu uvedeným v napadnutom uznesení krajského\nsúdu, že keďže tzv. ,,bianko papier“ objektívne existoval už v čase pôvodného konania, nie\nje možné ho považovať za novoobjavený dôkaz, ktorý sťažovatelia nemohli bez svojej viny\npoužiť v pôvodnom konaní. K tomu dodali, že ak uvedená listina bola v držbe ich syna,\nv tom čase nebohého, ktorý im jej existenciu objektívne nemohol potvrdiť a listinu im dať,\nnemohli tzv. ,,bianko papier“ uplatniť v pôvodnom konaní, ale ako dôkaz ho mohli uplatniť\naž po jeho nájdení. K tomu dodali: ,,V okolnostiach daného prípadu teda nie je ústavne\nakceptovateľný záver, že k nepredloženiu, resp. neoznačeniu bianko papiera v pôvodnom\nkonaní došlo vinou sťažovateľov... okresný aj krajský súd toto zákonné kritérium úplne\nodignorovali, a svojvoľne a arbitrárne a vôbec sa otázkou viny či neviny sťažovateľov\n5\n\nvo vzťahu k možnosti predloženia novoobjaveného dôkazu nezaoberali.“ V závere uviedli,\nže napadnutým uznesením krajského súdu došlo k formálnemu výkladu práva, keďže\nkrajský súd nepostupoval tak, aby preskúmal zákonnosť napadnutého uznesenia\nokresného súdu. Podľa sťažovateľov napadnuté uznesenie krajského súdu nie je ústavne\nakceptovateľné a udržateľné.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 46\nods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa\n20. 07. 2017 a rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. 8C/322/2011-80 zo dňa\n13. 10. 2015 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa 20. 07. 2017 a rozsudkom Okresného súdu\nv Pezinku č. k. 8C/322/2011-80 zo dňa 13. 10. 2015 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľov na ochranu majetku vyplývajúcu z čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa\n20. 07. 2017 a rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. 8C/322/2011-80 zo dňa\n13. 10. 2015 porušené bolo.\n4. Základné právo sťažovateľov na rovnosť účastníkov konania pred súdom\nvyplývajúcu z čl. 47 ods. 3 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa 20. 07. 2017 a rozsudkom Okresného súdu v Pezinku\nč. k. 8C/322/2011-80 zo dňa 13. 10. 2015 porušené bolo.\n5. Základné právo sťažovateľov na právo na ochranu majetku vyplývajúce z čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa 20. 07. 2017\na rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. 8C/322/2011-80 zo dňa 13. 10. 2015 porušené\nbolo.\n6. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/34/2016-102 zo dňa 20. 07. 2017\nsa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.\n6\n\n7. Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom\nvo výške 1.500,-EUR (slovom tisícpäťsto eur) na účet sťažovateľov.\n8. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet sťažovateľov.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\n\n7\n\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n16. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n18. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n8\n\nverejného\n\nzáujmu\n\na za\n\npodmienok,\n\nktoré stanovuje zákon\n\na všeobecné zásady\n\nmedzinárodného práva.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu.\nK porušeniu nimi označených práv malo dôjsť v dôsledku:\n- arbitrárnosti a nedostatočného vysporiadania sa krajského súdu v napadnutom\nuznesení krajského súdu s tvrdeniami sťažovateľov o tom, že v čase trvania pôvodného\nkonania nedisponovali s tzv. ,,bianko papierom“,\n- tým, že v dôsledku nepripustenia a nevykonania dôkazu tzv. ,,bianko papiera“ boli\nsťažovatelia postavení do nevýhodnejšej pozície, čím malo dôjsť k narušeniu rovnosti strán,\n- nedostatočného vysporiadania sa a odôvodnenia okresného súdu a krajského súdu\ns otázkou týkajúcou sa lehoty na podanie návrhu na obnovu konania,\n- záverov krajského súdu uvedených v napadnutom uznesení krajského súdu\ntýkajúcich sa listinného dôkazu tzv. ,,bianko papiera“ ako dôvodu na povolenie obnovy\nkonania s ohľadom na jeho objektívnu existenciu v čase pôvodného konania.\n20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n\n9\n\nIII.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením\nokresného súdu\n21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 66/2020).\n22. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (I. ÚS 476/2019).\n23. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n24. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia využili\nsvoje právo a proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie, o ktorom bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj učinil vydaním napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.\n10\n\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preto vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nokresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti\nústavnej sťažnosti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n25. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nIII.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n26. Pred posúdením zásadných námietok sťažovateľov, ktorými odôvodňujú\nporušenie nimi označených práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa § 124 poslednej vety zákona\no ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. Zachovanie tejto lehoty vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu vychádzajúcej z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54),\nkeď v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)\nspôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne\nako neprípustný, je zákonná lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade zachovaná\naj vo vzťahu\n\nk\n\npredchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010), t. j. vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu krajského súdu.\n27. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\n11\n\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany\nv takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno považovať\nza právo na úspech v odvolacom konaní, ak každé také rozhodnutie odvolacieho súdu\nodpovedá na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom\nzákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy) (I. ÚS 139/2019).\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 472/2019).\n29. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite a presvedčivo odôvodniť\nich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval, že integrálnou súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\n12\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 57/2019). Splnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad [porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997;\n(II. ÚS 229/2018)].\n30. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu\nporušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, ale aj odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa krajský súd\nstotožnil.\n30.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,\npodľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu\nkonania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania\n\nvšetkých\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(tak\n\nprvoinštančného,\n\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(m. m. IV. ÚS 350/09). Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd uvádza, že okresný súd\nv relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu uviedol:\n«Navrhovatelia obnovy konania včasnosť podania návrhu na povolenie obnovy konania\nodôvodňovali tvrdením: 1/ v návrhu na povolenie obnovy konania, že sa im ,,nový dôkaz“ –\nčistá listina... ,,dostal k rukám“ po právoplatnom skončení... konania, pričom v návrhu\nuviedli, že túto listinu im odporca odovzdal v čase zhotovovania diela; v ďalšej vete,\nže až po vyplatení ceny diela; 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.5.2013 že tento ,,nový\ndôkaz“ našla navrhovateľka v 2. rade 6.11.2011 pri hľadaní rodného listu vnučky;\nna pojednávaní dňa 6.8.2015 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že listinu\nnavrhovatelia ,,našli pri sťahovaní sa v novembri 2011“ a vtedy nadobudli vedomosť\no jej existencii a dostala sa do sféry ich dispozície; navrhovateľka v 2. rade vypovedala,\nže listinu našla začiatkom novembra 2011 v materiáloch jej zosnulého syna... Vyhodnotením\nskutkových tvrdení navrhovateľov... súd pri posúdení včasnosti tohto podania dospel\n13\n\nk záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že bez vlastného,\nsubjektívneho zavinenia, nemohli uvádzaný ,,nový dôkaz“ predložiť súdu... keď\nz ich výpovedí jednoznačne vyplynulo, že tento ,,dôkaz“ objektívne v ich dispozičnej sfére\nbol prinajmenšom od vyplatenia určitej finančnej čiastky navrhovateľkou v 2. rade\nodporcovi za vykonané rekonštrukčné práce v roku 2002. Vyjadrenia navrhovateľov o tom,\nkedy sa mali dozvedieť o dôvode obnovy konania tak súd vyhodnotil za rozporné, účelovo\nmajúce privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci...»\n30.2 Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým\nsa stotožnil so závermi okresného súdu a potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu,\nuviedol: «Do 30.06.2016 bola obnova konania v procesnom predpise (O.s.p.) upravená ako\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorým bolo možné za podmienok ustanovených v zákone\ndosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne\nalebo správne. Návrh na obnovu konania nesmel smerovať k náprave prípadných pochybení\npri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Vecná nesprávnosť\nrozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nebola považovaná za dôvod\nzakladajúci procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p...