{"guid": "ussr:379fa9b0-04a2-4a1a-bfc4-a17e2cb376f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2019 z 10. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 8/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/379fa9b0-04a2-4a1a-bfc4-a17e2cb376f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.8.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 8/2019-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obce\n\n,\n\n, zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., ktorou namieta porušenie\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom I uznesenia\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 CoE 54/2018 z 19. júla 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obce\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n17. októbra 2018 doručená sťažnosť obce\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., ktorou namieta porušenie základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) výrokom I uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 16 CoE 54/2018 z 19. júla 2018 (ďalej aj „napadnutý výrok uznesenia\nz 19. júla 2018“).\nProti sťažovateľke ako právnej nástupkyni\n\nOkresný\n\nsúd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Er 259/2014 vedie exekučné\nkonanie\n\nna\n\npodklade\n\nexekučných\n\ntitulov\n\n[platobný\n\nrozkaz\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 11 Ro 244/2009 z 2. decembra 2009 (ďalej len „platobný rozkaz 1“) a platobný\nrozkaz okresného súdu sp. zn. 15 Rob 523/2009 z 8. januára 2010 (ďalej len „platobný\nrozkaz 2“)]. V exekučnom konaní vedenom okresným súdom sa sťažovateľka bráni tým,\nže platobný rozkaz 1 a platobný rozkaz 2 neboli doručené žalovanému do vlastných rúk\nv súlade s požiadavkami ustanovenými § 170 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nPo následnom doručovaní platobného rozkazu 1 a platobného rozkazu 2 v septembri 2016\nboli proti označeným platobným príkazom podané odpory.\nVo veci platobného rozkazu 1 okresný súd uznesením sp. zn. 10 Cb 129/2016\nz 18. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie z 18. októbra 2016“) odpor odmietol ako podaný\noneskorene. Následne krajský súd uznesením sp. zn. 2 Cob 190/2016 z 27. decembra 2016\n(ďalej len „uznesenie z 27. decembra 2016“) odvolanie sťažovateľky odmietol\nako neprípustné. Proti uzneseniu krajského súdu z 27. decembra 2016 podali dovolanie\ngenerálny\n\nprokurátor\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n2\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„generálny\n\nprokurátor“),\n\nako aj sťažovateľka. O týchto dovolaniach Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) do času spísania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nerozhodol,\navšak dovolací súd uznesením sp. zn. 2 Obdo 34/2018 z 20. augusta 2018 odložil\nprávoplatnosť uznesenia okresného súdu z 18. októbra 2016 a uznesenia krajského súdu\nz 27. decembra 2016.\nVo veci platobného rozkazu 2 okresný súd uznesením sp. zn. 15 Cb 138/2016\nz 18. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie z 18. októbra 2016“) odpor odmietol ako podaný\noneskorene. Krajský súd následne uznesením sp. zn. 3 Cob 169/2016 z 30. novembra 2017\nzrušil uznesenie okresného súdu z 18. októbra 2016 a vyslovil pre okresný súd záväzný\nprávny názor, podľa ktorého platobný rozkaz 2 v roku 2010 nebol žalovanému doručený\ndo vlastných rúk.\nV exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade exekučných titulov (platobného\nrozkazu 1 a platobného rozkazu 2) okresný súd výrokom I uznesenia sp. zn. 5 Er 259/2014\nzo 7. decembra 2017 návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie z 5. januára 2015 zamietol\n(ďalej len „uznesenie zo 7. decembra 2017“). O odvolaní proti uzneseniu okresného súdu\nzo 7. decembra 2017 rozhodol krajský súd napadnutým výrokom uznesenia z 19. júla 2018,\nktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky na zastavenie\nexekúcie.