{"guid": "ussr:0700d4cc-56a8-4374-a9dd-35280c9cac7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.65.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 65/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 65/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 65/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.65.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0700d4cc-56a8-4374-a9dd-35280c9cac7c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.65.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.65.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.65.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 65/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2018\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana\nĽalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Orosza\na Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej,\n\n,\n\nSpišské Vlachy, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Čurillom, Fabiniho 11, Spišská Nová\nVes, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora a proti výsledku\nvolieb primátora mesta Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2018 doručená sťažnosť Mgr. Moniky Koperdákovej (ďalej len\n„sťažovateľka“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora a proti\nvýsledku volieb primátora mesta Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018.\nSťažovateľka formálne (formálnym označením) smeruje svoju sťažnosť proti Ľubomírovi\nFifikovi,\n\nSpišské Vlachy (ďalej len „odporca“).\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka kandidovala za primátorku mesta Spišské\nVlachy v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zákona č. 180/2014\nZ. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Odporca bol protikandidátom\nsťažovateľky. Sťažovateľka je na podanie sťažnosti legitimovaná v zmysle § 59 ods. 2\ndruhej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pretože vo volebnom obvode\nna voľbu primátora získala hlasy 474 voličov z 1 550 voličov zúčastnených na voľbe, čím\nzískala najmenej 10 % voličov.\n3. Sťažovateľka uvádza, že zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplýva, že\nvolieb primátora mesta sa zo zapísaných 2 758 voličov zúčastnilo 1 550 voličov, ktorým\nboli vydané obálky na vykonanie voľby. Spomedzi nich bolo 1 529 platných lístkov\nodovzdaných pre voľbu primátora mesta Spišské Vlachy. Najviac, t. j. 805 hlasov, získal\nodporca, pričom sťažovateľka získala 474 hlasov. Na základe tejto skutočnosti mestská\nvolebná komisia skonštatovala, že za primátora bol zvolený odporca.\n4. Sťažovateľka ďalej opisuje skutkové okolnosti, ktoré majú podľa jej názoru tak\njednotlivo, ako aj vo vzájomnej spojitosti zásadný vplyv na zákonnosť a ústavnosť volieb\nprimátora v meste Spišské Vlachy. Podstata jej námietok spočíva v tom, že voliči boli počas\nmoratória a počas volebnej kampane ovplyvňovaní spôsobom, ktorý odporuje pravidlám\nčestnej politickej súťaže, a to v ich ústavnom aj zákonnom vyjadrení.\n5. Sťažovateľka v úvode poukazuje na porušovanie zákona mestskou volebnou\nkomisiou, na spôsob kreovania okrskových komisií a na priebeh volebnej kampane.\nNa prvom mieste uvádza, že všetci členovia mestskej volebnej komisie okrem jednej členky\nboli dosadení úradujúcim primátorom mesta (teda protikandidátom). Po podaní kandidátnej\nlistiny na primátora a kandidátnej listiny na poslanca mestského zastupiteľstva bola\nsťažovateľka mestskou volebnou komisiou vylúčená z volieb primátora, bola však\nzaregistrovaná ako kandidátka na poslankyňu. Na základe žaloby o vydanie rozhodnutia\n\n2\n\no zaregistrovaní kandidáta vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.\n1 S 3/2018 bola za kandidáta na primátora zaregistrovaná.\n6. Počas volebnej kampane mal byť odporcom dvakrát zneužitý informačný kanál\nmesta, a to mestský rozhlas, keďže ako jediný kandidát využíval tento prostriedok na svoju\nvolebnú kampaň. Volebná kampaň v meste Spišské Vlachy mala aj charakter antikampane\nproti odporcovi, v ktorej bolo nezávislou iniciatívou poukazované na tzv. „prešľapy\na nezákonnosti samotného primátora, ako aj vedenia mesta.“. Odporca mestský rozhlas\nvyužil na očistenie svojej osoby. Aj proti sťažovateľke však bola vedená antikampaň, keď\no nej okrem iného bolo šírené, že je alkoholička a pod. Ona ani iný kandidát však možnosť\nverejného vystúpenia v rozhlase nemali, čím bola narušená rovnováha slobodnej súťaže\nuchádzania sa o politické funkcie a došlo teda k porušeniu princípu rovnosti kandidujúcich\nsubjektov. Sťažovateľka na tomto mieste poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 9/07, podľa ktorého „Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv\na slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Pri využívaní komunikačných prostriedkov\nv dispozícii miest a obcí musí byť rešpektovaný princíp rovnosti kandidujúcich subjektov.