{"guid": "ussr:66151b82-316c-450a-949c-e3caff326ed7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2020 z 20. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. augusta 2020, sp. zn. I. ÚS 143/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.143.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-20", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66151b82-316c-450a-949c-e3caff326ed7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.143.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.143.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.143.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 143/2020-68\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka\na Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou Mgr. Gabrielou Novákovou, A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22 Em 3/2018 z 5. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn.\n22 Em 3/2018 z 5. novembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22 Em 3/2018 z 5. novembra 2019\nzrušuje.\n\n3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov) na účet\njej právnej zástupkyne Mgr. Gabriely Novákovej, A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 143/2020-32 z 2. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 Em 3/2018 z 5. novembra\n2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd návrhu na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého uznesenia nevyhovel.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti jej doplnenia a jej príloh vyplýva, že okresným súdom\nsa pod sp. zn. 22 Em 3/2018 vedie na základe návrhu oprávneného\n\n,\n\n(ďalej aj „otec maloletého“ alebo „zúčastnená osoba“),\nkonanie o výkon rozhodnutia, a to rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 389/2015\nz 23. júna 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 466/2017\nz 24. apríla 2018 (ďalej aj „rozsudok o úprave styku s maloletým“), ktorým bol upravený\nstyk sťažovateľky ako matky a otca maloletého k ich maloletému synovi\n2\n\n(ďalej len „maloletý“), a to proti sťažovateľke\nv procesnom postavení povinnej.\n3. Po podaní návrhu otcom maloletého okresný súd výzvou z 31. júla 2018 vyzval\nsťažovateľku, aby bezodkladne plnila rozsudok o úprave styku s maloletým, a poučil ju,\nže ak táto výzva zostane bezvýsledná, bude jej udelená pokuta do sumy 1 000 €,\na to i opakovane podľa § 382 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), a že podľa § 383 ods. 1 CMP ak výzva zostane\nbezvýsledná, okresný súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby zastavil výplatu\nprídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu\n(ďalej len „výzva“). Výzvu si sťažovateľka prevzala 4. augusta 2018. Následne okresný súd\nvykonal pojednávania, a to 2. apríla 2019 a 5. novembra 2019.\n4. Okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke pokutu v sume 300 €\nza neplnenie vykonateľného rozsudku o úprave styku s maloletým. Napadnuté uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 24. decembra 2019.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd jej napadnutým\nuznesením uložil pokutu napriek skutočnosti, že okresnému súdu „zdokladovala dôvody\nnerealizácie stykov“ v čase pred doručením výzvy, ktoré sa nemohli uskutočniť z dôvodu\nzlého zdravotného stavu maloletého. Sťažovateľka súčasne namieta, že okresný súd nevydal\nuznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia a po zaslaní výzvy jej uložil pokutu vo výške\n300 € v rozpore s § 382 ods. 1 CMP, keďže po doručení súdnej výzvy na dobrovoľné\nplnenie prebiehal styk v súdom určených časových úsekoch a výzva teda nebola\nbezvýsledná. Tým podľa sťažovateľky došlo k porušeniu procesného predpisu, ktorý\npredpokladá vydanie napadnutého uznesenia.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd\njej nevydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia znemožnil realizáciu tých\nprocesných práv, ktoré jej prináležia a ktoré vyplývajú z Civilného mimosporového\nporiadku. Podľa názoru sťažovateľky „dôležitým faktom“ je skutočnosť, že proti uzneseniu\n3\n\no nariadení výkonu rozhodnutia je podľa § 377 ods. 1 CMP prípustné odvolanie,\na teda nevydaním tohto uznesenia sťažovateľka ako povinná nemohla využiť predmetný\nopravný prostriedok.\n7. V doplnení ústavnej sťažnosti zo 6. marca 2020 sťažovateľka uviedla,\nže ústavnému súdu predkladá uznesenie okresného súdu č. k. 22 Em 3/2018-474 o nariadení\nvýkonu rozsudku o úprave styku s maloletým, ktoré bolo okresným súdom vydané\n21. januára 2020, ako aj odvolanie, ktoré proti nemu podala.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj to, že okresný súd jej v napadnutom\nuznesení nedôvodne „vytkol“, že v dňoch určeného styku maloletého neodovzdala\ns platným cestovným pasom, pričom mala mať vedomosť o tom, že maloletý má vycestovať\ns otcom do Českej republiky.