{"guid": "ussr:dc38ec9e-49c7-4294-a7e9-04a8e97ae963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 159/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 159/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 159/2019, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc38ec9e-49c7-4294-a7e9-04a8e97ae963", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 159/2019-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nMiroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n,\n\n, v mene ktorej koná konateľ a advokát\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním\na trestom zaručeného v čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného\nv čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie zaručeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 10/2010 takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 10/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 10/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000\n\n€ (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Komárno\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 623,26 € (slovom šesťstodvadsaťtri eur a dvadsaťšesť centov) na účet\n,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nI. ÚS 159/2019 z 24. apríla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n2\n\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu\npred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a trestom podľa čl. 3 dohovoru, práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Komárno (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 10/2010 (ďalej aj „namietané\nkonanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že na základe oznámenia sťažovateľky ako\nosoby poškodenej trestným činom bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Komárno, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-626/OVK-KN-2008\nPL z 19. mája 2009 vznesené obvinenie\n\n(ďalej aj „obvinený“ alebo\n\naj „obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm.\nb) Trestného zákona. Na základe skutočností zistených v prípravnom konaní 22. januára\n2010 prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „prokurátor“) podal na okresnom\nsúde obžalobu. Namietané trestné konanie však nie je ani dosiaľ právoplatne skončené.\nSťažovateľka poukazuje na to, že Okresná prokuratúra Komárno (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) celkovo trikrát urgovala okresný súd na postup v konaní (urgencie\nz 23. októbra 2010, 28. februára 2011 a 26. februára 2015). Na prieťahy v konaní\nupozorňovala okresný súd i samotná sťažovateľka sťažnosťou z 26. júna 2016. Existenciu\nzbytočných prieťahov v namietanom konaní konštatoval napokon i ústavný súd, a to\nna podklade ústavnej sťažnosti obžalovaného (nález č. k. III. ÚS 200/2017-32 zo 4. júla\n2017). Potrebu bezodkladného konania a rozhodnutia vo veci vyslovil naposledy Krajský\n3\n\nsúd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) vo svojom uznesení č. k. 1 Tos 81/2018-1489\nz 25. septembra 2018.\n3. Napriek príkazom konať a rozhodnúť však okresný súd podľa názoru sťažovateľky\ntakto nepostupuje, koná nehospodárne a neefektívne, o čom svedčí takmer 9 rokov trvajúce\nkonanie. Svojím prístupom okresný súd porušuje nielen základné zásady trestného konania,\nale aj ustanovenia zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach trestných\nčinov“), ktoré zakotvujú ochranu obzvlášť zraniteľnej obete trestného činu pred druhotnou\nviktimizáciou a zároveň i základné práva a slobody, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta.\n4. Pokiaľ ide o priebeh namietaného trestného konania, sťažovateľka odkazuje\nna nález ústavného súdu zo 4. júla 2017, ktorý detailne špecifikuje úkony okresného súdu.\nUpozorňuje, že od tohto nálezu uplynulo viac ako jeden a pol roka. V tomto období okresný\nsúd uznesením z 19. júna 2018 nariadil opakované znalecké dokazovanie na účel vyšetrenia\nduševného stavu sťažovateľky, hoci k tejto otázke má k dispozícii už dva znalecké posudky,\na to znalecký posudok č. 8/2009\n\na znalecký posudok č. 1/2010\n\n. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, ktorej\nkrajský súd uznesením z 25. septembra 2018 vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pripustením nariadeného znaleckého dokazovania\npoškodených a opakovaním ich vyšetrenia by došlo k ich opakovanej viktimizácii, ktorá je\nzo zákona vylúčená tak, ako to predpokladá § 8 zákona o obetiach trestných činov. Zároveň\nzdôraznil potrebu vo veci konať a rozhodnúť na základe dôkazov predložených\nprokurátorom s obžalobou, ako aj na základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom.\nAj napriek tomu však okresný súd pokračuje vo vykonávaní ďalších výsluchov svedkov,\ns čím súvisí odročovanie pojednávaní a prehlbovanie zbytočných prieťahov v konaní, čo je\nv rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Sťažovateľka v ďalšej časti ústavnej sťažnosti rozoberá obsah čl. 3 dohovoru.\nVyjadruje presvedčenie, že okresný súd sa dopúšťa jeho porušenia svojím postupom\n4\n\nv namietanej trestnej veci. Uvádza, že pozitívny záväzok štátu obsiahnutý v tomto článku\nspočíva jednak v povinnosti vytvoriť legislatívny rámec zameraný na predchádzanie\na potrestanie zlého zaobchádzania zo strany súkromných osôb a na druhej strane rovnako\nv prípade vedomosti o hroziacom riziku zlého zaobchádzania alebo pokiaľ k nemu už došlo,\nv povinnosti aplikovať príslušné zákony v praxi, t. j. povinnosti poskytnúť ochranu obetiam\na potrestať osoby zodpovedné za zlé zaobchádzanie. V tejto súvislosti cituje z rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vydaného vo veci Stoica proti\nRumunsku (rozsudok zo 4. marca 2008 k sťažnosti č. 42722/02): „Článok 3 Dohovoru...\npožaduje od štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, aby zabezpečili, aby ich štátne orgány\nvykonali účinné oficiálne vyšetrovanie namietaného zlého zaobchádzania, aj keď bolo toto\nzaobchádzanie spôsobené súkromnými osobami. Aby bolo vyšetrovanie považované za\n„účinné“, malo by byť v zásade schopné viesť ku zisteniu faktov prípadu a k identifikácii o\npotrestaniu zodpovedných osôb. Tento záväzok nie je záväzkom na výsledok, ale na zvolené\nprostriedky vedúce k výsledku. V prípadoch, v ktorých bola sporná účinnosť oficiálneho\nvyšetrovania vo veciach týkajúcich sa čl. 2 a 3 Dohovoru, súd často hodnotil, či štátne\norgány reagovali na sťažnosť v rozhodnej dobe okamžite. Prihliadané bolo k zahájeniu\nvyšetrovania, prieťahom pri spisovaní protokolu a dobe potrebnej pre počiatočné\nvyšetrovanie.“ V tejto súvislosti sťažovateľka zároveň poukazuje na nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 72/04 z 12. októbra 2005.\n6. Porušenie čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru sťažovateľka vidí\nv neprimeraných zásahoch okresného súdu do jej súkromného života, a to opakovaným\nnariaďovaním znaleckého skúmania jej duševného stavu, opakovanými výsluchmi\na donucovaním k rozpamätávaniu sa na nepríjemné spomienky zo spolužitia s obžalovaným.\nPostupy používané okresným súdom neposkytujú sťažovateľke primeranú ochranu proti\ndomácemu násiliu a druhotne ju viktimizujú.\n7. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní boli porušené jej základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo\n5\n\nna ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a trestom podľa čl. 3\ndohovoru, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,\nobydlia a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby\nústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanej trestnej veci bez zbytočných\nprieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n8. Okresný súd sa na základe výziev ústavného súdu zo 7. mája 2019 a z 10. júna\n2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 109/19 doručeným spolu\nso spisovým materiálom ústavnému súdu 17. júna 2019. Predseda okresného súdu\nvo svojom vyjadrení uviedol, že predmetná trestná vec vykazuje znaky zložitosti, najmä\nz hľadiska dokazovania skutkového stavu, a procesné návrhy strán konania, čím vznikla\ni právna zložitosť veci. K faktickej zložitosti dodal, že celé dokazovanie sa muselo vykonať\nopakovane z dôvodu nesúhlasu obžalovaného so zmenou v zložení senátu. K prieťahom\nprispela i samotná sťažovateľka a obžalovaný, keďže niekoľkokrát žiadali o odročenie\nnariadených pojednávaní. Po doručení nálezu ústavného súdu, ktorý konštatoval porušenie\npráva obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nemožno podľa názoru\npredsedu okresného súdu zistiť a konštatovať žiadne také obdobie, ktoré by sa vyznačovalo\nnečinnosťou. V závere predseda okresného súdu uviedol, že netrvá na konaní verejného\nústneho pojednávania.\n9. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným\nústavnému súdu 25. júna 2019. Zotrvajúc na dôvodoch ústavnej sťažnosti, zaujala\nk posudzovaniu právnej zložitosti veci opačný názor. Podľa jej názoru nie je podľa možné\nospravedlniť dlhodobú nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu v jednotlivých\nštádiách konania ani tvrdenou faktickou zložitosťou veci. Nadväzne sťažovateľka v rámci\nsvojho vyjadrenia identifikovala tieto obdobia ako nečinnosť a neefektivitu okresného súdu.\n6\n\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrehľad relevantných úkonov okresného súdu v napadnutej veci\n11. Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n1 T 10/2010 ústavný súd zistil, že vo veci boli vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti\nvykonané tieto pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:\n- 27. januára 2010 okresná prokuratúra doručila okresnému súdu obžalobu;\n- 26. novembra 2010 okresná prokuratúra urgovala postup vo veci;\n- 18. februára 2011 okresný súd vyzval obžalovaného na oznámenie návrhov\nna vykonanie dokazovania; zároveň určil termín verejného zasadnutia na predbežné\nprejednanie obžaloby na 22. marec 2011;\n- 14. marca 2011 predseda senátu zmenil termín verejného zasadnutia na 28. apríl\n2011 (pretože právny zástupca obžalovaného i sťažovateľky ospravedlnili svoju neúčasť);\n- 28. apríla 2011 sa uskutočnilo verejné zasadnutie senátu, obžalovaný bol prítomný,\nzasadnutie bolo odročené na 28. jún 2011 s tým, že budú vypočutí svedkovia navrhnutí\nv obžalobe, vykonané výsluchy znalcov a čítané listinné dôkazy; sťažovateľka ani jej\nprávna zástupkyňa prítomné neboli;\n- 30. mája 2011 predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie na 28. jún 2011\na 29. jún 2011;\n- 22. júna 2011 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom\nna 28. a 29. jún 2011 z dôvodu práceneschopnosti jej právnej zástupkyne;\n- 13. septembra 2011 predseda senátu nariadil termín hlavného pojednávania\nna 14. október 2011 a 17. október 2011;\n- 14. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, obžalovaný i sťažovateľka boli\nprítomní, pojednávanie bolo prerušené do 17. októbra 2011;\n7\n\n- 17. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, obžalovaný i sťažovateľka boli\nprítomní, pojednávanie bolo odročené na 17. január 2012;\n- 13. januára 2012 sudca zrušil termín pojednávania určený na 17. január 2012 a určil\nnový termín na 3. apríl 2012;\n- 23. marca 2012 bol termín pojednávania 3. apríl 2012 zrušený a určený nový termín\nna 11. september 2012;\n- 11. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, obžalovaný i sťažovateľka boli\nprítomní, pojednávanie bolo odročené na 29. november 2012;\n- 18. septembra 2012 sťažovateľka doručila sťažnosť proti uzneseniu z 11. septembra\n2012;\n- 11. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 1 T 10/2010-768 námietky\nsťažovateľky proti obsahu zápisnice z hlavného pojednávania zo 14. a 17. októbra 2011\nzamietol;\n- 22. októbra 2012 bol určený termín hlavného pojednávania na 29. november 2012;\n- 5. novembra 2012 sťažovateľka doručila sťažnosť proti uzneseniu z 11. septembra\n2012;\n- 27. novembra 2012 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 29. november\n2012 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;\n- 12. decembra 2012 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti\nsťažovateľky;\n- 12. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.\n1 Tos 130/2012 zo 16. januára 2013, ktorým krajský súd sťažnosť sťažovateľky zamietol;\n- 29. septembra 2013 bolo nariadené hlavné pojednávanie na 12. november 2013;\n- 12. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, obžalovaný i sťažovateľka boli\nprítomní, po vypočutí svedkov bolo pojednávanie odročené na 4. marec 2014;\n- 12. februára 2014 bol nariadený termín pojednávania na 4. marec 2014;\n- 20. februára 2014 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že navrhnuté svedkyne\nnedostali predvolanie;\n- 3. marca 2014 právna zástupkyňa obžalovaného ospravedlnila svoju i jeho neúčasť\nna pojednávaní;\n8\n\n- 3. marca 2014 bol zrušený termín pojednávania a určený nový termín na 5. jún\n2014;\n- 5. marca 2014 obžalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojej\nobhajkyne na pojednávaní nariadenom na 4. marec 2014;\n- 5. marca 2014 sťažovateľka požiadala o preskúmanie odôvodnenosti odročenia\npojednávania;\n- 5. mája 2014 konajúci sudca „vzhľadom na telefonické oznámenie obhajkyne\nobžalovaného“ zrušil pojednávanie nariadené na 5. jún 2014;\n- 11. marca 2015 bol nariadený termín pojednávania na 4. máj 2015;\n- 27. marca 2015 obžalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom\nna 4. máj 2015 z dôvodu kolízie pojednávaní jeho obhajcu;\n- 27. marca 2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. máj 2015\nznalec, a to z dôvodu dovolenky v zahraničí;\n- 31. marca 2015 okresný súd zrušil termín pojednávania určený na 4. máj 2015\na zároveň určil nový termín pojednávania na 3. jún 2015;\n- 3. júna 2015 súdna znalkyňa\n\nospravedlnila neúčasť na pojednávaní\n\n3. júna 2015 z dôvodu akútneho ochorenia;\n- 3. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, obžalovaný i poškodená boli prítomní,\npojednávanie bolo odročené na 9. september 2015;\n- 18. augusta 2015 predseda senátu\n\noznámil, že termín hlavného\n\npojednávania určený na 9. september 2015 sa ruší z dôvodu odchodu konajúceho sudcu\ndo dôchodku;\n- 1. marca 2016 predseda senátu\n\nvyzval obžalovaného i jeho\n\nobhajkyňu, aby v lehote 7 dní oznámili, či súhlasia so zmenou osoby predsedu senátu;\n- 14. marca 2016 obžalovaný oznámil, že súhlasí so zmenou osoby predsedu senátu;\n- 15. júna 2016 bol nariadený termín hlavného pojednávania na 4. október 2016;\n- 17. júna 2016 bol spísaný úradný záznam: prísediaca\n\n, oznámila, že\n\nje dlhodobo chorá, preto sa nemôže zúčastňovať pojednávaní; 21. júna 2016 predseda\nsenátu vyzval obhajcu obžalovaného, aby oznámil v lehote 7 dní, či súhlasí so zmenou\nv osobe prísediacej; 6. júla 2016 obhajca obžalovaného oznámil, že nesúhlasia so zmenou\nzloženia senátu a požadujú, aby sa celé hlavné pojednávanie vykonávalo od začiatku;\n9\n\n- 3. októbra 2016\n\nza sťažovateľku požiadal o ospravedlnenie neúčasti\n\nna pojednávaní nariadenom na 4. október 2016 z dôvodu kolízie pojednávaní;\n- 3. októbra 2016 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 4. október 2016\na zároveň určil nový termín na 7. december 2016;\n- 6. decembra 2016 okresná prokuratúra požiadala o odročenie pojednávania\nnariadeného na 7. december 2016 z dôvodu ochorenia prokurátorky;\n- 11. januára 2017 bol nariadený termín pojednávania na 14. február 2017;\n- 14. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný bol prítomný,\npoškodená nebola prítomná, prítomný bol jej splnomocnený zástupca\n\n.\n\nPojednávanie bolo odročené na 21., 24. a 26. apríl 2017;\n- 21. apríla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, hlavné\npojednávanie prerušené s tým, že sa bude pokračovať 24. apríla 2017;\n- 24. apríla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, hlavné\npojednávanie prerušené s tým, že sa bude pokračovať 26. apríla 2017;\n- 26. apríla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci boli prítomní, pojednávanie\nbolo odročené na 3. júl 2017;\n- 3. júla\n\n2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\n\nna 11. september 2017;\n- 8. septembra 2017 bol opatrením zrušený termín pojednávania z dôvodu čerpania\ndovolenky členky senátu, nový termín pojednávania určený na 4. október 2017;\n- 4. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 15. november 2017;\n- 15. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 12. december 2017;\n- 12. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 7. február 2018;\n- 7. februára 2018 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 6. apríl 2018;\n- 19. marca 2018 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu ospravedlnenia\nprísediacej, zároveň bol určený nový termín na 18. apríl 2018;\n10\n\n- 18. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené na\n30. máj 2018;\n- 19. apríla 2018 právny zástupca obžalovaného požiadal o odročenie pojednávania\nz dôvodu dovolenky, termín zrušený a nariadený nový na 6. jún 2018;\n- 6. júna 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 25. september 2018;\n- 6. júna 2018 súd vyzval\n\n, či skúmala duševný stav sťažovateľky,\n\n19. júna 2018 telefonicky oznámené, že áno, a správu poslala okresnému súdu 18. júna\n2018;\n- 19. júna 2018 okresný súd vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu\nsťažovateľky, zároveň uznesením pribral do konania znalecký ústav;\n- 28. júna 2018 sťažovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znaleckého\nústavu, 4. júla 2018 podal sťažnosť obžalovaný;\n- 22. augusta 2018 okresný súd predložil sťažnosti krajskému súdu;\n- 19. septembra 2018 bol zrušený termín pojednávania určený na 25. september 2018,\npretože spis sa nachádzal na krajskom súde;\n- 25. septembra 2018 krajský súd zrušil napadnuté uznesenie;\n- 17. októbra 2018 bol nariadený termín pojednávania na 4. december 2018;\n- 4. decembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 6. február 2019;\n- 6. februára 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci prítomní, odročené\nna 15. február 2019;\n- 15. februára 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol za prítomnosti\núčastníkov vyhlásený rozsudok, obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený; prokurátorka\nzahlásila podanie odvolania v neprospech obžalovaného.