{"guid": "ussr:1c15899a-abe0-4eb3-9cf4-6ffb1a8aacab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.32.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/2018 z 16. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 32/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.32.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c15899a-abe0-4eb3-9cf4-6ffb1a8aacab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.32.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.32.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.32.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 32/2018-45\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,\nMojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti Jána Šoltésa, Prosačov\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Onďákom, advokátska kancelária, Slovenská 69, Prešov, vo veci\nnamietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Prosačov konaných\n10. novembra 2018 za účasti Martina Digoňa takto\nrozhodol:\nSťažnosť Jána Šoltésa z a m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra 2018 doručená sťažnosť Jána Šoltésa, Prosačov\n\n, nezávislého kandidáta na\n\nstarostu obce (ďalej aj „sťažovateľ“), za účasti zvoleného starostu Martina Digoňa (ďalej aj\n„zvolený starosta“ alebo „protikandidát“) na namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb\n\nstarostu obce Prosačov konaných 10. novembra 2018. Podstatou volebnej sťažnosti je\ntvrdenie, že starosta bol zvolený v neférovej súťaži, pretože sľúbil časti voličov sumu 50 €\nako odmenu za hlas, ktorú im napokon po voľbách nevyplatil, a taktiež tvrdenie\no nesprávnom sčítaní hlasov.\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 32/2018-9 z 28. novembra 2018 sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie a nevyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by\nsa pozastavilo prevzatie funkcie Martinom Digoňom.\n2. Vo voľbách starostu obce Prosačov sa o túto funkciu uchádzali traja kandidáti.\nS poradovým číslom 1 kandidoval neskôr zvolený Martin Digoň, s číslom 2 Ing. Ján Gača\na s číslom 3 sťažovateľ, doterajší starosta Ján Šoltés. Vydaných bolo 101 hlasovacích\nlístkov, pričom 3 z nich boli napokon neplatné. Sťažovateľ získal 22 hlasov, Ing. Ján Gača\n25 hlasov a najviac 51 hlasov získal Martin Digoň, proti ktorému sťažnosť smeruje.\n3. Sťažovateľ označuje dva dôvody, pre ktoré napáda voľby. V prvom rade namieta,\nže protikandidát mal prisľúbiť voličom, že ak ho budú voliť, tak im po voľbách vyplatí\nodmenu vo výške 50 € v hotovosti. Ráno po voľbách sa mal od sľubu dištancovať\na s pôvodne oslovenými už nekomunikoval. Od obyvateľov obce sa sťažovateľ dozvedel, že\ntakto malo byť ovplyvnených 40 voličov. Z tejto skupiny 11 voliči potvrdili rovnakým\npísomným prehlásením, že boli takýmto spôsobom oslovení. Druhý dôvod má spočívať\nv tom, že sťažovateľ sa od členov volebnej komisie dozvedel, že počet jeho hlasov mal byť\nzamenený s kandidátom Ing. Jánom Gačom, a tak sťažovateľ získal 25 hlasov a Ing. Ján\nGača 22 hlasov.\n4. Sťažovateľ detailnejšie uvádza, že o „kupovaní“ hlasov počas komunálnych volieb\n2018 v obci Prosačov sa dozvedel od občanov. V nasledujúci deň po voľbách podvečer sa\nnáhodne stretol na ulici s niektorými rómskymi spoluobčanmi. Počas rozhovoru\no výsledkoch volieb sa mu posťažovali, že boli hrubo oklamaní Martinom Digoňom, v tom\nčase už víťazným kandidátom volieb starostu obce. Povedali mu, že ich tesne pred voľbami\nv stredu 7. novembra 2018, ale aj počas volebného moratória v piatok 9. novembra 2018\n\n2\n\nnavštívil osobne. Každému z nich sľúbil, že ak ho budú voliť, tak im po voľbách vyplatí\nodmenu vo výške 50 € v hotovosti. Podľa ich tvrdenia ho na základe daného sľubu volilo\npribližne 40 rómskych spoluobčanov, čoho výsledkom bolo jeho zvolenie za starostu.