{"guid": "ussr:5f2003c9-0fa0-450f-91d1-921c2e6d2236", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.15.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 15/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.15.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f2003c9-0fa0-450f-91d1-921c2e6d2236", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.15.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.15.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.15.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 15/2020-68\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara\n(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\n,\nadvokátom\n\nMgr. Martinom Kiricom, Mostná 42, Nitra, pre namietané porušenie jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nNitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 170/2008, ako aj postupom Krajského súdu\nv Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 201/2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 170/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Co 201/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom\n\ntisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré jej je Krajský súd v Nitre p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Nitra a Krajský súd v Nitre s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne\nnahradiť\n\ntrovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť\n\neur a dvadsaťšesť centov) na účet jej advokáta Mgr. Martina Kiricu, Mostná 42, Nitra,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. decembra 2019 doručená sťažnosť sťažovateľky\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 170/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“), ako aj postupom\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Nitre\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\npod sp. zn. 7 Co 201/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že dedičské konanie po matke\nsťažovateľky vedené na okresnom súde pod sp. zn. D 552/1996 bolo 28. marca 2013\nprerušené\n\naž\n\ndo\n\nprávoplatného\n\nskončenia\n\nveci\n\nvedenej\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 18 C 170/2008, v ktorom sťažovateľka podala návrh na určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti. Konanie v predmetnej veci pred okresným súdom začalo v roku\n2008. Podľa sťažovateľky v ňom ide o vec, ktorá nie je právne zložitá a je súčasťou\nštandardnej agendy všeobecných súdov. V napadnutých konaniach pred okresným súdom\ni krajským\n\nsúdom\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\nnemožno\n\nzistiť\n\nžiadne\n\nokolnosti,\n\nktorými by ona sama prispela ku vzniku prieťahov. Naopak, sťažovateľka opakovane\nžiadala o nápravu a odstránenie prieťahov v napadnutých konaniach podaním sťažností\npredsedom súdov zúčastnených na rozhodovaní v jej veci. Vzhľadom na celkovú\njedenásťročnú\n\ndĺžku\n\ntohto\n\nkonania\n\na\n\nneefektívnu\n\nčinnosť\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nktorou je predmetné konanie poznačené (sťažovateľka poukázala na riešenie okruhu aktívne\nlegitimovaných subjektov na strane žalobcov až po desiatich rokoch, na nenariaďovanie\nalebo bezdôvodné odročovanie nariadených pojednávaní, zamieňanie dôkazov v spise\na pod.), je podľa sťažovateľky potrebné hodnotiť celé konanie okresného súdu\nako neefektívne a nesprávne, bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov\nokresného súdu.\n2.1 Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 170/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Co 201/2018 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nadväzne na to žiada,\naby ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume\n15 000 €, ako aj trovy jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n3. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 15/2020 z 15. januára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\n\n3\n\nvedenom pod sp. zn. 18 C 170/2008, ako aj postupom krajského súdu v konaním vedenom\npod sp. zn. 7 Co 201/2018 na ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom\nč. Spr 162/2020 z 28. februára 2020, v ktorom uviedol, že predmetná vec bola rozsudkom\nokresného súdu č. k. 18 C 170/2008-887 z 19. decembra 2017 (ďalej len „rozsudok\nokresného\n\nsúdu“)\n\nmeritórne\n\nskončená.