{"guid": "ussr:6424e0c7-c53a-4db0-89e2-d912ee79ba0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 13. 2. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2019, sp. zn. PL. ÚS 8/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2019-02-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6424e0c7-c53a-4db0-89e2-d912ee79ba0f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 8/2018-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2019\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava\nDuriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej,\nMilana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava\nOrosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom\nBeblavým, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\no súlade\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd\nv spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty a\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov v časti „§ 120“ s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv\na slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\n\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty takto\nrozhodol:\nNávrhu\n\nskupiny\n\n32\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júna 2017\ndoručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej\naj „skupina poslancov“ alebo „navrhovateľ“, v citáciách aj „navrhovatelia“), zastúpenej\nposlancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Miroslavom\nBeblavým, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 553/2003 Z. z.“) s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty (ďalej len „charta“),\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v časti „§ 120“ s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7\npísm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty a\n- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 366/2016 Z. z., ktorým sa\nustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme (ďalej len „nariadenie vlády č. 366/2016 Z. z.“), s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\n\n2\n\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7\npísm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty.\nZa relevantné východisko opodstatnenosti svojho návrhu považuje navrhovateľ\naktuálnu právnu úpravu odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,\na to\n- Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov),\n- zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 663/2007 Z. z.“),\n- zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že «... v podmienkach Slovenskej republiky...\nZákonník práce vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti od náročnosti\npráce daného zamestnanca. Tie v § 120 označuje ako minimálne mzdové nároky:\n„Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej\nzmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového\nnároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda\nzamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,\nzamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou\na sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému\npracovnému miestu.“...\n... Takýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu ale nie je priznaný\nvšetkým zamestnancom. Výnimku tvoria v tejto súvislosti zamestnanci pri výkone práce\nvo verejnom záujme (ďalej len „verejní zamestnanci“). K ich zamestnávateľom patrí široký\nokruh subjektov:...\n... Odmeňovanie väčšiny verejných zamestnancov sa spravuje osobitným zákonom,\nktorým je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n\n3\n\nZa podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí verejnému zamestnancovi\nplat. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej\nčinnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú\nmá vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia\nkvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. S dvoma výnimkami\nnásledne zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho\nzaradí do jedného z 12 platových stupňov.\n... Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 5 zákona č. 553/2003 Z. z.\npatrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,\ndo ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej\nstupnice platových taríf Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3, osobitná stupnica platových taríf vybraných\nskupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4, osobitná stupnica platových taríf\nvýskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú\nodmeňovaní podľa osobitného predpisu, je uvedená v prílohe č. 5.\n... Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice\nplatových taríf uvedené v prílohách č. 4 a 5 k zákonu č. 553/2003 Z. z. stratili platnosť\nustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa § 28 ods. 3 predmetného zákona,\na to na základe nariadenie vlády, ktorým sa ustanovili zvýšené stupnice platových taríf\na termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú\nna príslušný kalendárny rok. V súčasnosti je ním nariadenie vlády č. 366/2016 Z. z.\nso svojimi prílohami č. 1 až 3.\n... Prílohy č. 1 až 3 predstavujú tabuľky, z ktorých vyplýva, že podstatná časť\ntarifných platov niektorých verejných zamestnancov sa nachádza pod úrovňou 435 eur,\nt. j. sumou minimálnej mzdy stanovenej pre rok 2017 pre absolútnu väčšinu zvyšných\nzamestnancov.».\nZa relevantné ustanovenia predpisov vyššej právnej sily, s ktorými sa má posúdiť\nnamietaný nesúlad navrhovateľom označených právnych predpisov, resp. ich ustanovení,\nnavrhovateľ v návrhu uvádza čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 36 ústavy, čl. 4\nods. 3 a 4 listiny, čl. 28 listiny, ako aj čl. 7 písm. a) paktu a čl. 4 ods. 1 charty.\n\n4\n\nNavrhovateľ odôvodňuje nesúlad napadnutých ustanovení s predpismi vyššej právnej\nsily takto:\n«... Ako uviedol Ústavný súd v náleze PL. ÚS 13/2012, právo na odmenu za\nvykonanú prácu, dostatočnú na to, aby zamestnancom umožnila dôstojnú životnú úroveň,\npatrí do kategórie sociálnych práv. Domáhať sa ho možno, ako uvádza čl. 51 ods. 1 ústavy,\nlen v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Okrem toho, priamo čl. 36 písm. a) ústavy\nstanovuje, že zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu.\nUvedené právo je jedno z nemnohých ustanovení II. hlavy ústavy, ktoré sa líši od textu\nListiny základných práv a slobôd. Slovenský ústavodarca prevzal v roku 1992 jeho vlastný,\npôvodný návrh znenia čl. 28 Listiny (federálne zhromaždenie, tlač 330/VI. volebné\nobdobie), ktorý nebol v pôvodnom rozsahu akceptovaný Federálnym zhromaždením ČSFR.\nObsahom čl. 36 písm. a) ústavy je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,\nsubsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade\nso zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu\nodmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie\nmá medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné\norgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú\nnad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami\nsústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať aj čl. 36\npísm. a) ústavy. Obdobne ako Ústavný súd, aj relevantná odborná literatúra k Listine\nzákladných práv a slobôd vníma čl. 28 a právo na spravodlivú odmenu za prácu tak,\nže sa realizuje predovšetkým stanovením minimálnej mzdy...\n... Ako uvádzame... tarifný plat veľkého množstva verejných zamestnancov určený\nnariadením vlády v súčasnosti nedosahuje výšku minimálnej mzdy, ktorú pre absolútnu\nväčšinu iných zamestnancov prikazuje nariadenie vlády vydané na základe zákona\nč. 663/2007 Z. z. Uvedené sa na prvý pohľad nemusí javiť ako problematické, nakoľko\nzákon č. 663/2007 Z. z. obsahuje inštitút doplatku k minimálnej mzde. Tento inštitút sa však\nuplatňuje len pri minimálnej mzde, nie však pri minimálnych mzdových nárokoch tak, ako\nich garantuje Zákonník práce. Dôvodom je § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z.:\n\n5\n\n„Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ\nneuplatní ustanovenia... § 120 až 124... Zákonníka práce.