{"guid": "ussr:d6b98704-11fb-4045-8642-76b2c5ed92db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. 10. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. PL. ÚS 10/2016, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d6b98704-11fb-4045-8642-76b2c5ed92db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1/text", "citacie_n": 58, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 10/2016-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej,\nMojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na Ladislava Orosza vo veci návrhu Okresného súdu Košice I, Štúrova 29, Košice,\nzastúpeného sudkyňou\n\n, na začatie konania o súlade § 446 zákona\n\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nUstanovenie § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov n i e j e v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. júla 2016\ndoručený návrh Okresného súdu Košice I (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „okresný súd“)\nna začatie konania o súlade § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n2. Predmetom súdneho konania, v súvislosti s ktorým doručil okresný súd svoj návrh\nústavnému súdu, bol návrh\n\n(ďalej len\n\n„žalobca“), na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy z titulu náhrady za stratu na zárobku\npočas práceneschopnosti a z titulu náhrady nákladov právneho zastúpenia, ktoré vznikli\npri uplatnení nároku v trestnom konaní. Žalobcovi mala uvedená škoda vzniknúť v dôsledku\ndopravnej nehody, ktorá sa stala 26. februára 2006 a pre ktorú bol v období od 26. februára\n2006 do 14. marca 2006 a od 20. marca 2006 do 18. apríla 2006 uznaný\nza práceneschopného, následkom čoho mu mala vzniknúť strata na zárobku v sume\n89 130 Sk. Keďže Sociálna poisťovňa mu vyplatila sumu 12 156 Sk ako nemocenské dávky\na vedľajší účastník na strane žalovaného (\n\n) sumu\n\n11 285 Sk, žalobca si v súdnom konaní uplatnil zvyšnú časť náhrady straty na zárobku.\n3. Po zhrnutí stanoviska vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, uvedení\nodôvodnenia žalobcovho návrhu na prerušenie konania a ďalších skutkových okolností\nzistených okresným súdom z vykonaného dokazovania okresný súd v relevantnej časti\nsvojho návrhu na začatie konania uvádza:\n«Základnými predpokladmi pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle\ncit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú: 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody,\n3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie.\nV danom prípade nie je sporné a ani odporca či vedľajší účastník na jeho strane\nnespochybňujú, že škoda na zdraví navrhovateľa bola vyvolaná osobitnou povahou\nprevádzky dopravného prostriedku - motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom v čase\ndopravnej nehody bol odporca. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných\nprostriedkov upravuje ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť podľa tohto\n\n2\n\nzákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti; pre jej vznik teda\npostačuje splnenie prvých troch predpokladov. Zavinenie sa nevyžaduje.\nPre záver súdu o splnení predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vznik\nškody je určujúcim právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok Okresného súdu Nitra\nč. k. 1 T/57/2006-86 zo dňa 20. 11. 2006, ktorým bol zamestnanec odporcu\nuznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví navrhovateľa podľa § 158\nTr. zákona. Výrokom citovaného trestného rozsudku o vine je súd v občianskoprávnom\nkonaní v zmysle ust. § 135 ods. 1 O. s. p. viazaný. Protiprávny úkon odporcu spočíval\nv porušení dôležitých povinností uložených mu zákonom o premávke na pozemných\nkomunikáciách.\nV konaní taktiež nie je sporné, že odporca mal v čase spôsobenia nehody uzavretú\nzmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\ns vedľajším účastníkom na strane odporcu. Vychádzajúc z dikcie ust.§ 427 Občianskeho\nzákonníka teda platí, že poistený odporca nesie objektívnu zodpovednosť za škodu,\nktorá vznikla prevádzkou jeho motorového vozidla navrhovateľovi a odporca ako poistený\nmá podľa ust. § 4 ods.2 zákona č.381/2001 Z. z. z poistenia zodpovednosti právo,\naby vedľajší účastník ako jeho poisťovateľ, za neho nahradil poškodenému uplatnené\na preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.\nV konaní taktiež nebolo sporné, že navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti\ns protiprávnym úkonom odporcu škoda na jeho zdraví.\nPodľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to,\nčo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\nŠkoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala\nv majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa\nrozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škoda môže byť\nspôsobená na veciach, ale aj na iných majetkových právach poškodeného, alebo môže\npredstavovať ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Ušlý zisk predstavuje\nto, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané, v dôsledku\nspôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri\npredpokladanej činnosti poškodeného dalo očakávať.\n\n3\n\nPri škode na zdraví Občiansky zákonník okrem jednorazového odškodnenia bolesti\na sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 444) priznáva poškodenému aj právo na náhradu\nstraty na zárobku a to jednak za obdobie počas trvania práceneschopnosti (§ 446) a jednak\npo skončení práceneschopnosti (§ 447).\nV danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady za stratu na zárobku počas\npráceneschopnosti.\nVzhľadom na čas vzniku nároku navrhovateľa sa na jeho právne posúdenie vzťahuje\nust. § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka, v znení zákona č. 404/2004 Z. z., účinného\nod 1. 8. 2004.\nPodľa ust. § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo\npri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného\nzárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.\nPodľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, v znení zákona č.404/2004 Z. z., účinného\nod 1. 8. 2004, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa\nposúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom poistení.\nPodľa ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnanec\nzamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania\nbol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa\ndočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej\nneschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského\nz nemocenského poistenia.\nPodľa ust. § 86 citovaného zákona, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.\nPodľa ust. § 87 citovaného zákona, suma úrazového príplatku je\na) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa\ndočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,\nb) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa\ndočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania.\n\n4\n\nDoposiaľ vykonaným dokazovaním je preukázané a ani medzi účastníkmi nie je\nsporné, že navrhovateľ bol v čase, kedy utrpel ujmu na zdraví, zamestnaný v spoločnosti\n, so sídlom v\n\n, kde pracoval\n\nna základe pracovnej zmluvy od 9. 9. 2005. Jeho priemerný čistý mesačný príjem\npred práceneschopnosťou bol vo výške 61.861,- Sk. V dôsledku ujmy na zdraví bol\npráceneschopný po dobu 47 dní; od 26. 2. 2006 do 14. 3. 2006 a od 20. 3. 2006\ndo 18. 4. 2006.\nZa obdobie, do ktorého spadá jeho pracovná neschopnosť, navrhovateľ dosiahol\nčistý príjem 55.903,- Sk za mesiac február 2006, 16.183,- Sk za mesiac marec 2006\na 24.367,- Sk za mesiac apríl 2006.\nSociálna poisťovňa vyplatila navrhovateľovi nemocenské dávky vo výške 12.156,- Sk.\nVedľajší účastník na strane odporcu navrhovateľovi priznal a vyplatil poistné\nplnenie vo výške 11.285,- Sk. Vedľajší účastník pri výpočte vychádzal z postupu určeného\nustanovením § 446 Občianskeho zákonníka, v znení zákona č.404/2004 Z. z., účinného\nod 1. 8. 2004, podľa ktorého sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti\npoškodeného posúdi rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení. Za obdobie 17 dní práceneschopnosti od 26. 2. 2006 do 14. 3. 2006,\nza prvé tri dni priznal 55 % a za zvyšných 14 dní 25 % z vymeriavacieho základu, celkovo\nsumu 4.289,- Sk a za obdobie 30 dní práceneschopnosti od 20. 3. 2006 do 18. 4. 2006,\nza prvé tri dni priznal 55 % a za zvyšných 27 dní 25 % z vymeriavacieho základu, celkovo\nsumu 6.996,-Sk.\nZhrnúc vyššie uvedené, navrhovateľ za obdobie od februára do apríla 2006 dostal\núhrnom sumu 119.894 Sk (mzda, nemocenské dávky, poistné plnenie).\nPodľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 7. 2004, náhrada\nza stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho\npriemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.\nAko to vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, podľa právnej úpravy\nnáhrady za stratu na zárobku, účinnej do 31. 7. 2004, náhrada za stratu na zárobku\npredstavovala rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.\nPodľa pôvodnej právnej úpravy, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku, ktorý\nnavrhovateľ dosahoval pred práceneschopnosťou je teda zrejmé, že navrhovateľ mohol za\n\n5\n\ndané obdobie dosiahnuť príjem spolu vo výške 185.583 Sk. Keďže za dané obdobie od\nfebruára do apríla 2006 dostal úhrnom len sumu 119.894 Sk (mzda, nemocenské dávky,\npoistné plnenie), navrhovateľovi na príjme, ktorý mohol dosiahnuť, ušlo 65.689 Sk (suma,\nuplatnená žalobou).\nAk by súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľa vychádzal zo súčasnej\nprávnej úpravy náhrady za stratu na zárobku (§ 446 Občianskeho zákonníka, v znení\núčinnom od 1. 8. 2004), návrh by mal zamietnuť, pretože navrhovateľovi vedľajší účastník\nna strane odporcu už zaplatil náhradu, ktorá zodpovedá úrazovému príplatku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, vo výške 11.285,- Sk.\nSúd sa však v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že súčasná\nprávna úprava, priznávajúca náhradu za stratu na zárobku, predstavuje redukované\nodškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného.\nSpravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody, môže\nzodpovedať len také usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil,\npri ktorom dochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére\npoškodeného. Takémuto spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedal princíp náhrady\nstraty na zárobku v zmysle pôvodnej právnej úpravy, podľa ktorej sa poskytlo odškodnenie\nv rozsahu rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením\na nemocenskými dávkami počas práceneschopnosti. Súd je toho názoru, že škoda,\nktorá navrhovateľovi v danom prípade vznikla, svojim charakterom zodpovedá pojmu ušlý\nzisk (§ 442 Občianskeho zákonníka). Ušlý zisk sa totiž neprejavuje zmenšením majetku\npoškodeného (úbytkom jeho aktív) tak, ako je to pri skutočnej škode (na veci), ale sa\nprejavuje stratou očakávaného prísunu aktív. Je nesporné, že pri pravidelnom behu vecí,\nt. j. pri riadnom výkone pracovnej činnosti v pracovnom pomere, nebyť škodnej udalosti\nspôsobenej odporcom, mohol navrhovateľ reálne (nielen hypoteticky) očakávať a dosiahnuť\nrozmnoženie svojho majetku (o mzdu, resp. iný príjem), ku ktorému nedošlo práve\nv dôsledku protiprávneho konania škodcu (škodnej udalosti). Z právnej teórie\nako aj ustálenej súdnej judikatúry však vyplýva, že strata na zárobku predstavuje zvláštnu\nkategóriu škody na zdraví, ktorú podľa hmotného práva nie je možné podriadiť pod pojmy\nskutočnej škody alebo ušlého zisku podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka.\n\n6\n\nSúd je presvedčený o tom, že súčasná právna úprava náhrady za stratu na zárobku\nza dobu pracovnej neschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, je v rozpore\ns Ústavou SR a to konkrétne s článkom 20 ods. 1 v spojení s článkom 12 ods. 1.\nPodľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych\nvlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať\n(ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20\nods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne\nzaručuje (podobne aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd) realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123\nObčianskeho zákonníka, vrátane práva vlastníka na náhradu škody.\nPredmetom ochrany podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je len „existujúci\nmajetok“, avšak na základe judikatúry ústavného súdu pod tento pojem možno zahrnúť tiež\nmajetkové hodnoty, vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže sťažovateľ tvrdiť, že má\nprinajmenšom „legitímnu nádej“ na ich zhodnotenie. V danom prípade, strata na zárobku\nako ušlý príjem z dôvodu nemožnosti výkonu pracovnej činnosti počas práceneschopnosti,\nktorú navrhovateľ v dôsledku škodnej udalosti nemohol vykonávať, predstavuje finančné\nprostriedky, ohľadne ktorých mal navrhovateľ legitímnu nádej na ich zaplatenie a preto ich\nmožno podriadiť pod pojem majetok, resp. vlastnícke právo, ktorému je v súlade\ns judikatúrou ústavného súdu poskytovaná ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\nSúd je presvedčený o tom, že súčasná právna úprava náhrady za stratu na zárobku\nza dobu pracovnej neschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom\nod 1. 8. 2004, je v rozpore s Ústavou SR a to konkrétne s článkom 20 ods. 1 v spojení\ns článkom 12 ods. 1, pretože neumožňuje poškodenému subjektu, ktorému vznikla škoda\nna zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas práceneschopnosti, domôcť sa náhrady\nškody v tom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. Právo takéhoto okruhu subjektov\nna náhradu škody na zdraví potom nie je v rovnováhe s právom iného okruhu subjektov,\n\n7\n\nktorým v dôsledku existencie rovnakej objektívnej zodpovednosti tretej osoby za škodu\nspôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov vznikla škoda „len“ na veciach (skutočná\nškoda) alebo ako ušlý zisk, ktoré sa posudzujú podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho\nzákonníka a ktorým sa dostane náhrada vo výške skutočného rozsahu škody. Takýto „iný“\nokruh subjektov obvykle predstavujú subjekty, vykonávajúce podnikateľskú činnosť;\npri určovaní výšky ušlého zisku podnikateľa sa vychádza z rozdielu medzi celkovým\npríjmom z podnikania a nákladmi potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu, teda z čiastky,\nktorú by za obvyklých okolností (nebyť škodnej udalosti) zo svojej podnikateľskej činnosti\nzískal. Ustálená súdna prax pri tomto „inom“ okruhu osôb poskytuje ochranu napríklad\naj pri strate majetkového prínosu, ktorý by veriteľ pri obvyklom slede udalostí (nebyť\nškodnej udalosti) získal od svojho dlžníka a o ktorý prišiel v dôsledku protiprávneho zásahu\nči škodnej udalosti.»\n4. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci\nsamej rozhodnutie, ktorým vysloví, že „§ 446 Občianskeho zákonníka v znení zákona\nč.404/2004 Z. z., účinného od 1. 8. 2004 nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky“.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 10/2016-15 z 9. novembra 2016 návrh\nnavrhovateľa prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie.\n6. Ústavný súd 14. novembra 2016 požiadal podľa § 39 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vládu Slovenskej\nrepubliky v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„vláda“) o stanovisko k návrhu a o doručenie povinných príloh.\n7. Národná rada vo svojom stanovisku č. PREDS-683/2016 doručenom ústavnému\nsúdu 20. februára 2017 spolu s požadovanými prílohami vyjadrila súhlas s upustením\n\n8\n\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci. Po vecnej stránke zdôrazňuje, že „nie je možné\nposudzovať protiústavnosť napadnutého ustanovenia vytrhnutím konkrétneho paragrafu\nz kontextu ďalších ustanovení upravujúcich náhradu škody. Pri výklade ustanovení je\npotrebné postupovať systematicky v kontexte všetkých príslušných ustanovení. Z tohto\npohľadu je potrebné prihliadať najmä na ustanovenie § 445 Občianskeho zákonníka.“.\nNadväzne národná rada akcentuje príkaz ústavne konformného uplatňovania právnych\npredpisov podľa čl. 152 ods. 4 ústavy a dopĺňa, že «pri výklade konkrétnych ustanovení sú\nmožné viaceré prístupy. Ustanovenie § 445 Občianskeho zákonníka používa pojem „strata\nna zárobku“, kým ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka používa pojem „náhrada\nza stratu na zárobku. Uvedené dva pojmy nie je možné považovať za totožné a nie je možné\ntvrdiť, že obe ustanovenia sa týkajú vecne rovnakej problematiky. Ustanovenie § 445\nObčianskeho zákonníka nie je možné považovať za všeobecnú normu, ktorá je následne\n„vykonávaná“ ustanovením § 446 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného prístupu\nje potrebné považovať ustanovenie § 445 Občianskeho zákonníka za samostatné a zároveň\npostačujúce pre taký výklad (bez pomoci ďalších ustanovení), na základe ktorého môže súd\nurčiť stratu na zárobku v takej výške, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dávkami\nnemocenského\n\npoistenia\n\na priemerného\n\nzárobku\n\npoškodeného.\n\nV tejto\n\nsúvislosti\n\nupozorňujeme aj na skutočnosť, že na základe ustálenej judikatúry má poškodený právo\nuplatňovať si náhradu škody aj v prípade, ak nemal pravidelný zárobok... Uvedená\nskutočnosť je následne dôležitá z toho pohľadu, že pri určovaní výšky straty na zárobku\nmusí súd určiť konkrétnu sumu, ktorá zodpovedá potencionálnej výške zárobku\npoškodeného. Zároveň by bola zaujímavá odpoveď na otázku spadajúcu do kategórie\nargumentum a contrario, z akej sumy by vychádzal súd v prípade škody na zdraví\nu živnostníka, ktorý si platí len minimálne odvody, pričom jeho dlhoročný stabilný príjem je\nna základe daňových priznaní preukázateľne niekoľkonásobne vyšší. Rešpektujúc\nargumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej spravodlivému\nusporiadaniu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody môže zodpovedať len\ntaké usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil, pri ktorom\ndochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, sa\nminimálne nezdá byť spravodlivé, ak by sa v takomto prípade uhrádzala škoda ako rozdiel\nmedzi dávkami nemocenského poistenia a minimálnej mzdy, alebo dokonca len vo výške\n\n9\n\nvypočítanej aplikáciou ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v zmysle čl. 12\nods. 1 Ústavy SR sú si ľudia rovní v dôstojnosti a v právach a v takomto prípade nie je\nmožné umelo vytvárať rozdiely medzi osobami (zamestnanec vs. živnostník), ktoré utrpeli\ncudzím zavinením škodu na zdraví, je potrebné rovnako k nim pristupovať aj v prípade\nurčenia výšky straty na zárobku. Vo svetle uvedenej argumentácie je potrebné považovať\nustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka za obsoletné, ktoré nie je možné aplikovať.».\n8. Národná rada poukazuje aj na „iný prístup pri výklade dotknutých ustanovení“,\nktorý «vychádza z použitého pojmu „náhrada za stratu na zárobku“ použitého v § 446\nObčianskeho zákonníka. Na jednej strane zákon rozoznáva samotnú stratu na zárobku\nv zmysle § 445 Občianskeho zákonníka, a na druhej strane poškodenému priznáva čiastkovú\nkompenzáciu tejto straty vo forme náhrady. Pri načrtnutom prístupe je potrebné obzvlášť\napelovať na osobitnú povahu škody na zdraví, ktorá sa odzrkadľuje najmä v ustanovení\n§ 444 Občianskeho zákonníka. Nemenej dôležité je aj ustanovenie § 442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka...\nV tomto zmysle je potrebné považovať vzniknutú bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia za skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému a zároveň sem spadá aj strata na\nzárobku, ktorá je čiastočne kompenzovaná náhradou za stratu na zárobku v zmysle § 446\nObčianskeho zákonníka. Uvedenú náhradu za stratu na zárobku v prípade, ak škoda vznikla\nprevádzkou dopravného prostriedku následne vypláca poisťovňa... namiesto osoby, ktorá\nspôsobila škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z... Náhrada za stratu na\nzárobku v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka môže byť vyplatená samozrejme aj na\nzáklade inej poistnej zmluvy, ktorú mal odporca uzavretú a z ktorej vyplýva takáto\npovinnosť v prípade, ak sa nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.\nVyplatenie náhrady za stratu na zárobku poisťovňou ale odporcu nezbavuje povinnosti\nuhradiť poškodenému rozdiel medzi náhradou za stratu na zárobku (plus dávky\nnemocenského poistenia) a priemerným zárobkom poškodeného. Práve tento rozdiel je\nmožné považovať za ušlý zisk poškodeného v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nV prípade, ak odporca spôsobil škodu na zdrví a nemal uzatvorenú žiadnu poistnú zmluvu,\nna základe ktorej by poisťovňa uhradila náhradu za stratu na zárobku, tak povinnosť tejto\núhrady spolu s „doplatkom“ do výšky priemerného zárobku poškodeného, by znášal v plnej\n\n10\n\nvýške osobne. Uvedenú „kategorizáciu jednotlivých zložiek“ škody na zdraví, teda\nrozlišovanie medzi stratou na zárobku a ušlým ziskom podporuje aj prístup niektorých\nsúdov, napr. Okresného súdu v Galante, ktorý okrem iného uvádza: Podľa názoru súdu je\npotrebné rešpektovať legitímny výber poškodeného, ktorú škodu si uplatní z titulu jej\nnáhrady, ktoré navzájom sa nevylučujú a stoja popri sebe (25C/168/2009).\nVyššie uvedená možnosť interpretácie napadnutého ustanovenia § 446 Občianskeho\nzákonníka, ktoré je potrebné vykladať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vychádza z doktríny\nracionálneho zákonodarcu.».\n9. Napokon národná rada poukazuje «na prípustnosť dvojakej, až protichodnej\ninterpretácie tej istej právnej normy rozdielnymi aplikujúcimi orgánmi (súdmi)\nza predpokladu, že obe interpretácie sú v súlade s ústavou a sú riadne odôvodnené...\nRozdielna interpretácia (samozrejme ústavne konformná) tej istej právnej normy je\nprípustná dokonca aj v prípade interpretácie právnej normy tým istým subjektom,\nza predpokladu odlišnosti vecných podmienok konkrétneho prípadu... Pôvod načrtnutého\nprístupu môžeme hľadať v doktríne „živého stromu“, resp. aktualistického prístupu\npri výklade ústavy, ktorý je možné použiť aj v prípade interpretácie „obyčajného“ zákona.\nV prípade Občianskeho zákonníka, ako základného kódexu, ktorý upravuje predmetné\nspoločenské vzťahy väčšinou len všeobecne (obdobne ako ústava) ako lex generalis, je\ntakýto prístup pri jeho interpretácii priam nevyhnutný.».\n10. Národná rada neformuluje návrh na rozhodnutie v merite.\n11. Vláda vo svojom stanovisku č. 38046/2017/120 doručenom ústavnému súdu\n7. apríla 2017 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.\n12. Vláda najprv ozrejmuje normatívne právne prostredie, do ktorého bolo napadnuté\nustanovenie s účinnosťou od 1. augusta 2004 inkorporované. V tejto súvislosti uvádza,\nže „Občiansky zákonník... reagoval na zmeny v v sociálnom poistení, keď sa pôvodná\núprava náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v Zákonníku práce zrušila\na upravila v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako úrazový príplatok.\n\n11\n\nAby nevznikali neodôvodnené rozdiely pri odškodňovaní osôb za stratu na zárobku počas\npráceneschopnosti a teda poškodenia zdravia v pracovnoprávnych veciach a odškodňovaní\nosôb pri strate na zárobku tiež počas práceneschopnosti v ostatných občianskoprávnych\nveciach, úprava v Občianskom zákonníku sa prispôsobila a odškodňovanie zjednotila.\nZamedzilo sa tým, aby dochádzalo k neodôvodnenej diskriminácii osôb pri kompenzovaní\nstrát v súvislosti s poškodením zdravia.“.\n13. Vláda cituje § 200 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\núčinnom do 31. decembra 2003, ktorý bol zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zrušený, pričom „sa\nsystém odškodnenia, konkrétne straty na zárobku v Zákonníku práce nahradil úrazovým\npríplatkom špecifikovaným v § 85 až 87“. Súčasne vláda cituje stanovisko Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odboru dávok sociálneho poistenia\nzo 16. decembra 2016, podľa ktorého „právna úprava úrazového poistenia už nemá\nprevažne charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná\nako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru... Úrazové poistenie má vo vzťahu\nk nemocenskému poisteniu a dôchodkovému poisteniu nadstavbový charakter.\nNáhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo dávka\nnemocenské sa úrazovou dávkou – úrazovým príplatkom, v zásade nastaví do úrovne\npríjmu, ktorý zamestnanec dosahoval pred pracovným úrazom alebo predtým než bola uňho\nzistená choroba z povolania. Účelom dávok poskytovaných z úrazového poistenia je\nv zásade zabezpečiť poškodenému, ktorý z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania nedosahuje žiadny príjem alebo dosahuje\nnižší príjem ako dosahoval pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,\nporovnateľný\n\npríjem\n\ns príjmom,\n\nktorý\n\ndosahoval\n\npred\n\npracovným\n\núrazom\n\nalebo pred zistením choroby z povolania.“.\n14. Následne vláda poukazuje na „obdobný systém“ zavedený v Spolkovej republike\nNemecko, „kde plnenia z poistného systému vylučujú nároky podľa súkromného práva\na ktorý ani nemecký federálny ústavný súd neposúdil ako protiústavný“.\n\n12\n\n15. Vláda upozorňuje, že „pri určovaní výšky náhrady škody je potrebné vziať\ndo úvahy, že pri zisťovaní priemerného zárobku môže dôjsť k viacerým situáciám. Napr.\nosoba neodpracovala počas predošlého obdobia dostatočný počet hodín, aby sa dala\nspravodlivo určiť jeho predošlá mzda, prípadne pracoval nepravidelne a pod. Rozdiely by\nmohli vznikať aj pri určovaní dĺžky rozhodného obdobia z ktorého sa vyrátava priemerný\nzárobok. Pre niekoho je výhodnejší predchádzajúci štvrťrok, pre iného zas celý kalendárny\nrok a pod.“. K tomu dodáva odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 32/02, podľa ktorého „osobitná povaha škôd\nspôsobených na zdraví vyžaduje osobitnú, od všeobecného ustanovenia § 442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, odlišnú\núpravu spôsobu a rozsahu ich náhrady škody spočívajúcu, okrem iných, aj v úprave\nnáhrady za stratu na zárobku (§ 445 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú nemožno\npodriadiť pod pojem skutočnej škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej správy\nk Občianskemu zákonníku (k ustanoveniu § 445 a nasl.) je likvidácia náhrady škody\nspôsobenej ublížením na zdraví založená na zásade zabezpečiť občanom takto poškodeným\npostačujúce hmotné prostriedky pre ich ďalší život.“.\n16. K argumentácii navrhovateľa odkazujúcej na potrebu ochrany legitímneho\nočakávania náhrady škody vláda uvádza, že „legitímne očakávania... sa zakladajú\nna platných a účinných právnych aktoch a na odôvodnenej dôvere v ne. V prípade náhrady\nstraty na zárobku v danom prípade však nie je možné sa oprieť o platný a účinný akt,\nktorý by takúto nádej žalobcovi (poškodenému dopravnou nehodou) dával. Žalobca sa\nodvoláva na svoju nádej na náhradu za stratu na zárobku, ktorú mu údajne priznávala\nprávna úprava Občianskeho zákonníka pred novelou účinnou od 1.8.2004 t. j. na právny\nstav, ktorý nebol v čase jeho práceneschopnosti (rok 2006) platný ani účinný.“.\n17. Vláda neopomína ani navrhovateľovu argumentáciu „rozdielnym prístupom\nk odškodňovaniu subjektov, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť... Pre porovnanie\nuvádzame rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 5 Co/349/2010-351, ktorý upozornil okresný\nsúd na potrebu priznania náhrady na zárobku vo výške úrazového príplatku podľa zákona\nč. 461/2003 Z. z. osobe so živnostenským oprávnením.\n\n13\n\nZ hľadiska princípu rovnosti v dôstojnosti a právach... máme za to, že strata na\nzárobku ako dielčí nárok zvláštnej kategórie škody, ktorá vznikla osobám ako dôsledok\npracovnej neschopnosti spôsobenej úrazom pri dopravnej nehode by nemala byť\nkompenzovaná v rôznej výške, v závislosti od toho, či poškodený vykonával pracovnú úlohu\nalebo nie. Išlo by po rozdielny postup pri sledovaní porovnateľných cieľov.“.\n18. V závere vláda s poukazom na princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci v konaní o súlade právnych predpisov navrhuje\nnevyhovieť návrhu okresného súdu.\n19. Stanovisko národnej rady i vlády zaslal ústavný súd 10. apríla 2017\nnavrhovateľovi s možnosťou reagovať na ne. Zároveň požiadal o vyjadrenie k otázke\nupustenia od ústneho pojednávania vo veci.\n20. Navrhovateľ vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 25. mája 2017\noznámil, že súhlasí s upustením do ústneho pojednávania vo veci. K veci samej vyjadruje\nnesúhlas „s názorom Národnej rady SR a Ministerstva spravodlivosti SR, že znenie\nustanovenia § 445 Občianskeho zákonníka vylučuje dôvodnosť mnou podaného návrhu...\nZastávam názor, že ust. § 445 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ust. § 446...\nvšeobecné, pričom ustanovenia § 446 a § 447 predstavujú špeciálne ustanovenia,\nupravujúce konkrétne dielčie nároky na náhradu škody na zdraví, súvisiace so stratou na\nzárobku. Zákon teda vo vzťahu k strate na zárobku rozoznáva len tieto nároky; v ust. § 446\nnáhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a v ust. § 447 náhradu straty na\nzárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Uvedený názor je vyjadrený aj vo viacerých\npublikovaných komentároch k Občianskemu zákonníku.\nPrípad, ktorý posudzujem v konaní vo veci samej predstavuje konkrétny, dielčí nárok\npoškodeného na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti. Na jeho právne\nposúdenie sa preto vzťahuje práve špeciálne ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka. Iné\nustanovenie aplikovať nemôžem.“.\n\n14\n\n21. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti návrhu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZákladné právo vlastniť majetok a náhrada za stratu na zárobku\n22. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol tak, že § 446\nObčianskeho zákonníka odporuje základnému právu vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy. Na prvom mieste preto ústavný súd musí zaujať stanovisko k otázke,\nči v napadnutom ustanovení regulovaný právny vzťah, ktorý vzniká v dôsledku škodovej\nudalosti a ktorého obsahom je povinnosť škodu nahradiť, spadá do vecného rozsahu\nuvedeného základného práva.\n23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\n24. Ústavný súd konštantne vykladá a aplikuje čl. 20 ods. 1 ústavy tak, aby bol\nv súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“; PL. ÚS 17/00).