{"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2017, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2019-02-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1/text", "citacie_n": 82, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 16/2017-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2019\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nJany Baricovej, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta,\nJany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava\nOrosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného\npredsedníčkou senátu JUDr. Vierou Nevedelovou, na začatie konania o súlade ustanovenia\n§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. decembra\n2016 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“\nalebo ,,najvyšší súd“) na začatie konania o súlade § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\n\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že sporné zákonné ustanovenia\nje potrebné aplikovať v konaní vedenom pred najvyšším súdom pod sp. zn. 9 So 138/2014,\npredmetom ktorého je nárok žalobcu na priznanie invalidného dôchodku. V rámci opisu\npodstatných okolností prípadu uviedol, že žalobca vykonával vojenskú službu po dobu\n21 rokov. Za uvedené obdobie mu bol v roku 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 328/2002 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Okrem\ntoho bol žalobca poistený aj v systéme všeobecného poistenia (v zmysle zákona\nč. 461/2003 Z. z.), a to v obdobiach od 1. septembra 1980 do 3. augusta 1983 a po skončení\nslužby profesionálneho vojaka v období od 2. novembra 2005 do 19. marca 2006,\nresp. v období od 10. apríla 2006 do 31. decembra 2009.\n3. Na základe žiadosti z 25. septembra 2013 bol žalobca uznaný za čiastočne\ninvalidného, a to so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nod 1. januára 2010 a so 65 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nod 23. júla 2013. Žalobca následne požiadal o priznanie invalidného dôchodku zo systému\nvšeobecného poistenia. Tejto žiadosti však Sociálna poisťovňa nevyhovela. Svoje\nrozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového\npoistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j.\nv danom prípade 10 rokov poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. Tento\nzáver vychádzal z § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa do obdobia\ndôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme nezapočítava obdobie, za ktoré bol\npoistencovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ako aj o prechodné\nustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uvedený princíp\nvzťahuje aj na obdobie vojenskej služby do 31. decembra 2003.\n\n2\n\n4. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne napadol žalobca neúspešne na Krajskom súde\nv Žiline (ďalej aj „krajský súd“) a proti rozsudku krajského súdu č. k. 25 Sd 339/2013-44\nz 26. júna 2014 podal odvolanie na najvyššom súde. Pri predbežnom prieskume nároku\nžalobcu dospel navrhovateľ rovnako ako Sociálna poisťovňa k záveru, že napadnuté\nzákonné ustanovenia neumožňujú pre potreby priznania invalidného dôchodku započítať\ndo obdobia dôchodkového poistenia aj výkon vojenskej služby v rozsahu, za ktorý už bol\npriznaný výsluhový dôchodok. Uvedený stav potom vedie k situácii, že osoby, ktorým bola\npriznaná invalidita až po skončení výkonu vojenskej služby a ktoré nad rámec vojenskej\nslužby neodpracovali počet rokov ustanovený v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., nemajú\nnárok na invalidný dôchodok zo systému všeobecného poistenia. Na druhej strane však\nosoby, ktoré boli poistené výlučne v systéme všeobecného poistenia, majú nárok\nna invalidný dôchodok pri rovnakom, resp. aj nižšom celkovom období dôchodkového\npoistenia, zatiaľ čo osoby sčasti poistené aj v osobitnom dôchodkovom systéme musia\ncelkovo odpracovať vyšší počet rokov, resp. v niektorých prípadoch (práve pre svoj\nzdravotný stav) ani nemôžu podmienky nároku na invalidný dôchodok vôbec splniť (tieto\nosoby nemajú možnosť „navyše“ odpracovať dostatočný počet rokov).\n5. Predmetná právna úprava preto podľa navrhovateľa porušuje základné právo\nna primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, ktoré je zakotvené v čl. 39\nods. 1 ústavy a ktorého zmyslom je zabezpečenie primeraného životného štandardu\nv prípadoch invalidity (nespôsobilosti na prácu). Toto ústavné právo je totiž v praxi\nrealizované práve poskytnutím invalidného dôchodku, na ktorý však, ako to už bolo\nuvedené, niektorým invalidným osobám nemusí vôbec vzniknúť nárok. Z tohto dôvodu\nsú tieto ustanovenia podľa navrhovateľa v rozpore aj s ústavným princípom sociálne\norientovanej trhovej ekonomiky, ktorý je zakotvený v čl. 55 ods. 1 ústavy.\n6. Navrhovateľ v nadväznosti na uvedené navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nnie je v súlade s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy.“\n\n3\n\n7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ uznesením sp. zn. 9 So 138/2014\nz 28. septembra 2016 konanie v predmetnej veci prerušil a podal návrh na začatie konania\npred ústavným súdom. Z rovnopisu uznesenia o prerušení konania pripojeného k návrhu\nvyplýva, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2016.\n8. Najvyšší súd v doručenom návrhu uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n9. Výzvou z 24. apríla 2017 požiadal ústavný súd navrhovateľa o vyjadrenie,\nči v predmetnom konaní, v súvislosti s ktorým sa na ústavný súd obrátil, možno aplikovať\nzávery judikatúry najvyššieho súdu, ktorý vo veci sp. zn. 7 So 138/2011 uviedol:\n„Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka\n(policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré\nje významné pre zistenie výšky dôchodku.“ (právna veta bola publikovaná v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n6/2013).