{"guid": "ussr:a1fbb861-d4b9-40a0-970a-953beb4314cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.94.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 94/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.94.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1fbb861-d4b9-40a0-970a-953beb4314cf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.94.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.94.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.94.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 94/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jána Ščuryho, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Sžo 1/2018 z 11. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jána Ščuryho, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 1/2018 z 11. septembra\n2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je evidovaná pod sp. zn. Rvp 2510/2018 a bola\npôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi. Do 16. februára 2019 (deň\nuplynutia funkčného obdobia pôvodného sudcu spravodajcu, pozn.) nebola ústavná\nsťažnosť sťažovateľa rozhodnutá. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok\nč. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli\nnevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,\nprerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola\npridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce bola prejednaná vo IV. senáte v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa\na Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou domáhal\nna Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) preskúmania rozhodnutia č. PO335/2014 z 1. októbra 2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy (ďalej len\n„žalovaný“) nevyhovel sťažovateľovej žiadosti z 18. septembra 2014 o vrátenie školného\nza akademický rok 2010/2011 z dôvodu opätovného zápisu do druhého ročníka\nbakalárskeho stupňa štúdia. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 S 254/2014-26 z 18. novembra\n2015 preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd na základe odvolania žalovaného potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom sp. zn. 4 Sžo 24/2016\n\n2\n\nz 11. apríla 2017, proti ktorému podal žalovaný ústavnú sťažnosť. O nej ústavný súd\nrozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 702/2017 z 13. februára 2018 tak, že rozsudok najvyššieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec postúpil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol: «Najvyšší súd SR svojím vyššie uvedeným\nuznesením zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/254/2014-26 zo dňa\n18. novembra 2015 a to z dôvodu, že predchádzajúci rozsudok v predmetnej veci\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/24/2016 zo dňa 11 apríla 2017 bol\nzrušený ústavným nálezom Ústavného súdu pod sp. zn. ÚS 702/2017-49 zo dňa 13.02.2018\n(ďalej len „ústavný nález“)...\nNajvyšší súd SR neoboznámil sťažovateľa s predmetným nálezom ústavného súdu ani\nmu ho žiadnym spôsobom nedoručil, hoci na tento nález vo svojom neskoršom rozhodovaní\nprihliadal a argumentáciu v ňom uvedenú prebral ako argumentáciu rozhodujúcu na\nrozhodnutie vo veci samej a rozhodol úplne iným spôsobom ako vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí, teda v neprospech sťažovateľa.\nSťažovateľ je toho názoru, že nedoručením nálezu Ústavného súdu bolo porušené\njeho právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a odňala sa mu možnosť\nkonať pred súdom. Doručenie tohoto nálezu nie je explicitne upravené v ustanoveniach\ncivilného sporového a správneho súdneho poriadku, ale jeho doručenie vyplýva\nz ústavnoprávnych princípov a zásad správneho konania.\nPrincíp rovnosti strán konania sa v súčasnej dobe považuje za štandardnú\na implicitnú súčasť práva na spravodlivý proces - tento princíp predstavuje judikatúrnu\npožiadavku, aby každá strana mala dostatočnú možnosť predstaviť a obhajovať svoj prípad\nza takých podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody vo vzťahu k protistrane.\nPodľa názoru sťažovateľa je príslušný súd povinný zabezpečiť rovnaké možnosti na\nuplatnenie ich práv...\n... takýmto konaním sa mu konkrétne znemožnilo dozvedieť sa o všetkých\nskutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu\na vyjadriť sa k nim obzvlášť keď sa jedná o stanovisko súdu vyššej inštancie...\n\n3\n\nKoncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne\nkonanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky\ndôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi\na pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa\npred ním.\n... Najvyšší súd SR svojim nesprávnym postupom oddialil prístup žalobcu k súdu na\nrozhodnutie o tom, či bola rozhodnutím žalovaného spôsobená ujma na jeho subjektívnych\nprávach, nakoľko ak by bol vedel o existencii ústavného nálezu, mohol by použiť ďalšiu\nargumentáciu za účelom priaznivého rozhodnutia voči jeho osobe. Keďže sťažovateľovi\nnebol doručený ústavný nález, nemal sa možnosť ani vyjadriť k podaniu žalovaného\nz pohľadu právnych názorov vyjadrených v predmetnom ústavnom náleze.»\n5. Napokon sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie vydal nález v znení: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. septembra 2018, sp. zn.\n4Sžo/1/2018 porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej zo dňa 11. septembra 2018, sp. zn.\n4Sžo/1/2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR, ktoré je\npovinný Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nk rukám jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy podané navrhovateľom bez zastúpenia a bez ustanoveného právneho\nzástupcu (v zmysle § 34, § 35 a § 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti ustanovené zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne\nneoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene a zjavne neopodstatnené návrhy\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd ho neoboznámil\ns nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 702/2017 ani mu ho nedoručil, čím mu znemožnil\nsa k nemu vyjadriť, a tak mal poškodiť jeho práva, ktorých porušenie namieta.\n12. Ústavný súd opakovane vyslovil názor, že jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces je [popri práve domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde (právo na prístup k súdu)] aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem\niných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti\nzbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou princípu kontradiktórnosti a s ňou\nsúvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetkým účastníkom konania bola poskytnutá reálna\nmožnosť využiť ich procesné práva, predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“\nprotistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca\na žalovaný a kde sa kontradiktórnosť uplatňuje v celom rozsahu (napr. IV. ÚS 42/09,\nIV. ÚS 147/04). Naplnenie spomínaného princípu teda spočíva v poskytnutí možnosti\nvyjadriť sa k procesnej aktivite protistrany a je povinnosťou súdu zabezpečiť sporovej\nstrane možnosť reagovať na skutkové tvrdenia a právne argumenty protistrany. Podobný\nzáver je vyjadrený aj v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková\nproti Slovenskej republike z 13. januára 2015, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva v ústavnej\nsťažnosti.\n13. Ústavný súd zastáva názor, že práva sťažovateľa nemohli byť dotknuté postupom\nnajvyššieho súdu spočívajúcim v nedoručení nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený\nrozsudok najvyššieho súdu, sťažovateľovi. Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 702/2017\n\n6\n\nbol doručený najvyššiemu súdu ako účastníkovi konania v konaní o ústavnej sťažnosti,\na preto ho nie je možné považovať za procesné podanie sporovej strany, vo vzťahu\nku ktorému má súd povinnosť ponúknuť protistrane možnosť vyjadriť sa. Ústavnému súdu\nnie je jasné, čo mienil sťažovateľ dosiahnuť svojím vyjadrením sa k spomenutému nálezu\nústavného súdu za situácie, keď najvyšší súd bol viazaný právnym názorom ústavného súdu\na vo vzťahu k nemu by boli akékoľvek názory sťažovateľa ako účastníka v konaní\npred všeobecným súdom bez relevancie.\n14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\na právami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv\nnapadnutým uznesením, podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti\n(zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, finančné zadosťučinenie\npre sťažovateľa, ako aj priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rozhodnutie ústavného súdu", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "konanie-kontradiktórnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4890807c-639c-4eec-b010-ee27dbdc6840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.702.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 702/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 702/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.702.2017.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}], "citovane_v": []}