{"guid": "ussr:7dcd1da1-918b-4f74-8383-25cd31aeeeea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.112.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2020 z 28. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. I. ÚS 112/2020, ECLI:SK:USSR:2020:1.US.112.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7dcd1da1-918b-4f74-8383-25cd31aeeeea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.112.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.112.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.112.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 112/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nVranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 Er 411/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť\njej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý\n\nnahradiť\n\ntrovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na\núčet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov nad\nTopľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS\n112/2020-8 z 26. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je povinnou v exekučnom\nkonaní, ktorého predmetom je vymáhanie pohľadávky v prospech oprávneného\n, vo výške 1 713,33 € s príslušenstvom.\n2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní\npodala námietky proti vedenej exekúcii, o ktorých okresný súd rozhodol uznesením č. k.\n8 Er 411/2009-33 z 28. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel. Proti uzneseniu\n2\n\nokresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 28. marca 2016 podal oprávnený 8. apríla 2016\nodvolanie, o ktorom okresný súd dosiaľ nerozhodol.\n2.2 Z príloh ústavnej sťažnosti ďalej ústavný súd zistil, že 11. marca 2016 doručila\npovinná okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak\nrozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené\nalebo sa stalo neúčinným.\n2.3 Sťažovateľka v napadnutom konaní podaním z 11. júna 2018 podala sťažnosť\npredsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), ktorá sťažnosť vyhodnotila ako čiastočne dôvodnú.\nV odpovedi na sťažnosť č. k. Spr 1030/2018-3 z 21. augusta 2018 predsedníčka okresného\nsúdu uviedla, že námietkam proti exekúcii predloženým 21. augusta 2014 okresný súd\nvyhovel uznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 a že vec bude predložená na\nrozhodnutie o odvolaní oprávneného odvolaciemu súdu po vykonaní príslušných úkonov\n(zaslanie odvolania na vyjadrenie a na repliku). Zdržanie pri rozhodovaní o námietkach\npovinného proti exekúcii odôvodnila predsedníčka okresného súdu výrazným personálnym\npoddimenzovaním okresného súdu, keď ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany\nvyšších súdnych úradníkov, prípadne sudcov nie je možné všetky veci rozhodovať\nv krátkych lehotách. Pritom uistila sťažovateľku, že po právoplatnom rozhodnutí\no námietkach proti exekúcii bude bez zbytočného odkladu rozhodnuté o návrhu na\nzastavenie exekúcie.\n2.4 Sťažovateľka zdôraznila tú skutočnosť, že od podania návrhu na zastavenie\nexekúcie prešli už takmer štyri roky. Podľa jej názoru okresný súd porušuje jej právo\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže prejednaniu veci a vydaniu\nrozhodnutia o zastavení exekúcie nebráni žiadna objektívna prekážka.\n3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby\nústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom\n3\n\nvysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 8 C 411/2009 porušené\nbolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.\nSúčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €\na náhrady trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nII.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti\n4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprO 192/2020, doručenom ústavnému\nsúdu 7. apríla 2020, uviedol stručný prehľad procesných úkonov uskutočnených\nv napadnutom konaní, k obsahovej stránke alebo opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa\nnevyjadril. Zo stanoviska okresného súdu vyplýva, že vydal 9. septembra 2009 poverenie\nč. 5713025090 na vymoženie sumy 1 713,33 € s príslušenstvom. V ostatnom uviedol\nobdobne ako v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky č. k. Spr1030/2018-3 z 21. augusta 2018,\nže 21. augusta 2014 boli okresnému súdu predložené námietky proti exekúcii, o ktorých súd\nrozhodol uznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej\nproti exekúcii vyhovel. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. V čase,\nkeď ešte nebolo o námietkach povinného proti exekúcii rozhodnuté, povinná podala návrh\nna zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.\n4.1 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu je najprv rozhodnúť\no námietkach proti exekúcii a následne o návrhu na zastavenie exekúcie. V spise je referát\nvyššieho súdneho úradníka z 12. júna 2018, ktorým dal pokyn na zaslanie kópie odvolania\noprávneného na čl. 36 (odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu o podaných námietkach\nproti exekúcii) právnemu zástupcovi povinného, súdnemu exekútorovi – nástupcovi\ns výzvou, nech sa k odvolaniu vyjadria v lehote 10 dní od doručenia.\nZároveň v referáte uviedol, že po doručení vyjadrení je potrebné doručiť tieto vyjadrenia\noprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi a vyzvať oprávneného, aby sa k doručeným\nvyjadreniam vyjadril v lehote 10 dní od doručenia. V závere referátu je pokyn, že je\n4\n\nvyjadrenie potrebné doručiť všetkým ako v bode 1, aby sa k doručeným vyjadreniam\nvyjadrili v lehote 10 dní od doručenia. Taktiež bol daný pokyn po vykonaní všetkých\núkonov\n\npredložiť\n\nspis\n\nvyššiemu\n\nsúdnemu\n\núradníkovi,\n\nktorý\n\nvykonáva\n\núkony\n\npred predložením spisu Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na ďalší\npostup.\n4.2 Dňa 19. