{"guid": "ussr:ead10bd4-2877-4b80-9d47-21c8c19e01d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 68/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 68/2019 z 7. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2019, sp. zn. IV. ÚS 68/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2019-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ead10bd4-2877-4b80-9d47-21c8c19e01d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 68/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného zákonnou zástupkyňou\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 259/2016\nz 21. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako oneskorene podanú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou\n\n(ďalej len\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\n\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 259/2016 z 21. novembra 2017 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 13 P 234/2013 z 30. marca 2016 (ďalej len\n„rozsudok\n\nz 30.\n\nmarca\n\n2016“)\n\nupravil\n\nvýkon\n\nrodičovských\n\npráv\n\na povinností\n\nk sťažovateľovi ako maloletému dieťaťu tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky,\npričom okresný súd zároveň vyslovil, že každý z rodičov sťažovateľa má právo ho\nzastupovať a spravovať jeho majetok. Citovaným rozhodnutím okresný súd otcovi\nsťažovateľa uložil povinnosť platiť na výživu sťažovateľa sumu 130 € mesačne\nod 5. augusta 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ako aj zaplatiť zročné\nvýživné za dobu od 5. augusta 2013 do 9. marca 2016 v sume 270 € k rukám matky\ndo 15. apríla 2016. Zároveň okresný súd v označenom rozsudku z 30. marca 2016 vyslovil,\nže zvyšné zročné výživné otcovi nevzniklo a návrh matky na určenie výživného vo zvyšku\nzamietol. Okresný súd rozsudkom z 30. marca 2016 zároveň upravil aj právo otca stretávať\nsa so sťažovateľom a otcovi, ako aj matke uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého\ndokazovania.\nProti rozsudku okresného súdu z 30. marca 2016 v častiach výroku o výživnom\na výroku o uložení povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania podala matka\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že\n- rozsudok okresného súdu z 30. marca 2016 v odvolaním napadnutej časti\no výživnom zmenil tak, že otec je povinný platiť na sťažovateľa výživné od 5. augusta 2013\ndo 31. augusta 2014 v sume 130 € a od 1. septembra 2014 v sume 160 € mesačne vždy\ndo 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky sťažovateľa,\n- zároveň označený rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zročného\nvýživného zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na nové konanie,\n- vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti rozsudok okresného súdu z 30. marca 2016\npotvrdil.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že k porušeniu ním označených práv zaručených\nústavou a dohovorom došlo\n-\n\nnevykonaním navrhnutých dôkazov,\n\n-\n\nporušením ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“),\n-\n\nnesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom, a\n\n-\n\ntým, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny a svojvoľný.\n\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu matka podala dovolanie v časti výroku\no určení výživného, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu z 30. marca 2016 zmenil\ntak, že otec je povinný platiť na sťažovateľa výživné od 5. augusta 2013 do 31. augusta\n2014 v sume 130 € a od 1. septembra 2014 v sume 160 € mesačne vždy do 15. dňa\nv každom mesiaci vopred k rukám matky sťažovateľa; v časti, v ktorej krajský súd vyslovil\nzáver, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku\nna výživné pre sťažovateľa tri roky spätne pred podaním návrhu na súd, a v časti, ktorou\nbola potvrdená matke uložená povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením\nsp. zn. 1 Cdo 129/2018 z 26. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie z 26. septembra 2018“)\ndovolanie matky odmietol ako procesne neprípustné v súlade s § 447 písm. c) Civilného\nsporového poriadku.\nPoukazujúc na právny názor vyslovený v judikatúre ústavného súdu, podľa ktorého\nv prípade súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavnému súdu a dovolania\nnajvyššiemu súdu je takáto sťažnosť prípustná až po rozhodnutí o dovolaní, sťažovateľ\nvyslovuje v sťažnosti názor, že ju podáva včas.