{"guid": "ussr:c6ed52fc-997f-4b33-a071-9a1305471c19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2019 z 26. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. PL. ÚS 15/2019, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do Európskeho parlamentu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6ed52fc-997f-4b33-a071-9a1305471c19", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.15.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 15/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2019 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša, Jany\nLaššákovej, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho\npredbežne prerokoval návrh Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4,\nBratislava,\n\nzastúpeného\n\nadvokátmi\n\nJUDr.\n\nPetrom\n\nKubinom\n\na JUDr.\n\nDanielom\n\nLipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konanie podľa čl. 129 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu,\nkonaných na území Slovenskej republiky 25. mája 2019, za účasti koalície Progresívne\nSlovensko a SPOLU – občianska demokracia a politických strán SMER – sociálna\ndemokracia, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Sloboda a Solidarita, OBYČAJNÍ\nĽUDIA a nezávislé osobnosti a takto\nrozhodol:\nNávrh Kresťanskodemokratického hnutia s a z a m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júna 2019\ndoručený návrh Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava\n(ďalej\n\nlen\n\n„navrhovateľ“),\n\nzastúpeného\n\nadvokátmi\n\nJUDr.\n\nPetrom\n\nKubinom\n\na JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M., obaja Štefánikova 15, Bratislava, ktorým navrhovateľ\nnapáda ústavnosť a zákonnosť volieb do Európskeho parlamentu konaných na území\nSlovenskej republiky 25. mája 2019 (ďalej len „voľby“), a to v rozsahu uznesenia Štátnej\nkomisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „komisia“) č. 49/6/2\nprijatého na zasadnutí komisie konanom 25. – 26. mája 2019, ktorým komisia konštatovala,\nže kandidátkou, na ktorú sa aplikuje § 220a zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach\nvýkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „volebný zákon“), je kandidátka\n\n(ďalej len\n\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Napadnutému uzneseniu navrhovateľ vytýka porušenie čl. 152 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 ústavy, porušenie § 220a\nvolebného zákona, porušenie čl. 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1\nods. 1 Aktu o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatým rozhodnutím Rady\nč. 76/787/ECSC z 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien a doplnení.\n3. Z územného hľadiska navrhovateľ napáda voľby ako celok, keďže výsledok sa\ntýka celého územia Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska napáda len výsledok volieb\n(teda nie ich prípravu ani výkon, sčítanie hlasov a jeho výsledky a ani počet hlasov\nzískaných jednotlivými subjektmi zúčastnenými na voľbách), a to iba v časti uznesenia\nč. 49/6/2 (pozn. napadnuté uznesenie).\n\n2\n\n4. Ako vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ, «Dňa 26. mája 2019 vyhlásila\nKomisia nasledovné výsledky volieb:17\nSubjekt\n\nPočet získaných\n\nPodiel získaných\n\nplatných hlasov\n\nplatných hlasov v\n\nKoalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska\n\n198 255\n\n20,11\n\ndemokracia\nSMER - sociálna demokracia\nKotleba - Ľudová strana Naše Slovensko\nKresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ)\nSloboda a Solidarita\nOBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)\n\n154 996\n118 995\n95 588\n94 839\n51 834\n\n15,72\n12,07\n9,69\n9,62\n5,25\n\n%\n\n... Na základe týchto výsledkov bolo podľa § 94 ods. 1 Volebného zákona určené\nrepublikové volebné číslo (ďalej len „RVČ“) v hodnote 47 634. RVČ je podielom\ncelkového súčtu platných hlasov získaných postupujúcimi účastníkmi Volieb (714 507) a\ncelkového počtu prideľovaných mandátov (14) zvýšeného o 1. Toto číslo je „hodnotou“\njedného mandátu vyjadrenou počtom voličských hlasov.