{"guid": "ussr:bd171f6b-8bff-4996-98bf-4e2e83d8e6b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 128/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd171f6b-8bff-4996-98bf-4e2e83d8e6b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.128.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 128/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n, a\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2006\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 99/2006 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 99/2006 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e\n\nOkresný súd Humenné\n\np o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý nahradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 713,66 € (slovom sedemstotrinásť eur a šesťdesiatšesť\ncentov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 128/2020-13 z 26. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľov\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2006\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú žalovanými v sporovom\nkonaní o vydanie veci – technologického zariadenia, ktoré sa začalo podaním žaloby\nna okresnom súde 15. mája 2006.\n2.1 Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uviedli, že okresný súd vo veci\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 99/2006 zo 14. júna 2011, ktorým zaviazal sťažovateľov\nako žalovaných alternatívne na vydanie veci žalobkyni alebo k úhrade hodnoty veci v sume\n23 235,74 €. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania\npodaného sťažovateľmi uznesením sp. zn. 17 Co 110/2011 z 15. marca 2012 rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 10 C 99/2006 zo 14. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení uznesenia krajského súdu sa mimo iné uvádza, že okrem procesných\npochybení prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil námietku právomoci konať vo veci\nslovenskými súdmi.\n2.2 Následne okresný súd opätovne vec prejednal a rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 10 C 99/2006 z 19. marca 2014, v ktorom proti žalovanému v 1. rade konanie\nzastavil pre nedostatok právomoci a návrh proti žalovanej v 2. rade zamietol.\n2.3 Krajský súd rozhodoval o odvolaní žalobkyne uznesením sp. zn. 17 Co 98/2014\nz 20. novembra 2014 a rozsudok súdu prvej inštancie z 19. marca 2014 zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Sťažovatelia vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu\nkrajského súdu uviedli, že „z odôvodnenia vyplýva, že nároky navrhovateľky voči odporcovi\nv 1. a 2. rade sú tak súvisiace, že je nanajvýš vhodné, aby vo veci konal a rozhodol jeden\nsúd a to Okresný súd Humenné“.\n2.4 Okresný súd 7. októbra 2015 rozsudkom č. k. 10 C 99/2006-632 znova rozhodol\no nároku žalobkyne voči žalovaným opätovne rovnakým alternatívnym výrokom\nako vo svojom\n\nprvom\n\nrozhodnutí\n\nvydanom\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\n(rozsudok\n\nsp. zn. 10 C 99/2006 zo 14. júna 2011). O odvolaní žalovaných proti rozsudku okresného\nsúdu č. k. 10 C 99/2006-632 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 10 C 99/2006-725\nz 5. októbra 2017 tak, že už tretíkrát rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n2.5 Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti zdôraznili skutočnosť, že napadnuté\nkonanie trvá 13 rokov a 9 mesiacov, pričom „... Okresný súd Humenné síce vo veci 3 krát\n\n3\n\nrozhodol, avšak Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutia 3 krát zrušil a vrátil vec\nna ďalšie konanie a rozhodnutie...\n... Od posledného Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.10.2017\nk dnešnému dňu ubehli 2 roky a 4 mesiace...\n... Dlhodobá frustrácia sťažovateľov z nečinnosti súdu a pocitu straty dôvery\nv právny a civilizovaný štát sú spôsobené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi súdu\nv konaní. Súčasne sťažovatelia žijú v neistote ohľadom toho či budú povinní uhradiť\nžalobcovi nemalú finančnú sumu a preto sa nemôžu sa relevantne zariadiť ohľadom\nfinancovania ich súkromných záležitostí, nakoľko im hrozí prípadná možnosť úhrady\nžalovanej sumy\n... Základné právo zakotvené v Ústave SR na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu organizovať si prácu a vykonávať prácu takým\nspôsobom, aby sa uvedené ústavné právo aj objektívne realizovalo. Podľa názoru\nsťažovateľa nemôže byť uvedené právo účastníka konania naplnené, ak súd síce vo veci\nopakovane rozhodol ale takým spôsobom, že jeho rozhodnutia boli zrušené . Takýto postup\nsúdu nemôže byť hodnotený inak ako činnosť bez reálneho obsahu a významu k dĺžke\nkonania ...