{"guid": "ussr:ca66f1e4-b5df-4f15-9bca-9f42d7bc44aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2019 z 16. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 4/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.4.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca66f1e4-b5df-4f15-9bca-9f42d7bc44aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.4.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.4.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.4.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany\nBaricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany\nLaššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, zastúpeného predsedom senátu JUDr. Štefanom Harabinom, na\nzačatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5\nods. 1 písm. d) a e), ods. 4, 5 a 6 a § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns čl. 141 ods. 1 a 2, čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 145 ods. 2 a 4 a čl. 147 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, čl. 47, čl. 49\nods. 2 a čl. 51 Charty základných práv Európskej únie a čl. 10, čl. 13 a čl. 18 Siedmeho\nkongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania s páchateľmi a takto\nrozhodol:\nNávrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nneoprávnenou osobou.\n\nodmieta\n\nako podaný zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. septembra\n2018 doručený návrh senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 5 ods. 1 písm. d) a e), ods. 4, 5 a 6\na § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [(ďalej aj „zákon o sudcoch\na prísediacich“);\n\n(ďalej spolu\n\naj „napadnutá\n\nprávna\n\núprava“ alebo „napadnuté\n\nustanovenia“)] s\n- čl. 141 ods. 1 a 2, čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 145 ods. 2 a 4 a čl. 147 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n- čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“),\n- čl. 47, čl. 49 ods. 2 a čl. 51 Charty základných práv Európskej únie,\n- čl. 10, čl. 13 a čl. 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu a zaobchádzania\ns páchateľmi.\n2. Z návrhu navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov\na pripojeného súdneho spisu vyplýva, že najvyšší súd podľa čl. 144 ods. 2 ústavy v spojení\ns § 283 ods. 5 Trestného poriadku per analogiam uznesením sp. zn. 1 Tdo 40/2015\nz 9. mája 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2018,\nprerušil konanie o dovolaní obvinenej\n\nvedené na najvyššom súde\n\npod sp. zn. 1 Tdo 40/2015, ktoré podala z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. e) a i)\nTrestného poriadku proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 To 18/2013\nzo 7. augusta 2013 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8 T 116/2012\nz 5. decembra 2012, ktorými bola uznaná vinnou v bodoch 1 – 2 rozsudku sčasti samostatne\na sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 20 a § 172 ods. 1\npísm. a) a d) Trestného zákona. Na skutkovom základe vyjadrenom v rozsudku jej bol\n\n2\n\nuložený v zmysle § 172 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia až do doby, keď bude\nnajvyššiemu súdu doručený nález ústavného súdu týkajúci sa toho, či všeobecne záväzný\nprávny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou.\n2.1 Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012 sp. zn.\n8 T 116/2012 bola obvinená\n\nuznaná za vinnú v bodoch 1 – 2 rozsudku\n\nsčasti samostatne a sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 20 a § 172 ods. 1 písm. a) a d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom\nv rozsudku. Za to bola odsúdená podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 a § 48 ods. 2\npísm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne\nso zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n2.2 Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013 sp. zn.\n4 To 18/2013 bolo odvolanie obvinenej podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté.\n2.3 Obvinená nastúpila na výkon uloženého trestu odňatia slobody v trvaní štyri a pol\nroka so započítaním väzby od 28. januára do 27. júna 2012 dňa 7. augusta 2013 do Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová. Z výkonu trestu bola 8. apríla 2016\nprávoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2016 sp. zn. 4 Pp 13/2016\npodmienečne prepustená.