\n... Následne sa uskutočnilo prvé kolo prideľovania mandátov (prvé skrutínium) podľa\n§ 94 ods. 2 Volebného zákona. V prvom skrutíniu boli mandáty pridelené nasledovne:18\nSubjekt\nKoalícia Progresívne Slovensko a SPOLU občianska demokracia\nSMER - sociálna demokracia\nKotleba - Ľudová strana Naše Slovensko\nKresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ)\nSloboda a Solidarita\nOBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti\n(OĽANO)\n\nPodiel získaných\n\nPočet pridelených\n\nZostatok delenia\n\nhlasov a RVČ\n4,1620\n\nmandátov\n4\n\n7 719\n\n3,2539\n2,4981\n2,0067\n1,9910\n1,0882\n\n3\n2\n2\n1\n1\n\n12 094\n23 727\n320\n47 205\n4 200\n\n... Keďže v prvom skrutíniu nebolo pridelených všetkých 14 mandátov ale len 13,\nna pridelenie štrnásteho mandátu sa uskutočnilo druhé skrutínium podľa § 94 ods. 4\nVolebného zákona. V druhom skrutíniu bol tento štrnásty mandát pridelený strane Sloboda\na Solidarita, pretože po prvom skrutíniu vykázala najvyšší zostatok delenia (t. j. najvyšší\n17\n\nÚdaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke\n\nhttps://volbysr.sk/sk/, pričom uvádzame len výsledky tých účastníkov Volieb, ktorí prekročili prah 5% získaných\nplatných hlasov a získali tak zastúpenie v Európskom parlamente (postupujúci účastníci Volieb). Volebné výsledky\nnepostupujúcich účastníkov Volieb nie sú pre účely tohto návrhu relevantné.\n18\n\nIbid. V prvom skrutíniu sa podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona sa každému postupujúcemu subjektu pridelí toľko\n\nmandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré tento subjekt získal.\n\n3\n\npočet hlasov „neskonzumovaných“ mandátmi pridelenými v prvom skrutíniu). Tento\nmandát získal kandidát\n\n, ktorý bol po zohľadnení prednostného\n\nhlasovania na 2. mieste kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita.19\n... Výsledný stav pridelenia mandátov postupujúcim účastníkom Volieb po poslednom\n(druhom) skrutíniu a po pridelení všetkých mandátov je teda nasledovný:20\nSubjekt\nKoalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia\nSMER - sociálna demokracia\nKotleba - Ľudová strana Naše Slovensko\nKresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ)\nSloboda a Solidarita\nOBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)\n\nPočet pridelených mandátov\n4\n3\n2\n2\n2\n1\n\n... Navrhovateľovi teda boli na základe výsledkov Volieb (správne) pridelené\n2 mandáty, a to obidva už v prvom skrutíniu. Druhý z týchto mandátov pripadol podľa § 94\nods. 5 Volebného zákona kandidátke\n\n, ktorá kandidovala na 2. mieste\n\nkandidátnej listiny navrhovateľa...\n... Keďže štrnásty mandát patrí Slovenskej republike iba za predpokladu\nuskutočnenia Brexitu, bolo po pridelení všetkých mandátov ešte potrebné určiť, ktorý\nmandát bude podmienený uskutočnením Brexitu podľa § 220a Volebného zákona. Za týmto\núčelom Komisia prijala Napadnuté uznesenie, ktorým určila, že takto podmieneným bude\npráve mandát pridelený navrhovateľovi a jeho kandidátke\n\nz dôvodu,\n\nže navrhovateľ vykázal najnižší zostatok delenia.\n... Komisia Napadnutým uznesením porušila čl. 154 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 Ústavy.\n... Základnou ústavnou požiadavkou na výklad a aplikáciu právnych noriem je\npovinnosť každého štátneho orgánu vykladať a aplikovať právnu normu v súlade\ns Ústavou,23 pokiaľ možnosť takéhoto výkladu a aplikácie existuje. Nesúlad právnej normy\ns Ústavou je možné vysloviť len vtedy, ak neexistuje žiadna možnosť jej ústavne\n19\n\nIbid. V druhom skrutíniu sa podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona sa prideľujú zostávajúce mandáty postupujúcim\n\nsubjektom podľa výšky zostatku delenia (t. j. podľa počtu získaných hlasov, ktoré im zostali „neskonzumované“\nmandátmi pridelenými v prvom skrutíniu), a to postupne od najvyššieho zostatku delenia. Keďže v prípade Volieb sa\nv druhom skrutíniu prideľoval iba 1 mandát, bol tento pridelený strane Sloboda a Solidarita ako subjektu s najvyšším\nzostatkom delenia a získal ho kandidát určený postupom podľa § 94 ods. 5 Volebného zákona.