\n9. Sťažovateľka argumentuje aj skutočnosťou, že k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj v dôsledku skutočnosti, že okresný súd nevyhotovil\nz výsluchu maloletého, ktorý sa konal počas prerušeného pojednávania 2. apríla 2019,\nzvukový záznam.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\n\n, bytom\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22Em/3/2018-388 zo dňa\n5. novembra 2019 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22Em/3/2018-388 zo dňa 5. novembra\n2019 sa zrušuje.\n\n4\n\n3. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 375,24\n€ (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jej právneho zástupcu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n11. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd\nna vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,\nči trvá na ústnom pojednávaní vo veci.\n12. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 52/20 z 29. júna 2020 súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedol, že sa stotožňuje s právnou\nargumentáciou sťažovateľky, ktorou táto poukazuje na skutočnosť, že okresný súd porušil\nustanovenia Civilného mimosporového poriadku, keďže uznesenie o nariadení výkonu\nrozhodnutia musí predchádzať eventuálnemu uzneseniu o nariadení pokuty. Aj napriek\nuvedenému však podľa jeho názoru s ohľadom na konkrétny individuálny prípad\na správanie sťažovateľky nedošlo k porušeniu jej základných práv a slobôd.\n13. Ústavný súd listom z 11. mája 2020 podľa § 126 zákona o ústavnom súde\nupovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky zúčastnenú osobu s možnosťou\nvyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnená osoba\nsa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila listom z 5. júla 2020. Poukázala na nedostatok\nprávomoci ústavného súdu v danej veci, keď podľa jej názoru sťažovateľka mohla využiť\niné prostriedky nápravy, a to konkrétne využiť inštitút dovolania generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky. Zároveň poukázala na skutočnosť, že Civilný mimosporový poriadok\nuprednostňuje záujem na rýchlom a efektívnom výkone rozhodnutia tak, aby bolo\nzachované právo dieťaťa na styk s druhým rodičom pred ostatnými právami účastníkov\nkonania, a to aj v prípade, ak majú ústavnoprávny rozmer. Vzhľadom na uvedené potom\npostup okresného súdu nemôže byť natoľko závažný a neústavný, aby odôvodňoval\ningerenciu ústavného súdu.\n5\n\n14. Ústavný súd listom z 8. júla 2020 zaslal sťažovateľke vyjadrenie okresného súdu,\nako aj vyjadrenie zúčastnenej osoby s možnosťou zaujať k nemu v lehote určenej ústavným\nsúdom stanovisko a zároveň požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci. Sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci a poukázala na skutočnosť, že okresný súd porušil Civilný\nmimosporový poriadok, čo vyplýva aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu a priloženého\nvyjadrenia zákonnej sudkyne. Zároveň poukázala na nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 442/2017 z 21. novembra 2017, ktorým ústavný súd v identickej veci rozhodol\no porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. Ústavný súd tak následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3\nzákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, zúčastnenej osoby\na replikou sťažovateľky, ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz medzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n6\n\n18. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n19. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd\nzruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa,\nak to pripúšťa povaha zásahu.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného\nsúdu\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02,\n7\n\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n24. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n8\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n25. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov tak ústavný súd skúmal a hodnotil\nnámietky sťažovateľky uplatnené v ústavnej sťažnosti, v ktorej argumentuje, že napadnutým\nuznesením okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jej práv označených v ústavnej sťažnosti.\n26. Základom sťažovateľkinej argumentácie je tvrdenie, že okresný súd porušil\njej v ústavnej sťažnosti označené práva tým, že jej napadnutým uznesením uložil pokutu\nnapriek skutočnosti, že okresnému súdu „zdokladovala dôvody nerealizácie stykov“ v čase\npred doručením výzvy, ktoré sa nemohli uskutočniť z dôvodu zlého zdravotného stavu\nmaloletého. Sťažovateľka v tomto kontexte namieta, že okresný súd porušil ustanovenia\nCivilného mimosporového poriadku, keď bez toho, aby vydal uznesenie o nariadení výkonu\nrozhodnutia, vyzval sťažovateľku na dobrovoľné plnenie a uložil jej pokutu v sume 300 €.\nSťažovateľka namieta, že nevydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia jej okresný\nsúd znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré jej prináležia a ktoré jej vyplývajú\nz Civilného\n\nmimosporového\n\nporiadku.