\n25. Predmetom ochrany podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového\nprotokolu je len „existujúci majetok“, avšak z judikatúry ústavného súdu, ako aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že pod tento pojem možno zahrnúť tiež\nmajetkové hodnoty vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže sťažovateľ tvrdiť, že má\nprinajmenšom „legitímnu nádej“ na ich zhodnotenie (napr. nálezy ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 60/04, III. ÚS 328/05, III. ÚS 117/06, rozsudok ESĽP vo veci Pine Valley\nDevelopments LTD. a iní v. Írsko z 29. 11. 1991). Skutočnosť, že vnútroštátne právo\nurčitého štátu neuznáva určitý záujem ako „právo“ alebo dokonca „vlastnícke právo“,\nnemusí nutne brániť tomu, aby bol dotknutý záujem za určitých okolností považovaný\n\n15\n\nza „majetok“ podľa čl. 1 dodatkového protokolu (rozsudok veľkého senátu ESĽP z 29. 3.\n2010 vo veci Brosset-Triboulet a ďalší proti Francúzsku, sťažnosť č. 34078/02, § 71).\n26. Prostredníctvom procesného rozmeru základného práva vlastniť majetok\n(implikácia potreby minimálnych garancií procesnej povahy podľa čl. 20 ods. 1 ústavy;\nI. ÚS 23/01) už ústavný súd v konaniach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy viackrát meritórne\npreskúmal rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktorých predmetom bol nárok na náhradu\nškody, z pohľadu ich súladu so základným právom vlastniť majetok (III. ÚS 117/06,\nIII. ÚS 101/08, I. ÚS 395/2016).\n27. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode\nna zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku\npoškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.\n28. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas\npracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako\nako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\n29. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa\nurčí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\n30. Strata na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného predstavuje čiastkový\nnárok poškodeného voči škodcovi, ktorý vzniká na základe práceneschopnosti ako dôsledku\nujmy na zdraví vyvolanej protiprávnym konaním. Vyplýva to zo vzájomnej systematickej,\nale aj obsahovej väzby medzi § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka. Prvé ustanovenie\nuvádza, že strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhradzuje peňažným\ndôchodkom, § 446 Občianskeho zákonníka potom tento príkaz konkretizuje na prípady\nstraty na zárobku vzniknutej počas práceneschopnosti a § 447 zasa na stratu na zárobku\npo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Hoci teda ujma na zdraví má svojou povahou\nnemateriálny charakter, jej dôsledky sa môžu prejaviť aj v majetkovej sfére poškodeného.\n\n16\n\nZákonodarca osobitne myslí na dôsledky obmedzujúce schopnosť poškodeného zabezpečiť\nsi zdroj obživy a uspokojovania svojich životných potrieb. Popísaný negatívny dôsledok\nujmy na zdraví sa často prejavuje v jeho limitovanej schopnosti, prípadne neschopnosti\nzhodnocovať do majetkovej podoby (zárobok) svoju pracovnú silu tak, ako to bolo pred\nškodovou udalosťou, a to práve v dôsledku pracovnej neschopnosti vyvolanej ujmou na\nzdraví.\n31. Právny vzťah, na ktorý § 446 Občianskeho zákonníka dopadá, patrí do sféry\nregulácie občianskeho práva a svojím obsahom i charakterom jeho subjektov ide o vzťah\nzáväzkovo-právny. Dlžník (škodca) je povinný plniť peňažnou formou (§ 442 ods. 3\nObčianskeho zákonníka) v prospech veriteľa (poškodený), a to na základe svojho\nprotiprávneho konania, ktoré zapríčinilo vznik majetkovej ujmy na strane poškodeného.\nStrata na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka vyplýva z ujmy na zdraví\nvykazujúcej zásadne nemajetkovú povahu. Zárobkom je však potrebné rozumieť odmenu\nza prácu, transformáciu potenciálu pracovnej sily do majetkovej podoby. V zárobku sa\nprejavuje hospodárska výkonnosť pracujúceho. Odmena za prácu sa stáva súčasťou\nmajetkovej podstaty a zväčšuje majetkový substrát zárobkovo činnej osoby. Preto nárok\nregulovaný v napadnutom ustanovení má majetkovú povahu (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 953/96 z 12. marca 1997).\n32. Napadnuté ustanovenie dostatočne zrozumiteľne formuluje druhové predpoklady,\nktoré v prípade, ak nastanú, zakladajú u poškodeného legitímne očakávanie nadobudnutia\nmajetku v podobe náhrady škody. Legitímne očakávanie nadobudnutia majetku v prípade,\nak došlo k strate na zárobku v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, je inkorporované\nv pohľadávke poškodeného voči škodcovi, ktorá má majetkovú povahu. Preto je predmetom\nochrany základného práva poškodeného zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy.\n33. S ohľadom na charakter návrhovej argumentácie okresného súdu je potrebné\nzadefinovať i požiadavky, ktoré na obsah právneho vzťahu podľa § 446 Občianskeho\nzákonníka kladie základné právo vlastniť majetok.\n\n17\n\n34. Hoci základné práva a slobody, a teda aj základné právo vlastniť majetok,\npôsobia prioritne vo vzťahu medzi jednotlivcom a štátom, judikatúra ústavných súdov už\nzaujala názor, podľa ktorého garancie vlastníckeho práva zaväzujú verejnú moc,\naby vlastníkovi poskytla ochranu v prípade, ak by jeho vlastnícke právo bolo rušené\nalebo obmedzované zo strany tretích subjektov [napr. nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 1735/07 z 21. októbra 2008 (N 177/51 SbNU 195)]. Verejná moc\nvo svojej zákonodarnej podobe plní túto úlohu aj právnou reguláciou občiansko-právnych\nvzťahov majetkového charakteru. Hoci prevažujúcou črtou občiansko-právnej regulácie je\nzmluvná voľnosť odzrkadľujúca sa v právnych normách dispozitívneho charakteru, štát\nnerezignuje na povinnosť vstúpiť do prostredia s dominujúcim prvkom súkromnej\nautonómie stanovením limitov, ktorých prekročením by sa narušila požiadavka\nspravodlivého usporiadania súkromno-právnych vzťahov. Spravodlivosť v tomto ponímaní\nsa okrem iného prejavuje aj v požiadavke presadenia princípu rovnosti ako základu\nprávneho poriadku. Popísaná potreba je obzvlášť citeľná v prípadoch, keď súkromnoprávny subjekt protiprávnym konaním spôsobí inému majetkovú ujmu, čím jeho vlastnícke\nprávo bez aprobovaného dôvodu kvalitatívne (eventuálne i kvantitatívne) znevýhodní.\nJe potom prirodzené, že štát do prostredia občiansko-právnych vzťahov vstupuje\naj kogentnými normami, ktorých cieľom je vytvoriť predpoklady pre odstránenie nerovnosti\nv kvalite vlastníctva poznačenej protiprávnym konaním. Práve normy tohto typu\na účelového zamerania regulujú i zodpovednosť za škodu a náhradu škody v Občianskom\nzákonníku.\n35. Už klasické rímske právo uznalo právny vzťah, ktorého obsahom bola povinnosť\ndlžníka nahradiť skutočnú škodu na majetku veriteľa (damnum emergens), ako aj ušlý zisk\n(lucrum cessans), ktorý by bol veriteľ určite dosiahol, keby bol dlžník riadne splnil svoju\npovinnosť (Rebro, K. – Blaho, P. Rímske právo. 2. doplnené vydanie. Bratislava : MANZ,\ns. r. o., 1997, s. 278). Prvá kniha Aquiliovho zákona prikazovala, že „ak niekto protiprávne\nusmrtí cudzieho otroka či cudziu otrokyňu alebo cudzie štvornohé zviera z čriedy, nech je\npovinný dať vlastníkovi toľko peňazí, koľko bola najvyššia hodnota (tejto) veci v tomže\nroku“ (Blaho, P. – Vaňková, J. Corpus Iuris Civilis – Digesta. Tomus I. Žilina : Eurokódex,\n2008, s. 177).\n\n18\n\n36. Aj Napoleonov Code Civil v čl. 1382 určoval, že akékoľvek konanie,\nktoré spôsobí škodu druhému, zaväzuje toho, koho zavinením bola privodená, na jej\nnápravu.\n37. Svojou podstatou je teda inštitút náhrady škody zameraný na nápravu\nnepriaznivých dôsledkov protiprávneho konania. Naturálna reštitúcia ako príkaz smerujúci\nk obnoveniu pôvodného stavu v mnohých prípadoch nie je možná, preto ako alternatíva\nnastupuje náhrada škody v peniazoch (relutárna náhrada).\n38. Ústavný súd nepovažuje za účelné rekapitulovať na tomto mieste všetky právne\núpravy významné z hľadiska rozsahu náhrady straty na zárobku pochádzajúce z minulosti.\nHodno azda len poukázať na právnu úpravu obsiahnutú v kodifikáciách uplatňujúcich sa\nna území Československej republiky a orientovanú adresne na sféru odškodňovania straty\nna zárobku pri práceneschopnosti.\n39. Všeobecný občiansky zákonník z r. 1811 (ďalej len „ABGB“) v § 1325\nustanovoval, že kto niekoho poškodí na tele, uhradí náklady na liečenie poškodeného,\nnahradí mu ušlý zárobok alebo, ak sa poškodený stane nespôsobilým zarábať, aj zárobok,\nktorý mu ujde v budúcnosti, a ak to žiada, zaplatí mu bolestné primerané vyšetreným\nokolnostiam. Na území Slovenska sa v období tzv. prvej Československej republiky,\nale aj pred jej vznikom uplatňoval zákonný článok V/1878 trestný zákonník o zločinoch\na prečinoch, ktorý v § 311 ustanovoval, že pri trestných činoch podľa XX. hlavy (ťažké\na ľahké poškodenie tela, smrteľné poškodenie tela, poškodenia zdravia jedom, ťažké\npoškodenie tela z nedbalosti) má byť poškodenému na jeho žiadosť prisúdená tiež\nprimeraná náhrada škody, ktorá, ak ide o trvalú chorobu alebo nespôsobilosť na prácu, môže\nbyť stanovená podľa osobných a rodinných pomerov poškodeného istinou splatnou naraz\nalebo ročným dôchodkom. Interpretácia tohto ustanovenia bola konformná s výkladovým\nprístupom k § 1325 ABGB s výnimkou možnosti uplatňovania bolestného (Rouček, F. –\nSedláček, J. a kol. Komentář k československému obecnému zákonníku občanskému\na občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Díl pátý. Praha : Právnické\nknihkupectví a nakladatelství V. Linhart, 1937, s. 921). Nadväzujúca súdna judikatúra\n\n19\n\nUhorskej\n\nkráľovskej\n\nkúrie\n\nešte\n\nspred\n\nroku\n\n1918\n\nzastávala\n\nstanovisko,\n\npodľa ktorého „pri nárokoch na náhradu škody za úraz podkladom vypočítania škody je ten\nzárobok, ktorý mal poškodený v čase, keď došlo k úrazu... Pri výmere náhrady škody je\nrozhodná zárobková spôsobilosť v čase poškodenia (Kúria, č. 5585/1909)“. Obdobne\n„pri stanovení výšky náhrady za škodu z úrazu takej osoby, ktorá požívala ako zárobok\nurčitý a stály príjem, je vždycky smerodajné ono množstvo príjmu, ktoré poškodená osoba\npožívala v dobe úrazu bez ohľadu na to, od kedy požívala tieto príjmy... (Kúria, zásadné\nrozhodnutie č. 553)“.\n40. S účinnosťou od 1. januára 1951 zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov v § 355 ustanovoval, že pri ublížení na zdraví je škodca\npovinný nahradiť náklady liečenia, ušlý a v budúcnosti uchádzajúci zárobok, ako aj\nprimerané bolestné a odškodnenie za zohyzdenie, ktoré prekáža životnému uplatneniu\npoškodeného.\n41. Súčasná ústavno-súdna judikatúra požiadavku náhrady majetkovej ujmy\nv rozsahu, ktorý zodpovedá skutočnému poškodeniu majetku, akceptuje. Ústavný súd\nČeskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 444/11 z 5. decembra 2012 zdôraznil,\nže „povinnost škůdce poskytnout poškozenému plnou náhradu za veškeré utrpěné ztráty\na škody představuje úhelný princip mezinárodního práva lidských práv a nachází svůj odraz\ntaké v trestním a civilním právu národních států. Odškodněním je chápána škála opatření\ns cílem napravit způsobenou újmu a uvést oběť do postavení, ve kterém se nacházela\npřed protiprávním jednáním, a to v rozsahu, v jakém je to možné... Je-li účelem institutu\nodpovědnosti za škodu a z něho vyplývající povinnosti k náhradě způsobené škody vytvoření\nstavu, který existoval před vznikem škody, může jej být dosaženo toliko reparací veškeré\nvzniklé škody.“. V obsahovo súvisiacej právnej vete potom zdôraznil, že „principu úplného\nodškodnění zásahu do práv je navíc třeba rozumět v tom smyslu, že při vyčíslování výše\nškody (pro účely onoho úplného odškodnění) si orgány veřejné moci nemohou počínat\nformalisticky, nýbrž musejí reflektovat sociální a ekonomickou realitu, zejména pak tržní\nvlivy“ (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 3588/14\nzo 16. júna 2015).\n\n20\n\n42. Ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/2012 odmietol návrh na začatie konania\no súlade § 201 ods. 1 v spojení s § 251 ods. 1 a 2 Zákonníka práce s čl. 1 ods. 1 ústavy\nako zjavne neopodstatnený z dôvodu, že „preskúmavaná legislatívna úprava (§ 201 ods. 1\nZákonníka práce) svojím zmyslom a účelom striktnejšie naplňuje zásadu náhrady skutočnej\nškody vzniknutej zamestnancovi na jeho zárobku pracovným úrazom, resp. chorobou\nz povolania. Prihliadanie na výšku skutočne vyplácaného invalidného dôchodku\n(resp. čiastočného invalidného dôchodku) nemôže byť svojou podstatou v rozpore\ns uvedenou zásadou, keďže podstatou vyplácania náhrady straty na zárobku je dorovnávať\npríjem poškodeného zamestnanca na úroveň jeho priemerného zárobku pred vznikom\nškody.“.\n43. Občiansko-právna literatúra, ktorej hodnotenia si osvojil Ústavný súd Českej\nrepubliky (nález sp. zn. II. ÚS 795/16 z 27. apríla 2017), obdobne formuluje názor, podľa\nktorého „je-li účelem institutu odpovědnosti za škodu a z něho vyplývající povinnosti\nk náhradě způsobené škody vytvoření stavu, který existoval před vznikem škody, může jej být\ndosaženo toliko reparací veškeré vzniklé škody. Tomu pak odpovídají i zákonem stanovené\nformy odčinění škody, ať už uvedením do předešlého stavu, jenž předpokládá odklizení\nvšech nepříznivých následků, či poskytnutím peněžité náhrady, jejíž výše má odpovídat\nnákladům na uvedení do původního stavu.“ (Švestka, J. a kol. Občanský zákoník I.,\nkomentář. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 1139).\n44. Ústavno-právna podstata náhrady majetkovej ujmy ako dôsledku deliktuálneho\nsprávania vo sfére občianskeho práva podľa názoru ústavného súdu spočíva v požiadavke,\naby znehodnotenie majetku spôsobené protiprávnym konaním zaväzovalo škodcu na také\nplnenie, ktoré bude viesť v maximálnej možnej miere k eliminácii negatívnych majetkových\ndôsledkov spôsobených poškodenému. Len takto sa právna zásada „neminem laedere“ môže\nv praxi uplatniť do dôsledkov a finálne prispieť k zabezpečovaniu rovnosti postavenia\nsubjektov občianskeho práva. I Princípy európskeho civilného deliktuálneho práva\n(Principles of European Tort Law) prijaté v roku 2005 Európskou skupinou pre deliktuálne\nprávo charakterizujú v čl. 10:101 náhradu škody ako peňažnú platbu potrebnú\n\n21\n\nna kompenzáciu obete, t. j. na obnovenie jej pozície, v ktorej by sa nachádzala,\nak by protiprávne konanie nebolo spáchané, a to v miere, akou to peniaze umožňujú („so far\nas money can“).\n45. Ústavný súd neopomína, že v praktickom živote, ktorý nachádza zodpovedajúci\nodraz aj v podobe právnej úpravy rozmanitých náhradových nárokov, nastáva nepreberné\nmnožstvo škodových situácií, následkom ktorých spôsobenú ujmu ako dôsledok\nprotiprávneho konania nie je možné exaktne vyčísliť. Osobitne sa to prejavuje pri náhradách\nnemajetkovej ujmy (najčastejšie bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pri ujme\nna zdraví, prípadne náhrada nemajetkovej ujmy na osobnej cti v peniazoch a pod.),\nale aj pri ujmách majetkových, ak vzhľadom na dlhotrvajúci a prebiehajúci proces ich\nvzniku (napr. strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti) možno len ťažko\nkonzekventne stanoviť ich rozsah v čase rozhodovania o nárokoch s nimi súvisiacich.\n46.