\n2.4 Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2013 sp. zn.\n4 To 18/2013 a súčasne aj proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. decembra 2012\nsp. zn. 8 T 116/2012 obvinená podala podľa § 371 ods. 1 písm. i) aj písm. e) Trestného\nporiadku dovolanie, o ktorom má rozhodovať najvyšší súd v konaní pod sp. zn.\n1 Tdo 40/2015. Argumentovala tým, že na Okresnom súde Veľký Krtíš rozhodoval\n\n3\n\npredseda senátu\n\n, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný\n\nčin.\n2.5 Najvyšší súd považoval za nepochybne preukázané, že sudca\nbol rozsudkom Okresného súdu Frýdek-Místek sp. zn. 5 T 113/2010 z 19. januára 2011\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 6 To 130/2011 z 8. apríla 2011\n(právoplatný 8. apríla 2011) uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky na tom skutkovom\nzáklade, že 5. apríla 2010 približne o 12.20 h vo Frýdku-Místku riadil v podnapitom stave\npo ulici Beskydská osobné motorové vozidlo, pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície\nČeskej republiky a v dobe riadenia bolo v krvi obžalovaného zistené najmenej 1 %\nalkoholu. Za to mu boli podľa § 274 ods. 1, § 67 ods. 2 písm. a), § 68 ods. 1 a 2, § 69 ods. 1\na § 73 ods. 1 a 3 Trestného zákona Českej republiky uložené tresty – peňažný vo výmere\n40 denných sadzieb v sume 700 Kč a pre prípad jeho nevykonania v lehote i náhradný trest\nodňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákaz činnosti riadenia motorových vozidiel\nv trvaní osemnásť mesiacov.\n2.6 Rozhodnutia súdov Českej republiky neboli predmetom uznávacieho konania\nslovenským súdom, lebo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodalo návrh\nna uznávacie konanie cudzích rozhodnutí, keďže v tej dobe konanie sudcu nebolo\nna Slovensku trestným činom. Orgány prokuratúry Slovenskej republiky neprevzali trestné\nstíhanie sudcu\n\nz Českej republiky na disciplinárne konanie.\n\n2.7 Disciplinárny súd pri najvyššom súde uznesením sp. zn. 1 Ds 1/2011\nz 21. novembra 2011 disciplinárne stíhanie sudcu\n\n[pre závažné disciplinárne\n\nprevinenie podľa § 116 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch a prísediacich)] podľa § 124\npísm. f) zákona o sudcoch a prísediacich zastavil (právoplatne 25. januára 2012), pretože\no skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie viedlo, sa právoplatne rozhodlo v trestnom\nkonaní (v Českej republike).\n\n4\n\n3. Navrhovateľ s prihliadnutím na popísaný skutkový a právny stav vzniesol\nproti napadnutým ustanoveniam viacero výhrad. Navrhovateľ primárne poukazuje na § 371\nods. 1 písm. e) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci konal\nalebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť\nvylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.\n3.1 Navrhovateľ uviedol, že nemá informáciu o judikáte z tejto oblasti, ktorý by riešil\notázku, či právoplatné odsúdenie sudcu za úmyselný trestný čin súdom iného členského\nštátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania, má za následok stratu\njeho spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu v domovskom členskom štáte\nEurópskej únie, teda či okamihom právoplatnosti takéhoto rozsudku už nesmie funkciu\nsudcu vykonávať. Podľa názoru navrhovateľa zodpovedanie tejto výlučne právnej otázky\nz pohľadu rozhodovacej praxe ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva\na Súdneho dvora Európskej únie je potrebné podľa navrhovateľa pre konečné rozhodnutie\nnajvyššieho súdu o dovolaní obvinenej (odmietnuť ho alebo mu vyhovieť), proti ktorému\nzákon nepripúšťa už žiadny opravný prostriedok.\n3.2 Najvyšší súd, resp. predmetný dovolací senát k inštitútom spôsobilosti\na bezúhonnosti, ktoré sú trvalým predpokladom na výkon funkcie sudcu v zmysle\nmedzinárodných dokumentov, uvádza, že ak k strate týchto predpokladov dochádza aj za\nsituácie, keď sa na sudcu hľadí, akoby nebol pre úmyselný trestný čin odsúdený (v dôsledku\nzahladenia), o to viac to platí, ak k zahladeniu odsúdenia nedošlo.