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva a vyhodnotenie postupu okresného súdu\n\n11\n\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n15. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už\noznačených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\n12\n\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, teda trestného konania vedeného proti\nobžalovanému zo zločinu týrania blízkej osoby, v ktorom sťažovateľka vystupuje\nv postavení poškodenej, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej\nstránke zložité. Z faktického hľadiska je však uvedená právna vec zložitejšia z dôvodu\npotreby vypočutia viacerých svedkov, niektorých aj zo zahraničia, a tiež potreby znaleckého\ndokazovania. Faktickú zložitosť znásobuje skutočnosť, že celé dokazovanie sa muselo\nvykonávať opakovane z dôvodu nesúhlasu obžalovaného so zmenou v zložení senátu\npo oznámení prísediacej, že jej dlhodobá choroba neumožňuje účasť na pojednávaniach.\n18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný súd z obsahu\nzapožičaného spisu okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné\npripísať na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného konania.\nPokiaľ okresný súd poukázal na viaceré jej ospravedlnenia z pojednávaní, je potrebné\nuviesť, že v prípade sťažovateľky ide o osobu poškodenú trestným činom, ktorej je\nv trestnom konaní zaručené právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom\nzasadnutí, nie povinnosť; uskutočneniu pojednávania teda neprítomnosť sťažovateľky\nnebránila. Na druhej strane, z obsahu spisu vyplynulo, že k predĺženiu konania prispeli\nnajmä časté žiadosti obžalovaného a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávaní.\n18.1 Bez vplyvu na celkovú dĺžku konania nebola ani procesná aktivita sťažovateľky\nako poškodenej v trestnom konaní, ktorá svoje oprávnenia zaručené jej ustanoveniami\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) realizovala prostredníctvom návrhov na vykonanie dôkazov, ako aj\nprostredníctvom uplatňovania opravných prostriedkov. Procesná aktivita sťažovateľky síce\n13\n\nsama osebe nemôže byť pripísaná na jej ťarchu, avšak okresný súd (a nadväzne krajský súd)\nsa musel s jej návrhmi procesne vysporiadať, čo prirodzene ovplyvnilo dĺžku namietaného\nkonania. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol (napr. II. ÚS 41/97, II. ÚS 52/99,\nII. ÚS 181/04, III. ÚS 586/2012), že uplatnenie procesných práv tak zo strany sťažovateľky,\nako aj ostatných účastníkov konania v doterajšom priebehu konania nezakladá\nzodpovednosť sťažovateľky za zbytočné prieťahy v konaní, ale v takomto prípade\nzodpovednosť nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.\n19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nkonania a všetky okolnosti daného prípadu. Vychádzal pritom zo svojej konštantnej\njudikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n19.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj predošlý nález sp. zn.\nIII. ÚS 200/2017 zo 4. júla 2017 (ďalej len „nález“), v ktorom bolo vyslovené porušenie\npráva obžalovaného na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, pričom závery\nvzťahujúce sa k danému kritériu za obdobie od podania obžaloby (január 2010) do podania\nústavnej sťažnosti obžalovaného, t. j. do marca 2017, sú použiteľné aj v tejto veci. Keďže\nza dané obdobie ústavný súd konštatoval existenciu zbytočných prieťahov, tento záver platí\no to viac vo veci sťažovateľky, keďže od právoplatnosti uvedeného nálezu uplynuli ďalšie\ndva roky.