\n20\n\nÚdaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke\n\nhttps://volbysr.sk/sk/data03.html.\n\n4\n\nkonformného výkladu a aplikácie, t. j. keď jediným ústavne konformným spôsobom jej\naplikácie je danú normu neaplikovať. Ak existuje čo len jedna možnosť jej ústavne\nkonformného výkladu a aplikácie, štátne orgány sú povinné ju práve takto vykladať\na aplikovať.24 Táto povinnosť sa vzťahuje aj na Komisiu, ktorá je bez akýchkoľvek\npochybností štátnym orgánom.\n... Zákonodarca v texte § 220a Volebného zákona stanovil, že podmieneným bude\nmandát toho účastníka volieb, ktorý „vykázal najmenší zostatok delenia“. Nešpecifikoval\nvšak, či má ísť o najmenší zostatok delenia po prvom skrutíniu alebo po poslednom\nskrutíniu (t. j. po úplnom rozdelení všetkých mandátov). Zákonodarca teda nezohľadnil\nvýslovne v texte tohto ustanovenia bežnú skutočnosť, že k rozdeleniu mandátov môže\ndochádzať (a v praxi často dochádza) vo viac ako jednom skrutíniu. Ak by sa totiž\npredmetné ustanovenie odkazovalo na najmenší zostatok delenia po poslednom skrutíniu,\nčiže po úplnom rozdelení všetkých mandátov, stav napadnutý týmto návrhom by nemohol\nvzniknúť. Túto otázku je tak potrebné zodpovedať pomocou ústavne konformného výkladu.\n... Pre jednoduchšie pochopenie situácie možno prideľovanie mandátov podľa § 94\nVolebného zákona charakterizovať ako proces, v ktorom si každý z postupujúcich\núčastníkov volieb „kupuje“ mandáty za hlasy získané vo Voľbách, pričom plná cena\njedného mandátu je daná počtom hlasov vyjadreným RVČ. Každý postupujúci účastník\nvolieb si takto „kúpi“ toľko mandátov, koľko si môže za svoje hlasy najviac dovoliť (t. j.\nkoľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte jeho získaných hlasov; § 94 ods. 2 Volebného zákona).\nZvyšok hlasov, ktorý je u každého uchádzača logicky nižší než RVČ, predstavuje jeho\n„zostatok delenia“.\n... Každý mandát pridelený účastníkovi volieb „skonzumuje“ získané hlasy daného\núčastníka: (a) v počte RVČ v prvom skrutíniu; a (b) v prípade účastníka, ktorému bol\npridelený mandát v poslednom skrutíniu, aj v počte všetkých zostávajúcich hlasov\nv poslednom skrutíniu. Pojem „zostatok delenia“ používaný Volebným zákonom teda\nznamená počet hlasov, ktoré po príslušnom skrutíniu, po ktorom sa zostatok delenia meria,\nzostali u daného účastníka volieb neskonzumované mandátmi dovtedy pridelenými tomuto\núčastníkovi volieb. To znamená, že účastníkovi volieb, ktorý dostal v poslednom skrutíniu\n23\n\nČl. 152 ods. 4 Ústavy. DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015,\n\ns. 1585-1587.\n24\n\nPL. ÚS 15/1998.\n\n5\n\nmandát za svoje zostávajúce hlasy z predchádzajúceho skrutínia (t. j. za svoj zostatok\ndelenia), už po tomto poslednom skrutíniu žiaden zostatok delenia (t. j. hlasy\nneskonzumované pridelenými mandátmi) nezostáva, a teda v matematickom vyjadrení je\ntento zostatok delenia nulový, prípadne záporný.\n... Na základe výsledkov Volieb si tak v prvom skrutíniu navrhovateľ takto „kúpil“\nza „plnú cenu“ 2 mandáty a strana Sloboda a Solidarita si kúpila 1 mandát. Keďže v prvom\nskrutíniu sa takto podarilo rozdeliť len 13 mandátov, uskutočnilo sa druhé (a posledné)\nskrutínium, v ktorom bol „v ponuke“ zostávajúci 1 mandát. Ten získala strana Sloboda\na Solidarita, avšak ho získala „so zľavou“ za nižšiu cenu, než za akú kúpili všetci ostatní\núčastníci volieb všetky ostatné mandáty. Ak by celý proces skončil v tomto bode, neexistoval\nby žiadny spor.