\nNemožno mať pochybnosti o tom. že informačné prostriedky, ktorými disponujú územné\nsamosprávne celky podliehajú z hľadiska ich využitia vo volebnej kampani prísnejším\npravidlám, než je to v prípade súkromných vydavateľov. Neznamená to síce ich povinnosť\nzabezpečovať mechanicky rovnaký priestor pre jednotlivé kandidujúce strany a osoby,\navšak musí sa uplatniť pravidlo rovnakého prístupu. Iný postup by bol v rozpore s\npravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31\nústavy a mohol by naznačovať voličom, že mesto (obec) ako verejnoprávna korporácia\npreferuje len určité volebné strany, resp. len určitých kandidátov“.\n7. Sťažovateľka sa domnieva, že došlo k porušeniu § 18 volebného zákona –\nk porušeniu sľubu členov mestskej volebnej komisie, a to konaním\n, zamestnanca mesta, a\n\n. Počas volebnej kampane bol\n\n„znovu oživený“ profil „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka mesta“. Správcom\nuvedeného profilu je\n\n, teda člen mestskej volebnej komisie.\n\nNa tomto profile dochádzalo počas volebnej kampane k jednostrannému vyzdvihovaniu\n3\n\nkonania vedenia mesta počas volebného obdobia odporcu. Týmto bol na voličov mesta\nSpišské Vlachy vytváraný neprimeraný tlak týkajúci sa slobodného rozhodovania\nvo voľbách. Na uvedenom profile boli počas volebnej kampane zverejňované aj príspevky\nPaedDr. Marcely Satmáryovej, zástupkyne primátora mesta, kandidátky na primátora. Ďalej\nboli zverejňované príspevky\n\n, člena mestskej volebnej komisie.\n\nUvedené zverejňovanie informácií na podporu iba jedného kandidáta na primátora mesta,\nteda odporcu, „mali na voličov mesta fabulujúci účinok z dôvodu, že volič nadobudol\ndojem, že ak profil, ktorý javí známky oficiálnej stránky mesta, a jediný kandidát je\nprotežovaný ako osoba, ktorá dokáže viesť mesto, tak iba tento kandidát - odporca, a\nterajšie vedenie mesta, by malo byť zvolené“. Zároveň boli správcom uvedeného profilu\n, členom mestskej volebnej komisie, niektorí občania mesta,\nmedzi ktorými boli aj kandidáti na primátora mesta, „blokovaní“, teda nemohli reagovať na\npríspevky vedenia mesta, v ktorých sa v značnej miere objavovali nepravdivé a zavádzajúce\ninformácie.\n8. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň\nna podporu odporcu, v ktorej priamo s odporcom vystupovali člen mestskej volebnej\nkomisie\n\na ďalší zamestnanec mesta, čím vo voličoch vzbudili\n\ndojem „nenahraditeľnosti“. Zároveň však uvedená podpora vnáša značnú mieru neistoty\nmedzi prípadných voličov sťažovateľky týkajúcej sa nestrannosti členov volebnej komisie,\nkeď je odporca verejne podporovaný zamestnancami mesta, z ktorých jeden je členom\nmestskej volebnej komisie.\n9. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň\nna podporu odporcu, v ktorej priamo vystupovali člen mestskej volebnej komisie\na ďalší zamestnanec mesta, a to zverejnením plagátu, v ktorom priamo\nvyzývali na zvolenie tzv. „podporovaných kandidátov“ (12 z 21), hoci len na poslancov, ale\nmedzi nimi sa nenachádzala osoba sťažovateľky. Keďže išlo o platenú reklamu, pri ktorej\nobjednávateľom uvedeného plagátu bol odporca, týmto mohol podľa sťažovateľky „volič\nnadobudnúť dojem, že iba volením týchto kandidátov, ktorých de facto podporuje odporca,\ns pomocou verejnej podpory zamestnancov mesta, zároveň členom mestskej volebnej\n\n4\n\nkomisie, že ak sa osoba sťažovateľky medzi uvedenými podporovanými nenachádza, nie je\nteda vhodná ani na kandidáta za primátora.“.\n10. Uvedené skutočnosti sťažovateľka považuje za porušenie rovnoprávnosti pri\nvýkone volebného práva. Zároveň toto konanie považuje za nezákonné, keďže «porušením\nsľubu nestrannosti člena volebnej komisie, a v celkovej účasti tejto osoby na volebnej\nkampani na podporu odporcu, bol volič neprimerane, v rozpore s ústavnou zásadou slobody\nvolieb a ich priebehu, ovplyvnený koho voliť, „inak nebude v meste nič!“». V celkovom\nkontexte teda došlo k porušeniu slobody volieb, a tak k samotnému porušeniu čl. 129\nústavy. Sťažovateľka na tomto mieste cituje nález ústavného súdu, podľa ktorého\n„o slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp\npolitickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre\nniektorý zo subjektov, a nie je ani odradzujúci od hlasovania pre niektoré subjekty... Voliči\nmusia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či\nhrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek\ndruhu“ (nález PL. ÚS 100/07).\n11. Za ďalšie porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje konanie odporcu,\nktorý 2. novembra 2018, teda v čase bezprostredne pred konaním volieb, rozniesol\ndo poštových schránok pozvánku, v ktorej pozýval občanov na vystúpenie divadla\n4. novembra 2018. Zároveň na druhej strane listiny bola pozvánka na prednášku\n5. novembra 2018 organizovanú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“), podporovanú z fondov Európskej únie, pričom v texte pozvánky bol\nsľúbený darček za účasť. Uvedená forma propagácie odporcu mohla vo voličoch vyvolať\nklamlivé presvedčenie, že odporca „vybavil“ prednášku na ministerstve a pod. Zároveň bola\npredmetná prednáška propagovaná na facebookovom profile „Mesto Spišské Vlachy –\noficiálna stránka mesta“.\n12. Za ďalšie porušenie volebného zákona, a to vo forme tzv. „skrytej volebnej\nkorupcie“, možno podľa sťažovateľky považovať postup vedenia mesta, teda priamo\nodporcu, ktorý v auguste a septembri 2018 zaplatil\n\n,\n\n, za vykonanie murárskych prác pre mesto Spišské Vlachy. Na uvedenej\n\n5\n\nulici býva sociálne slabšia skupina obyvateľov rómskeho etnika.