\n10. V tomto rozhodnutí, ktoré sa týkalo starobného dôchodku, najvyšší súd zdôraznil\nzásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k poistencom (§ 6 zákona č. 461/2003 Z. z.),\npričom z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak by doba, za ktorú bol\npriznaný výsluhový dôchodok, vôbec nebola vo všeobecnom systéme zohľadnená,\ndochádzalo by k situácii, v ktorej by sa doby poistenia poistenca úplne „stratili“, čo však\nistotne nebolo zámerom zákonodarcu. Správnym postupom by preto Sociálna poisťovňa\nmala najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorý by poistencom patril vtedy, ak by\nvšetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku\ndôchodku, ktorý by im patril len za dobu poistenia v osobitnom systéme, a túto následne\nodpočítať od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia.\nV zmysle tohto rozhodnutia by tento postup zrejme mohol byť použitý aj pri iných dávkach,\n\n4\n\npretože najvyšší súd v ňom uviedol, že vylúčenie doby poistenia v osobitnom systéme\nsa týka len invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne\ninvalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (pokiaľ ide o podrobnosti, ústavný\nsúd odkazuje na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 138/2011\nz 15. augusta 2012). To však nie je prípad žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 So 138/2014, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, nie invalidný výsluhový\ndôchodok.\n11. Na výzvu ústavného súdu reagoval navrhovateľ podaním doručeným ústavnému\nsúdu 19. mája 2017, v ktorom uviedol, že právnu vetu z rozsudku sp. zn. 7 So 138/2011\nz 15. augusta 2012 by principiálne bolo možné aplikovať aj na prípad žalobcu, t. j.\nna výpočet invalidného dôchodku. Praktickej realizácii tohto prístupu však bráni\nnedostatočnosť právnej úpravy. Vo vzťahu k starobnému dôchodku, o ktorý išlo vo veci\nsp. zn. 7 So 138/2011, totiž postup zahŕňajúci krátenie teoreticky vypočítaného dôchodku\nzohľadňujúceho všetky doby poistenia umožňuje čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach publikovaného v Zbierke zákonov oznámením\nvtedajšieho Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb. (ďalej len\n„dohovor“). Podľa označeného ustanovenia dohovoru platí, že ak má alebo ak by mala inak\nchránená osoba nárok na dávku ustanovenú v dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku\nsociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov,\nmôžu sa dávky podľa dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom\nrozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku. Inak povedané, nie je možné krátiť len tú časť dávok, ktoré presahujú inú, nekrátenú\nsociálnu dávku.\n12. Slovenská republika je však ako nástupnícky štát bývalej Československej\nsocialistickej republiky, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky viazaná len tou\nčasťou dohovoru, ktorý sa týka starobných dôchodkov. Uvedený mechanizmus krátenia\ndávok preto nemožno použiť aj pri invalidných dôchodkoch. Bez takejto výslovnej opory\nv právnom poriadku Slovenskej republiky nemôže navrhovateľ použiť postup naznačený\nv rozhodnutí vo veci sp. zn. 7 So 138/2011 a teoreticky vypočítaný invalidný dôchodok\n\n5\n\nskrátiť, resp. ak by tento postup použil, musel by v danom prípade priznať žalobcovi\ninvalidný dôchodok v celej výške, t. j. aj za obdobie vojenskej služby. Išlo by tak\no duplicitné započítanie tohto obdobia pre potreby dôchodkového zabezpečenia, čím by bol\nžalobca, naopak, zvýhodnený oproti ostatným poistencom. Podľa navrhovateľa tak\nnamietanú právnu úpravu nemožno vyložiť ústavne konformným spôsobom. Navrhovateľ\npreto trval na tom, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá právna úprava nie je v súlade\ns čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.\n13. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 16/2017-26 z 11. októbra 2017 návrh\nnavrhovateľa prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie.\n14. Ústavný súd 17. októbra 2017 a opakovane 1. februára 2018 požiadal podľa § 39\nods. 1 zákona o ústavnom súde Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“) ako odporcu o stanovisko k návrhu a o doručenie povinných príloh. Rovnako\n17. októbra 2017 požiadal vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) ako vedľajšieho\núčastníka o stanovisko k návrhu.\n15. Národná rada doručila ústavnému súdu 5. mája 2018 „návrh napadnutého\nzákona s dôvodovou správou (tlač 283) a prepis rozpravy zo 17. schôdze Národnej rady\nSlovenskej republiky“ a ústavnému súdu oznámila, že „nebude zaujímať stanovisko k\npredmetnej veci“, a na opakovanú požiadavku ústavného súdu ku konaniu, resp. upusteniu\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\nnereagovala.\n16. Vláda svoje vyjadrenie k návrhu najvyššieho súdu na začatie konania o súlade\nustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 a čl. 55\nods. 1 ústavy doručila ústavnému súdu 13. decembra 2017. Súčasne oznámila, že súhlasí\n\n6\n\ns tým, aby ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho\npojednávania.\nII.\nStanovisko vlády\n17. Vláda navrhla, aby ústavný súd návrhu najvyššieho súdu nevyhovel, keďže\nje toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení sú podľa jej názoru\nv súlade s ústavou. Vyslovený právny názor vláda odôvodnila takto:\n«V právnom poriadku Slovenskej republiky je nevyhnutné rozlišovať medzi\nvšeobecným systémom sociálneho poistenia a osobitným systémom sociálneho zabezpečenia\npolicajtov a profesionálnych vojakov. Podotýkame, že na účely sociálneho zabezpečenia\nsa pod pojmom policajt rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného\nzboru,\n\nHorskej\n\nzáchrannej\n\nslužby,\n\nSlovenskej\n\ninformačnej\n\nslužby,\n\nNárodného\n\nbezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník a pod pojmom\nprofesionálny vojak sa rozumie aj vojak mimoriadnej služby. Osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia a všeobecný systém sociálneho poistenia sú dva rozdielne systémy, ktoré\nsú založené na odlišných princípoch a riadia sa osobitnými zákonmi.