\nPre\n\núplnosť\n\nsťažovateľka\n\npoukazuje\n\nna\n\nnález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. III. ÚS 203/2018 zo 7. augusta 2018 (ďalej len „nález zo 7. augusta 2018“), ktorým\nbolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Er 259/2014\nz 1. februára 2018 (ďalej len „uznesenie z 1. februára 2018“), ktorým nebol povolený\nodklad exekúcie.\nSťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z odôvodnenia nálezu ústavného súdu\nzo 7. augusta 2018 vyplýva povinnosť okresného súdu posúdiť právoplatnosť\na vykonateľnosť exekučného titulu. Podľa jej názoru sa okresný súd pri rozhodovaní\n\n3\n\no návrhu na zastavenie exekúcie ústavným súdom vysloveným právnym názorom neriadil,\nčím malo opätovne dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa sťažovateľky krajský súd\n-\n\nrezignoval na svoju samostatnú vyhľadávaciu činnosť vo vzťahu k existencii\n\ndôvodov zastavenia exekúcie, na základe čoho posúdil ako právoplatné a vykonateľné\nsúdne rozhodnutia, ktoré nikdy právoplatné a vykonateľné neboli a\n-\n\npriznal účinky súdnemu rozhodnutiu, ktoré nebolo celkom zjavne doručené\n\nspôsobom vyžadovaným zákonom.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že s prihliadnutím na odôvodnenie k napadnutému výroku\nuznesenia z 19. júla 2018 krajský súd pripustil, že sťažovateľka bude úspešná vo svojich\nnámietkach smerujúcich proti platobného rozkazu 1, ako aj to, že námietky vo vzťahu\nk platobného rozkazu 2 budú preskúmané súdom prvej inštancie s prihliadnutím na záväzný\nnázor krajského súdu o tom, že platobný rozkaz 2 nebol doručený v roku 2010 do vlastných\nrúk, pričom však zároveň krajský súd aj napriek uvedenému „otvoril cestu“ pokračovaniu\nexekúcie tým, že potvrdil vecnú správnosť uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu\nna zastavenie exekúcie. Uvedený záver krajského súdu sťažovateľka považuje za arbitrárny\na nezrozumiteľný.\nKrajský súd podľa sťažovateľky v rozpore s § 9b ods. 3 a § 58 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) nesplnil svoju povinnosť a nenariadil\npojednávanie, hoci sťažovateľka jasne spochybnila, osvedčila a dokonca preukázala,\nže údaje na doručenke k platobnému rozkazu 1 a platobnému rozkazu 2 osvedčovali záver,\nže\n\ncitované\n\nrozhodnutia\n\nneboli\n\ndoručované\n\na preto nie sú právoplatné a vykonateľné.\n\n4\n\ndo\n\nvlastných\n\nrúk\n\nžalovanému,\n\nKrajský súd podľa sťažovateľky exekučné tituly považoval za právoplatné\na vykonateľné, a to aj napriek tomu, že „v rozpore so zákonom celkom preukázane neboli\ndoručené do vlastných rúk... Uznesenie KS bez okolkov potvrdilo ako vecne správne závery\nsúdu prvej inštancie odvolávajúce sa na doručenku s tým, že exekučné tituly sú právoplatné\na vykonateľné...“. Uvedeným spôsobom došlo podľa sťažovateľky k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe a zároveň aj k odňatiu možnosti sťažovateľky uplatňovať jej základné\nprocesné práva v exekučnom konaní.\nKrajský súd mal totiž podľa sťažovateľky posúdiť údaje na doručenke exekučných\ntitulov ako nepravdivé a vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky\nmal posúdiť ako vyvrátenú.\nSťažovateľka ďalej argumentuje, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal\ns jej zásadnými argumentmi, ktoré signalizujú, že platobný rozkaz 1 a platobný rozkaz 2\nneboli doručené do vlastných rúk, pričom nie sú právoplatné a vykonateľné, a že „konanie\no odpore po ich doručení v roku 2016 je pri platobnom rozkaze 1 na najvyššom súde\na pri platobnom rozkaze 2 stále nie je právoplatne rozhodnuté!!!“.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľka považuje napadnutý výrok uznesenia krajského\nsúdu z 19. júla 2018 za arbitrárny, nepreskúmateľný, nezákonný a vecne nesprávny.\nNa podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým výrokom uznesenia krajského súdu z 19. júla 2018, napadnuté rozhodnutie\nv napadnutom výroku zruší a vec v rozsahu zrušenia vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na prizná úhradu trov konania v sume 3 033,48 €.