\n... Postupom podľa § 220a Volebného zákona sa (prinajmenšom dočasne)\núčastníkovi volieb prakticky aj právne odoberá možnosť vykonávať získaný mandát, pričom\ntáto možnosť sa stáva podmienenou a závislou od budúcej možnej no neistej udalosti\n(Brexitu). Dotknutý mandát sa tak v porovnaní s ostatnými mandátmi oslabuje a stráca na\nkvalite. Týmto postupom sa nad rámec štandardných pravidiel prerozdeľovania mandátov\nzávislých od matematickej náhody upravených v § 94 Volebného zákona zasahuje do\nvýsledku demokratických volieb (t. j. do vyjadrenej vôle voličov), ktorý sa v prípade\nkaždého ich účastníka meria jedine počtom získaných hlasov a jeho porovnaním so ziskami\nostatných účastníkov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby tento zásah bol uskutočnený v čo\nnajmenšej miere a aby čo najviac rešpektoval vôľu voličov (zdroja moci) vyjadrenú\nodovzdanými platnými hlasmi.\n... Ústavne konformný výklad a aplikácia § 220a Volebného zákona teda znamená\ntaký výklad a aplikáciu tejto právnej normy, ktoré rešpektujú legitimitu zdroja moci,\nvýsledok demokratického hlasovania voličov a princíp rovnosti volebného práva a z neho\nvyplývajúcej rovnakej hodnoty hlasu každého voliča prinajmenšom v týchto štyroch\nohľadoch:\n(a) Výsledok prerozdelenia mandátov by sa mal čo najmenej odchyľovať od ich\npresného pomerného rozdelenia podľa výsledku volieb.\nVoľby nie sú matematika. Preto je matematicky presne pomerné rozdelenie mandátov\npodľa výsledku volieb v zastupiteľskej demokracii len teoretickou ilúziou. Realita a miera\n\n6\n\njej odlišnosti od matematiky je daná volebným systémom a pravidlami prerozdeľovania\nmandátov upravenými vo Volebnom zákone. Je preto akceptovateľné, ak vo volebnom\nobvode získajú viacerí účastníci volieb rovnaký počet mandátov napriek rozdielnemu\nabsolútnemu počtu získaných hlasov. To isté platí ak niektorý účastník volieb získa viac\nmandátov ako iný účastník, ktorý získal menej hlasov, aj napriek tomu, že prvý účastník\nnezískal\n\nnásobne\n\nvyšší\n\npočet\n\nhlasov.\n\nJe\n\nvšak\n\ndemokraticky\n\nneakceptovateľné\n\na nevysvetliteľné, ak účastník volieb s vyšším počtom získaných hlasov dosiahol horší\nvolebný výsledok (získal menej mandátov, resp. v tomto konkrétnom prípade menej\nnepodmienených mandátov) než iný účastník tých istých volieb s nižším počtom získaných\nhlasov.\nAk sa už teda odchýlkam od presného prerozdelenia odchýlkam nedá zabrániť,\npotom treba pri výklade a aplikácii Volebného zákona postupovať tak, aby tieto odchýlky\nboli aspoň čo najmenšie a aby neboli také veľké, že by tým zasahovali do rovnosti\nvolebného práva a demokratickej legitimity mandátu viac než je absolútne nevyhnutné.\n(b) Postup podľa § 220a Volebného zákona je potrebné uplatniť voči tomu mandátu,\nktorý bol získaný za najnižší počet hlasov.\nMandát nadobudnutý za „plnú cenu“ vyjadrenú RVČ má vyššiu demokratickú\nlegitimitu než mandát nadobudnutý „so zľavou“ za najvyšší zostatok delenia (zostatok\nneskonzumovaných hlasov) po prvom skrutíniu, pretože za prvým mandátom stojí viac\nplatných voličských hlasov než za druhým.\nNeexistuje preto žiaden rozumný ani ústavne konformný dôvod oslabovať mandát\ns plnou demokratickou legitimitou ak existuje k dispozícii mandát s nižšou demokratickou\nlegitimitou. V prípade rozhodovania o tom, ktorý z týchto dvoch mandátov má byť urobený\ndočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený) postupom podľa § 220a je preto\npotrebné chrániť držiteľa mandátu s plnou demokratickou legitimitou na úkor držiteľa\nmandátu so slabšou demokratickou legitimitou.\n(c) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť účastníkovi volieb horší\nvolebný výsledok než dosiahol iný účastník tých istých volieb s nižším počtom získaných\nhlasov.\nTakýto postup by išiel priamo proti vôli voličov vyjadrenej v demokratických\nvoľbách, pretože by viedol k zníženiu hodnoty hlasu každého voliča úspešnejšieho účastníka\n\n7\n\nvolieb a zodpovedajúcemu zvýšeniu hodnoty hlasu menej úspešného účastníka volieb bez\ntoho, aby na to existoval ústavne ospravedlniteľný dôvod. Išlo by o zásah do volebného\npráva, ktorý nespĺňa test proporcionality najmä preto, že je k dispozícii iné riešenie, ktoré\nje spravodlivejšie a viac šetrí demokratické princípy a rovnosť volebného práva.\n(d) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť žiadnemu účastníkovi\nvolieb takú ujmu, ktorá by nebola úmerná jeho počtu získaných hlasov vo voľbách.