\n\nSťažovateľka\n\npodala\n\nodvolanie\n\na\n\nspis\n\nbol 31. júla 2018 predložený krajskému súdu, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom\nč. k. 7 Co 201/2018-953 z 30. júla 2019, právoplatným 19. augusta 2019 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“), ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil.\n4.1 Okresný súd poukázal na to, že zo spisu v predmetnej veci vyplýva,\nže v napadnutom konaní prebiehalo rozsiahle dokazovanie (výsluch viacerých svedkov,\nzabezpečovanie listín, ohliadka), pričom k celkovej dĺžke konania prispela určitou mierou\naj sťažovateľka, a to podaním neúplnej žaloby, v dôsledku čoho bolo potrebné odstraňovať\njej vady, podávaním viacerých nejasných podaní a procesných návrhov, o ktorých bolo\npotrebné rozhodovať (napr. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkoch, námietka\nzaujatosti, návrh na delegáciu veci), opakovanou zmenou právneho zastúpenia sťažovateľky\na odročením viacerých pojednávaní pre prekážky na jej strane, resp. na strane jej právneho\nzástupcu. Podľa okresného súdu jeho postup v predmetnej veci nebol poznačený\nzbytočnými prieťahmi, zákonná sudkyňa v napadnutom konaní postupovala riadne\na v časových intervaloch zodpovedajúcich jej pracovnej zaťaženosti. Sťažovateľka\nv predmetnej veci už podala dovolanie.\n5. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril v predmetnej veci\npodaním sp. zn. Spr. 205/20 z 28. februára 2020, v ktorom poukázal na to, že konanie\nv predmetnej veci začalo na okresnom súde 31. decembra 2008. Okresný súd v predmetnej\nveci rozhodol rozsudkom okresného súdu. Spis bol krajskému súdu predložený\n1. augusta 2018 na základe odvolania podaného sťažovateľkou. Krajský súd sa v rámci\n4\n\nkonania v tejto veci oboznámil so spisom okresného súdu sp. zn. D 552/1996\na na uskutočnenom\n\nverejnom\n\nzasadnutí\n\nvyhlásil\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Po písomnom vyhotovení rozsudku\nokresného súdu spis v tejto veci v zákonnej lehote 12. augusta 2019 vrátil okresnému súdu,\npričom jeho rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. augusta 2019.\n5.1 Krajský súd následne poukázal na znenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ako aj na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\ntýkajúcu sa rozhodovania vo veciach porušenia ním v ústavnej sťažnosti označených práv.\nNásledne krajský súd konštatoval, že dospel k záveru, že k porušeniu sťažovateľkou\noznačených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 201/2018\nnedošlo. V tejto súvislosti poukázal na to, že krajský súd o odvolaní sťažovateľky\npo predložení veci okresným súdom rozhodol po 12 mesiacoch, čo možno podľa neho\ns ohľadom na predmet sporu a zaťaženosť odvolacieho senátu považovať za dobu primeranú\na akceptovateľnú. Taktiež argumentoval, že sťažovateľka porušenie svojho práva\nvyvodzovala výlučne z neefektívneho a nesprávneho konania okresného súdu a vo vzťahu\nku konaniu krajského súdu žiadne relevantné skutočnosti v sťažnosti neuviedla.\nV čase doručenia jej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu 30. júla 2019 už krajský súd\nv predmetnej veci meritórne rozhodol a v čase doručenia doplnenia jej ústavnej sťažnosti\n(11. decembra 2019) bola predmetná vec už právoplatne skončená, t. j. podľa neho\nz uvedeného vyplýva, že sťažovateľka namieta „porušenie svojho základného práva\nv takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne a právoplatne\nrozhodol pred podaním sťažnosti“.\n5.2 Na základe uvedeného krajský súd navrhol, aby ústavný súd sťažovateľkinej\nústavnej sťažnosti vo vzťahu ku krajskému súdu nevyhovel.\n6. Ústavný súd zaslal vyjadrenie súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska k nemu. Sťažovateľka\nna uvedenú výzvu ústavného súdu reagovala podaním z 8. apríla 2020, v ktorom uviedla,\nže v plnom rozsahu trvá na podanej ústavnej sťažnosti, ďalej že k vyjadreniam súdov\nzúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci nebude zaujímať osobitné stanovisko,\npretože opodstatnenosť tejto sťažnosti vyplýva aj z obsahu pripojených súdnych spisov.