\n\nNeopomenuteľným\n\ndeterminantom\n\novplyvňujúcim\n\nkvantitatívny\n\nobsah\n\npovinnosti nahradiť vzniknutú ujmu je i záver, či ujma bola spôsobená protiprávnym\nkonaním alebo je výsledkom právnej skutočnosti nezávislej od vôle akéhokoľvek subjektu\npráva, vyvolávajúcej však protiprávny stav. Predovšetkým v druhej skupine prípadov\n(absencia protiprávneho konania) je dôvodné náhradu vzniknutej ujmy (hoci aj majetkovej)\nredukovať, a to najčastejšie berúc na zreteľ požiadavky rozmanitých podôb verejného\nzáujmu.\n47. V posudzovanej veci (tak na okresnom súde i na ústavnom súde) je však „v hre“\nnáhrada škody majetkovej, pretože „výdělečná schopnost je hodnota majetková, je-li tato\nzmenšena, je zmenšen majetek, a proto náhrada této újmy je náhradou škody positivní.“\n(Rouček, F. – Sedláček, J. a kol., už cit. dielo, s. 912). Súčasne ide o ujmu vyvolanú\nprotiprávnym konaním (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom strata na zárobku\npočas pracovnej neschopnosti je vhodnou skutkovou platformou pre jej čo najpresnejšie\nvyčíslenie. Pracovná neschopnosť je totiž inštitútom časovo ohraničeným a rozdiel\nmedzi zárobkom poškodeného spred škodovej udalosti a jeho skutočne dosiahnutým\npríjmom počas práceneschopnosti je kategóriou merateľnou.\n\n22\n\n48. Ústavný súd zhrňujúco konštatuje, že právny inštitút zakotvený v § 446\nObčianskeho zákonníka spadá do realizačného priestoru základného práva vlastniť majetok.\nMá majetkovú povahu a jeho východiskové predpoklady sú vyjadrené vecne i časovo\nexaktnými právnymi kategóriami (strata na zárobku, pracovná neschopnosť). V záujme\nrešpektovania základného práva poškodeného vlastniť majetok je preto dôvodné požadovať,\naby nárok na náhradu zárobkovej straty za obdobie pracovnej neschopnosti bol\nuspokojovaný v kvantite čo najviac sa blížiacej sume zárobku, ktorý by poškodený dosiahol\nnebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia protiprávnym\nkonaním. Formulovanej požiadavke musí zodpovedať príslušná právna úprava (normatívna\nrovina) i rozhodovacia prax povolaných orgánov verejnej moci (aplikačná rovina).\nIII.\nNáhrada za stratu na zárobku v práve sociálneho zabezpečenia a v občianskom\npráve\n49. Náhrada straty na zárobku počas práceneschopnosti podľa § 446 Občianskeho\nzákonníka v napadnutej podobe veľmi úzko súvisí s reguláciou odškodňovania dôsledkov\npracovných úrazov a chorôb z povolania obsiahnutou v inštitúte úrazového poistenia\nzakotveného v práve sociálneho zabezpečenia. Podľa dôvodovej správy k zákonu\nč. 404/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov a ktorým bol § 446 do občiansko-právnej regulácie zavedený\nv kritizovanej podobe, nová právna úprava «reaguje na zmeny posudzovania niektorých\nnárokov na náhradu škody titulom škody na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení. Cit. zákon v zásade prevzal doterajšiu právnu úpravu zodpovednosti\nza škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania; ustanovil však nový spôsob\nposudzovania podmienok na vznik nároku a výpočet súm jednotlivých náhrad,\nako úrazových\n\ndávok,\n\ntitulom\n\npovinného\n\núrazového\n\npoistenia\n\nzamestnávateľa.\n\nZodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví na základe občianskoprávneho vzťahu je\nupravená v druhej hlave, šiestej časti Občianskeho zákonníka; úprava všetkých týchto\nnáhrad je obdobná ako pri pracovných úrazoch. Túto koncepčnú líniu sleduje i schválený\n\n23\n\nlegislatívny zámer rekodifikácie Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné\nzosúladiť nároky podľa § 446 až 448 t. j. náhradu škody počas trvania pracovnej\nneschopnosti, náhradu škody po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite\na náhradu nákladov na výživu pozostalých, nakoľko v týchto prípadoch je potrebné použiť\njednotný postup pre zisťovanie priemerného (tzv. pôvodného) zárobku poškodeného\nako „denného vymeriavacieho základu poškodeného dosiahnutého v rozhodujúcom\nobdobí“, v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Predkladateľ týmto návrhom reaguje\ni na podnety zo strany poisťovateľov, ktorí uhrádzajú tieto náhrady titulom zákonného\npoistenia zo zodpovednosti za škody pri dopravných nehodách a odporúčajú - ustanoviť\nrovnaký spôsob ako pri pracovných úrazoch.».\n50. Návrh okresného súdu vychádza z kritiky konceptu, ktorý citovaná dôvodová\nspráva zastáva, teda z kritiky príkazu použiť kritériá právnej úpravy úrazového príplatku\npodľa zákona o sociálnom poistení na posudzovanie straty na zárobku v občianskoprávnych vzťahoch. Ústavný súd je preto nútený skúmať podstatu naznačenej regulačnej\ninšpirácie. Iba tak možno zodpovedať otázku, či napadnutá právna úprava ústavno-právnym\npožiadavkám vyhovuje.\n51. Do 31. decembra 2003 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zaväzoval zamestnávateľa poskytnúť\nzamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania,\nnáhradu za stratu na zárobku [§ 198 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce účinného\ndo 31. decembra 2003] predstavujúcu rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca\npred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou\nsumou nemocenského (§ 200 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31. decembra 2003).\nPlnenie náhradových povinností právna úprava už v tom čase zakladala na povinnom\npoistení zamestnávateľa za škodu (vymeriavací základ a sadzby poistného určoval právny\npredpis), nešlo však o poistný systém spadajúci do sféry kompenzácie následkov\nkvalifikovaných sociálnych udalostí, keďže právna úprava vychádzala zo zásady plnej\núhrady časti ujmy majúcej materiálny charakter (náhrada straty na zárobku).\n\n24\n\n52. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 31. júla 2004 náhrada za stratu\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným\nzárobkom pred poškodením a nemocenským.\n53. Do 31. decembra 2003 tak bola právna úprava vysporiadania dotknutých\nnáhradových vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom rovnaká ako regulácia\nvecne identických vzťahov nemajúcich pracovno-právnu povahu, a preto spadajúcich\npod občiansko-právnu reguláciu.\n54. Zákonodarca sa však s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodol zmeniť\nkoncepčný prístup k odškodňovaniu náhrad za stratu na zárobku počas práceneschopnosti\nv pracovno-právnych vzťahoch. Zaviedol inštitút úrazového poistenia zamestnávateľa\nako súčasti sociálneho poistenia [§ 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení], ktorého účelom\nje komplexne kryť povinnosť zamestnávateľa nahradiť zamestnancovi ujmy vzniknuté\npracovným úrazom alebo chorobou z povolania (strata na zárobku alebo dôchodku, bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady spojené s liečením a ďalšie). Právna úprava\nzaviedla povinnosť hradiť z úrazového poistenia zamestnávateľa viacero druhov dávok,\nz ktorých každá má vlastné podmienky pre vznik nároku, ako aj individuálny spôsob\nvýpočtu. Náhrada straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti sa v systéme\núrazového poistenia uhrádza úrazovým príplatkom.\n55. Podľa § 85 zákona o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16,\nktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne\npráceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej\nneschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti\npodľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského\npoistenia.\n56. Podľa § 86 zákona o sociálnom poistení úrazový príplatok sa poskytuje za dni.\n57. Podľa § 87 zákona o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je\n\n25\n\na) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa\ndočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,\nb) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa\ndočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania.\n58. Denným vymeriavacím základom je podľa § 84 zákona o sociálnom poistení\nzásadne\n\npodiel\n\nsúčtu\n\nvymeriavacích\n\nzákladov\n\nzamestnanca,\n\nktorý\n\ndosiahol\n\nu zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania\ndosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.\nVymeriavacím základom je pritom u zamestnanca príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti\nokrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmu alebo sú od tejto dane oslobodené\n(§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).\n59. Dôvodová správa k citovaným ustanoveniam uvádza, že „vznik nároku\nna úrazový príplatok sa navrhuje podmieňovať dočasnou pracovnou neschopnosťou\nvzniknutou v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá súčasne zakladá\nnárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca na nárok\nna nemocenské. Vo vzťahu k takto poskytovaným dávkam má úrazový príplatok výlučne\nnadstavbový charakter. Poskytovaním úrazového príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej\npracovnej neschopnosti zamestnanca... a k nemocenskému... sa poškodenému zabezpečí\nv zásade náhrada jeho netto príjmu, ktorý dosahoval pred vznikom nároku na túto dávku.“.\n60. Zamestnanec, ktorý je dočasne práceneschopný z dôvodu úrazu alebo choroby,\na preto nemá príjem plynúci zo zárobkovej činnosti, totiž má počas prvých desiatich dní\npráceneschopnosti voči svojmu zamestnávateľovi nárok na náhradu príjmu podľa zákona\nč. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no náhrade príjmu“).\n\n26\n\n61. Podľa § 8 ods. 1 zákona o náhrade príjmu výška náhrady príjmu je v období\na) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej\npracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a\nb) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej\npracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.\n62. Podľa § 8 ods. 5 zákona o náhrade príjmu denný vymeriavací základ zamestnanca\npodľa § 2 ods. 1 písm. a) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na\nnemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho\nobdobia.\n63. Od jedenásteho dňa dočasnej práceneschopnosti má zamestnanec nárok\nna nemocenské ako dávku z nemocenského poistenia (§ 34 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení). Nemocenské sa poskytuje za dni a podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nje výška nemocenského u zamestnanca 55 % denného vymeriavacieho základu určeného\npodľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57,\nak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej\ndávky je podľa § 55 zákona o sociálnom poistení podiel súčtu vymeriavacích základov,\nz ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období\na počtu dní rozhodujúceho obdobia.\n64. Zhrňujúco možno konštatovať, že zamestnanec, ktorý je dočasne práceneschopný\nz dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má za každý z prvých troch dní\ndočasnej práceneschopnosti nárok na náhradu príjmu vo výške 25 % jeho denného\nvymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a súčasne má nárok\nna úrazový príplatok vo výške 55 % jeho denného vymeriavacieho základu (príjem plynúci\nzo zárobkovej činnosti).\n65. Od štvrtého dňa do desiateho dňa práceneschopnosti má taký zamestnanec\nkaždodenne nárok na náhradu príjmu vo výške 55 % jeho denného vymeriavacieho základu\nna platenie poistného na nemocenské poistenie a súčasne nárok na úrazový príplatok\n\n27\n\nvo výške 25 % jeho denného vymeriavacieho základu (príjem plynúci zo zárobkovej\nčinnosti).\n66. Od jedenásteho dňa práceneschopnosti potom zamestnanec poberá úrazový\npríplatok vo výške 25 % jeho denného vymeriavacieho základu (príjem plynúci\nzo zárobkovej činnosti) a súčasne nemocenské vo výške 55 % vymeriavacieho základu\nvypočítaného ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec zaplatil\npoistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho\nobdobia.\n67. Odškodňovanie dôsledkov pracovných úrazov prostredníctvom verejného\npoistného systému nie je slovenskou raritou. Tento koncept právnej regulácie sa uplatňuje\ni v Spolkovej republike Nemecko, pričom bol ústavne testovaný. Rozhodnutie Spolkového\nústavného súdu zo 7. novembra 1972 v konaní sp. zn. 1 Bvl 4/71, 1 BvL 17/71, 1 BvL 10/72\na 1 BvR 355/71, ktorým argumentuje i vláda, sa týkalo problematiky bolestného\n(Schmerzensgeld). Zásadným právnym názorom z neho plynúcim je akceptácia vylúčenia\nodškodňovania nemateriálnej ujmy spôsobenej pracovnými úrazmi alebo chorobami\nz povolania z režimu občiansko-právneho. Spolkový ústavný súd označeným rozhodnutím\nvyslovil, že so všeobecnou zásadou rovnosti (čl. 3 ods. 1 Základného zákona) je zlučiteľné,\nak poškodený pracovným úrazom nie je oprávnený uplatňovať voči zamestnávateľovi alebo\nkolegom žiadne súkromnoprávne nároky (teda ani bolestné), keďže v dôsledku uplatňovania\núrazového poistenia je ich individuálna zodpovednosť za takéto ujmy vylúčená. Vylúčenie\npovažoval Spolkový ústavný súd za ospravedlniteľné, pretože odškodňovací systém\núrazového poistenia vyhodnotil ako rovnocenný (gleichwertig) civilnoprávnej úprave\nnáhrady škody. Zdôraznil i výhody úrazového poistenia, ktoré nevyžaduje skúmanie\nzavinenia\n\nalebo\n\nspoluzavinenia\n\na eliminuje\n\naj prípadné\n\ninsolvenčné\n\nriziká\n\n(Liquiditätsargument) spojené s platobnou neschopnosťou zamestnávateľa (pozri aj Rolfs,\nCh. Schmerzensgeld und Versicherung. In: Lorenz, E. (Hrsg.) Karlsruhe Forum 2016:\nSchmerzensgeld (VersR-Schriften 62). Karlsruhe : Verlag Versicherungswirtschaft GmbH,\n2017, s. 63).\n\n28\n\n68. Argument vlády založený na predmetnom rozhodnutí Spolkového ústavného\nsúdu je ale v prejednávanej veci nepoužiteľný, keďže kritika okresného súdu nesmeruje\nvoči uspokojovaniu náhradových nárokov vzniknutých z pracovných úrazov a chorôb\nz povolania zo systému úrazového poistenia. Aj z realizačného vzťahu Občianskeho\nzákonníka a Zákonníka práce (§ 1 ods. 1 a 4 Zákonníka práce) vyplýva, že hypotéza § 446\nObčianskeho zákonníka nezahŕňa vznik straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti\nspôsobenej výlučne pracovným úrazom či chorobou z povolania. Rovnako tak ani škodová\nudalosť, ktorej dôsledky sú predmetom sporu v konaní na okresnom súde, zjavne\nnevykazuje charakter pracovného úrazu, keďže k nej došlo 26. februára 2006, čo bol deň\npracovného pokoja (nedeľa).\n69. Vo vzťahu k úrazovému príplatku ústavný súd súhrnne konštatuje, že ním\nzákonodarca prispieva k eliminácii negatívnych dôsledkov sociálnej udalosti, ktorá pojmovo\nnevyžaduje protiprávne konanie. Vnímanie práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania ako udalosti sociálnej, a nie škodovej, plne zodpovedá\naj požiadavkám plynúcim z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce č. 102 [čl. 31\na čl. 32 písm. b)] a č. 121, podľa ktorých pracovné úrazy a choroby z povolania sú jednou\nz krytých udalostí sociálneho zabezpečenia.\n70. Pracovná neschopnosť vyvolaná pracovným úrazom alebo chorobou z povolania\nnie je nevyhnutne následkom protiprávneho konania, ale je neželaným právnym stavom,\nna účel eliminácie ktorého zákonodarca zaviedol inštitút osobitnej zodpovednosti\nzamestnávateľa\n\npodľa\n\n§ 195\n\na nasledujúcich\n\nZákonníka\n\npráce.\n\nPoužitý\n\npojem\n\n„zodpovednosť“ nie je výstižný a presný, keďže prvok protiprávnosti sa tu nevyžaduje\n(§ 195 ods. 6 Zákonníka práce). Skôr by po stránke terminologickej malo ísť o povinnosť\nzamestnávateľa odstraňovať vzniknutú ujmu uspokojením taxatívne vypočítaných nárokov\nzamestnanca. Zákonodarca na tento účel inkorporoval do systému verejného sociálneho\npoistenia úrazové poistenie zamestnávateľa, ktoré je založené na princípe solidarity,\nkeďže úrazové dávky sa vyplácajú zo základného fondu úrazového poistenia vytváraného\npriebežne z poistného na úrazové poistenie (§ 164 zákona o sociálnom poistení).