\nV nedeľu 11. novembra 2018 ráno sa už od daného sľubu dištancoval. Prestal s nimi\nkomunikovať a odmietol im vyplatiť sľúbené odmeny. To je dôvod, prečo ho s celým\nprípadom oboznámili a sami majú záujem na vyšetrovaní zákonnosti postupu Martina\nDigoňa. Sťažovateľ navrhol výsluch 11 voličov (\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n), ktorí podpísali prehlásenie, že\n\nich oslovil zvolený starosta.\n5. Sťažovateľ pokračuje tým, že počet rómskych voličov, resp. voličov patriacich\ndo sociálne slabšej skupiny je v obci Prosačov 57 a počet ostatných voličov v obci je 44.\nOvplyvnenie takéhoto vysokého počtu voličov (približne 40) svedčí o vysokej intenzite\nprotizákonnosti volieb zo strany úspešného kandidáta Martina Digoňa. Sľubom výplaty\nsumy 50 € za hlasy v jeho prospech došlo k porušeniu ústavou garantovaného princípu\nvolieb, keď bol na významnú časť voličov zo sociálne slabších pomerov, ktorí sú ľahko\novplyvniteľnou cieľovou skupinou, vyvíjaný tlak nútiaci ich hlasovať za jedného\nz kandidátov. Takéto konanie je podľa sťažovateľa hrubým a závažným porušením právnej\núpravy volebnej kampane, bolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce a malo aj\npriamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb z hľadiska rozdielu hlasov medzi jednotlivými\nkandidátmi. Konaním Martina Digoňa bol podľa presvedčenia sťažovateľa závažným\nspôsobom porušený zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to vyvoláva\npochybnosti o tom, či voľby a ich výsledok sú prejavom skutočnej vôle voličov, a takto bola\nohrozená slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\n6. Sťažovateľ napokon žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:\n„Voľby starostu obce Prosačov konané dňa 10.11.2018 vyhlasuje za neplatné.“\n\n3\n\nII.\nSkutkový stav veci\n7. Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu v Prosačove kompletnú volebnú\ndokumentáciu. Z prieskumu volebnej dokumentácie vyplynuli úplne zhodné výsledky, ako\nboli uvedené v zápisnici o výsledku volieb.\n8. V časti sťažnosti týkajúcej sa volebnej korupcie navrhol sťažovateľ vypočuť 11\nobčanov obce Prosačov (mená sú uvedené v bode 4 tohto uznesenia), ktorí podpísali čestné\nvyhlásenie nasledujúceho znenia: „Ja, dolu podpísaný, prehlasujem, že ma tesne pred\ntermínom komunálnych volieb 2018 v obci Prosačov osobne oslovil kandidát na starostu\nobce Martin Digoň s ponukou, že keď mu odovzdám vo voľbách svoj hlas, tak mi po\nvoľbách vyplatí ako odmenu za hlasovanie peniaze v hotovosti vo výške 50 Eur.“\n9. Vzhľadom na tento s ohľadom na celkovú množinu voličov relevantný počet osôb\na hlavne, berúc do úvahy závažnosť a jednotnosť ich tvrdenia, rozhodol sa ústavný súd\npre výsluch navrhnutých svedkov na tvári miesta, aby rozptýlil alebo potvrdil obavy\nz deformácie volieb. Uvedený výsluch sa uskutočnil 21. decembra 2018 na Obecnom úrade\nv Prosačove za účasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a zvoleného starostu.\n10. Ústavný súd vypočul 13 svedkov, a to desiatich zo skupiny navrhnutých\nsťažovateľom, pretože jedenásty sa na výsluch nedostavil, a troch svedkov, ktorých navrhol\nprotikandidát.\nZ desiatich „svedkov sťažovateľa“ ôsmi (\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n)\n\nvypovedali, že dostali sľub odmeny za hlas protikandidátovi.