{"guid": "ussr:6298c5ce-2c50-499d-b02a-cad9fb83d79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.34.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 34/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.34.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6298c5ce-2c50-499d-b02a-cad9fb83d79e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.34.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.34.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.34.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 34/2018-98\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,\nMojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 4, Bratislava,\nzastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29,\nKošice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov\nobecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného\nzastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018\na o sťažnosti Ing. Vladimíra Šimšaja, Osturňa\nOsturňa\n\n, Bc. Márie Kaňukovej,\n\n, Jozefa Lešundáka, Osturňa 1 , Márie Lešundákovej, Osturňa\n\nKaňuka, Osturňa\n\n, a Jozefa Lešundáka, Osturňa 2\n\n, Jána\n\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Matúšom Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29, Košice, vo veci\nnamietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva\na proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa\nkonaných 10. novembra 2018\ntakto\nrozhodol:\n\nSťažnosti Kresťanskodemokratického hnutia, Ing. Vladimíra Šimšaja, Bc. Márie\nKaňukovej, Jozefa Lešundáka, Márie Lešundákovej, Jána Kaňuka a Jozefa Lešundáka\nzamieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2018 doručená sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia (ďalej aj\n„sťažovateľ v 1. rade“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 18. decembra 2018,\nvo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov obecného\nzastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce\nOsturňa konaných 10. novembra 2018. Sťažovateľ v 1. rade svoju sťažnosť smeruje proti\npolitickej strane SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25, Bratislava, politickej strane\nMOST – HÍD, Trnavská cesta 37, Bratislava, Tomášovi Kosturákovi, Osturňa\na Michalovi Brejčákovi, Osturňa\n\n,\n\n(ďalej aj „odporcovia“).\n\n1.1 Ústavnému súdu bola 21. novembra 2018 doručená sťažnosť Ing. Vladimíra\nŠimšaja, Bc. Márie Kaňukovej, Jozefa Lešundáka, Márie Lešundákovej, Jána Kaňuka\na Jozefa Lešundáka (ďalej aj „sťažovatelia v 2. rade“; spolu so sťažovateľom v 1. rade aj\n„sťažovatelia“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 18. decembra 2018, vo veci\nnamietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva\na proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa\nkonaných 10. novembra 2018. Sťažovatelia v 2. rade svoju sťažnosť smerujú proti Kristíne\nGregoričkovej, Osturňa\nOsturňa\n\n, Tomášovi Kosturákovi, Osturňa\n\n, Petrovi Kapráľovi, Osturňa\n\nPotokovi, Osturňa\n\n, Michalovi Brejčákovi,\n\n, Kataríne Závackej, Osturňa\n\n, a Jozefovi\n\n(ďalej aj „odporcovia“). Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že\n\nv prípade sťažovateľa Jozefa Lešundáka (Osturňa 1 ) a sťažovateľa Jozefa Lešundáka\n(Osturňa 2\n\n) ide o menovcov a o dve rozličné fyzické osoby. Ďalej v texte bude pre\n\nrozlíšenie týchto dvoch sťažovateľov (menovcov) ústavný súd uvádzať pri menách adresy\nich trvalého pobytu, ktoré sú odlišné.\n\n2\n\n2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade sa zúčastnil volieb do orgánov\nmiestnej samosprávy v obci Osturňa, a to volieb starostu a volieb poslancov do obecného\nzastupiteľstva. Vo voľbách starostu obce Osturňa kandidoval za sťažovateľa v 1. rade\nIng. Vladimír Šimšaj a vo voľbách poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Osturňa\nkandidovali za sťažovateľa v 1. rade Bc. Mária Kaňuková, Jozef Lešundák (Osturňa 1 )\na Mária Lešundáková.\n2.1 Čo sa týka sťažovateľov v 2. rade, z ich sťažnosti a jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľ Ing. Vladimír Šimšaj kandidoval vo voľbách starostu obce Osturňa\na sťažovatelia Bc. Mária Kaňuková, Jozef Lešundák (Osturňa 1\nJán Kaňuk a Jozef Lešundák (Osturňa 2\n\n), Mária Lešundáková,\n\n) kandidovali vo voľbách poslancov do Obecného\n\nzastupiteľstva obce Osturňa. Sťažovateľ Ján Kaňuk kandidoval ako nezávislý kandidát\na sťažovateľ Jozef Lešundák (Osturňa 2\n\n) kandidoval za politickú stranu Slovenská\n\nnárodná strana.\n2.2 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Osturňa\nkonaných 10. novembra 2018 vyplýva:\n-\n\nsťažovateľ Ing. Vladimír Šimšaj (kandidát na starostu) získal vo volebnom obvode\nv obci Osturňa 112 hlasov,\n\n-\n\nsťažovateľka Bc. Mária Kaňuková (kandidátka na poslankyňu) získala vo volebnom\nobvode v obci Osturňa 101 hlasov,\n\n-\n\nsťažovateľ Jozef Lešundák, Osturňa 1\n\n(kandidát na poslanca), získal vo volebnom\n\nobvode v obci Osturňa 88 hlasov,\n-\n\nsťažovateľka Mária Lešundáková (kandidátka na poslankyňu) získala vo volebnom\nobvode v obci Osturňa 21 hlasov,\n\n-\n\nsťažovateľ Ján Kaňuk (kandidát na poslanca) získal vo volebnom obvode v obci\nOsturňa 116 hlasov,\n\n-\n\nsťažovateľ Jozef Lešundák, Osturňa 2\n\n(kandidát na poslanca), získal vo volebnom\n\nobvode v obci Osturňa 81 hlasov.\n\n3\n\n2.3 Sťažnosť sťažovateľa Ing. Vladimíra Šimšaja (neúspešného kandidáta\nna starostu) smeruje proti účastníčke Kristíne Gregoričkovej (137 hlasov), ktorá bola\nvo voľbách zvolená za starostku obce Osturňa.\nSťažnosť ostatných sťažovateľov v 2. rade (neúspešných kandidátov na poslancov\nobecného zastupiteľstva) smeruje proti označeným odporcom, ktorí boli zvolení\nza poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa (Tomášovi Kosturákovi – 145 hlasov,\nMichalovi Brejčákovi – 141 hlasov, Petrovi Kapráľovi – 136 hlasov, Kataríne Závackej –\n131 hlasov a Jozefovi Potokovi – 120 hlasov).\nČo sa týka sťažovateľom v 1. rade označených politických strán ako odporcov,\nza politickú stranu SMER – sociálna demokracia boli vo voľbách do Obecného\nzastupiteľstva obce Osturňa zvolení dvaja kandidáti na poslancov, a to Peter Kapráľ (136\nhlasov) a Jozef Potok (120 hlasov), a vo voľbách starostu obce Osturňa bola zvolená\nkandidátka na starostku Kristína Gregoričková (137 hlasov). Za politickú stranu MOST –\nHÍD bola vo voľbách do Obecného zastupiteľstva obce Osturňa zvolená kandidátka\nna poslankyňu Katarína Závacká (131 hlasov).\n3. Námietky sťažovateľov možno na základe obsahu sťažností rozdeliť na dve časti:\n3.1 Námietka účelového prihlasovania 35 obyvateľov s aktívnym volebným\nprávom na trvalý pobyt v obci Osturňa\n3.1.1 Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach najskôr poukazujú na to, že v krátkom\nčasovom období pred uskutočnením volieb do orgánov miestnej samosprávy došlo v obci\nOsturňa k nezvyčajnému nárastu počtu obyvateľov, ktorí sa tam prihlásili na trvalý pobyt.\nTíto novoprihlásení občania mali zároveň aktívne volebné právo. Táto skutočnosť sa však\nvymyká z doterajšieho trendu, keďže v obci Osturňa sa za posledné roky prirodzene znižuje\npočet jej obyvateľov a za ostatné roky nebolo vonkoncom zaznamenané, žeby dochádzalo\nk významnému nárastu počtu jej obyvateľov z titulu prihlasovania sa na trvalý pobyt. Podľa\nsťažovateľov preto existuje dôvodné podozrenie, že títo „noví obyvatelia“ si pred voľbami\nprihlásili pobyt účelovo s jediným cieľom, a to ovplyvniť výsledky volieb v obci Osturňa.\nV súvislosti s už uvedeným poukazujú na to, že v roku 2017 bolo v obci Osturňa pre voľby\ndo orgánov samosprávneho kraja zapísaných 267 oprávnených voličov.\n\n4\n\n3.1.2 Podľa údajov z cirkevnej matriky vedenej Gréckokatolíckym farským úradom\nv obci Osturňa, ktorými disponuje neúspešná kandidátka na post poslankyne Obecného\nzastupiteľstva obce Osturňa Mária Kaňuková, sa podľa odkazu sťažovateľov dlhodobo\nznižuje počet občanov, a tým aj počet oprávnených voličov v obci Osturňa. Naproti tomu\nbolo v obci Osturňa pre voľby do orgánov miestnej samosprávy konané 10. novembra 2018\nregistrovaných 289 oprávnených voličov. Za posledné štyri roky došlo k týmto úmrtiam\nevidovaným v cirkevnej matrike: 2015 – 5 úmrtí, 2016 – 5 úmrtí, 2017 – 10 úmrtí, 2018 – 8\númrtí; pričom zároveň došlo k týmto narodeniam: 2015 – 0 narodení, 2016 – 2 narodenia,\n2017 – 2 narodenia, 2018 – 1 narodenie. O to nepochopiteľnejšie a účelovejšie sa\nsťažovateľom javia skutočnosti, ku ktorým došlo v obci Osturňa v posledných mesiacoch\npred voľbami do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa v obci Osturňa konali\n10. novembra 2018. Za obdobie posledných troch mesiacov pred dňom konania volieb\npribudlo v obci 35 oprávnených voličov, a to na základe prihlásenia sa na trvalý pobyt\nv obci Osturňa.\n3.1.3 Sťažovatelia zastávajú názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti voľby\ndo orgánov miestnej samosprávy konané v obci Osturňa 10. novembra 2018 neprebehli\nv súlade s ústavnoprávne regulovanou koncepciou, ktorá vytvára právne postavenie\nosobného základu územnej samosprávy, a to najmä z dôvodu, že skupina najmenej 35\nvoličov zúčastnených na voľbách do orgánov samosprávy obce (starostu, ako aj poslancov\nobecného zastupiteľstva) nemala reálny záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva\nosôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov\nna ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva\nna výkon územnej samosprávy.\n3.1.4 Akceptovaním výsledkov volieb konaných v obci Osturňa 10. novembra 2018\nby sa podľa presvedčenia sťažovateľov potvrdil stav, keď zloženie orgánov samosprávy\nobce neodráža vôľu tých voličov, ktorých úmyslom je trvalo sa zdržiavať na území obce,\na tým aj podliehať verejno-mocenskému pôsobeniu zvolených orgánov územnej\nsamosprávy v obci. Ústavne zakotvená koncepcia plynúca z čl. 64a v spojení s čl. 67\na čl. 69 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zahŕňa požiadavku, aby\n\n5\n\npersonálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci\nako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte\nna jej území. Len tie fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, sa podľa\nsťažovateľov môžu plnohodnotne podieľať na spravovaní samosprávnych záležitostí,\npretože predovšetkým na tieto osoby bude mať výkon samosprávy ako časti verejnej moci\ndopad spočívajúci v konkrétnych právnych následkoch.\n3.1.5 Sťažovatelia dopĺňajú, že ak sa totiž preukáže, že napriek formálnemu\nprihláseniu sa na trvalý pobyt v obci novoprihlásení obyvatelia obce nemajú skutočný\nzáujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už\npopísaná ústavná koncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom\npodieľať sa na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi\nobce, ktorých personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby\ndo orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to tú, aby zloženie\norgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť\nintegrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba podľa\nmienky sťažovateľov ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného\nsamosprávneho celku, preto sú potom v rozpore s ústavou a ako neústavné je potrebné ich\nvyhlásiť za neplatné.\n3.1.6 Sťažovatelia uvádzajú, že proces tvorby voličskej základne v obci Osturňa bol\núčelový a špekulatívny, vykazujúci črty obchádzania zákona. O špekulatívnosti a účelovosti\nkonania skupiny osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v čase bezprostredne\npredchádzajúcom voľbám do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali 10. novembra\n2018, svedčia podľa sťažovateľov nielen časová bezprostrednosť medzi dňom prihlásenia sa\nna trvalý pobyt a dňom konania volieb, ale aj tieto skutočnosti:\n(i) u osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Osturňa, nie je preukázaná žiadna\nreálna väzba na predmetnú obec, z ktorej by vyplývalo, že tzv. novoprihlásení občania majú\nskutočný záujem žiť v obci a stať sa jej integrálnou súčasťou,\n(ii) predmetné osoby si ako miesto svojho trvalého pobytu zvolili bydliská, v ktorých\nmajú trvalý pobyt iné osoby, ktoré sa v týchto obydliach reálne zdržiavajú a ktoré nemajú\n\n6\n\nžiadne rodinné väzby na osoby, ktoré si v týchto obydliach trvalý pobyt prihlásili v čase\nbezprostredne pred konaním volieb,\n(iii) podľa vedomosti sťažovateľov sú všetky novoprihlásené osoby, u ktorých došlo\nk zmene trvalého pobytu, členmi Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni (ďalej aj\n„poľovnícke združenie“), resp. ide o rodinných príslušníkov týchto osôb. Sťažovatelia\nzdôrazňujú, že predsedom tohto poľovníckeho združenia je Ladislav Gregorička, ktorý je\nmanželom Kristíny Gregoričkovej, ktorá bola starostkou obce Osturňa pred voľbami\ndo orgánov miestnej samosprávy konanými 10. novembra 2018, pričom sa starostkou obce\nOsturňa stala aj na základe výsledkov uvedených volieb. Sťažovatelia majú podozrenie, že\ntoto prihlasovanie sa na trvalý pobyt bolo organizované v rámci uvedeného poľovníckeho\nzdruženia s cieľom ovplyvniť výsledky volieb, pričom mohlo byť motivované získaním\nurčitých výhod v rámci poľovníckeho združenia, resp. výkonu práva poľovníctva.\nPri posudzovaní toho, či zmena trvalého pobytu a s tým súvisiace ovplyvňovanie voličskej\nzákladne boli účelové, má bezpochyby význam aj to, že všetky osoby alebo absolútna\nväčšina osôb sú členmi toho istého poľovníckeho združenia a spájajú ich rovnaké záujmy\nna výsledkoch volieb.\n3.1.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru sťažovateľov existujú\nlegitímne a dôvodné pochybnosti o úmysle skupiny novoprihlásených obyvateľov dlhodobo\nbývať v obci Osturňa, začleniť sa do tamojšej komunity a stať sa súčasťou územného\nspoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich\nzástupcov. Uvedené osoby dosiaľ neprejavovali žiadny skutočný záujem o bývanie v obci\nOsturňa, ako ani záujem o jej fungovanie. Všetky už uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže úmyslom uvedenej skupiny obyvateľov bolo ovplyvniť výsledky volieb a narušiť tak\ndemokratickú súťaž politických síl.\n3.1.8 Na záver tejto časti sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že zápisnica\no výsledku volieb v obci Osturňa nebola podpísaná členkou miestnej volebnej komisie\nSimonou Lazarákovou, a to z dôvodu jej podozrenia z manipulácie volieb a účelového\nprihlasovania sa občanov na trvalý pobyt v obci Osturňa. Podotýkajú, že dôvody\nnepodpísania zápisnice boli v zápisnici riadne uvedené. Okrem toho sa starostka Kristína\nGregoričková nachádzala vo volebnej miestnosti pri preberaní volebných lístkov. O tejto,\n7\n\nako aj ďalších skutočnostiach bolo zo strany Simony Lazarákovej podané 9. novembra 2018\ntrestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišská Nová Ves.\n3.1.9 V doplnení sťažností sťažovatelia uvádzajú, že dôkazom o absencii skutočného\nzáujmu podieľať sa na samospráve obce zo strany novoprihlásených obyvateľov má byť\njednak skutočnosť, že 5 členovia Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni, ktorí sú\ndržiteľmi zbrojného preukazu, sa dopustili porušenia právnych predpisov o strelných\nzbraniach v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu do obce Osturňa a povinnosťami\nna úseku strelných zbraní z toho pre nich plynúcimi, a taktiež skutočnosť, že\nod 12. novembra 2018 do 7. decembra 2018 si trvalý pobyt z obce Osturňa odhlásili štyria\nobčania z novoprihlásených obyvateľov.\n3.2 Porušenie volebného moratória\n3.2.1 Sťažovatelia taktiež namietajú, že zo strany kandidátky na starostku obce\nOsturňa Kristíny Gregoričkovej, ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu Kataríny\nZávackej došlo podľa sťažovateľom dostupných informácií k porušeniu volebného\nmoratória tým, že tieto kandidátky navštevovali obyvateľov obce a ovplyvňovali ich takým\nspôsobom, že im oznamovali, koho majú voliť, a rozdávali im listy s číslami kandidátov,\nktoré je potrebné označiť. Z čestného prehlásenia\n\npodľa odkazu sťažovateľov\n\nvyplýva, že 8. novembra 2018 ho navštívila kandidátka na starostku obce Osturňa Kristína\nGregoričková a kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva Katarína Závacká, ktoré\nmu odovzdali hlasovací lístok s číslami kandidátov, ktorých mal voliť.\n3.2.2 Z už zmieňovaného čestného prehlásenia\n\na prijatého lístka\n\ns číslami kandidátov podľa sťažovateľov jednoznačne vyplýva, že zo strany kandidátky\nna starostku obce Osturňa Kristíny Gregoričkovej, ako aj zo strany kandidátky\nna poslankyňu Kataríny Závackej došlo k porušeniu volebného moratória. Existuje dôvodné\npodozrenie, že obyvateľ obce\n\nnebol zďaleka jediný, ktorého kandidátka\n\nna starostku Kristína Gregoričková, resp. kandidátka na poslankyňu Katarína Závacká\novplyvňovali, a teda vykonávali kampaň v čase volebného moratória, čo je možné\npovažovať za flagrantné porušenie zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu\n\n8\n\nvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“). Podľa sťažovateľov je nepochybné, že osobná\nnávšteva takej autority, akou je súčasná starostka obce, spolu s ďalšou osobou predstavuje\ntaký tlak na voliča, ktorý je bezpochyby spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle,\na teda je takou volebnou vadou, dôsledkom ktorej môže byť neplatnosť volieb, ako to\nkonštatoval ústavný súd vo svojich nálezoch sp. zn. PL. ÚS 14/2011 alebo sp. zn.