\nJe zrejmé, že účastník volieb, proti ktorému sa postup podľa § 220a Volebného\nzákona uplatní, tým utrpí určitú ujmu v porovnaní so situáciou, ak by sa tento postup voči\nnemu neuplatnil. Ujma spočíva konkrétne v tom, že jeden z jeho získaných mandátov bude\ndočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený) a podmienený budúcou neistou\nudalosťou. Z ústavného hľadiska by preto problém predstavovala iba taká ujma, ktorú by\nnebolo možné odvodiť od počtu získaných voličských hlasov dotknutého účastníka, resp.\nktorá by u konkrétneho účastníka volieb (v porovnaní s ostatnými účastníkmi tých istých\nvolieb) podstatným spôsobom narúšala vzťah priamej úmernosti medzi počtom získaných\nhlasov a počtom získaných mandátov.\n... Ustanovenie § 220a Volebného zákona by sa teda ústavne konformným spôsobom\nmalo vykladať a uplatniť tak, že postihne toho účastníka volieb, ktorý vykazuje najnižší\npočet hlasov neskonzumovaných pridelenými mandátmi (resp., slovami Volebného zákona,\nnajmenší zostatok delenia) až po rozdelení všetkých 14 mandátov, a nielen 13 mandátov\nrozdelených v prvom skrutíniu. Takýto postup zabezpečí, že (a) keď už má byť nejaký\nmandát dočasne alebo trvalo neuplatniteľný a podmienený (t. j. oslabený), bude to práve\nten mandát, ktorý sa opiera o najslabšiu demokratickú legitimitu spomedzi všetkých\nrozdelených mandátov a (b) nedôjde k situácii, že by ktorýkoľvek účastník volieb získal\nmenej (nepodmienených) mandátov než menej úspešný účastník s nižším počtom získaných\nhlasov. Tento výklad pritom ani nevyžaduje odchýliť sa od textu § 220a Volebného zákona,\npretože nie je v rozpore s týmto textom, len ústavne súladným spôsobom vypĺňa medzery,\nktoré v tomto texte zanechal zákonodarca.\n... Ak by sa tento výklad uplatnil v prejednávanom prípade, potom by platilo, že\npo rozdelení všetkých mandátov (po druhom/poslednom skrutíniu) mala najmenší zostatok\ndelenia strana Sloboda a Solidarita, pretože tej po pridelení posledného (štrnásteho)\nmandátu v druhom/poslednom skrutíniu neostal žiadny neskonzumovaný hlas a jej zostatok\n\n8\n\ndelenia bol (v závislosti od pohľadu) buď nulový alebo záporný. To je v každom prípade\nmenej než zostatok delenia vykázaný navrhovateľom, ktorý bol kladný. Pri takomto ústavne\nkonformnom výklade a aplikácii § 220a Volebného zákona by sa toto ustanovenie uplatnilo\nvo vzťahu k mandátu\n\n, ktorý bol po zohľadnení prednostného\n\nhlasovania na 2. mieste kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita. Takýto výsledok by\nbol v súlade so všetkými štyrmi princípmi uvedenými v bode 37 vyššie.\n... Komisia však § 220a Volebného zákona vykladala a aplikovala v rozpore\ns Ústavou, pretože ho aplikovala na účastníka Volieb, ktorý vykázal najmenší zostatok\ndelenia po prvom skrutíniu, teda ešte predtým, ako bolo rozdelených všetkých 14 mandátov.\nTak sa stalo, že hoci štrnásty mandát so slabšou demokratickou legitimitou získala strana\nSloboda a Solidarita v druhom skrutíniu, Komisia prijatím Napadnutého rozhodnutia\narbitrárne oslabila mandát navrhovateľa, ktorý sa opiera o plnú demokratickú legitimitu.\n... Nesprávnym a ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 220a Volebného\nzákona Komisiou proti navrhovateľovi vznikla navrhovateľovi ujma, keď namiesto\n2 nepodmienených mandátov mu bol pridelený 1 nepodmienený a 1 podmienený. Táto ujma\npritom nie je odvoditeľná od počtu hlasov získaných navrhovateľom (95 588) nakoľko\nstrane Sloboda a Solidarita boli pridelené 2 nepodmienené mandáty napriek nižšiemu počtu\nzískaných hlasov (94 839). Ak by Komisia vykladala a aplikovala toto ustanovenie ústavne\nkonformným spôsobom a v súlade s princípmi uvedenými v bode 37 vyššie, potom ujma\nutrpená stranou Sloboda a Solidarita z tohto dôvodu by bola plne odvoditeľná z jej\n(nižšieho) počtu získaných hlasov v porovnaní s navrhovateľom. Bolo by teda v plnom\nsúlade s princípmi uvedenými v bode 37 vyššie, ak by navrhovateľ pri pošte\n95 588 získaných hlasov získal 2 nepodmienené mandáty a strana Sloboda a Solidarita\npri počte 94 839 získaných hlasov získala 1 nepodmienený a 1 podmienený mandát...