“.\n3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,\naby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom\nvysloví, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2006 porušené\nboli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.\nSúčasne sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému z nich\nv sume 10 000 € a náhrady trov konania.\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nII.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti\n4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 4002/20, doručenom ústavnému súdu\n24. marca 2020, predložil ústavnému súdu chronologický prehľad procesných úkonov\nvykonaných súdom prvej inštancie v napadnutom konaní a v podstatnej časti uviedol, že\n„... vo veci, okrem iných vykonaných dôkazov bolo nariadených cca 35 pojednávaní, pričom\nz dôvodov na strane žalovaných sa neuskutočnilo 14 pojednávaní a z dôvodov na strane\nžalobkyne 7 pojednávaní, pričom len raz bolo pojednávanie zrušené z dôvodov na strane\nsudkyne. K predlženiu konania prispela aj námietka zaujatosti na strane žalovaného.\nOd posledného rozhodnutia súdu bolo vo veci na základe návrhu žalobkyne nariadené\nznalecké dokazovanie a konanie bolo aj prerušené pre vyhlásenie konkurzu na majetok\nžalobkyne. Hneď po zrušení konkurzu súd pokračuje v konaní, pričom je potrebné uviesť,\nže posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodov ako na strane zástupkyne žalobkyne,\ntak na strane zástupcu žalovaných (sťažovateľov)...“.\n4.1 Podľa názoru okresného súdu «... napriek dobe trvania sporu bolo snahou súdu\nčo najskôr dospieť k rozhodnutiu a ukončeniu veci, pričom napríklad potreba znaleckého\ndokazovania vyplynula, až z posledného zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu\nv Prešove. Frekvencia pojednávaní závisela tiež od počtu pridelených vecí sudkyni\ns poukazom, že táto vykonáva aj agendu „P” vecí, kde ide o konanie vo veci maloletých\ndetí, ktoré je potrebné ukončiť v lehote 6 mesiacov...».\n4.2 Okresný súd uviedol, že ústavnú sťažnosť sťažovateľov považuje za nedôvodnú\na zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti [§58 ods. 3\nzákona o ústavnom súde].\nII.2 Replika sťažovateľov\n5. Sťažovatelia na výzvu ústavného súdu reagovali na vyjadrenie okresného súdu\nreplikou z 30. marca 2020, v ktorej sa nestotožnili s názorom okresného súdu vo vzťahu\n5\n\nk ich správaniu v priebehu napadnutého konania, nespochybnili, že skutočne viackrát\nžiadali\n\nsúd\n\no\n\nodročenie\n\npojednávania,\n\navšak\n\nvždy\n\nz\n\nobjektívnych\n\ndôvodov\n\n(práceneschopnosť, dopravná nehoda a pod.). Vzhľadom na to, v akom stave sa napadnuté\nkonanie nachádza, sú sťažovatelia toho názoru, že ich žiadosti o odročenie pojednávania\nnemohli podstatným spôsobom prispieť k prieťahom v súdnom konaní.\n5.1 Ďalej sťažovatelia v podstatnej časti repliky uviedli, že činnosť okresného súdu je\npodľa ich názoru značne neefektívna a neodborná, čoho dôkazom bolo opakované zrušenie\nrozhodnutí súdu prvej inštancie. Podľa sťažovateľov „... Je tomu tak z toho dôvodu, že prvé\n2 rozhodnutia súdu boli Krajským súdom zrušené pre opakovane nesprávne právne\nposúdenie súdom I. inštancie z pohľadu nariadenia rady ES č. 44/2001. Čo je však\nnajpodstatnejšie, ako správne konštatuje Krajský súd Prešov vo svojom 3 zrušujúcom\nrozhodnutí zo dňa 5.10.2017 ( viď bod 6 až 12 odôvodnenia rozhodnutia ) Okresný súd sa\ndoteraz opomenul zaoberať základnými otázkami, ktoré doposiaľ ostali sporné a súd nedal\nna tieto otázky žiadnu odpoveď . Z uvedeného je zrejmé, že súd I. inštancie aj podľa názoru\nKrajského súdu Prešov sa napriek vydaniu 3 rozhodnutí vo veci samej doteraz nezaoberal\núplne základnými otázkami rozhodujúcimi pre toto konanie a preto jeho posledné\nrozhodnutie bolo zrušené s poukazom na ust. § 389 ods.1 písm. b) CSP nakoľko postupom\nodvolacieho súdu nie je možné napraviť odňatie práva stranám sporu vo veci konať a práva\nna spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva v práve na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré odpovedá na všetky základné a podstatné námietky strán sporu a ktoré\ndáva odpovede na všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci... .“.\n5.2 Z uvedeného je podľa sťažovateľov zrejmé, že okresný súd v princípe vydal\nnepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré nedáva odpovede na základné otázky potrebné\npre vydanie rozsudku v tomto konaní, a to napriek tomu, že ide v poradí o tretie rozhodnutie\nvo veci samej, pričom uvedené nemožno hodnotiť inak ako nesústredenú, neefektívnu\na neodbornú činnosť súdu, ktorá je základným a podstatným dôvodom prieťahov v konaní.