{"guid": "ussr:a9e528aa-9690-466d-b5be-3f3baaa77a66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PLs.US.2.2019.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 2/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 2/2019 z 23. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. PLs. ÚS 2/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PLs.US.2.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLs.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9e528aa-9690-466d-b5be-3f3baaa77a66", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PLs.US.2.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PLs.US.2.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PLs.US.2.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPLs. ÚS 2/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. januára 2019\no sťažnosti spoločnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej KPMG Legal s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Marián Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 56/2015 z 24. mája 2017 a o sťažnosti\nspoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nKPMG Legal s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr.\nMarián Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 38\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 41/2015 z 22. marca 2017 takto\n\nrozhodol:\n\nVeci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 376/2018\na sp. zn. II. ÚS 504/2018 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\npod sp. zn. II. ÚS 504/2018.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2017\ndoručená sťažnosť spoločnosti\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“)\n\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva podľa čl. 38\nods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Sžf 41/2015 z 22. marca 2017.\n2. Predmetná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi\na bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 504/2018-17\nzo 17. októbra 2018.\n3. Ústavnému súdu bola 15. augusta 2017 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľky\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 38 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžf 56/2015 z 24. mája 2017.\n4. Predmetná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi a\nbola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 376/2018-16\nzo 14. novembra 2018.\n\n2\n\n5. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 376/2018 a sp. zn. II. ÚS 504/2018\nvyplýva, že tieto veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa totožných účastníkov. Predmetom\nsúdneho prieskumu v konaní, ktoré sa skončilo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžf\n41/2015 z 22. marca 2017, bola zákonnosť rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané\ndaňové subjekty (ďalej len ,,správca dane“) z 3. júla 2012 v spojení s rozhodnutím\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,odvolací orgán) z 28. marca 2013,\nktorým bol sťažovateľke vyrubený za zdaňovacie obdobie október 2008 rozdiel na dani\nz pridanej hodnoty v sume 197 683,56 €. Predmetom súdneho prieskumu v konaní, ktoré sa\nskončilo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžf 56/2015 z 24. mája 2017, bola\nzákonnosť rozhodnutia správcu dane z 3. júla 2012 v spojení s rozhodnutím odvolacieho\norgánu z 28. marca 2013, ktorým bol sťažovateľke vyrubený za zdaňovacie obdobie marec\n2008 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 142 431,12 €.\n6. Ústavnoprávna argumentácia sťažovateľky je v obidvoch veciach v zásade totožná\na napadnuté rozsudky najvyššieho súdu sú tiež založené na obdobných právnych záveroch.\nSťažovateľka uvádza, že v rozhodných zdaňovacích obdobiach jej vznikla na území Ruskej\nfederácie stála prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej\nhodnoty“), a teda služby – prenájom železničných vagónov – poskytované zahraničným\nodberateľom nemali byť zdanené daňou z pridanej hodnoty v Slovenskej republike.\nSťažovateľka namieta zásah do jej označených práv neudržateľným výkladom existencie jej\nstálej prevádzkarne na území Ruskej federácie, čo bola zásadná právna otázka v rámci\nsúdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu. Sťažovateľka v tomto\nsmere vytýka najvyššiemu súdu rozpor jeho záverov s rozsudkom Súdneho dvora Európskej\núnie C-605/12 Welmory, pričom poukazuje aj na návrh generálneho advokáta v tejto veci.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na základe dohody o poskytnutí podpory zo 14.\ndecembra 2007 so spoločnosťou\n\nzabezpečila pre svoju ekonomickú\n\nčinnosť na území Ruskej federácie materiálne a personálne vybavenie v sídle spoločnosti\n, kde zamestnanci spoločnosti\n\ndostávali pokyny výlučne\n\nod sťažovateľky a za plnenie svojich úloh zodpovedali iba sťažovateľke. Za poskytnutie\npersonálneho a materiálneho zabezpečenia pritom sťažovateľka platila spoločnosti\n3\n\nodmenu. Pobočka zdaniteľnej osoby, ktorá disponuje ľudskými\na technickými prostriedkami a ktorá koná iba ako pomocník tejto zdaniteľnej osoby, teda\ntvorí stálu prevádzkareň v štáte, v ktorom sa nachádza.