{"guid": "ussr:a066ac94-12a4-4aa9-a17f-a0344e2b2067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 677/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 677/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 677/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a066ac94-12a4-4aa9-a17f-a0344e2b2067", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 677/2018-72\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, zastúpenej\nAKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Martina\nFilipová, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 19 Cb 173/2014 z 8. decembra 2017\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 37/2018 z 19. septembra 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n29. novembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná,\na. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 19 Cb 173/2014 z 8. decembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 37/2018\nz 19. septembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „žalobca“), ako výrobca elektrickej energie\nuzavrela 19. augusta 2010 so sťažovateľom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy\nzmluvu o pripojení zariadenia odberateľa – výrobcu do distribučnej sústavy na odberné\nmiesto\n\n(ďalej len „zmluva o pripojení“).\nDňa 11. júla 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku č. 221/2013\n\nZ. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len ,,vyhláška\nč. 221/2013 Z. z.“). Táto vyhláška „pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup\ndo distribučnej sústavy, ktorá sa uplatňuje od 01. 01. 2014...\nVýška platby za prístup do distribučnej sústavy sa určovala podľa cenového\nrozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0024/2014/E zo dňa 28. 11. 2013.\nVyššie označené rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa vzťahuje\nna obdobie, ktoré pokrýva úhradu platby Žalobcom uplatnenú v žalobnom návrhu\nna vydanie bezdôvodného obohatenia.“.\nSťažovateľ poukazuje na nález sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. júna 2016, ktorým\nústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto\nvýrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú\nzmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ vyhlášky č. 221/2013\nZ. z., nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1\na čl. 123 ústavy a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky nevyhovel.\n\n2\n\nŽalobca sa následne domáhal žalobou doručenou okresnému súdu proti\nsťažovateľovi nároku na zaplatenie sumy 1 738,49 € s príslušenstvom z titulu vydania\nbezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatenom poplatku za prístup.\nOkresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 19 Cb 173/2014-423\nz 8. decembra 2017 tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť sumu 1 738,49 € spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 738,49 € od 11. novembra 2014\ndo zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne\nzo sumy 1 738,49 € od 22. apríla 2014 do 10. novembra 2014 zamietol. Žalobcovi zároveň\npriznal nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľovi v rozsahu 100 %.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že v prvom a treťom výroku rozsudok okresného\nsúdu potvrdil.\nSťažovateľ uvádza, že proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie. K súbežnému\npodaniu dovolania a sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažovateľ uvádza:\n«Vzhľadom k tomu, že napadnutý výrok Krajského súdu v Žiline o peňažnom plnení\nneprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, dovolanie je v zmysle § 422 ods. 1 písm. a)\nCSP neprípustné.\nZároveň, ustálená judikatúra Ústavného súdu SR zastáva taký právny názor v zmysle\nktorého platí, že „V prípade podania dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní a lehota na podanie takej sťažnosti bude\npovažovaná za zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu\nv prípade, ak bola podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia dovolacieho\nsúdu“ (Uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 1/2016-15 z 12. 01. 2016).