\nPre posúdenie spôsobilosti a bezúhonnosti je podľa navrhovateľa rozhodujúci fakt, že\nsudca sa takého skutku dopustil. Tento skutok musí byť podľa navrhovateľa u sudcu\nposudzovaný prioritne podľa kritérií morálky, a nie meniaceho sa obsahu právnej normy,\nktorá raz takéto amorálne konanie postihuje ako trestný čin a inokedy miernejšie. Pojmy\nspôsobilosti a bezúhonnosti z hľadiska morálky sú podľa mienky navrhovateľa oveľa širšie,\nnež ich trestnoprávne vyjadrenie, a obligatórne musia byť trvalo prítomné počas celého\nvýkonu funkcie sudcu. Vyplýva to podľa presvedčenia navrhovateľa aj zo zásady nulovej\ntolerancie právnických povolaní. Podľa neho nasvedčuje tomu aj to, že sudca nemôže ďalej\nvykonávať funkciu sudcu, napr. aj pri strate štátneho občianstva alebo pri získaní trvalého\n\n5\n\npobytu mimo územia domovského štátu, teda aj za situácie, keď sa žiadneho protiprávneho\nčinu nedopustí, avšak administratívno-správnym aktom zmení štátnu príslušnosť alebo získa\ntrvalý pobyt v cudzine.\n3.3 Podľa navrhovateľa v čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci práva na spravodlivý proces\nsú kladené prísne kritériá na bezúhonnosť sudcu, ktoré sa musia aplikovať i za situácie, že\nštát (zastúpený jeho orgánmi) zlyhal v otázke realizovania všetkých potrebných krokov\nv smere zabránenia tomu, aby naďalej rozhodovala ako sudca osoba, ktorá preukázateľne\nspáchala úmyselný protiprávny skutok, ktorý ho diskvalifikoval z vykonávania funkcie\nsudcu.\n3.4 Po zvážení všetkých relevantných skutočností navrhovateľ zastáva stanovisko, že\nsudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu\nEurópskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania v domovskom štáte,\nautomaticky stráca spôsobilosť a bezúhonnosť vykonávať naďalej funkciu sudcu.\nO správnosti a zákonnosti tohto záveru svedčí aj to, že sudca spôsobilosť vykonávať túto\nfunkciu ex lege automaticky stráca aj bez spáchania protiprávneho činu a odvolávacej\nprocedúry cez súdnu radu a prezidenta republiky, ak stratí občianstvo Slovenskej republiky\nalebo získa trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky.\n3.5 Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že trestnoprávne kolégium najvyššieho\nsúdu prijalo 29. septembra 2015 stanovisko č. 95/2015, ktorého základ tvorí podľa\npresvedčenia navrhovateľa nezákonné a svojvoľné uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015, v ktorom bez toho, aby bol príslušný senát v pozícii\nnadriadeného súdu s právom preskúmať právoplatný, vykonateľný a nezrušiteľný rozsudok\nsp. zn. 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015 bez jeho elektronického pridelenia a bez\nopravného prostriedku, vyslovil, že tento rozsudok je nezákonný. Stanovisko obsahuje\na contrario záver, že slovenský sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin\nv cudzine nestratil z tohto dôvodu bezúhonnosť a ani spôsobilosť naďalej vykonávať\nfunkciu sudcu v Slovenskej republike. Navrhovateľ s uvedeným záverom stanoviska\nnesúhlasí.\n\n6\n\n3.6 Podľa názoru navrhovateľa by Súdna rada Slovenskej republiky pri posudzovaní\nbezúhonnosti sudcu mala zohľadňovať aj rozhodnutia iných členských štátov Európskej\núnie, ktorými bol sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Slovenský sudca\nstráca bezúhonnosť a v konečnom dôsledku aj spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu\nv Slovenskej republike nielen na základe právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin\nslovenským súdom, ale aj na základe právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin\nsúdom iného členského štátu Európskej únie. Tento názor je podporený poukazom na\ndokumenty upravujúce pravidlá etického správania sudcov, a to čl. II ods. 1 písm. b) Zásad\nsudcovskej etiky vydaných 17. decembra 2015 Súdnou radou Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorých medzi základné hodnoty výkonu sudcovskej funkcie patri bezúhonnosť.\n3.7 V záujme zosúladenia rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu s ústavným\nporiadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie a právom Rady Európy preto bolo\npotrebné podľa navrhovateľa dovolacie konanie v trestnej veci obvinenej\nvedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015 prerušiť a následne ústavnému súdu\nv zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy podať návrh na začatie konania o nesúlade napadnutých\nustanovení zákona o sudcoch a prísediacich s ústavou a medzinárodnými zmluvami,\nktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne, či právoplatné odsúdenie sudcu za\númyselný trestný čin súdmi iného členského štátu Európskej únie bez uznávacieho konania,\nale za konanie, ktoré zakladá znaky závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného\ns výkonom funkcie sudcu, má alebo nemá automaticky za následok stratu spôsobilosti\na bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu (národný sudca je súčasne sudcom Európskej\núnie) a statusových sudcovských atribútov vyžadovaných medzinárodnými dokumentmi.