\nVšeobecný systém sociálneho poistenia, upravený zákonom č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\nje systémom, ktorý v koexistencii so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom\nsporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s čl. 51\nÚstavy Slovenskej republiky vykonáva čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa\nktorého: „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“.\nOsobitný systém sociálneho zabezpečenia, upravený zákonom č. 328/2002 Z. z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nokrem cieľa ktorým je spoluvykonávanie čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nvychádza zo zabezpečenia objektívnych záujmov štátu na zaistení vnútorného poriadku a\nbezpečnosti štátu, ako aj potrieb obranyschopnosti Slovenskej republiky a profesionalizácie\nozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPotreba existencie\n\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplynula\n\nz osobitného charakteru vykonávanej činnosti profesionálnymi vojakmi a policajtmi\na z vyššej miery náročnosti na telesnú kondíciu a rizikovosti vykonávanej činnosti, t. j.\nnáslednej potreby zabezpečenia náhrady uchádzajúceho príjmu v prípade sociálnej\nudalosti, akou je choroba, úraz, invalidita a smrť v dôsledku výkonu tohto zamestnania\nvo väčšom rozsahu, ako vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Vzhľadom na záujem\nštátu a rešpektovanie vyššie uvedených potrieb bol preto popri všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia, ktorý logicky tieto potreby nemohol napĺňať bez ustanovovania\npodmienok odlišných od všeobecných podmienok platných pre ostatných poistencov,\nkreovaný osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov\nzákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov.\nZ koexistencie uvedených dvoch systémov vyplynula potreba úpravy vzájomných\nvzťahov medzi nimi a premietla sa, okrem iného, do ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona o sociálnom poistení, ktoré sú predmetom konania o súlade právnych predpisov\ns Ústavou Slovenskej republiky.\nPodľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „obdobie dôchodkového poistenia\nje aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt\na profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný\ndôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“.\nPodľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „za obdobie dôchodkového\npoistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka o vojaka\nprípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny\nvojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový\ndôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“.\nVo vyššie uvádzaných ustanoveniach je podľa nášho názoru jasne a jednoznačne\ndeklarovaný zámer zákonodarcu. Predmetné ustanovenia vytvárajú právnu garanciu,\nže sa príslušníkom tzv. silových rezortov zhodnotí obdobie výkonu služby vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia za predpokladu, že toto obdobie sa vzhľadom na jeho\n\n8\n\nnedostatočný rozsah nezhodnotilo na nárok na výsluhový dôchodok alebo inú dávku\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Právo\nna primerané hmotné zabezpečenie týchto osôb garantované Ústavou Slovenskej republiky\nje tak subsidiárne zabezpečené a naplnené práve prostredníctvom dôchodkovej dávky\nposkytnutej zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ak nie sú naplnené podmienky\nna primerané hmotné zabezpečenie z osobitného systému, v ktorom bolo za nich poistné\nodvádzané. Tieto podmienky zároveň zamedzujú duplicitnému hodnoteniu obdobia výkonu\nslužby, ak už bolo obdobie výkonu služby raz zhodnotené.\nUstanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyjadrujú\naj garanciu uplatňovania princípu rovnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky.\nNárok na dávky sociálneho poistenia vzniká za splnenia rovnakých zákonných podmienok\nvšetkým poistencom bez rozdielu. Prístup, kedy by sa poberateľovi výsluhového dôchodku\nzhodnotilo obdobie výkonu služby aj na nárok na dôchodkovú dávku sociálneho poistenia,\nhoci podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia by bez duplicitného\nzapočítania obdobia výkonu služby nesplnil, by bolo možné považovať za nesúladné\ns princípom rovnosti v prístupe k právu na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by v porovnaní s osobou, ktorá bola poistená\nlen vo všeobecnom systéme sociálnom poistenia, bol taký prístup výhodnejší pre poberateľa\nvýsluhového dôchodku, a teda by znamenal horšie zaobchádzanie s poistencami\nzúčastnenými len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia bez legitímneho cieľa.\n...\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\no sociálnom poistení, ktorých zamýšľaný cieľ a zmysel jednoznačne vyplýva zo znenia\nprávnej úpravy v jej existujúcej podobe, vnímame ako súladné s Ústavou Slovenskej\nrepubliky.»\n\n9\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\nReferenčné normy\n18.1 Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n18.2 Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá\nna princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.\nVšeobecné právne východiská sociálneho poistenia\n19.1 Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne\npoistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho\npoistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu\nnad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie\nvo veciach vymáhania pohľadávok.\n19.2 Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie zahŕňa (rozsah\nsociálneho poistenia):\na) nemocenské poistenie,\nb) dôchodkové poistenie, a to\n1. starobné poistenie,\n2. invalidné poistenie a pre prípad úmrtia,\nc) úrazové poistenie,\nd) garančné poistenie, a\ne) poistenie v nezamestnanosti.