\n... Podľa článku 223 ods. 1 ZFEU:\n„Európsky parlament vypracuje návrh s cieľom prijať ustanovenia potrebné\nna umožnenie priamych a všeobecných volieb jeho poslancov konané jednotným postupom\nvo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské\nštáty. Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vyjadrenom väčšinou hlasov svojich\nčlenov v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom jednomyseľne prijme potrebné\n\n9\n\nustanovenia. Tieto ustanovenia nadobudnú platnosť po ich schválení členskými štátmi\nv súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.“\n... Potrebné ustanovenia spomínané vo vyššie citovanom článku ZFEU sú obsiahnuté\nv Akte. Podľa článku 1 ods. 1 Aktu:\n„V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom\npomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.“\n... Aj keď právo Európskej únie ponecháva podrobnú úpravu pravidiel pre voľby\nčlenov Európskeho parlamentu na národnú legislatívu členských štátov, ustanovuje\npodstatnú a základnú požiadavku, že musí ísť o voľbu systémom pomerného zastúpenia.\nTúto požiadavku musia členské štáty pri prijímaní národnej legislatívy rešpektovať.\n... Volebný systém pomerného zastúpenia je založený na vzťahu priamej úmernosti\nmedzi počtom získaných hlasov účastníka volieb a počtom mandátov pridelených na základe\nzískaných hlasov. V tomto systéme teda platí, že čím väčší počet hlasov účastník volieb\nzíska, tým väčší počet jeho mandátov.32\n... Aj keď za určitých okolností (bližšie pozri bod 37(a) vyššie) možno pripustiť, aby\naj vo volebnom systéme pomerného zastúpenia dvaja alebo viacerí účastníci volieb\ns rozdielnym počtom získaných hlasov získali rovnaký počet mandátov, nie je prípustné, aby\nmedzi počtom získaných hlasov a konečným volebným výsledkom (počtom získaných\nmandátov) bol vzťah nepriamej úmernosti. Vtedy pomerný systém volebného zastúpenia\nprestáva byť pomerným a stáva sa nepomerným a nedemokratickým, pretože nielenže\nnereflektuje vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách, ale ju priamo neguje.\n... Napadnutým uznesením preto Komisia spôsobila, že vo Voľbách sa v rozpore\ns čl. 223 ods. 1 ZFEU a čl. 1 ods. 1 Aktu nepoužil volebný systém pomerného zastúpenia ale\niný, právom Európskej únie nepovolený volebný systém, v ktorom bol jeden účastník volieb\nza vyšší volebný zisk potrestaný arbitrárnym oslabením jedného z mandátov, ktoré získal,\nzatiaľ čo iný účastník tých istých volieb, ktorý získal menej hlasov, získal viac\nnepodmienených mandátov a teda v konečnom dôsledku dosiahol lepší volebný výsledok\nako prvý účastník volieb s vyšším počtom získaných hlasov. Tým Komisia porušila uvedené\nustanovenia ZFEU a Aktu...\n32\n\nCIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky (Štátoveda). Bratislava : Právnická fakulta Univerzity\n\nKomenského, 2013, s. 138.\n\n10\n\n... Vo voľbách sa prejavuje vôľa primárneho zdroja moci, a preto do výsledku\ndemokratického volebného procesu je prípustné zasiahnuť súdnym rozhodnutím len\nvo výnimočnom prípade. Na to, aby Ústavný súd svojím rozhodnutím mohol zasiahnuť\ndo výsledku volieb, je potrebné preukázať, že namietané porušenie predpisov bolo natoľko\nzávažné, že mohlo ovplyvniť konečný výsledok volieb. 33\n... Predovšetkým zdôrazňujeme, že vzhľadom na úzky rozsah napadnutia Volieb týmto\nnávrhom (len v rozsahu Napadnutého uznesenia) požadované súdne rozhodnutie nijako\nnezasahuje do výsledku demokratického hlasovania voličov, ale má za cieľ práve úplne\nzosúladiť konečný výsledok volieb vyhlásený Komisiou s výsledkom demokratického\nhlasovania voličov.