\n5\n\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n8. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu a v obsahu tohto rozhodnutia uviedol len stručný chronologický priebeh\nnapadnutého konania.\n8.1 Žaloba sťažovateľky spolu s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov\nbola okresnému súdu doručená 31. decembra 2008. Sťažovateľke bola okresným súdom\n9. januára 2009 zaslaná výzva predložiť potvrdenie o jej majetkových a osobných\npomeroch. Uznesením z 25. júna 2009 okresný súd rozhodol o oslobodení sťažovateľky\nod súdnych poplatkov a ustanovil jej právneho zástupcu. Uznesením z 3. februára 2010\nokresný súd zrušil uznesenie o ustanovení advokáta sťažovateľky a na jej zastupovanie\nustanovil Centrum právnej pomoci. Sťažovateľka doplnila podanú žalobu 20. júla 2010\nprostredníctvom právneho zástupcu, tak aby spĺňala základné náležitosti.\n8.2 Prvé pojednávanie v napadnutom konaní okresný súd uskutočnil 5. októbra 2010.\nObhliadku miesta za účasti strán sporu okresný súd vykonal 15. novembra 2010.\nPojednávanie uskutočnené 13. januára 2011 okresný súd odročil z dôvodu nesplnenia\npodmienky podľa v tom čase účinného § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“). V roku 2011 okresný súd nariadil ešte ďalšie 4 pojednávania,\nno uskutočnilo sa len 1 z nich (14. apríla 2011).\n8.3 Okresný súd uskutočnil 23. januára 2012 výsluch svedkov nariadený v mieste\nich bydliska a následne aj pojednávanie 15. marca 2012. Ďalšie pojednávanie nariadené\nna 24. júl 2012 bolo zrušené z dôvodov na strane sťažovateľky. V roku 2013 nariadil spolu\n\n6\n\nšesť pojednávaní, z ktorých jedno sa neuskutočnilo z dôvodov na strane sťažovateľky\na jedno z dôvodov na strane okresného súdu (choroba zákonnej sudkyne).\n8.4 Pojednávanie nariadené na 11. marec 2014 bolo zrušené z dôvodu námietky\nzaujatosti vznesenej sťažovateľkou proti zákonnej sudkyni, predsedovi okresného súdu\ni ďalším dvom sudkyniam. Spis v predmetnej veci bol následne 21. marca 2014 doručený\nkrajskému súdu, ktorý uznesením zo 7. apríla 2014 vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel\na spis vrátil okresnému súdu 3. apríla 2014. Sťažovateľka 30. apríla 2014 okresnému súdu\ndoručila odpoveď na jeho výzvu, v ktorej uviedla, že trvá na svojom návrhu na prikázanie\nveci inému súdu. Spis bol 27. júna 2014 doručený krajskému súdu, ktorý ho 4. augusta 2014\nvrátil späť okresnému súdu ako nesprávne predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie\n(návrh neobsahoval jasne odôvodnené základné skutočnosti). Spis bol doručený\nspäť krajskému súdu 29. septembra 2014, ktorý návrhu na prikázanie veci inému súdu\nuznesením z 31. októbra 2014 nevyhovel. Okresný súd uskutočnil 24. februára 2015\npojednávanie. Ďalšie dve pojednávania nariadené v roku 2015 boli zrušené z dôvodov\nna strane sťažovateľky.\n8.5 Okresný súd uskutočnil 28. januára 2016 pojednávanie. Na základe žiadosti\nsťažovateľky zo 4. marca 2016 vykonal znalecké dokazovanie na účel preloženia listinného\ndôkazu v období od 22. marca 2016 do 13. júla 2016 a následne uskutočnil aj nariadené\npojednávanie 22. septembra 2016. Svedkyňu nachádzajúcu sa v zlom zdravotnom stave\nokresný súd vyzval 20. októbra 2016 na písomné zodpovedanie otázok od sťažovateľky\ndoručené mu na základe jeho výzvy. Okresný súd 17. januára 2017 a 2. marca 2017\nuskutočnil pojednávania v napadnutom konaní. Ďalšie dve pojednávania nariadené\nna 13. júl 2017 a 7. september 2017 boli zrušené z dôvodov na strane sťažovateľky,\nresp. jej právneho zástupcu. Nasledujúce pojednávanie konané 23. novembra 2017 okresný\nsúd odročil na účel vyhlásenia rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba\nsťažovateľky zamietnutá, bol vyhlásený okresným súdom 19. decembra 2017.\n8.6 Sťažovateľka 22. decembra 2017 doručila okresnému súdu svoje odvolanie proti\njeho rozsudku, ku ktorému sa podaním doručeným 7. februára 2018 vyjadrili žalovaní.