\nPL. ÚS 118/07.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Osturňa a voľby\nposlancov do Obecného zastupiteľstva obce Osturňa konané dňa 10. novembra 2018\nza neplatné.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho\nzastúpenia.“\nII.\nĎalší postup ústavného súdu, písomné vyjadrenia odporcov, dožiadaných subjektov\na replika sťažovateľov\n5. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 34/2018-16 z 28. novembra 2018 spojil\nsťažnosti na spoločné konanie a prijal ich na ďalšie konanie.\n5.1 Následne ústavný súd vyzval odporcov, ako aj dožiadané orgány verejnej moci\nna vyjadrenie sa k podaným sťažnostiam a ďalším skutočnostiam potrebným na úplné\nzistenie skutkového a právneho stavu veci.\n1. Vyjadrenie odporcu Michala Brejčáka\n6. Dňa 28. decembra 2018 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporcu\nMichala Brejčáka, ktorý v úvode uviedol, že vo voľbách ako kandidát na poslanca obecného\nzastupiteľstva získal mandát poslanca už na šieste volebné obdobie a doteraz nemal potrebu\nkupovať alebo naháňať nejakým nekalým spôsobom hlasy voličov, kampaň mu robí\n\n9\n\ndoterajšia činnosť v obci. Taktiež nemá vedomosť, aby nejakým spôsobom naháňali hlasy aj\nostatní úspešní kandidáti na poslancov.\n6.1 Podľa odporcu údaje v cirkevnej matrike nekorešpondujú so skutočným stavom\npočtu narodených a zomrelých občanov, ktorí majú trvalý pobyt v obci Osturňa.\nMá vedomosť, že nie všetky deti, ktoré boli pokrstené v Osturni, majú v obci aj trvalý\npobyt, a nie všetky deti prihlásené na trvalý pobyt v obci boli zároveň pokrstené a zapísané\nv uvedenej matrike. Tak isto v uvedenom období v obci boli pochovaní ľudia, ktorí nemali\nv obci trvalý pobyt.\n6.2 V minulom volebnom období 2014 – 2018, keď vykonával funkciu poslanca\nobecného zastupiteľstva, bola podľa slov odporcu založená obchodná spoločnosť Goralská\ndedina Osturňa s. r. o. Členmi dozornej rady tohto subjektu boli vtedajší poslanci Obecného\nzastupiteľstva obce Osturňa a terajší neúspešní kandidáti Ján Kaňuk, Osturňa\nKaňuková, Osturňa\n\n, a Ing. Vladimír Šimšaj, Osturňa\n\n, Bc. Mária\n\n. Táto spoločnosť pripravila\n\npodľa slov odporcu megalomanský projekt goralskej dediny, ktorý sa mal realizovať v obci\nOsturňa. Na jeho realizáciu bola potrebná čiastková zmena územného plánu obce. Zároveň\nsa začala aj petičná akcia proti realizácii tohto projektu. Túto petíciu podpísalo 2164\nobčanov. Z toho podľa odporcu vyplýva, že ju podpísala významná časť oprávnených\nvoličov a dotknutých vlastníkov nehnuteľností a užívateľov rodinných domov, chalúp\na ostatných stavieb, poľnohospodárskych a lesných pozemkov v obci Osturňa. V mesiaci\nmarec 2018 bolo podľa vyjadrenia odporcu zvolané zasadnutie Obecného zastupiteľstva\nobce Osturňa a jedným z bodov programu tohto zasadnutia bolo predloženie petičnej akcie\nobčanov a čiastková zmena územného plánu obce. Keďže mali v zastupiteľstve tri z piatich\nhlasov, mali rozhodovaciu väčšinu, a tak sa podľa odporcu aj správali. Odignorovali petíciu\nobčanov a ani sa ňou nezaoberali, ako im to prikazuje zákon. Účelovo zmenili program\nrokovania obecného zastupiteľstva bez ohľadu na prítomnosť vlastníkov dotknutých\npozemkov, ktorí chceli vyjadriť svoj nesúhlas s touto zmenou, a napriek tomu túto zmenu\nschválili. Vtedy ich názor občanov nezaujímal a dnes sú podľa úvah odporcu prekvapení, že\nnedostali od nich mandát na starostu, resp. poslancov obecného zastupiteľstva, a odvolávajú\nsa na nezákonnosť volieb a porušenie volebného moratória. Toto volebné moratórium sami\npodľa odporcu porušovali, keď oni, resp. ich rodinní príslušníci v deň volieb stáli na ceste\n10\n\npred budovou, kde bola volebná miestnosť, a robili sprievod k budove niektorým voličom\na ovplyvňovali ich.\n6.3 Podľa názoru odporcu občania, ktorých názor v petícii nebol vypočutý, dali\nnajavo svoj nesúhlas v týchto voľbách a nedali svoj hlas kandidátom, ktorí verejne\nvystupovali za projekt Goralskej dediny Osturňa.\n6.4 Vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva odporca názor, že nejde o protizákonné\nvoľby, ale o presadzovanie svojich osobných záujmov a prospechu.\n2. Vyjadrenie odporcu Petra Kapráľa\n7. Dňa 3. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporcu Petra\nKapráľa, ktorý uviedol, že sa zaujíma o dianie v dedine, v ktorej sa narodil a v ktorej žije.\nJe zamestnaný, ale venuje sa aj poľnohospodárstvu a gazdovstvu. Nie je mu ľahostajný\nďalší rozvoj obce a tiež mu záleží na zachovávaní kultúrnych hodnôt a ľudových tradícií.\nZnepokojilo ho rozhodnutie niektorých poslancov v predchádzajúcom volebnom období,\nktorí aj napriek nesúhlasu občanov, dotknutých vlastníkov nehnuteľností, t. j. pozemkov\nnachádzajúcich sa v danej lokalite (aj on je jedným z nich), schválili čiastkovú zmenu\núzemného plánu obce pre spoločnosť Goralská dedina Osturňa s. r. o., ktorá má zámer\nrealizovať developerský projekt. Je presvedčený o tom, že do ich prostredia takýto projekt\nnepatrí. Svojím konaním bývalí poslanci obhajovali podľa odporcu svoje záujmy a tiež mu\nje známe, že títo vtedajší poslanci Šimšaj, Kaňuk, Kaňuková boli členmi dozornej rady\nspomínanej spoločnosti a teraz sú jednými zo sťažovateľov. Voliči využili podľa slov\nodporcu príležitosť v týchto voľbách a rozhodli, komu dali svoj hlas, a on ako kandidát\nna poslanca ich dôveru získal.\n3. Vyjadrenie odporkyne Kataríny Závackej\n8. Dňa 3. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne\nKataríny Závackej, ktorá uviedla, že o rozvoj obce sa zaujíma a záleží jej na mieste, kde sa\nnarodila a kde žije. Vo vlastnom záujme sa zúčastňovala zasadnutí obecného zastupiteľstva.\nTakto získala prehľad o činnosti obecného úradu, starostky a obecného zastupiteľstva.\n\n11\n\nVeľakrát ju podľa jej slov na zasadnutí zarazil postoj niektorých poslancov (teraz\nsťažovateľov Šimšaja, Kaňuka, Kaňukovej), ktorí presadzovali predovšetkým svoje záujmy\npred obecnými a názor ostatných poslancov, prítomných občanov aj starostky nebrali\nna vedomie. Znepokojuje ju developerský projekt, ktorý má realizovať v Osturni spoločnosť\nGoralská dedina Osturňa s. r. o. Nesúhlasí s jeho realizáciou, lebo si myslí, že pre dedinu\nnebude prínosom, ale zdevastuje sa životné prostredie a panenská príroda. A títo už\nspomínaní poslanci toho času aj napriek petícii občanov, ktorí v nej prejavili svoj nesúhlas\ns realizáciou tohto projektu, schválili čiastkovú zmenu územného plánu obce a petíciu ani\nneprerokovali. Toto ich počínanie sa jej podľa jej slov osobne veľmi dotklo.\n8.1 Odporkyňa ďalej uvádza, že po zvážení sa rozhodla, že bude kandidovať\nza poslankyňu obecného zastupiteľstva vo voľbách. Podporu voličov získala a bola zvolená,\nčo si veľmi váži.\n8.2 Odporkyňa dôvodí, že volebné moratórium neporušila, v čase volebného\nmoratória nerobila žiadnu kampaň (príloha čestné prehlásenie). Keďže menovaného svedka,\nktorého označili sťažovatelia ako svedka porušenia volebného moratória zo strany\nodporkyne, pozná, myslí si, že bol ovplyvnený a možno aj oklamaný pri podpise čestného\nprehlásenia.\n4. Vyjadrenie odporcu Jozefa Potoka\n9. Dňa 3. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporcu Jozefa\nPotoka, ktorý uviedol, že je rodený Osturňan a aj jeho manželka je rodáčka z Osturne, žijú\nv obci, a preto majú k tejto obci veľmi blízko a nie je im ľahostajný jej ďalší rozvoj a jej\nsmerovanie. Na základe osobných skúseností zažil ako občan, ktorý sa zúčastňoval\nzasadnutí obecného zastupiteľstva v Osturni, ako v tom čase poslanci obecného\nzastupiteľstva (Šimšaj, Kaňuk, Kaňuková) schválili čiastkovú zmenu územného plánu obce\npre Goralskú dedinu Osturňa s. r. o. Táto obchodná spoločnosť, ktorej majoritným\nakcionárom je podľa odporcu pán\n\n, má zámer realizovať developerský projekt\n\nv katastri obce, aj na pozemkoch, a to zdôrazňuje, ktorých je vlastníkom. Ako vlastník\nnedostal možnosť sa k tomu vyjadriť a ani iní vlastníci nedostali túto možnosť. Počínanie\n\n12\n\ntýchto poslancov sa ho ako občana, ale aj vlastníka nehnuteľností, na ktorých sa má projekt\nrealizovať, vážne dotklo. Následne sa dozvedel, že títo poslanci sú aj osobne zainteresovaní\ndo spoločnosti Goralská dedina Osturňa s. r. o., v tom čase ako členovia dozornej rady tejto\nspoločnosti, a pochopil, že týmto poslancom nejde o rozvoj obce, ale o osobný prospech.\nDozvedel sa, že do spoločnosti Goralská dedina Osturňa s. r. o. sú osobne zainteresovaní aj\nďalší kandidáti na poslancov, ktorí kandidovali v týchto voľbách, a to Mária Lešundáková\na Milan Garstka. Tieto okolnosti ho podnietili k tomu, aby sa vo voľbách uchádzal o post\nposlanca obecného zastupiteľstva. Voliči mu odovzdali svoje hlasy a rozhodli o tom, že bol\nzvolený za poslanca obecného zastupiteľstva. O nejakom hromadnom prihlasovaní občanov\nna trvalý pobyt nič nevie, ale myslí si, že mnohým, ktorým záleží na Osturni, sa otvorili oči\na vyjadrili svoj názor vo voľbách a pre sťažovateľov je ťažké to pochopiť a vyrovnať sa\ns výsledkom volieb.\n5. Vyjadrenie odporkyne Kristíny Gregoričkovej\n10. Dňa 3. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne\nKristíny Gregoričkovej, ktorá uviedla, že ako dlhoročný volený funkcionár obce Osturňa\n(v období rokov 1998 – 2006 poslankyňa obecného zastupiteľstva a zástupkyňa starostu\nobce a od 29. 12. 2006 do roku 2018 starostka obce Osturňa) a z dôvodu jej znalých\npomerov v obci uvádza, že tvrdenie sťažovateľov, že u osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý\npobyt v obci Osturňa, nie je preukázaná žiadna reálna väzba na predmetnú obec, je účelové\na nepravdivé, lebo podľa jej zistenia prevažná väčšina novoprihlásených obyvateľov obce\nOsturňa má priamy osobný a hlavne majetkový vzťah k obci, ktorý sa týka vlastníctva\nrodinných domov s príslušenstvom (hospodárske budovy), chalúp, chát, vlastníctva\npoľnohospodárskej a lesnej pôdy, záhrad, lesov v Urbárskom a komposesorátnom\npozemkovom spoločenstve Osturňa a stavebných pozemkov.\n10.1 Motívom prihlásenia je podľa jej zistenia obava zo znehodnotenia ich majetku\nvplyvom megalomanského developerského projektu, ktorý má zámer v obci realizovať\nspoločnosť Goralská dedina Osturňa s. r. o., ktorej väčšinovým vlastníkom je pán\n. Sťažovatelia, a to Šimšaj, Kaňuk, Kaňuková, ešte ako poslanci obecného\nzastupiteľstva boli členmi dozornej rady v spoločnosti Goralská dedina Osturňa s. r. o.\n\n13\n\na podľa odporkyne sa snažili účelovo presadiť čiastkovú zmenu územného plánu obce\nv súvislosti s týmto developerským projektom, a to takým spôsobom, že keďže boli\nv obecnom zastupiteľstve 3 z piatich poslancov, mali rozhodovaciu väčšinu, a tak sa aj\nsprávali a odignorovali petíciu občanov proti developerskému projektu, ani ju neprerokovali\na vôbec sa ňou nezaoberali, hoci im to ukladá zákon. Tiež podľa odporkyne účelovo zmenili\nprogram rokovania obecného zastupiteľstva tak, že bez ohľadu na prítomnosť vlastníkov\ndotknutých pozemkov vylúčili diskusiu o zmene územného plánu obce pred hlasovaním\no tomto bode. Uvádza, že aj sťažovateľka Mária Lešundáková, neúspešná kandidátka,\nje priamo zainteresovaná v spoločnosti Goralská dedina Osturňa s. r. o. ako členka dozornej\nrady. A tiež neúspešný kandidát na poslanca Milan Garstka je členom dozornej rady tejto\nspoločnosti. Ostatní nezvolení kandidáti sú podľa odporkyne rodinne prepojení\nso sťažovateľmi (príloha výpis z obchodného registra). Tento projekt, ktorý sa má\nrealizovať v obci, mal najskôr názov Goralská dedina Osturňa, neskôr bol premenovaný\nna Turistické centrum obce Osturňa, bol aj medializovaný a pán\n\nzverejnil\n\nčlánok v Hospodárskych novinách.\n10.2 Myslí si, že občania, ktorým záleží na ďalšom rozvoji obce, ktorá bola vládou\nSlovenskej socialistickej republiky vyhlásená v roku 1979 za pamiatkovú rezerváciu\nľudovej architektúry, a sú za zachovanie kultúrnych hodnôt a tradícií, ochranu životného\nprostredia a predovšetkým za ochranu svojho vlastníctva, zobrali príležitosť do svojich rúk\na vo voľbách takto rozhodli. Výsledky týchto volieb sú podľa odporkyne neprijateľné\npre sťažovateľov z dôvodu ich neúspechu a tiež z dôvodu, že nepresadia svoje obchodné\nzáujmy spojené s developerským projektom, preto sa obrátili so sťažnosťou na ústavný súd.\nUvádza, že títo ľudia sú žalobcami proti Poľovníckemu združeniu Bystrá v Osturni aj proti\nUrbárskemu a komposesorátnemu pozemkovému spoločenstvu Osturňa. Podľa odporkyne\nsú to notorickí sťažovatelia, lebo žalujú všetko a všetkých, či už organizácie, alebo\njednotlivcov.\n10.3 Tvrdenie sťažovateľov o porušovaní volebného moratória uvedené v sťažnosti\nje podľa odporkyne nepravdivé a vymyslené. V čase volebného moratória sa odporkyňa\npodľa svojich slov nezúčastňovala žiadnych volebných aktivít, ani nikoho nenavštevovala,\nani nikoho nepresviedčala a ani nerozdávala lístky s číslami kandidátov, ktorých majú\n14\n\nobčania voliť (príloha čestné prehlásenie). Čo sa týka svedka označeného sťažovateľmi, ide\npodľa odporkyne o človeka, ktorý je príležitostným alkoholikom, je ľahko ovplyvniteľný\na dôverčivý.\n10.4 K námietke prítomnosti vo volebnej miestnosti uvádza, že obecný úrad je\nzodpovedný za organizačno-technické zabezpečenie volieb, a preto aj jej ako starostke obce\nvyplývajú povinnosti a jednou z nich bolo odovzdávanie volebnej miestnosti a všetkých\npotrebných dokumentov a materiálov súvisiacich s voľbami, ktoré protokolárne odovzdala\nčlenom miestnej volebnej komisie, o čom je podpísaná zápisnica z odovzdania.\n6. Vyjadrenie obce Osturňa\n11. Dňa 12. decembra 2018 bola ústavnému súdu obcou Osturňa doručená volebná\ndokumentácia z volieb konaných 10. novembra 2018 a spolu s ňou i vyjadrenie štatutára\nobce (starostky) Kristíny Gregoričkovej k podaným sťažnostiam a otázkam položeným\nústavným súdom vo výzve z 29. novembra 2018.\n11.1 Starostka obce Osturňa vo svojom vyjadrení uvádza, že by chcela upozorniť\nna nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré sťažovatelia udávajú aj vo veci prihlasovania\nna trvalý pobyt, kde zdôrazňujú, že sa prihlásili iba poľovníci a ich rodinní príslušníci, ale\númyselne neuvádzajú, že na súpisné číslo Osturňa\n\nsa prihlásila\n\nkandidáta na starostu Ing. Vladimíra Šimšaja, Osturňa\n\n, sestra\n\n, na súpisné číslo Osturňa\n\nsa\n\nna trvalý pobyt do cudzieho bytu, ktorého vlastníčkou je\n\n, prihlásil kamarát\n\nmenovaného kandidáta\n\nsa na trvalý pobyt\n\na na súpisné číslo Osturňa\n\nprihlásil jeho ďalší kamarát\n\n. Rodičia kandidátky na poslankyňu Bc. Márie\n\nKaňukovej, a to\nna súpisné číslo Osturňa\n\na\n\n, mama chronickej sťažovateľky a členky miestnej volebnej\n\nkomisie Simony Lazarákovej,\nna súpisné číslo Osturňa\n\n, sa prihlásili na trvalý pobyt\n,\n\nsa prihlásila na trvalý pobyt\n\na ich spoločný priateľ\n\ns manželkou,\n\n, ktorí si kúpili v Osturni drevenicu, sa prihlásili na trvalý pobyt u rodinného\npríslušníka\n\n.\n\n15\n\n11.2 Ďalej uvádza, že v minulom volebnom období 2014 – 2018 boli poslancami\nobecného zastupiteľstva Michal Brejčák, Osturňa\n\n, Ján Kaňuk, Osturňa\n\nKaňuková, Osturňa\n\n, Ing. Vladimír Šimšaj, Osturňa\n\n, Petra Kosturáková, Osturňa\n\n, Bc. Mária\n.\n\nV týchto voľbách sa o mandát poslanca uchádzali opäť všetci poslanci okrem Petry\nKosturákovej, teda kandidovali štyria „starí poslanci“, z ktorých bol zvolený iba jeden\nposlanec Michal Brejčák, Osturňa\n\n, ostatní štyria sú noví poslanci. Starostka je toho\n\nnázoru, že veľkú rolu na tom, ako občania vo voľbách rozhodli, zohral megalomanský\nprojekt „Goralská dedina Osturňa“, ktorý sa v katastri obce mal postaviť ako nové mesto,\nkde by bolo 7 hotelov, 200 dreveníc, nákupné centrá, aquapark, lyžiarske strediská,\nzoologická záhrada, parkoviská, garáže, námestie, kostol atď. Starostka zdôrazňuje, že\nOsturňa je rázovitá obec so svojou kultúrou a tradíciami a v roku 1979 bola vyhlásená\nza pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, kde v podstate občania boli v určitých\nveciach obmedzovaní.\n11.3 V spoločnosti Goralská dedina Osturňa s. r. o. boli členmi dozornej rady podľa\nstarostky v tom čase poslanci Ján Kaňuk, Bc. Mária Kaňuková, Ing. Vladimír Šimšaj, ktorí\nsa podľa starostky účelovo snažili presadiť čiastkovú zmenu územného plánu obce\nv súvislosti s týmto projektom, ale asi takým spôsobom, že keďže boli v zastupiteľstve 3\nz piatich poslancov, mali rozhodovaciu väčšinu, a tak sa aj správali a odignorovali petíciu\nobčanov proti Goralskej dedine Osturňa, ani ju neprerokovali a vôbec sa ňou nezaoberali,\nčo im ukladá zákon. Tiež účelovo zmenili program rokovania obecného zastupiteľstva tak,\nže bez ohľadu na prítomnosť vlastníkov dotknutých pozemkov vylúčili diskusiu o zmene\núzemného plánu obce pred hlasovaním o tomto bode.\n11.4 Starostka zastáva názor, že občania, ktorým záleží na ďalšom rozvoji obce,\nzobrali príležitosť do svojich rúk a takto vo voľbách rozhodli. Ešte pripomína, že aj ostatní\nkandidáti na poslancov, ktorí neboli zvolení, sú do tohto projektu Goralská dedina Osturňa,\nneskôr premenovaného na Turistické centrum obce Osturňa, zainteresovaní.