{"guid": "ussr:320b4d44-ec5a-4bfe-8abf-dda09765f12b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2019 z 7. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2019, sp. zn. IV. ÚS 80/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/320b4d44-ec5a-4bfe-8abf-dda09765f12b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.80.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 80/2019-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Jordánom, Budapeštianska 44,\nKošice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8 Cdo 146/2018 z 27. septembra 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n30. januára 2019 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 8 Cdo 146/2018 z 27. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným Okresnému\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) domáhal zníženia vyživovacej povinnosti pre jeho\nmaloletú dcéru\n\n(ďalej len „maloletá“).\n\nO návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 45 P 169/2013 zo 17. mája 2017\ntak, že zastavil konanie o zníženie vyživovacej povinnosti sťažovateľa pre maloletú\nza obdobie od 26. augusta 2013 do 3. februára 2014. Návrh na zníženie vyživovacej\npovinnosti sťažovateľa pre maloletú za obdobie od 4. februára 2014 do budúcna zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal,\nže okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205\nods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)].\nO odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 8 CoP 281/2017 z 28. marca 2018 tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu a rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ\ndovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\nO dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 27. septembra 2018 tak, že ho\nodmietol.\nSťažovateľ namieta, že konajúce súdy neodôvodnili riadne svoje rozhodnutia.\nSťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd a okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu\nprihliadli najmä na princíp potencionality podľa § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\n\n2\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“).\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súd vôbec nevzal na vedomie, že sa sťažovateľ nachádza v hmotnej núdzi.\nSlovenská republika mu poskytuje finančnú pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117.-Eur\npotravinovú pomoc vo forme potravinových a hygienických balíkov. Nie je reálne neznížiť\nsúdom určené výživné vo výške 370.-Eur mesačne a od Slovenskej republiky poberať\nhmotnú núdzu vo výške 117.-Eur. Súdy sa zámerne v konaní o zníženie výživného vyhýbajú\nvysporiadať sa so skutočnosťou, že pomery sťažovateľa sa od určenia výživného do času\nkedy sa stal občanom v hmotnej núdzi, podstatne zmenili. Neuznávajú, že sťažovateľ je ako\nobčan v hmotnej núdzi po ochranou štátu, poberateľ dávok v hmotnej núdzi len vo výške\n117.-Eur. Hmotnú núdzu sťažovateľa neuvádzajú v konaní ani v rozsudkoch.\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v\nodôvodnení svojho rozhodnutia sa iba obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia. Podotkol, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom\nje ich zákonnou povinnosťou, pričom pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem,\nktorým by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože\nprincíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd konštatoval,\nže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že životná úroveň navrhovateľa\nje vyššia ako v konaní prezentoval, pričom maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej\núrovni povinného rodiča...\nSúdy prvej inštancie, odvolací a ani dovolací súd nijako neuviedli vo svojom\nodôvodnení spôsob, ako sa spoločnosť\n\n, ktorá v čase založenia\n\nspoločnosti reálne disponovala sumou 4.000.000,- Sk, ako bolo s týmito prostriedkami\nnásledne nakladané. Aj Najvyšší súd SR sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, pričom neodstránil nejasné a nezrozumiteľné závery súdu prvej\ninštancie, ktorý konštatoval, že navrhovateľ nijako nepreukázal ako bolo s prostriedkami\nvo výške 4.000.000,- Sk od založenia spoločnosti nakladané.“\n\n3\n\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež\nporušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 27. septembra 2018, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a prizná mu úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n4\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\n\n5\n\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania v súlade\ns § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP, sledujúc pritom skutočnosť, či nemožno\nsťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\n\n6\n\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na dovolaciu argumentáciu\nsťažovateľa a následne uviedol tieto právne závery:\n„14. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania,\nt. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania...\n16. Dovolanie otca posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP),\npričom dospel k záveru, že dovolacie dôvody, ktoré uplatnil, treba posúdiť podľa § 420\npísm. f/ CSP.\n17. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv\na do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov.\nPodstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).\n18. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím\nsúdom nebolo takouto vadou postihnuté.\n19. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP, pričom\n\n7\n\nobsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska. Potvrdzujúce\nrozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo\nkritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP z hľadiska formálnej štruktúry\na obsahovalo aj odôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok.\nAko vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Podľa právneho\nnázoru vec prejednávajúceho senátu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon\nod vyššie uvedeného a nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n20. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a došlo\nk nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej\núpravy (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R 125/1999,\nR 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016,\n2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho\nnázoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá\nnadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu.\n21. Dovolateľ v dovolaní namietal, že súdy oboch inštancií vec nesprávne právne\nposúdili a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nV prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,\nje riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným\npredpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len\nkonkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Dovolateľ však\nneoznačil právnu otázku riešenú odvolacím súdom, od ktorej záviselo rozhodnutie v danej\nveci, pri riešení ktorej by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n\n8\n\ndovolacieho súdu. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu\nzvoleného pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedá kritériám uvedeným\nv § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. V danej veci súdy nižšej inštancie dospeli\nk záveru, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie\nurčeného výživného. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje dovolateľ v dovolaní (R 72/1965,\nR 27/1974) neriešia otázku, ktorá by bola rozhodujúca pre právne posúdenie v danej veci.\n22. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie otca odmietol (§ 447 písm. c/,\nf/ CSP).“\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojom dovolaní smerujúcom proti rozsudku\nkrajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným spôsobom\nodôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa\nnázoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označeným základným právom podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala reálnu\nmožnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n\n9\n\nPri preskúmaní ústavnej udržateľnosti právnych záverov najvyššieho súdu\nv napadnutom uznesení ústavný súd prihliadol na to, že sťažovateľ – zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom – osobitne nenamietal porušenie označených práv\nrozsudkom krajského súdu z 28. marca 2018 v spojení s rozsudkom okresného súdu\nzo 17. mája 2017. Základom sťažnostnej argumentácie (a aj dovolacej argumentácie, pozn.)\nbolo tvrdenie, že všeobecné sudy – okresný súd a krajský súd – svoje rozhodnutia riadne\nneodôvodnili. Z priložených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu vyplývajú dôvody,\npre ktoré prihliadli primárne na princíp potencionality príjmov sťažovateľa, a nie na princíp\nfakticity. Z uvedených rozsudkov vyplývajú napr. zistenia, že sťažovateľ bezodplatne\npreviedol obchodnú spoločnosť\n\n, predmetná obchodná spoločnosť\n\nmala už od roku 2007 stratu a následne len minimálny zisk, napriek tomu v uvedenom čase\nbola držiteľom dvoch luxusných motorových vozidiel, ktoré splácala lízingovými splátkami.\nV čase, keď podstatná časť splátok bola uhradená – jedno z uvedených motorových vozidiel\nprenechal obchodnej spoločnosti, v ktorej jediným konateľom a spoločníkom je matka\nďalšieho dieťaťa sťažovateľa, pričom uvedená obchodná spoločnosť sťažovateľa\nzamestnáva. Sťažovateľ matke svojho ďalšieho dieťaťa previedol darovacou zmluvou byt\nna\n\n. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti a na ďalšie právne závery\n\nuvedené v rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu, nemožno považovať\nprávny záver najvyššieho súdu o tom, že konajúce súdy svoje rozsudky riadne odôvodnili,\nza arbitrárny, prípadne zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný.\nSťažovateľ v sťažnosti neuvádza konkrétnu argumentáciu, ktorou odôvodňuje\nporušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nObdobne nijak bližšie neodôvodňuje namietané porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých\nvyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\n\n10\n\nktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "vyživovacia povinnosť-výživné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "6fa6fca7-7a57-49c3-9179-91f9a4410764:298e5998-a54f-4db7-a6fa-89e61857f256", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7213220345.1", "spisova_znacka": "8Cdo/146/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/146/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7213220345.1"}, {"guid": "36f57911-9a02-4ad6-9a52-97381a3548b7:fc78c748-878f-4581-b067-28ead0fa3071", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7213220345.1", "spisova_znacka": "8CoP/281/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/281/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7213220345.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3062c1bc-f1d3-47ae-9b0f-0c18984237c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.275.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2023 z 23. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.275.2023.1"}, {"guid": "ussr:21738dca-7d3f-49c8-8f87-295796a3f98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:eb9cb11c-6d1d-4811-9988-54841d1199eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.359.2020.1"}, {"guid": "ussr:2821f64f-84ad-4bed-bda1-426921c27264", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.295.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.295.2020.1"}, {"guid": "ussr:910f28bb-1afa-45d6-ab53-f0f341fcca9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.296.2020.1"}]}