\nInštitucionálny systém garantujúci úrazové dávky má za cieľ „vytvoriť mechanizmus,\n\n29\n\nktorý bude schopný v dostatočnej miere zabezpečiť nároky oprávnených osôb na náhradu\nškody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania poškodením zdravia\na chrániť\n\nzodpovedné\n\nsubjekty\n\npred náhlymi\n\na ďalekosiahlymi\n\ndôsledkami\n\nich\n\nzodpovednosti za vyššie uvedené škody na zdraví.“ (dôvodová správa k zákonu č. 413/2002\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý ako prvý predpokladal\núrazové poistenie v podobe, v akej ho napokon prevzal i zákon o sociálnom poistení).\n71. Na strane druhej pracovná neschopnosť spätá so stratou na zárobku podľa § 446\nObčianskeho zákonníka (o ktorú ide i v konaní pred okresným súdom) je výsledkom ujmy\nspôsobenej na zdraví protiprávnym konaním škodcu. Nejde tu o sociálnu udalosť,\nale o ujmu na majetku poškodeného. Tá sa nahrádza priamo a adresne z majetku škodcu,\nprípadne z komerčného poistenia jeho zodpovednosti za škodu. V tomto prípade teda štát\nneposkytuje poškodenému inštitucionálnu garanciu slúžiacu ochrane jeho dotknutých práv.\n72. Význam popisovaných rozdielov sa neprejavuje len v rovine podústavnej,\nale aj na úrovni ústavnej regulácie základných práv a slobôd. Prioritným účelom\nodškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej\nujmy (hoci zákonodarcovi nemožno brániť, aby sa o to usiloval), ale ide skôr o realizáciu\npozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou\nprostriedky potrebné pre jej ďalší život. Inými slovami, ide tu o primerané hmotné\nzabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, nie o odškodnenie\npresne\n\nkvantifikovateľného,\n\nprotiprávnym\n\nkonaním\n\nvyvolaného\n\nmajetkového\n\nznevýhodnenia poškodeného spadajúceho do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy.\nIV.\nMeritórny prieskum (čl. 20 ods. 1 ústavy)\n73. Napriek podstatnej účelovej nezhode oboch komparovaných inštitútov (body 69\naž 72) sa právna úprava zákona o sociálnom poistení rekapitulovaná v predchádzajúcej časti\nodôvodnenia tohto nálezu uplatňuje nielen pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyvolanej\n\n30\n\npracovným úrazom či chorobou z povolania, ale aj v prípadoch nespadajúcich do sféry\npracovno-právnej regulácie, ktoré má na mysli práve napadnutý § 446 Občianskeho\nzákonníka. Ide o situácie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá však pri náhrade\nstraty na zárobku nezakladá právny vzťah medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom,\nale medzi poškodeným a škodcom.\n74. Možno povedať, že o poskytnutie ochrany jednému základnému právu (čl. 20\nods. 1 ústavy) sa zákonodarca usiluje legálnymi nástrojmi, ktoré sú v skutočnosti určené\nna stvárnenie iného základného práva (čl. 39 ods. 1 ústavy). Ide o riešenie veľmi atypické,\nústavno-právne však nie vylúčené.\n75. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).\n76. Kritérium všeobecne ponímanej spravodlivosti podľa názoru ústavného súdu\nnevylučuje, aby zákonodarca pristúpil k regulácii, ktorá na účel ochrany jedného\nzákladného práva použije legálne prostriedky sformované s cieľom presadiť iné základné\nprávo. Nemožno zákonodarcovi zakázať, aby základné právo vlastniť majetok chránil\nzákonnými nástrojmi pôvodne povolanými na ochranu základného práva na primerané\nhmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Neodpustiteľným predpokladom\npre akceptáciu formulovanej premisy je však dôslednosť a úplnosť v ochrane základného\npráva vlastniť majetok. Nemožno pripustiť stav, keď legálne inštrumentárium slúžiace\nochrane sociálneho práva spôsobí základnému ľudskému právu zníženie kvality\nvyvolávajúce neodôvodnenú nerovnosť jednotlivých skupín nositeľov tohto základného\nľudského práva.\n\n31\n\n77. Ak dôjde k ujme na zdraví, ktorá nespadá pod ustanovenia Zákonníka práce\n(nejde o pracovný úraz ani o chorobu z povolania), ale pod režim občiansko-právnej\nregulácie, náhrada za stratu na zárobku sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako\nako úrazový príplatok podľa § 84 ‒ § 87 zákona o sociálnom poistení, ktorý je účelovo\norientovaný na odškodňovanie zárobkovej straty vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania. Kým do 31. júla 2004 sa právna úprava zisťovania sumy\nnáhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného snažila\nmaximalizovať svoju presnosť (rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného\npred poškodením a nemocenským), od 1. augusta 2004 je uvedená náhrada určovaná\nz hrubej mzdy poškodeného dosahovanej v rozhodnom období, a to v podiele 55 % za prvé\ntri dni a 25 % za ďalšie dni pracovnej neschopnosti.\n78. Napadnuté ustanovenie Občianskeho zákonníka ale nemá rýdzo blanketový\ncharakter. Zahŕňa aj vlastnú regulačnú matériu spočívajúcu v dvoch previazaných črtách,\na to v kvalifikácii vzniku straty na zárobku (1) ako dôsledku pracovnej neschopnosti (2)\npoškodeného po utrpení ujmy na zdraví. Až za splnenia oboch podmienok nastupuje odkaz\nna právnu úpravu úrazového príplatku vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.\nSlovné spojenie „rovnako ako“ zreteľne naznačuje, že nárok poškodeného na úrazový\npríplatok sa nebude uspokojovať zo systému verejného sociálneho poistenia. Pôjde o nárok\npoškodeného na náhradu za stratu na zárobku voči škodcovi. Základ nároku sa bude iba\nposudzovať podľa podmienok, ktoré zákon o sociálnom poistení ustanovuje pre vznik\nnároku na úrazový príplatok („náhrada... sa posúdi...“), a napokon sa i suma náhrady určí\nvýpočtom stanoveným pre úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení.\nPosúdenie základu nároku regulovaného v § 446 Občianskeho zákonníka\npodľa predpisov o sociálnom poistení\n79. Vznik nároku na úrazový príplatok podľa predpisov o sociálnom poistení je\nzaložený na:\n- subjekte predmetného právneho vzťahu – oprávneným je len zamestnanec, prípadne\nosoba podľa § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (§ 83 zákona o sociálnom poistení),\n\n32\n\n- vzniku pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania (§ 85 zákona o sociálnom poistení),\n- podmienke alternatívnej existencie nároku na náhradu príjmu podľa zákona\no náhrade príjmu alebo nároku na nemocenské (§ 85 zákona o sociálnom poistení).\n80. Riešiteľným problémom regulačnej koncepcie § 446 Občianskeho zákonníka je\notázka, či zákonný príkaz, aby sa náhrada za stratu na zárobku posúdila podľa predpisov\no sociálnom poistení, znamená, že nárok na takúto náhradu má iba poškodený v pozícii\nzamestnanca, prípadnej inej osoby zaraditeľnej do veľmi špecifických kategórií podľa § 17\nods. 2 zákona o sociálnom poistení (napr. dobrovoľný člen horskej služby, dobrovoľný\nzdravotník Slovenského červeného kríža a ďalší). Podmienka týkajúca sa subjektu (iba\nzamestnanec ako oprávnený) je totiž v dikcii právnej úpravy úrazového príplatku formálne\nrovnocenná napríklad s podmienkou existencie nároku na nemocenské, ktorý však patrí\nnielen pracovne neschopnému zamestnancovi, ale aj pracovne neschopnej samostatne\nzárobkovo činnej osobe.\n81. Príkaz ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy) odstraňuje podľa názoru ústavného súdu naznačenú pochybnosť v prospech\npoškodeného. Subjektovo ho totiž § 446 Občianskeho zákonníka výslovne označuje,\na aj preto si vo sfére občiansko-právnej regulácie táto kategória vyžaduje výklad založený\nna východisku, podľa ktorého vznikom škody spočívajúcej v strate na zárobku zároveň\nvzniká záväzkovo-právny vzťah podľa § 489 Občianskeho zákonníka (záväzky vznikajú...\naj zo spôsobenej škody...). Subjektom uvedeného právneho vzťahu je poškodený ako veriteľ\npodľa § 488 Občianskeho zákonníka, nie poškodený podľa § 83 zákona o sociálnom\npoistení. Poškodeným podľa § 446 Občianskeho zákonníka je preto v záujme zachovania\nústavného princípu rovnosti a základného práva vlastniť majetok i samostatne zárobkovo\nčinná osoba. Prirodzene, tá nárok na úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení\nmať nebude (niet tu povinne poisteného zamestnávateľa), avšak bude mať nárok na náhradu\nstraty na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka vo výške úrazového príplatku\n(obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 349/2010 z 13. decembra\n2011, ktorý spomína vo svojom vyjadrení vláda).\n\n33\n\n82. Problematickou z hľadiska uplatňovania nie je ani druhá identifikovaná\npodmienka, a to príčina pracovnej neschopnosti. Kým úrazové poistenie pokrýva výlučne\nprípady pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania, Občiansky zákonník mieri na protiprávne úkony nespadajúce nevyhnutne\ndo sféry pracovného práva, ktorých následkom je pracovná neschopnosť spojená so stratou\nna zárobku. Kategóriu pracovnej neschopnosti (podobne ako kategóriu poškodeného)\nObčiansky zákonník v napadnutom ustanovení výslovne pomenúva, preto je z hľadiska jej\npríčiny žiaduce interpretovať a uplatňovať ju so zreteľom na systematické súvislosti\nObčianskeho zákonníka.\n83. Praktickým dopadom uplatňovania § 446 Občianskeho zákonníka je však\naj rozšírenie podmienok, ktoré na strane poškodeného musia byť splnené na úspešné\ndomáhanie sa regulovaného subjektívneho práva. Nejde už iba o pracovnú neschopnosť\na z nej plynúcu stratu na zárobku, ale aj o podmienky explicitne formulované zákonom\no sociálnom poistení, teda existenciu nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej\nneschopnosti\n\npodľa\n\nzákona\n\no náhrade\n\npríjmu\n\ns alternatívou\n\nexistencie\n\nnároku\n\nna nemocenské z nemocenského poistenia (§ 85 zákona o sociálnom poistení).\n84. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona o náhrade\npríjmu prichádza do úvahy iba v pracovno-právnom vzťahu, v ktorom došlo ku vzniku\núrazu alebo choroby a nadväzujúcej dočasnej pracovnej neschopnosti. Poskytuje sa počas\nprvých desiatich dní pracovnej neschopnosti. Od jedenásteho dňa má dočasne pracovne\nneschopný zamestnanec nárok na nemocenské.\n85. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb vzniká nárok na nemocenské už\nod prvého dňa pracovnej neschopnosti, pretože tu náhrada príjmu od zamestnávateľa\nneprichádza do úvahy.\n86. Nemožno ale vylúčiť dočasnú pracovnú neschopnosť poškodeného podľa § 446\nObčianskeho zákonníka, ktorému nevznikne nárok na náhradu príjmu, ani nárok\n\n34\n\nna nemocenské. Ustálená judikatúra už napríklad uznala odškodniteľnosť straty na zárobku\naj v prípade, keď poškodený v čase úrazu nepracoval, ale preukázateľne mal do zamestnania\nnastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nsocialistickej republiky sp. zn. 1 Cz 47/88). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu\nna zdraví teda nie je nárok na náhradu za stratu na zárobku podmienený trvaním zárobkovej\nčinnosti poškodeného v čase škodovej udalosti (úrazu); vychádza sa z možnosti poskytnúť\nnáhradu aj vo vzťahu k zárobkovej činnosti, ktorá je v okamihu škodovej udalosti len\npredpokladaná a ktorej výkon by začal neskôr, nebyť škodovej udalosti (rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 85/2003 z 29. júla 2004). Chýbajúca\nzárobková činnosť potom vo väzbe na podmienky vzniku povinného nemocenského\npoistenia môže mať za následok, že poškodený v čase dočasnej pracovnej neschopnosti\nvyvolanej poškodením zdravia nemá nárok ani na náhradu mzdy, ani na nemocenské, a tak\nani na náhradu straty na zárobku.\n87. Obdobne možno poukázať i na príklad samostatne zárobkovo činnej osoby,\nktorej povinné nemocenské poistenie nevzniká dňom začatia vykonávania samostatnej\nzárobkovej činnosti ani dňom začatia dosahovania príjmu (zárobku) z takej činnosti,\nale až od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom jej príjem\nzo samostatnej zárobkovej činnosti presiahol hranicu stanovenú v § 21 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení. Nadväzne nárok na nemocenské vzniká podľa § 33 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení len povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe.\nEvidentne teda reálna strata na zárobku u samostatne zárobkovo činnej osoby nemusí byť\nv každom prípade nahraditeľná nemocenským a v dôsledku toho ani náhradou podľa § 446\nObčianskeho zákonníka. Pritom predmetom popísanej kritiky ústavného súdu nie je fakt,\nže za určitých okolností samostatne zárobkovo činná osoba nemá nárok na nemocenské,\nktoré sa vypláca zo systému verejného sociálneho poistenia. Problémom je, že v dôsledku\nabsencie nároku na nemocenské sa osoba poškodená občiansko-právnym deliktom\nnedomôže odškodnenia občiansko-právnej ujmy spočívajúcej v strate na zárobku. A tento\ndôsledok vyplýva práve z napadnutého ustanovenia, keďže nielen suma náhrady,\nale aj samotný nárok na ňu sa, čo sa týka základu, posudzuje podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení.\n\n35\n\n88. Prvý ústavno-právne relevantný problém teda vyplýva z príkazu posudzovať\nsamotný základ nároku na stratu na zárobku regulovaný v § 446 Občianskeho zákonníka\noptikou predpisov o sociálnom poistení.\nPosúdenie sumy náhrady regulovanej v § 446 Občianskeho zákonníka\npodľa predpisov o sociálnom poistení\n89. Druhá rovina použitia zákona o sociálnom poistení na prípady podľa § 446\nObčianskeho zákonníka bola kľúčovou pre rozhodnutie okresného súdu prerušiť civilné\nsporové konanie a predložiť svoje pochybnosti ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\n90. Úrazový príplatok sa poskytuje v sume 55 % denného vymeriavacieho základu\nza prvý až tretí deň dočasnej práceneschopnosti a v sume 25 % denného vymeriavacieho\nzákladu od štvrtého dňa dočasnej práceneschopnosti. Denným vymeriavacím základom je\npodiel súčtu vymeriavacích základov poškodeného dosiahnutých v rozhodujúcom období\na počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavacím základom je príjem\nplynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmu\nalebo sú od tejto dane oslobodené (§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Zjednodušene\nteda platí, že u poškodenej osoby, ktorá je zamestnancom, sa úrazový príplatok vypočítava\nz jej hrubého príjmu.\n91. Percentuálne vyjadrené sadzby úrazového príplatku dokazujú, že osobe\npoškodenej civilno-právnym deliktom podľa § 446 Občianskeho zákonníka samotná\nnáhrada v sume úrazového príplatku nepokryje reálnu stratu zárobku počas pracovnej\nneschopnosti (k tomu došlo aj v prípade rozhodovanom okresným súdom). Nemožno však\nzabúdať, že pracovná neschopnosť takého poškodeného vyvoláva i vznik náhradových\nnárokov vo sfére pracovného práva (náhrada príjmu podľa zákona o náhrade príjmu) a práva\nsociálneho zabezpečenia (nemocenské). Uvedené dve dávky sa tej istej osobe neposkytujú\nnikdy súčasne (body 84, 85).\n\n36\n\n92. Dôvodová správa k zákonu č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, v ktorom sa prvýkrát počítalo s úrazovým poistením ako súčasťou\nsociálneho poistenia, uviedla, že „poskytovaním úrazového príplatku k nemocenskému\nv sume 25 % denného vymeriavacieho základu sa poškodenému zabezpečí v zásade náhrada\njeho netto príjmu, ktorý dosahoval pred vznikom nároku na túto dávku“. Následne\ndôvodová správa k zákonu o sociálnom poistení takmer identicky vysvetľovala, že\n„poskytovaním úrazového príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti\nzamestnanca vo výške 62 % a k nemocenskému vo výške 25 % denného vymeriavacieho\nzákladu sa poškodenému zabezpečí v zásade náhrada jeho netto príjmu, ktorý dosahoval\npred vznikom nároku na túto dávku.