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinného\nk odvolaniu oprávneného. Dňa 4. februára 2020 bolo zaslané vyjadrenie právneho zástupcu\npovinného k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.\nZákonná sudkyňa 16. marca 2020 vyhotovila referát, v zmysle ktorého je potrebné predložiť\nspis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)\npodal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis\nna rozhodnutie predložiť krajskému súdu.\n4.3 Pre úplnosť okresný súd dodal, že povinnej nebola spôsobená škoda, keďže\nv exekúcii sa nepokračovalo kvôli tomu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o námietkach\nexekúcie. K zdržaniu došlo v dôsledku dlhodobej personálnej poddimenzovanosti okresného\nsúdu, čo sa týka stavu sudcov a vyšších súdnych úradníkov.\n4.4 Okresný súd zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej\nsťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.2 Replika sťažovateľky\n5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala, hoci písomná\nvýzva ústavného súdu z 15. apríla bola jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. Milošovi\nKaščákovi doručená 20. apríla 2020. Ku konaniu ústneho pojednávania sa sťažovateľka\nexplicitne nevyjadrila napriek doložke v zmysle § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde.\n6. Ústavný súd s konkludentným súhlasom sťažovateľky a súhlasom okresného súdu\nupustil v danej veci podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti a s vyjadrením okresného súdu\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n5\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n9. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už označeného\npráva vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,\nII. ÚS 560/2016).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\n6\n\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval ústavný súd aj v danom prípade.\nIV.\nVyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu\n11. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n12. Táto povinnosť v čase začatia napadnutého konania súdu vyplývala z § 6\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účinného do 30. júna 2016, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp\ncivilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n13. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha\nv (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľky či\nz konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania (10 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné\npodrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať\ntakúto dlhú dobu, v opačnom prípade je dôveryhodnosť justície poškodená zásadným\nspôsobom.\n\n7\n\n14. Ústavný súd sa pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti zameral na vyhodnotenie\npostupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený opakovanými\nobdobiami bezdôvodnej nečinnosti.\n14.1 Na základe návrhu oprávneného a poverenia okresného súdu č. 5713025090\nz 9. októbra 2009 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie sumy\n1 713,33€ s príslušenstvom (upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1039/2009 bolo\npovinnej doručené 6. augusta 2014, pozn.). Súdny exekútor predložil okresnému súdu\nnámietky povinnej proti exekúcii 21. augusta 2014, o ktorých okresný súd rozhodol\nuznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel.\nV tomto štádiu napadnutého konania možno konštatovať nečinnosť okresného súdu v trvaní\n1 roka a 6 mesiacov. Okresný súd si totiž už pri prvotnom úkone nesplnil povinnosť, ktorá\nmu vyplývala z vtedy platného ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa\nktorého súd rozhodne o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia.\n14.2 Povinná podala 11. marca 2016 na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie,\nktorý odôvodnila ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého\nsúd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo\npo začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.\n14.3 Oprávnený v napadnutom konaní podal 8. apríla 2016 odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016.\n14.4 Okresný súd ostal opakovane bezdôvodne nečinný po dobu viac ako 2 rokov až\ndo podania sťažnosti povinnej na prieťahy konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62\nzákona č. 757/2004 Z. z. (sťažnosť doručená okresnému súdu 11. mája 2018, pozn.), ktorú\nvyhodnotil ako dôvodnú.\n14.5 Okresný súd následne pristúpil k doručovaniu odvolania oprávneného proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 na vyjadrenie vo veci\nkonajúcemu súdnemu exekútorovi a právnemu zástupcovi povinnej.\n14.6 Ďalšiu nečinnosť okresného súdu v trvaní 1 roka a 7 mesiacov možno\nkonštatovať v období od 19. júna 2018 (doručenie vyjadrenia k odvolaniu zo strany\npovinnej) do 4. februára 2020, keď okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu\npovinnej k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.\n8\n\n14.7 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že okresný\nsúd 2. apríla 2020 predložil na vec sa vťahujúci súdny spis krajskému súdu, ktorý rozhoduje\no odvolaní oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že v čase\nrozhodovania ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľky stále\nnebola odstránená.\n15. Ústavný súd uzatvára, že postup okresného súdu pri realizovaní jednoduchých\nprocesných úkonov, akým je doručovanie písomností účastníkom konania, v takých dlhých\nčasových odstupoch, a to opakovane (k tomu pozri bod 14.5 a 14.6 odôvodnenia nálezu),\nnie je možné z ústavnoprávneho hľadiska žiadnym spôsobom ospravedlniť.\n16. Obdobne neobstojí ani argumentácia okresného súdu vo vzťahu k dôvodom\nvzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, že „... k zdržaniu došlo v dôsledku\ndlhodobej personálnej poddimenzovanosti tunajšieho súdu pokiaľ sa týka stavu sudcov a\nvyšších súdnych úradníkov...“ (stanovisko okresného súdu sp. zn. 1 SprO 192/2020\nzo 7.apríla 2020).