\n\n, ktorý sa javí\n\nako vedúca osobnosť rómskej komunity, získal živnostenské oprávnenie 3. mája 2018,\nv čase, keď sa v meste začali rekonštrukčné práce na chodníkoch na ulici\nV predmete podnikania má\n\n.\n\nzapísaný jediný predmet, a to prípravné práce\n\nk realizácii stavby. Murárske práce, za ktoré odporca ako štatutár mesta zaplatil, nie sú\nv živnostenskom liste\n\nzapísané, keďže ide o remeselnú živnosť. Zároveň\n\nz uvedených súm vo faktúrach, t. j. súm 1 200 €, 1 000 € a 1 000 €, vyplýva podozrenie, že\nnešlo o skutočné prevedenie prác, resp. že mohlo ísť o sofistikovanú formu volebnej\nkorupcie, keďže malo ísť o murárske práce na kultúrnom dome, dome smútku a mostíku\nnad potokom Branisko. Uvedené preplatenie prác, na ktoré nemal\n\n, ktorý je tzv.\n\nvedúcou osobnosťou Rómov, podnikateľské oprávnenie, mohlo mať následný vplyv\nna voličov rómskeho etnika v meste.\n13. V zmysle volebného zákona právo delegovať zástupcov do okrskových\nvolebných komisií má politická strana, ktorej kandidát kandiduje vo volebnom obvode.\nUvedenú možnosť nemá nezávislý kandidát. Sťažovateľka podozrieva ďalšiu kandidátku\nPaedDr. Marcelu Satmáryovú, že medzi ňou a odporcom došlo k vzájomnej dohode\na PaedDr. Marcela Satmáryová cez politickú stranu dosadila do okrskových volebných\nkomisií tzv. spriaznených ľudí. Vo volebnom okrsku 1 bola členkou volebnej komisie dcéra\nodporcu a zapisovateľkou bola pani\n\n, manželka predsedu mestskej volebnej\n\nkomisie. Vo volebnom okrsku 2 bol predsedom volebnej komisie švagor odporcu\na zapisovateľkou bola sestra odporcu\n\n. Kandidátka na primátorku\n\na zároveň súčasná zástupkyňa primátora PaedDr. Marcela Satmáryová nezverejnila\na neurobila žiadnu volebnú kampaň slovom alebo písmom ani na sociálnych sieťach. Voliči\nsa nedozvedeli o vzdaní sa jej kandidatúry na primátorku, čo pre nich nebolo zrejmé ani\npočas výkonu aktívneho volebného práva, keďže bola ako kandidátka uvedená\nna hlasovacom lístku a ostala kandidátkou na poslankyňu mesta. Sťažovateľka teda\npovažuje za preukázané, že vo voľbách išlo o účelové obsadenie okrskových volebných\nkomisií. Keďže sťažovateľka ako nezávislá kandidátka nemohla delegovať do okrskových\nkomisií svojich zástupcov, nemohli títo zástupcovia prípadne vyjadriť nesúhlas s konaním\nokrskových volebných komisií, pretože iba pozorovatelia nezávislých kandidátov, ktorých\n\n6\n\npri nezávislých kandidátoch zákon pripúšťa, nemôžu žiadnym spôsobom namietať činnosť\nokrskových komisií a pod. De lege lata je teda volebný zákon diskriminačný voči\nnezávislým kandidátom.\n14. Dňa 8. novembra 2018 po polnoci, teda už počas volebného moratória, sú\nzachytené pri roznášaní obálok do schránok voličov dcéra odporcu (mimochodom členka\nokrskovej volebnej komisie) a zamestnankyňa mesta\n\n. Uvedené\n\nskutočnosti sú nahlásené na polícii a bola zadržaná obálka, v ktorej sa nachádza písomný\ntext odporcu a písomný text vyhlásenia člena mestskej volebnej komisie\n. Písomný text odporcu je reakciou na list nezávislej iniciatívy a je pokračovaním\njeho volebnej kampane, ktorou začal obhajovať svoje kroky a vyvracal údajné klamstvá\nvo zverejnenom liste nezávislej iniciatívy v rozhlasovom vystúpení.\n15. Podľa vyjadrení pozorovateľov ďalej vo volebnom okrsku 1, kde členkou\nokrskovej volebnej komisie bola dcéra odporcu\n\n, došlo k závažným\n\nporušeniam volebného zákona, keď „boli viackrát prerátavané hlasy voličov, došlo\nk odneseniu nezapečatenej volebnej urny mimo priestor volebnej miestnosti, došlo\nk manipulácii s volebnými lístkami, na stole sa nachádzalo pero, členovia volebnej komisie\npočas sčítavania hlasov telefonovali, zápisnica sa nespisovala vo volebnej miestnosti, ale\nna mestskom úrade, kde už nemali prístup pozorovatelia.“.\n16. V závere sťažovateľka uvádza výňatky z relevantnej judikatúry ústavného súdu\nvo volebných veciach. Napokon konštatuje, že opísaným postupom došlo k porušeniu jej\npráva za rovnakých podmienok sa uchádzať o zvolenie za primátora mesta Spišské Vlachy,\npretože podľa čl. 30 ods. 4 ústavy „občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám“. Podľa sťažovateľky počas napadnutých volieb\nprimátora mesta došlo k nesúladu v počte neplatných hlasovacích lístkov, porušeniu zákazu\nvedenia volebnej kampane počas volebného moratória, porušeniu princípov vedenia\nvolebnej kampane a porušeniu volebného zákona aj v súvislosti s nezapečatením volebnej\ndokumentácie.