\n5.3 K argumentácii okresného súdu, ktorý za dôvody predĺženia napadnutého\nkonania považoval aj prerušenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok\nžalobkyne a uplatnenie námietky zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne zo strany\nžalovaných, sťažovatelia uviedli, že uvedené okolnosti svojou povahou nemali podstatný\nvplyv na dĺžku napadnutého konania, keď konštatovali, že «... Prerušenie konania\n6\n\nv dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne trvalo 21 dní ( od 12.8.2019 kedy\nbolo vydané uznesenie o prerušení konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu do 3.9.2019\nkedy správca konkurznej podstaty súdu oznámil, že pohľadávky uplatňované v tomto konaní\nprestali podliehať konkurzu )...\n... Obdobne námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni zo strany sťažovateľov\novplyvnila dĺžku súdneho konania iba v rozsahu 19 dní ( námietka doručená súdu\n15.11.2013 a rozhodnutia KS Prešov a tejto námietke dňa 5.12.2013 )...».\n5.4 Námietku okresného súdu týkajúcu sa personálneho obsadenia a preťaženosti\nokresného súdu ako objektívnu okolnosť vedúcu k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní sťažovatelia považovali za irelevantnú.\n5.5 Sťažovatelia zároveň vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhajú aj vyslovenia\nporušenia ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,\n7\n\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť [napr. II. ÚS 55/98, I.ÚS 132/03, IV.ÚS105/07, IV.ÚS 90/2010].\n10. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už\noznačených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n[m. m. IV.ÚS 221/04, II. ÚS 560/2016].\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu\n[napr. I. ÚS 41/02]. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02]. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom\nprípade.\n\n8\n\nIV.\nVyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n14. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nsúd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej\nkoncentrácii konania, ďalej z § 168 § 172 CSP o predbežnom prejednaní ‒ sporu\na následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie\nsúd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n15. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha\nv (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľov\nči z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania (14 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné\n9\n\npodrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať\ntakúto dlhú dobu, v opačnom prípade je dôveryhodnosť justície poškodená zásadným\nspôsobom.\n16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov [napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09].\n16.1 Za neefektívnu v tomto zmysle ústavný súd považoval napríklad činnosť súdu,\nktorá vyústila do opakovaného rušenia jeho rozhodnutia súdom vyššej inštancie\n[napr. III. ÚS 820/2016], aj keď nemožno opomenúť, že zrušenie rozsudku okresného súdu\nuznesením krajského súdu č. k. 10C 99/2006-725 z 5. októbra 2017 bolo v rozpore s § 390\nCSP.\n17. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd uvádza, že napriek nesprávnemu\npostupu krajského súdu pri ostatnom zrušení rozsudku okresného súdu nemožno\nospravedlniť prieťahy, ktoré opakovaným zrušením rozhodnutí okresného súdu vznikli\n[pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Spas Todorov proti Bulharsku z 5. 11. 2009,\nč. 38299/05, § 41 – § 44].\n18. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 99/2006\nzo 14. júna 2011, ktorým zaviazal sťažovateľov ako žalovaných alternatívne na vydanie\nveci žalobkyni alebo k úhrade hodnoty veci v sume 23 235,74 €. Krajský súd uznesením\nsp. zn. 17 Co 110/2011 z 15. marca 2012 rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 99/2006\nzo 14. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18.1 Následne okresný súd vydal vo veci nový rozsudok č. k. 10 C 99/2006-550\nz 19. marca 2014, ktorým návrh proti žalovanej v 2. rade zamietol a proti žalovanému\nv 1. rade súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a konanie proti nemu zastavil.\nUvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, pričom krajský súd uznesením\nsp. zn. 17 Co 98/2014 z 20. novembra 2014 opätovne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10\n\n18.2 Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 99/2006-632 zo 7. októbra 2015 znova\nrozhodol o nároku žalobkyne voči žalovaným opätovne rovnakým alternatívnym výrokom\nako vo svojom prvom rozhodnutí v napadnutom konaní (bod 18.2). O odvolaní žalovaných\nproti rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 99/2006-632 rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 10 C 99/2006-725 z 5. októbra 2017 tak, že už tretíkrát rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, hoci podľa § 390 CSP mal vo veci už rozhodnúť\nsám.\n19. I keď sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti postup súdu druhej inštancie\nv napadnutom konaní nenamietali, ústavný súd pri komplexnom posúdení veci nesprávny\npostup príslušného krajského súdu v časti rozhodovania o odvolaní sporových strán proti\nrozsudkom okresného súdu, nemohol opomenúť, pretože i tento v konečnom dôsledku\nviedol k predĺženiu celkového trvania sporu.\n19.1 Ako je už spomenuté i v bode 16, 17.1 a 18.2, krajský súd postupoval v rozpore\ns § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej\ninštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie.\n19.2 Podľa § 470 ods. 1 CSP „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj\nna konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“. V uvedenom ustanovení je\ndefinovaný princíp tzv. okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku aj na všetky\ncivilné konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti vrátane konaní odvolacích.\nKrajský súd opakovane rozhodoval v napadnutom konaní formou zrušujúcich uznesení\nvo vzťahu k prvoinštančným rozhodnutiam, vytýkajúc okresnému súdu nesprávne právne\nposúdenie veci [§ 221 ods.1 písm. h) OSP] alebo procesný postup okresného súdu\nznamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces [§ 389 ods.1 písm. b) CSP].\n19.3 Krajský súd postupujúc pri ostatnom rozhodovaní o odvolaní v rozpore s § 390\nCSP tým, že nerozhodol v merite veci, v konečnom dôsledku zmaril dosiahnutie účelu\ncitovaného ustanovenia, ktorým je najmä zrýchlenie konania. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na svoju dnes už ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej považuje za potrebné\nzdôrazniť, že pri splnení predpokladov na použitie § 390 CSP je tu daná zákonná povinnosť\n11\n\nkrajského súdu postupovať dôsledne podľa tohto ustanovenia bez možnosti akýchkoľvek\núvah od tohto ustanovenia sa odkloniť (k tomu pozri napr. III. ÚS 379/2017,\nIII. ÚS 727/2017, I. ÚS 227/2018, II. ÚS 327/2018).\n20. Ani už uvedený nesprávny postup krajského súdu však nemôže ospravedlniť\ndlhodobú neefektívnu činnosť okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci.\nÚstavnému súdu v konaní o ústavnej sťažnosti proti prieťahom v konaní pred orgánmi\nverejnej moci neprináleží vzhľadom na obsah predloženej ústavnej sťažnosti podrobiť\nanalýze a hodnoteniu kvalitatívnu stránku rozhodnutia všeobecného súdu. Ústavný súd však\nvzhliada v konkrétnom posudzovanom prípade nevyhnutnosť konštatovať, že opakované\nprerokovanie veci na súde prvej inštancie z dôvodov vytknutých v rozhodnutiach\nodvolacieho súdu poukazuje na chyby vo veci konajúceho súdu a opakovanie takýchto\nsituácií odhaľuje vážny nedostatok súdov v aplikácii procesnoprávnych i hmotnoprávnych\npredpisov.\n21. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti v časti,\nv ktorej poukazuje na nadmerné zaťaženie zákonnej sudkyne a prednostným vybavovaním\nvecí starostlivosti maloletých (bod 4.2), ústavný súd konštatuje, že prieťahy v konaní\nnemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťou sudcov, zmenou v obsadení\nsúdnych oddelení, ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby\norganizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené v ústave i v dohovore\nboli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí\nod súdu právom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe [IV. ÚS 21/2018].\n22. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní, či bolo\nporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje\npostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom\nkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,\nresp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť štát a príslušný súd\nako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu\n12\n\nochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti ústavnej sťažnosti, ktorou sú\nnamietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, z ústavnoprávneho hľadiska v zásade\nnemožno robiť rozdiel medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov\n[m. m. I. ÚS 6/06].