\nZároveň je však potrebné upozorniť na to, že právny názor Ústavného súdu SR sa\nv otázke plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti vyvíja a formuje ďalšie pravidlá\npričom podľa názoru Ústavného súdu SR „na zachovanie lehoty na podanie sťažnosti podľa\n\n3\n\nčl. 127 ods. 1 ústavy sa nemožno spoliehať vtedy, ak už samotná právna úprava podporená\ni stabilnou súdnou rozhodovacou praxou dovolanie proti jednoznačne typovo vymedzenej\nskupine odvolacích rozhodnutí explicitne vylučuje, a konaním o podanom dovolaní (hoci len\nv štádiu skúmania jeho procesnej prípustnosti) by dovolací súd postupoval ultra vires“\n(Uznesenie ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS SR 516/2013)»\nNásledne sťažovateľ predstavuje svoju konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa veci\nsamej a uvádza, že „základný rozpor v oblasti právneho posúdenia prejednávaného sporu\nje určenie právneho titulu na základe ktorého si výrobca elektriny s našou spoločnosťou\nv postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy... dohodol prístup do distribučnej\nsústavy“ a tiež posúdenie toho, či nález sp. zn. PL. ÚS 17/2014 má účinky ex tunc alebo ex\nnunc. Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s\nrozsudkom okresného súdu „k porušeniu základných práv a slobôd našej spoločnosti,\npričom ich rozhodnutia neboli riadne odôvodnené a zjavne neaplikovali relevantné právne\nnormy na súdený prípad“.\nSťažovateľ spochybňuje právny záver konajúcich súdov, podľa ktorého právny vzťah\nmedzi sťažovateľom a žalobcom vznikol za účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 251/2012 Z. z.“). Podľa sťažovateľa tento právny záver je nesprávny, keďže predmetný\nprávny vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“),\npreto okresný súd „mal pri skúmaní existencie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\nvychádzať a priori zo zákona č. 656/2004 Z. z... a nie z neskoršieho zákona č. 251/2012\nZ. z...“.\nSťažovateľ poukazuje na relevantné ustanovenia zákona č. 656/2004 Z. z. a uvádza:\n«Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že Žalobca a naša spoločnosť majú\nuzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy PDS (teda našej spoločnosti),\nna základe ktorej naša spoločnosť fakturovala Žalobcovi platbu za prístup do distribučnej\nsústavy, a teda nie je možné prijať právny názor o bezdôvodnom obohatení. Sme\n\n4\n\npresvedčení, že v súlade s vyššie prezentovaným logickým výkladom relevantných právnych\nnoriem zákona č. 656/2004 Z. z... nemá tvrdenie odvolacieho súdu oporu v spomínanom\nzákone.\nAž po zodpovedaní toho, či v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení došlo aj\nk uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy, je možné pristúpiť k tomu, či je potrebné takýto\nzmluvný vzťah dávať do súladu s novou právnou úpravou alebo nie, nakoľko, ako vyplýva\nz § 96 zákona č. 251/2012 Z. z..., zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú\nv platnosti, pričom len tie zmluvy, ktorých ustanovenia sú v rozpore s týmto zákonom,\nsú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012...\nMedzi základné zmluvné typy, ktoré upravuje zákon č. 251/2012 Z. z., patrí aj\nZmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5) - tento\nzmluvný typ upravuje záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy (teda aj našej\nspoločnosti) i) rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, ii) umožniť prístup do sústavy,\niii) prepraviť elektrinu účastníkovi trhu.\nZ pojmového hľadiska je možné uviesť, že zmluva, ktorá je upravená v § 26 ods. 5\nzákona č. 251/2012 Z. z..., v sebe zahŕňa dojednanie o prístupe a dojednanie o distribúcii\nelektriny. Pokiaľ ide o distribúciu elektriny, zákon č. 251/2012 Z. z... tento pojem vysvetľuje\nv § 2 písm. b) bod 4 tak, že „distribúciou elektriny sa rozumie preprava elektriny\ndistribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom\nelektriny“. Predchádzajúca právna úprava pojem distribúcia definovala v § 2 písm. b)\nbod 7 tak, že „distribúciou elektriny sa rozumie preprava elektriny distribučnou sústavou\nna časti vymedzeného územia.