\nsa v prejednávanej veci nejednalo o také skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré bez svojej viny\nnemohli žalobcovia použiť v pôvodnom konaní... Podľa tvrdení samotných žalobcov\nim bianko listinu odovzdal žalovaný už v roku 2002, po vyplatení určitej finančnej čiastky\nza vykonané rekonštrukčné práce v roku 2002. O tomto ,,novom“ dôkaze tak preukázateľne\nvedeli už počas konania, ktorého obnovy sa dožadujú. Tento dôkaz teda existoval\nuž v pôvodnom konaní a žalobcovia, o jeho existencii vedeli. Mali tak dostatok podkladov\npotrebných na označenie tohto dôkazu a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle\n§ 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní takýto dôkaz vôbec neoznačili, a nenavrhli\nním vykonať dokazovanie. Pretože neboli splnené podmienky pre pripustenie obnovy\nkonania, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh žalobcov\nna povolenie obnovy konania...»\n30.3 Podľa posúdenia ústavného súdu z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ako aj relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného\nsúdu, s ktorého závermi sa krajský súd plne stotožnil, nevyplýva žiadna skutočnosť,\nna základe ktorej by ústavný súd mohol vysloviť záver o jeho arbitrárnosti či svojvoľnosti\n14\n\npri jeho vydaní. Krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu riadne preskúmal\na stotožnil sa s jeho závermi, teda inak povedané, ako prvoinštančný súd, tak aj krajský súd\nna základe vykonaného dokazovania boli toho názoru, že sťažovatelia na základe rozporov\nv ich tvrdeniach nepreukázali, a teda neuniesli dôkazné bremeno, žeby v prípade tzv.\n,,bianko papiera“ išlo o novoobjavený dôkaz. Ako okresný súd, tak aj krajský súd\nna základe vykonaného dokazovania dospeli k tomu záveru, že tento dôkaz mali\nsťažovatelia k dispozícii po prvýkrát už počas trvania pôvodného konania a že práve\nv dôsledku subjektívnych okolností na strane sťažovateľov nedošlo k uplatneniu tohto\ndôkazu už v pôvodnom konaní. Teda, že nešlo o objektívne novoobjavený dôkaz, o ktorom\nsťažovatelia nemali dosiaľ vedomosť a na základe neho by mohli úspešne žiadať povolenie\nobnovy pôvodného konania. S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru,\nže krajský súd sa jasným a dostatočným spôsobom vysporiadal so vznesenými námietkami\nsťažovateľov a svoj právny názor odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom.\nNapadnuté uznesenie krajského súdu podľa posúdenia ústavného súdu nenesie znaky\nsvojvoľnosti (arbitrárnosti) alebo ústavnej neudržateľnosti v dôsledku zjavných pochybení\nalebo omylov.\n31. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(napr. I. ÚS 114/09, I. ÚS 604/2017) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok (m. m. III. ÚS 439/2018).\n32. Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd konštatuje, že keďže nedospel k záveru\no arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu v súvislosti s čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je možné uvedené uznesenie kvalifikovať ako arbitrárne ani\nv súvislosti s namietaným porušením čl. 47 ods. 3 ústavy. K tomu v zmysle rozhodnutia\nsp. zn. III. ÚS 479/2018 ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o uvedenú ústavnú zásadu\n15\n\nrovnosti účastníkov v konaní, jej podstata spočíva v tom, že strany civilného sporového\nkonania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých\nprocesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.\nNerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany (porovnaj\nPL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09). Citované\nustanovenie ústavy zaručuje len procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“\nv zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku pre každého účastníka takéhoto\nkonania. Uvedená ústavná zásada je premietnutá aj do znenia čl. 6 Civilného sporového\nporiadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce\nv rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu\nstrany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu\n(m. m. III. ÚS 479/2018).\n33. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, po predbežnom\nprerokovaní ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nIII.3 K námietke porušenia základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n34. Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti zároveň namietali aj porušenie práva\nna ochranu majetku garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu. „Článkom 20 ods. 1 ústavy sa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý\nnadobudol v súlade s platným právnym poriadkom.“ (PL. ÚS 33/95) „Tento článok ústavy\nnevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom,\nt. j. právo nadobúdať vlastníctvo. Vzťahuje sa na štátnych občanov Slovenskej republiky,\ncudzincov, právnické osoby slovenské i zahraničné a aj štát. Výklad tohto ustanovenia však\n16\n\nneznamená, že každý má právo vlastniť akýkoľvek majetok... Uvedené ustanovenie ústavy\ntreba vykladať tak, že každý má právo vlastniť majetok, ktorý ústavou alebo zákonom\nSlovenskej republiky nie je z tohto vlastníctva vylúčený.