\nSťažovateľka zároveň požaduje, aby ústavný súd prijal dočasné opatrenie a v súlade\ns § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\n\n5\n\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil vykonateľnosť\nnapadnutého výroku uznesenia krajského súdu z 19. júla 2018 do rozhodnutia ústavného\nsúdu o sťažnosti (rozhodnutia vo veci samej).\nOdloženie\n\nvykonateľnosti\n\nnapadnutého\n\nvýroku\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 19. júla 2018 sťažovateľka odôvodňuje tým, že «núteným výkonom platobného rozkazu 1\na platobného rozkazu 2... v exekúcii by totiž mohol byť nezvratne zmarený význam a účinok\npreskúmania Uznesenia KS Ústavným súdom SR, pričom potvrdenie zamietnutia návrhu\nna zastavenie exekúcie vedenej na základe neprávoplatných a nevykonateľných exekučných\ntitulov ignorovaním a porušením v tejto sťažnosti uvedených skutočností priamo\npokračovanie exekúcie umožňuje s tým, že otázku právoplatnosti a vykonateľnosti\nmá exekučný súd právoplatne „vyriešenú.“ Ak by pritom aj došlo k zrušeniu uznesenia KS\nÚstavným súdom SR bez odkladu vykonateľnosti uznesenia KS môže medzičasom dôjsť\nk vykonaniu exekúcie na základe platobného rozkazu 1 a platobného rozkazu 2...».\nSťažovateľka k tomu ďalej poznamenáva, že obec\n\nje kvôli exekúcii vedenej\n\nokresným súdom na podklade exekučných titulov (platobný rozkaz 1 a platobný rozkaz 2)\nna sumu 1 500 000 € s príslušenstvom v nútenej správe od 1. júna 2015. Výkonu exekúcie\nvšak nemôže zabrániť ani zavedená nútená správa obce, keďže táto obec chráni\nlen v prípade exekúcie na peňažné prostriedky. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru\nsťažovateľky odôvodňujú prijatie dočasného opatrenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\npreto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka namieta, že napadnutým výrokom uznesenia krajského súdu\nz 19. júla 2018 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom porušenie označených práv zaručených ústavou\na dohovorom odôvodňuje arbitrárnosťou a neodôvodnenosťou uznesenia krajského súdu\nz 19. júla 2018 v časti týkajúcej sa napadnutého výroku. K porušeniu zákonnosti,\nako aj ústavnosti malo dôjsť tým, že krajský súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie\n\n7\n\nprvostupňového súdu o zamietnutí jej návrhu z 5. januára 2015 na zastavenie exekúcie,\nnapriek tomu, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci boli podľa jej presvedčenia\nsplnené podmienky pre zastavenie exekúcie.\nDôvodom pre zastavenie exekúcie podľa jej návrhu z 5. januára 2015 v súlade\ns § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku platného a účinného v čase podania návrhu\nmala byť podľa sťažovateľky skutočnosť, že platobný rozkaz 1 a platobný rozkaz 2\nnenadobudli pre vadu doručovania právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nemôžu byť\nexekučnými titulmi, na základe ktorých sa môže viesť exekúcia.\nSťažovateľka v tomto kontexte poukazuje na závery obsiahnuté v náleze ústavného\nsúdu zo 7. augusta 2018 a tvrdí, že krajský súd si v rozpore s týmito závermi nesplnil svoju\npovinnosť vyhodnotiť právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov a priznal\ntak právne účinky rozhodnutiam, ktoré neboli doručované v súlade s príslušnými procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nÚstavný súd považuje ešte pred posúdením odôvodnenosti sťažnosti za žiaduce\npoukázať na skutočnosť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96),\n\n8\n\na preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nVychádzajúc z tvrdenia sťažovateľky, že v jej veci boli splnené podmienky\nna zastavenie exekúcie, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu z 19. júla 2018, týkajúcu sa napadnutého výroku, v ktorej sa predovšetkým\nuvádza:\n„Podľa právneho poriadku je možné exekúciu vykonať len na podklade exekučného\ntitulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia súdu. Základným procesnoprávnym predpokladom\ntoho, aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom\nje jeho riadne doručenie. Z predloženého spisu vyplýva, že platobný rozkaz Okresného súdu\nSpišská Nová Ves sp. zn. 11 Ro/244/2009-25 zo dňa 02. 