“ Pri komparácii oboch definícií je zrejmé, že zákon č.\n251/2012 Z. z... dopĺňa definíciu z predchádzajúceho právneho predpisu o určenie subjektu,\nv prospech ktorého sa distribúcia vykoná.\nPokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\na distribúcii elektriny, Krajský súd v Žiline sa mal vo svojom rozsudku vysporiadať\ns jednotlivými pojmami a následne zhodnotiť, či je vôbec možné, aby tento typ zmluvy\nuzatvoril Žalobca ako výrobca elektriny s našou spoločnosťou. Krajský súd v Žiline\nuvedené len prezumoval, čo vyplýva napr. z ods. 30 Rozsudku KS ZA, v ktorom sa uvádza:\n„(...) vo vzťahu k vyššie uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné zvýrazniť to,\nže v prejednávanom prípade bolo podstatné vyriešiť právnu otázku a to, či medzi stranami\n\n5\n\nsporu existuje obchodno-právny vzťah založený zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy\na distribúcii elektriny...\nKrajskému súdu v Žiline sme poskytli rozsiahlu právnu argumentáciu ohľadom\npodstatných náležitostí zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny ako\naj relevantné dôvody nemožnosti uzatvorenia tejto zmluvy medzi PDS a výrobcom elektriny\nmajúce svoj základ v príslušných ustanoveniach právnych predpisov rôznej právnej sily...\n... máme za to, že na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii\nelektriny, ako aj na základe rámcovej distribučnej zmluvy prevádzkovateľ distribučnej\nsústavy zabezpečuje distribúciu pre odberateľa elektriny a nie pre výrobcu. V súdnom\nkonaní sme uviedli, že v súdenom prípade naša spoločnosť zabezpečuje distribúciu elektriny\npre\n\nŽalobcu\n\npráve\n\nprostredníctvom\n\nrámcovej\n\ndistribučnej\n\nzmluvy\n\nuzatvorenej\n\ns dodávateľom SSE, a. s., avšak distribúcia je zabezpečená pre Žalobcu ako odberateľa\na nie ako výrobcu, nakoľko výrobca nemá právo na distribúciu. S poukazom na uvedené\nmáme za to, že naša spoločnosť zabezpečuje distribúciu Žalobcovi, avšak, vždy a výlučne\ntak môže robiť len v rámci jeho postavenia odberateľa.\n... Vzhľadom na nami namietanú nemožnosť uzatvorenia zmluvy podľa § 26 ods. 5\nzákona č. 251/2012 Z. z. medzi našou spoločnosťou a Žalobcom ako výrobcom elektrickej\nenergie, bolo povinnosťou súdu sa s našimi argumentmi vysporiadať.»\nNásledne sťažovateľ uvádza ďalšie námietky a poukazuje na pojem distribučná\nkapacita:\n«Ďalším právnym argumentom vylučujúcim uzatvorenie zmluvy o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi našou spoločnosťou a Žalobcom ako\nvýrobcom elektrickej energie je pojem „distribučná kapacita“ a dohoda o nej...\n... máme za to, že maximálna rezervovaná kapacita nielenže súvisí s pojmom prístup\ndo distribučnej sústavy, ale dojednaním výšky maximálnej rezervovanej kapacity\na využívaním takto dojednanej maximálnej rezervovanej kapacity je dojednaný aj prístup\ndo distribučnej sústavy výrobcovi elektrickej energie.\nPokiaľ ide o pojem „distribučná kapacita“, z citovaných častí Vyhlášky č. 221/2013\nje zrejmé, že ide o rezervovanú kapacitu pre odberateľa a nie pre výrobcu. Pokiaľ zákon\nč. 251/2012 Z. z. v § 26 ods. 5 hovorí o dohodnutej distribučnej kapacite, uvádzame,\n\n6\n\nže výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú, čo vyplýva z § 26 ods. 23\nVyhlášky č. 221/2013 Z. z... Uvedené nasvedčuje tomu, že distribučná kapacita uvádzaná\nv § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. je dohadovaná práve s odberateľmi a nie výrobcami.\nLen pre úplnosť uvádzame, že Žalobca uhrádzal platbu za prístup do distribučnej\nsústavy, a to ešte pred tým, ako Vyhláška o cenovej regulácii určila spôsob platby za prístup\ndo distribučnej sústavy výrobcom, a to práve preto, že tieto platby uhrádzali ako odberateľ\nelektrickej energie a na základe faktúr, ktoré reflektovali práve na dojednanú distribučnú\nkapacitu.\nMáme za to, že výrobca nie je účastníkom zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\na distribúcii elektriny, a teda prostredníctvom nej si nemôže dohodnúť žiadnu prepravu ním\nvyrobenej elektriny ku koncovému odberateľovi. Ak by aj naša spoločnosť chcela uzatvoriť\ns akýmkoľvek výrobcom (teda nie len so Žalobcami) zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny, táto zmluva by musela byť neplatná, nakoľko by bola\nv rozpore s kogentnými právnymi predpismi.