“ (sadzba 62 % bola neskôr znížená na 55 %, pozn.).\n93. Matematicky by teda súčet 25 % náhrady príjmu a straty na zárobku v sume\nrovnej úrazovému príplatku (55 %) mohol predstavovať 80 % hrubého príjmu poškodeného,\nktorý dosahoval pred škodovou udalosťou, čo je približná suma tzv. čistého príjmu (hrubý\npríjem po odpočítaní povinných poistných plnení a preddavku na daň z príjmu). To isté by\nplatilo o súčte 55 % nemocenského a straty na zárobku v sume úrazového príplatku (25 %).\nPopísaný predpoklad je ale uplatniteľný len za podmienky, že nielen suma úrazového\npríplatku, ale aj suma náhrady príjmu (neskôr nemocenského) sa bude vypočítavať\nz hrubého príjmu poškodeného dosiahnutého v rozhodnom období. Uvedená podmienka\nvšak nie je splnená. Denným vymeriavacím základom pre výpočet náhrady príjmu\ni nemocenského nie je hrubý denný príjem, ale suma, z ktorej sa platí poistné\nna nemocenské poistenie (§ 8 ods. 5 a 6 zákona o náhrade príjmu, § 55 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení). Táto suma však nemusí nevyhnutne zodpovedať hrubému príjmu,\nkeďže má svoj horný limit. V čase škodovej udalosti prejednávanej okresným súdom (rok\n2006) to bol 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky\nplatnej v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné\nna nemocenské poistenie [§ 138 ods. 12 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení\núčinného v roku 2006], kým v súčasnosti je to 7-násobok priemernej mesačnej mzdy\nv hospodárstve Slovenskej republiky platnej v kalendárnom roku, ktorý dva roky\npredchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie [§ 138\nods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení].\n\n37\n\n94. U samostatne zárobkovo činných osôb je dokonca vymeriavacím základom\nna platenie poistného na nemocenské poistenie iba polovica priemernej mesačnej mzdy\nv hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza\nkalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (§ 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Ich\nnemocenské preto s ohľadom na § 55 zákona o sociálnom poistení (denný vymeriavací\nzáklad nemocenského vychádza z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné\nna nemocenské poistenie) nie je vypočítavané z ich hrubého príjmu.\n95. Identita vymeriavacích základov na výpočet úrazového príplatku a náhrady\npríjmu či nemocenského teda nie je daná. Pri náhrade príjmu a pri nemocenskom právna\núprava rátala (aj ráta) s redukovaným vymeriavacím základom. Súčet náhrady príjmu\na sumy úrazového príplatku, resp. nemocenského a úrazového príplatku tak nemusí\nnevyhnutne v každom prípade dosahovať čistý príjem poškodeného pred vznikom škody\nna zdraví. Presne táto situácia nastala aj v prípade prejednávanom okresným súdom.\nRelatívne vysoký priemerný brutto zárobok žalobcu v čase vzniku škody (okolo 80 000 Sk)\nmal za následok, že náhrada príjmu vyplácaná mu zamestnávateľom, resp. suma\nnemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemohli v súčte s náhradou vypočítanou\npodľa § 446 Občianskeho zákonníka (úrazový príplatok) dosiahnuť jeho čistý príjem\npred vznikom škody na zdraví. Rozdiel v prípade žalobcu predstavoval podľa vyčíslenia\nv žalobe za 47 dní pracovnej neschopnosti 65 689 Sk.\n96. Pre objektivitu však ústavný súd dodáva, že (ako už bolo uvedené) v roku 2006\nsíce vymeriavací základ na výpočet nemocenského bol limitovaný 1,5-násobkom\nrozhodujúcej priemernej mesačnej mzdy, no v súčasnosti je tento limit určený ako 7násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky platnej dva roky\ndozadu. V nominálnom vyjadrení to znamená, že kým v roku 2006 predstavoval spomenutý\nlimit po prepočte 788 € mesačne (1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy z roku 2004),\npre rok 2018 je to 7-násobok sumy 912 € mesačne, teda 6 384 € mesačne. Ide o sumu,\nktorú väčšina zárobkovo činných osôb neprekročí, preto u nich súčet nemocenského\n(náhrady príjmu) a úrazového príplatku (resp. sumy náhrady za stratu na zárobku\n\n38\n\npodľa § 446 Občianskeho zákonníka) skutočne sumu čistého zárobku pred poškodením\ndosiahne. Tým by sa pomerne komplikovaný model určenia sumy náhrady straty na zárobku\ndostal do polohy rešpektujúcej úroveň čistého zárobku dosahovaného poškodeným\npred vznikom ujmy na zdraví.\n97. Pre ďalšie hodnotenie a rozhodnutie ústavného súdu sú však v tejto súvislosti\npodstatné dve skutočnosti.\n98. Po prvé, podstatou konania o návrhu okresného súdu je kontrola ústavnosti\nvyznačujúca sa konkrétnosťou. Všeobecný súd sa s návrhom podľa čl. 144 ods. 2 ústavy\nna ústavný súd obracia preto, lebo je presvedčený o nesúlade právnej normy, ktorú má\nv konkrétnej veci aplikovať, s normou vyššej právnej sily, a zároveň je presvedčený,\nže v prípade vyslovenia nesúladu spochybnenej právnej normy bude pred ním vedený spor\nrozsúdený odlišne v porovnaní s kritizovaným právnym stavom. Rozhodnutie ústavného\nsúdu v takomto konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy musí dominantne smerovať\nk okolnostiam (právnej stránke) prípadu, ktoré pochybnosti ústavného významu na strane\nnavrhovateľa vyvolali. Funkčnou podstatou návrhového oprávnenia všeobecného súdu je\ntotiž účinná pomoc ústavného súdu takémuto navrhovateľovi prostredníctvom vyriešenia\nprejudícia ústavno-právnej povahy (PL. ÚS 1/2018).\n99. V sporovom konaní, z ktorého vzišiel návrh okresného súdu, sa žalobca\n(poškodený) domáha náhrady za stratu na zárobku, ku ktorej malo dôjsť vo februári, marci\na apríli 2006. Je prirodzené, že okresný súd nároky, ktoré v tom čase vznikli, musí právne\nposudzovať optikou vtedy účinnej právnej úpravy. Ak teda ústavný súd má okresnému súdu\nbyť nápomocný, je nevyhnutné, aby napadnuté ustanovenie posudzoval aj so zreteľom na\nplatnú súvisiacu právnu úpravu nemocenského a náhrady príjmu v roku 2006.\n100. Napadnuté ustanovenie malo v tom čase znenie identické s tým súčasným.\nAvšak suma nemocenského (i náhrady príjmu) by v okolnostiach jeho prípadu bola\nna základe v súčasnosti účinného právneho stavu vyššia. Vymeriavací základ pre výpočet\ntýchto nárokov v tom čase vychádzal z 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom\n\n39\n\nhospodárstve, a práve preto žalobca, hoci jeho čistý priemerný mesačný zárobok bol na tú\ndobu relatívne vysoký (približne 61 000 Sk), mal nárok na nemocenské (náhradu príjmu)\nv takej nízkej sume, že táto spolu s náhradou za stratu na zárobku nedosiahla sumu jeho\nčistého zárobku pred škodovou udalosťou (bod 95). Z uvedeného by sa mohlo javiť,\nže ústavný problém v konečnom dôsledku spôsobujú zákonné limity vymeriavacieho\nzákladu na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorý zároveň predstavuje\nvymeriavací základ pre výpočet nemocenského. Ide však len o zdanie.\n101. Nemocenské je dávkou z verejného sociálneho poistenia, ktoré nie je postavené\nna princípe plnej kompenzácie ujmy vzniknutej sociálnou udalosťou, keďže vychádza\nz priebežne financovaného poistného systému založeného na kombinácii princípov\nzásluhovosti i solidarity. Je teda konkrétnym stvárnením primeraného hmotného\nzabezpečenia osoby postihnutej práceneschopnosťou tak, ako to má na mysli čl. 39 ods. 1\nústavy. Skutočným problémom je práve napadnuté ustanovenie, ktoré prikazuje, aby sa\nsubjekty\n\ncivilného záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého zo spôsobenej straty\n\nna zárobku (udalosť škodová, nie sociálna), a v prípade sporu týchto subjektov aj všeobecný\nsúd, riadili výpočtom stanoveným pre dávku poskytovanú zo systému verejného sociálneho\npoistenia. Napadnuté ustanovenie tým súkromno-právny vzťah, ktorého podstatou je rovné\npostavenie jeho subjektov a tejto rovnosti zodpovedajúca požiadavka na rozsah plnenia\nzáväzku, vystavuje riziku zmien, ku ktorým vo sfére právnej regulácie verejného sociálneho\npoistenia dochádza s pomerne vysokou frekvenciou. Tieto zmeny sledujú rozmanité ciele\nsúvisiace s verejnými záujmami v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré nemôžu\nzohľadňovať hodnoty a zásady typické pre sféru fungovania právnych vzťahov súkromnoprávnej povahy.\n102. No i v prípade posudzovania súvisiacej právnej úpravy de lege lata bez zreteľa\nna právny stav v roku 2006 ústavný súd konštatuje, že jej zmeny od toho obdobia ústavnoprávne napätie neodstránili.\n103. Druhým, veľmi dôležitým determinantom v analyzovaných súvislostiach, je\ntotiž fakt, že náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je podľa § 9\n\n40\n\nods. 2 písm. i) bodu 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o dani z príjmu“) oslobodená od dane.\n104. Nahrádzanie straty na zárobku bolo pred rokom 2004 založené na dorovnávaní\nposkytnutého nemocenského do sumy priemerného mesačného zárobku pred poškodením\nzdravia, teda do výšky tzv. hrubého príjmu. Logicky preto náhrada za stratu na zárobku\nnadväzne podliehala dani z príjmu. Od roku 2004 sa však zákonodarca podľa dôvodovej\nsprávy snaží nahrádzať zárobkovú stratu do sumy tzv. čistého príjmu (tak to vysvetľujú\ncitované dôvodové správy). Od dane však naďalej nie je oslobodená, čo je pochopiteľné\nvzhľadom na to, že náhrada straty na zárobku je (na rozdiel od dávok sociálneho poistenia)\nvyjadrením hospodárskej výkonnosti poškodeného ako materiálneho predmetu dane\nz príjmov.\n105. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bodu 1 zákona o dani z príjmu v znení účinnom\ndo 31. decembra 2012 od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej\nujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej\nudalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem\nplatieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu\nzabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c) (sem patria aj dávky\nz úrazového poistenia, ku ktorým však náhrada podľa § 446 Občianskeho zákonníka\nnepatrí, pozn.).\n106. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bodu 1 zákona o dani z príjmu v znení účinnom\nod 1. januára 2013 od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej\nujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej\nudalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem\nplatieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu\nzabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia\nposkytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %-ný pokles\nschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a),\n\n41\n\npričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu\ndane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.\n107. K účinnému zneniu citovaného ustanovenia ústavný súd poznamenáva,\nže výnimka z oslobodenia od dane má na mysli náhradu za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka, nie náhradu za stratu\nna zárobku počas dočasnej práceneschopnosti podľa § 446 Občianskeho zákonníka. Totiž\npodľa odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu k návrhu zákona č. 395/2012 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\nzákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, „z dôvodu zabezpečenia rovnakého posudzovania úrazových rent\nresp. náhrad za stratu na zárobku sa navrhuje obmedziť aj okruh osôb, ktorým by mal byť\ntakýto príjem oslobodený a to len pre osoby, ktoré majú viac ako 40 %-ný pokles schopnosti\nvykonávať doterajšiu činnosť, podobne ako je to ustanovené pri podmienkach nároku\nna úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“.\n108. Rovnako z náhrady za zárobkovú stratu počas pracovnej neschopnosti je\npoškodený povinný platiť poistné na zdravotné poistenie [pozri súvislosť § 10b ods. 1\npísm. d), § 11 ods. 2 a § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení\na o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov].\n109.\n\nDaňovo-odvodové\n\naspekty\n\nnáhrady\n\nza\n\nstratu\n\nna\n\nzárobku\n\npočas\n\npráceneschopnosti teda poukazujú aj na ďalší ústavne významný problém plynúci\nz konceptu napadnutého ustanovenia. Úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení\nje podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmu oslobodený od dane, a preto skutočne\nplatí stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nzo 16. decembra\n\n2016,\n\nktoré\n\ncituje\n\nvláda\n\npodľa ktorého „náhrada\n\npríjmu\n\npri dočasnej\n\nna\n\nstrane\n\npracovnej\n\n6\n\nsvojho\n\nvyjadrenia,\n\nneschopnosti\n\nzamestnanca\n\nalebo dávka nemocenské sa úrazovou dávkou – úrazovým príplatkom, v zásade nadstaví\n\n42\n\ndo úrovne príjmu, ktorý zamestnanec dosahoval pred pracovným úrazom...“. Avšak náhrada\nstraty na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka poskytovaná v sume úrazového\npríplatku už oslobodeniu od dane z príjmu zásadne nepodlieha, zdaňuje sa ako tzv. ostatný\npríjem podľa § 8 zákona o dani z príjmu a prijímateľ je z neho povinný platiť aj poistné\nna verejné zdravotné poistenie. Vo výsledku to znamená, že ani dosiahnutie čistého príjmu\npoškodeného pred vznikom straty na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka\nv podobe súčtu nemocenského (náhrady príjmu) a náhrady za stratu na zárobku (bod 96)\nnezabezpečí poškodenému zvýšenie majetkovej podstaty v rozsahu, ktorý by bolo dôvodné\nočakávať, ak by k škode vyvolanej protiprávnym konaním nedošlo. Navyše je takto\nvyvrátená argumentácia z dôvodovej správy o potrebe „zosúladiť nároky podľa § 446\naž 448... v súlade so zákonom o sociálnom poistení“.\n110. Národná rada vo svojom vyjadrení naznačuje preklenuteľnosť popísaných\nnedostatkov použitím ústavne konformného výkladu. Uvádza, že „vyplatenie náhrady\nza stratu na zárobku poisťovňou ale odporcu nezbavuje povinnosti uhradiť poškodenému\nrozdiel medzi náhradou za stratu na zárobku (plus dávky nemocenského poistenia)\na priemerným zárobkom poškodeného. Práve tento rozdiel je možné považovať za ušlý zisk\npoškodeného v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“. Strata na zárobku je\nmajetkovou ujmou plynúcou zo zníženia zárobku počas pracovnej neschopnosti v dôsledku\nujmy na zdraví. Ústavný súd odkazuje na súdnu prax, podľa ktorej strata na zárobku\npredstavuje osobitnú kategóriu škody, ktorú nie je možné z hľadiska platnej právnej úpravy\npodradiť pod pojem skutočnej alebo inej škody, obsiahnutý v ustanovení § 442\nObčianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp.\nzn. 1 Cz 47/88, obdobne aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 32/02 citované vo\nvyjadrení vlády). Okrem toho pripustením výkladu naznačovaného národnou radou, ktorý\nvychádza z predpokladu, že po uspokojení uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku\nv rozsahu podľa § 446 Občianskeho zákonníka je možné neuspokojený zvyšok tohto nároku\n(do výšky priemerného mesačného zárobku pred vznikom ujmy) pokryť použitím § 442\nods. 1 Občianskeho zákonníka, by došlo zo strany konajúceho všeobecného súdu\nk rozhodnutiu odporujúcemu § 446 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení totiž\nzákonodarca zaviedol jednoznačné pravidlo – suma náhrady straty na zárobku počas\n\n43\n\npracovnej neschopnosti musí zodpovedať sume úrazového príplatku podľa predpisov\no sociálnom poistení. Pri súčasnom použití § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nna prípadný neuspokojený zvyšok uplatneného nároku by tak § 446 Občianskeho zákonníka\nv podstate stratil svoj význam a direktíva z neho vyplývajúca by sa stala neuplatniteľnou.