\n4. Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d), e), ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a) zákona\no sudcoch nie sú v súlade s\nčlánkami 141 ods. 1, 2, 144 ods. 1, 2, 145 ods. 2, 4, 147 ods. 1 Ústavy,\nčlánkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd - spravodlivý\nproces (ďalej len Dohovor),\n\n7\n\nčlánkami 47, 49 ods. 2, 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02)\nz 26. októbra 2012 hlavy VI (spravodlivosť) - právo na účinný prostriedok nápravy\na na spravodlivý proces a hlavy VII (Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad\na uplatňovanie Charty - rozsah pôsobnosti) a\npodporne aj článkami 10, 13 a 18 Siedmeho kongresu OSN o prevencii zločinu\na zaobchádzania s páchateľmi, Miláno, 26. augusta - 6. septembra 1985, Dokument OSN\nA)COF.121/22/Rev. 1.59 (1985).“\nII.\nRelevantná procesná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) a b) ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou\nvšetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n8. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nna začatie konania súd.\n9. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor\nústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.\n\n8\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou. Podľa § 19 zákona o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d)\nuvedeného zákona rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 4 zákona\no ústavnom súde ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.\n12. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1\npísm. a) až f) zákona o ústavnom súde dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej\nsily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou\nzmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.\n13. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\nsa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho\npodáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n14. Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať\na) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa\nnamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\nb) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie\nalebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\n\n9\n\n15. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nIII.\nNapadnutá právna úprava\n18. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch a prísediacich za sudcu môže byť\nvymenovaný občan, ktorý je bezúhonný.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona o sudcoch a prísediacich za sudcu môže\nbyť vymenovaný občan, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú\nzáruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej\nspôsobilosti“).\nPodľa § 5 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich predpoklady na vymenovanie\nsudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až f) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.\nPodľa § 5 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich za bezúhonnú sa na účely tohto\nzákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin,\na to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú\nsa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.\n\n10\n\nBezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na účel\npreukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne údaje potrebné na\nvyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje podľa tretej vety oprávnená osoba bezodkladne\nzašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.\nPodľa § 5 ods. 6 zákona o sudcoch a prísediacich predpokladmi sudcovskej\nspôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho\nfunkcie.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich prezident na návrh\nSúdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku za úmyselný trestný čin.\nIV.\nZávery ústavného súdu\n19. Ústavný súd návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného\nsúdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n20. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia prijatiu návrhu navrhovateľa na\nzačatie konania na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľa je\npotrebné odmietnuť ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, keďže navrhovateľ napadol\n11\n\ntakú právnu úpravu, ktorej použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu\npod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) nemožno v konaní vedenom pred\nnavrhovateľom ako všeobecným súdom rozumne očakávať; v prípade návrhu navrhovateľa\nteda nie je splnený predpoklad prejudiciality (aplikovateľnosti) napadnutej normy v konaní\nnavrhovateľa ako všeobecného súdu (PL. ÚS 12/2012, PL ÚS 6/2014, PL. ÚS 37/2015\nPL. ÚS 15/2016). Uvedené ústavný súd odôvodňuje takto:\n22. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej\nveci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo\nzákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak\nnávrh podá súd, „v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou“.\n23. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 144 ods. 2 ústavy, resp. k nadväzujúcemu\nustanoveniu § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde opakovane pripomína, že ich\núčelom je otvorenie priestoru pre ústavný dialóg medzi všeobecnými súdmi a ústavným\nsúdom a vo všeobecnej rovine zistenie vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku\na ochrana ústavnosti, teda zabránenie vzniku napätia, ktoré by pramenilo z povinnosti súdu\naplikovať zákon nesúladný s nadradeným právom. Týmto účelom konkrétnej kontroly\nústavnosti je zároveň vymedzený i rozsah oprávnenia všeobecného súdu, ktorý je odlišný\nod ostatných privilegovaných navrhovateľov uvedených v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e)\nústavy. V dôsledku toho ústavný súd už od počiatku vo svojej judikatúre zdôrazňoval\nsúvislosť medzi prerokúvaním konkrétnej veci a uplatnením navrhovanej právomoci podľa\nčl. 144 ods. 2 ústavy (porov. napr. už PL. ÚS 1/93, PL. ÚS 7/04, PL. ÚS 28/05).\n24. Uvedené konkrétne znamená, že všeobecný súd je oprávnený napadnúť len také\nustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu\npod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným\nsúdom rozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012, PL ÚS 6/2014, PL. ÚS 37/2015\nPL. ÚS 15/2016 ); predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní\n\n12\n\nvšeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia\nv konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy. V súlade s konštatovanou judikatúrou\nústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné za\nvýklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou všeobecného súdu, ktorý\npodáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného ustanovenia a na\núčely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil (porov. § 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde). Povinnosťou všeobecného súdu je tak predstaviť ústavnému súdu nielen\nskutkový stav, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádza alebo bude vychádzať, ale\npredstaviť mu aj predbežné právne posúdenie takto zisteného skutkového stavu. Z úvah\nvšeobecného súdu pritom musí byť zrejmé, že práve napadnutá právna norma ho núti viesť\nk určitému výsledku, ktorý je ústavne neakceptovateľný, a že táto norma je povinnou\n(nevyhnutnou) súčasťou právneho poriadku. Ústavný súd si vo svojej už citovanej\njudikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu pri predbežnom\nprerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť prejudicialitu (aplikovateľnosť)\nnapadnutého\n\nustanovenia\n\nvo\n\nveci,\n\nz\n\nktorej\n\nnávrh\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nvzišiel\n\n(PL. ÚS 12/2012, PL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 37/2015 PL. ÚS 15/2016).\n25. Vychádzajúc z uvedených všeobecných východísk ústavný súd posúdil návrh\nnajvyššieho súdu z hľadiska aplikovateľnosti napadnutých ustanovení v konaní vedenom na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015, pričom ústavný súd (rovnako ako predtým\nv uznesení sp. zn. PL. ÚS 17/2017 z 8. novembra 2017) dospel k týmto záverom:\n25.1 Úlohou najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 1 Tdo 40/2015 bude posúdiť,\nči sú splnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e) a i) Trestného poriadku proti\nprávoplatnému rozsudku v trestnej veci, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú\nzo spáchania konkrétnych trestných činov.