\n11.5 Vzhľadom na už uvedené starostka ako predstaviteľka obce Osturňa zastáva\nnázor, že skutočným dôvodom podanej sťažnosti nie je presvedčenie o protiústavnom\npriebehu komunálnych volieb, ale zneužitie tohto inštitútu na presadenie obchodných\n\n16\n\nzáujmov už uvedených fyzických osôb spojených s projektom Goralskej dediny Osturňa,\nktoré boli vo voľbách politicky zastrešené sťažovateľom v 1. rade ako politickou stranou.\n7. Replika sťažovateľov\n12. Dňa 14. januára 2019 sa k vyjadreniam odporcov, ako aj k výpovediam svedkov\na účastníkov konania písomne vyjadrili sťažovatelia.\n12.1 Podľa sťažovateľov, ako aj v rámci svojich výsluchov vypovedali viacerí\nsvedkovia, prihlasovanie občanov na trvalý pobyt v obci Osturňa bolo účelové s cieľom\novplyvniť výsledky volieb. Tomuto nasvedčujú podľa mienky sťažovateľov aj viaceré\nvýpovede zo 7. januára 2019. Sťažovatelia zastávajú názor, že tvrdenia niektorých svedkov,\nresp. písomné vyjadrenia účastníkov konania o tom, že sa prihlásili na trvalý pobyt v obci\nOsturňa z dôvodu, aby zabránili realizácii projektu tzv. Goralskej dediny Osturňa, ktorý mal\nbyť realizovaný spoločnosťou Goralská dedina Osturňa s. r. o., sú účelové a zavádzajúce.\n12.2 V súvislosti s prihlasovaním sa na trvalý pobyt v obci Osturňa sťažovatelia\npoukazujú tiež na skutočnosť, že prevažná väčšina občanov, ktorí si v období tesne\npred dátumom konania volieb prihlásili svoj trvalý pobyt v obci Osturňa, si pobyt prihlásila\nnie do vlastných nehnuteľností, ale k tretím osobám. Aj uvedená skutočnosť svedčí podľa\nnázoru sťažovateľov o tom, že k obci nemajú reálny vzťah a neplánujú sa v nej zdržiavať.\nSťažovateľom nie je zrejmá iná motivácia osôb, ktoré sa na trvalý pobyt prihlásili\ndo nehnuteľností tretích osôb, ani motivácia vlastníkov týchto nehnuteľností, ako takýmto\nkrátkodobým prihlásením ovplyvniť výsledky volieb.\n12.3 V neposlednom rade nemožno podľa presvedčenia sťažovateľov opomenúť ani\nskutočnosť, že pár dní pred komunálnymi voľbami nebolo možné prihlásiť sa v obci\nna trvalý pobyt, keďže Obecný úrad v Osturni bol z nepochopiteľných dôvodov zatvorený.\nZ výpovede viacerých svedkov podľa sťažovateľov vyplynulo, že majú vedomosť\no konkrétnych osobách, ktorým bolo znemožnené prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci.\nZ výpovede Simony Lazarákovej vyplynulo, že vie minimálne o šiestich ľuďoch, ktorí sa\nchceli prihlásiť na pobyt, avšak im to bolo znemožnené.\n\n17\n\n12.4 Ďalej sťažovatelia poukázali na obsahovú blízkosť či v niektorých prípadoch až\ntotožnosť písomných vyjadrení odporcov, ako aj na ich totožnú grafickú úpravu.\nZmieňované vyjadrenia sú podľa názoru sťažovateľov napísané rovnakým druhom\na veľkosťou písma, pričom formálna úprava vrátane veľkosti odsekov je totožná.\nAj uvedená skutočnosť podľa sťažovateľov nasvedčuje, že tieto osoby môžu konať spoločne\na koordinovane, so spoločným motívom, ktorým bolo ovplyvnenie napadnutých výsledkov\nvolieb.\n12.5 Okrem toho dávajú sťažovatelia ústavnému súdu do pozornosti skutočnosť, že\nz verejne dostupných registrov je zrejmé, že viaceré osoby, ktoré si v obci Osturňa prihlásili\nsvoj trvalý pobyt, neoznámili zmenu svojho pobytu príslušným orgánom vedúcim\npredmetné registre, a to obchodný register a živnostenský register. Navyše sťažovatelia\npoukázali na to, že niektorí novoprihlásení obyvatelia (poľovníci), ktorí sú držiteľmi\nzbrojného preukazu, si nesplnili povinnosť nahlásiť zmenu trvalého pobytu, za čo už boli aj\nsankcionovaní. Aj uvedené skutočnosti a dôkazy podľa sťažovateľov len potvrdzujú, že nie\nje úmyslom týchto osôb mať v obci Osturňa dlhodobo evidovaný trvalý pobyt a že\nnahlásenie sa na trvalý pobyt je z ich strany skôr krátkodobé a účelové.\nIII.\nÚstne výpovede účastníkov konania a svedkov\n13. Dňa 7. januára 2019 ústavný súd vo veci uskutočnil ústne vypočutie\nsťažovateľov, odporcov a ďalších fyzických osôb ako svedkov na základe predvolania\nústavného súdu, ktoré sa z dôvodu efektívnosti postupu ústavného súdu uskutočnilo\nna Obecnom úrade v Osturni.\n14. Sťažovateľ a účastník konania Ing. Vladimír Šimšaj uviedol, že sťažnosť podal\nz dôvodu, že došlo k navýšeniu počtu obyvateľov obce, čo mohlo spôsobiť, že výsledky\nvolieb sú neadekvátne. V priebehu volieb pozorovatelia, ako aj iní účastníci volieb tvrdili,\nže nikdy toľko cudzincov v obci vo voľbách nevideli ako v tomto prípade. Túto skutočnosť\npovažuje za takú, ktorá mohla ovplyvniť výsledok volieb. Išlo asi o 35 ľudí, ktorí sa\n\n18\n\nprihlásili na trvalý pobyt v obci. Títo ľudia sa spájajú s Poľovníckym združením Bystrá\nv Osturni. Niektorých pozná osobne, vie, že v obci žili, ale vydali sa alebo oženili, a potom\nz obce odišli. Dátumy prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci nevie uviesť. Konkrétne\ninformácie o tom, že by niekto organizoval prihlasovanie týchto ľudí na trvalý pobyt v obci,\nnemá, avšak nevylučuje, že sa to organizovalo. Podľa jemu známych informácií sa títo ľudia\naj zúčastnili volieb. Niektorí majú v obci príbuzných, niektorí poľujú alebo majú\nnehnuteľnosť. Čo sa týka moratória, iné dôkazy, než pripojil k sťažnosti, nemá.\nNa otázku vlastného právneho zástupcu, či má vedomosti o tom, aká bola motivácia\nľudí, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci, sťažovateľ uviedol, že motiváciou môže byť\nnajskôr Poľovnícke združenie Bystrá v Osturni, pretože sú to rodinní príslušníci. Pokiaľ ide\no konkretizáciu motivácie účastník konania udáva, že predseda tohto poľovníckeho\nzdruženia je manželom starostky.\nNa ďalšiu otázku vlastného právneho zástupcu Ing. Šimšaj udáva, že po voľbách\ntýchto ľudí už nestretol („po voľbách tu už nestretnete človeka“). Od občanov počul, že\nobecný úrad bol dva dni pred voľbami zatvorený (štvrtok, piatok).\nNa ďalšiu otázku vlastného právneho zástupcu, či má vedomosť o tom, kde sa\noznačení ľudia prihlasovali, sťažovateľ uviedol, že iba z príhovoru pozorovateľov má\nvedomosti o tom, že títo ľudia prišli s občanom Osturne voliť, pričom dotyčný povedal, že\nich videl prvýkrát v obci. Preukázať to nevie, ale pokiaľ sa títo občania prihlásili tesne\npred voľbami iste v tom bol podľa jeho názoru nejaký zámer. O manipulácii volieb\nkonkrétne nevie, ale po stretnutí volebnej komisie v piatok popoludní starostka zostala\npodľa jeho vyjadrenia na obecnom úrade s členmi volebnej komisie.\nNa ďalšiu otázku vlastného právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že od pozorovateľa\nmá informáciu, že jeden pán vstúpil do volebnej miestnosti zjavne pod vplyvom alkoholu.\nTen človek mal pokrčenú obálku a keď sa vybrali hlasovacie lístky, tieto boli úhľadne\nzakrúžkované. Pozorovateľ sťažovateľovi podľa jeho slov povedal, že neverí, že by ten pán\ntakto zakrúžkoval. Počul o tom, že do volebnej miestnosti vstúpil volič s vopred\nupravenými hlasovacími lístkami, ale potvrdiť do nevie.\n15. Odporkyňa a účastníčka konania Kristína Gregoričková uviedla, že si myslí, že\nvoľby v obci prebiehali v zmysle zákona, ona priebeh volieb nekontrolovala, lebo chcela\n\n19\n\ndodržať moratórium. Má vedomosti o tom, že pred volebnou miestnosťou sa nachádzali\nosoby, ktoré pokrikovali jej meno, aby ju nevolili. Voliči, ktorí išli voliť, boli takto\noslovovaní. Jej manžel kontaktoval aj políciu vzhľadom na to, že sa ovplyvňujú voliči,\npričom pred budovou sa nachádzala pani\n\n, ktorá je manželkou kandidáta\n\nna poslanca. Vie o tom, pretože pracovala ako starostka na obecnom úrade, že voliči sa\nprihlasovali už v mesiacoch október – november, prihlásila sa aj sestra kandidáta pána\nŠimšaja –\n\n. Myslí si, že to bolo tesne pred voľbami. Tým chce odporkyňa\n\npodľa jej slov povedať, že sa neprihlásili len poľovníci, sú to vlastníci nehnuteľností –\nrodinných domov, lesných pozemkov a pod. Tieto prihlasovania mohli byť spôsobené aj\ntým, že v minulosti v obci mali uskutočňovať rozsiahly plán výstavby mimo zastavanej\nobce, pričom to malo ohlas, prejednávalo sa to na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,\nkde boli prítomní vlastníci týchto pozemkov, nedostali slovo a možno preto sa prihlásili.\nMožno, že aj správanie týchto poslancov, ktorí tieto projekty odsúhlasovali, vyvolalo\nsprávanie tých ľudí, ktorí sa prihlásili, sú to rodáci s Osturne. Bola spísaná aj petícia proti\ntomuto projektu a zastupiteľstvo to neprerokovalo, čo vyvolalo vlnu nespokojnosti. Mohla\nto byť jedna príčina, prečo sa prihlásili na trvalý pobyt. Podľa slov odporkyne títo\nnovoprihlásení obyvatelia sa zdržiavajú v obci, chodia tam na víkendy a sú tam aj cez\ntýždeň, sú aj poľovníci, ale tých bola minimálna časť. Vyrastala v tejto obci, možno\nvšetkých nie, ale väčšinu prihlásených pozná.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporkyňa udáva, že spomínaný projekt\nbol na obecnom zastupiteľstve prejednávaný asi v marci 2018.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, prečo sa títo ľudia rozhodli\nprihlásiť sa v októbri – novembri, odporkyňa udáva, že nevie, nevidí im do hlavy.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či títo ľudia (ide o 34\nprihlásených osôb) osobne alebo ich príbuzní majú vzťah k poľovníckemu združeniu,\nodpovedá, že všetci nie, ale väčšina. Odporkyňa dodáva, že netrvá na väčšine.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, akým spôsobom sa uvedení voliči\nprihlasovali na trvalý pobyt v obci, či to bolo v jeden deň, alebo inak, odporkyňa udáva, že\nona o tom nevie, evidenciu vedie kolegyňa a nezaujímala sa o to. Má vedomosť o tom, že\nniektorí z týchto 34 voličov sa už medzičasom z obce odhlásili. Nevie, aký bol motív týchto\nľudí, že sa odhlásili. Nehovorí, že motívom týchto ľudí na prihlasovanie by mohol byť boj\n\n20\n\nproti uvedeným projektom, ale správanie sa poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí\nneprihliadali na záujmy vlastníkov nehnuteľností. Chce dodať, že traja poslanci obecného\nzastupiteľstva boli členmi dozornej rady pre spoločnosť, ktorá mala projekt realizovať.\nIde o Máriu Kaňukovú, Jána Kaňuka a Ing. Šimšaja.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či motívom ľudí, ktorí sa\nprihlásili na trvalý pobyt v obci pred voľbami mohlo byť to, že boli nespokojní so zložením\nobecného zastupiteľstva a chceli zmenu, odporkyňa udáva, že to môže byť ich motív. Nevie\no tom, či sa títo ľudia aktívne zapájali do volebnej kampane. Jej osobne nepomáhali\npri volebnej kampani, aspoň o tom nevie. Má vedomosť o tom, že títo ľudia sa prihlasovali\nna trvalý pobyt väčšinou do svojich nehnuteľností. Ostatní sa prihlasovali k rodinným\npríslušníkom do svojich rodných domov. Väčšina z týchto prihlásených ľudí sa zdržiava\nv obci, aspoň cez víkendy určite, vidí ich tu, ale nie je s nimi v spojení. Predsedom\nPoľovníckeho združenia Bystrá v Osturni je jej manžel. Či jej manžel rozhoduje\no povoleniach na poľovanie v tomto združení nevie, pretože nevie, ako to funguje. Nemá\no tom vedomosť, že by jej manžel nabádal poľovníkov alebo ich príbuzných, aby sa\nprihlásili na trvalý pobyt v obci.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či pred voľbami v stredu, vo štvrtok či\nv piatok bolo možné prihlásiť sa na pobyt v obci, odporkyňa udáva, že v piatok mala\nkolegyňa dovolenku, boli služobne v Kežmarku, a preto bol obecný úrad zatvorený.\nČi vo štvrtok bolo možné prihlasovanie na trvalý pobyt v obci, nevie. Myslí si, že v stredu\náno.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či v čase volebného moratória\nnavštevovala obyvateľov, udáva, že neporušila moratórium. V čase moratória nechodila\npo domoch ani neovplyvňovala ľudí. Na čestné vyhlásenie pána\nnechodila po domoch v čase moratória a pána\n\nreaguje tak, že\n\nnavštívili spolu s pani Závackou\n\n6. novembra 2018. Tvrdenie, že u menovaného boli 8. novembra 2018, je nepravdivé.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či v piatok, 9. novembra 2018,\nbola na obecnom úrade, odporkyňa udáva, že obec má za úlohu pripraviť voľby, zišla sa\nvolebná komisia, ktorej bola v miestnej knižnici odovzdaná volebná miestnosť a volebná\ndokumentácia. Upresňuje, že volebnej komisii odovzdala potrebné veci, štátny znak, plenty\n\n21\n\na volebnú dokumentáciu, ktoré volebná komisia prevzala, potom odišla, následne komisia\nzapečatila miestnosť a na druhý deň bola miestnosť zapečatená.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či má vedomosť o tom, že týždeň\npred voľbami sa chceli prihlásiť ľudia na trvalý pobyt a nebolo im to umožnené, odporkyňa\nudáva, že o tom nemá vedomosť.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či žiadosť pani Lazarákovej\no poskytnutie informácie, či sa ľudia odhlasovali po voľbách, vybavila, odporkyňa udáva,\nže žiadosť o informáciu vybavili v lehote a pravdivo v čase vybavenia žiadosti, ale už si\nna obsah nepamätá.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporkyňa odpovedá, že\nv posledných rokoch sa prirodzene znižuje počet obyvateľov obce.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či odporkyňu neprekvapil nárast\nprihlásených osôb do obce, táto udáva, že ona je rada, keď sa prihlasujú ľudia, a je logické,\nže keď postavia drevenicu, tak sa prihlásia, sama ich k tomu nabáda. Počas jej pôsobenia\nako starostky v troch volebných obdobiach sa nepamätá na takýto nárast obyvateľstva.\nO tých, s ktorými bola v kontakte, čo sa týka motivácie prihlásiť sa na trvalý pobyt,\npredpokladá, že chcú v obci žiť, ak nemajú nehnuteľnosti, chcú si ich postaviť, ale ich\nmotiváciu nevie. Nevie, či ju títo novoprihlásení voliči volili, voľby sú tajné. Obecný úrad\npred voľbami nebol účelovo zatvorený, ale z technických príčin.\n16. Odporca a účastník konania Peter Kapráľ udáva, že má vedomosti o tom, že\npred voľbami sa do obce prihlásili ľudia. K nemu na jeho adresu sa prihlásil\n\n,\n\nktorý nie je príbuzný, ale býva u neho v rodinnom dome 8 rokov. Práve z týchto dôvodov\nsúhlasil, aby bol prihlásený na trvalý pobyt. Táto osoba u neho naďalej býva, má svoje\npriestory ako rodinný príslušník, môže používať všetky priestory a má svoj kľúč. Pán\nchodil s jedným dievčaťom, potom v obci zostal, pretože sa mu páči príroda, hospodárstvo\na chcel žiť na vidieku. Zúčastnil sa ako volič volieb starostu obce a poslancov obecného\nzastupiteľstva. Odporca počul, že v obci sa na trvalý pobyt prihlásili obyvatelia, ale\nnezaujímal sa o to. Niektorých ani nepozná.\n\n22\n\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporca udáva, že je členom\nPoľovníckeho združenia Bystrá v Osturni, ale nevie o tom, či sú ostatní obyvatelia, ktorí sa\nprihlásili na trvalý pobyt v obci, členmi uvedeného združenia.\nPodľa odporcu sa\n\nprihlásil na trvalý pobyt mesiac pred voľbami.\n\nOdporca mu dal písomný súhlas. Osem rokov cestoval a chcel mať trvalý pobyt v obci aj\nkvôli lekárom, ale inak sa ho konkrétne nepýtal, prečo k tomu došlo pred voľbami. Býva\nv spoločnej domácnosti s priateľkou a\nrozdelené. Pán\n\n. Je to trojizbový dom, a nie je nič\n\nmu neplatí za bývanie.\n\nOdporca nemá vedomosť o tom, že by niekto z poľovníckeho združenia nabádal\nsvojich členov, aby sa prihlásili na trvalý pobyt v obci. Predsedom poľovníckeho združenia\nje pán Gregorička. Odporca vo výbore nie je, ale o povoleniach na poľovanie rozhoduje\ncelý výbor. Celý život žije v obci Osturňa.\nŤažko mu je povedať, či vníma, že by v obci žilo od volieb viac osôb, lebo tu žijú\nchalupári, návštevníci. Nevie o tom, že by si členovia poľovníckeho združenia\nbezprostredne pred voľbami prihlásili trvalý pobyt v obci Osturňa.\nOdporca uvádza, že má menšie gazdovstvo a pán\nto baví. V deň volieb s pánom\n\nmu občas pomáha, lebo ho\n\na s priateľkou prišli voliť. Pán\n\nsa sám\n\nprihlásil na trvalý pobyt.\nNemá vedomosť o tom, či by sa v ten deň prihlásili na trvalý pobyt iní ľudia.\nV dedine pred voľbami počul, že pribudlo viac občanov. Na otázku právneho zástupcu\nsťažovateľov, či ho táto skutočnosť neprekvapila, odporca udáva, že sa tým nezaoberal, lebo\nopravujú staré domy po rodičoch a prichádzajú sem bývať.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či niekedy vnímal takýto neobvyklý\nnárast obyvateľov v obci, odporca udáva, že nevie, nesleduje to.\n17. Odporkyňa a účastníčka konania Katarína Závacká uviedla, že žije sama\na pravdou je, že sa k nej pred voľbami prihlásila na trvalý pobyt jej sestra. Neriešili otázku,\nči pred voľbami, alebo nie. Sestra odporkyne je podľa jej slov trochu staršia a potrebuje\npomoc, a preto sa rozhodli žiť spolu. Jej sestra je po slabšom infarkte a už aj predtým bývala\nu odporkyne, pred voľbami prišla na mesiac, potom sa znovu vrátila. Momentálne je sestra\nodporkyne v Čechách u ich ďalšej sestry, predtým bola u svojej dcéry vo Zvolene.\n\n23\n\nOdporkyňa nevie o tom, že by sa niekto iný prihlásil pred voľbami na trvalý pobyt v obci.\nJej sestra je rodáčka z Osturne, narodila sa v tom dome, kde spolu bývajú.\nOdporkyňa udáva, že sestra mala predtým v prenájme byt v Spišskej Starej Vsi.