“\n... Príkladom je ôsma platová trieda, platový stupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu\nvlády č. 366/2016 Z. z., stanovená vo výške 427,50 EUR. Podľa charakteristiky platových\ntried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom\nzáujme ide o „samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie\nvyžadujúce spracúvanie nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom\nväzieb v rámci príslušného úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov\nalebo podľa melodických usmernení s rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce\nosobitné podklady pri riešení zložitých problémov a spoluprácu s viacerými organizačnými\nútvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou za výsledky práce, prípadne\nza rozhodnutia s dôsledkami pre organizačné útvary týchto subjektov, prípadne pre tieto\nsubjekty samotné.“\n... Ak by sme hľadali náprotivok takejto charakteristiky v Zákonníku práce (príloha\nč. 1, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce\nzamestnanca vymedzené týmito charakteristikami), boli by sme konfrontovaní buď s tretím\nalebo štvrtým stupňom náročnosti práce:\n3. stupeň: „c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo\nsamostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych\ntvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení\nalebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou\nzodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.“\n4. stupeň: „d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových\nkoncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou;\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou\nza zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo\nrozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy\na zdravie iných osôb.“\n\n6\n\n... Zákonník práce v súlade s vymedzením čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny základných\npráv a slobôd, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty poskytuje zamestnancom,\nna ktorých sa vzťahuje, garanciu: pokiaľ ich pracovné miesto spadá pod uvedený 3. alebo\n4. stupeň, sadzba minimálneho mzdového nárokuje násobkom minimálnej mzdy v eurách\nza mesiac, (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou) a koeficientu\nminimálnej mzdy. V danom prípade by minimálny mzdový nárok pre pracovné miesto\nspadajúce pod 3. stupeň predstavoval 609 EUR, a pri 4. stupni 696 EUR.\n... Verejný\n\nzamestnanec\n\nzaradený\n\ndo\n\nôsmej\n\nplatovej\n\ntriedy,\n\nplatový\n\nstupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. 366/2016 Z. z. má tabuľkou stanovený plat\nvo výške 427,50 EUR. Prostredníctvom inštitútu doplatku k minimálnej mzde má síce nárok\nna doplatenie 7,50 EUR, avšak zákon mu negarantuje minimum vo výške 609 EUR (pokiaľ\nby sme sa v danom prípade priklonili k tomu, že charakteristika ôsmej platovej triedy,\nplatový stupeň 1. prílohy č. 1 zodpovedá skôr 3. stupňu náročnosti práce podľa Zákonníka\npráce).\n... Činnosťou zákonodarcu (ale aj vlády Slovenskej republiky) tak vznikol stav,\nže zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje prioritne Zákonník práce a ktorí vykonávajú\nprácu obdobnej náročnosti ako príslušní verejní zamestnanci (ktorých plat je určený\nna základe zákona č. 553/2003 Z. z.) zákon zabezpečuje spravodlivejšie pracovné\npodmienky, právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. A teda aj vyššie minimum, napriek\ntomu, že môže ísť (a v praxi aj pôjde) o prácu rovnakej hodnoty.\n... Keď uvádzame, že v praxi aj pôjde o prácu rovnakej hodnoty, príkladom\nje ekonómka pôsobiaca v súkromnej obchodnej spoločnosti oproti ekonómke, ktorej\nzamestnávateľom je základná škola zriadená obcou. Zákonník práce jej zabezpečuje vyššie\nmzdové minimum ako zabezpečuje zákon č. 553/2003 Z. z. v spojení s nariadením vlády\nč. 366/2016 Z. z. ekonómke – verejnej zamestnankyni. Jediným rozlišovacím dôvodom medzi\ntýmito zamestnancami je ich iné postavenie.\n... Čl. 36 písm. a) Ústavy je potrebné vnímať vo svetle úpravy minimálnej mzdy\n(PL. ÚS 13/2012). Článok 51 Ústavy požaduje konkretizáciu práva podľa čl. 36 písm. a)\nÚstavy v zákonoch, pričom jedným z nich je Zákonník práce (mutatis mutandis\nIII. ÚS 64/00, s. 11).\n\n7\n\n... Subjektom základného páva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,\nresp. základného práva na spravodlivú odmenu za prácu v zmysle Listiny základných práv\na slobôd sú „zamestnanci“. Ústava identifikuje subjekt ochrany v plurále. Pri výklade\na uplatnení čl. 36 je odôvodnené nahradiť doslovný výklad reštriktívnym výkladom tak,\nže práva podľa čl. 36 (resp. 28 Listiny) sa nepriznávajú iba skupine osôb, ktoré majú\npostavenie zamestnancov spoločne, ale že ide o právo, ktoré sa priznáva každej fyzickej\nosobe, ak je v postavení zamestnanca... Rovnako vníma toto právo čl. 7 Medzinárodný pakt\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach („právo každého človeka“).\n... Špecifikom základného práva podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny je, že sa ho\nmožno domáhať len v medziach zákonov, ktoré jeho ustanovenia vykonávajú. Špecifickosť\nspočíva v tom, že pokiaľ sú určité práva základnými právami, nie je možné ich zákonom\nvykonávať či upresňovať v tom zmysle, že by boli tieto práva dané zákonodarcovi\nk dispozícii, aby ich naplnil konkrétnym obsahom. Obsah základného práva musí byť vždy\nvymedzený bez vplyvu zákonodarcu, resp. aj proti jeho vôli. Zákonodarca tak môže\nzákladné práva už len obmedzovať, resp. nedostatočne zabezpečovať. V opačnom prípade\nby už nešlo o základné (teda od zákonodarcu nezávislé) práva. Vo všeobecnosti existuje\nzhoda na tom, že určité jadro týchto práv musí byť zachované vždy, a to aj napriek\nprípadnej nečinnosti zákonodarcu či pri nedôslednom vykonaní (naplnení) týchto práv\nzákonodarcom...\n... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústavné obmedzenie ochrany\nzákladného práva podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny do rozsahu ochrany priznanej\nzákonom sa relativizuje v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy. Medzinárodné\nzmluvy, ktoré podľa týchto ustanovení sú prameňom práva, majú prednosť pred zákonmi\nSlovenskej republiky. To sa týka aj zákonov určujúcich podmienky ochrany základných práv\na slobôd a vymedzujúcich rozsah tejto ochrany. Ak medzinárodný dohovor s prednosťou\npred zákonom priznáva intenzívnejšiu alebo širšiu ochranu, než zákon vykonávajúci\nustanovenia ústavných noriem uvedených v čl. 51 ods. 1, potom sa aj práv tu uvedených\nmožno domáhať aj nad rámec zákonov, v rozsahu, v akom sa dané základné právo priznáva\npodľa medzinárodnej zmluvy...\n... Takouto medzinárodnou zmluvou je nepochybne aj Medzinárodný pakt\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý obsahuje čl. 7: „Štáty, zmluvné\n\n8\n\nstrany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné\npodmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých\npracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez\nakéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie\nnež aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu. K interpretácii čl. 7 vydal Výbor\npre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (orgán nezávislých expertov pre monitorovanie\nimplementácie\n\nmedzinárodného\n\npaktu,\n\npozn.)\n\nvšeobecný\n\nkomentár\n\nč. 23 (2016),\n\nE/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016. V časti C. Základné záväzky (core obligations) uvádza:\n„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami paktu majú základný záväzok zabezpečiť aspoň\nminimálne esenciálne úrovne práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.