\n\n7\n\n17. Napokon sťažovateľka dodáva: «... využívanie šírenia informácií v prospech\nobhajujúceho sa kandidáta, vnáša neprimeranú výhodu v ich prospech, zároveň vystavuje\nprotikandidátov do pozície, kde pri komunálnych voľbách doslova nemôžu konkurovať\nmožnosti využitia takýchto prostriedkov, čo má za následok zdeformovanie slobody\nrozhodovania voličov počas vedenia volebnej kampane a jej účinku na prípadných voličov,\na týmto priamo dochádza k porušeniu ústavnej zásady slobodných volieb, kde „obhajujúci\nsa kandidát“, má neprimeranú výhodu, spočívajúcu v koncentrácii informačných kanálov,\nv akejkoľvek forme, či už šírením cez sociálne siete alebo akoukoľvek fabuláciou vo forme\npísomných, ústnych - rozhlasových prejavov, ktorá prípadnému voličovi naznačuje spôsob\njeho rozhodovania pri výkone jeho aktívneho volebného práva. Teda v konečnom dôsledku,\nakékoľvek využitie neprimeraných prostriedkov na podporu „doteraz zvolených zástupcov“,\naktívnou podporou obhajujúceho sa kandidáta členmi mestskej volebnej komisie,\npreukázateľne porušujúcich sľub nestrannosti podľa volebného zákona má za následok\ndeformovanie demokratickej zásady slobodných volieb.»\n18. S ohľadom na už uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby\nprimátora mesta Spišské Vlachy konané 10. novembra 2018 za neplatné.\nII.\n19. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti\nvolieb do orgánov územnej samosprávy.\n20. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n8\n\n21. Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo\nnezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať\nokrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na\nvoľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý\nzískal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.\nPodľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu\nmiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.\nSťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti\nmusia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri\nvšeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať\nvyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo\nlen v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta\nvo svojom volebnom obvode.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri\nvšeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať\ndôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri\nvšeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať\núdaje a dôkazy o tom, že sťažovateľ je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona\no ústavnom súde; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e)\nzákona o ústavnom súde\nPodľa § 60 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri\nvšeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať\nnávrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nIII.\n22. Ústavný súd v úvode konštatuje, že predložený návrh spĺňa všetky náležitosti\nvyžadované zákonom o ústavnom súde. Zároveň však ide o návrh zjavne neopodstatnený.\n\n9\n\n23. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana\npráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné\nvolebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.\nobyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)\nv danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri\ntvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa\no zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).\nRovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal\nrovnaké postavenie (PL. ÚS 110/07, PL. ÚS 6/2011, PL. ÚS 65/2014).\n24. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie\nvolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb\ndo orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99).\n25. V zmysle judikatúry ústavného súdu môžu byť voľby spochybnené v zásade\ntroma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné\nčíselné omyly), k volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné\nfalšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku\nhlasovania (napr. oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej\nkampane).\n26. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za\nneplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa však uplatní len vtedy, ak\nk porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však\nvyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb (porov. napr. sp. zn. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94,\nPL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne\nneplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne,\nprihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané\ndemokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také\nzávažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré\n\n10\n\nodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej\nvôle voličov (porov. napr. PL. ÚS 73/07).\n27. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť\nsplnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:\n(i) protizákonnosť, t. j. porušenie zákonov týkajúcich sa volieb,\n(ii) vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta\na\n(iii) intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá\nodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej\nvôle voličov.\n28. Sťažovateľka spochybňuje zákonnosť a ústavnosť volieb poukázaním na\nporušenia zákona pri a) kreovaní okrskových volebných komisií, b) kreovaní a činnosti\nmestskej volebnej komisie, c) vedení volebnej kampane vrátane moratória a d) sčítaní\nhlasov okrskovou volebnou komisiou.