\nBývala s manželom, ktorý je ťažko chorý, v spoločnej domácnosti. Jej manžel sa zatiaľ\nneprihlásil na trvalý pobyt. Jej sestra mala infarkt začiatkom novembra, odišla\ndo nemocnice, potom prišla k odporkyni, a potom riešili trvalý pobyt. Manžel jej sestry\nzostal bývať v Spišskej Starej Vsi. Na trvalý pobyt sa sestra prihlásila sama. Odporkyňa\nnemá vedomosť, či sa v ten deň prihlasovali aj iní ľudia na trvalý pobyt.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či odporkyňa počula, že pred voľbami sa\nprihlásilo veľa ľudí na trvalý pobyt, udáva, že sa o „pletky“ nezaujíma. Pred voľbami robili\nkampaň spoločne s prítomnou starostkou a v čase moratória nenavštevovali voličov. Pokiaľ\nide o čestné prehlásenie pána\n\n, nemohlo sa stať, že by so starostkou boli u neho\n\n8. novembra 2018, pretože odporkyňa bola 7. novembra objednaná do nemocnice\nv Kežmarku a 8. novembra tam strávila celý deň. U pána\n\npodľa odporkyne boli\n\nso starostkou 6. novembra a vonku sa s ním rozprávali.\nVie o tom, že pred voľbami bol zatvorený obecný úrad. Nevie, v ktorý deň to bolo,\nnezaujíma ju, z akých dôvodov, vie, že mali niečo vybavovať.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej odporkyňa udáva, že manžel jej\nsestry je rodákom z Osturne.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporkyňa udáva, že sestra s manželom\nmajú nehnuteľnosť.\n18. Svedok\n\n, Osturňa\n\n, uviedol, že je obyvateľom Osturne, nemá\n\nvedomosť o tom, že by sa pred voľbami prihlásili do obce viacerí voliči, nesleduje to.\nOn sám sa prihlásil do rodinného domu č.\nS pani\n\n, ktorého vlastníkom je\n\n.\n\na jej manželom majú kamarátsky až rodinný vzťah. Pomáhal im\n\nprerábať rodinný dom, pretože aj oni bývali v Poprade a tiež chceli prežiť starobu v Osturni.\nNa trvalý pobyt sa prihlásil asi 26. októbra 2018. Prihlásil sa sám aj so svojím synom\n. Od októbra žije v obci Osturňa. Okrem týchto priateľských vzťahov\nmá vlastnícky vzťah k pozemkom v katastri obce Osturňa. Na svojom pozemku si chce\npostaviť nejakú stavbu, vyrástol v obci, chodil tam do školy a pracoval. Jeho syn sa už\n\n24\n\nodhlásil z trvalého pobytu v obci Osturňa z pracovných dôvodov, pretože je kamionista,\nchodí na nakládky a dostal od zamestnávateľa dištanc.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, prečo sa práve pred voľbami prihlásil\nna trvalý pobyt v obci, svedok udáva, že sa dozvedel, že sa chystá veľký projekt Goralská\ndedina na jeho pozemkoch a on o tom ani nevedel, dozvedel sa o tom už iba z rokovania\nZdruženia miest a obcí Slovenska alebo tak nejako. Keďže tomuto projektu nevedeli\nzabrániť ani petíciou, bolo jeho slobodným rozhodnutím prihlásiť sa na trvalý pobyt. Keby\nnemal vlastnícky vzťah k pozemkom v obci, možno by sa zdržal a syn rovnako. Od volieb\nv dome\n\naj býva, nevie uviesť, koľko nocí tam strávil, asi 4 – 6. V dome\nbývajú iba dvaja.\n\nSvedok má manželku a dve deti. Predtým býval v Spišských Hanušovciach\ns manželkou, ktorá žije doma. Žijú normálne, keď je svedok doma, tak s manželkou, keď je\nv Osturni, tak sám. Pokiaľ ide o čas od volieb, asi polovicu času strávil v Osturni.\nS manželkou nemá narušené vzťahy, pretože také veci akceptuje a nepovažovala\nza potrebné ísť do Osturne.\nSvedok je aj poľovníkom a členom Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni.\nJe držiteľom zbrane a bol na polícii, pretože neskôr nahlásil zmenu trvalého pobytu.\nZabudol na to a bol pokutovaný.\nV deň volieb do volebnej miestnosti šiel najprv syn a potom svedok.\nPredsedom Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni je podľa svedka Ladislav\nGregorička. O iných členoch tohto poľovníckeho združenia nevie, či sa prihlásili na trvalý\npobyt v obci.\nNemá vedomosť o tom, či sa v deň, keď sa so synom prihlásili na trvalý pobyt, boli\naj iní prihlásiť na pobyt. Syna nenabádal, aby sa prihlásil na trvalý pobyt, videl, čo sa v obci\ndeje. Svedok je proti developerským projektom, žiadnu kampaň neviedol, podpísal petíciu\nproti tomu, aby tieto pozemky boli vyňaté. Nepamätá sa, kedy bola diskusia o tomto\nprojekte. Nepamätá sa, kedy bola spísaná petícia, pretože na to neboli žiadne reakcie\na potom boli voľby. Podľa svedka sme demokratický štát, myslí si, že za to, že niekto háji\nsvoje záujmy, by nikoho nemali trestať ani vešať. Adresu zmenil aj preto, aby mohol voliť\nv obci Osturňa.\n\n25\n\n19. Svedok\n\n, Osturňa\n\n, udáva, že je už skoro 8 rokov obyvateľom\n\nOsturne. Nemá informácie o tom, že by sa do obce pred voľbami prihlásilo viacero ľudí.\nBolo to tak, že chodil často do Košíc k lekárovi – zubárovi a už to tak nechcel robiť, preto\nsa asi mesiac pred voľbami prihlásil na trvalý pobyt v obci Osturňa. Uvádza, že je pravdou,\nže v obci býva 8 rokov, len nemal trvalý pobyt. V obci mal priateľku, teraz býva v obci\nu Petra Kapráľa.\nS pánom Kapráľom nie sú v príbuzenskom pomere, avšak dá sa to tak nazvať,\npretože ho majú radi. Nehnuteľnosti v obci nevlastní, ale v budúcnosti by chcel mať.\nNarodil sa v Košiciach.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov svedok udáva, že Peter Kapráľ ho zobral\nk zubárovi, kde mu bolo povedané, že čo sa ošetrenia týka, tak sa to už nemôže opakovať,\na preto sa rozhodol zmeniť trvalý pobyt. Mohlo to byť začiatkom roka 2018. Chodil\nna vyšetrenia aj u iných lekárov, pokiaľ nemáte trvalý pobyt, tak vás podľa svedka\nneošetria.\nDva dni pred voľbami sa rozhodol, že pôjde voliť, chcel podporiť Petra Kapráľa.\nV deň, keď sa prihlasoval na trvalý pobyt, nebol sa hlásiť nikto. Pánovi Kapráľovi neplatí\nnič za to, že u neho býva, navzájom si pomáhajú.\n20. Svedkyňa\n\n, Osturňa\n\n, udáva, že sa zúčastnila volieb\n\nv novembri 2018. Predtým bývala v Poprade. Bolo to tak, že na Sviatok všetkých svätých\nbola na cintoríne, kde sa jej vysmievali, že ako je to možné, že jej brat\nso synom sa prihlásili na trvalý pobyt v Osturni. Overila si to na polícii a keď zistila, že sa\nv obci tak bojuje, prihlásila sa na trvalý pobyt do rodičovského domu, ktorý už prenechala\nsvojej dcére. Zdržiava sa v obci dosť často, počas zimy je v Poprade, teraz chodí k lekárom\na na jar už príde do Osturne. Narodila sa v Osturni a žila tu do roku 1967. V obci má\npozemky, o ktoré sa súdi s bratom, a je členkou urbariátu.\nMá vedomosť o tom, že sa pred voľbami prihlásilo viacero osôb na pobyt. Aj ona sa\nchcela prihlásiť s dcérou, zobrali dve tlačivá, avšak dcéra nemohla prísť, zavolala, že príde\npred voľbami, a obecný úrad bol z technických príčin zatvorený. Bola tam vo štvrtok\naj v piatok pred voľbami, ale vždy našla na obecnom úrade iba spomínaný nápis. Nevie\npresne, aká bola motivácia ostatných ľudí, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt, ale určite to\n\n26\n\nbolo z toho titulu, že vedeli, že sa prihlásilo veľa poľovníkov, tak sa prihlásili kvôli tomu.\nNemá vedomosť, prečo sa poľovníci prihlásili na trvalý pobyt. Nevie o tom, resp. vyhlásila,\nže jej brat sa nezdržiava v Osturni a poľuje, hoci je zakázané poľovať. Jej brat býva\nv Spišských Hanušoviach s manželkou a dcérou. Nemá vedomosť, že by brat\nbýval u rodiny\n\n, vie iba, že sú poľovníci.\n\nPočula, že pán Gregorička dal poľovníkom príkaz, že musia aspoň dvoch ľudí\nprihlásiť na trvalý pobyt, lebo ak jeho manželka nevyhrá voľby, tak v Osturni „si neškrtnú“.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov svedkyňa udáva, že vie o tom, že\nvo štvrtok pred voľbami sa chceli prihlásiť aj iní ľudia na trvalý pobyt v obci Osturňa, a to\nmenovite\n\n.\n\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či brat svedkyne má nehnuteľnosti,\nsvedkyňa udáva, že okrem poľovníctva nič nemá, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, je to pôda,\nktorá je už dva a pol roka na súde. Účastníčka konania Kristína Gregoričková na to uvádza,\nže ak je niekto poľovník, tak tu musí mať nejaké nehnuteľnosti.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, prečo neoboznámili pracovníčku\nna obecnom úrade, že sa príde dcéra prihlásiť na trvalý pobyt, svedkyňa udáva, že ona to\npovedala. Na ďalšiu otázku svedkyňa udáva, že sa v obci síce v zime trvale nezdržiava,\nobčas príde, prejde sa po dedine a vie, kto všetko sa zdržiava v obci.\npodľa svedkyne prihlásiť do domu, ktorý zdedila sčasti matka\n\nsa chceli\n.\n\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, prečo sa svedkyňa na ňu ako starostku\nneobrátila, keď má jej telefónne číslo, svedkyňa udáva, že telefónne číslo má, ale keď\nvidela, že obecný úrad je z technických príčin zatvorený, načo bude volať.\nSvedkyňa dodáva, že Kvetoslava\n\nje jej staršia dcéra a Simona je\n\nmladšia dcéra.\n21. Svedkyňa\n\n, Osturňa\n\n, uviedla, že od 10. októbra 2018 má\n\ntrvalý pobyt v Osturni, inak má v Poprade prácu a cez týždeň je v Poprade a počas víkendov\na sviatkov v Osturni. Vypomáha aj vo folklórnom súbore Osturnianka a s manželom by\nchceli v Osturni postaviť chalupu, keď deti odrastú, chceli by sa sem presťahovať. Keďže\nsyn má 8 rokov a má futbal a hokej, musia v Poprade riešiť tieto aktivity. Jej matka i sestra\nso švagrom žijú v Osturni, k nim sa prihlásila na trvalý pobyt. Otázku, či sa pred voľbami\n\n27\n\nprihlásilo viacero ľudí na trvalý pobyt v obci, nerieši. Bola voliť v deň volieb. Od detstva\nv Osturni trávi veľa času, jej rodičia aj rodičia jej manžela pochádzajú z Osturne.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov svedkyňa udáva, že jej manžel a syn\nnezmenili trvalý pobyt a neprihlásili sa v Osturni, lebo syn hrá hokej a futbal v Poprade.\nSvedkyňa sa rozhodla, že zmení trvalé bydlisko kvôli tomu, že má Osturňu rada, chodí tam\nlyžovať a plánujú v Osturni s manželom postaviť chalupu. K svedkyni sa podľa jej slov nič\ntaké nedostalo, že by niekto nabádal iných ľudí, aby sa prihlásili na trvalý pobyt v Osturni.\nJu nikto nenabádal, je citovo viazaná na Osturňu, má tu svojich prarodičov a otca\nna cintoríne. Jej návyky sa od prihlásenia sa na trvalý pobyt pred voľbami nezmenili, ako\npovedala, keď pracuje je v Poprade, cez víkend v Osturni.\nNa otázku Kristíny Gregoričkovej svedkyňa udáva, že nie je prvýkrát obyvateľkou\nOsturne, už aj predtým tam bývali, potom sa kvôli práci odsťahovala.\nSvedkyňa zatiaľ v Osturni nemá nehnuteľnosť, ale plánuje si postaviť chalupu.\n22. Sťažovateľka a účastníčka konania Bc. Mária Kaňuková vypovedala, že už\npred 4 rokmi kandidovala na starostku a zistilo sa, že boli nezrovnalosti s hlasovacími\nlístkami, čo riešil aj ústavný súd, a preto bola obozretná, vedela, čo kandidátov vo voľbách\nčaká. Pridržiava sa písomne podanej sťažnosti a súhlasí s protokoláciou okolností týkajúcich\nsa nemožnosti prihlásenia niektorých osôb vo štvrtok a v piatok pred voľbami na trvalý\npobyt v obci. Pre ňu z nepochopiteľných dôvodov bol obecný úrad zatvorený, domnieva sa,\nže to bolo z dôvodu, aby sa nemohli prihlásiť voliči, pričom sa chceli prihlásiť\na\n\n. Aj telefonovali pani\n\n, ktorá má na starosti evidenciu, ale\n\nnedvíhala. Dôkaz nemá, ale počula, že zo strany pána Gregoričku bol tlak na poľovníkov,\naby si oni alebo ich príbuzní prihlásili pobyty.\nNa otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľka udáva, že sa narodila v Poprade,\nale ako dieťa chodila k starým rodičom a 20 rokov býva v Osturni. Predtým nikdy\nnevnímala zvýšený počet prihlásených voličov pred voľbami. Pokiaľ ide o motiváciu, prečo\nsa títo ľudia prihlásili pred voľbami, ona sa s nimi nestýka, avšak pán\n\nju prekvapil,\n\nbýva v Hanušovciach a okrem poľovníctva nemá žiadny vzťah k Osturni. Nikdy ho tu\nnevidela, že by sa zaujímal o chod obce. Nevnímala, že by prihlásení občania bývali v obci,\nkaždý býva tam, kde býval doteraz.\n\n28\n\nK tomu, či voliči boli ovplyvňovaní počas moratória, sa nechce vyjadrovať. Nechce\nhovoriť o menách, lebo by mohlo dôjsť k pomste zo strany obce. Má štyri deti, bola\nposlankyňou 4 roky a jej manžel bol poslancom 12 rokov a sú jediní, ktorí nemajú v obci\nasfaltovú cestu. V deň volieb sa zastavila v obchode a tam počula, že ľudia majú výhrady\nproti tomu, že budú voliť cudzí ľudia. Bývalá predavačka v potravinách jej uviedla, že\nv obci žije dlho, ale toľko cudzích ľudí ako teraz pri voľbách ešte nevidela. Osobne týchto\nľudí nevnímala, ale čo vie, je to pán\nTiež ju prekvapil pán\n\n, istá Oľga a tiež\n\n, ktorú nepozná.\n\n– poľovník, ktorý je z Veľkej Frankovej. Títo ľudia,\n\no ktorých hovorila, sa nezúčastnili verejného života v obci, akurát pán\n\nje\n\npoľovníkom. Ani ostatných zvolených poslancov, česť výnimke, nevidela v prospech obce\nniečo robiť. Zvolení poslanci nemali aktívnu kampaň pred voľbami, možno zo strany\npoľovníkov.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či pred 4 rokmi kandidovali iba ony\ndve na funkciu, sťažovateľka udáva, že boli 4.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, koľko hlasov dostali v minulých\nvoľbách, sťažovateľka udáva, že si nepamätá, no rozdiel by bol 33. Na to pani Gregoričková\nudáva, že rozdiel bol 50 %.\nNa ďalšiu otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či má pán\n\nnehnuteľnosti\n\nv obci, sťažovateľka udáva, že má a má tu aj korene, pretože tu má otca.\nNa ďalšiu otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či pani\n\nmá\n\nnehnuteľnosť, sťažovateľka udáva, že má vzťah k Osturni, keďže tu má mamu a starých\nrodičov. Na ďalšiu otázku, či poľovníci majú v obci nehnuteľnosti, sťažovateľka uvádza, že\nasi majú, lebo musia mať, ale nie také, že by v nich mohli bývať.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či pán\n\nmá niečo v obci,\n\nsťažovateľka udáva, že možno má, a dodáva, že čo sa týka prenájmu od pána\n\n, tak\n\no ňom vie možno manžel, za čo mu aj patrične platí.\nNa ďalšiu otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či poštárka ako členka volebnej\nkomisie chodila s urnou, sťažovateľka udáva, že nie, lebo tomu zabránili.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, ako sťažovateľka vie, že kto bol na jej\nstrane a kto na opačnej, keď je voľba tajná, sťažovateľka uviedla, že od poľovníkov vie, ale\nnechce menovať, že pán Gregorička na nich vyvíjal nátlak.\n\n29\n\nNa ďalšiu otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej sťažovateľka udáva, že pána\nPotoka teraz poznala, predtým ho nevidela, iba rok dozadu ho videla na obecnom\nzastupiteľstve. Zvoleného poslanca Michala Brejčáka pozná. U poľovníkov bol veľký\nmotív, aby vyhrala zvolená starostka, aby mohli poľovať.\n23. Sťažovateľ a účastník konania Jozef Lešundák, Osturňa 1 , sa v úvode svojej\nvýpovede vyjadril, že k svojej sťažnosti nemá čo dodať, je tam všetko obsiahnuté. Nemá\no tom dôkaz, že by prihlasovanie osôb pred voľbami na trvalý pobyt niekto organizoval, ale\nbolo to organizované poľovníckym združením. Dedina je cez rok malá, pred voľbami tu\nbolo veľa ľudí a počul rôzne informácie od jedného, od druhého.\nNa otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že po voľbách nevnímal\nprítomnosť týchto prihlásených ľudí na trvalý pobyt. Motivácia týchto ľudí bola\njednoznačne, aby starostka so svojimi poslancami prešla vo voľbách.\nNa ďalšiu otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že iba od ľudí počul,\nže predseda poľovníckeho združenia nabádal ľudí, aby sa prihlásili na trvalý pobyt. Asi títo\nľudia budú ťažko ochotní vypovedať o tejto skutočnosti, lebo sa pána Gregoričku boja.\nPodľa sťažovateľa sa im vyhrážal, že ich vyhodí zo združenia. Sťažovateľ je rodák\nz Osturne a doteraz nevnímal, že by pred voľbami bol veľký nárast prihlásených ľudí na\ntrvalý pobyt. Tiež počul, že pred voľbami počas moratória boli rozdávané letáky, ale nevie,\nči to niekto potvrdí.\nNa otázku odporkyne a zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej sťažovateľ udáva,\nže on neporušil volebné moratórium pri prácach na oplotení pri kostole. Nevie, koľko\nčlenov má poľovnícke združenie, tiež chcel byť poľovníkom, ale nestal sa ním, lebo podľa\njeho slov nepočúval pána Gregoričku, nezháňal podpisy.\nNa otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že to bolo asi pred rokom\n2016. Išlo o to, že v tom čase pán Gregorička zháňal podpisy „akože na poľovné účely“,\na pritom účel bol iný, išlo o urbárske záležitosti, s tým, že konkrétne aj sťažovateľa oslovil\nspolupracovať.\nNa otázku odporkyne Kristíny Gregoričkovej, či výbor poľovníckeho združenia\nnerobí nič, sťažovateľ udáva, že jemu dával túto vec pán Gregorička osobne. Sťažovateľ\n\n30\n\nďalej udáva, že išlo o splnomocnenie na zastupovanie urbárskeho spoločenstva, ale bolo\npovedané, že išlo o poľovné veci.\n24. Sťažovateľka a účastníčka konania Mária Lešundáková udáva, že sa pridržiava\nsvojej sťažnosti, ktorú podala ústavnému súdu. Z miestneho rozhlasu sa dozvedela, že\nneuspela vo voľbách, bola sklamaná a dodnes ju prekvapuje, že ani jeden z kandidátov,\nktorí boli na jej strane, neuspel. V obci sú naštrbené medziľudské vzťahy už dlhšie.\nSťažovateľka je predsedníčkou Červeného kríža – miestneho spolku, snažila sa tieto vzťahy\nutlmiť, ale boli narušené už skôr a pri voľbách boli vyvíjané tlaky na voličov, a to\nna pracovníkov, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce. Dozvedela sa, že títo pracovníci\nmali niekoho konkrétneho krúžkovať, mali určených 5 čísiel, ktoré bolo treba krúžkovať.\nVie, že musí hovoriť pravdu, ale tie mená si zatiaľ nechá pre seba.