\n\n10\n\n19.3 Osobný rozsah tvoria zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby\ndefinované v zákone o sociálnom poistení a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\n19.4 Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa tento nevzťahuje\nna príslušníkov\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nSlovenskej\n\ninformačnej\n\nslužby,\n\nNárodného\n\nbezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru,\nHorskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov\nozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých\nsociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n19.5 Týmto osobitným predpisom je zákon o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov upravujúci sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré\ntvorí\na) nemocenské zabezpečenie,\nb) úrazové zabezpečenie,\nc) výsluhové zabezpečenie a\nd) služby sociálneho zabezpečenia.\n19.6 Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pod\npojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského\na záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n19.7 Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov sa policajtom\nna účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,\npríslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.\n19.8 Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z o Hasičskom a záchrannom zbore\nv znení neskorších predpisov pod pojmom príslušník sa na účely tohto zákona rozumie\n\n11\n\npríslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n19.9 Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore\nv znení neskorších predpisov pod pojmom zbor sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský\na záchranný zbor a Horská záchranná služba, ak tento zákon neustanovuje inak.\n19.10 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene\na doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov colníkom sa na účely\ntohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona\na vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom\núrade finančnej správy alebo colných úradoch.\n19.11 Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pod\npojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej\nslužby.\n19.12 Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nprofesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere\nk Slovenskej republike.\n19.13 Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vojakom\nmimoriadnej služby je\n1. profesionálny vojak, ktorému bol v období krízovej situácie nariadený výkon\nmimoriadnej služby,\n2. vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených\nsíl, ktorému bol v období krízovej situácie nariadený výkon mimoriadnej služby,\n3. vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie\npo prezentácii v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“),\n\n12\n\n4. registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený\na povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,\n5. vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorému bol v období krízovej situácie\nnariadený výkon mimoriadnej služby.\nNapadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení\n20.1 Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia\nje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,\nak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov.\n20.2 Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového\npoistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka\nprípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny\nvojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový\ndôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok\npodľa § 40 až 45 a § 101 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.\nSúvisiace ustanovenia\n21.1 S napadnutými ustanoveniami súvisia najmä ustanovenia § 60 ods. 3 a § 72\nods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ako aj ustanovenia § 40 ods. 1 a 2 a § 44 zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.\n21.2 Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia\nnie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo\n\n13\n\nzhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký\nvýsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský\ndôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.\n21.3 Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového\npoistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku\na) do 20 rokov je menej ako jeden rok,\nb) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,\nc) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,\nd) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,\ne) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,\nf) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,\ng) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.\n21.4 Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového\npoistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom\ninvalidity.\n21.5 Podľa § § 40 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok\nna invalidný výsluhový dôchodok má policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal\ninvalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to odo dňa vzniku\ninvalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru.\n21.6 Podľa § 40 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok\nna invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však\ndo dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo\nprofesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov alebo do dňa predchádzajúceho dňu\npriznania výsluhového dôchodku.\n21.7 Podľa § 44 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na vznik\na trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav,\nv ktorého dôsledku policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo\n\n14\n\nchoroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných\nzboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe,\nSlovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách\na jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu\nalebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.