\nTakto by sa všeobecný súd vymkol spod ústavne predpísanej viazanosti zákonom (čl. 144\nods. 1 ústavy).\n111. Obdobne k ďalšiemu argumentu národnej rady, podľa ktorého „je potrebné\npovažovať ustanovenie § 445 Občianskeho zákonníka za samostatné a zároveň postačujúce\npre taký výklad (bez pomoci ďalších ustanovení), na základe ktorého môže súd určiť stratu\nna zárobku v takej výške, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dávkami nemocenského poistenia\na priemerného zárobku poškodeného“, ústavný súd zdôrazňuje, že § 445 Občianskeho\nzákonníka neponúka právny základ pre určenie sumy náhrady straty na zárobku. Vyjadruje\niba príkaz, aby sa pri jej určovaní vychádzalo z priemerného zárobku poškodeného,\nktorý pred poškodením dosahoval. Tomu neodporuje koncept § 446 Občianskeho\nzákonníka, pretože suma úrazového príplatku sa odvíja od denného vymeriavacieho\nzákladu, ktorý zárobok dotknutej osoby dosahovaný pred poškodením nepochybne\nzohľadňuje, hoci iba v miere 55 %. Napadnuté ustanovenie je preto skutočne iba\nkonkretizáciou § 445 Občianskeho zákonníka na tie straty na zárobku, ktoré vznikli počas\ntrvania pracovnej neschopnosti. Konajúci všeobecný súd sa o § 445 Občianskeho zákonníka\nnemôže oprieť pri dorovnaní straty priznávanej podľa § 446 Občianskeho zákonníka,\nlebo by tým nerešpektoval limit vyjadrený v napadnutom ustanovení.\n112. Ústavný súd na podklade rekapitulovaných analýz dospel k záveru, že pôvodný\nzámer zákonodarcu zabezpečiť poškodenému prostredníctvom súčtu nárokov patriacich\nv dôsledku straty na zárobku pri pracovnej neschopnosti dosiahnutie čistého príjmu\nspred škodovej udalosti (bod 92) nenachádza u poškodených podľa § 446 Občianskeho\nzákonníka zodpovedajúci odraz v právnej úprave. Strata na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti tiež podlieha daňovo-odvodovým povinnostiam. Preto nemožno vyhodnotiť\nargumenty obsiahnuté v citovaných dôvodových správach ako spôsobilé vyvrátiť\nzdôvodnenie okresného súdu poukazujúce na popretie „princípu náhrady skutočnej\nmajetkovej škody poškodeného“.\n\n44\n\n113. Ústavný súd v rámci prieskumu napadnutého ustanovenia neidentifikoval žiaden\nprvok, ktorý by obmedzenie náhrady za stratu na zárobku ústavno-právne legitimizoval.\nNázor plynúci z dôvodovej správy, podľa ktorého regulácia náhrad škôd na zdraví\npodľa Občianskeho zákonníka „je obdobná ako pri pracovných úrazoch“, už ústavný súd\nvyvrátil (body 69 až 72). Pracovný úraz vyvolávajúci práceneschopnosť je sociálna udalosť\nnevyžadujúca prvok protiprávnosti, ujma na zdraví ústiaca do práceneschopnosti\npodľa Občianskeho zákonníka je škodová udalosť spôsobená protiprávnym konaním\nškodcu. Okrem toho nemožno zabúdať na skutočnosť, že istú podobu kompenzácie\nnegatívnych dôsledkov pracovných úrazov či chorôb z povolania možno identifikovať už\nv existujúcom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý apriórne zahŕňa množstvo čiastkových práv\nzamestnanca voči zamestnávateľovi cielených na elimináciu nebezpečenstva vzniku\npracovného úrazu, ako aj na zvýhodňovanie prác so zvýšeným rizikom vzniku pracovného\núrazu alebo choroby z povolania. K nim napríklad patria inštitút ochrany práce (šiesta časť\nZákonníka práce), komplex povinností zamestnávateľa na úseku bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nadväzujúce\nvykonávacie predpisy), práva plynúce z povinnosti zamestnávateľa realizovať sociálnu\npolitiku (siedma časť Zákonníka práce), exaktné pravidlá výnimočného nariaďovania práce\nnadčas pri výkone rizikových prác (§ 97 ods. 11 Zákonníka práce), ale aj mzdové\nzvýhodnenia pri nadčasových rizikových prácach (§ 121 ods. 1 Zákonníka práce)\na pri nočných rizikových prácach (§ 123 ods. 1 Zákonníka práce) či osobitné mzdové\nnároky zamestnancov za sťažený výkon práce (§ 124 Zákonníka práce). Všetky ako príklad\nuvedené faktory stavajú poškodenie zdravia a z neho plynúce nároky v rámci pracovnoprávneho vzťahu do svetla diametrálne odlišného v porovnaní s nárokmi veriteľa\nako subjektu civilného záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého protiprávnym škodovým\nkonaním. Preto nemožno akceptovať ani pripomienku vlády, podľa ktorej sa napadnutým\nustanovením „zamedzilo..., aby nedochádzalo k neodôvodnenej diskriminácii osôb\npri kompenzovaní strát v súvislosti s poškodením zdravia“.\n\n45\n\n114. Ďalší náznak zdôvodnenia plynúci z dôvodovej správy, podľa ktorého\nkritizovaná právna úprava reaguje na podnety „zo strany poisťovateľov, ktorí uhrádzajú\ntieto náhrady titulom zákonného poistenia zo zodpovednosti za škody pri dopravných\nnehodách a odporúčajú - ustanoviť rovnaký spôsob ako pri pracovných úrazoch“, je podľa\nnázoru ústavného súdu irelevantný. Právno-realizačné zjednotenie rozsahu uspokojovania\nviacerých druhov náhradových nárokov (pracovné úrazy, iné ujmy na zdraví) je\nakceptovateľným dôvodom právnej úpravy, neplatí to však v prípade, ak sa unifikácia\npresadí právnou úpravou, ktorá negatívne dopadá na základné právo oprávnených\n(poškodených) a súčasne nesleduje žiaden ďalší cieľ spôsobilý ju legitimizovať.\n115. Výsledkom napadnutého ustanovenia je, že posúdenie nároku na náhradu straty\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného i jej sumy podľa právnej úpravy\núrazového príplatku nerešpektuje požiadavku, aby tento nárok bol uspokojovaný v súlade\ns princípom plnej náhrady skutočnej majetkovej škody, teda sumy, ktorú by poškodený\ndosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia\nprotiprávnym konaním (bod 48). Navyše, s ohľadom na príkaz posudzovať i základ nároku\npodľa § 446 Občianskeho zákonníka kritériami platnými pre úrazový príplatok je reálnou\neventualita, že u osôb spôsobilých preukázať reálnu možnosť dosahovania zárobku počas\nvzniknutej práceneschopnosti, avšak nemajúcich nárok na nemocenské či náhradu príjmu,\nnebude možné náhradu zárobkovej straty priznať (body 86 a 87). Z ústavno-právneho\nhľadiska to znamená, že prostredníctvom § 446 Občianskeho zákonníka zákonodarca použil\nnástroje formujúce podobu základného práva zaručeného čl. 39 ods. 1 ústavy a odstraňujúce\nnegatívne dôsledky sociálnej udalosti na účel ochrany základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy tak, že nerešpektoval požiadavku dôslednosti a úplnosti ochrany základného práva\nvlastniť majetok zaručeného osobe postihnutej protiprávnym konaním (škodovou\nudalosťou). Preto § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s čl. 20 ods. 1 ústavy (výrok\ntohto nálezu).\nV.\nMeritórny prieskum (čl. 12 ods. 1 ústavy)\n\n46\n\n116. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...\n117. Ústavný súd už judikoval, že v konkrétnom prípade nemožno interpretovať\na uplatniť čl. 12 ods. 1 prvú vetu ústavy izolovane, t. j. minimálne bez spojenia s čl. 12\nods. 2 ústavy, ktoré je jeho všeobecným pozitívno-právnym vyjadrením formulujúcim\nvo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej moci konkrétny právne relevantný zákaz (zákaz\ndiskriminácie ‒ čl. 12 ods. 2 druhá veta ústavy; PL. ÚS 16/08).\n118. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n119. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť\ndiskriminovaný z dôvodov vymenovaných v tomto ustanovení. Ústavný súd sa vo svojej\njudikatúre (PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 13/09) priklonil k rozhodovacej praxi ESĽP, v ktorej sa\npostupom času ustálil test slúžiaci posudzovaniu zákazu diskriminácie. Test nachádza\nodpovede na túto množinu otázok:\na) či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe\nalebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd,\nb) či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného\nneospravedlniteľného dôvodu,\nc) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a\nd) uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod\nospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny\nzásah.\n120. Pri zaujatí stanoviska k prvým dvom krokom testu ústavný súd odkazuje na časť\nodôvodnenia tohto nálezu, v ktorej ústavný súd vysvetlil dôvod rozporu napadnutej právnej\núpravy so základným právom vlastniť majetok. Za vhodné však považuje doplniť niekoľko\nvysvetlení k aspektu porovnateľnosti.\n\n47\n\n121. Právna regulácia náhrady ujmy je veľmi rozmanitá, a tak by sa mohlo zdať,\nže i § 446 Občianskeho zákonníka túto prirodzenú heterogenitu dotvára. Rozmanitosť\npodoby regulácie nárokov nahrádzajúcich vzniknuté ujmy je však dominantne určovaná\ndruhom ujmy (škody), ku ktorej došlo. Rovnako je významným rozlišovacím kritériom\npríčina vzniku škody (protiprávne konanie, objektívny protiprávny stav). Ústavný súd už\nupozornil, že v prípade preskúmavaného ustanovenia ide síce o kompenzáciu dôsledkov\nujmy na zdraví (ktorá nie je presne kvantifikovateľná), avšak predstavuje čiastkový nárok\nzaložený na strate na zárobku, teda na výpadku očakávaných majetkových príjmov, a to\nv období presne časovo ohraničenom (na rozdiel od straty na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka). Náhradová kategória podľa\n§ 446 Občianskeho zákonníka sa tak zaraďuje do širšej skupiny nárokov vzniknutých\nz titulu majetkovej ujmy vyvolanej protiprávnym konaním identifikovateľného škodcu.\nToto protiprávne konanie súčasne spadá do sféry občiansko-právnej regulácie založenej\nna požiadavke náhrady skutočnej majetkovej ujmy (body 41 a 42). Povaha straty na zárobku\nnormovanej v napadnutom ustanovení tak bezpochyby poškodeného stavia do právnej\npozície porovnateľnej so subjektmi poškodenými na majetku protiprávnym konaním\nškodcu, ktorým občiansko-právna úprava garantuje náhradu skutočnej škody i ušlého zisku\n(§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda v podstate plnú kompenzáciu majetkového\nznevýhodnenia vyvolaného deliktuálnym správaním.\n122. Napadnutým ustanovením preto dochádza k vyčleneniu porovnateľnej skupiny\nv spojitosti s výkonom základného práva vlastniť majetok. Deje sa tak na základe kritéria,\nktoré čl. 12 ods. 2 ústavy kvalifikuje ako zakázané, a to na základe majetku. Nárok\nna náhradu za stratu na zárobku, ktorá vznikla v období práceneschopnosti, je druhovo\nurčeným\n\nkomponentom\n\nmajetkovej\n\npodstaty,\n\nktorý\n\njeho\n\nnositeľov\n\nvyčleňuje\n\noproti ostatným poškodeným občiansko-právnou škodou na majetku. V prípadoch ostatných\nkvantifikovateľných majetkových škôd spôsobených protiprávnym konaním škodcu\na súčasne spadajúcich do sféry občiansko-právnej regulácie garantuje zákonodarca náhradu\nškody príkazom podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (uhrádza sa skutočná škoda\na ušlý zisk). Napadnutá právna úprava však nie je prejavom snahy o nahradenie skutočného\n\n48\n\nzníženia majetkovej podstaty poškodených, ku ktorej došlo v dôsledku výpadku zárobku\n(bod 48). Práve naopak, poškodenému voči škodcovi priznáva náhradu utrpenej straty\nna zárobku len v sume zodpovedajúcej dávke, ktorá vzhľadom na pôvod v systéme\nverejného sociálneho poistenia spôsobom svojho výpočtu negarantuje kvantitu spôsobilú\ndorovnať ostatné príjmy plynúce pri práceneschopnosti (nemocenské, náhrada príjmu)\ndo sumy zárobku dosahovaného pred vznikom pracovnej neschopnosti. Príjem koncipovaný\nako náhrada za stratu na zárobku je daňovou reguláciou zaradený do kategórie zdaniteľných\npríjmov, a tak finálny čistý náhradový príjem poškodeného nepokryje čistý zárobok\ndosahovaný pred vznikom pracovnej neschopnosti.\n123. Kladná odpoveď na tretiu otázku je najlepšie ilustrovateľná na kauze\nprejednávanej okresným súdom, z ktorej návrh na začatie konania pred ústavným súdom\nvzišiel. Konkrétny poškodený (žalobca) v dôsledku aplikácie kritizovaného pravidla nemá\nnárok na náhradu v rozsahu zabezpečujúcom náhradu skutočného strateného zárobku,\na tým ani na reálnu kompenzáciu majetkového poškodenia spôsobeného protiprávnym\nkonaním. Zákonodarca tak prostredníctvom napadnutého ustanovenia odopiera základnému\nprávu (čl. 20 ods. 1 ústavy) dotknutých poškodených ochranu v kvalite a rozsahu, ktorý by\nbol spôsobilý zabezpečiť odstránenie negatívnych následkov protiprávneho konania. Táto\nprávna úprava je preto na príťaž regulovanej skupine poškodených.\n124. Napokon, aj štvrtý krok diskriminačného testu je podľa názoru ústavného súdu\nnaplnený, pretože zákonodarca do základného práva vlastniť majetok u adresátov\nnapadnutého ustanovenia zasiahol bez ospravedlniteľného dôvodu. Zo samotnej právnej\núpravy len ťažko možno identifikovať dôvody odkazu na použitie pravidiel o úrazovom\npríplatku v prípadoch náhrady za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka.\nArgument o potrebe zosúladenia občiansko-právneho režimu náhrady zárobkovej straty\na režimu odškodňovania pracovných úrazov plynúci z dôvodovej správy i z vyjadrenia\nvlády je nedôvodný. Ústavný súd to vysvetlil práve v pasážach akcentujúcich potrebu\nrozlišovania straty na zárobku spôsobenej pracovným úrazom na jednej strane a straty\nna zárobku vyvolanej v režime občianskeho práva protiprávnym konaním. V prvom prípade\nide o sociálnu udalosť, kým v druhom okruhu o protiprávny úkon majúci za následok ujmu\n\n49\n\n(stratu). Popísaná distinkcia sa potom logicky prejavuje v inštitucionálnom zabezpečení\nnárokov na náhradu ujmy z pracovných úrazov prostredníctvom verejného sociálneho\npoistenia garantujúceho základné právo podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, kým odškodnenie straty\nna zárobku podľa napadnutého ustanovenia je objektom záväzkovo-právneho vzťahu\nvzniknutého\n\nmedzi\n\nveriteľom\n\n(poškodeným)\n\na dlžníkom\n\n(škodcom)\n\nv dôsledku\n\nprotiprávneho konania škodcu, pričom spôsobenie takejto straty na zárobku vzťahu kreuje\nlegitímnu nádej poškodeného významnú z pohľadu jeho základného práva vlastniť majetok.\n125. Neporovnateľnosť poškodených pracovnými úrazmi a poškodených podľa § 446\nObčianskeho zákonníka plynie aj z daňovo-odvodového náhľadu na problematiku.\nZamestnanec poškodený pracovným úrazom má v prípade pracovnej neschopnosti nárok\nna náhradu príjmu, resp. nemocenské, ktoré sú od dane z príjmu oslobodené,\nako aj na úrazový príplatok, ktorý je taktiež podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani\nz príjmu od dane oslobodený. Poškodený podľa § 446 Občianskeho zákonníka má nárok\nna nemocenské (ak je zamestnaný alternatívne, aj na náhradu príjmu) oslobodené od dane\nz príjmu a na náhradu zárobkovej straty v sume úrazového príplatku, ktorá je predmetom\ndane i povinného poistného na verejné zdravotné poistenie. Uvedené hľadisko dotvára obraz\nneporovnateľnosti oboch kategórií, a preto argument o potrebe zosúladenia uspokojovania\ntýchto dvoch okruhov náhradových nárokov je nedôvodný.\n126. Ospravedlniteľný dôvod nespočíva ani v požiadavke prednesenej poisťovňami\nposkytujúcimi na komerčnej báze poistenie zodpovednosti za škodu (predovšetkým tú,\nktorá je spôsobená používaním motorového vozidla), podľa ktorej sa odškodňovanie má\nriadiť rovnakými pravidlami, ako je to pri pracovných úrazoch. Za týmto zdôvodnením\nmožno cítiť celkom prirodzenú snahu komerčných poisťovateľov optimalizovať svoj zisk.