\na) K tvrdenému porušeniu zákona pri kreovaní okrskových volebných komisií\n29. Podľa sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu volebného zákona účelovou\nkandidatúrou PaedDr. Marcely Satmáryovej, ktorej cieľom bolo dosadiť do okrskových\nvolebných komisií cez politickú stranu s odporcom spriaznených ľudí, pričom sa tak malo\nstať po vzájomnej dohode tejto kandidátky s odporcom. Sťažovateľka odvodzuje účelovosť\ntejto kandidatúry zo skutočnosti, že PaedDr. Marcela Satmáryová neviedla žiadnu kampaň\nv prospech svojej kandidatúry na primátorku mesta. Ostáva tak len jej kandidatúra do\nmestského zastupiteľstva.\n30. Ústavný súd v úvode podotýka, že podľa § 170 volebného zákona môže\ndo okrskovej volebnej komisie delegovať jedného člena a jedného náhradníka „politická\nstrana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do obecného\nzastupiteľstva“. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon spája možnosť delegovať\nčlena komisie s podaním kandidátnej listiny pre voľby do mestského zastupiteľstva, a nie\nkandidátnej listiny pre voľby primátora mesta. Dotknutá politická strana teda do okrskových\n11\n\nvolebných komisií delegovala člena z titulu podania kandidátnej listiny do mestského\nzastupiteľstva. To, či PaedDr. Marcela Satmáryová kandidovala (či už reálne, alebo naoko)\nzároveň na post primátorky mesta je teda irelevantné. Už táto skutočnosť spochybňuje\nteóriu sťažovateľky o účelovosti obsadzovania komisií vo vzťahu k voľbám primátora\nmesta. O tom, že ide o ničím nepodloženú špekuláciu, svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľka\nnenavrhuje žiadne dôkazy, ktoré by mali tieto jej podozrenia preukázať.\n31. Sťažovateľka navyše iba vymenováva členov komisie, ktorí majú príbuzenský či\niný blízky vzťah s odporcom. Uvádza, že vo volebnom okrsku 1 bola členkou komisie dcéra\nodporcu\n\na zapisovateľkou\n\nbola\n\nmanželka\n\npredsedu\n\nmestskej\n\nvolebnej\n\nkomisie\n\na vo volebnom okrsku 2 bol predsedom volebnej komisie švagor odporcu a zapisovateľkou\nbola sestra odporcu. Zo skutočnosti, že uvedené osoby boli členmi komisie, nijak\nnevyplýva, kým boli tieto osoby do komisie delegované (sťažovateľka teda v tomto smere\nneuniesla ani bremeno tvrdenia, keďže nie je jasné, či menované osoby delegovala politická\nstrana, na ktorej kandidátke sa nachádzala spomínaná PaedDr. Marcela Satmáryová).\nNapríklad pokiaľ ide o zapisovateľov okrskových komisií, ktorí sú medzi menovanými\nosobami, tých v súlade s § 19 ods. 4 volebného zákona vymenúva a odvoláva úradujúci\nprimátora mesta, čo je v tomto prípade odporca sťažovateľky.\n32. Pokiaľ mala sťažovateľka v úmysle spochybniť členstvo týchto osôb v okrskovej\nvolebnej komisii z dôvodu ich príbuzenského či iného blízkeho vzťahu s odporcom, ústavný\nsúd poukazuje na svoj nález sp. zn. PL. ÚS 60/2014, v ktorom uviedol, že „zákon o voľbách\nnevylučuje z členstva vo volebnej komisii voličov na základe ich príbuzenského alebo iného\nvzťahu ku kandidátom na poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu\n(primátora) obce“, a teda „pri posudzovaní zákonnosti zriadenia volebnej komisie nemožno\nprihliadať na príbuzenské, resp. priateľské vzťahy členov volebných komisií.“. V tomto\nsmere sa platná zákonná úprava oproti predošlej úprave nezmenila. Samotné príbuzenské\nvzťahy členov volebných komisií s kandidátmi teda ani v súčasnosti nie je možné\npovažovať za vadu zakladajúcu nezákonnosť volieb.\n33. Tvrdením, že volebný zákon neumožňuje nezávislým kandidátom delegovať\ndo okrskových\n\nvolebných\n\nkomisií\n\nsvojich\n\n12\n\nzástupcov,\n\nčo\n\nsťažovateľka\n\npovažuje\n\nza diskriminačné, sťažovateľka spochybňuje ústavnosť volebného zákona, ktorú však\nústavný súd v konaní o individuálnej volebnej sťažnosti nemôže posudzovať.\n34. Ústavný súd teda nezistil žiadne porušenie zákona pri kreovaní okrskových\nkomisií, a preto túto námietku vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.\nb) K tvrdenému porušeniu zákona pri kreovaní a činnosti mestskej volebnej komisie\n35. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že všetci členovia mestskej volebnej komisie\ns výnimkou jednej osoby boli dosadení primátorom mesta – odporcom, a ďalej, že\nsťažovateľka bola touto volebnou komisiou zaregistrovaná za kandidátku na primátorku až\nna základe rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1 S 3/2018\nz 26. septembra 2018, ktorým súd vyhovel jej žalobe o vydanie rozhodnutia o jej\nzaregistrovaní za nezávislého kandidáta na primátora mesta Spišské Vlachy. Sťažovateľka\nvšak neuvádza, aký vplyv majú mať uvedené skutočnosti na zákonnosť volieb.\n36. Spôsob kreácie mestskej volebnej komisie upravuje § 169 ods. 1 volebného\nzákona, podľa ktorého člena môže navrhnúť politická strana alebo koalícia, ktorá podáva\nkandidátnu listinu pre voľby do mestského zastupiteľstva. Ak komisia nie je vytvorená\ntýmto spôsobom (napr. v prípadoch, že politické strany nikoho nedelegujú), chýbajúcich\nčlenov vymenuje primátor mesta (§ 169 ods. 4 volebného zákona). Sťažovateľka neuvádza,\nv čom malo v danom prípade spočívať porušenie zákona. Ústavný súd sa preto nemal\nv rámci tejto námietky čím zaoberať. Pokiaľ ide o rozhodnutie komisie o nezaregistrovaní\nkandidáta, obranou proti tomuto rozhodnutiu je podanie návrhu na vydanie rozhodnutia\no zaregistrovaní podľa § 177 ods. 4 volebného zákona. Tento zákonom predpokladaný\npostup sťažovateľka aj využila a následne bola ako kandidátka pre voľby primátora mesta\nna základe rozhodnutia súdu zaregistrovaná. Prvotné odmietnutie registrácie ani následné\nvyužitie zákonom predpokladaného postupu nápravy nemá žiaden vplyv na zákonnosť\nvolieb.