\nMenovite, to vyžaduje od štátov... c) zaviesť v právnych predpisoch a po konzultácii\ns reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov, a inými príslušnými\npartnermi, minimálne mzdy, ktoré sú nediskriminačné a nedotknuteľné, stanovené pri\nzohľadnení relevantných ekonomických faktorov a indexované na životné náklady, aby sa\nzabezpečil dôstojný život zamestnancov a ich rodín.“\n... Pri základnom práve podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny má štát pozitívny\nzáväzok, nakoľko „Ústava v čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika prijme zákony\nustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51“ (PL. ÚS 13/97). Obsahom\npozitívneho záväzku vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť\nopatrenia na ochranu práv, ktoré v Ústave priznal občanovi (II. ÚS 8/96).\n... S verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona\nč. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z. sa vo vzťahu k ich základnému právu\nna spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným\nspôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou\na minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými Zákonníkom práce.\n... K uvedenému dochádza na základe tzv. kvalifikovaného kritéria, ktorým je iné\npostavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie je podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy zakázaným\ndiskriminačným dôvodom, ako to vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti\nuž Ústavný súd vyslovil v náleze III. ÚS 64/00. Ak Ústavný súd považoval skutočnosť,\nči niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi za jeho iné postavenie, pre ktoré ho\n\n9\n\nnemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať, nesporne sú v takomto inom postavení verejní\nzamestnanci.\n... K problematike diskriminácie uviedol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), že rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne\npodobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j., ak\nnesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi\npoužitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť (Evans v. the United Kingdom,\nsťažnosť č. 6339/05, rozsudok zo 7. marca 2006, bod 73).\n... Ústavný súd aplikuje na diskrimináciu ústavnoprávny test (PL. ÚS 10/04 – zmena\nodpredaja štátnych bytov, PL. ÚS 23/05, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 13/09 – zákon o sociálnych\nslužbách), kde nachádza odpovede na túto množinu otázok:\n(1) Došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe\nalebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd\n(2) a bolo\n\nto\n\nna\n\nzáklade\n\nkvalifikovaného\n\nkritéria\n\nalebo\n\npodobného\n\nneospravedlniteľného dôvodu,\n(3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine\n(4) a uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť (porov. rozhodnutie ústavného súdu\nČSFR Pl. ÚS 22/92), pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny\nzáujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah?...\n... Základné právo podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného\npaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej\nsociálnej charty je nepochybne relatívnym právom. Pri obmedzovaní základných práv\na slobôd druhej generácie Ústavný súd odmietol hľadať vlastné testy pre posúdenie\nústavnej konformity, ale využíva test racionality v štruktúre, ako ju pozná Ústavný súd\nČeskej republiky (bod 73, PL. ÚS 14/2014): „Ku kombinácii s požiadavkou vyplývajúcou\nz čl. 4 ods. 4 Listiny možno vytýčiť 4 kroky vedúce k záveru o ústavnosti či neústavnosti\nzákona, ktorý vykonáva ústavne garantované sociálne práva:\ni). vymedzenie účelu a podstaty sociálneho práva, teda určitého esenciálneho\nobsahu. Toto jadro sociálneho práva v posudzovanom prípade vyplýva z čl. 31 Listiny\nv kontexte s čl. 4 ods. 4 Listiny.\n\n10\n\nii). vyhodnotenie, či sa zákon nedotýka samej existencie sociálneho práva alebo jeho\nskutočnej realizácie (esenciálneho obsahu). Ak sa nedotýka esenciálneho obsahu\nsociálneho práva, ďalej\niii). posúdenie, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným\nzásadným znížením celkového štandardu základných práv, a napokon\niv). zváženie otázky, či zákonný prostriedok použitý na jeho dosiahnutie je rozumný\n(racionálny), aj keď nie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší.\nIba pri prípadnom zistení v kroku 2), totiž že zákon svojím obsahom zasahuje\ndo samotného esenciálneho obsahu základného práva, by mal prísť na rad test\nproporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva\nje odôvodnený\n\núplnou\n\nvýnimočnosťou\n\naktuálnej\n\nsituácie,\n\nktorá\n\nby\n\ntaký\n\nzásah\n\nospravedlňovala.“ (Pl. ÚS 1/08).“\n... Ad i). Pri zisťovaní účelu a podstaty sociálneho práva podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28\nListiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty, teda jeho určitého esenciálneho\nobsahu vychádzame zo záverov Ústavného súdu, ktoré uviedol v náleze PL. ÚS 13/2012:.\n„Obsahom čl. 36 písm. a) ústavy je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,\nsubsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade\nso zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu\nodmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie\nmá medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné\norgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú\nnad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami\nsústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať a čl. 36 písm.\na) ústavy.“ Esenciálnym obsahom základného práva je garancia, že zákon stanoví odmenu,\nktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu\nza prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania.\n... Ad ii.) Pri vyhodnotení, či sa zákon nedotýka esenciálneho obsahu základného\npráva je potrebné zdôrazniť, že minimálna mzda je v nadväznosti na inštitút minimálnych\nmzdových nárokov v Slovenskej republike diferencovaná. O tejto možnosti hovorí\n\n11\n\naj všeobecný komentár č. 23 (2016) Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva\nE/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016: „Minimálna mzda by sa mala uplatňovať systematicky\na mala by čo najviac chrániť zamestnancov v čo najväčšom rozsahu, a to vrátane\nzamestnancov v zraniteľných situáciách. Minimálna mzda sa môže aplikovať všeobecne\nalebo sa líšiť medzi sektormi, regiónmi, zónami a profesionálnymi kategóriami, pokiaľ\nsa platy aplikujú bez priamej alebo nepriamej diskriminácie a zabezpečujú dôstojné\nživobytie.“ Ústavne prípustným tak nie je diferencovanie minimálnej mzdy podľa náročnosti\npráce (čo robia minimálne mzdové nároky), na rozdiel od ústavne neprípustného\n(diskriminačného) zaobchádzania s verejnými zamestnancami, pri ktorých sa minimálna\nvýška mzdy určená Zákonníkom práce pre charakterizované pracovné miesto neuplatňuje.\nTento stav nemožno hodnotiť inak ako dotýkanie sa esenciálneho obsahu základného práva,\nk čomu by v zmysle metodológie testu racionality malo pristúpiť uvedenie testu\nproporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva\nje odôvodnený\n\núplnou\n\nvýnimočnosťou\n\naktuálnej\n\nsituácie,\n\nktorá\n\nby\n\ntaký\n\nzásah\n\nospravedlňovala. Navrhovatelia by takúto výnimočnosť videli možno v situácii vojny,\nvojnového stavu či hroziaceho ekonomického kolapsu Slovenskej republiky, čo je však\nv súčasnosti (a dúfajúc, že aj v budúcnosti) vylúčené.\n... Ad iii) Pokiaľ by bol Ústavný súd iného názoru a prešiel by k tretiemu subtestu,\nhľadal by, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným zásadným\nznížením celkového štandardu základných práv. Podľa názoru navrhovateľov nemožno\nv súčasnej ekonomickej situácii považovať za legitímny cieľ šetrenie na platoch verejných\nzamestnancov, pričom iný dôvod pre nízku sumu ich platov stanovených na základe zákona\nč. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z. navrhovateľom nie je známy. Celkový\nštandard základného práva podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny, čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty stanovuje Zákonník práce (aj) cez minimálne mzdové\nnároky, pričom vylúčenie verejných zamestnancov spod uplatňovania tohto inštitútu\n(berúc do úvahy nižšiu sumu platov stanovených v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z.) hodnotíme iba ako prejav svojvôle, sledujúceho šetrenie na platoch\nverejných zamestnancov.\n\n12\n\n... Ad iv) Štvrtý subtest testu racionality sa týka zváženia otázky, či zákonný\nprostriedok použitý na dosiahnutie legitímneho cieľa je rozumný (racionálny), aj keď nie\nnevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. K tomuto subtestu\nby Ústavný súd podľa názoru navrhovateľov pristúpiť nemal, nakoľko preukázanie\nlegitímneho cieľa nie je možné...»\nK napadnutému § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. navrhovateľ uvádza:\n«... Ustanovenie § 28 ods. 1 predstavuje blanketnú normu pre vydanie nariadenia\nvlády, ktoré upravuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z.). Kvôli vysokej frekvencii rušenia starých a vydávania nových nariadení\nvlády by sa mohlo stať, že po začatí konania na Ústavnom súde dôjde k zrušeniu nariadenia\nvlády č. 366/2016 Z. z. a jeho nahradeniu novým, pričom ústavnoprávny problém by v ňom\nbol ten istý. Za týchto podmienok by Ústavný súd v zmysle § 41a ods. 4 konanie zastavil,\npretože preskúmavaný právny predpis by stratil platnosť.\n... V záujme vyhnutia sa uvedenej situácii je napadnuté aj ustanovenie § 28 ods. 1,\nnakoľko v prípade stotožnenia sa s argumentáciou navrhovateľov by mohol Ústavný\nsúd (po prípadnom zrušení doterajšieho nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z.) pristúpiť\nk tomu, že „ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty“,\nčo by vo vzťahu k novému nariadeniu vlády s totožnými ústavnoprávnymi problémami\nznamenalo jeho derogáciu mlčky (v zmysle záverov Ústavného súdu uvedených v náleze\nPL. ÚS 8/02).»\nK napadnutému § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. navrhovateľ uvádza:\n„... samotné vylúčenie § 120 Zákonníka práce ustanovením § 29 ods. 4 zákona\nč. 553/2003 Z. z. a stanovenie výšky platu v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z. (pamätajúc na platový stupeň, počet rokov praxe a platovú triedu) nemusí\n\n13\n\nbyť nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší spôsob stanovenia výšky\nplatu verejných zamestnancov. Ak sa ale takto deje zároveň s tým, že výška takto\nustanoveného platu je nižšia ako zabezpečujú minimálne mzdové nároky zvyšnej väčšine\nzamestnancov prostredníctvom Zákonníka práce, použitý zákonný prostriedok nemožno\nhodnotiť ako rozumný (racionálny).“\nSkupina poslancov navrhovala, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní takto\nrozhodol:\n„Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.\nUstanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov v časti „§ 120“ nie je v súlade s čl. 36 v spojení\ns čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4\nods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej\ncharty.\nPrílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 366/2016 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme nie sú v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd,\ns čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach\na s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.“\nÚstavný\n\nsúd\n\nnávrh\n\nnavrhovateľa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. PL. ÚS 8/2018-21 z 30. mája 2018 prijal návrh v rozsahu návrhu namietaného\nnesúladu\n\n14\n\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a)\npaktu a s čl. 4 ods. 1 charty a\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v časti ,,§ 120“ s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7\npísm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty,\nna ďalšie konanie.\nV časti o namietanom nesúlade príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z.\ns čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení\ns čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty konanie o návrhu\nskupiny poslancov zastavil. Vychádzal z toho, že v konaní o súlade právnych predpisov\nje ústavný súd oprávnený posudzovať v zásade len súlad platných predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení s právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva\nz čl. 125 ústavy, ako aj z § 41a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením\nnálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry\nzásadne považuje stratu platnosti preskúmavaných právnych predpisov pri abstraktnej\nkontrole ústavnosti za dôvod na zastavenie konania (napr. PL. ÚS 42/03, PL. ÚS 17/05,\nPL. ÚS 12/08, PL. ÚS 13/08, PL. ÚS 6/2010, PL. ÚS 13/2016).\nII.\nPo prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval národnú radu ako účastníka\nkonania a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) ako vedľajšieho účastníka konania\nna vyjadrenie k návrhu navrhovateľa.\nA.\n\n15\n\nPredseda národnej rady listom doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2018\nuviedol:\n„... v prílohe zasielam návrh napadnutého zákona s dôvodovou správou\n(tlač 346, tlač 728), prepis rozpravy z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky\n6. a 7. novembra 2003 (tlač 346; § 29 ods. 4; III. volebné obdobie) a prepis rozpravy\nz 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 30. októbra 2008 (tlač 728; § 28 ods. 1;\nIV. volebné obdobie). Zároveň oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho\npojednávania“. K samotnému návrhu skupiny poslancov sa nevyjadril.\nB.\nVláda ako vedľajší účastník konania doručila ústavnému súdu svoje stanovisko\n29. novembra 2018, v ktorom uviedla:\n«Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“), sa s podaným návrhom nestotožňuje a navrhuje, aby ústavný\nsúd vo svojom náleze vyslovil, že sa návrhu nevyhovuje...\n... Navrhovatelia namietajú v predmetnom návrhu aktuálnu právnu úpravu\nodmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pokiaľ ide o zákon\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z.\na zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, a to z týchto\ndôvodov:\nAd 1)\nZákonník práce vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti\nod náročnosti práce daného zamestnanca. Tie sú v § 120 Zákonníka práce označované\nako minimálne mzdové nároky: „Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie\nzamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu\nnajmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce\npríslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne\nsumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok\nv sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku\nustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu“.\n\n16\n\nTakýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu, podľa navrhovateľov,\nnie je priznaný všetkým zamestnancom. Výnimkou sú v tejto súvislosti zamestnanci\npri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú podľa § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z.\nvyňatí z pôsobnosti Zákonníka práce, a teda sa na týchto zamestnancov pri poskytovaní\nplatu, nevzťahuje „doplatok k minimálnej mzde“. Ten sa uplatňuje len pri minimálnej mzde,\nnie však pri minimálnych mzdových nárokoch upravených v Zákonníku práce. Verejní\nzamestnanci sú tak podľa navrhovateľov znevýhodnení oproti zamestnancom s minimálnou\nmzdou a minimálnymi mzdovými nárokmi vyplývajúcimi zo Zákonníka práce.\nAd 2)\nZamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 5 zákona č. 553/2003 Z. z.\npatrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,\ndo ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej\nstupnice platových taríf. V tejto súvislosti navrhovatelia poukazujú na prílohy č. 1 až 3\nnariadenia vlády č. 366/2016 Z. z., podľa ktorých je väčšina tarifných platov verejných\nzamestnancov pod úrovňou minimálnej mzdy ustanovenej pre rok 2017.\nAd 3)\nZamestnancom, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce a ktorí vykonávajú\nprácu rovnakej náročnosti ako verejní zamestnanci, ktorých plat je určený zákonom\nč. 553/2003 Z. z. sú zákonom vytvorené a zabezpečené spravodlivejšie pracovné podmienky,\nako aj právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. V nadväznosti na uvedené navrhovatelia\nporovnávajú\n\ncharakteristiky\n\nplatových\n\ntried\n\nupravených\n\nZákonníkom\n\npráce\n\na charakteristiky platových tried upravených zákonom č. 553/2003 Z. z., pričom poukazujú\nna skutočnosť, že pri zaraďovaní zamestnancov do platových tried na základe\nporovnateľných charakteristík v praxi vznikajú disproporcie v odmeňovaní zamestnancov,\nktorí vykonávajú prácu rovnakej hodnoty.\nAd 4)\nUstanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. je splnomocňovacím ustanovením\nna vydanie nariadenia vlády, ktoré upravuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1\naž 3 nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z.). Toto ustanovenie bolo napadnuté z dôvodu,\nže by po začatí konania na ústavnom súde mohlo dôjsť k zrušeniu uvedeného nariadenia\nvlády, a tým by ústavný súd konanie v tejto veci zastavil.\n\n17\n\n... V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu navrhovateľov uvádzame\nnasledovné:\nK problematike\n\nminimálnych\n\nmzdových\n\nnárokov\n\nv\n\noblasti\n\nodmeňovania\n\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme\nS otázkou minimálnej mzdy súvisí problematika minimálnych mzdových nárokov,\nupravená v § 120 Zákonníka práce, ktorá je vylúčená z aplikácie na právne\nvzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 zákona\nč. 553/2003 Z. z. Dôvodom tohto vylúčenia je predovšetkým skutočnosť, že mzdu v zmysle\nZákonníka práce nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento\ntarifný plat definuje len základnú tarifu a nie všetky zložky platu zamestnanca.\nOkrem tarifného platu patrí zamestnancovi aj zvýšenie platovej tarify za započítanú\nprax, ako aj rôzne príplatky v zmysle § 4 zákona č. 553/2003 Z. z. Zákonník práce totiž\npredstavuje diametrálne odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti\npráce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Na rozdiel od toho\nvo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka\nnáročnosti práce je zohľadnená pre každú pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste,\nktorý je vypracovaný osobitne pre každú činnosť uvedenú v katalógu pracovných činností,\nktorý je upravený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich\nzmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.\nAko príklad odlišnosti v systéme odmeňovania vo verejnej službe možno uviesť\nsystém započítavania praxe zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,\na v nadväznosti na to aj určovanie dĺžky započítanej praxe zamestnávateľom, ktorý\nv závislosti od nej zaradí zamestnanca do jedného z 12 platových stupňov (určuje\ntak súčasne výšku základného tarifného platu). Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z.\nmá zamestnávateľ slobodnú vôľu (nie však ľubovôľu) pri zaraďovaní zamestnancov\ndo platových stupňov, nakoľko môže určiť tarifný plat podľa príslušnej stupnice platových\ntaríf bez závislosti od započítanej praxe (nesmie byť však nižší ako tarifný plat, ktorý\nby zamestnancovi patril podľa jeho zaradenia do platového stupňa). Zamestnávateľ pri\nvýkone práce vo verejnom záujme má tak prostredníctvom zákona č. 553/2003 Z. z.\nk dispozícii rôzne inštitúty, ktoré môže využiť v prospech zamestnancov (a ktoré spravidla\n\n18\n\naj využíva), prípadne tie, ktoré má v oblasti odmeňovania priamo povinnosť aplikovať.\nV kontexte uvedených skutočností žiadnemu zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom\nzáujme odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. nie je poskytovaný plat v nižšej sume\nako je ustanovená úroveň minimálnej mzdy na príslušné obdobie.\nOkrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v otázke odmeňovania zamestnancov\nnie je problematika minimálnych mzdových nárokov jedinou odlišnosťou vyplývajúcou\nz porovnania Zákonníka práce a zákona č. 553/2003 Z. z. Práve naopak, je možné\nidentifikovať aj ďalšie rozdiely pri právnej úprave takých inštitútov ako napríklad\nodchodné, odstupné, výpovedná doba, skúšobná doba. V tejto súvislosti je potrebné dodať,\nže nie vo všetkých prípadoch je úprava Zákonníka práce výhodnejšia, ale niekedy je\npre zamestnanca výhodnejší postup práve podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Ak by uvedené\ninštitúty boli rovnaké, existencia zákona č. 553/2003 Z. z. by bola zbytočná a pri\nodmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme by sa mohlo vychádzať\nzo Zákonníka práce. Avšak práve odlišnosťami odmeňovania vo verejnej službe je daná\nosobitosť právnej úpravy, a tým aj opodstatnenosť zákona č. 553/2003 Z. z.\nK problematike minimálnej mzdy v oblasti odmeňovania zamestnancov pri výkone\npráce vo verejnom záujme\nÚlohou zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 663/2007 Z. z.“) je zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnanca\nza vykonanú prácu bez ohľadu na to, či je dotknutý zamestnanec zamestnaný v súkromnom\nsektore alebo vo verejnej správe.\nAk pri určovaní platu je výsledkom suma, ktorá nedosahuje úroveň minimálnej mzdy,\nje potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 663/2007 Z. z. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1\ntohto zákona, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci\nsumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci\nustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý\npredstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny\nrok a dosiahnutou mzdou.\nZ uvedeného vyplýva, že aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme\nzamestnávateľ poskytuje doplatok do výšky minimálnej mzdy, z čoho vyplýva, že aj týmto\n\n19\n\nzamestnancom je garantovaná odmena za vykonanú prácu vo výške ustanovenej minimálnej\nmzdy lá podľa v súčasnosti platnej a účinnej legislatívy.\nK charakteristikám platových tried\nPodľa zákona č. 553/2003 Z. z. musí byť zaradenie zamestnanca do platovej triedy\nv súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom pracovných činností (ustanovený\nnariadením vlády č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri\nvýkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších\npredpisov). Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme vykonávajú rôznorodé druhy\npracovných činností, ktorých rámec je na účely zaraďovania zamestnancov ustanovený\nuvedeným katalógom (súčasne aj v analytickom liste, ktorý je vypracovaný osobitne pre\nkaždú činnosť v súlade s týmto katalógom). Predmetný katalóg (okrem toho, že rozlišuje\nmedzi činnosťami s prevahou duševnej práce a remeselnými, manuálnymi alebo\nmanipulačnými s prevahou fyzickej práce) je rozdelený do 22 oblastí, pričom každá oblasť\nmá pracovné činnosti určené pre rôzne platové triedy s rôznymi kvalifikačnými\npredpokladmi na výkon predmetných činností. V kontexte uvedených skutočností, tak nie je\nmožné porovnávať charakteristiky stupňov náročnosti v zmysle prílohy č. 1 Zákonníka\npráce a charakteristiky platových tried podľa prílohy č. 1, resp. prílohy č. 2 zákona\nč. 553/2003 Z. z.\nK § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.\nUstanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. upravuje splnomocnenie vlády\nSlovenskej republiky na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice\nplatových tarifa termín ich účinnosti, pričom miera zvýšenia a termín valorizácie\nsa dohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok. Len pre\núplnosť uvádzame, že na rok 2018 bola valorizácia ustanovená nariadením vlády\nSlovenskej republiky č. 359/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových\ntaríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Súčasne je v tejto súvislosti nutné\nupozorniť na novelu zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších\npredpisov, na základe ktorej je možné uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na viac\nrokov (predtým len na kalendárny rok), a ktorá nadobudla účinnosť 15. októbra 2018.\nNa tieto zmeny bude reflektovať aj pripravovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa na roky\n2019 a 2020, ktorej podpis sa predpokladá koncom mesiaca november 2018.\n\n20\n\nK aktuálnemu legislatívnemu procesu vo vzťahu k napadnutým právnym predpisom\nV súvislosti s predmetným návrhom navrhovateľov, v časti, v ktorej namietajú\naktuálnu právnu úpravu v čase podania návrhu je potrebné zdôrazniť, že Národnou\nradou Slovenskej republiky bol dňa 23. októbra 2018 schválený v treťom čítaní\nvládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní\nniektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony (tlač 1074). Novelu zákona č. 553/2003 Z. z., ktorá nadobudne účinnosť\n1. januára 2019 podpísal prezident Slovenskej republiky dňa 7. novembra 2018. V tomto\nznení bude novela zákona publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podstatným\nprínosom daného návrhu je, že sa všetky platové tarify zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme dostanú prinajmenšom na úroveň ustanovenej minimálnej mzdy. Tento\nnávrh valorizáciu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme\n(akýsi „valorizačný mechanizmus“) ponecháva naďalej na dohode sociálnych partnerov\nv rámci kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Tento systém\nzvyšovania platových taríf dotknutých zamestnancov je vo všeobecnosti považovaný\nza efektívnejší a flexibilnejší, nakoľko umožňuje pružne reagovať na situáciu v národnom\nhospodárstve, čo znamená ustanoviť dohodnuté zvýšenie aj nad úroveň ustanovenej\nminimálnej mzdy...\nS ohľadom na vyššie uvedené je vláda presvedčená, že napadnuté ustanovenia\nzákona č. 553/2003 Z. z. sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných\npráv a slobôd, Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach\na Európskou sociálnou chartou. Na základe uvedeného tak považujeme návrh za nedôvodný\na navrhujeme, aby ústavný súd rozhodol tak, ako navrhujeme v časti II. tohto stanoviska\na teda návrhu nevyhovel.»\nVláda súhlasila, aby ústavný súd podľa § 30 zákona o ústavnom súde upustil od\nústneho pojednávania.\nIII.\n\n21\n\nPrávne východiská a závery\nPodľa čl. 36 písm. a) ústavy zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu,\ndostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 28 listiny zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu\na na uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti ustanoví zákon.\nPodľa čl. 4 ods. 3 listiny zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť\nrovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa čl. 4 ods. 4 listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv\na slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať\nna iné účely, než na ktoré boli ustanovené.\nPodľa čl. 7 písm. a) paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého\nčloveka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:\na) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:\n(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek\nrozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké\nmajú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;\n(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu;\n\n22\n\nPodľa čl. 4 ods. 1 charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na primeranú\nodmenu sa zmluvné strany zaväzujú priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá\nzabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň.\nII.1 K namietanému nesúladu § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4\nods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty\nPodľa § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. platného a účinného v čase doručenia\nnávrhu skupiny poslancov ústavnému súdu a aj v čase rozhodovania ústavného súdu\nnariadenie vlády ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti\nv nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny\nrok. Ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, rozsah\nich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte [v danom prípade\nide o zákon č. 370/2018 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2019 (ďalej len „zákon o štátnom\nrozpočte na rok 2019“)].\nPodľa nariadenia vlády č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej\nmzdy na rok 2019, od. 1. januára 2019 sa suma minimálnej mzdy na rok 2019 podľa § 1\nustanovuje na\na) 520,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,\nb) 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.\nSúčasne sa zrušilo nariadenie vlády č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovila suma\nminimálnej mzdy na rok 2018.\nPodľa čl. I prílohy č. 3 zákona č. 318/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony sa ustanovili základné stupnice platových taríf\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v rozpätí od 520 eur do 1 248 eur\nmesačne.\n\n23\n\nVláda podľa § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z. upravila nariadením vlády č. 388/2018 Z. z.,\nktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme (ďalej len „nariadenie vlády č. 388/2018 Z. z.“) s účinnosťou\nod 1. januára 2019 zvýšené hranice stupnice platových taríf zamestnancov na rok 2019\na 2020 takto:\nPodľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 388/2018 Z. z. zamestnancovi pri výkone práce\nvo verejnom záujme odmeňovanému podľa platových taríf pedagogických zamestnancov\na odborných zamestnancov patrí od 1. januára 2019 tarifný plat v sume platovej tarify podľa\nprílohy č. 1 (od 612,50 eur do 1 109 eur).\nPodľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 388/2018 Z. z. zamestnancovi pri výkone práce\nvo verejnom záujme odmeňovanému podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov\nvysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov patrí od 1. januára 2019 tarifný\nplat v sume platovej tarify podľa prílohy č. 2 (od 675 eur do 1 541,50 eur).\nPodľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 388/2018 Z. z. zamestnancovi pri výkone práce\nvo verejnom záujme odmeňovanému podľa základnej stupnice platových taríf\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí od 1. januára 2020 tarifný plat\nv sume platovej tarify podľa prílohy č. 3 (od 572 eur do 1 373 eur).\nPodľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 388/2018 Z. z. zamestnancovi pri výkone práce\nvo verejnom záujme odmeňovanému podľa platových taríf pedagogických zamestnancov\na odborných zamestnancov patrí od 1. januára 2020 tarifný plat v sume platovej tarify podľa\nprílohy č. 4 (od 674 eur do 1 220 eur).\nPodľa § 2 ods. 3 nariadenia vlády č. 388/2018 Z. z. zamestnancovi pri výkone práce\nvo verejnom záujme odmeňovanému podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov\nvysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov patrí od 1. januára 2020 tarifný\nplat v sume platovej tarify podľa prílohy č. 5 (od 742,50 eur do 1 696 eur).\nVzhľadom na uvedené výška všetkých tarifných platov zamestnancov pri výkone\npráce vo verejnom záujme je nad hranicou minimálnej mzdy. Na uvedené poukázala\nvo svojom stanovisku okrem iného aj vláda.\n\n24\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o minimálnej\nmzde ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu\nminimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený\nzamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje\nrozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok\na dosiahnutou mzdou.