\n\ntvrdil, že sľub\n\ndostal v septembri. Dôležité je uviesť, že z tejto skupiny ôsmich dvaja (\n\n,\n\n) uviedli, že voliť neboli. Piati už v sťažnosti navrhnutí svedkovia (\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nponukou oslovil priamo Martin Digoň. Dvoch obyvateľov (\n\n) tvrdili, že ich s touto\n,\n\nmali osloviť iní občania a napokon jeden svedok tvrdil, že sa takáto „správa šírila“ (\n\n4\n\n)\n\n). Zo svedkov navrhnutých sťažovateľom, teda tých, ktorí podpísali čestné vyhlásenie,\nnapokon dvaja tvrdili opak (\n\n,\n\n), teda to, že im nikto nič\n\nnesľúbil. Išlo o manželský pár, kde manželka podpísala čestné vyhlásenie preto, že sa\ndomnievala, že dokument má iný význam, a takéto „čestné vyhlásenie“ podpísala aj za\nmanžela.\n11. Traja vypočutí svedkovia (\n\n,\n\na\n\n)\n\nnavrhnutí zvoleným starostom tvrdili, že volili podľa svojej vôle s tým, že\nuž želal zmenu v obci.\n\nsi\n\ntvrdila, že naopak, sťažovateľ jej sľúbil sumu 50 €,\n\nak ho bude voliť.\n12. Na otázku Martina Digoňa, či svedok\nalebo\n\nvie o tom, že\n\nboli zaplatené dlžoby po voľbách, svedok uviedol, že vie o tom, že pán\n\nŠoltés im zaplatil elektrinu. Bolo to asi dva alebo tri dni pred výsluchom. Na otázku, či\nmanželka pána Šoltésa bola v osade, aby viacerí občania vrátili dlhy, svedok odpovedal, že\no tom vie, pričom sťažovateľ na to uvádza, že to nie je pravda.\n13. Ku skutkovému stavu možno doplniť, že traja svedkovia (\na\n\n) zmienili istú\n\n,\n\n, ktorá mala po voľbách neúspešne\n\nžiadať zvoleného starostu o vyplatenie odmeny.\n14. Ústavný súd umožnil, aby sa do konca kalendárneho roka 2018 k výsluchom\na vôbec k veci vyjadrili účastníci konania.\n14.1 Sťažovateľ v replike uviedol, že bol starostom štyri volebné obdobia, nikdy\nvoličov nepodplácal a takéto spôsoby odsudzuje. Vymenoval úspechy, ktoré obec\nzaznamenala počas jeho verejnej služby.\n14.2 Možnosť vyjadriť sa využil aj protikandidát. K svojmu vyjadreniu pripojil\nčestné vyhlásenie 41 obyvateľov obce s nasledujúcim znením: „Podpísaný - rodné číslo\nbytom prehlasujem, že pred voľbami, ktoré sa konali dňa 10.11.2018 kandidát na starostu\n\n5\n\nMartin Digoň mi nesľuboval žiadne peniaze alebo iné výhody v prípade, ak budem voliť\njeho. Martin Digoň tak, ako ďalší kandidát Ján Gača boli v osade v stredu 7.12.2018\na odovzdávali občanom volebné materiály. Za Jána Šoltésa volebné materiály roznášal\nzamestnanec obce\n\n. Toto čestné prehlásenie vydávam na žiadosť Martina\n\nDigoňa a môže byť použité na úradne účely a pre súd.“ Čestné vyhlásenie podpísala aj už\nzmienená\n\n.\n\nZvolený starosta v písomnej replike k výsluchom argumentuje tým, že pred štyrmi\nrokmi získal 50 hlasov a v napadnutých voľbách 51, čo svedčí o konštantnej podpore jeho\nvoličov. Prízvukuje, že výpovede sťažovateľom navrhnutých svedkov sú rozporné\ns čestnými vyhláseniami, ktoré podali s volebnou sťažnosťou, a tiež skutočnosť, že žiaden\nzo svedkov si k nemu neprišiel po peniaze osobne. Zmienka o 40 ovplyvnených voličoch\nuvedená v sťažnosti je podľa neho len špekuláciou.\nIII.\nVšeobecné východiská, právne hodnotenie a závery ústavného súdu\n15. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.\nVoľbami sa realizuje kľúčový princíp slobodného demokratického štátu, princíp vlády\nna čas. Voľby sa vyznačujú tým, že sú jedinečnou udalosťou, ktorej predchádza istá\nspoločenská mobilizácia celoštátna aj lokálna. Voľby sú podstatou demokracie a legitimity.\nVoľby majú svoj rytmus či trajektóriu, ktoré súvisia so zákonom stanovenými volebnými\nprocedúrami a s politickým životom. Z týchto dôvodov je možné súdne zasahovať\ndo výsledku volieb len zo závažných dôvodov. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok\nvolieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) sa teda uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom\novplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie\ntohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie,\nprípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL.\nÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).\n\n6\n\n16. Vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť\nvolebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah\nmedzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita\nprotizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva\npochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (Rôznosť\nintenzity kampane sa už v spôsobe rozhodovania ústavného súdu prejavila. Vo veciach\nsp. zn. PL. ÚS 5/03, sp. zn. PL. ÚS 118/07 a sp. zn. PL. ÚS 78/2011 ústavný súd\nnepovažoval vady za také, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok volieb. Naopak, nálezom\nsp. zn. PL. ÚS 6/06 ústavný súd zrušil výsledok volieb, pretože spôsob vedenia kampane\npočas volebného moratória presiahol únosnú mieru.).\n17. Voľby môžu byť v zmysle judikatúry (PL. ÚS 98/07) ústavného súdu (a tiež\npodľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo\nk volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu\n(úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo\nk neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže\na použitých prostriedkov volebnej kampane)\n18. Vo vzťahu k namietanej volebnej chybe nesprávneho sčítania (bod 3) ústavný\nsúd konštatuje, že prepočítal hlasovacie lístky, skontroloval ich vyhodnotenie volebnou\nkomisiou, nenašiel žiadne pochybenia a môže konštatovať, že v predmetnej veci k žiadnej\nvolebnej chybe nedošlo. Výsledky volieb sú zhodné s tým, čo je uvedené v bode 2\nuznesenia.\n19. Vo vzťahu k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (volebnej\nkorupcii) je potrebné najprv uviesť, že ústavný súd v doterajšej judikatúre (m. m.\nPL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 45/07) opakovane a kategoricky odsúdil tzv. kupovanie\nhlasov, čiže poskytovanie finančnej alebo inej materiálnej protihodnoty za určité hlasovanie,\npretože ide o vážne porušenie volebného práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Nakupovanie\nvoličských hlasov totiž priamo ohrozuje slobodu rozhodovania voliča, čím je dotknutá\n\n7\n\nzásada priamosti volebného práva, tajnosti hlasovania, ako aj jeho rovnosti; kupujúci\nnedisponuje iba svojím hlasom, ale desiatkami či stovkami, alebo aj tisíckami kúpených\nhlasov. Takto kúpený volič sa nerozhoduje podľa svojich politických preferencií či\nzáujmov, pretože je motivovaný výhradne svojím bezprostredným materiálnym profitom\nv rámci „volebného obchodnoprávneho vzťahu“. Dokázané kupovanie hlasov za hotovosť\nby teda napĺňalo test férovosti volebnej kampane. Testovať férovosť volebnej kampane,\na tak čo najúplnejšie eliminovať arbitrárnosť, možno v štruktúre ukazovateľov [1]\nreciprocity (Voličov benefit nenastáva až splnením ďalších podmienok, ale bezprostredne.\nNejde preto o motiváciu voliča v politickej rovine, ale o bezprostrednú odmenu za splnenie\nsľubu.), [2] ideologickej neutrality (Volič sa nerozhoduje podľa svojho politického\npresvedčenia, ale podľa toho, kto mu zaplatí za jeho hlas.), [3] exkluzivity (Zo zavedenia\nnovej sociálnej dávky majú prospech všetci, ktorých sa týka, zatiaľ čo z predaja hlasu len\nkonkrétny volič.) a [4] súvisiacich porušení princípov volebného práva (porov. ŠIMÍČEK,\nV. Obchodně tržní způsob vedení volební kampaně, nebo kupování hlasů voličů? In:\nŠIMÍČEK, V. Volby – svátek demokracie, nebo pletich? 1. vyd. Brno : Masarykova\nuniverzita, 2012. 205 s. ISBN 978-802-1058-231. s. 69.).