\n... Namietané porušenie Ústavy, Volebného zákona, ZFEU a Aktu nielen mohlo\novplyvniť, ale aj skutočne ovplyvnilo konečný výsledok volieb. Navrhovateľ má v dôsledku\nNapadnutého uznesenia 1 nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, hoci podľa\nvýsledku hlasovania voličov vyjadreného počtom získaných hlasov by mal mať\n2 nepodmienené mandáty. Naproti tomu strana Sloboda a Solidarita, ktorej voliči dali\nvo Voľbách menej hlasov než navrhovateľovi, má v dôsledku Napadnutého rozhodnutia\n2 nepodmienené mandáty. Tento výsledok mal byť presne opačný. Ak by Napadnuté\nuznesenie rešpektovalo príslušné ustanovenia Ústavy, Volebného zákona, ZFEU a Aktu\n(bližšie pozri časť G vyššie), mal by navrhovateľ 2 nepodmienené mandáty a strana Sloboda\na Solidarita by mala 1 nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, čo by plne\nzodpovedalo výsledku demokratického hlasovania voličov vo Voľbách.\n... Týmto je preukázané, že namietané porušenie bolo natoľko závažné, že ovplyvnilo\nkonečný výsledok volieb vyhlásený Komisiou, a že tento výsledok, ktorý je pre navrhovateľa\nneoprávnene nepriaznivý (resp. oveľa menej priaznivý než by bol, ak by k namietanému\nporušeniu nedošlo) nastal v príčinnej súvislosti s týmto namietaným porušením. Namietané\nporušenie je bezprostrednou príčinou tohto stavu, pretože Napadnuté uznesenie priamo\nvyvolalo namietaný nepriaznivý výsledok Volieb pre navrhovateľa.».\n5. Jadrom návrhu je teda tvrdenie, že komisia napadnutým uznesením vyložila\na aplikovala § 220a volebného zákona ústavne nekonformným spôsobom, keď\n33\n\nPL. ÚS 27/99, PL. ÚS 26/03.\n\n11\n\ntzv. podmienený mandát určila podľa zostatku delenia po prvom skrutíniu, namiesto\nzostatku delenia po druhom skrutíniu, a to napriek skutočnosti, že k určeniu podmieneného\nmandátu došlo nie po prvom skrutíniu, ale po druhom skrutíniu. V dôsledku tohto\nnesprávneho výkladu došlo (na neurčitú dobu, kým nadobudne právnu účinnosť odchod\nSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie) v rozpore\ns princípom pomerného zastúpenia k znemožneniu výkonu mandátu riadne zvolenej\nkandidátky navrhovateľa,\n\n, a zároveň došlo k protizákonnému\n\na protiústavnému zvýhodneniu politickej strany Sloboda a Solidarita [zvolenému\nkandidátovi tejto strany\n\nbol pridelený mandát až v druhom\n\nskrutíniu a jeho mandát má de facto nižšiu legitimitu, keďže tento mandát – na rozdiel\nod obidvoch mandátov navrhovateľa – nebol získaný plným počtom požadovaných hlasov\n(tzv. republikové volebné číslo), ale len hlasmi zostatku delenia po prvom skrutíniu], čím\ndošlo k porušeniu slobodnej súťaže politických síl.\n6. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol takto:\n„I. Uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán\nč. 49/6/2 prijaté na jej 49. zasadnutí konanom v dňoch 25. – 26. mája 2019 zrušuje.\nII. Konštatuje, že kandidátom za Slovenskú republiku zvoleným vo voľbách\ndo Európskeho parlamentu konaných v Slovenskej republike dňa 25. mája 2019, ktorý sa\nujme funkcie poslanca Európskeho parlamentu až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva\nVeľkej Británie a Severného Írska nadobudne právnu účinnosť, je kandidát zvolený\nza politickú stranu Sloboda a Solidarita\n\n.“\nII.\n\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\n\n12\n\n9. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom\nna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí\na do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\nPodľa čl. 30 ods. 2 ústavy voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich\npravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\n10. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej\nvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti.\n11. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. Podrobnosti o konaní\npred ústavným súdom vo volebných veciach upravuje desiata hlava piatej časti (§ 156 až\n§ 163) zákona o ústavnom súde.\n13. Podľa § 157 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o ústavnosti\na zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu môže podať politická strana alebo politické\nhnutie alebo ich koalícia, ktoré podali platnú kandidátnu listinu podľa osobitného predpisu.