\n7. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky nerešpektoval relevantnú judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie, keď dospel k záveru o neexistencii jej prevádzkarne na\núzemí Ruskej federácie. Tento záver najvyšší súd odôvodnil tým, že nebolo preukázané, že\nzastupiteľstvo sťažovateľky v Ruskej federácii samostatne uzatváralo a vyhotovovalo\nzmluvy, uskutočňovalo manažérske rozhodnutia, dojednávalo obchody, ďalej tým, že\nnebolo preukázané, že zastupiteľstvo sťažovateľky v Ruskej federácii skutočne\nzabezpečovalo stálosť a organizáciu, ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia\nposkytovala prenájom železničných vagónov samostatne, a napokon tým, že zastúpenie\nsťažovateľky v Ruskej federácii nebolo evidované v žiadnych dokumentoch sťažovateľky\na ani v jej účtovníctve. Najvyšší súd tiež konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala, že by\npredmetné obchody zdaňovala v Ruskej federácii tamojším ekvivalentom dane z pridanej\nhodnoty.\n8. Sťažovateľka v sťažnostiach tieto závery najvyššieho súdu vyvracia okrem odkazu\nna judikatúru Súdneho dvora Európskej únie aj tým, že najvyšší súd nesprávne vyvodil\ndefiničné znaky stálej prevádzkarne zo skutočností, ktoré nevyplývajú z legálnej definície\nstálej prevádzkarne v zákone o dani z pridanej hodnoty. V obidvoch sťažnostiach\nsťažovateľka tiež uviedla, že 9. decembra 2016 (teda po podaní odvolania proti rozsudku\nkrajského súdu) doručila najvyššiemu súdu podanie, ktorým navrhla, aby sa najvyšší súd\nobrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami uvedenými v tomto\nnávrhu. Najvyšší súd tento návrh arbitrárne označil za oneskorené doplnenie odvolania,\nnijak bližšie sa ním nezaoberal a neodôvodnil nevyhovenie tomuto návrhu. Takýto postup\nnajvyššieho súdu sťažovateľka s odkazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu\npovažuje za odňatie zákonnému sudcovi (IV. ÚS 206/08), keďže výklad pojmu stálej\nprevádzkarne a jej definičných znakov bol vo veci určujúci.\nII.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n12. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne\no spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.\nIII.\n13. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade s §\n31a ods. 1 zákona o ústavnom súde je však možné v konaní o návrhu podľa čl. 127 ods. 1\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.\n14. Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v záujme hospodárnosti konania môže\nplénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov\nústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom,\nna spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých\núčastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca\nspravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predsedníčka ústavného\nsúdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je\n5\n\nna spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého\nčlenom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom\nsúde skôr (§ 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n15. S prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľky, ktoré boli prijaté na ďalšie\nkonanie uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 504/2018-17 zo 17. októbra 2018\na uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 376/2018-16 zo 14. novembra 2018, a z tohto\nobsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností ústavný súd v záujme\nhospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP\nrozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 376/2018 a sp. zn.\nII. ÚS 504/2018\n\nspája\n\nna\n\nspoločné\n\nkonanie,\n\nktoré\n\nbude\n\nďalej\n\npod sp. zn. II. ÚS 504/2018.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2019\n\n6\n\nvedené", "vazby": {"registre": ["spojenie vecí", "daň-daňové konanie", "osoba-právnická", "daň-z pridanej hodnoty", "organizačná zložka"], "ustanovenia": ["§ 31a ods. 1 zákona o organizácii ÚS SR v spojení s § 166 ods. 1 CSP platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8972022a-edd9-418f-96ee-f31637c747c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.504.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2018 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.504.2018.1"}, {"guid": "ussr:c665c12a-a2f2-4c60-a165-da232e50a3a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.376.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 376/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.376.2018.1"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}], "citovane_v": []}