\n25.2 Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,\nktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.\n\n13\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\n25.3 Navrhovateľ poukazuje práve na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e)\nTrestného poriadku a k tomu uvádza, že po zvážení všetkých relevantných skutočností\nzastáva stanovisko, že sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin súdom iného\nčlenského štátu Európskej únie, ktoré nebolo predmetom uznávacieho konania\nv domovskom štáte, automaticky stráca spôsobilosť a bezúhonnosť vykonávať naďalej\nfunkciu sudcu.\n25.4 Otázka sudcu vylúčeného z konania a rozhodovania veci je otázkou ústavného\npráva na nezávislého a nestranného sudcu. Podmienky vylúčenia sudcu z konania\na prejednávania trestnej veci sú stanovené § 31 Trestného poriadku.\n25.5 Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania\nje vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,\nprobačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora\na zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer\nk prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému\nzástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.\nPodľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného\nkonania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca,\nobhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného\nalebo spoločný zástupca poškodených.\nPodľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa\nje okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde\nnižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa\nv prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.\n\n14\n\nZ rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.\nPodľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť\nbez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená\nosoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného\nalebo neopakovateľného úkonu.\n25.6 Z citovanej právnej úpravy dôvodov vylúčenia sudcu z konania a rozhodovania\nkonkrétnej trestnej veci vyplýva, že najvyšší súd sa bude musieť pri dovolacom dôvode\npodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku vysporiadať s otázkou, či konkrétny sudca\nprvostupňového súdu (vychádzajúc z námietky dovolateľky) mal byť podľa ustanovení\no vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci podľa § 31 Trestného poriadku vylúčený.\n25.7 Avšak otázka bezúhonnosti v zmysle napadnutých ustanovení a vo svetle\nnavrhovateľových argumentov nie je otázkou nezaujatosti alebo nestrannosti konkrétneho\nsudcu v konkrétnom konaní tak, ako to má na pamäti § 31 Trestného poriadku,\nale je otázkou spĺňania ústavných a zákonných podmienok pre výkon samotnej funkcie\nsudcu zo strany konkrétneho sudcu.\n25.8 Napadnuté ustanovenia, ktorých ústavnosť najvyšší súd navrhuje posúdiť, sú\npríkazom orgánom verejnej moci, ktoré rozhodujú o odvolaní sudcu z tejto funkcie\nz dôvodu, že tento prestal byť na účely výkonu funkcie sudcu bezúhonný v zmysle\nnapadnutých ustanovení, a preto prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie sudcu a má byť\npodľa § 18 ods. 1 písm. a) odvolaný. Týmto orgánom verejnej moci je podľa ústavy (čl. 145\na čl. 147) a zákona o sudcoch a prísediacich jedine prezident Slovenskej republiky, ktorý tak\nčiní na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky.\n25.9 Inak povedané, pri skúmaní dôvodov vylúčenia sudcu z konkrétneho konania\na rozhodovania konkrétnej trestnej veci na súde v zmysle § 31 Trestného poriadku [a teda\nv konečnom dôsledku pri posudzovaní prítomnosti dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. e) Trestného poriadku] sa otázka bezúhonnosti nepertraktuje, otázka bezúhonnosti\n\n15\n\n(a teda otázka spĺňania podmienok výkonu sudcovskej funkcie) nie je skutočnosťou,\nktorá by sa dala subsumovať pod dôvody vylúčenia sudcu podľa § 31 Trestného poriadku.\n25.10 Orgánom verejnej moci príslušným posudzovať a vyhodnotiť spĺňanie\npodmienky pre výkon sudcovskej funkcie spočívajúce v bezúhonnosti sudcu v zmysle\nnapadnutých ustanovení, a to aj v prípade existencie právoplatného odsudzujúceho\nrozhodnutia cudzieho štátu týkajúceho sa sudcu Slovenskej republiky za spáchaný trestný\nčin v cudzine bez uznania takéhoto rozsudku v Slovenskej republike, je stále len Súdna rada\na hlavne prezident Slovenskej republiky, a nie dovolací súd pri skúmaní prítomnosti\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v konkrétnej veci.