\n37. Za porušenie volebného zákona sťažovateľka považuje volebnú kampaň\nna podporu odporcu, do ktorej sa zapojil člen mestskej volebnej komisie\na ďalší zamestnanec mesta. Títo sú vyobrazení na plagáte spolu s odporcom\n13\n\na priamo vyzývajú na zvolenie tzv. podporovaných kandidátov, medzi ktorými nie je\nsťažovateľka. Uvedené konanie považuje sťažovateľka za nezákonné, pretože je porušením\nsľubu nestrannosti člena volebnej komisie. Volič bol takto podľa sťažovateľky neprimerane\novplyvnený, koho voliť, pod vyhrážkou, že „inak nebude v meste nič!“, teda v celkovom\nkontexte došlo k porušeniu slobody volieb v zmysle čl. 129 ústavy. Sťažovateľka\nna podporu svojho argumentu poukazuje na nález sp. zn. PL. ÚS 100/07.\n38. Ústavný súd dáva sťažovateľke za pravdu v tom, že člen volebnej komisie je\npovinný vykonávať svoju funkciu svedomite a nestranne, k čomu sa zaväzuje sľubom\nzloženým pri ujímaní sa funkcie (§ 18 volebného zákona). Aktívne zapojenie člena volebnej\nkomisie do agitácie v prospech niektorého z kandidátov v čase, keď ešte nevykonáva svoju\nuvedenú funkciu, teda v čase volebnej kampane, však volebný zákon nezakazuje. Okrem\ntoho, ani porušenie sľubu nestrannosti nemôže byť samo osebe dôvodom na vyhlásenie\nvolieb za neplatné. Zákon s porušením sľubu nespája takýto následok. Aj v tomto prípade\nby muselo ísť o konanie, ktoré by svojou intenzitou spochybňovalo výsledok volieb ako\ntaký (porovnaj napr. sp. zn. PL. ÚS 89/2011 zo 16. marca 2011). V minulosti ústavný súd za\ntaké konanie považoval napríklad situáciu, keď člen volebnej komisie dodatočne krúžkom\noznačil ďalšie meno na hlasovacom lístku, čím zneplatnil hlasovacie lístky označené\nv prospech konkrétneho kandidáta. Tým došlo ku skutočnej modifikácii vôle voličov (ich\nplatne odovzdané hlasy boli v dôsledku aktívneho zásahu člena volebnej komisie\npovažované za neplatné – pozri nález sp. zn. PL. ÚS 16/99 z 11. marca 1999).\nV posudzovanom prípade sťažovateľka tvrdí, že u voličov mohli predmetné volebné plagáty\nvyvolať dojem, že ak nebudú voliť odporcu, „nebude v meste nič“. Sťažovateľka tiež\nnaznačuje, že predmetnou kampaňou bol na voliča vytvorený nátlak, keď poukazuje na\nrozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 100/07, podľa ktorého „o slobodné voľby ide vtedy, ak je právne\ngarantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie je\nvytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov...“.\n39. Ústavný súd sa s uvedeným hodnotením sťažovateľky nestotožňuje. Volebné\nplagáty, na ktorých vystupoval spolu s odporcom aj člen mestskej volebnej komisie (ktorý\nje zároveň prednostom mestského úradu a z tohto titulu sa na plagátoch objednaných\nodporcom objavuje) a ktorých obsahom je poukázanie na získané granty a výsledky\n14\n\nhospodárenia mesta (plagát č. 2) či zoznam plánov do budúcna (plagát č. 1), podľa\nústavného súdu nie sú spôsobilé vytvoriť taký nátlak na voličov, ktorý by bolo možné\nhodnotiť ako „použitie násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho\novplyvňovania akéhokoľvek druhu“ (PL. ÚS 100/07). Ústavný súd podotýka, že každá\nvolebná kampaň je z povahy veci založená na presviedčaní a ovplyvňovaní voliča.\nU každého voliča je však nutné predpokladať určitú mieru samostatného zmýšľania\na rozhodovania. Za problematické je možné považovať také metódy kampane, v dôsledku\nktorých nebude pri hlasovaní vyjadrená skutočná vôľa voliča (ako bol prípad vydierania\nkonkrétnych osôb v sťažovateľkou citovanej veci sp. zn. PL. ÚS 100/07). V posudzovanom\nprípade však šlo o bežnú politickú kampaň, ktorá nepresiahla akceptovateľnú mieru\npresviedčania a nie je ju možné označiť za formu nátlaku. Objavenie sa člena volebnej\nkomisie na plagáte odporcu za daných okolností nebolo spôsobilé modifikovať vôľu voliča\ntak, že by už nešlo o slobodne vyjadrenú vôľu, a teda ani nebolo spôsobilé spochybniť\nvýsledok volieb.\n40. Spochybniť zákonnosť volieb nie je spôsobilá ani námietka, podľa ktorej mal\nčlen volebnej komisie\n\nspravovať facebookový profil mesta Spišské\n\nVlachy označený ako „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka mesta“ a tiež blokovať\npríspevky niektorých obyvateľov a člen volebnej komisie\nzverejňovať bližšie nešpecifikované príspevky v prospech odporcu. Keďže sťažovateľka\nneuvádza, o aké príspevky malo ísť, nie je ani možné posúdiť ich schopnosť vytvárať\nneprimeraný tlak na voliča. Pokiaľ ide o tvrdenie, že šlo o informácie „na podporu iba\njedného kandidáta“, aj tu platia závery ústavného súdu uvedené v predošlom odseku, podľa\nktorých ide o bežnú politickú kampaň. Táto námietka je teda zjavne neopodstatnená.