\n20. Ústavný súd musí podozrievavo reagovať na signály kupovania hlasov. Ústavný\nsúd však musí vyvažovať medzi unikátnosťou volebného dňa vrátane istej organizačnej\nimprovizácie volieb a takto fixovaným výsledkom na jednej strane a požiadavkou, aby\nvoľby reflektovali autentickú vôľu voličov na strane druhej. Volebné súdnictvo svojou\nkoncentráciou, krátkymi lehotami, nárokmi na jasnosť dôkazov jednoducho uprednostňuje\nprincíp demokracie.\n21. Vychádzajúc z trojbodového testu (bod 16), ústavný súd musí posúdiť, či vôbec\ndošlo k protiprávnosti. Z demokratickej podstaty volieb a z neurčitosti hypotézy zákazu\n(silne) neférovej kampane vyplýva, že len značné neférovosti vyvolávajúce silný tlak\nna vôľu voličov sú protiprávne. Z tohto pohľadu sú tieto prípady skutkovo veľmi\npodmienené a neľahko sa zovšeobecňujú. Zároveň, ako ústavný súd opakovane rozhodol,\nvoličov netreba podceňovať [Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína,\nže pri posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak\n\n8\n\nna voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej\ndôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb. (PL. ÚS 78/2011)].\n22. Ústavný súd vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky – výpovede svedkov –\ndetailne aj v kontexte a konštatuje, že sú na prvý pohľad vnútorne rozporné a neumožňujú\nvyvodiť presný obraz skutočnosti týkajúcej sa prípadného kupovania hlasov. Zvlášť\nsťažovateľom navrhnutí svedkovia ponúkajú príliš nekonzistentný a rozporuplný obraz\no veci, ktorý je zároveň v napätí s čestnými vyhláseniami. Nemožno bez racionálnych\npochybností ustáliť, či zvolený starosta naozaj ponúkal hotovostné peniaze, alebo išlo\no nejakú fámu, nejasné sľuby alebo dezinterpretáciu sľubov.\n23. Nespornou sa javí len skutočnosť, že protikandidát žiadne finančné prostriedky\nvoličom nevyplatil. Dôkazy nepotvrdzujú systémový, štrukturálny tlak na voličov\nči tiesnivú neslobodnú atmosféru pred voľbami a počas nich. Nesplnený sľub o vyplácaní\nhotovostných odmien ostáva stále veľmi špekulatívnym a celá situácia akosi naivnou.\nZ výpovedí svedkov možno len nepriamo odvodiť zložité pradivo vzťahov medzi voličmi\na kandidátmi s rôznymi vzájomnými súkromnými záväzkami či podlžnosťami, čo môže byť\ncharakteristické pre malú obec (bod 12).\n24. Predmetná obec je malá, v tomto zmysle veľmi komunitná, obyvatelia sa osobne\npoznajú a osobne poznajú kandidátov. Okrem toho jedna manipulácia by nemala nahrádzať\npôvodnú manipuláciu. Podľa ústavného súdu by voľby mali prebiehať čo najkorektnejšie\na priestorom súťaže má byť hlavne lokálna komunita a len ultimatívne to môžu byť\npojednávacie miestnosti ústavného súdu.\n25. Ústavný súd pri posudzovaní veci vzal do úvahy aj relatívne značný náskok\nzvoleného starostu pred sťažovateľom a konštatuje, že z vykonaného dokazovania\nnevyplynuli také skutočnosti, ktoré by potvrdili protiprávnosť volieb. Možno tiež\nkonštatovať, že sťažovateľovi sa nepodarilo hodnoverne preukázať tvrdenie prísľubu\no kupovaní voličských hlasov, a najmä nie v takom rozsahu, ktorý by bol spôsobilý reálne\novplyvniť výsledok napadnutých volieb. Nebola teda splnená hneď prvá podmienka\n\n9\n\npre vyhlásenie volieb za neplatné, a preto bolo treba sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde zamietnuť.\n26. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebná korupcia"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc"}, {"guid": "ussr:fc217796-8872-4760-8e74-1ab599064135", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/07 z 6. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc217796-8872-4760-8e74-1ab599064135"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": []}