\n19.2 Pokiaľ ide o obdobie po právoplatnosti predošlého nálezu, toto charakterizovala\nnajmä neefektívna činnosť, ktorú identifikoval už krajský súd, rozhodujúc o sťažnosti\nsťažovateľky proti príkazu okresného súdu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky,\nhoci v tom čase mal k dispozícii už dva znalecké posudky. Tento postup predĺžil konanie\no ďalšie 4 mesiace. Ďalej je potrebné uviesť, že počas tohto úseku sa vo veci desaťkrát\nuskutočnilo hlavné pojednávanie, pričom na poslednom z nich, konanom 15. februára 2019,\nbol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.\nProti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie. Krajský súd uznesením č. k.\n14\n\n1 To 79/2019-1763 z 25. novembra 2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie, dôvodiac, že síce vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými\nustanoveniami Trestného poriadku, avšak nevykonal selekciu vykonaných dôkazov\nz hľadiska kritérií § 119 ods. 2 Trestného poriadku a nevyhodnotil všetky ním vykonané\ndôkazy v zmysle kritérií vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Uvedené taktiež\nnesvedčí o efektivite postupu okresného súdu v danej veci. Trestný spis bol okresnému súdu\nvrátený 20. januára 2020 a nadväzne 21. februára 2020 bol nariadený termín hlavného\npojednávania na 1. apríl 2020.\n19.3 V súčasnosti trvá napadnuté konanie už viac ako 10 rokov a už len na základe\ntoho, že ani ku dňu podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky a ani dosiaľ nebolo toto\nkonanie právoplatne skončené, je potrebné aj vo vzťahu k sťažovateľke urobiť záver\no porušení jej základných práv. Preto ústavný súd už nevymedzoval prípadné kratšie úseky\nnečinnosti vyplývajúce z chronológie procesných úkonov okresného súdu v danej veci (bod\n11) ani príklady ďalšej neefektívnej činnosti okresného súdu. Z ústavnoprávneho hľadiska\nje totiž neakceptovateľné, aby konanie v trestnej veci nebolo právoplatne skončené ani\npo viac ako 10 rokoch od jeho začatia (napr. IV. ÚS 159/08), pričom skutok bol spáchaný\npred viac ako 13 rokmi a obvinenie bolo vznesené pred takmer 11 rokmi.\n20. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel i o všeobecnú zásadu\nuznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných\nveciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je\ns priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. II. ÚS 32/03,\nI. ÚS 11/08). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si\nvyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu\no naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom\nkonaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty\núčastníkov konania vrátane poškodeného.\n21. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu,\n15\n\nzohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n22. Sťažovateľka namietala i porušenie čl. 3 dohovoru, podľa ktorého nikoho\nnemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestaniu. Dôvody videla v popísaných prieťahoch v namietanom konaní, v ignorovaní jej\nnávrhov na doplnenie dokazovania, v jej opakovaných výsluchoch, no najmä v opakovanom\nnariadení znaleckého dokazovania na účel vyšetrenia jej duševného stavu, čím podľa jej\nnázoru dochádza k druhotnej viktimizácii jej osoby. Rovnako zdôvodňovala i porušenie jej\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, resp. na jeho rešpektovanie v zmysle čl. 8\ndohovoru. V tejto súvislosti na nosnú námietku o porušení uvedených práv spočívajúcu\nv tom, že okresný súd opakovane nariadil znalecké dokazovanie, ústavný súd reaguje, že\nnápravu tohto stavu zabezpečil už krajský súd, keď na podklade sťažnosti sťažovateľky\nrozhodol o zrušení napadnutého uznesenia (bod 4), a teda zabránil prípadnej druhotnej\nviktimizácii sťažovateľky. Ďalšie konkrétnejšie skutočnosti na podporu svojho tvrdenia\no tom, že tvrdené zaobchádzanie okresného súdu dosiahlo hranicu závažnosti požadovanú\nčl. 3 dohovoru, sťažovateľka neuviedla.\n23. Ústavný súd nepopiera, že všeobecné súdy sú nesporne spôsobilé neobyčajne\nzdĺhavým postupom zasiahnuť do uvedených práv poškodenej, pretože v obsahu týchto práv\nje obsiahnutý pozitívny záväzok štátu, na základe ktorého možno vyžadovať aj prijatie\nopatrení na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote. Právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote sú však obsiahnuté v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npričom tieto ustanovenia ústavy a dohovoru sú v prípade sťažovateľky efektívnymi\nprávnymi prostriedkami nápravy s kompenzačným účinkom. V okolnostiach daného\nprípadu sú preto tieto ustanovenia v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam čl. 3\n16\n\ndohovoru, čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru. Z dôvodu, že medzi čl. 3 dohovoru,\nčl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta,\na značeným postupom všeobecných súdov nie je priama súvislosť, ústavný súd tejto časti\nústavnej sťažnosti nemohol vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5\nvýroku tohto rozhodnutia.