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa platové tarify (§ 159\nods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov)\nv roku 2019 zvýšia o 10 % od 1. januára 2019, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa\n[§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších\npredpisov] na rok 2019 nedohodne inak.\nPodľa § 5 ods. 2 druhej vety zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa základná\nstupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 28 ods. 1\nzákona č. 553/2003 Z. z.) v roku 2019 zvýši o 0 % od 1. januára 2019, ak sa v kolektívnej\nzmluve vyššieho stupňa [§ 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom\nvyjednávaní v znení neskorších predpisov] na rok 2019 nedohodne inak.\nK „nulovému“ zvýšeniu platových taríf zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme odôvodnila v osobitnej časti dôvodovej správy k § 5 návrhu zákona\no štátnom rozpočte na rok 2019 jeho predkladateľka – vláda uvádza, že „V súlade\ns podpísaným Vyhlásením zástupcov sociálnych partnerov k dohode o kolektívnych\nzmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020\nsa na rok 2019 dohodla valorizácia platov zamestnancov v štátnej službe a vo verejnej\nslužbe od 1. januára 2019 o 10 %. Valorizácia v dohodnutom rozsahu sa\nod 1. januára 2019 neuplatní pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí\nbudú odmeňovaní podľa novej základnej stupnice platových taríf, s ktorou sa uvažuje\nv pripravovanej novele zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri\nvýkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2019. Preto sa zákonom o štátnom\nrozpočte od 1. januára 2019 navrhuje zvýšenie o 0 %.“. Touto novou právnou úpravou\n\n25\n\nje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2018 Z. z. z 12. decembra 2018, ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme.\nNavrhovateľ označil § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. za blanketnú normu\n(t. j. právnu normu, ktorá odkazuje na inú právnu normu určenú všeobecne) na vydanie\nnariadenia vlády, ktorá ustanoví platové tarify zamestnancov pri výkone vo verejnom\nzáujme. Podľa čl. 120 ods. 1 ústavy vláda môže na vykonanie zákona a v jeho medziach\nvydávať nariadenia, dokonca, na rozdiel od ministerstiev a iných orgánov štátnej správy,\naj bez splnomocnenia [tieto môžu na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne\nzáväzné právne predpisy, len ak sú na to splnomocnené zákonom (čl. 13 ústavy)].\nUstanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. je splnomocnením na vydanie nariadenia\nvlády, ktoré má ustanoviť platové tarify zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme,\navšak len na vykonanie zákona a v jeho medziach, t. j. v medziach zákona č. 553/2003 Z. z.\nÚstavný súd nezdieľa preto návrh navrhovateľa, že v prípade § 28 ods. 1 zákona\nč. 553/2003 Z. z. ide o blanketnú normu. Aj vydanie nariadenia vlády má svoje limity:\n- má ísť o zvýšenie stupnice platových taríf,\n- musí byť určený termín nadobudnutia ich účinnosti,\n- v prvom rade sa predpokladá zvýšenie platových taríf v nadväznosti na kolektívnu\nzmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok,\n- ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa,\nrozsah zvýšenia platových taríf a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte\nna rok 2019.\nInou otázkou je posúdenie, či napadnutý § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. možno\npovažovať za nesúladný s čl. 36 ústavy (navrhovateľ napáda síce celý čl. 36 ústavy, ale\nfakticky relevantným v danej veci je len čl. 36 písm. a) ústavy (čo napokon vyplýva\naj zo samotného návrhu navrhovateľa) v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy\nSlovenskej republiky, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny s čl. 7 písm. a) paktu\na s čl. 4 ods. 1 charty. Napadnutý čl. 36 ústavy, garantuje základné právo na odmenu\nza vykonanú prácu dostatočnú na umožnenie dôstojnej životnej úrovne, čl. 28 listiny\n\n26\n\ngarantuje základné právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné\npodmienky, čl. 7 písm. a) paktu, ktorý zaväzuje štáty garantovať právo každého človeka\nna spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá\nsa poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom a čl. 4 ods. 1 charty, ktorý zaväzuje\nzmluvné strany priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám\ndôstojnú životnú úroveň. Napadnutý § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. nespadá do\nrozsahu práv vo vyššie uvedenom zmysle, a teda nemôže dôjsť k nesúladu s nimi. Podobne\nnemôže dôjsť k nesúladu s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, ktoré majú\nakcesorickú povahu a navrhovateľ ich viaže k čl. 36 ústavy resp. čl. 4 ods. 3 a 4 listiny\n(porovnateľný právny názor už ústavný súd vyslovil vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/2012).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.\nII.2 K namietanému nesúladu § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny základných práv\na slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\npaktu a s čl. 4 ods. 1 charty\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. platného a účinného v čase doručenia\nnávrhu skupiny poslancov ústavnému súdu a aj v čase rozhodovania ústavného súdu\npri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ\nneuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2,\n§ 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127 ods. 1\naž 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce.\nNavrhovateľ pri odôvodnení tejto časti svojho návrhu argumentuje najmä\ntým, že „s verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona\nč. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z., sa vo vzťahu k ich základnému právu\nna spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným\nspôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou\na minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými Zákonníkom práce“, využívajúc najmä\nnariadenie vlády č. 366/2016 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf\n\n27\n\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ktoré bolo zrušené nariadením vlády\nSlovenskej republiky č. 359/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových\ntaríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme). Dospel k záveru, že „s\nverejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona č. 553/2003 Z. z. a\nnariadenia vlády č. 366/2016 Z. z., sa vo vzťahu k ich základnému právu na spravodlivú\nodmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným spôsobom ako s\ninou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou a minimálnymi mzdovými\nnárokmi zabezpečenými Zákonníkom práce... K uvedenému dochádza na základe tzv.\nkvalifikovaného kritéria, ktorým je iné postavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie\nje podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy zakázaným diskriminačným dôvodom, ako to vo svojej\npredchádzajúcej rozhodovacej činnosti už Ústavný súd vyslovil v náleze III. ÚS 64/00“.\nNavrhovateľ argumentuje aj nálezom sp. zn. III. ÚS 64/00 (v danej veci išlo o podnet, ešte\npodľa čl. 130 ods. 3 ústavy a predmetom bola ochrana základných práv a slobôd fyzickej\nosoby spojená s domáhaním sa súdnej ochrany). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na\nsvoj nález sp. zn. PL. ÚS 3/08 prijatý v konaní o súlade právnych predpisov, v ktorom\nvyslovil, že „ústavnosť právnej úpravy končí tam, kde rovnaké alebo nerovnaké\nzaobchádzanie s upravovanými vecnými otázkami/stavmi nie je zlučiteľné s hľadiskom,\nktoré vychádza z myšlienky spravodlivosti, tam, kde chýba jasný, zreteľný dôvod či už pre\nrovnaké zaobchádzanie, alebo pre nerovnaké zaobchádzanie.