“ (PL. ÚS 38/95).\n35. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že z napadnutého\nuznesenia krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, preto ústavný súd odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nústavnú sťažnosť aj v tejto časti.\n36. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7c9ae3a-6251-49fe-ab05-1e75b85a3160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.66.2020.1"}, {"guid": "ussr:ced1316c-22d2-48a0-b5bd-bffe7f61b98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1"}, {"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1"}, {"guid": "ussr:f42a57b8-3d02-4f13-8b01-79c1553b703b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1"}, {"guid": "ussr:9fdaf6b5-b6ac-4e6c-90bf-13481bf99c39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2"}, {"guid": "ussr:30831fd0-10d4-4f50-9f28-cb9da2a62e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1"}, {"guid": "ussr:e78942d0-8c2e-4a51-9071-737fc4956075", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.439.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 439/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 439/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.439.2018.1"}, {"guid": "ussr:c5fd3484-222c-4825-aa67-f782870adb0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:a087d63b-127a-45dd-a326-ee915f4bc7a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 604/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 604/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "116e5b85-ee2f-427b-bb8f-911266aa66ed:90325b21-4d2e-4bb1-b508-82c2f090f13c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8409201954.3", "spisova_znacka": "14Co/34/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/34/2016 z 17. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8409201954.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:508b5dbd-9d38-4e25-97d1-8fb592d73101", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 531/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2025.1"}, {"guid": "ussr:f5721f52-fd4e-4f31-adb2-e20139a0f176", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.432.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 432/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 432/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.432.2025.1"}, {"guid": "ussr:5eb6616f-f757-4c6e-83cf-50d38baee92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.334.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.334.2025.1"}, {"guid": "ussr:4712161f-e788-46c1-8900-3733027b0920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.303.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.303.2025.1"}, {"guid": "ussr:c43c33bd-2e0a-4bd0-bca3-a9cba9eb815b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.289.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.289.2025.1"}, {"guid": "ussr:bae9e045-c1df-4ac6-bcf9-00d955d9f6e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.252.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.252.2025.1"}, {"guid": "ussr:cb258931-08a1-4ecb-a735-036889b441d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 506/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 506/2024 z 25. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:f27e7120-ff59-4f8d-b864-3e3ea3d44708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.452.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 452/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 452/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.452.2024.1"}, {"guid": "ussr:994fc06a-1653-4152-876e-85da7933e3b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.408.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.408.2024.1"}, {"guid": "ussr:c764c15a-7374-4f48-b1e0-38a5548fa4cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1"}, {"guid": "ussr:a8df3540-fee8-4d56-9eab-78bf7d319a6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1"}, {"guid": "ussr:dfa01631-7d03-4c91-8ab0-c7bbb0734894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1"}, {"guid": "ussr:e5a1c671-4438-4107-add2-511b91db499e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.172.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 172/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 172/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.172.2023.1"}, {"guid": "457136f7-bbb7-4b08-bf0e-21312b026ded:43b47dbe-3cbb-49b5-a4d7-1e7a7ddccf4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200324.1", "spisova_znacka": "3Svk/37/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/37/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200324.1"}]}