12. 2009 nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 23. 12. 2009 v spojení s uznesením č. k. 11 Ro/244/2009-27\nzo dňa 03. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2010\na platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15 Rob/523/2009-38\nzo dňa 08. 01. 2010, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 02. 2010 v spojení\ns uznesením 15 Rob/523/2009-40 zo dňa 15. 01. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 05. 02. 2010. Proti obom zmieneným platobným rozkazom bol podaný\nodpor, ktorý bol uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10 Cb/129/2016-95\nzo dňa 18. 10. 2016 a č. k. 15 Cb/138/2016-129 zo dňa 18. 10. 2016 odmietnutý. Rovnako\nproti obom uzneseniam Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo podané odvolanie. Krajský\nsúd v Košiciach uznesením č. k. 2 Cob/190/2016-127 zo dňa 27. 12. 2016 odvolanie proti\n\n9\n\nuzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10 Cb/129/2016-95 zo dňa 18. 10. 2016\nodmietol s poukazom na § 386 písm. c/ CSP ako neprípustné. Z podaného odvolania\npovinného zároveň vyplýva, že povinný podal proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu\nv Košiciach dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a rovnako povinný predložil\nfotokópiu\n\ndovolania\n\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky\n\ntaktiež\n\nvoči\n\npredmetnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach. Odvolací súd ďalej konštatuje,\nže k dnešnému dňu nebolo o predmetných dovolaniach Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky rozhodnuté. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že o odvolaní proti\nuzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15 Cb/138/2016-129 zo dňa 18. 10. 2016,\nKrajský súd v Košiciach rozhodol uznesením sp. zn. 3 Cob/169/2016 zo dňa 30. 11. 2017\ntak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia\npredmetného uznesenia vyplýva, že odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť,\nže napadnutému rozhodnutiu, ako to vyplýva aj z obsahu spisu, predchádzali podania\nžalovaného (doručené súdu 23. 07. 2015 a dňa 28. 07. 2016 označené ako nová žiadosť\no zrušenie nedoručeného platobného rozkazu). Z obsahu spisu mal odvolací súd rovnako\nza to, že súd prvej inštancie následne opätovne doručoval platobný rozkaz, čo vyplýva\nz referátu konajúceho súdu (č. l. 65). Uvedený platobný rozkaz žalovaný prevzal\ndňa 12. 09. 2016 a podaním doručeným súdu prvej inštancie osobne dňa 23. 09. 2016 podal\nproti platobnému rozkazu odpor. Pokiaľ súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené\nopakovane doručoval platobný rozkaz žalovanému, možno vyvodiť záver, že svojim\npostupom akceptoval návrh žalovaného vrátane jeho dôvodov, že platobný rozkaz v roku\n2010 nebol žalovanému doručený do vlastných rúk, teda že platobný rozkaz neprevzala\nna to oprávnená osoba, a preto platobný rozkaz doručoval opätovne.\n19. Je pravdou, že exekučný súd vychádza z dokladov o doručení - doručenky,\nktorá má\n\npovahu\n\nverejnej\n\nlistiny,\n\na\n\nktorá\n\nzachytáva\n\npostup\n\npri\n\ndoručení,\n\naž kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Odvolací súd\nrovnako uvádza, že za situácie, kedy o platobnom rozkaze č. k. 11 Ro/244/2009-27\nzo dňa 03. 02. 2010 prebieha dovolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky,\npričom vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob/169/2016\nzo dňa 30. 11. 