\nK námietke nevykonania navrhnutých dôkazov sťažovateľ uvádza, že z dokazovania\nvykonaného pred okresným súdom vyplynulo, že „majetkové pomery a schopnosti otca sú\noveľa vyššie ako sám deklaroval, o čom matka sťažovateľa predložila nespočetné množstvo\ndôkazov, s ktorými sa súd však vôbec nevysporiadal a nevykonal ich, a tak malo konanie\n\n3\n\nKrajského súdu v Bratislave v spojení s konaním Okresného súdu za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej, čím bolo tiež porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu zaručené Ústavou SR, pričom bolo zrejmé, že navrhovaná výška výživného matkou\nje dostatočne odôvodnená vzhľadom na potreby maloletého sťažovateľa a majetkové\npomery oboch rodičov“.\nPodľa sťažovateľa krajský súd porušil zákon o rodine tým, že pri rozhodovaní\no výživnom neprihliadol na ustanovenie citovaného zákona, podľa ktorého vyživovaciu\npovinnosť plnia rodičia podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov\npri súčasnom zohľadnení skutočnosti osobnej starostlivosti o dieťa. K tomuto sťažovateľ\nuvádza, že „... otec sťažovateľa má väčšie možnosti nájsť si zamestnanie... nestará sa\no nezaopatrené maloleté dieťa... otec je podľa vedomostí matky vlastníkom 2 spoločností...\nZároveň je vlastníkom lukratívneho pozemku v Záhorskej Bystrici...“.\nK arbitrárnosti a svojvôli pri rozhodovaní došlo zo strany krajského súdu podľa\nsťažovateľa tým, že krajský súd „skutkové zistenia a právne závery vo svojom rozhodnutí\nriadne neodôvodnil. Krajský súd v Bratislave sa obmedzil vo svojich záveroch\nna konštatácie výsledkov jeho hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností\ns použitím súvisiacich právnych ustanovení.“.\nV konkrétnostiach sťažovateľ argumentuje, že krajský súd:\n-\n\nsa\n\nnevysporiadal\n\ns právnou\n\nargumentáciou\n\ntýkajúcou\n\nsa\n\npreukázanej\n\nskutočnosti a nevykonal dôkazy k tomu, že otec je konateľom v dvoch\nobchodných spoločnostiach, a nie jednej,\n-\n\nsa nevysporiadal s právnou argumentáciou a dôkazmi sťažovateľa týkajúcimi sa\ntoho, že mzda, ktorú otec deklaruje, nezodpovedá skutočnosti a je len účelovo\npodhodnotená,\n\n-\n\nsa nevysporiadal a vôbec sa nezaoberal preukázanými skutočnosťami týkajúcimi\nsa majetkových pomerov otca,\n\n-\n\njasne a zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy\nnapriek tomu, že tieto by takisto preukázali tvrdené skutočnosti sťažovateľa,\n\n4\n\n-\n\nnevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že na okresnom súde prebiehal súdny\nspor o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, kde žalobcom bol otec\nsťažovateľa, a\n\n-\n\nnevysporiadal sa s právnou argumentáciou týkajúcou sa toho, že od podania\nnávrhu na výživné sa stará o maloletého takmer výlučne matka sama.\n\nSťažovateľ súčasne argumentuje, že zo strany krajského súdu došlo zároveň aj\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nNa podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie o nej rozhodol ústavný súd nálezom tak, že vysloví porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnuté rozhodnutie krajského súdu zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\n\n5\n\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nÚstavný súd považoval najprv pri predbežnom prerokovaní sťažnosti za nevyhnutné\nzaujať postoj k otázkam právneho zastúpenia maloletého sťažovateľa v konaní o sťažnosti\npred ústavným súdom.\nPo preskúmaní sťažnosti a príloh k nej priložených ústavný súd konštatuje, že\nk sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie maloletého sťažovateľa\nadvokátom. Zo splnomocnenia predloženého ústavnému súdu spoločne so sťažnosťou\n19. decembra 2018 totiž vyplýva, že zákonná zástupkyňa maloletého sťažovateľa –\n(výlučne) splnomocnila\n\n,\n\n, na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom o sťažnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd uvedený procesný nedostatok sťažnosti\nspočívajúci v absencii právneho zastúpenia maloletého sťažovateľa premietol do záhlavia\ntohto uznesenia (zastúpenie maloletého sťažovateľa v konaní o sťažnosti jeho zákonnou\nzástupkyňou). Uvedený procesný nedostatok však ústavnému súdu nebránil, aby v rámci\npredbežného prerokovania preskúmal, či vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľa neexistujú\ndôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho základného práva\nna súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. k porušeniu\njeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ktorým odvolací súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských\npráv a povinností k sťažovateľovi ako maloletému dieťaťu. Zo sťažnosti a z dokumentácie\nk nej pripojenej vyplýva, že matka ako zákonná zástupkyňa sťažovateľa podala\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením\n\n6\n\nz 26. septembra 2018 odmietol ako procesne neprípustné v súlade s § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku.\nZákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je (aj) jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je\nzákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto\nkogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 209/09).