\nNa otázku jej právneho zástupcu sťažovateľka udáva, že tie mená nechce povedať\nz dôvodu, že je predsedníčkou Červeného kríža – miestnej organizácie a chce, aby už bol\npokoj v dedine. Má pocit, že keby sa tie mená zverejnili, tým ľuďom by sa ublížilo a ona ich\nchce chrániť. Chce ich chrániť pred tým, aby neboli vylúčení z aktivačných prác. Tieto\nčísla, ktoré mali byť krúžkované, si nepamätá, bolo ich 11, ale boli to čísla, ktoré boli\nzvolené.\nJe rodáčka z Osturne. Nepamätá si, že by bol niekedy taký nárast obyvateľov pred\nvoľbami, ako bol teraz. V deň volieb bola v práci, nezaevidovala, že volia aj ľudia, ktorí\nboli prihlásení pred voľbami, ale neskôr to bolo zverejnené aj televízii. Ani po voľbách\ntýchto ľudí neevidovala, ani v kostole, ani v obchode nevidela. Aj po voľbách stretávala\nobyvateľov obce a myslí si, že majú o nej dobrú mienku, pretože jej dávali na vedomie, že\nsú sklamaní, lebo nebola zvolená.\nNa ďalšiu otázku svojho právneho zástupcu, či zvolení poslanci pred voľbami robili\nnejakú kampaň, sťažovateľka uvádza, že o tom nevie. Ona sama kampaň robila iba tak, že\noslovovala ľudí.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či sťažovateľka už kandidovala\nza poslankyňu v minulosti, udáva, že áno, ale nebola zvolená a nevie, koľko mala hlasov.\nAlenku\n\nstretáva, ale málo. Na doplňujúcu otázku v tomto smere ďalej\n\n31\n\nsťažovateľka udáva, že Alenka do obce chodí často, chodí aj do kostola, ale nevie, či tu má\ntrvalý pobyt.\n25. Sťažovateľ a účastník konania Ján Kaňuk uviedol, že tak, ako aj v športe, aj pri\nvoľbách by mal platiť princíp fair-play, čo sa však porušilo. Je tesne pod čiarou ako\nnezvolený kandidát a čisto matematicky je toho názoru, že novoprihlásení voliči rozhodli aj\no jeho stave, a preto sa rozhodol pripojiť sa k sťažnosti zaslanej ústavnému súdu. Pár dní\npred voľbami sa šírila „fáma“ od poľovníkov, že sa prihlásilo veľa ľudí na trvalý pobyt\nv obci, nechcel tomu veriť, až na voľbách sa overilo, že je to pravda, lebo prichádzali voliť\ncudzí ľudia, ktorých nepozná.\nNa otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že podľa jeho názoru\nmotivácia tohto prihlásenia bolo jednoznačne zachovanie poľovníctva v Osturni. V podstate\nišlo o zastrašovanie ľudí, aby pozháňali voličov. Podľa ústneho prejavu to bol pán\nGregorička – manžel zvolenej starostky. Sťažovateľ pozná veľmi málo (alebo nikoho)\nz tých ľudí, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt. Nevnímal, že by sa títo ľudia po voľbách\nobjavili v obci v kostole alebo niekde inde. Sťažovateľ je rodák z Osturne. Nikdy nevnímal,\nže by bol nárast obyvateľov taký veľký ako pred voľbami, tá demografická krivka je\nopačná, pôrodnosť klesá. Má vedomosť, že to bol\nľudia prihlasujú na trvalý pobyt. Pán\n\n, ktorý sa dopočul, že sa\n\nsa tiež chcel prihlásiť vo štvrtok alebo v piatok,\n\navšak obecný úrad bol z technických príčin zatvorený.\nSťažovateľ iba počul, že u pána\n\nbola starostka údajne počas moratória.\n\nNa otázku svojho právneho zástupcu sťažovateľ udáva, že nevnímal, že by skupina\nposlancov, ktorá bola zvolená, robila kampaň. Iba počul, že Katka Závacká chodila s pani\nstarostkou a robili kampaň.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej sťažovateľ udáva, že nechce\npovedať, že nerobil kampaň, ale robil ju minimálne. Pri kostole nikoho nežiadal, aby sa\nprihlásil na trvalý pobyt. Iba počul o niektorých, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt.\npozná, stretáva ho v obci. Na ďalšiu otázku, či pozná\nudáva, že ho pozná a stretáva.\n\n32\n\n, sťažovateľ\n\n26. Sťažovateľ a účastník konania Jozef Lešundák, Osturňa 2\n\n, udáva, že vnímal\n\npred voľbami, že na trvalý pobyt bolo prihlásených viacero ľudí. Nevie, kto to organizoval,\nbola to asi starostka, ale bolo to organizované a dôvod bol, aby bola zvolená.\nZ novoprihlásených obyvateľov niektorých pozná, ale nevníma, že by sa zúčastnili života\nobce. Sťažovateľ je rodák z Osturne. Podľa jeho slov ešte nebol taký nárast obyvateľov, ako\nto bolo pred voľbami.\nNa otázku svojho právneho zástupcu, či vie o tom, že sa na prihlasovaní nových\nobyvateľov angažovalo poľovnícke združenie, odpovedá, že to nikto nepovie, ale on vie, že\nto boli poľovníci.\nNevnímal, že by v čase moratória bola vedená volebná kampaň. Vie o tom, že\nobecný úrad bol pred voľbami z technických príčin zatvorený, ale nevie, či sa niekto chcel\nprihlásiť na trvalý pobyt.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, čo organizovala pred voľbami,\nsťažovateľ udáva, že to bola vec starostky – prihlasovanie ľudí. Na to Kristína Gregoričková\nudáva, že je to klamstvo. Sťažovateľ konkrétne nevie, koľko poľovníkov sa prihlásilo na\npobyt. Hovorí, že\n\nje možno poľovník, ale papiere nevidel a tiež nevie, či pán\n\nje poľovník. Podľa slov sťažovateľa\na\n\nbýva v Poprade\n\nnepozná.\n27. Odporca a účastník konania Tomáš Kosturák udáva, že žiadnu kampaň nerobil\n\na nevie o tom, že by niekto organizoval prihlasovanie voličov na trvalý pobyt. Prvýkrát sa\ns tým stretol, keď bol voliť, že niekto sa spýtal, kto bola tá osoba, ktorá bola voliť. Odporca\ntých ľudí, ktorí boli prihlásení pred voľbami, nevidel, iba v správach počul, že to tak bolo.\nOdporca je rodák z Osturne. Volebnú kampaň nerobil ani sám, ani s ostatnými poslancami,\npredtým nekandidoval za poslanca.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporca udáva, že sám bol prekvapený\nz úspechu, čo bolo možno tým, že ostatní chodili za ľuďmi, otravovali ich a možno chceli\nzmenu. To, že by Poľovnícke združenie Bystrá v Osturni nabádalo ľudí k tomu, koho majú\nvoliť, a k prihlasovaniu sa na trvalý pobyt odporca nevnímal, lebo sa s tými ľuďmi nestýkal.\nNevie, ktorí ľudia sa prihlásili na trvalý pobyt, preto je pre neho ťažké reagovať na otázku,\nči vníma tých nových ľudí po voľbách.\n\n33\n\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporca udáva, že v obci žijú\nprevažne starší ľudia, mladých tu až tak veľa nie.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej odporca udáva, že kandidoval\nako nezávislý kandidát.\nNa ďalšiu otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či si myslí, že podporu\ndostal od mládeže, odporca udáva, že aj od mládeže, ale aj od starších, priemerný vek\nobyvateľov v obci odporca nepozná.\n28. Odporca a účastník konania Michal Brejčák uviedol, že podľa jeho názoru\nvoľby prebehli v súlade so zákonom. Až teraz sa dopočul, že sa pred voľbami prihlásilo\nna trvalý pobyt v obci viacero ľudí, v deň volieb to nevedel.\na\nv kontakte.\n\npozná, sú to menovci, sú z dediny a nie je s nimi\nje iba odporcov menovec. Keďže býva v Osturni, poľovníkov\n\npozná, ale nemá vedomosti, že by niečo organizovali.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporca udáva, že je rodák z Osturne, bol\nhneď zrána voliť, ale nevnímal cudzie osoby.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či vníma v obci nových ľudí po voľbách,\nodporca udáva, že ťažko povedať, lebo sú tu chatári a cudzí, ktorí tiež chodia do kostola,\na nevie, či sú prihlásení v obci. On sa iba zo správ dozvedel, že je tu nárast obyvateľov\npred voľbami, pred tým o takýchto javoch nevedel.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, čomu pripisuje odporca taký\nveľký záujem o trvalý pobyt pred voľbami, odporca udáva, že možno to súvisí s projektom\nGoralská dedina, v súvislosti s ktorým spísali petíciu, a keďže poslanci na to nereagovali,\nľudia sa chceli týmto spôsobom vyjadriť. Petíciu organizoval petičný výbor a nevie, kto\nv ňom bol, nevie, či tam bol pán Gregorička. Podľa názoru odporcu v súvislosti s týmto\nprojektom sa ľudia mohli prihlásiť na trvalý pobyt z dôvodu, že pri petícii neboli vypočutí.\nNa otázku zvolenej starostky a odporkyne Kristíny Gregoričkovej odporca udáva, že\nkandidoval ako nezávislý kandidát a za poslanca bol zvolený asi na šieste volebné obdobie.\nOdporca dodáva, že\n\na\n\nsú rodičia neúspešnej kandidátky\n\nMárie Kaňukovej.\n\n34\n\n29. Odporca a účastník konania Jozef Potok uviedol, že si myslí, že voľby v obci\nprebehli korektne. Možno nie celý mesiac pred voľbami sa prihlásil na trvalý pobyt\nv Osturni a kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva v súvislosti s tým, že je\nnemalým vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa má uskutočniť projekt Goralská dedina,\na táto záležitosť mala byť niekedy v lete prediskutovaná. Obecné zastupiteľstvo podľa\nodporcu zmenilo program, z diskusie o uvedenom projekte nič nebolo. Podľa odporcu sa tak\nľudia rozhodli zmeniť veci vo voľbách, a tak sa aj stalo. Nevie, čo by sa stalo, keby boli\nzrušené voľby, je toho názoru, že v demokracii má každý jeden hlas a môže meniť pomery.\nNikto nevie povedať, koho volili tí, ktorí sa prihlásili na pobyt v obci. Pokiaľ by boli nové\nvoľby, brat aj sestra by sa podľa odporcu zúčastnili volieb, teraz volili každý doma.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov odporca udáva, že pokiaľ spomínal ľudí,\nmyslel tým dedinčanov.\nNa ďalšiu otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či odporca robil aktívnu kampaň,\ntento udáva, že hovoril len s bratmi, rodinou a so známymi. Nevie, kto sú tí prihlásení ľudia,\nmuseli by mu predložiť zoznam, a tak by mohol povedať, koho pozná a koho nepozná.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či vnímal, že po voľbách je viacero\nobyvateľov, ktorí sa zapájajú do života obce, chodia do kostola a pod., odporca udáva, že on\ndo kostola chodí málo, chodia tam iba skalní, v obci už po 16.00 h nevidno ľudí. O tom, že\nby Poľovnícke združenie Bystrá v Osturni nabádalo ľudí, aby sa prihlasovali na pobyt, nemá\nvedomosti.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či v lokalite, kde sa spomínaný\nprojekt má realizovať, má nehnuteľnosti aj jeho manželka, odporca hovorí, že áno, ešte aj\nbrat a sestra.\nNa ďalšiu otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, ako sa odporca angažuje\npo voľbách, tento udáva, že je v speváckom súbore, na sviatok sv. Mikuláša sa ponúkol, že\nmá koňa a chcel by obnoviť tradície v obci a okrem toho by bolo vhodné vytvoriť\nspoločenstvo v obci aj s tými, ktorí sú na opačnej strane.\n30. Svedkyňa Simona Lazaráková,\n\n, udáva, že by\n\nchcela apelovať na to, že bol vypočutý pán\n\n– jej ujo, ktorý síce má nehnuteľnosti,\n\n35\n\nale v súdnom konaní, okrem toho sa na vypočutie nedostavili\na\n\n, pani\n\n, ktorý sa už z obce odhlásil.\nNa otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či sa pred voľbami vo štvrtok a v piatok\n\ndalo prihlásiť na trvalý pobyt, svedkyňa udáva, že ona sa chcela s mamkou prihlásiť, ale\nvzhľadom na to, že v piatok bol obecný úrad zatvorený, k tomu nedošlo. Malo to byť\nz dôvodu, aby sa nedošli prihlásiť ďalší, pričom vie asi o šiestich ľuďoch, čo chceli prísť,\nale nebolo im to umožnené. Vie, že je to rodina\n\n.\n\nAko členka volebnej komisie si svedkyňa všimla, že bola veľká účasť voličov, prišli\nobčania, ktorí boli pod vplyvom alkoholu a mali problém sa podpísať, a všimla si tiež, že\nten dotyčný má pokrčenú obálku, ale na lístku boli pekné krúžky. Nevie si to inak vysvetliť,\nlen vie, že v minulosti boli dvojaké hlasovacie lístky a mohlo sa stať, že boli skopírované.\nObyvateľov obce pozná od detstva, v deň volieb však vnímala, že sú na voľbách\nľudia, ktorých nepozná. Na benzínovej čerpacej stanici jej predavačka povedala, že má\nvedomosti o tom, že ľudia z poľovníckeho združenia sa musia prihlásiť na trvalý pobyt.\nÚdajne sa aj vyjadrovali, že pán\n\npovedal, že prišiel len kvôli poľovaniu.\n\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, koľko poľovníkov sa prihlásilo\nna trvalý pobyt, svedkyňa udáva, že si myslí, že dosť, pokiaľ nie poľovníci, boli to ich\npríbuzní.\nNa ďalšiu otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či pán\nje prihlásený u\n\n, ktorý\n\n, je poľovník, svedkyňa udáva, že to nevie.\n\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, prečo sa ľudia chceli prihlásiť\nna poslednú chvíľu, udáva, že sa ľudia dozvedeli, aké veci sa v obci dejú. Dozvedeli sa to\nod poľovníkov a od ľudí v kostole.\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či svedkyňa dostala\npožadovanú odpoveď na základe infozákona, udáva, že nevie, či ju dostala v stanovenej\nlehote.\nNa ďalšiu otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či svedkyňa ako členka\nvolebnej komisie dodržala mlčanlivosť pred volebnou miestnosťou, či neovplyvňovala\nvoličov pred volebnou miestnosťou, svedkyňa udáva, že dodržala všetko, nikoho\nneovplyvňovala.\n\n36\n\nNa otázku zvolenej starostky Kristíny Gregoričkovej, či v čase volieb poskytovala\nreportáž RTVS, svedkyňa udáva, že neposkytovala reportáž.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nPodľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne\na správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý\npobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.\nPodľa čl. 69 ods. 2 ústavy obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného\nzastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej\núzemí trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného\na priameho volebného práva tajným hlasovaním.\nPodľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej\núzemí trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným\nhlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva\nsprávu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím\nvolebného obdobia ustanoví zákon.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\ndo orgánov územnej samosprávy.\n32. Podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť pre\nneústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku\nvolieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická\nstrana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo\nkandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.\n\n37\n\nPodľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu\nmiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.\nSťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti\nmusia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\na) vyhlásiť voľby za neplatné,\nb) zrušiť napadnutý výsledok volieb,\nc) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne\nzvolený,\nd) sťažnosť zamietnuť.\nPodľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1\npísm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.\nPodľa § 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde nález, ktorým sa vyhlásili voľby\nza neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky\na Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.\nPodľa § 63 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b)\na c) oznámi ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu\nmiestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu\nuvedenému v § 61.\nPodľa § 63 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa\noznamuje iba sťažovateľovi.\nPodľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o sťažnosti\nna neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti\nvýsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.\n33. Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec je\nsamostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,\nktoré majú na jej území trvalý pobyt.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone\nsamosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.\n\n38\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá má\nna území obce trvalý pobyt.\n34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej\nrepubliky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 253/1998 Z. z.“) trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho\nbydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.\nPodľa § 3 ods. 8 zákona č. 253/1998 Z. z. občan je povinný pri hlásení trvalého\npobytu predložiť\na) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze; ak ide o dieťa\ndo 18 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa vydaný orgánmi\nSlovenskej republiky,\nb) platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom\nobčianstve Slovenskej republiky, ak nemá občiansky preukaz alebo potvrdenie\no občianskom preukaze,\nc) údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva\nalebo spoluvlastníckeho práva k budove alebo jej časti podľa odseku 2; ak budú naplnené\npodmienky podľa osobitného predpisu, doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy\nalebo jej časti podľa odseku 2 vydaný podľa osobitného predpisu,\nd) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným\npodpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa\n§ 4 ods. 6 písm. b); toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak\n1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,\n2. ide o prihlásenie občana, ktorý má zriadené vecné bremeno doživotného užívania\nnehnuteľnosti,\n3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka alebo\n4. vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti potvrdia svojím\npodpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalý\npobyt pred zamestnancom ohlasovne.\n\nV.