2017 možno mať za to, že povinný bude v konaní úspešný a rovnako\ntak s poukazom na skutočnosť, že konanie, ktorého predmetom je platobný rozkaz\n\n10\n\nč. k. 15 Rob/523/2009-38 zo dňa 08. 01. 2010 bolo vrátené súdu prvej inštancie\nna preskúmanie námietok povinného týkajúcich sa jeho doručenia, odvolací súd nemôže\npredčasne rozhodnúť o otázke doručovania platobných rozkazov, nakoľko táto otázka\nmá byť a v súčasnosti aj je riešená v konaní pred súdom, ktorý platobné rozkazy vydal.\nAž po vysporiadaní sa tohto súdu s otázkou či ne/došlo k účinnému doručeniu platobných\nrozkazov môže exekučný súd exekúciu zastaviť.“\nS prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu sa ústavný súd nestotožňuje s názorom sťažovateľky o tom, že napadnutým výrokom\ntohto uznesenia krajského súdu došlo k porušeniu jej práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka ako účastníčka exekučného konania mala, berúc do\núvahy záruky obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu a práve na spravodlivé súdne\nkonanie, právo na to, aby krajský súd svoj záver o potvrdení zamietnutia návrhu\nna zastavenie exekúcie riadnym spôsobom odôvodnil. Podľa názoru ústavného súdu\nsi krajský súd túto povinnosť splnil, keď v citovanej časti svojho rozhodnutia stručne a jasne\nobjasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie relevantné pre napadnutý\nvýrok uznesenia krajského súdu z 19. júla 2018 pritom jasne a zrozumiteľne objasňuje,\nakými úvahami sa krajský súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych\npredpisov bolo vo veci rozhodnuté.\nKeďže sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti poukazuje na závery obsiahnuté\nv náleze ústavného súdu zo 7. augusta 2018, z ktorého podľa jej názoru vyplývala\npre krajský súd vo veci návrhu na zastavenie exekúcie povinnosť posúdiť právoplatnosť\na vykonateľnosť exekučného titulu, ústavný súd považuje za žiaduce upriamiť pozornosť\nna relevantnú časť označeného nálezu, v ktorej sa uvádza:\n«17. Ústavný súd vychádzajúc z relevantných ustanovení právnych predpisov,\nktoré sa na danú vec vzťahujú a v kontexte rozhodných skutočností konštatuje,\nže odôvodnenie napadnutého uznesenia je zjavne nedostatočné a arbitrárne. Predmetom\nrozhodovania okresného súdu bolo posúdiť, či v prebiehajúcom exekučnom konaní\nsú splnené podmienky na odklad exekúcie z dôvodov, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojom\nnávrhu. Ústavný súd k podmienkam odkladu exekúcie už v minulosti uviedol, že povolenie\n\n11\n\nodkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých\nokolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku\nsplnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne\nosvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže\nbyť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku\n(m. m. I. ÚS 359/09, bod 13).\n18. Sťažovateľka vo svojom návrhu uviedla, že vo vzťahu k jednému exekučnému\ntitulu – platobnému rozkazu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Rob 523/2009,\nktorý slúži ako podklad pre vedenie exekúcie v napadnutom konaní, v súčasnosti prebieha\nodvolacie konanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 15 Cb 138/2016, ktorým\nbol odpor voči označenému platobnému rozkazu odmietnutý ako podaný zjavne\noneskorene, pričom v čase doručenia návrhu na odklad sťažovateľka nemala vedomosť\no tom, že príslušný krajský súd už o opravnom prostriedku rozhodol, hoci písomné\nvyhotovenie rozhodnutia ešte nebolo vyhotovené. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné\nkonštatovať, že sťažovateľka vo svojom návrhu osvedčila, že vo vzťahu k jednému\nz exekučných titulov prebieha konanie o opravnom prostriedku, ktoré je objektívne\nspôsobilé, v prípade, že okresný súd [potom, čo Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) zrušil odvolaním napadnuté uznesenie sp. zn. 15 Cb 138/2016, pozn.] po zrušení\nsvojho rozhodnutia o odmietnutí odporu dospeje k záveru, že sťažovateľka svoj odpor\núčinne podala včas, dosiahnuť stav, že predmetný exekučný titul zanikne ex lege,\nčo bude mať za následok to, že exekúcia v tejto časti bude musieť byť zastavená.