\nV zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, v prípadoch, keď sťažovateľ\nv konkrétnej veci uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), dvojmesačná lehota\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy začína plynúť dňom\nprávoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o ňom, resp. dňom doručenia tohto\nrozhodnutia sťažovateľovi a je v zásade považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu vydanému príslušným (odvolacím) súdom\nv danej veci, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú\n(k tomu pozri napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010,\nIV. ÚS 453/2010). Nevyhnutým predpokladom aplikácie uvedeného právneho názoru je\nvšak skutočnosť, že sťažovateľ sa v petite sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (ktorým je\nústavný súd podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný) domáha vyslovenia\nporušenia v sťažnosti označených práv nielen rozhodnutím (resp. postupom) odvolacieho\nsúdu, ale aj rozhodnutím najvyššieho súdu o uplatnenom mimoriadnom opravnom\nprostriedku (dovolaní). Pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti\nústavný súd totiž musí vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde a z toho, že\nak sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok − dovolanie, spôsobilý (podľa jeho\nnázoru) zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd jeho dovolanie následne\nodmietol, sťažovateľ môže a musí namietať vo svojej sťažnosti (v jej petite) aj postup\ndovolacieho súdu, resp. jeho rozhodnutie. Za splnenia tejto podmienky totiž, aj keby došlo k\n\n7\n\nsituácii, že ústavný súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a\nporušenie práv sťažovateľa dovolacím súdom v konkrétnom prípade nevysloví, môže\nnapriek tomu súčasne preskúmať aj dovolaniu procesne predchádzajúce rozhodnutie (resp.\npredchádzajúci postup) odvolacieho súdu (napr. III. ÚS 34/2012, III. ÚS 543/2012, II. ÚS\n170/2016, IV. ÚS 277/2018).\nV posudzovanej veci sa sťažovateľ zastúpený zákonnou zástupkyňou v petite svojej\nsťažnosti koncipovanej zjavne advokátom domáha vyslovenia porušenia jeho v sťažnosti\noznačených práv (výlučne) napadnutým rozsudkom krajského súdu, nie však už procesne\nnasledujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu o zákonnou zástupkyňou sťažovateľa podanom\ndovolaní. Za daných okolností, vychádzajúc z už uvedených právnych východísk, bolo preto\npotrebné počítať plynutie lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nod právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a nie od právoplatnosti, resp.\ndoručenia rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní (m. m. II. ÚS 509/2015,\nII. ÚS 687/2015).\nPodľa zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti\nnapadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2017. Sťažovateľ\nsvoju sťažnosť doručil ústavnému súdu 19. februára 2018, teda zjavne po uplynutí\ndvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2019\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "lehota-zachovanie lehoty", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2fb2ff3-a8aa-4cf9-86c6-52cb3001fe2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.277.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.277.2018.1"}, {"guid": "ussr:b223fabb-7ad0-4229-8a03-2d24b6be6124", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.170.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 170/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 170/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.170.2016.1"}, {"guid": "ussr:ebe24c94-bd15-449b-86d6-b54321af61e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 687/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 687/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1"}, {"guid": "ussr:0bfe5548-5a82-4a54-871c-7e782d3784f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 509/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 509/2015 z 27. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce"}, {"guid": "ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2012 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:cb38499f-78d7-4843-ace0-602e15eb4b42", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb38499f-78d7-4843-ace0-602e15eb4b42"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "68ee569e-4b89-4bbd-aff6-93e0db47d1bd:0d16d4e1-b864-4bd4-bc5f-fe271d8e213e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1413213915.1", "spisova_znacka": "11CoP/259/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/259/2016 z 20. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1413213915.1"}], "citovane_v": []}