\n16.1 Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.\nI. ÚS 23/0)], že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté\nprieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava\nv čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali\npríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti –\nbez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych\nokolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno\nsystémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov\nsúdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť\npoukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.\nI. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní\ntoho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nposudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)\nalebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (napr. I. ÚS 6/06).\n9\n\n17. Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. 1 SprO 192/2020, v ktorom o. i. uvádza, že\n„zákonná sudkyňa dňa 16.03.2020 vyhotovila referát v zmysle ktorého je potrebné predložiť\nspis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)\npodal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis na\nrozhodnutie predložiť KS PO“, sa javí, že okresný súd postupuje v napadnutom konaní\npodľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku platnej\ndo 30. júna 2016, keď v § 374 ods. 4 druhej vete OSP odvolaniu podanému proti\nrozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, mohol v celom rozsahu\nvyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považovalo za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak\nsudca odvolaniu nevyhovel, predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\n17.1 Ústavný súd pri komplexnom posúdení veci nemôže opomenúť tú skutočnosť,\nže v priebehu napadnutého konania (po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu č. k.\n8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 vydaného vyšším súdnym úradníkom) došlo\nk zásadným zmenám vyvolaných novou procesnou úpravu v podobe Civilného sporového\nporiadku, pritom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj\nna konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky právnych\núkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované\n(§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). V uvedenom ustanovení je definovaný princíp tzv. okamžitej\naplikability, a teda o odvolaní oprávneného (proti uzneseniu okresného súdu, ktorým\nvyhovel námietkam povinnej) podaného pred 1. júlom 2016 má rozhodnúť odvolací súd\nbez jeho posudzovania sudcom okresného súdu. Okresný súd by mal teda v ďalšom postupe\nrešpektovať zmeny právnej úpravy v podobe CSP, ako § 200 – § 203 Exekučného poriadku,\nktorý s účinnosťou od 1. apríla 2017 (predtým § 9a účinný do 31. marca 2017) na exekučné\nkonania priamo predpokladá aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v súlade\nso zásadou lex specialis derogat legi generali.\n17.2 Ústavný súd uzatvára, že nečinnosťou okresného súdu došlo k neprimeraným\nprieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavou zaručeného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako boli\nuvedené, sú tu splnené.\n10\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n18. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n19. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný\nzásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám\nnie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká\nobvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo\nk ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,\nmožno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127\nods. 3 ústavy.\n20. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať striktne podľa čl. 17 CSP v spojitosti s § 202 Exekučného poriadku\na rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bez zbytočných prieťahov po vrátení\nveci súdom druhej inštancie, ktorý rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nokresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016.\n21. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n22. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.\nSvoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že „... k porušovaniu\njej práv dochádza od roku 2016 až k dnešnému dňu. Porušenie práva na prerokovanie veci\n11\n\nbez zbytočných prieťahov sťažovateľka považuje za značnú ujmu na jej právach na súdnu a\ninú právnu ochranu garantovaných Ústavou Slovenskej republiky...“.\n23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa\nčl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n24. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania považoval ústavný súd\npriznanie sťažovateľkou požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €\nza primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n27. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n12\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. Milošovi Kaščákovi. Náhrada za 2 úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €)\npredstavuje sumu trov konania celkom 375,24€.\n28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov\nnad Topľou, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "občianske súdne konanie", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-námietky", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/411/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6a565c9-38a1-4fdb-be76-cc700991d41b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.560.2016.2"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "7897d70c-cd59-45b9-bbb1-7c5f32a8d12a:71658194-e0e1-4cca-bf1a-cd79a32692d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/411/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/411/2009 z 21. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7897d70c-cd59-45b9-bbb1-7c5f32a8d12a:71658194-e0e1-4cca-bf1a-cd79a32692d3"}], "citovane_v": []}