\nObdobne sťažovateľka vo vzťahu k druhému exekučnému titulu – platobného rozkazu\nsp. zn. 11 Rob 244/2009 uviedla, že okresný súd jej odpor odmietol uznesením\nsp. zn. 10 Cb 129/2016, proti ktorému sa odvolala. Odvolací súd však jej odvolanie\nodmietol ako neprípustné, preto sťažovateľka podala dovolanie a následne aj generálny\nprokurátor Slovenskej republiky, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté. Aj v danom prípade\nmožno konštatovať, že aj vo vzťahu k ďalšiemu exekučnému titulu bolo začaté konanie,\nktoré môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že rozhodnutie okresného súdu\no odmietnutí odporu bude odvolacím súdom zrušené a bude okresným súdom posúdené\nako podané včas a účinne.\n\n12\n\n19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd sa nestotožňuje s názorom zákonného\nsudcu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdil, že kým dovolací súd právoplatne\nnerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcia je vedená na základe\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia a tým je exekučný súd viazaný, v opačnom\nprípade by to znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Totiž aj napriek\ntomu, že sťažovateľka podala svoje dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v napadnutom konaní, okresný súd bol oprávnený\npodľa Exekučného poriadku povoliť odklad exekúcie aj sám. Takisto bol okresný súd\noprávnený a zároveň povinný vo svetle namietaných tvrdení posúdiť právoplatnosť\na vykonateľnosť exekučného titulu, a nie odvolávať sa na vyznačenú doložku právoplatnosti\na vykonateľnosti, ktorej prezumovaná správnosť bola spochybnená.»\nCitovaná časť nálezu ústavného súdu zo 7. augusta 2018 nekorešponduje tvrdeniu\nsťažovateľky, podľa ktorého bolo povinnosťou všeobecného súdu v predmetnom\nexekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na odklad exekúcie posúdiť\nprávoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov z toho hľadiska, či tieto exekučné tituly\nboli doručované žalovaným v súlade s príslušnými procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa citovanej časti nálezu ústavného súdu zo 7. augusta 2018 bolo povinnosťou\nvšeobecného súdu len zistiť, či skutočnosti predostreté sťažovateľkou sú dostatočné\nna preukázanie toho, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie s prihliadnutím\nna sťažovateľkou tvrdenú vadu doručovania exekučných titulov. Povinnosť všeobecného\nsúdu rozhodujúceho o návrhu na odklad exekúcie je potrebné vnímať komplexne\na prihliadať pritom na celú citovanú časť označeného nálezu ústavného súdu a vnímať\npritom použité slovné spojenie „posúdiť právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných\ntitulov“ v zmysle osvedčenia skutočností, že sa pred inými všeobecnými súdmi vedú\nkonania, ktoré môžu viesť k zastaveniu exekúcie podľa príslušných ustanovení Exekučného\nporiadku.\nPokiaľ by v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľky mal exekučný súd\npovinnosť (ako to tvrdí samotná sťažovateľka) sám vyhodnotiť, či exekučný titul\nbol správne doručený, a teda aj prijať záver, či boli splnené predpoklady nadobudnutia\n\n13\n\nprávoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v súlade s príslušnými procesnoprávnymi predpismi, vytvoril by sa tým vedome stav, keď by o tej istej veci mali\nsúbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (exekučný súd a všeobecný súd konajúci\nv civilno-právnom konaní), čo nie je v podmienkach právneho štátu, ktorého imanentnou\nsúčasťou je princíp právnej istoty, z ústavného hľadiska prijateľné a akceptovateľné.\nDosiaľ uvedené je v súlade s názorom, s ktorým sa ústavný súd už v inej veci\nstotožnil a v zmysle ktorého sa exekučný súd okolnosťami príslušného konania zaoberá\nlen v rovine pravdepodobnosti výsledku, takže rozhodnutie súdu o povolení odkladu\nvýkonu je len dočasné (II. ÚS 174/2016).