\nc) K tvrdenému porušeniu zákona pri vedení volebnej kampane vrátane moratória\n41. Podľa sťažovateľky došlo tiež k porušeniu čl. 31 ústavy tým, že odporca v reakcii\nna proti nemu vedenú antikampaň, dvakrát použil k svojej kampani mestský rozhlas, pričom\nostatní kandidáti takúto možnosť nemali. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na nález\nsp. zn. PL. ÚS 9/07, podľa ktorého pri využívaní komunikačných prostriedkov v dispozícii\nmiest a obcí musí byť rešpektovaný princíp rovnosti kandidujúcich subjektov a podľa\n\n15\n\nktorého sa musí uplatniť pravidlo rovnakého prístupu. Ústavný súd v úvode podotýka, že\npredmetný nález bol vydaný za účinnosti predchádzajúceho zákona Slovenskej národnej\nrady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov,\nktorý v § 30 ods. 3 ustanovil, že „v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát\nzabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám\núzemnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.“.\nToto ustanovenie interpretuje v citovanom náleze ústavný súd, keď vyslovuje už uvedený\nzáver týkajúci sa komunikačných prostriedkov v dispozícii mesta (pozri záver ústavného\nsúdu, že „došlo bezpochyby k narušeniu práva na rovnaký prístup k službám územnej\nsamosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane podľa § 30\nods. 3 volebného zákona, ako aj k porušeniu princípu slobodnej súťaže politických síl podľa\nčl. 31“). Súčasný zákon o volebnej kampani už obdobné ustanovenie neobsahuje, preto\ncitovaný nález nie je možné bez ďalšieho aplikovať na súčasnú vec.\n42. Použitie mestského rozhlasu jedným z kandidátov nie je v súčasnosti na zákonnej\núrovni regulované (zákon o volebnej kampani v § 13 reguluje len vysielanie\nprostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska a vysielateľa s licenciou v zmysle § 2\nods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Ústavný súd tak\nmohol pri posúdení námietok sťažovateľky vychádzať len zo všeobecných princípov\nrovnosti volebného práva a prístupu k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4\nústavy). Dospel pri tom k záveru, že námietka sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.\nPredovšetkým je treba vychádzať z toho, že použitie mestského rozhlasu niektorým\nz kandidátov nie je zákonom zakázané ani nijak obmedzené. Zo skutočnosti, že niekto iný\n(v tomto prípade odporca) mestský rozhlas využil, nijako nevyplýva, že so sťažovateľkou\nbolo zachádzané nerovnakým spôsobom. Sťažovateľka totiž netvrdí, že by sa (ona alebo iný\nkandidát) domáhala verejného vystúpenia v mestskom rozhlase a táto možnosť jej bola\nuprená, a preto neexistuje príčinná súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným konaním\nodporcu a porušením jej práva uchádzať sa o volené funkcie za rovnakých podmienok.\n43. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že došlo k porušeniu volebného moratória\n(§ 14 zákona o volebnej kampani) tým, že 8. novembra 2018 po polnoci boli pri roznášaní\n16\n\nobálok do schránok voličov prichytené dcéra odporcu, členka okrskovej volebnej komisie,\na zamestnankyňa mesta, k čomu bola privolaná aj hliadka mestskej polície. V predmetných\nobálkach sa nachádzali dve písomnosti, a to list odporcu, ktorý má byť reakciou na list\nnezávislej iniciatívy distribuovaný občanom 7. novembra 2018 poukazujúci na protiprávne\nkonanie odporcu, a list člena volebnej komisie\n\n.\n\n44. Predmetom zákazu podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani je rozširovanie\ninformácií súvisiacich s voľbami, ktoré smerujú v prospech alebo neprospech určitého\nkandidáta. Ústavný súd sa preto najprv zaoberal otázkou, či obsahom dotknutých listín boli\ninformácie uvedeného charakteru. Po preskúmaní obsahu prvej listiny ústavný súd zistil, že\nlist odporcu bol reakciou na list nezávislej iniciatívy distribuovaný občanom 7. novembra\n2018, ktorý sťažovateľka priložila k svojej sťažnosti. Odporca sa v uvedenom liste\nvyjadruje, ktoré tvrdenia týkajúce sa jeho pôsobenia v úrade a z akého dôvodu považuje za\nnepravdivé. Je teda možné konštatovať, že prvý z listov obsahuje informácie v prospech\njedného z kandidátov (odporcu), keďže vyvracia tvrdenia znejúce v jeho neprospech.\nŠírenie takýchto informácii je v čase volebného moratória zakázané, avšak ako ústavný súd\nmnohokrát zdôraznil vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa prieskumu volieb, porušenie\nvolebného zákona (v tomto prípade moratória) automaticky neznamená nezákonnosť volieb\nako takých. Musí ísť o tak závažné porušenie, ktoré spochybňuje férovosť volebného\nprocesu a výsledok volieb ako taký. Ústavný súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či\npredmetné konanie spochybnilo férovosť volebného procesu, pričom dospel k negatívnemu\nzáveru. Ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že odporca sa uvedeným listom bránil proti\nvyjadreniam v liste nezávislej iniciatívy, ktorý aj podľa slov sťažovateľky bol do schránok\nvoličov distribuovaný 7. novembra 2018, teda tesne pred začiatkom volebného moratória.