\n22.1 Ústavný súd overím aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že okresný\nsúd nariadil vo veci termín pojednávania na 8. september 2020, z čoho je zrejmé, že v čase\nrozhodovania ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľov stále\nnebola odstránená.\n23. Možno tak uzavrieť, že nesústredeným, resp. neefektívnym postupom okresného\nsúdu došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté\ndo\n\nústavou\n\nzaručeného\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, takže podmienky zásahu ústavného súdu\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako boli uvedené, sú tu splnené.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n25. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný\nzásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám\nnie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká\nobvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo\nk ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,\nmožno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127\nods. 3 ústavy.\n13\n\n26. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle čl. 17 CSP a rešpektovať pritom\ninštančnú záväznosť názoru odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.\n27. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n28. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia každý v sume\n10 000 €. Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovatelia zdôvodnili tým,\nže napadnuté konanie „...nadmerne dlho traumatizuje nielen ich ale aj celé ich rodiny.\nUvedená doba nepriaznivo vplýva na psychiku sťažovateľov. Dlhodobá frustrácia\nsťažovateľov z nečinnosti súdu a pocitu straty dôvery v právny a civilizovaný štát sú\nspôsobené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi súdu v konaní. Súčasne sťažovatelia\nžijú v neistote ohľadom toho či budú povinní uhradiť žalobcovi nemalú finančnú sumu\na preto sa nemôžu sa relevantne zariadiť ohľadom financovania ich súkromných záležitostí,\nnakoľko im hrozí prípadná možnosť úhrady žalovanej sumy...“.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa\nčl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n30. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného opakovane na dvoch\ninštanciách všeobecných súdov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (vysoký počet\n14\n\nodročených pojednávaní), považoval ústavný súd priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 6 000 € pre každého zo sťažovateľov za primerané (bod 3 výroku tohto nálezu)\na vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n33. Ústavný súd priznal náhradu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, replika sťažovateľov) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. Ivanovi\nHusárovi. Náhrada za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (3x 177 €) spolu\ns režijným paušálom (3x 10,62 €) pri súčasnom zastúpení dvoch sťažovateľov predstavuje\nsumu trov konania 594,72 €, ku ktorej je nutné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právny\nzástupca sťažovateľov platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu trov konania\ncelkom 713,66 €.\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov advokátovi JUDr. Ivanovi Husárovi, Vojenská 14, Košice, v lehote\nuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu [§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP].\n15\n\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "žaloba-reivindikačná", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/99/2006", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:942fc59d-edd9-4fb8-b713-19dab9f56eea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.327.2018.2"}, {"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:c3a1bb5c-9c5f-46d5-a040-f77e54165fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 727/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1"}, {"guid": "ussr:5d8045f8-74bf-48cf-acc0-ab12914a030a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2"}, {"guid": "ussr:849edb45-d6f9-4e35-b765-21c6276e9f0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.820.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 820/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 820/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.820.2016.2"}, {"guid": "ussr:b6a565c9-38a1-4fdb-be76-cc700991d41b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "9adc9298-a84c-4dac-ae05-f04f073e8aee:2edcbbd6-c614-4546-a168-33a7c9325476", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3513203142.1", "spisova_znacka": "17Co/98/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/98/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3513203142.1"}], "citovane_v": []}