\nEsenciálnym a zároveň aj relevantným pre rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie\nje totiž osvedčenie toho, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom\nmôže byť právna skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného\nporiadku.\nOdhliadnuc od dosiaľ uvedeného, aj keby sa ústavný súd stotožnil s názorom\nsťažovateľky o povinnosti exekučného súdu vyhodnotiť otázku doručovania exekučných\ntitulov v súlade s príslušnými procesno-právnymi predpismi, túto (povinnosť) nemožno\ns prihliadnutím na § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde vztiahnuť aj na napadnutú časť\nexekučného konania (rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie).\nV zmysle § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde je viazanosť právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v citovanom náleze daná pre okresný súd a týka sa výlučne\nrozhodovania o návrhu na odklad exekúcie, keďže predmetom ústavného prieskumu vo veci\npredchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky bolo rozhodnutie exekučného súdu o návrhu\nsťažovateľky na odklad exekúcie (nálezom ústavného súdu zo 7. augusta 2018\nbolo preskúmavané z pohľadu ústavnej udržateľnosti uznesenie okresného súdu\nz 1. februára 2018 o nepovolení odkladu exekúcie, pozn.).\n\n14\n\nUplatnením extenzívneho výkladu § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde (v súlade\ns argumentáciou\n\nsťažovateľky)\n\na uložením\n\npríkazu\n\nvšeobecnému\n\nsúdu\n\npodrobiť\n\nsa právnemu názoru ústavného súdu by sa za daných okolností neprimeraným spôsobom\nzasahovalo do rozhodovacej činnosti všeobecného súdu síce v totožnom exekučnom konaní,\nale vo veci iného návrhu (návrh na zastavenie exekúcie), čo prima facie aj z dôvodu\nrozdielnej právnej úpravy týchto dvoch len zdanlivo totožných inštitútov (odklad\na zastavenie exekúcie) vylučuje viazanosť právnym názorom ústavného súdu.\nNavyše,\n\nvo\n\nveci\n\nnávrhu\n\nsúdom pod sp. zn. 5 Er 259/2014\nz 21. septembra 2018\n\npovolil\n\ndo právoplatného\n\nskončenia\n\nna\n\nokresný\nodklad\n\nodklad\nsúd\n\nuznesením\n\nexekúcie\n\nkonania\n\nexekúcie\n\nvo\n\nsp.\n\nvedenej\nzn.\n\n5\n\nveci\n\nplatobného\n\nvedeného\n\nokresným\n\nokresným\nEr 259/2014\nrozkazu\n\n2\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 15 Cb 138/2016. Zároveň bol uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Er 259/2014\nzo 17. októbra 2018 vo veci platobného rozkazu 1 povolený odklad exekúcie do skončenia\nkonaní o dovolaní sťažovateľky a generálneho prokurátora vo veciach vedených najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 2 Obdo 34/2018 a sp. zn. 2 ObdoG/1/2017. Viazanosť právnym názorom\nústavného súdu bola teda okresným súdom rešpektovaná v označených konaniach\nokresného súdu, ktorých predmetom bolo rozhodovanie o návrhoch na odklad exekúcie\nna podklade platobného rozkazu 1 a platobného rozkazu 2.\nK ďalšej námietke sťažovateľky, v zmysle ktorej mal krajský súd porušiť povinnosť\nrozhodnúť vo veci sťažovateľky o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu\nna pojednávaní, ústavný súd zdôrazňuje, že zo sťažovateľkou citovaných ustanovení\nExekučného poriadku vyplýva pre všeobecný súd povinnosť rozhodnúť vo veci\nna pojednávaní v prípade, že je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie\nveci (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného k 31. marcu 2017)\nalebo v súlade s § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade, ak všeobecný súd rozhoduje\npodľa § 57 ods. 1 písm. k) [všeobecný súd exekúciu zastaví, ak rozhodol, že majetok štátu\npodľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie\nverejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky\npodľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh].\n\n15\n\nKeďže z označených ustanovení Exekučného poriadku platných a účinných v čase\nrozhodovania krajského súdu nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie vo veci\nrozhodovania o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)\nExekučného poriadku (exekúciu súd zastaví ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať) a nariadenie pojednávania nebolo dôvodné\nani pre účely prípadného vykonania dôkazov alebo objasnenia veci s prihliadnutím\nna skutočnosť, že v právomoci krajského súdu nebolo rozhodovať s konečnou platnosťou\no tom, či platobný rozkaz 1 alebo platobný rozkaz 2 sú právoplatné a vykonateľné (tieto\nskutočnosti sú predmetom rozhodovania pred všeobecnými súdmi v civilnom súdnom\nkonaní), nemožno v tomto kontexte dospieť k záveru o porušení povinnosti krajského súdu\nnariadiť vo veci sťažovateľky pojednávanie.\nPostup krajského súdu, ktorý vyústil do vydania uznesenia z 19. júla 2018, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty,\nzmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľky použitých procesnoprávnych noriem. Z uvedeného\ndôvodu ani odôvodnenie krajského súdu relevantné pre napadnutý výrok uznesenia\nkrajského súdu z 19. júla 2018 vydané v exekučnom konaní nemožno považovať\nza neodôvodnené či arbitrárne.\nNa základe dosiaľ uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutý\nvýrok uznesenia krajského súdu z 19. júla 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie,\nkorešponduje príslušným procesnoprávnym a hmotnoprávnym predpisom. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi\npostupy v príslušnom (exekučnom) konaní (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00). Vzhľadom na to, že krajský súd podľa názoru ústavného súdu\nústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval v napadnutom uznesení príslušné\nprocesno-právne predpisy, nemohlo dôjsť týmto uznesením odvolacieho súdu ani\n\n16\n\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani porušeniu jej\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti vrátane návrhu na prijatie dočasného opatrenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučný titul", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e1a554b-0999-4e7b-b7ff-80e625d0c200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.203.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 203/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 203/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.203.2018.2"}, {"guid": "ussr:92541ecd-38bd-411b-863e-3d91bb0a0729", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.174.2016.2"}, {"guid": "ussr:cfc3558b-f292-4761-a764-d10030598113", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfc3558b-f292-4761-a764-d10030598113"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ee73cde7-73d5-4f85-8005-a375e5dd59d7:9e3cff8d-13a6-45dd-9e85-26814a32191c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2", "spisova_znacka": "3Cob/169/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/169/2016 z 8. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2"}, {"guid": "4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/259/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/259/2014 z 7. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2019-03-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de"}, {"guid": "8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/138/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/138/2016 z 23. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2017-01-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6"}, {"guid": "0878c654-b285-405f-96c0-6e910245e14f:98a2cb0e-b9f9-4681-b9d8-463d56ef1917", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/129/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Cb/129/2016 z 3. 2. 2010", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0878c654-b285-405f-96c0-6e910245e14f:98a2cb0e-b9f9-4681-b9d8-463d56ef1917"}], "citovane_v": []}