\nZákonodarca je však povinný zachovať spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany\ntomuto záujmu poisťovní na jednej strane a pri ochrane poskytovanej záujmu osoby\npoškodenej protiprávnym správaním poistenca na strane druhej. V prípade preskúmavanej\nprávnej úpravy túto povinnosť zákonodarca nesplnil mierou, ktorú ústavné princípy\nvyžadujú, preto bolo potrebné vysloviť nesúlad § 446 Občianskeho zákonníka aj s čl. 12\nods. 1 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.\nV.\n\n50\n\nZáver\n127. Napadnuté ustanovenie zavádza do právno-realizačnej praxe veľmi atypický\nprvok použitia viacerých verejno-poistných pravidiel zabezpečovania primeraného\nhmotného zabezpečenia osoby postihnutej sociálnou udalosťou na záväzkovo-právne\nvzťahy medzi subjektmi súkromného práva založené vznikom škody spôsobenej\nprotiprávnym konaním. Prostredníctvom zásad definujúcich podstatu a obsahovú náplň\nzákladného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu sa takto\nzákonodarca odhodlal poskytnúť ochranu základnému právu vlastniť majetok u osoby\npoškodenej majetkovou škodou (stratou na zárobku) spôsobenou protiprávnym konaním.\n128. Ústavný súd samotný tento prístup zákonodarcu nepovažuje za ústavne rizikový,\npretože spadá do širokého priestoru, ktorým zákonodarca pri realizácii svojich zámerov\nvo sfére politiky disponuje.\n129. Podrobná analýza dopadov modelu zavedeného prostredníctvom § 446\nObčianskeho zákonníka však odhalila závažné ústavno-právne dôsledky. Ide predovšetkým\no popretie základného princípu súkromného práva – princípu náhrady skutočnej majetkovej\nškody v plnej výške. Ústavný súd nezabúda, že ide o princíp súkromného práva,\nnie o neobmedziteľnú a absolútne platnú požiadavku ústavno-právnej povahy. Aj tento\nprincíp však nadobúda konštitucionálny význam, ak povaha majetkovej škody umožňuje\nobjektivizovať jej rozsah a ak je spravodlivé od škodcu požadovať plnú náhradu škody.\nSpravodlivosť sa v posudzovanej veci spája s požiadavkou nastolenia rovného postavenia\nsubjektov záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého škodou vyvolanou protiprávnym\nkonaním.\n130. Strata na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka je vzhľadom na svoju\nvecnú i časovú ohraničenosť objektivizovateľná v miere umožňujúcej použiť princíp\nspomenutý v predchádzajúcom odseku. A je takisto výsledkom protiprávneho správania\nškodcu, ktorý sa následne stáva dlžníkom vo vzniknutom záväzkovo-právnom vzťahu;\ncieľom dlžníkovej právnej povinnosti splniť dlh je odstránenie znevýhodnenia vlastníckej\n\n51\n\nsféry veriteľa spôsobenej protiprávnym konaním dlžníka. Kumulácia oboch uvedených\nfaktorov odôvodňuje záver, podľa ktorého v záujme poskytnutia ochrany základnému právu\npoškodeného vlastniť majetok musí normatívna regulácia prípadov podľa § 446\nObčianskeho zákonníka účinne zabezpečovať dorovnanie príjmu poškodeného do sumy,\nktorú by bez vzniku škody zarobil. Napadnutá právna norma však svojou blanketou otvára\npriestor pre aplikáciu vzájomne prepojeného systému účinných právnych pravidiel (právo\nsociálneho poistenia, daňové právo), ktorý náhradu straty na zárobku v občiansko-právnom\nvzťahu poškodenému v plnej výške negarantuje, a to bez ústavne prijateľného dôvodu.\nPreto § 446 Občianskeho zákonníka nedovolene poškodzuje vlastnícke právo poškodeného,\nktorého predmetom je legitímna nádej v podobe pohľadávky na náhradu straty na zárobku\nvoči škodcovi. Ocitá sa tak v nesúlade s čl. 20 ods. 1 ústavy.\n131. Veritelia (poškodení) zo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého naplnením\nhypotézy právnej normy zakotvenej v § 446 Občianskeho zákonníka sú zároveň\nznevýhodnení voči iným veriteľom záväzkovo-právnych vzťahov založených majetkovou\nškodou vyvolanou protiprávnym úkonom, ktorej rozsah je dostatočne objektivizovateľný.\nPrávna úprava nárokov na náhradu ujmy u týchto iných veriteľov je prejavom úsilia\nzákonodarcu odstrániť ujmu spôsobenú protiprávnym konaním v plnej výške. Napadnuté\nustanovenie sa však popísanou ambíciou normotvorcu nevyznačuje. Má totiž za následok,\nže poškodeným, ktorí počas pracovnej neschopnosti nemajú nárok na náhradu príjmu,\nresp. nemocenské, neumožňuje domôcť sa akejkoľvek náhrady vzniknutej zárobkovej\nstraty. Ostatným dotknutým poškodeným zasa garantuje náhradu straty na zárobku len\nv redukovanej výške, a to buď následkom uplatnenia daňovo-odvodových predpisov, alebo\naj z dôvodu spojenia s pravidlami verejného sociálneho poistenia, ktoré pri regulácii\nzodpovedajúcich vymeriavacích základov dávok nemocenského poistenia celkom\nprirodzene nie sú nastavené tak, aby poškodenému počas práceneschopnosti zaistili príjem\ndosahujúci spolu s náhradou podľa § 446 Občianskeho zákonníka disponibilný príjem spred\nškodovej udalosti.\n132. Dochádza tak vyčleneniu (znevýhodneniu) poškodených podľa § 446\nObčianskeho zákonníka zo skupiny ostatných porovnateľných majetkovo poškodených\n\n52\n\nv dôsledku civilno-právneho deliktu, a to bez ospravedlniteľného dôvodu. Napadnutá\nprávna úprava je preto v rozpore s ústavným princípom rovnosti podľa čl. 12 ods. 1 ústavy.\n133. Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia o návrhu navrhovateľa si ústavný\nsúd dovoľuje upriamiť pozornosť zákonodarcu aj na ďalšie majetkové práva regulované\nv Občianskom zákonníku a prameniace v spôsobení ujmy na zdraví protiprávnym konaním.\nÚstavný súd odporúča zákonodarcovi riešiť uvedenú problematiku v duchu požiadaviek\nzákladného práva vlastniť majetok formulovaných v dôvodoch tohto nálezu.\nVI.\n134. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky stráca § 446 Občianskeho zákonníka účinnosť. Ak národná rada\nneuvedie toto ustanovenie do súladu s ústavou, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n135. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k odôvodneniu tohto rozhodnutia\npripája odlišné stanovisko sudkyňa Ľudmila Gajdošíková.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2018\n\n53", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "podmienky konania", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "mzda, plat-náhrada", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2012 z 21. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0440e616-6be5-4b4b-9c74-702a9c6e9cba"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:0666417b-2e70-4f0c-a97a-29afa67422d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/08 z 4. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0666417b-2e70-4f0c-a97a-29afa67422d2"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8268eb28-85c9-4b12-986a-65993052c653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.41.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.41.2026.1"}, {"guid": "ussr:d4ac9932-bdd9-4f41-981b-c2c0eadd3353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1"}, {"guid": "ussr:2cbf1470-68ae-4964-9523-ba5acd6d447f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2020 z 8. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1"}, {"guid": "5d86e0dc-e73c-469d-8053-d2ec673e584f:2e200841-871c-4bc5-8ee2-19352ed7ec24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2121204006.1", "spisova_znacka": "2Cdo/75/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/75/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2121204006.1"}, {"guid": "ee7fd29e-2b07-45b7-8a70-4ae27309c9b3:eb5aa993-ba77-4e91-b0f5-a4c669588b05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3621201491.1", "spisova_znacka": "2Cdo/97/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/97/2024 z 24. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3621201491.1"}, {"guid": "2a05198c-bd08-49fb-9812-07b2ed726183:bc793680-ff6c-4bc4-93d7-77f60594068c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4119212199.1", "spisova_znacka": "4Cdo/64/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/64/2023 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4119212199.1"}, {"guid": "a075f513-e200-4513-a4f0-442795df742c:54f02915-8db2-4e51-b1e6-9281e6653a5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8219202271.1", "spisova_znacka": "1Cdo/66/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/66/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8219202271.1"}, {"guid": "a1a93b5b-cb70-4540-9ee3-cf7bbeb4ff88:5ae9c85d-6b8b-4ef8-a514-d3c9ba18fea6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1", "spisova_znacka": "7Cdo/322/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/322/2021 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1"}, {"guid": "0664de00-7254-4925-a5f7-48fc13e56b1c:56500ec5-f9f1-4c98-8211-212f61cbfd0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5709204157.2", "spisova_znacka": "7Cdo/220/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/220/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5709204157.2"}, {"guid": "e957fab8-4b21-4cef-ad65-d567aa445dda:b6f82ddf-07e6-468f-96a5-503a4e595b9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1", "spisova_znacka": "7Ssk/61/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/61/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100817.1"}, {"guid": "88b0d5fd-8ba3-4a96-84ba-5a89c86331d2:4bfed380-4e1b-408b-b0ba-2222349d8063", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8219202271.3", "spisova_znacka": "7Co/14/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/14/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8219202271.3"}, {"guid": "71dd45f0-3589-49e6-9c2a-03d576348ba6:bfaebbac-7870-4163-b72e-47d0517ad92d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6121241184.3", "spisova_znacka": "17Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/12/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6121241184.3"}, {"guid": "f14a605c-b13d-4848-9495-5cb030a400f0:e880ce03-5031-465e-b4cf-70e0b7f2de95", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1321203076.5", "spisova_znacka": "28Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/12/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1321203076.5"}, {"guid": "80483dbc-84c2-4bf2-ae4c-9690f353a48d:b7c9f615-7e8f-48e0-9228-4ed4fcbbcff4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124442407.1", "spisova_znacka": "17Co/74/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/74/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124442407.1"}, {"guid": "9ac26e81-5c1c-4c64-860e-4c734d9892a8:1ca06117-0cc9-493d-a732-32d7cd110fa4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1418201124.2", "spisova_znacka": "14Co/7/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/7/2024 z 14. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1418201124.2"}, {"guid": "76d01f6f-1fa6-4b64-ad4b-b984f7828063:b8f7597a-fbc2-48fd-a697-a5060383a283", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3521203295.1", "spisova_znacka": "27Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/6/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3521203295.1"}, {"guid": "99e81507-4126-41c0-8988-6dbb755b6271:cb5c844e-e3f3-4bee-bc09-485e2bd7712e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4313214747.4", "spisova_znacka": "5Co/29/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/29/2024 z 17. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4313214747.4"}, {"guid": "a44b1eb4-62dc-47f1-8f69-c01041588b0d:c586bbcf-423c-461f-acd1-8a9bf1638ee7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5618203458.4", "spisova_znacka": "10Co/137/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/137/2021 z 16. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5618203458.4"}, {"guid": "53e9abf3-da1d-4536-90f3-07e1095cd92d:8375ec05-bf13-4118-95cb-6fc69f7a5f21", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6423202136.2", "spisova_znacka": "11Co/61/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/61/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6423202136.2"}, {"guid": "531fa51c-fbb3-4c75-b218-74fc28bea8bb:907a57d0-bf64-46c5-899f-de34415b8af9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1422202453.1", "spisova_znacka": "15Co/87/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/87/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1422202453.1"}, {"guid": "5b9fe54f-b33f-4142-be09-d9af2aeb6297:00835c15-9561-49dd-ac0c-b6ed60c892c0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5722202686.1", "spisova_znacka": "9Co/184/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/184/2024 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5722202686.1"}, {"guid": "79c5237b-b327-40d8-87cc-09ef841b5427:34ecbc7f-c59a-49dd-8754-1ca2fb19ea4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6901899743.10", "spisova_znacka": "17Co/45/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/45/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6901899743.10"}, {"guid": "daf65344-321a-4d2d-bd67-9a4bc8312f6a:d1aaf98a-2b34-4f83-9969-bd2ff35d132b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4115230299.4", "spisova_znacka": "9Co/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/18/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4115230299.4"}, {"guid": "bed13cd8-7c5b-4e82-8cd2-07b396bdecf0:4dc5c647-9e7f-494f-8378-ef0575b2a333", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8219202271.2", "spisova_znacka": "18Co/30/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/30/2024 z 25. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8219202271.2"}, {"guid": "588faf3c-f62e-42bb-b577-ecb54d45b126:37b2b92c-8af7-4546-b632-37dcdb71ac27", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4119212199.3", "spisova_znacka": "7Co/67/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/67/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4119212199.3"}, {"guid": "ee15da4f-f037-4bc2-b2b8-1877ba3cc9f7:d4eeb5cc-9772-49d7-b9d0-19b011fc80be", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2121204006.1", "spisova_znacka": "21Co/35/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/35/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2121204006.1"}, {"guid": "961fac5e-1692-4098-b7f7-efc3c943bd44:b90b0a69-c5e2-4351-91a8-7b59e7747f44", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8818200640.1", "spisova_znacka": "2Co/15/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/15/2024 z 20. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8818200640.1"}, {"guid": "c06d13f9-d459-455b-a513-94f373051ce9:99585e61-bd97-429e-a8b1-b230e482d614", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2722201135.1", "spisova_znacka": "21Co/103/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/103/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2722201135.1"}, {"guid": "af4cbf73-dfd3-4610-bccb-b3fcb5b96122:d7aee786-fb37-491c-b35d-8141b8841f6f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7220209219.1", "spisova_znacka": "11Co/56/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/56/2022 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7220209219.1"}, {"guid": "4d10460c-e9be-4db0-a3cd-63b4065b3e88:f0a1af40-531d-4b54-bc55-9d423a731dc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2214217388.1", "spisova_znacka": "26Co/18/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/18/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2214217388.1"}]}