\nOpätovne okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k podanému odvolaniu 4. júna 2018\na spis bol napokon krajskému súdu predložený 24. júla 2018. Krajský súd 30. júla 2019\nna verejnom zasadnutí rozsudok okresného súdu svojím rozsudkom sp. zn. 7 Co 201/2018\n7\n\npotvrdil. Spis v predmetnej veci bol z krajského súdu 12. augusta 2019 doručený\nspäť okresnému súdu. Následne bolo 9. septembra 2019 okresnému súdu doručené\ndovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde“ v čl. I § 1\naž § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo,\naby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n8\n\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle\nktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n\n9\n\nV.\nZávery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria\nsa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n19. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal\ndo úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam patriacim do dedičstva. Posudzovaná vec patrí po právnej stránke\nk štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o občianskoprávny spor, ktorý patrí\ndo rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.\n19.1 Skutkovú stránku predmetnej veci možno zaradiť aj s poukázaním na stanovisko\nokresného súdu k skutkovo náročným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti\nvšeobecného\n\nsúdnictva,\n\nresp. s tým spojenej\n\nnajmä\n\nrealizácii\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk identifikácii\n\npredmetu\n\nkonania,\n\nsťažovateľkou navrhovaných dôkazov (zabezpečenie\n\nvýsluchov svedkov so zdravotnými problémami, zabezpečenie viacerých listinných dôkazov\nz príslušných archívov viacerých štátnych orgánov a pod), čo mohlo objektívne nepriaznivo\novplyvniť dĺžku posudzovaného konania. Podľa zistenia ústavného súdu však skutková\nnáročnosť predmetnej veci nemala podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.\n20. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľky ako žalobkyne\nv napadnutom konaní, ústavný súd zo spisového materiálu v tejto veci zistil,\nže sťažovateľka aktívne využívala svoje procesné práva (31. decembra 2008 podala žiadosť\no oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, spolu 11 pojednávaní nariadených\nna 23. február 2010, 7. júl 2011, 22. september 2011, 24. júl 2012, 23. máj 2013,\n26. september 2013, 11. marec 2014, 26. marec 2015, 22. október 2015, 24. máj 2017,\n10\n\n7. september\n\n2017\n\nbolo\n\nzrušených\n\nz rôznych\n\ndôvodov na\n\nstrane\n\nsťažovateľky\n\nalebo jej v danom čase aktuálneho právneho zástupcu, 11. marca 2014 vzniesla námietku\nzaujatosti a súčasne podala žiadosť o prikázanie veci inému súdu, 22. decembra 2017 podala\nodvolanie). Taktiež na rozhodnutie o sťažovateľkou využitých procesných prostriedkoch\n(opakované\n\nustanovovanie\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľky,\n\nmnožstvo\n\nnávrhov\n\nna doplnenie dokazovania spočívajúcich v požiadavke zabezpečenia viacerých listinných\ndôkazov súdom a vypočutí svedkov zdravotne nespôsobilých vypovedať pred súdom,\nnámietka zaujatosti, prikázanie veci inému súdu, odvolanie) bol potrebný čas,\nktorý objektívne spôsobil predĺženie napadnutého konania. V tejto súvislosti však ústavný\nsúd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej uplatnenie opravných\nprostriedkov a iných prostriedkov ochrany práv účastníka konania nemôže byť hodnotené\nv jeho neprospech (v danom prípade v neprospech sťažovateľky), avšak ani súdy zúčastnené\nna rozhodovaní v tejto veci nemôžu niesť zodpovednosť za objektívne predĺženie konania,\nktoré tým bolo spôsobené (m. m. I. ÚS 514/2017).\n20.1 Z uvedeného je zrejmé, že správanie sťažovateľky prispelo k predĺženiu\nnapadnutého konania výrazným spôsobom a ústavný súd túto skutočnosť pri svojom\nrozhodovaní zohľadnil.\n21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\na krajského súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 182/08). Ústavný súd pritom vychádzal predovšetkým z podrobného prehľadu\nprocesných úkonov zo súdneho spisu v tejto veci.