\n39\n\nVýchodiská a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal predovšetkým z podaných\nsťažností a ich príloh, z doplnenia sťažností, z vyjadrení odporcov a k nim zaslaných príloh,\nz výpovedí svedkov, sťažovateľov a odporcov, zo stanovísk dožiadaných orgánov verejnej\nmoci a z príloh nimi zaslaných, ako aj z volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb\ndo orgánov samosprávy obce Osturňa uskutočnených 10. novembra 2018. Ústavný súd\ntaktiež vychádzal z vlastnej zisťovacej činnosti a zo skutočností ústavnému súdu známych\nz úradnej činnosti, akcentujúc a rešpektujúc ústavný poriadok Slovenskej republiky\na judikatúru ústavného súdu.\n35.1 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Osturňa\nkonaných 10. novembra 2018 vyplýva, že v jednom volebnom obvode s jedným volebným\nokrskom v obci Osturňa bolo zapísaných 289 osôb v zozname voličov, pričom vo voľbách\nboli vydané obálky 252 voličom a bolo odovzdaných 252 obálok. Z toho bolo 247 platných\nhlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva a 249 platných\nhlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Vo voľbách sa volilo 5 poslancov obecného\nzastupiteľstva a 1 starosta obce.\nZa poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa bolo zvolených 5 poslancov,\nmenovite Tomáš Kosturák (145 hlasov), Michal Brejčák (141 hlasov), Peter Kapráľ\n(136 hlasov), Katarína Závacká (131 hlasov) a Jozef Potok (120 hlasov).\nZa starostku obce Osturňa bola vo voľbách zvolená Kristína Gregoričková\n(137 hlasov).\nKandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa,\nsú Ján Kaňuk (116 hlasov), Bc. Mária Kaňuková (101 hlasov), Milan Garstka (88 hlasov),\nJozef Lešundák, Osturňa 1\n\n(88 hlasov), Jozef Lešundák, Osturňa 2\n\n(81 hlasov) a Mária\n\nLešundáková (21 hlasov).\nKandidát, ktorý nebol zvolený za starostu obce Osturňa je Ing. Vladimír Šimšaj\n(112 hlasov).\nZ celkového počtu 5 členov volebnej komisie bolo prítomných pri sčítavaní hlasov\n5 členov, pričom zápisnicu odmietla podpísať členka volebnej komisie Simona Lazaráková,\na to z dôvodu: „Mám podozrenie, že voľby boli zmanipulované... Medzi voličmi boli\n40\n\nobčania zrejme účelovo prihlásení k trvalému pobytu a mám podozrenie, že by mohlo ísť\no volebnú korupciu.“\n35.2 Z údajov evidovaných obcou Osturňa, ako aj z prihlasovacích lístkov na trvalý\npobyt zaslaných na vyžiadanie ústavného súdu obcou Osturňa 12. decembra 2018 vyplýva,\nže v období od 1. januára 2018 do 10. novembra 2018 sa na trvalý pobyt v obci Osturňa\nprihlásili títo obyvatelia:\n1.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n2.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 6. 11. 2018),\n\n3.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 6. 11. 2018),\n\n4.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 5. 10. 2018),\n\n5.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n6.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n7.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 9. 10. 2018),\n\n8.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n9.\n10.\n11.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 31. 8. 2018),\n(prihlásený na trvalý pobyt 5. 10. 2018),\n(prihlásená na trvalý pobyt 17. 9. 2018),\n\n12.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 5. 10. 2018),\n\n13.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 19. 10. 2018),\n\n14.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 25. 10. 2018),\n\n15.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 25. 10. 2018),\n\n16.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 2. 2. 2018),\n\n17.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 6. 11. 2018),\n\n18.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 5. 11. 2018),\n\n19.\n20.\n21.\n22.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 5. 11. 2018),\n(prihlásená na trvalý pobyt 8. 10. 2018),\n(prihlásený na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n(prihlásená na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n23.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 7. 11. 2018),\n\n24.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 6. 11. 2018),\n\n41\n\n25.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 9. 10. 2018),\n\n26.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 6. 9. 2018),\n\n27.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 6. 9. 2018),\n\n28.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 11. 10. 2018),\n\n29.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 12. 10. 2018),\n\n30.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 6. 11. 2018),\n\n31.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 12. 10. 2018),\n\n32.\n\n(prihlásená na trvalý pobyt 11. 10. 2018),\n\n33.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 2. 11. 2018),\n\n34.\n\n(prihlásený na trvalý pobyt 23. 10. 2018).\nVI.\nZávery ústavného súdu\n\n36. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť (sťažnosti) sťažovateľov,\nktorou namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva\nobce Osturňa, ako aj nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Osturňa\nuskutočnených 10. novembra 2018. Svoju sťažnosť smerujú aj proti výsledku uvedených\nvolieb.\n36.1 Ťažiskovým argumentom sťažovateľov je, že v krátkom časovom období\npred uskutočnením volieb do orgánov miestnej samosprávy došlo v obci Osturňa\nk nezvyčajnému nárastu počtu obyvateľov, ktorí sa tam prihlásili na trvalý pobyt. Títo\nnovoprihlásení občania mali zároveň aktívne volebné právo. Táto skutočnosť sa však\nvymyká z doterajšieho trendu, keďže v obci Osturňa sa za posledné roky prirodzene znižuje\npočet jej obyvateľov a za ostatné roky nebolo vonkoncom zaznamenané, žeby dochádzalo\nk významnému nárastu počtu jej obyvateľov z titulu prihlasovania sa na trvalý pobyt. Podľa\nsťažovateľov preto existuje dôvodné podozrenie, že títo „noví obyvatelia“ si pred voľbami\nprihlásili pobyt účelovo s jediným cieľom, a to ovplyvniť výsledky volieb v obci Osturňa.\nPodľa sťažovateľov voľby do orgánov miestnej samosprávy konané v obci Osturňa\n10. novembra 2018 neprebehli v súlade s ústavnoprávne regulovanou koncepciou, ktorá\nvytvára právne postavenie osobného základu územnej samosprávy, a to najmä z dôvodu, že\n\n42\n\nskupina najmenej 35 voličov zúčastnených na voľbách do orgánov samosprávy obce\n(starostu, ako aj poslancov obecného zastupiteľstva) nemala reálny záujem stať sa súčasťou\núzemného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí\nvolí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný\nrozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.\nSťažovatelia taktiež namietajú porušenie volebného moratória. Uvádzajú, že\nzo strany kandidátky na starostku obce Osturňa Kristíny Gregoričkovej, ako aj zo strany\nkandidátky na poslankyňu Kataríny Závackej došlo podľa sťažovateľom dostupných\ninformácií k porušeniu volebného moratória tým, že tieto kandidátky navštevovali\nobyvateľov obce a ovplyvňovali ich takým spôsobom, že im oznamovali, koho majú voliť,\na rozdávali im listy s číslami kandidátov, ktoré je potrebné označiť. Z čestného prehlásenia\npodľa odkazu sťažovateľov vyplýva, že 8. novembra 2018 ho navštívila\nkandidátka na starostku obce Osturňa Kristína Gregoričková a kandidátka na poslankyňu\nobecného zastupiteľstva Katarína Závacká, ktoré mu odovzdali hlasovací lístok s číslami\nkandidátov, ktorých mal voliť.\n1. Všeobecne k významu samosprávy\n37. Možnosť ľudí obývajúcich určitú oblasť spravovať časť verejných vecí\nna municipálnej\n\núrovni\n\nprostredníctvom\n\nsvojich\n\nvolených\n\nreprezentantov\n\nje\n\nneodmysliteľnou črtou rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy\nvecí priamo sa dotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky\ndecentralizácie) a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy\nčasti verejných vecí na lokálnej úrovni (úrovni územnej samosprávy) kontinuálne poukazuje\nuž desaťročia odborná spisba (porov. napr. MILL, J. S. Considerations on representative\ngovernment. Londýn : Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865, s. 111 a nasl.;\nSMITH, J. T. Local self-government and centralization. Londýn : John Chapman, 1851;\nz domácej novšej spisby porov. napr. OROSZ, L. – SVÁK, J. – BALOG, B. Základy teórie\nkonštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012, s. 389 a nasl.). Na území\ndnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy s demokratickými\nčrtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok 1849 (tzv. marcová\nÚstava), resp. rok 1870, v ktorom bol prijatý zákonný článok XLII z roku 1850\n43\n\no usporiadaní orgánov verejnej moci (v maďarskom origináli: 1870. évi XLII. törvénycikk\na köztörvényhatóságok rendezéséről).\n37.1 Slovenská republika sa ako demokratický právny štát prihlásila k myšlienke\nprenesenia správy časti verejných vecí na úroveň samosprávnu (územnú samosprávu).\nTomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne čl. 64 až čl. 71 ústavy.\nZákladom územnej samosprávy je obec (čl. 64 ústavy). Obec je samostatný územný\nsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej\núzemí trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce\n(čl. 69 ods. 1 ústavy). Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j. na\núrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou, t. j.\nvoliči svoju moc v oblasti správy verejných vecí na samosprávnej úrovni nerealizujú\npriamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov.\n37.2 Z ústavnej úpravy územnej samosprávy teda vyplýva, že obec ako jednotka\núzemnej samosprávy je nadaná verejnou mocou (porov. nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 6/2011 z 2. marca 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 1669/11 zo 7. mája 2013), pričom zdrojom tejto moci sú občania (resp. obyvatelia)\ns trvalým pobytom na jej území (čl. 64a ústavy). Z uvedeného plynie ďalšia konklúzia,\nv zmysle ktorej voľby do orgánov samosprávy obce sú prostriedkom pravidelného\nobnovovania verejnej moci (porov. PL. ÚS 79/2011).\n2. Všeobecne k voľbám do orgánov samosprávy\n38. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých\npolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať\nslobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\n38.1 Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami\nvyjadrenými\n\nv ústave\n\na svojou\n\npovahou\n\novplyvňuje\n\nformovanie\n\npolitických\n\nsíl\n\nv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz\n\n44\n\npredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu\n(PL. ÚS 19/98). Nie je tomu inak ani pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.\n38.2 So slobodnou súťažou politických síl prostredníctvom volieb však bytostne\nsúvisia volebné podvody (Fraudes électorales/Wahlbeeinflussungen), ktoré boli vlastné už\nvolebným procesom v štátoch predvojnovej Európy koncom 19. a začiatkom 20. storočia\n(k tomu bližšie pozri JOACHIM, V. Podvody volební a jejich vliv na platnost voleb.\nŽižkov : Lad. Štorkán a Al. Jaroš, 1913, s. 4 a nasl.). Termínom „volebný podvod“ sa tu\nnemá na mysli iba skutok v rovine trestnoprávnej, ale akýkoľvek čin alebo skutok, ktorý je\nspôsobilý ohroziť alebo vylúčiť čistotu alebo slobodu volieb (ibid., s. 5).\n38.3 V zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa modernej teórie ústavného\npráva) sa uvedený termín transformuje na termín „volebné vady“, pričom voľby môžu byť\nspochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.\nnesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne\nsčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému\novplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých\nprostriedkov volebnej kampane).\n38.4 Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že volebné vady sa v tomto štádiu\nkonania neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva\nvolebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv\nna celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda\nzisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.\n3. Všeobecne k ochrane ústavnosti vo volebných veciach\n39. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana\npráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné\nvolebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.\nobyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)\nv danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať\npri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie\n45\n\nza člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť\nvolebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké\npostavenie (PL. ÚS 110/07, PL. ÚS 6/2011, PL. ÚS 65/2014).\n39.1 V rámci ochrany ústavnosti vo volebných veciach môže ísť napr. o takú volebnú\nvadu, ktorá je spojená so samotnou ústavnosťou volieb, napríklad priama negácia výkonu\naktívneho volebného práva (fyzické bránenie osobám v účasti na voľbách) alebo podstatný\nzásah do ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má\nvyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho\nsubstrátu územnej samosprávy (k tomu pozri PL. ÚS 68/2014) a pod.\n39.2 V posledných rokoch judikatúra ústavného súdu kladie akcent aj na ochranu\nústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu\nobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej\nsamosprávy. V tomto smere ústavný súd preskúmava predovšetkým ad hoc prihlasovanie sa\nobyvateľov na trvalý pobyt v obci, zväčša vo väčšom rozsahu a bezprostredne\npred uskutočnením volieb. Ak sa totiž v zmysle judikatúry ústavného súdu preukáže, že\nnapriek formálne legálnemu prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“\nobyvatelia (v počte, ktorý má potenciál ovplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávy,\na bezprostredne pred uskutočnením volieb) obce nemajú skutočný záujem (čo je potrebné\ndokázať na základe konkrétnych skutočností) podieľať sa na výkone obecnej samosprávy,\npotom je v základoch narušená už popísaná ústavná koncepcia, čo má za následok, že\nobyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa na samospráve obce budú podliehať\nvýkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne obsadenie neodráža\nvýlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do orgánov samosprávy obce neplnia jednu\nzo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu\nobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej\nsamosprávy. Takým voľbám chýba ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie\núzemného samosprávneho celku (porov. PL. ÚS 6/2011, mutatis mutandis PL. ÚS 110/07).\nNutné je však poznamenať, že ústavný súd skúma každý prípad jednotlivo a skúma\na hodnotí všetky aspekty a špecifiká konkrétneho prípadu.\n\n46\n\n39.3 V ostatných rokoch sa opísanej problematike ústavný súd podrobne venoval\nnajmä v uznesení sp. zn. PL. ÚS 68/2014 z 18. februára 2015, v ktorom prezentoval ďalej\nv tomto uznesení aplikované myšlienkové a interpretačné postupy (test) esenciálne\npri zisťovaní naplnenia ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce\nmá vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť\npersonálneho substrátu územnej samosprávy, na podklade konkrétnej volebnej sťažnosti\na námietok o účelovom prihlasovaní obyvateľov na trvalý pobyt v obci bezprostredne\npred voľbami.\n4. Všeobecne k ochrane zákonnosti vo volebných veciach\n40. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie\nvolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb\ndo orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb\ndo orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia\npráv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov\n(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).\n40.1 Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby\nza neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu\nzákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo\nzávažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh\nvolieb (porov. napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé\nporušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.\nÚstavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel zákona\no voľbách, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo\nvoľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už\nspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby\na ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (porov. napr. PL. ÚS 73/07).\n\n47\n\n40.2 S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť\nsplnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:\n(i) protizákonnosť, t. j. porušenie zákonov týkajúcich sa volieb,\n(ii) vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta\na\n(iii) intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá\nodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej\nvôle voličov.\n5. K účelovosti prihlásenia sa 34 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa\n41. Z doručených listinných dôkazov, vyjadrení dožiadaných orgánov verejnej moci,\nvolebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obce Osturňa konaných\n10. novembra 2018 a vlastnou zisťovacou činnosťou ústavný súd zistil, že počas roka 2018\nsa na trvalý pobyt v obci Osturňa prihlásilo 34 obyvateľov (pozri bod 35.2 toho uznesenia).