\nOtázku bezúhonnosti sudcu teda môžu posúdiť a rozhodnúť o nej iba orgány na to príslušné\npodľa zákona o sudcoch, a nie všeobecný súd v rámci pred ním prebiehajúceho konania.\n26. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľom iniciované konanie\no súlade podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy nesúvisí s jeho rozhodovacou činnosťou, tak\nako to vyplýva z dikcie § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, preto navrhovateľ\nv tomto smere nebol oprávnený iniciovať toto konanie na ústavnom súde, ktorý z toho\ndôvodu návrh najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\npodaný zjavne neoprávnenou osobou.\nV.\nObiter dictum k otázke posudzovania (ne)splnenia podmienky bezúhonnosti sudcu\nv podmienkach Európskej únie\n27. V rámci úvah nad rámec veci ústavný súd nemôže neuviesť, že intenzívne vníma\nnedokonalosť, resp. problematickosť posudzovania otázky (ne)splnenia podmienky\nbezúhonnosti sudcu v podmienkach Európskej únie, a preto ústavný súd považuje za vhodné\na zároveň potrebné aspoň v rámci obiter dictum vyjadriť svoj názor na to, či podmienku\nbezúhonnosti sudcu možno považovať za splnenú, ak bol sudca právoplatne odsúdený za\númyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej únie.\n\n16\n\n28. Ako už ústavný súd konštatoval, orgánom verejnej moci príslušným posudzovať\na vyhodnotiť, či sudca spĺňa podmienku bezúhonnosti, a to aj v prípade, ak bol právoplatne\nodsúdený za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej únie, je Súdna\nrada Slovenskej republiky a následne prezident Slovenskej republiky.\n29. Podľa názoru ústavného súdu by pritom Súdna rada Slovenskej republiky pri\nposudzovaní otázky bezúhonnosti sudcu mala zohľadňovať nielen rozhodnutia slovenských\nsúdov, ktorými bol sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ale rovnako by\nmala zohľadňovať aj rozhodnutia súdov iných členských štátov Európskej únie, ktorými bol\nsudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to vzhľadom na slobodný pohyb\nosôb, tovaru, služieb a kapitálu v Európskej únii, ako aj vychádzajúc z dôvery\nk rozhodnutiam súdov iných členských štátov Európskej únie (prejavom vysokej miery\nvzájomnej dôvery medzi členskými štátmi Európskej únie je napríklad inštitút Európskeho\nzatýkacieho rozkazu) a vzhľadom na to, že slovenský sudca nerozhoduje len o slovenských\nštátnych príslušníkoch, ale aj o štátnych príslušníkoch iných členských štátov Európskej\núnie.\n30. Vychádzajúc z uvedených východísk možno podľa názoru ústavného súdu\nkonštatovať, že slovenský sudca stráca bezúhonnosť, a teda v konečnom dôsledku aj\nspôsobilosť vykonávať funkciu sudcu v Slovenskej republike nielen na základe\nprávoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin slovenským súdom, ale aj na základe\nprávoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin súdom iného členského štátu Európskej\núnie.\n31. Nadväzujúc na uvedený záver ústavný súd podporne poukazuje aj na niektoré\ndokumenty upravujúce pravidlá etického správania sudcov:\n31.1 Podľa čl. II ods. 1 písm. b) Zásad sudcovskej etiky vydaných 17. decembra 2015\nSúdnou radou Slovenskej republiky medzi základné hodnoty výkonu sudcovskej funkcie\n(záväzok sudcu voči spoločnosti) patrí bezúhonnosť a v zmysle čl. VI ods. 2 pri interpretácii\n\n17\n\na aplikácii uvedených zásad sa vychádza z textov dokumentov upravujúcich pravidlá\netického správania sudcov, a to:\n- odporúčania CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom\no sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť zo 17. novembra 2010,\n- Londýnskej deklarácie Európskej siete súdnych rád (ENCJ) „Sudcovskej etiky“\nz roku 2010,\n- Magny charty sudcov (Základných princípov) schválenej Poradnou radou\neurópskych sudcov (CCJE) z novembra 2010,\n- stanoviska č. 3 (2002) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) o zásadách\na pravidlách profesionálneho správania sudcov, o etike, nezlučiteľnom správaní\na nestrannosti.\n31.2\n\nLondýnska\n\ndeklarácia\n\no sudcovskej\n\netike\n\nv súvislosti\n\ns požiadavkou\n\nbezúhonnosti sudcu okrem iného uvádza:\n„Sudca plní svoju úlohu poctivo, v záujme spravodlivosti a v záujme spoločnosti.