\nPodľa ústavného súdu je možné konanie odporcu považovať aj s ohľadom na obsah listu,\nktorého obsahom nie je volebná agitácia, ale vecné vyjadrenia k jednotlivým tvrdeniam\nuverejneným v liste nezávislej iniciatívy distribuovanom pred začiatkom moratória, za\nprimeranú reakciu na negatívnu kampaň proti jeho osobe, ktorá za daných okolností\nnenarušila férovosť volebnej kampane.\n45. Pokiaľ ide o druhú listinu distribuovanú do schránok tesne po začatí volebného\nmoratória – list\n\n, autor v ňom vyvracia tvrdenia týkajúce sa jeho\n17\n\npôsobenia v miestnom futbalovom klube súvisiace predovšetkým s otázkou financovania\nklubu. O odporcovi nie je v liste žiadna zmienka. V tomto smere ústavný súd nevidí žiadnu\npriamu súvislosť s volebnou kampaňou odporcu.\n46. Námietky týkajúce sa nezákonnosti volieb v dôsledku porušenia volebného\nmoratória preto ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnené.\n47. Argumentáciu, podľa ktorej bolo objednanie murárskych prác u osoby, ktorá je\nvysoko uznávaná miestnou rómskou komunitou, „sofistikovanou formou volebnej\nkorupcie“, ústavný súd považuje za čisto hypotetickú. Okrem toho, že je táto argumentácia,\nnadnesene povedané, „pritiahnutá za vlasy“, nie je ani zrejmé, či a v akom počte sa\nobyvatelia patriaci k rómskej komunite zúčastnili na voľbách ani komu odovzdali hlas.\nd) K tvrdenému porušeniu zákona pri sčítaní hlasov okrskovou volebnou komisiou.\n48. Posledná námietka sťažovateľky smeruje proti procesu sčítania hlasov\nvo volebnom okrsku 1, pri ktorom malo dôjsť k závažnému porušeniu (bližšie\nnešpecifikovaných ustanovení) volebného zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie, že boli viackrát\nprerátavané hlasy voličov, ústavný súd konštatuje, že ide o bežný postup kontroly správnosti\nsčítania hlasov. K tvrdeniu, podľa ktorého došlo k odneseniu zapečatenej volebnej urny\nmimo volebnú miestnosť, ústavný súd uvádza, že keďže bola urna zapečatená, nemalo ako\ndôjsť k zásahu do jej obsahu. Sťažovateľka netvrdí, že bolo s obsahom urny manipulované.\nSkutočnosti, že „na stole sa nachádzalo pero“ a že „členovia volebnej komisie počas\nsčítavania hlasov telefonovali“, sú pre posúdenie zákonnosti sčítania hlasov irelevantné.\nSpisovanie zápisnice na mestskom úrade v neprítomnosti pozorovateľov, aj keby sa\npotvrdilo, samo osebe nemôže založiť pochybnosti o správnosti sčítania hlasov ani\nspochybniť volebný výsledok ako taký. Uvedené platí o to viac, že sťažovateľka\nnezrovnalosti v počtoch hlasov ani nenamieta.\n49. Ústavný súd uzatvára, že aj keď volebná kampaň v meste Spišské Vlachy mala\ncharakter intenzívneho politického boja, ktorý sa nie vždy pohyboval v hraniciach\n„politickej slušnosti“, sťažovateľkou namietané pochybenia nedosahujú takú intenzitu, ktorá\nby odôvodňovala vyhlásenie volieb za neplatné. Za porušenie zákona je možné považovať\n18\n\niba porušenie moratória, ktoré však za daných okolností neviedlo k narušeniu férovosti\nvolebnej kampane. Ústavný súd dodáva, že odporca sťažovateľky získal nadpolovičný počet\nplatných hlasov a takmer dvojnásobný počet hlasov ako sťažovateľka. V tomto smere ide\no dostatočne jasne deklarovanú vôľu voličov, pričom ústavný súd nezistil také zásahy do\nprocesu jej vytvárania, ktoré by ju mohli účinne spochybniť. Prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie by nebolo spôsobilé ani potenciálne privodiť možnosť konštatovania neplatnosti\nvolieb v meste Spišské Vlachy konaných 10. novembra 2018 z dôvodov uvedených\nv sťažnosti. Ústavný súd preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti a túto\nz toho dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-volebná kampaň", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebné moratórium"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff3c1139-376b-45c2-bafd-aefd348d2805", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 60/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 60/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff3c1139-376b-45c2-bafd-aefd348d2805"}, {"guid": "ussr:054a7b18-513c-4060-90e6-c14075ab6aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 89/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 89/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:054a7b18-513c-4060-90e6-c14075ab6aa1"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:046e9ff7-9f14-4e42-b7df-316bfff99607", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/07 z 28. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:046e9ff7-9f14-4e42-b7df-316bfff99607"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:4a2956c5-7bbc-4bf1-b81a-b000168a2a97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/99 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1999.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2694db47-fd4d-44cd-8c2c-4fecf34e98d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2"}, {"guid": "ussr:6ad05800-c34a-43ee-81e7-daa7507cec7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1"}, {"guid": "01470ea9-38b6-4b9e-a32d-3e5765ce933a:32075b0c-2f2c-4198-85e3-2cd581047426", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2", "spisova_znacka": "13Svp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/3/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2"}]}