\n41.1 Z 34 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018 sa\nvolieb do orgánov samosprávy obce Osturňa konaných 10. novembra 2018 zúčastnilo\n33 novoprihlásených obyvateľov. Z novoprihlásených obyvateľov sa volieb nezúčastnila\n. Z 33 obyvateľov, ktorí sa zúčastnili volieb do orgánov samosprávy obce\nOsturňa konaných 10. novembra 2018, sa 1 obyvateľka/volička prihlásila na trvalý pobyt\n2. februára 2018, ostatní 32 obyvatelia sa prihlásili na trvalý pobyt v rozmedzí\nod 31. augusta (1 obyvateľ) do 7. novembra 2018. Väčšina novoprihlásených obyvateľov sa\nprihlásila na trvalý pobyt v októbri (14 obyvateľov) a v novembri (15 obyvateľov),\n3 obyvatelia sa prihlásili na trvalý pobyt v septembri 2018.\n41.2 Úlohou ústavného súdu je ustáliť, či prihlásenie 34 obyvateľov na trvalý pobyt\nv obci Osturňa v roku 2018 a s tým spojená možnosť týchto obyvateľov uplatniť ich aktívne\nvolebné právo vo voľbách uskutočnených 10. novembra 2018 zodpovedá dikcii ústavnej\nkoncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov\nobce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.\n\n48\n\n41.3 V úvode ústavný súd predznamenáva, že právo na slobodný výber miesta\npobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je ústavou zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1\nústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť\nštátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných\na na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody (čl. 23 ods. 3 ústavy). Orgány\nverejnej moci aplikujúce podústavné, jednoduché právo (einfaches Recht) reglementujúce\nparciálne otázky slobody pobytu sú povinné v prípade nejasnosti právnej úpravy túto\ninterpretovať ústavnokonformným spôsobom tak, aby bola zachovaná sloboda pobytu\na v prípade zákonného obmedzenia slobody pobytu z dôvodov uvedených v čl. 23 ods. 3\nústavy je potrebné slobodu pobytu obmedziť len v miere nevyhnutnej na ochranu ústavou\nchráneného záujmu podľa čl. 23 ods. 3 ústavy.\n41.4 Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákona\nč. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej republiky)\nspravidla v mieste jeho bydliska. Pre účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenie\ntrvalého pobytu občana (§ 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z. z.). Zákon č. 253/1998 Z. z.\nstanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť splnenia iba formálnych podmienok\nohlásenia trvalého pobytu. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovaný svoj jeden\ntrvalý pobyt a samotné ohlásenie trvalého pobytu v určitom mieste nelimituje občana\nv slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a pobytu. Ohlásenie trvalého pobytu má\nevidenčný charakter (porov. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.).\n41.5 Miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt, však ústavodarca spojil\ns miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce\n(čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ústavodarca pri spojení miesta výkonu aktívneho volebného práva\nvo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom ohláseného trvalého pobytu vychádzal\nz logicky konštruovanej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálne\nbýva, ovplyvňuje a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na území\nktorej má trvalý pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci. Reálny život\nvšak so sebou prináša nespočetné mutácie vzťahu „občan – pobyt – bydlisko – obec“, keďže\nnie je výnimočným javom, ak občan za svoje bydlisko považuje viacero miest, zdržiava sa\n\n49\n\npočas bežného roka striedavo na viacerých miestach, je napr. spoločensky, ekonomicky\nalebo súkromne aktívny na viacerých miestach (príp. v obciach). Ústava (a napokon ani\nzákon) však nemôže postihnúť všetky typy spoločenskej aktivity a výkonu slobody pobytu\nobčana na účely určenia miesta výkonu aktívneho volebného práva, a preto ústavodarca\nspojil miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce\ns miestom, kde občan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil trvalý pobyt, pričom\nsa vychádza práve z už uvedenej a logicky najprípustnejšej právnej fikcie.\n41.6 To znamená, že občan, ktorý (napr. striedavo) obýva viacero miest (obydlí), je\nnapr. ekonomicky, spoločensky alebo súkromne aktívny na viacerých miestach, má iné\nväzby k viacerým miestam (napr. vlastnícke vzťahy), sa môže slobodne rozhodnúť,\nv ktorom mieste ohlási svoj trvalý pobyt (za splnenia formálnych zákonných podmienok).\nNavyše ústava ani zákon č. 253/1998 Z. z. v smere ohlásenia trvalého pobytu v určitom\nmieste neobmedzujú ani toho občana, ktorý nemá k tomuto miestu žiadnu z už popísaných\nväzieb. Dôvodom je evidenčný charakter hlásenia trvalého pobytu. Orgánu verejnej správy\npríslušnému pre vedenie evidencie pobytu občanov a ohlásenie trvalého pobytu ústava ani\nzákon č. 253/1998 Z. z. neumožňujú požadovať od občana pri ohlásení trvalého pobytu\npreukázanie účelu alebo úmyslu ohlásenia ani preukázanie väzieb k miestu (k obci/mestu),\nkde občan hlási svoj trvalý pobyt. Ak občan splnil formálne náležitosti ohlásenia trvalého\npobytu (porov. najmä § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z.), obec obligatórne\nprihlási občana na trvalý pobyt.\n41.7 Prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného\npráva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie je v zásade oprávnený skúmať\na na tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do orgánov samosprávy\nobce ani ústavný súd v konaní vo volebných veciach.\n41.8 Výnimku tvorí situácia, ak by celý reťazec týchto spoločenských procesov\n(ohlásenie trvalého pobytu a následný výkon aktívneho volebného práva) bol negáciou\nústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu\n\n50\n\nobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej\nsamosprávy.\n41.10 Pertraktovaná situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dôjde v zákonne\nbezchybnom (t. j. pri neporušení zákona) procese (i) k prihláseniu sa na trvalý pobyt\nznačného počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie je preukázaná žiadna väzba na dané miesto\n(obec), a (iii) k prihláseniu na trvalý pobyt týchto obyvateľov dôjde bezprostredne\npred uskutočnením volieb. Tieto 3 podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom, ako\nuž bolo uvedené, ústavný súd skúma každý prípad jednotlivo a skúma a hodnotí všetky\naspekty a špecifiká konkrétneho prípadu (porov. PL. ÚS 68/2014).\n41.11 K (i) prihláseniu sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov ústavný súd\nuvádza, že len značný počet obyvateľov, resp. v užšom zmysle oprávnených voličov\n(samozrejme\n\n„početnosť“\n\nvo význame „zásadnosť“\n\nsa\n\nskúma\n\nvždy\n\njednotlivo\n\ns prihliadnutím na pôvodný počet oprávnených voličov v obci spred prihlásenia sa týchto\n„novoprihlásených“ obyvateľov), má potenciál ovplyvniť volebný výsledok.\n41.12 K (ii) neexistencii väzby k miestu (obci) ohlásenia trvalého pobytu ústavný súd\nopakuje, že pôjde o občana, ktorý nebýva na danom mieste (nemá bydlisko v obci) ani sa\nv ňom prechodne nezdržiava a nezdržiaval, nevykonáva napr. ekonomické, spoločenské\nalebo súkromné aktivity v danom mieste (obci), nemá ani iné väzby k miestu alebo obci\n(napr. vlastnícke vzťahy) a pod. Naopak, preukázanie takejto väzby odôvodňuje\nkonštatovanie skutočného záujmu občana podieľať sa na výkone obecnej samosprávy.\n41.13 K (iii) prihláseniu na trvalý pobyt bezprostredne pred uskutočnením volieb\nústavný súd konštatuje, že len bezprostredné prihlásenie značného počtu obyvateľov, ktorý\nnemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý pobyt legitimizuje zásah ústavného\nsúdu do uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce. V prípade, že k prihláseniu\nznačného počtu obyvateľov, ktorí nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý\npobyt v obci dôjde v období, ktoré nie je obdobím bezprostredne predchádzajúcim\nuskutočneniu volieb do orgánov samosprávy obce, ale pri ktorom je možné vzhľadom\n\n51\n\nna dobu medzi ohlásením trvalého pobytu a uskutočnením volieb racionálne očakávať\nvytvorenie určitej väzby občana k miestu (obci), nie je možné zo strany ústavného súdu\nzasahovať do uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce.\n41.14 Na tomto mieste je potrebné zo strany ústavného súdu aplikovať prezentované\nprincípy na prihlásenie sa 34 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa počas roka 2018.\n42. (i) POČET PRIHLÁSENÝCH OBYVATEĽOV NA TRVALÝ POBYT\n42.1 V jednom volebnom obvode s jedným volebným okrskom v obci Osturňa bolo\nzapísaných 289 osôb v zozname voličov. Uvedený počet zahŕňa aj 34 obyvateľov\nprihlásených na trvalý pobyt v obci Osturňa počas roka 2018. Možno teda matematicky\nuzavrieť, že počet oprávnených voličov narástol v obci Osturňa v roku 2018\nz predpokladaných 255 oprávnených voličov na 289 oprávnených voličov, čo činí nárast\noprávnených voličov o 13,33 %.\n42.2 V tejto súvislosti nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že každý z 34\nobyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018 bol v čase konania\nvolieb do orgánov samosprávy obce Osturňa oprávneným voličom v zmysle § 3 zákona\nč. 180/2014 Z. z. („Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18\nrokov veku podľa podmienok ustanovených v osobitných častiach.“).\n42.3 Vhodné je tiež poukázať na skutočnosť, že vo voľbách do orgánov vyšších\núzemných celkov v roku 2017 bolo v obci Osturňa zapísaných 267 oprávnených voličov.\n42.4 Samotný nárast (bez ďalšieho, t. j. čisto matematicky) oprávnených voličov\nv obci Osturňa v roku 2018 ústavný súd hodnotí ako spôsobilý reálne ovplyvniť výsledok\nvolieb.\n43. (ii) EXISTENCIA VÄZBY K MIESTU ALEBO OBCI\n43.1 Dôležitou premennou v ďalšom posudzovaní veci ústavným súdom je, že\nz dotknutých 34 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018 sa\njedna obyvateľka/volička (p.\n\n) prihlásila na trvalý pobyt 2. februára 2018,\n52\n\nčiže v dostatočnom predstihu pred voľbami, čo znamená, že minimálne pri tejto voličke\nnemožno uvažovať o účelovom prihlásení sa na trvalý pobyt, resp. časový priestor\nod prihlásenia sa na trvalý pobyt do dňa konania volieb je dostatočný na vytvorenie si\nreálnych väzieb k obci.\n43.2 Pri ďalších 33 obyvateľoch prihlásených na trvalý pobyt ústavný súd zistil, že\n- 13 obyvateľov (\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n, Jozef Potok,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n) sa prihlásilo na trvalý\n\npobyt na nehnuteľnosti (dom/byt), ktoré podľa listov vlastníctva (LV) dlhodobo vlastnia\n(z nich 1 bol zvolený za poslanca – Jozef Potok, odporca v konaní pred ústavným súdom),\n- 9 obyvateľov (\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n) sa prihlásilo na trvalý pobyt na nehnuteľnosti (dom/byt),\n\nktoré podľa listov vlastníctva dlhodobo vlastnia ich príbuzní (t. j. osoby blízke v zmysle\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, napr. rodičia,\nsúrodenci, dcéra alebo syn),\n- 1 obyvateľka (\n\n) si prihlásila trvalý pobyt na nehnuteľnosť,\n\nktorú dlhodobo obýva a ku ktorej má na LV zriadené vecné bremeno práva doživotného\nužívania domu (ide o dom, ktorý vlastní podľa LV zvolená starostka Kristína Gregoričková\n– odporkyňa v konaní pred ústavným súdom),\n- 1 obyvateľ (\n\n) si prihlásil trvalý pobyt na nehnuteľnosť, ktorú 8 rokov\n\nobýva ako nájomník,\n- 1 obyvateľ (\n\n), ktorý si prihlásil trvalý pobyt v obci Osturňa v roku\n\n2018, už v minulosti bol prihlásený na trvalý pobyt v obci Osturňa od 25. júna 1998\ndo 30. júla 2008 na adrese Osturňa 214,\n- 3 obyvatelia (\n\n,\n\n,\n\n) prihlásení na trvalý pobyt\n\nv obci Osturňa dlhodobo vlastnia (resp. ich príbuzní – konkrétne otec prihláseného\n) v katastri obce Osturňa nehnuteľnosti – podľa LV ide o lesné pozemky, trvalo\ntrávnaté porasty, záhrady a pod.\n\n53\n\n43.3 Zvyšných 5 obyvateľov (\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n) prihlásených na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018\n\nnevlastní podľa zistení ústavného súdu (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri\nobce Osturňa žiadnu nehnuteľnosť (dom, byt, záhrady, lesné pozemky, trvalo trávnaté\nporasty alebo iné) ani nie sú preukázané iné právne vzťahy (napr. nájomné vzťahy, vecné\nbremená a pod.) k akýmkoľvek nehnuteľnostiam (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva,\niných listinných dôkazov a výpovedí svedkov či účastníkov konania) v katastri obce\nOsturňa a ústavný súd nepovažuje za preukázané, že boli osobami blízkymi už uvedeným\n28 obyvateľom alebo vlastníkom nehnuteľností, na ktoré si prihlásili trvalý pobyt\n(vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva, iných listinných dôkazov a výpovedí svedkov či\núčastníkov konania), alebo že by sa v minulosti zdržiavali v obci na určité účely a pod.\nPre úplnosť ústavný súd dopĺňa, že aj keď\n\na\n\nsi\n\nprihlásili trvalý pobyt na nehnuteľnosti, ktoré podľa LV vlastnia ich menovci, ústavný súd\nnepovažuje za preukázaný príbuzenský vzťah medzi týmito osobami.\n43.4 Z výpovedí svedkov, odporcov a napokon i sťažovateľov vyplýva, že motívom\nprihlásenia sa viacerých obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018 bola\nokrem iného možnosť aj prostredníctvom volieb ovplyvniť rozhodovanie o výstavbe\nprojektu „Goralská dedina“, ktorá mala podľa výpovedí a mienky svedkov zasiahnuť\ndo charakteru krajiny v okolí obce Osturňa (obec je pamiatkovou rezerváciou ľudovej\narchitektúry od roku 1979 na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky\nč. 315/1979 Zb. a kataster obce Osturňa patrí do ochranného pásma Pieninského národného\nparku, pozn.) a zároveň zasiahnuť do vlastníctva viacerých fyzických osôb vlastniacich\nv katastri obce Osturňa viaceré nehnuteľnosti.\n43.5 Z písomných vyjadrení i z ústnych výpovedí účastníkov konania a svedkov\n(napr. Michal Brejčák, Katarína Závacká, Kristína Gregoričková, Jozef Potok, svedok\n) vyplýva, že viacerí vlastníci nehnuteľností v katastri obce Osturňa a inak dotknuté\nfyzické\n\nosoby sa\n\nsnažili počas viacerých mesiacov vystupovať verejne proti\n\npripravovanému projektu výstavby „Goralskej dediny“, a to napr. účasťou na zasadnutí\nobecného zastupiteľstva alebo formou podpisu petície. Tieto aktivity však neboli podľa\nvýpovedí účinným nástrojom hájenia záujmov dotknutých subjektov.\n54\n\n43.6 Z výpovede viacerých svedkov, ktorí nevlastnia v katastri obci Osturňa\nnehnuteľnosť, ale majú trvalý pobyt v obci Osturňa od roku 2018, vyplýva, že obec dobre\npoznajú, dlhodobo v nej bývajú (výpoveď\n,\n\n), vyrastali v nej (napr.\n\n), často ju navštevujú pre účely športových a iných aktivít\n\n(napr.\n\n,\n\n), majú k nej minimálne citový vzťah, či už\n\nv spojitosti s rodinnými, alebo kultúrnymi väzbami.\n43.7 Vo výpovedi sťažovateľ a účastník konania Ing. Vladimír Šimšaj uviedol, že\nz ľudí, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018 niektorých pozná\nosobne, vie, že v obci žili, ale vydali sa alebo oženili, a potom z obce odišli.\n43.8 Odporkyňa a účastníčka konania Kristína Gregoričková vo výpovedi uviedla, že\nnovoprihlásení obyvatelia sa zdržiavajú v obci, chodia tam na víkendy a sú tam aj cez\ntýždeň, sú aj poľovníci, ale tých bola minimálna časť. Vyrastala v obci, možno všetkých\nnie, ale väčšinu prihlásených pozná, je dlhoročnou starostkou obce Osturňa.\n43.9 Sťažovateľ a účastník konania Ján Kaňuk vypovedal, že z novoprihlásených\nobyvateľov pozná\n\naj\n\n. Sťažovateľka a účastníčka\n\nkonania Mária Lešundáková vypovedala, že z novoprihlásených obyvateľov pozná\n, stretáva ju, ale málo. Na doplňujúcu otázku v tomto smere ďalej uviedla, že\ndo obce chodí často. Sťažovateľ a účastník konania Jozef Lešundák,\nOsturňa 2 , vo výpovedi udáva, že z novoprihlásených obyvateľov niektorých pozná.\n43.10 Odporca a účastník konania Michal Brejčák vypovedal, že novoprihlásených\nobyvateľov\n\na\n\npozná, sú to menovci.\n\n43.11 Odpoveď na otázku existencie väzby k miestu (obci) ohlásenia trvalého pobytu\nzo strany novoprihlásených obyvateľov formuje aj skutočnosť, či prihlasovanie na trvalý\npobyt týchto obyvateľov vykazuje nespochybniteľné znaky organizovanosti a či boli viacerí\nobyvatelia prihlasovaní na trvalý pobyt hromadne na jednu nehnuteľnosť v jeden deň a pod.\nZ listinných dôkazov (napr. z prihlasovacích lístkov) vyplýva, že novoprihlásení obyvatelia\nv obci Osturňa v roku 2018 sa prihlasovali na trvalý pobyt každý na inú nehnuteľnosť, t. j.\n\n55\n\nna iné súpisné číslo stavby [výnimku tvoria dvojice v príbuzenskom vzťahu prihlásené\nna trvalý pobyt na jednu nehnuteľnosť (napr. bratia, manželia, otec a syn – ide konkrétne\no 4 dvojice) a osoby\n\na\n\n, u ktorých ústavný súd nemá\n\npreukázaný príbuzenský vzťah a ktorí sa prihlásili na rovnakú nehnuteľnosť na trvalý pobyt]\ns rozličnými vzťahmi k týmto nehnuteľnostiam (pozri bod 43.2 tohto uznesenia) a v rozličné\ndni v rámci viacerých mesiacov. Z tohto pohľadu nič nenasvedčuje tomu, že by išlo\no niekým organizované hromadné prihlasovanie väčšieho počtu obyvateľov na trvalý pobyt\nv obci Osturňa na jednu (či viacero) vytipovanú nehnuteľnosť, ku ktorej nemajú\nprihlasovaní obyvatelia spravidla žiaden vzťah a ktorá by napr. ani technicky nebola\nspôsobilá poňať množstvo na ňu prihlásených obyvateľov (napr. ak by sa na dvojizbový\ndom s rozlohou 50 m2 prihlásilo na trvalý pobyt 15 obyvateľov bez príbuzenského vzťahu\na pod.) pre účely jej dlhodobého obývania týmito obyvateľmi.