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n25. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nzo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 10/2010 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n27. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n28. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €,\nktorú odôvodnila celkovou dĺžkou a priebehom trestného konania spôsobujúcim jej\n17\n\nneprimeranú emocionálnu, psychickú a aj finančnú záťaž. Trvá na tom, že okresný súd ju\nneprimerane vystavuje opakujúcim výsluchom, pojednávaniam, znaleckému dokazovaniu,\nčím ju druhotne viktimizuje, spôsobuje jej neustály stres z neistej situácie, problémy\nv osobnom, ako aj pracovnom živote a prehlbuje jej právnu neistotu. Sťažovateľka je\nneustále nútená obnovovať si spomienky z obdobia spolužitia s obvineným, detailne tieto\nreprodukovať pre účely dokazovania a doslova bojovať za pravdu proti obžalovaným\nvytváranými dôkazmi a ním ovplyvňovanými svedkami. Táto situáciu zasahuje negatívne aj\ndo jej rodinného života, má negatívny vplyv na vývoj jej detí a ovplyvňuje jej vzťahy\ns okolím.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n30. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania (viac ako 9 rokov), ktoré nebolo ani do rozhodnutia ústavného\nsúdu právoplatne skončené, a v rámci neho na obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj\nneefektivitu jeho procesných úkonov rozobratú na inom mieste tohto nálezu. S ohľadom\nna uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 000 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde (bod 3 a 5 výroku nálezu).\n31. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n18\n\n31.1 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde a k ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorých výšku však\nnevyčíslil, preto ústavný súd vychádzal z obsahu spisu.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá\nbola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Náhradu trov konania\npriznal za tri úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania, podanie ústavnej\nsťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych\nslužieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €.\nTakto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vrátane\n20 % DPH predstavuje za tri úkony právnej služby celkovú sumu 623,26 € a ústavný súd ju\nsťažovateľke priznal v celej výške (bod 4 výroku nálezu).\n34. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n\n19\n\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/10/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcbe96e4-a9ef-4b52-8cc2-48b37735b74b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 200/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2"}, {"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:2a330aea-de8b-40c5-8b05-8db328bfd2c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 72/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/04 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a330aea-de8b-40c5-8b05-8db328bfd2c9"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/04 z 23. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ffa9e8c5-4cfc-4442-a9b1-bb4855268ee4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.409.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.409.2021.1"}, {"guid": "ussr:d89a131b-1d77-422e-b90e-722ee116c5ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.533.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 533/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 533/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.533.2021.1"}, {"guid": "ussr:e54ef2e3-9fd2-44f7-9d76-4e75e4bb4847", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.223.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.223.2021.2"}, {"guid": "ussr:e353383b-39f4-4ff3-8dc6-75fa8984bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.9.2021.2"}, {"guid": "ussr:c1fdaa1c-8724-4a15-a556-d4d56fc643f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2"}]}