\n21.1 Vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd zistil, že predmetné konanie\nbolo poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu a v tejto súvislosti\npoukazuje predovšetkým na obdobie po začatí predmetného konania, keď rozhodovanie\no žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov z 31. decembra 2008 trvalo\nokresnému súdu takmer šesť mesiacov, t. j. až do 25. júna 2009. Prvé pojednávanie\nv predmetnej veci okresný súd uskutočnil 5. októbra 2010, t. j. 1 rok a 9 mesiacov\n11\n\nod začiatku konania. Po prvom uskutočnenom pojednávaní napadnuté konanie z pohľadu\npravidelného vykonávania procesných úkonov okresným súdom prebiehalo v zásade\nplynule. V napadnutom konaní okresný súd v rámci dokazovania vykonal obhliadku miesta,\nvypočul\n\npre\n\nzdravotné\n\nproblémy\n\nviacerých\n\nsvedkov\n\nv ich\n\ndomácom prostredí\n\nalebo realizoval dôkaz prostredníctvom písomných odpovedí svedkov na jeho otázky,\ntaktiež zabezpečoval viacero listinných dôkazov, ktoré predovšetkým sťažovateľka\nalebo jej právny zástupca v konaní žiadali v priebehu napadnutého konania vykonať\nz rôznych inštitúcií, pričom uvedené spôsoby realizácie dôkazov, ktoré bol nútený okresný\nsúd vo svojom postupe využiť, spôsobili nepochybne ďalšie predĺženie predmetného\nkonania. Zároveň ale ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie skončilo\nrozsudkom, ktorým bola žaloba sťažovateľky zamietnutá predovšetkým z procesných\ndôvodov (dedičia poručiteľky majú v konaní o určenie predmetu dedičstva postavenie\n„nerozlučných spoločníkov“ podľa v tom čase platného § 91 OSP, avšak žalobu podala\nlen sťažovateľka ako jedna z viacerých dedičov po poručiteľke). Okresný súd vo svojom\nrozsudku síce následne uviedol, zhrnúc závery vykonaného dokazovania, aj druhý dôvod\nzamietnutia žaloby, a to vydržanie dotknutých nehnuteľností žalovanými, avšak samotný\nprvý dôvod bol na zamietnutie žaloby postačujúci (krajský súd v rámci odvolacieho konania\ndruhý z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu ani nepovažoval z dôvodu\nhospodárnosti konania za potrebné preskúmať). Napokon je pre úplnosť potrebné poukázať\naj na to, že vykonanie úkonov súvisiacich s podaným odvolaním (22. decembra 2018)\na predloženie spisu krajskému súdu trvalo okresnému súdu v napadnutom konaní\nviac ako 8 mesiacov.\n21.2 Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie\nbolo poznačené neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.\n22. Vo vzťahu k postupu krajského súdu ústavný súd zistil, že tento súd\nbol zúčastnený na rozhodovaní v napadnutom konaní pri rozhodovaní o námietke zaujatosti\npodanej sťažovateľkou v období od 21. marca 2014 do 3. apríla 2014, ďalej pri rozhodovaní\no sťažovateľkinom\n\nnávrhu\n\nod 29. septembra 2014\n\ndo\n\nna\n18.\n\nprikázanie\nnovembra\n\n12\n\nveci\n2014,\n\ninému\n\nsúdu,\n\na napokon\n\naj\n\npri\n\nktoré\n\ntrvalo\n\nrozhodovaní\n\no sťažovateľkou podanom odvolaní, ktoré trvalo od 1. augusta 2018 do 12. augusta 2018,\nt. j. jeden rok.\n22.1\n\nZ uvedeného\n\nvyplýva,\n\nže\n\nrozhodnutie\n\no odvolaní\n\nsťažovateľky\n\nspolu s vykonaním úkonov súvisiacich s ním krajskému súdu trvalo jeden rok,\nčo s prihliadnutím k celkovej dĺžke napadnutého konania trvajúceho deväť rokov\na šesť mesiacov ku dňu doručenia spisu s podaným odvolaním krajskému súdu je potrené\npovažovať za neprimerané. Krajský súd teda dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony\nsmerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého\nkonania nachádzala, čo je základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\n22.2 Nadväzujúc na argumentáciu krajského súdu v tomto konaní ústavný súd\npoukazuje na to, že sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť, ktorá bola následne doplnená\nďalšími dvomi podaniami, doručila ústavnému súdu 30. júla 2019 v rámci zákonnej lehoty,\na to v čase pred právoplatným rozhodnutím v predmetnej veci.