“ Vylúčenie použitia § 120\nZákonníka práce na zamestnancov podliehajúcich režimu zákona č. 553/2003 Z. z. vyvolalo\notázku vzťahu týchto dvoch právnych úprav.\nZákonník práce upravuje odmeňovanie zamestnancov podliehajúcich režimu\nZákonníka práce, a to v jeho štvrtej časti označenej ako Mzda a priemerný zárobok (§ 118 –\n§ 135).\nV § 120 Zákonníka práce sú v odsekoch 1 až 7 sú upravené minimálne mzdové\nnároky zamestnancov.\nPodľa § 120 ods. 1 zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov\ndohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej\nv sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len\n„stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci\nnedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi\n\n28\n\ndoplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového\nnároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.\nOdmeňovanie zamestnancov podliehajúcich režimu zákona č. 553/2003 Z. z.,\nt. j. ich platové pomery, sú upravené v § 4 tohto zákona. Ten v odseku 1 ustanovuje,\nže zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat,\nktorým je\na) tarifný plat,\nb) osobný plat,\nc) príplatok za riadenie,\nd) príplatok za zastupovanie,\ne) osobný príplatok,\nf) platová kompenzácia za sťažený výkon práce,\ng) príplatok za prácu v krízovej oblasti,\nh) príplatok za zmennosť,\ni) príplatok za výkon špecializovanej činnosti,\nj) kreditový príplatok,\nk) výkonnostný príplatok,\nl) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla,\nm) príplatok za praktickú prípravu,\nn) príplatok za prácu v noci,\no) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,\np) príplatok za prácu vo sviatok,\nr) plat za prácu nadčas,\ns) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,\nt) odmena,\nu) príplatok\n\nzačínajúcemu\n\npedagogickému\n\nzamestnancovi\n\na\n\nzačínajúcemu\n\nodbornému zamestnancovi,\nv) príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne\nznevýhodneného prostredia,\nw) rozdiel podľa § 32f ods. 13.\n\n29\n\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnancovi za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za neaktívnu časť\npracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení\nv období krízovej situácie a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa § 22, náhrada\nza sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. plat je peňažné plnenie poskytované\nzamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej\npohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období\nkrízovej situácie, náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom\nzáujme v zahraničí a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov\nv súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné\nnáhrady.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet\ntarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13\na príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), 1), u) a v). Funkčný\nplat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3,\n§ 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.\nPodľa § 4 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona\nje aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.\nPodľa § 4 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z. ak ide o zamestnanca, ktorému\nsa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a, funkčný plat na účely tohto zákona\nje súčet funkčného platu podľa odseku 4 alebo osobného platu podľa odseku 5\na priemerného výkonnostného príplatku. Priemerný výkonnostný príplatok je suma\nrovnajúca\n\nsa\n\nmesačnému\n\npriemeru\n\nvýkonnostných\n\npríplatkov\n\nvyplatených\n\nza predchádzajúci kalendárny štvrťrok.\nPodľa § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný písomne\noznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy,\npri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.\nPodľa § 4 ods. 8 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi\nplat podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie\n\n30\n\ntohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného\npredpisu. Ak zamestnancovi vykonávajúcemu funkciu štatutárneho orgánu alebo člena\nštatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti\nštatutárneho orgánu, patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, patrí mu\npočas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky plat podľa prvej vety\nnajviac v sume minimálnej mzdy.\nMožno súhlasiť s právnym názorom vlády vyjadreným v jej stanovisku,\nže „... v otázke odmeňovania zamestnancov nie je problematika minimálnych mzdových\nnárokov jedinou odlišnosťou vyplývajúcou z porovnania Zákonníka práce a zákona\nč. 553/2003 Z. z. Práve naopak, je možné identifikovať aj ďalšie rozdiely pri právnej úprave\ntakých inštitútov ako napríklad odchodné, odstupné, výpovedná doba, skúšobná doba.\nV tejto súvislosti je potrebné dodať, že nie vo všetkých prípadoch je úprava Zákonníka\npráce výhodnejšia, ale niekedy je pre zamestnanca výhodnejší postup práve podľa zákona\nč. 553/2003 Z. z. Ak by uvedené inštitúty boli rovnaké, existencia zákona č. 553/2003 Z. z.\nby bola zbytočná a pri odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme\nby sa mohlo vychádzať zo Zákonníka práce.“.\nPodľa názoru ústavného súdu ide o dva režimy úpravy odmeňovania zamestnancov.\nPokiaľ obidva systémy odmeňovania rešpektujú všeobecne platné princípy odmeňovania,\nnemôže dôjsť z dôvodu rozdielnej právnej úpravy k diskriminácii či už jednej alebo\ndruhej skupiny zamestnancov, ktorí pracujú na základe iných pracovných vzťahov\na za iných zákonných (pracovných) podmienok. Aktuálna platová úprava zamestnancov\nvykonávajúcich práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. vrátane\nnapadnutého § 29 ods. 4 aj spolu s nariadením vlády č. 388/2018 Z. z., ktorým sa\nustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme nevykazuje preto znaky diskriminácie a rovnako ani ďalší nesúlad s označenými\nčlánkami ústavy listiny, paktu a charty. V nadväznosti na uvedené ústavný súd ani tejto časti\nnávrhu skupiny poslancov nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n31\n\nV Košiciach 13. februára 2019\n\n32", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "mzda, plat-minimálna", "podmienky konania", "práca, pracovný pomer-nároky", "diskriminácia-zákaz", "mzda, plat-minimálna"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:577ca08e-a9a5-4535-8897-f8f5a5bac33b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec"}, {"guid": "ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2012 z 21. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:4ab09f63-ee7e-47f6-a08e-a7713397a99f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/08 z 26. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ab09f63-ee7e-47f6-a08e-a7713397a99f"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d"}, {"guid": "ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/08 z 9. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b"}, {"guid": "ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/08 z 19. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f"}, {"guid": "ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/05 z 7. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50"}, {"guid": "ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/05 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f"}, {"guid": "ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/03 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:68f20f8c-129f-4b03-a389-a2afbf20b71f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/02 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68f20f8c-129f-4b03-a389-a2afbf20b71f"}, {"guid": "ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/00 z 31. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-31", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}