\nIV.\nVlastný prieskum a závery ústavného súdu\n22. Navrhovateľ uvádza, že „Pod sociálnym zabezpečením sa rozumie systém,\nzabezpečujúci občana v čase jeho staroby, choroby, práceneschopnosti, v prípade úmrtia\nčlena rodiny, ako aj v prípade hmotnej núdze a sociálnej núdze.\nZabezpečenie občanov, ktorí pre trvalú neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť,\nstratili vlastný príjem z práce, tvorí významnú časť sústavy sociálnych istôt.\nNespôsobilosť na prácu (invalidita) je stav, keď občan z dôvodu dlhodobého\nnepriaznivého zdravotného stavu je vylúčený z pracovného procesu, resp. jeho možnosť\nzaradiť sa do pracovného procesu je podstatne obmedzená. Pre prípad staroby a trvalej\nnespôsobilosti na prácu Ústava garantuje občanovi právo na primerané zabezpečenie.\nV systéme sociálneho zabezpečenia je hmotné zabezpečenie občana pri trvalej\nnespôsobilosti na prácu zabezpečované predovšetkým zo systému sociálneho poistenia\ninvalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení, resp. v prípade osobitnej\nskupiny osôb z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov invalidným výsluhovým dôchodkom.\n...\nÚroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách článku 39 ods. 1 Ústavy\nprimeraná\n- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan\npredtým ako sa stal nespôsobilým na prácu (princíp zásluhovosti),\n- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp\nsolidarity),\n\n15\n\n- a vo vzťahu k ekonomickým možnostiam zabezpečenia určitej úrovne hmotného\nzabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti).\n\n...\nVychádzajúc z princípu zásluhovosti hmotné zabezpečenie občana v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu má byť závislé predovšetkým od doby trvania jeho dôchodkového\npoistenia, dĺžky dôb zamestnania a výšky dosahovaných zárobkov.“.\n23. Tieto východiská navrhovateľa sú všeobecne akceptovateľné a ani ústavný súd\nich nemá dôvod z hľadiska uplatňovania svojej právomoci v tomto konaní spochybňovať.\nNemožno však nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace\nsociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu,\nako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito\nzákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nie sú teda vo vzťahu lex generalis a lex\nspecialis.\n24. Zákon o sociálnom poistení upravuje sociálne poistenie, ktoré je založené\nna verejnom sociálnom poistení, vykonáva ho verejnoprávna inštitúcia – Sociálna\npoisťovňa, pričom financovanie tohto systému je odčlenené od štátneho rozpočtu.\nZákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vykonáva orgán štátnej správy\na jeho financovanie je zabezpečované zo štátneho rozpočtu.\n25. Navrhovateľ poukazuje na to, že „... Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť\nzákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.\n...\nPodľa § 38 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v znení platnom do 30. apríla\n2013 policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok\nna výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov (od 01. mája 2013\nje podmienkou trvanie služobného pomeru najmenej 25 rokov).\n\n16\n\n...\nPodľa § 42 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov na invalidný výsluhový\ndôchodok má nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby, ktorého\nschopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20%.\n...\nNa vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje\nzdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej\nslužby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať\nslužbu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch. Slovenskej\ninformačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho\nschopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo\nchoroby z povolania znížená najmenej o 20% (§ 44 zákona o sociálnom zabezpečení\npolicajtov).“.\n26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj z vyjadrenia\nnavrhovateľa vyplýva, že problémy pri aplikácii sa prejavili predovšetkým po nadobudnutí\núčinnosti zákona č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý\nnadobudol účinnosť 1. mája 2013. „Nenápadná“ zmena/novela zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov v čl. I bode 40 ( V § 38 ods. 1 a 2 sa slová „15 rokov“\nnahrádzajú slovami „25 rokov“) predĺžila dobu poistenia pre vznik nároku na výsluhový\ndôchodok o desať rokov, čím sa posunul aj vek odchodu do výsluhového dôchodku.\n27. Napadnutý § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa pritom od prijatia zákona\nč. 461/2003 Z. z. nezmenil (napriek tomu, že samotný zákon o sociálnom poistení až dosiaľ\nbol novelizovaný takmer 100-krát, žiadna z noviel sa podstaty znenia tohto ustanovenia\nnedotkla).\n28. Navrhovateľ ďalej uvádza, že „Z dôvodovej správy k návrhu zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov vyplýva, že pri posudzovaní možnosti zahrnutia sociálneho\n\n17\n\nzabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov do všeobecného systému sociálneho\npoistenia sa ukázalo, že takéto riešenie by nezodpovedalo záujmom štátu na personálnom\nzabezpečení policajtov a personálnom zabezpečení profesionálnej služby v ozbrojených\nsilách, diskriminovalo by policajtov a profesionálnych vojakov v porovnaní s inými\nobčanmi, ekonomicky nadbytočne by zaťažovalo štátny rozpočet, vytváralo by nutnosť\nduplicitnej administratívny a zhoršilo by doterajšiu úroveň sociálneho zabezpečenia\npolicajtov a profesionálnych vojakov. Dôsledkom by bola požiadavka vytvoriť systém\nštátnych dávok dopĺňajúcich profesionálnym vojakom dávky poskytované zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia.\n...\nUzákonenie sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, ich\nslužobných pomerov, služobných platov a služobných príjmov spolu s materiálnym\nzabezpečením vytvára základné motivačné, stimulačné a garančné faktory výkonu služby.