\n\nSťažovateľka\n\ntaktiež\n\nnamieta\n\nporušenie\n\njej v ústavnej sťažnosti označených práv v dôsledku nevyhotovenia zvukového záznamu\nz neformálneho pohovoru s maloletým, ktorý sa uskutočnil počas prerušeného pojednávania\nkonaného 2. apríla 2019 na okresnom súde.\n27. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné citovať ustanovenia právnych\npredpisov, ktoré sú pre posúdenie veci z ústavnoprávneho hľadiska podstatné.\n28. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti\nuzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.\n\n9\n\n29. Podľa § 378 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo\nsúčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu,\naby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.\n30. Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd\nnariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného,\naby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených\nv rozhodnutí.\n31. Podľa § 379 ods. 2 CMP ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť\naj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na\nnásledky neplnenia.\n32. Podľa § 382 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti\nzostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 €.\n33. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 22 Em 3/2018 ústavný súd\nzistil, že 13. júla 2018 bol okresnému súdu doručený návrh otca maloletého na výkon\nrozhodnutia, a to rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 389/2015 z 23. júna 2017. Okresný\nsúd 31. júla 2018 vyzval sťažovateľku na bezodkladné plnenie uvedeného rozsudku s tým,\nže ak táto výzva ostane bezvýsledná, bude jej udelená pokuta do výšky 1 000 €. Následne\npo vykonaní viacerých pojednávaní okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke\npokutu v sume 300 €.\n34. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že pokuta bola sťažovateľke\nuložená v dôsledku nerešpektovania rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 389/2015\nz 23. júna 2017, a to ani po doručení výzvy na dobrovoľné splnenie povinností,\nktoré jej z neho vyplývajú (bod 22 napadnutého uznesenia, pozn.).\n\n10\n\n35. Z vyžiadaného spisu ďalej vyplýva, že okresný súd až uznesením sp. zn.\n22 Em 3/2018 z 21. januára 2020 nariadil výkon rozhodnutia – rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 12 P 389/2015 z 23. júna 2017, právoplatného a vykonateľného 4. júna 2018.\n36. Z ústavnej sťažnosti, ako aj vyžiadaného súdneho spisu tak vyplýva, že okresný\nsúd pred tým ako vydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, vyzval sťažovateľku\nako povinnú na dobrovoľné plnenie povinností a následne jej uložil pokutu v sume 300 €,\nkeďže táto výzva zostala bezvýsledná. Došlo tak k porušeniu procesného predpisu, ktorý\npredpokladá vydanie uvedeného uznesenia pred alebo súčasne s úkonmi smerujúcimi\nk tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Navyše, proti uvedenému\nuzneseniu je podľa § 377 ods. 1 CMP prípustné odvolanie, a teda nevydaním tohto\nuznesenia sťažovateľka ako povinná nemohla v predmetnom štádiu konania, pred uložením\npokuty, využiť predmetný opravný prostriedok. Okresný súd jej tak znemožnil realizáciu\ntých procesných práv, ktoré jej dáva Civilný mimosporový poriadok, čím došlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom (m. m. III. ÚS 442/2017).\n37. Keďže vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo porušenie procesného\npredpisu, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením v okolnostiach daného\nprípadu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n38. Keďže okresný súd napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd podľa\n§ 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušil toto rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n39. K námietkam sťažovateľky, ktorými argumentuje, že okresný súd porušil\njej v ústavnej sťažnosti označené práva tým, že jej napadnutým uznesením uložil pokutu\nnapriek skutočnosti, že okresnému súdu „zdokladovala dôvody nerealizácie stykov“ v čase\npred doručením výzvy, ktoré sa nemohli uskutočniť z dôvodu zlého zdravotného stavu\nmaloletého, ústavný súd uvádza, že v ďalšom priebehu konania okresný súd vydal\n11\n\nuznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia sp. zn. 22 Em 3/2018 z 21. januára 2020\na sťažovateľka proti uvedenému uznesenia využila opravný prostriedok, a to odvolanie.\nZ podaného odvolania považuje ústavný súd za preukázané, že jeho obsahom\nje argumentácia o dôvodoch, pre ktoré sa styk otca s maloletým nemohol realizovať\nv zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku v totožnom rozsahu, ako sťažovateľka\nnamieta v ústavnej sťažnosti. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave\nuznesením sp. zn. 18 CoE 26/2020 z 29. mája 2020, čo vylučuje ústavnoprávny prieskum\nuvedených námietok.\n40. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\n41. Vo vzťahu k už spomenutému princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu\nstabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09). Podľa právneho\nnázoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne\nkonanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním\na ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah\nna ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv\n\n12\n\nsťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav\nnapraviť (m. m. IV. ÚS 322/09).\n42. Uvedené platí aj vo vzťahu k námietke sťažovateľky o nevyhotovení zvukového\nzáznamu z neformálneho pohovoru maloletého, ktorý sa uskutočnil počas prerušenia\npojednávania konaného 2. apríla 2019 na okresnom súde. Z obsahu podaného odvolania\nsťažovateľky proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia považuje ústavný súd\nza preukázané, že totožná námietka je obsiahnutá aj v ňom, čo vylučuje jej ústavnoprávny\nprieskum z dôvodov uvedených v bodoch 40 a 41 tohto nálezu.\n43. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v časti týchto námietok ústavnej sťažnosti\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n44. Nad rámec uvedeného k námietke zúčastnenej osoby o nedostatku právomoci\nústavného súdu pre nevyčerpanie podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie\nmimoriadneho dovolania ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, súčasťou\nktorej je aj právny názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu\nprokurátorovi Slovenskej republiky podľa § 458 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nemožno z hľadiska\nčl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý\nje predpokladom (podmienkou) podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (bližšie pozri\nnapr. IV. ÚS 443/2013, IV. ÚS 114/2014, I. ÚS 525/2019).\nV.\nTrovy konania\n45. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n13\n\n46. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2019,\nktorá bola 1 062 €.\n47. Ústavný súd vychádzal z obsahu spisu a priznal sťažovateľke náhradu za tri\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti\na vyjadrenie zo 17. júla 2020) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za tri\núkony právnej služby vykonané v roku 2020 (3 x 177 €) spolu s režijným paušálom\n(3 x 10,62 €) predstavuje spolu sumu 562,86 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n48. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n49. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. augusta 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výkon rozhodnutia", "maloletý", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výkon rozhodnutia", "pokuta", "právny predpis-procesnoprávny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Em/3/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c3764e7f-ba54-41d4-b592-92634a1d8801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.525.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 525/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 525/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.525.2019.1"}, {"guid": "ussr:68843d99-d1be-407b-9fee-4aa4357e68bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.442.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 442/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 442/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.442.2017.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:8f9c63eb-57ac-486e-922e-e2ba3b7679a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/2014 z 6. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9c63eb-57ac-486e-922e-e2ba3b7679a9"}, {"guid": "ussr:f2f29b09-990a-4724-a6b9-46aecf026b80", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2013 z 11. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2f29b09-990a-4724-a6b9-46aecf026b80"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "50ced6ca-56dd-4614-ad29-429644eeb5cf:d798f958-8a05-4b65-a4be-1c17ac24739a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1718201490.2", "spisova_znacka": "18CoE/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/26/2020 z 28. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1718201490.2"}, {"guid": "c60cea34-684c-42e2-a033-10058d012da1:2d55d499-a18b-413c-9532-4b28120870f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1715209552.2", "spisova_znacka": "11CoP/466/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/466/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1715209552.2"}, {"guid": "06525ce7-01f2-44c6-8a88-a50345b43969:8cdbada7-ad72-46e6-ac16-9336c7874c98", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Em/3/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22Em/3/2018 z 21. 1. 2020", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/06525ce7-01f2-44c6-8a88-a50345b43969:8cdbada7-ad72-46e6-ac16-9336c7874c98"}], "citovane_v": []}