\n22.3 Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu spočívajúcej v objektívnych\nokolnostiach nadmernej pracovnej zaťaženosti tohto súdu, ústavný súd opätovne, odkazuje\nna svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), pripomínajúc,\nže skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\n22.4 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu\nv napadnutom konaní bol poznačený jeho nečinnosťou, v dôsledku ktorej nedošlo\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s ňou v ústavnej\nsťažnosti namietanými právami.\n\n13\n\n23. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 19 až 22, ústavný súd vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n25. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu a postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky. Zo spisu\nv predmetnej veci vyplýva, že krajský súd v tejto veci rozhodol rozsudkom z 30. júla 2019,\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, spis bol okresnému súdu doručený\nspäť 12. augusta 2019, ústavný súd preto okresnému súdu neprikazoval v ďalšom konaní\npostupovať bez zbytočných prieťahov (bod 5 výroku nálezu).\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n27.1 Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €,\nktoré odôvodnila tým, že žiada nemajetkovú ujmu za poškodenie zdravia, za to, že nemôže\nužívať dotknuté nehnuteľnosti, pokým nebude skončené dedičské konanie po poručiteľke,\nktoré je ale závislé aj od výsledku napadnutého konania.\n\n14\n\n27.2 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,\nktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n27.3 Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma požadovaná sťažovateľkou\nnie je podľa neho primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného zadosťučinenia\nústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na okolnosti prípadu.\n28. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti danej veci (skutkovú a právnu zložitosť veci, správanie\nsa sťažovateľky,\n\nako\n\naj\n\nneefektívnu\n\na nesústredenú\n\nčinnosť\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nako aj nečinnosť krajského súdu), ústavný súd považoval v tomto prípade priznanie sumy\n2 000 € za primerané, pričom okresný súd je povinný z tejto sumy zaplatiť sťažovateľke\nsumu 1 500 € (bod 2 výroku nálezu) a krajský súd je povinný sťažovateľke zaplatiť sumu\n500 € (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľky nevyhovel\n(bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n15\n\n30. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nJUDr. Milanovi Kiricovi. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019\n(2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €) predstavuje sumu trov konania\ncelkom 346,26 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n31. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania je okresný súd povinný\nzaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Milana Kiricu, Mostná 42, Nitra,\nv lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP).\n32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "súd-procesný postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-plynulosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "súd-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "konanie-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/170/2008", "guid": "6fe2b78e-cd75-41b6-8b88-28fa481c043f:297e91f4-5c6e-4e71-a566-bff908339741", "vztah": "porusene"}, {"sz": "7Co/201/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60e298a1-6281-438e-ae11-223913ecac7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "3c825246-a0bd-4f3f-8491-c91e00731d1c:410fa27a-d179-49b9-84ff-bcc3eda50bae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5313208080.4", "spisova_znacka": "7Co/201/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/201/2018 z 26. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5313208080.4"}], "citovane_v": [{"guid": "81427596-b081-4b5d-a467-a40e86a732f7:6aa6aaa8-b37a-4c20-91a0-89d0a64fd1be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1", "spisova_znacka": "4ObdoZ/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoZ/1/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1"}]}