\n...\nProfesionálni vojaci v týchto systémoch nadobúdajú nárok na dlhodobé sociálne\nzabezpečenie v nižšom veku ako iní pracovníci v pracovnom alebo obdobnom pomere\na v ich dôchodkovom zabezpečení sa uplatňuje princíp výsluhy, pričom sa zhodnocuje len\ndoba vojenskej služby, príp. inej štátnej služby.\nZákladnými oblasťami sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych\nvojakov, ktoré treba riešiť odchylne od všeobecnej úpravy, je ich zabezpečenie počas\ndočasnej\n\nneschopnosti\n\nvykonávať\n\nslužbu\n\nzo\n\nzdravotných\n\ndôvodov\n\n(nemocenské\n\nzabezpečenie a úrazové zabezpečenie) a zabezpečenie počas trvalej, resp. dlhodobej\nneschopnosti vykonávať túto službu (výsluhové zabezpečenie).\n...\nV osobitnej časti dôvodovej správy zákonodarca uviedol, že navrhovaný invalidný\nvýsluhový dôchodok bude... patriť policajtom, profesionálnym vojakom a vojakom\nprípravnej služby v prípade invalidity vzniknutej v príčinnej súvislosti s výkonom služby,\nv ostatných prípadoch invalidity by patril invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení.\nZákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov neupravuje nárok\npolicajta, profesionálneho vojaka ani ostatných osôb na ktoré sa tento zákon vzťahuje,\n\n18\n\nna invalidný dôchodok v prípade invalidity vzniknutej zo všeobecných príčin, teda\nv prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 42 a § 43 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov.\nV takom prípade, podľa názoru najvyššieho súdu, aj vzhľadom na uvedenú dôvodovú\nsprávu musí taký nárok a jeho podmienky vyplývať zo všeobecného predpisu o sociálnom\npoistení, teda zo zákona č. 461/2003 Z. z.“.\n29. Pokiaľ ide o uvedenú argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa dôvodovej správy\nk návrhu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ústavný súd poukazuje\nna to, že dôvodová správa nemá normatívny charakter, t. j. nie je súčasťou\nschváleného právneho predpisu a nie je všeobecne záväzná,\nako i na to, že schválené znenie zákona často nespĺňa predstavy predkladateľa\na navyše dôvodová správa ‒ aj keď sa po schválení zákona zmenilo jeho znenie ‒ sa\nneupravuje do formy, ktorá zodpovedá schválenému zákonu.\nPotreba riešenia problému, ktorého vznik bol v čase prijímania relevantných\nprávnych úprav objektívne predvídateľný, je isto opodstatnená, ťažko však možno\nakceptovať dosť jednoznačne vyjadrený právny názor navrhovateľa o neústavnosti\nnapadnutých ustanovení, a to § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s čl. 39\nods. 1 a s čl. 55 ods.1 ústavy bez zohľadnenia skutočností, ktoré sú podľa názoru ústavného\nsúdu kľúčové.\n30. Ide totiž o to, že posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku\nsa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne\nzabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej\nz podmienok pre vznik nároku naň.\nMožnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“\nsociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia\npolicajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak\nukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej\npracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona\no sociálnom poistení.\n\n19\n\nZ dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho\nzabezpečenia ‒ rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení\nvýkonu týchto služieb ‒ ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci\niných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však\nplatia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto\nnových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie\nprotiústavnosti.\n31. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho\npoistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho\nzabezpečenia – odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu\núčasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok – by bolo vo vzťahu\nk ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by\nmalo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona\no sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez\ntoho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,\npotom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia.\n32. Navrhovateľ ďalej uvádza: «Dňom 01. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v porovnaní s tzv. „civilnými poistencami“ bez\nrozdielu, najmä bez zohľadnenia trvania služby policajtov a profesionálnych vojakov,\nvyžaduje aj v ich prípade získanie rovnakej doby dôchodkového poistenia (ďalšej doby)\nna vznik nároku na invalidný dôchodok zo všeobecných príčin, keď vo veku poistenca nad\n34 rokov do 40 rokov je potrebná doba najmenej osem rokov, nad 40 rokov do 45 rokov\nnajmenej 10 rokov a nad 45 rokov najmenej 15 rokov (§ 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 1\npísm. e/, f/ a g/). Podľa navrhovateľa splnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového\npoistenia v období pred vznikom invalidity podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nje v prípade invalidného dôchodku vzhľadom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\ntohto zákona nereálne a protiústavné.»\n\n20\n\n33. Podľa navrhovateľa „výsluhový dôchodok má charakter dávky, ktorá má\nzohľadniť spoločenský význam pracovnej činnosti profesionálneho vojaka (policajta)\na nahradiť mu stratu alebo zníženie kvalifikácie, a tým aj prípadný pokles zárobku\nv neskoršej pracovnej činnosti. V zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v znení\núčinnom do 30. apríla 2013 nárok na výsluhový dôchodok vzniká už za 15 rokov služby,\nteda spravidla v prvej polovici (tretine) pracovného života, resp. od 01. mája 2013\nza 25 rokov služby a je predpoklad, že poberateľ tohto výsluhového dôchodku bude ako\nzdravý a práceschopný ešte ďalej pracovne činný.\n...