\n43.12 Ak už sa ústavný súd vyjadruje k možnému organizovaniu prihlasovania\nobyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa, tak nemožno opomenúť námietku sťažovateľov,\npodľa ktorých prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa pred voľbami\norganizovalo Poľovnícke združenie Bystrá v Osturni, pričom sťažovatelia uvádzajú, že\nväčšina novoprihlásených obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa sú poľovníci\na členovia uvedeného poľovníckeho združenia. Zároveň z výpovedí sťažovateľov i svedkov\nvyplýva, že na členov poľovníckeho združenia mal vyvíjať jeho predseda Ladislav\nGregorička nátlak v tom smere, aby títo členovia zabezpečili prihlasovanie ich blízkych\nosôb na trvalý pobyt v obci Osturňa. K tomu ústavný súd konštatuje, že z listinných\ndôkazov doložených samotnými sťažovateľmi, ako aj obcou Osturňa vyplýva, že\nz novoprihlásených obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa boli len 5 obyvatelia členmi\nPoľovníckeho združenia Bystrá v Osturni (menovite\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n), ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Osturňa\n\nv roku 2018, a to každý z nich v iný deň (okrem\n\na\n\n, otca\n\na syna, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v rovnaký deň). Ďalej ústavný súd uvádza, že\nna základe výpovedí svedkov (napr. výpoveď svedka\n\na odporcu Petra Kapráľa\n\nako členov Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni) a listinných dôkazov nemožno\nbez dôvodných pochybností uzavrieť, žeby predseda Poľovníckeho združenia Bystrá\n\n56\n\nv Osturni a manžel odporkyne Kristíny Gregoričkovej Ladislav Gregorička organizoval\nprihlasovanie menovaných 5 členov uvedeného poľovníckeho združenia na trvalý pobyt\nv obci Osturňa alebo žeby na nich v tomto smere vyvíjal nátlak. Z opísaného teda nemožno\nustáliť, že by Poľovnícke združenie Bystrá v Osturni alebo jeho predseda Ladislav\nGregorička organizovali prihlasovanie ich členov (alebo blízkych osôb týchto členov)\nna trvalý pobyt v obci Osturňa v roku 2018.\n43.13 Sťažovatelia namietajú, že dôkazom o absencii skutočného záujmu podieľať sa\nna samospráve obce zo strany novoprihlásených obyvateľov má byť skutočnosť, že 5\nčlenovia Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni, ktorí sú držiteľmi zbrojného preukazu,\nsa dopustili porušenia § 28 ods. 1 písm. o) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach\na strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [(ďalej len\n„zákon o strelných zbraniach“) „Držiteľ zbrojného preukazu je povinný odovzdať neplatný\nzbrojný preukaz a preukaz zbrane policajnému útvaru, ktorý zbrojný preukaz vydal, do\nsiedmich dní odo dňa zániku jeho platnosti podľa § 25 ods. 1 písm. a), c) až f).“]. Ústavný\nsúd uvádza, že opísané verejnoprávne povinnosti vyplývajúce zo zákona o strelných\nzbraniach a ich prípadné porušenie nesúvisia a nemajú vplyv na vzťah konkrétneho\nobyvateľa k obci, v ktorej sa rozhodol uplatniť svoje aktívne volebné právo, ani sa nespájajú\ns volebnými princípmi, ani nemajú vplyv na ústavnosť volieb. Neplnenie si určitej\nverejnoprávnej povinnosti na úseku strelných zbraní držiteľom zbrojného preukazu ponúka\nsíce obraz o ctihodnosti danej osoby, avšak vzťah tejto osoby/obyvateľa k obci, kde uplatnil\nna základe prihláseného trvalého pobytu svoje volebné právo vo voľbách do orgánov\nsamosprávy tejto obce, sa skúma cez reálne väzby tohto obyvateľa k samotnej obci\n(v najširšom slova zmysle teda vzťahy vlastnícke, rodinné, ekonomické, spoločenské alebo\nna úrovni súkromných aktivít v danej obci a pod.), a nie prizmou plnenia si určitých\nverejnoprávnych\n\npovinností\n\npodľa\n\nosobitných\n\nprávnych\n\npredpisov\n\nnesúvisiacich\n\nso vzťahom tohto obyvateľa ku konkrétnej obci.\n43.14 K sťažovateľom akcentovanému odhlasovaniu obyvateľov z trvalého pobytu\nv obci Osturňa po voľbách uskutočnených 10. novembra 2018 ústavný súd udáva, že podľa\ninformácií zaslaných ústavnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nKežmarok sa z trvalého pobytu v obci Osturňa odhlásili po voľbách uskutočnených 10.\n57\n\nnovembra 2018 štyria obyvatelia –\n\n,\n\n. Ústavný súd k tomu uvádza, že\n\n,\na\n\na\nsi trvalý pobyt\n\nprihlásili pred voľbami uskutočnenými 10. novembra 2018 na nehnuteľnosti, ktoré v obci\nOsturňa vlastnia, a následne po voľbách si z týchto nehnuteľností trvalý pobyt odhlásili.\nÚstavný súd hodnotí, že pri týchto dvoch konkrétnych obyvateľoch išlo o výkon ich práva\nako vlastníkov nehnuteľností kedykoľvek si na dané nehnuteľnosti prihlásiť trvalý pobyt\nalebo si trvalý pobyt z nich odhlásiť. Zároveň ústavný súd dodáva, že\n\nmal\n\npodľa informácií zaslaných ústavnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nKežmarok v obci Osturňa od 12. novembra 2014 do 11. októbra 2018 na adrese\nnehnuteľnosti, ktorú vlastní a na ktorú si 12. októbra 2018 prihlásil trvalý pobyt, nahlásený\nprechodný pobyt, inak povedané, v obci Osturňa sa reálne zdržiaval. Čo sa týka\n, ústavný súd uvádza, že podľa informácií zaslaných ústavnému súdu Okresným\nriaditeľstvom Policajného zboru Kežmarok mal\n\nuž v minulosti prihlásený\n\ntrvalý pobyt v obci Osturňa od 25. júna 1998 do 30. júla 2008 na adrese Osturňa\nSlovom,\n\n.\n\nsa opätovne rozhodol nahlásiť si trvalý pobyt v obci Osturňa pred\n\nvoľbami uskutočnenými 10. novembra 2018 a demonštrovať tým opätovne záujem\nna podieľaní sa na samospráve obce a následne, tak ako v minulosti, si trvalý pobyt z obce\nOsturňa odhlásiť. Čo sa týka\n\n, z výpovede svedka\n\nvyplýva, že\n\nodhlásenie trvalého pobytu\n\nz obce Osturňa súviselo s jeho pracovnými\n\npovinnosťami. Na základe opísaného ústavný súd hodnotí, že odhlásenie trvalého pobytu\nz obce Osturňa po voľbách uskutočnených 10. novembra 2018 u štyroch obyvateľov\nnezakladá vzhľadom na konkrétne okolnosti opísaného odhlásenia možnosť ústavného súdu\nuvažovať o porušení ústavnosti alebo zákonnosti týchto volieb.\n43.15 Ústavný súd pred záverom k tejto časti súhlasne s vyjadrením viacerých\nsvedkov (napr.\n\n) hodnotí, že počas zisťovania skutkového stavu veci sa\n\ndo popredia dostávali najmä zlé medziľudské vzťahy medzi obyvateľmi obce Osturňa.\nZáťaže, ktoré jednotliví účastníci konania a svedkovia pociťujú (vychádzajúc zo sťažností\na z výpovedí) v súvislosti s voľbami uskutočnenými 10. novembra 2018, sú skôr ľudského\nnež právneho (ústavnoprávneho) charakteru. Na doloženie tohto tvrdenia ústavný súd\nuvádza, že medzi novoprihlásenými obyvateľmi obce Osturňa boli obyvatelia, ktorí mali\n\n58\n\nzáujem podporiť zvolených reprezentantov/odporcov (výpoveď\n\n,\n\n), ako aj obyvatelia, ktorí podporovali sťažovateľov (výpoveď\n,\n\n, stanovisko obce Osturňa). V skupine novoprihlásených 34\n\nobyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa tak nachádzame obyvateľov, ktorí podporovali\nalebo mali záujem podporiť kandidátov z oboch táborov – aj odporcov, aj sťažovateľov.\nDôležité je v tomto smere doplniť, že ústavný súd nepovažuje za preukázané, žeby\nktokoľvek z kandidátov (či úspešní, alebo neúspešní kandidáti) organizoval pre seba\nakúkoľvek voličskú základňu. Ústavný súd vníma, že motiváciou novoprihlásených\nobyvateľov bol záujem na presadzovaní určitých zámerov (politík) hlásaných z oboch\ntáborov kandidátov.\n43.16 Ústavný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uzatvára, že podstatná časť\nz 34 novoprihlásených obyvateľov obce Osturňa (i) vlastní v katastri obce Osturňa\nnehnuteľnosti, resp. majú iné práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastri obce\nOsturňa, alebo (ii) majú príbuzenský alebo iný vzťah k týmto osobám (dokopy ide o 26\nobyvateľov). S tým je spojená aj ekonomická stránka ich väzby k obci Osturňa, najmä\npovinnosť úhrady miestnych daní a miestneho poplatku, čím sa podieľajú na formovaní\nrozpočtu obce Osturňa. Ďalšia časť z novoprihlásených obyvateľov obce Osturňa\nbez vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam alebo bez príbuzenských vzťahov k ich\nmajiteľom (iii) v obci Osturňa dlhodobo býva alebo v minulosti bývala (ide o 2\nobyvateľov). Mnohí z novoprihlásených obyvateľov sa bez ohľadu na vlastnícke vzťahy\na rodinnoprávne vzťahy (iv) už v minulosti zaujímali o chod obce a dianie v obci (účasť na\nzasadnutiach obecného zastupiteľstva, podpisovanie petície a pod.) alebo obec pravidelne\nnavštevujú pre účely kultúrnych, športových alebo poľovníckych aktivít, alebo pietnych\nudalostí, či udržiavania medziľudských kontaktov a vzťahov.\n43.17\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nteda\n\nnachádza\n\nexistenciu\n\nväzieb\n\nsúkromnoprávneho\n\ni verejnoprávneho charakteru k obci Osturňa u 34 „novoprihlásených“ obyvateľov na trvalý\npobyt v obci Osturňa v roku 2018. Prihlásenie 34 obyvateľov obce Osturňa na trvalý pobyt\npočas roka 2018 nemožno hodnotiť ako účelové v zmysle vôle občanov bez konkrétnej\nväzby k miestu alebo obci ovplyvniť volebný výsledok volieb do orgánov samosprávy obce\nOsturňa uskutočnených 10. novembra 2018 a nejde o negáciu ústavnej koncepcie, podľa\n59\n\nktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich\númysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.\n43.18 Nota bene ústavný súd uvádza, že vo voľbách do orgánov samosprávy obce\nOsturňa uskutočnených 10. novembra 2018 boli zvolení kandidáti, ktorí majú na území obce\nOsturňa dlhodobo trvalý pobyt (s výnimkou Jozefa Potoka, ktorý je jedným z 34\nnovoprihlásených obyvateľov, ktorý dlhodobo vlastní v obci dom a ktorý sa prihlásil\nna trvalý pobyt v obci Osturňa 6. septembra 2018), a teda sa zapájajú do spoločenského,\nekonomického života obce alebo majú iné súkromné väzby k obci Osturňa, a nie sú\nobyvateľmi, ktorí boli prihlásení na trvalý pobyt v obci Osturňa bezprostredne pred voľbami\nalebo v roku 2018.\n44.\n\n(iii)\n\nPRIHLÁSENIE\n\nOBYVATEĽOV\n\nNA\n\nTRVALÝ\n\nPOBYT\n\nBEZPROSTREDNE PRED VOĽBAMI\n44.1 K tejto podmienke je vzhľadom na závery k predchádzajúcemu bodu podľa\nnázoru ústavného súdu bez právneho významu zaujímať extenzívnejšie stanovisko, keďže\nna trvalý pobyt v obci Osturňa sa prihlásili obyvatelia, ktorí majú k obci Osturňa určitú\nväzbu (pozri predchádzajúce body), a preto je aj z pohľadu volieb do samosprávy obce\nOsturňa v prejednávanom prípade ústavnoprávne irelevantné, kedy k prihláseniu týchto\nobyvateľov na trvalý pobyt v obci došlo. Nad rámec však ústavný súd uvádza, že\nprihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci Osturňa nebolo nárazové a hromadné. Z 34\nobyvateľov sa 1 obyvateľka/volička prihlásila na trvalý pobyt 2. februára 2018, ostatní 33\nobyvatelia sa prihlásili na trvalý pobyt v rozmedzí od 31. augusta (1 obyvateľ)\ndo 7. novembra 2018. Väčšina novoprihlásených obyvateľov sa prihlásila na trvalý pobyt\nv októbri (14 obyvateľov) a v novembri (15 obyvateľov), 3 obyvatelia sa prihlásili na trvalý\npobyt v septembri 2018, pričom v daných mesiacoch išlo o rôzne dni, v ktoré si dotknutí\nobyvatelia prihlasovali trvalý pobyt. Uvedené prezrádza, že ani v tomto smere nešlo\no organizované alebo účelové prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt a nemožno ani\nv tomto ohľade konštatovať nezákonnosť alebo neústavnosť volieb do orgánov samosprávy\nobce Osturňa uskutočnených 10. novembra 2018.\n\n60\n\n45. Ústavný súd vo veci samotného faktu prihlásenia 34 obyvateľov na trvalý pobyt\nv obci Osturňa v roku 2018 nenašiel nič ústavne a zákonne nekonformné, čo by\nodôvodňovalo prijatie záveru o neplatnosti volieb do orgánov samosprávy obce Osturňa\nuskutočnených 10. novembra 2018, resp. o nezákonnosti alebo neústavnosti volieb\ndo orgánov samosprávy obce Osturňa uskutočnených 10. novembra 2018.\n6. K namietanému porušeniu volebného moratória\n46. Sťažovatelia taktiež namietajú, že zo strany kandidátky na starostku obce Osturňa\nKristíny Gregoričkovej, ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu Kataríny Závackej došlo\npodľa sťažovateľom dostupných informácií k porušeniu volebného moratória tým, že tieto\nkandidátky navštevovali obyvateľov obce a ovplyvňovali ich takým spôsobom, že im\noznamovali, koho majú voliť, a rozdávali im listy s číslami kandidátov, ktoré je potrebné\noznačiť. Z čestného prehlásenia\n\npodľa odkazu sťažovateľov vyplýva, že\n\n8. novembra 2018 ho navštívila kandidátka na starostku obce Osturňa Kristína\nGregoričková a kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva Katarína Závacká, ktoré\nmu odovzdali hlasovací lístok s číslami kandidátov, ktorých mal voliť.\n46.1 Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne\nupokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlych\ninformácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj\nzákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už\nvolič bezprostredne pred samotnou voľbou uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie\n(PL. ÚS 78/2011).\n46.2 Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovaní\nvolebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší (veľmi agresívny\na ofenzívny) tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou\nvadou, ktorej dôsledkom môže byť neplatnosť volieb (porov. PL. ÚS 14/2011,\nPL. ÚS 118/07). Ústavný súd pri posudzovaní možnosti ovplyvniť tvorbu slobodnej vôle\n\n61\n\nvoliča musí predpokladať rozumnú mieru sebaurčenia voliča, aby odolal tlaku určitej\nintenzity.\n46.3 Z výpovedí Kristíny Gregoričkovej a Kataríny Závackej vyplýva, že pána\nnavštívili 6. novembra 2018, pričom s ním viedli rozhovor vonku pred domom.\nOdporkyňa Katarína Závacká zároveň uviedla, že 8. novembra 2018 bola celý deň\nv nemocnici v Kežmarku.\n46.4 Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľmi uvedené\nskutočnosti a vyhlásenia v čestnom prehlásení pána\n\nsa dokazovaním nepotvrdili\n\na sťažovatelia v nadväznosti na výpovede Kristíny Gregoričkovej a Kataríny Závackej\nneuviedli iné dôkazy, ktorými by podložili nimi tvrdenú skutočnosť o návšteve vtedy\nkandidujúcich Kristíny Gregoričkovej a Kataríny Závackej u pána\n\n8. novembra\n\n2018 (t. j. v čase volebného moratória) pre účely kampane. Ani v tomto smere tak ústavný\nsúd nenašiel dôvody nezákonnosti alebo neústavnosti volieb do orgánov samosprávy obce\nOsturňa uskutočnených 10. novembra 2018.\n7. Záver\n47. Sťažnosti sa týkali jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktoré\nmôžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánov miestnej samosprávy, na základe\nktorých boli zvolení reprezentanti voličov a bola nadobudnutá právna istota týchto\nzvolených reprezentantov, ale najmä voličov a obyvateľov danej municipality.\n47.1 Ústavný súd na základe už zhodnoteného skutkového stavu a vykonaného\ndokazovania ustálil, že pred voľbami do orgánov samosprávy obce Osturňa uskutočnených\n10. novembra 2018 a počas nich nedošlo k volebným vadám odôvodňujúcim vyhlásenie\nvolieb za neplatné alebo odôvodňujúcim konštatovanie nezákonnosti alebo neústavnosti\ndaných volieb.\n\n62\n\n47.2 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia.\n47.3 Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Vzhľadom\nna neúspešnosť sťažovateľov v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcov,\nčo sa týka ich zvolenia do orgánov samosprávy obce Osturňa, ústavný súd nepriznal\nžiadnemu z účastníkov úhradu trov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2019\n\n63", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie-hospodárnosť, procesná ekonómia", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "pobyt-trvalý", "obec-obecné zastupiteľstvo", "obec-starosta", "obec-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebné moratórium"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:61e5ddca-680c-4c98-a807-0c4d2083c308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.68.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 68/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 68/2014 z 18. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.68.2014.1"}, {"guid": "ussr:27e79784-5636-41ae-b4ba-f206ca952cc6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 79/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27e79784-5636-41ae-b4ba-f206ca952cc6"}, {"guid": "ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc"}, {"guid": "ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2011 z 12. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6"}, {"guid": "ussr:56cdd291-693b-4cf7-a25e-c1d8c474df66", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2011 z 4. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-04", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56cdd291-693b-4cf7-a25e-c1d8c474df66"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": []}