\n14. Ústavný súd požiadal komisiu o vyjadrenie k otázke aplikácie zostatku delenia\npo prvom skrutíniu pri určovaní podmieneného mandátu podľa § 220a volebného zákona.\n\n13\n\nPodľa vyjadrenia komisie táto, vychádzajúc zo skutočnosti, že zostatok delenia volebný\nzákon výslovne normuje len v prvom skrutíniu (a v druhom skrutíniu nedochádza k ďalšej\nmatematickej operácii delenia), aplikovala tento zostatok aj pri postupe podľa § 220a\nvolebného zákona, keďže iný postup jej neumožňuje čl. 2 ods. 2 ústavy a ustanovenie § 3\nods. 3 tretia veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov („Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa\njednotne v celom právnom poriadku.“).\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy (prvej vety) ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach\nuvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b\nods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3 a v čl. 138 ods. 2 písm. b) a c)\no zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu\nrozpočtu ústavného súdu.\n\n14\n\n17. Po preskúmaní návrhu na začatie konania sudca spravodajca dospel k názoru, že\nnávrh spĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané všeobecné náležitosti podania (§ 39),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43) a osobitné náležitosti návrhu\nna začatie konania vo volebných veciach (§ 158). Keďže sudca spravodajca nezistil ani\nnedostatok procesných podmienok, za ktorých môže ústavný súd vec prejednať a rozhodnúť\n(§ 56 ods. 2), predložil plénu ústavného súdu návrh na rozhodnutie o predbežnom\nprejednaní návrhu v tomto znení:\n„Návrh Kresťanskodemokratického hnutia prijíma na ďalšie konanie.“\n18. Podľa čl. 134 ústavy ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Podľa čl. 131\nods. 1 ústavy (druhá a tretia veta) plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou\nväčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n19. Podľa § 57 zákona o ústavnom súde ak sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých\nsudcov ústavného súdu nedosiahne pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania,\nnávrh na začatie konania sa zamietne.\n20. Ústavný súd je v súčasnosti obsadený siedmimi sudcami. Z uvedeného vyplýva,\nže na prijatie návrhu v pléne (a teda aj na prijatie predmetnej volebnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie) je potrebné jednomyseľné hlasovanie všetkých členov pléna.\n21. Keďže návrh sudcu spravodajcu pri hlasovaní v pléne nezískal potrebnú podporu,\nnávrh na začatie konania ústavný súd zamietol z procesných dôvodov.\n22. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné\nstanovisko sudca Ivan Fiačan.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júna 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["volebné veci - parlamentné - EU", "voľby-do Európskeho parlamentu", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)", "kandidát", "poslanec, poslanecký mandát", "verejná funkcia-zvolenie", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "rozhodnutie ústavného súdu", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "právo-subjektívne", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "kvalifikovaná väčšina", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "právo-verejné", "voľby-volebné výsledky", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "rozhodnutie-procesnej povahy", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "volebná komisia-ústredná", "volebné právo-pasívne", "interpretácia právnych noriem", "návrh-zamietnutie", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c66cd1c-fdce-4e5b-941e-3c261f86fb6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c66cd1c-fdce-4e5b-941e-3c261f86fb6a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:51341e6a-93e7-44ca-80f9-6b0bd5c36a97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2019.1"}, {"guid": "ussr:2b2f7f2e-21e7-45fb-a6cc-2f5ddd695a87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2019.1"}]}