\nVo svojom verejnom ale aj osobnom živote má rovnakú povinnosť bezúhonnosti. Z princípu\nbezúhonnosti môžu vyplývať dve povinnosti: povinnosť čestnosti a povinnosť dôstojnosti\nalebo cti. Čestnosť vedie sudcu, aby sa zdržal akéhokoľvek netaktného a neslušného\nsprávania, a tu sa nemyslí iba správanie, ktoré je v rozpore so zákonom...\nPri výkone svojej funkcie ako aj vo svojom osobnom živote vynakladá sudca všetko\núsilie, aby nenarušil dôveru, ktorú do neho vložili jednotlivci.“\n31.3 Magna charta sudcov (Základné princípy) v súvislosti s požiadavkou\nbezúhonnosti sudcu okrem iného uvádza:\n„20. Sudcovia musia byť trestne zodpovední podľa všeobecného právneho poriadku\nza činy spáchané mimo ich súdneho úradu.“\n31.4 Stanovisko č. 3 (2002) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) o zásadách\na pravidlách profesionálneho správania sudcov, o etike, nezlučiteľnom správaní\na nestrannosti v súvislosti s požiadavkou bezúhonnosti sudcu okrem iného uvádza:\n\n18\n\n„9. Dôvera v súdnictvo je ešte dôležitejšia z hľadiska narastajúcej globalizácie\nsporov a rozsiahlej cirkulácie rozsudkov.\n29. Sudcovia by sa vo svojom súkromnom živote mali správať čestne.\n50. Sudcovia by sa mali správať bezúhonne, a to pri výkone svojej funkcie, aj\nv osobnom živote.\n75. Sudcovia by mali mať trestnú zodpovednosť podľa bežných zákonov za trestné\nčiny spáchané mimo výkonu ich sudcovskej funkcie.“\n32. Možno uzavrieť, že ústavný súd síce z už uvedených dôvodov odmietol návrh\nnavrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov, ale je zároveň presvedčený,\nže návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov spolu s týmto\nrozhodnutím ústavného súdu prispejú k ústavnoprávnemu diskurzu o otázke posudzovania\n(ne)splnenia podmienky bezúhonnosti sudcu v podmienkach Európskej únie, čo bolo zaiste\njedným z cieľov navrhovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "Súdna rada Slovenskej republiky", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "bezúhonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e5faefa-948a-41a6-96e6-f579281ddbdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.17.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.17.2017.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "ussr:faa5aa7a-b067-43b4-9cce-9a3af0131057", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/93 z 23. 6. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-06-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.1993.1"}, {"guid": "2963de8c-8115-4234-93e6-a4731f430502:f940beac-8a99-4a74-9fd6-323fa285e97d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6212010256.2", "spisova_znacka": "1Tdo/40/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/40/2015 z 29. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6212010256.2"}, {"guid": "c1d356df-b1dc-4bc7-a22d-e958065c4280:2a38d947-8038-4b57-a824-49608d8bf3eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1", "spisova_znacka": "1Tdo/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/8/2015 z 22. 2. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-02-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1"}, {"guid": "23ffd033-8dc1-41df-8151-0740662e4cd7:1e27c510-55c7-4dc0-b2d3-d0dfc7bbef97", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212010256.1", "spisova_znacka": "4To/18/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/18/2013 z 6. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-08-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010256.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da4caaec-1f9f-4968-a5db-c82f7ac2623a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff2ee696-9fde-431c-a18b-28640a018d40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.3.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.3.2021.1"}, {"guid": "ussr:3ccb78a4-d225-460d-a266-1f6b0fdb8a9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.19.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.19.2019.1"}, {"guid": "bc2aab91-ade3-4b0b-9176-2a45946f0679:9b137111-2449-4c0b-825b-c714413b0e70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5714216067.2", "spisova_znacka": "8Cdo/39/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/39/2018 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5714216067.2"}]}