\nV prípade vzniku invalidity zo všeobecných príčin po splnení nároku na výsluhový\ndôchodok, sa poberateľ výsluhového dôchodku môže dostať do situácie, že jeho\nzabezpečenie iba výsluhovým dôchodkom z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia\n(len za dobu služby) je nižšie ako zabezpečenie poistenca zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, ktorému sú pre vznik nároku na invalidný dôchodok započítané všetky\ndoby dôchodkového poistenia. Zvlášť zrejmý by tento nepomer bol v prípade, ak by\nsa poberateľ výsluhového dôchodku stal invalidným podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v krátkom období po skončení služobného pomeru, keď by objektívne\nnemohol splniť podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, vyžadovanej\nustanovením § 72 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení.\nNamietané ustanovenia zákona o sociálnom poistení sú podľa názoru najvyššieho\nsúdu z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s namietanými článkami Ústavy SR v tom, že\ntieto ustanovenia nezohľadňujú doby služby policajtov a profesionálnych vojakov\nhodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby\nako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok (hoci aj\nbez vplyvu na určenie výšky dôchodku).“.\n34. Ústavný súd sa nestotožňuje s uvedenou argumentáciou navrhovateľa, v zmysle\nktorej ústavná nekonformita napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje\ndoby služby policajtov a profesionálnych vojakov (hodnotené v osobitnom systéme\n\n21\n\nsociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby) ako obdobia dôchodkového\npoistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.\nZohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon\no sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva\nsamostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe,\npri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných\npodmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy.\nNemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu\ndôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými\núčastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného\nsystému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,\nsú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich\npohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou\nzákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.\n35. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom\nnapadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu\nv konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s čl. 55 ods. 1 ústavy.\nOtázka ústavnej konformnosti by práve naopak odôvodnene vyvstala v prípade, ak by\nzákonodarca namiesto navrhovateľom napadnutej zákonnej úpravy prijal takú zákonnú\núpravu, ktorá by pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok bez ďalšieho\njednostranne\n\nzvýhodňovala\n\nosoby\n\nprichádzajúceho\n\nz iného\n\nsystému\n\nsociálneho\n\nzabezpečenia do všeobecného systému sociálneho poistenia.\n36. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2019\n\n22", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "sociálne dávky", "sociálna poisťovňa", "súlad-súlad právnych predpisov", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-invalidný", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ac9623c2-7696-4964-9cbb-468395229e00:301273dc-d388-459c-bce3-6a9f9e3b7fb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1", "spisova_znacka": "9So/138/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2014 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1"}, {"guid": "dca41926-e859-4fa3-8412-39151606827e:70a8f3da-5e92-4476-a315-1e830eb76ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201132.3", "spisova_znacka": "25Sd/339/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/339/2013 z 25. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201132.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2b8c48c5-8e6e-466a-90d1-d015bf710331", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1"}, {"guid": "ussr:62647922-164c-4d8d-8622-8f6473f6bc9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.715.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 715/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 715/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.715.2024.1"}, {"guid": "ussr:a47c4418-ee62-4e77-a509-c60d363dd263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.512.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 512/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 512/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.512.2022.1"}, {"guid": "ussr:2affcb36-592a-4ca8-9077-a141ee8bd39c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.283.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.283.2022.1"}, {"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "ussr:c77a002f-ded7-481e-9245-11d06f140222", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.128.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.128.2021.1"}, {"guid": "ussr:b864a24d-6a6e-4d03-9b4d-2ddc6fd6a18d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 520/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 520/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.520.2019.1"}, {"guid": "0c36465e-cdf2-41fc-a534-a16bf831aedc:0ae2b024-deb3-4de5-b0f2-0a913ec5b6fb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "spisova_znacka": "9Sk/39/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/39/2020 z 2. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1"}, {"guid": "0c36465e-cdf2-41fc-a534-a16bf831aedc:ba068d0f-edfa-4fd1-ae1e-458d8eb64a59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1", "spisova_znacka": "9Sk/39/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/39/2020 z 1. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3019200364.1"}, {"guid": "c6645619-eb56-4833-853c-7678f5592627:89099cf2-9f39-4b81-a12b-d51cdc8549b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1"}, {"guid": "c6645619-eb56-4833-853c-7678f5592627:6c690473-2731-4045-86cd-4560069bdc75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1"}, {"guid": "2a56204a-3fd8-40bb-a687-920216f183bc:29591fb6-7a60-4788-a568-41ebbc9cf505", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6015201330.1", "spisova_znacka": "1So/60/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/60/2016 z 24. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6015201330.1"}, {"guid": "b890cd67-55d0-46fb-85e5-a4b0c3cb9d36:2be37f00-f809-41e1-91a6-930c844f20a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8014201214.1", "spisova_znacka": "1So/75/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/75/2015 z 24. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8014201214.1"}, {"guid": "2ae4b9e1-f425-4a48-a3da-533deb83bde2:84f8096d-0a98-4905-be17-39f4c9088ade", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200137.1", "spisova_znacka": "9Sk/12/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/12/2017 z 26. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200137.1"}, {"guid": "2ae4b9e1-f425-4a48-a3da-533deb83bde2:5c815cbc-2432-49cb-bdbb-a8be252f4380", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5017200137.1", "spisova_znacka": "9Sk/12/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/12/2017 z 25. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5017200137.1"}, {"guid": "85d1fe49-7950-4539-a269-57dc27a821e6:3424de9b-a3de-4b1a-9c71-4852c0b45c37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200003.1", "spisova_znacka": "10Sk/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sk/7/2017 z 21. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200003.1"}, {"guid": "2e485051-237a-4884-bed3-389c8a1cd838:5d3f4bae-3ff8-4609-9b5e-bbde40d3feb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014201213.2", "spisova_znacka": "9So/149/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/149/2015 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014201213.2"}, {"guid": "0b85652e-1783-490a-9fc6-3607043e9412:d7a39a97-2bb9-45b4-8b19-e413ed35e8e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6015201049.3", "spisova_znacka": "9So/117/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/117/2016 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6015201049.3"}, {"guid": "676e1b97-129c-4d36-a97a-b95233b32d63:bcd0bacc-22ad-4686-9bcb-c1b1fb309376", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2", "spisova_znacka": "9So/159/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/159/2016 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3015200680.2"}, {"guid": "0b85652e-1783-490a-9fc6-3607043e9412:d8107975-f6a6-44aa-83c1-0891dbd457c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6015201049.3", "spisova_znacka": "9So/117/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/117/2016 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6015201049.3"}, {"guid": "2b1e8712-c798-4341-af33-dc8310b9c720:01a9ddfd-f01d-4aa2-9c18-41e39d0f25e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2", "spisova_znacka": "9So/188/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/188/2015 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2"}, {"guid": "fd7607ea-4279-4c33-9d7c-1c54dbb49cc0:45ec2138-2880-4481-bc37-f01d00576636", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7015200063.2", "spisova_znacka": "7So/94/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/94/2015 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7015200063.2"}, {"guid": "dee64e6f-2ee3-4328-ab33-be82eb932417:deb40982-a9af-4650-a1ba-a04cf36c1d21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6013200197.5", "spisova_znacka": "7So/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2016 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6013200197.5"}, {"guid": "1422974e-92c2-470e-b215-444dc633f3e6:396bec6f-82af-463e-8ed3-3b04d1e9ebb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6014200075.2", "spisova_znacka": "9So/209/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/209/2014 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6014200075.2"}, {"guid": "fd7607ea-4279-4c33-9d7c-1c54dbb49cc0:63687fe6-088d-49e3-967f-ced7f7b1ce90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7015200063.2", "spisova_znacka": "7So/94/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/94/2015 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7015200063.2"}, {"guid": "5d6de200-03e3-4427-bd9e-b7b7a4c8dea6:c36868ae-ecb5-4740-a43f-bf8c1b3eb6ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3014200243.4", "spisova_znacka": "7So/71/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/71/2016 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3014200243.4"}, {"guid": "f1ec1fc2-b396-425d-9b50-e4169f19e492:2d44c281-6179-42be-a906-6a328ba7e745", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014201137.2", "spisova_znacka": "9So/174/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/174/2015 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014201137.2"}, {"guid": "ac9623c2-7696-4964-9cbb-468395229e00:301273dc-d388-459c-bce3-6a9f9e3b7fb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1", "spisova_znacka": "9So/138/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2014 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1"}, {"guid": "dee64e6f-2ee3-4328-ab33-be82eb932417:32d51068-8166-4990-a9a9-37c9930afa3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6013200197.5", "spisova_znacka": "7So/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2016 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6013200197.5"}, {"guid": "1422974e-92c2-470e-b215-444dc633f3e6:0b02684a-9c54-406d-8f93-4b0714eaf1df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6014200075.2", "spisova_znacka": "9So/209/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/209/2014 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6014200075.2"}]}