\nNa základe vyššie prezentovaného právne výkladu pojmu „distribučná kapacita“\na pojmu „distribúcia“ máme za to, že naša spoločnosť nemohla už existujúcu zmluvu\no pripojení (ktorá v sebe subsumuje zmluvu o prístupe) dať do súladu s § 26 zákona\nč. 251/2012 Z. z..., ktorý upravuje základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou, nakoľko\ntieto zmluvné typy upravujú odlišné práva a povinnosti účastníkov zmluvy, pričom\naj jednotliví účastníci takýchto zmlúv sú odlišní od účastníkov tohto súdneho konania.\nVyššie uvedené argumenty sme Krajskému súdu v Žiline v rámci nášho právneho\nposúdenia uviedli, avšak, Odvolací súd sa s nimi vôbec nevysporiadal.»\nSťažovateľ ďalej uvádza:\n«Zároveň sme Krajský súd v Žiline upozornili na to, že spomínaný § 26 zákona\nč. 251/2012 Z. z... upravuje základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou a poukázali sme\nna nasledovný výklad pojmu „ základné zmluvné vzťahy“...\nJazykovým výkladom slovného spojenia „základné zmluvné vzťahy na trhu\ns elektrinou“ je možné dospieť k záveru, že ide o hlavné zmluvné vzťahy, avšak nie o jediné\nči výlučné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou. Jazykový výklad pripúšťa aj iné zmluvné\n\n7\n\nvzťahy na trhu s elektrinou, ktoré zákon č. 251/2012 Z. z... bližšie neupravuje, a teda\nneupravuje ich podstatné náležitosti tak ako v § 26.\nMáme za to, že takýmto zmluvným vzťahom, ktorý nie je upravený ako zmluvný typ\nv § 26, je práve zmluva o prístupe do sústavy, ktorú samotný zákon č. 251/2012 Z. z...\npripúšťa, nakoľko ju radí medzi práva výrobcu elektriny uvedené v § 27 ods. 1 spomínaného\nzákona.\nMáme za to, že pokiaľ zákon nepriznáva právo výrobcovi elektriny na distribúciu\nelektriny, nemôže mu zároveň priznať právo (ukladať povinnosť) uzatvoriť takú zmluvu,\npredmetom ktorej bude právo, na ktoré výrobca zo zákona nie je oprávnený...\nV nadväznosti na vyššie prezentovaný právny stav sme v Odvolaní voči Rozsudku\nOS ZA namietali tú skutočnosť, že OS ZA v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nerozlišoval\nrozdielne postavenie výrobcu elektriny a odberateľa elektriny.\n... vymedzený právny rámec zmluvných vzťahov, práv a povinností jednotlivých\núčastníkov trhu v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z., ako aj v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z.\nsme odprezentovali odvolaciemu súdu, avšak, z jeho strany nebolo doposiaľ vysvetlené,\na) prečo Pravidlá trhu v § 7 spájajú distribúciu elektriny s odberateľom a nie\nvýrobcom,\nb) prečo zákon č. 656/2004 Z. z... v § 29 ods. 1 písm. b) spája odberateľa s právom\nna uzatvorenie zmluvy o distribúcii, pričom rovnaké právo výrobcu na distribúciu elektriky\nv spomínanom zákone úplne absentuje,\nc) prečo zákon č. 251/2012 Z. z... v § 35 ods. 1 písm. b) priznáva právo na\nuzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny odberateľovi\nelektriny, pričom rovnaké právo výrobcu elektriny úplne absentuje\nd) prečo zákon č. 251/2012 Z. z. v § 27 ods. 1) písm. b) priznáva výrobcovi elektriny\nprávo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, avšak nie právo uzatvoriť zmluvu o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcie elektriny!\n... Výrobca elektriny nemôže vykonávať distribúciu elektriny, nakoľko v zmysle § 2\npísm. b) bod 4 v spojení s § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. môže distribúciu\nelektriny vykonávať len prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Výrobca je oprávnený len\nna výrobu elektriny...\n\n8\n\nPreto, ak by si mal výrobca elektriny zabezpečiť prepravu ním vyrobenej elektriny\nku konkrétnemu koncovému odberateľovi elektriny, bolo by nevyhnutné, aby (i) výrobca\nelektriny bol zmluvne dohodnutý s koncovým odberateľom elektriny, že práve jemu bude\ndodaná elektrina vyrobená výrobcom a zároveň (ii) výrobca elektriny by musel byť zmluvne\ndohodnutý\n\ns\n\nprevádzkovateľom\n\ndistribučnej\n\nsústavy\n\n(teda\n\nnašou\n\nspoločnosťou)\n\nna zabezpečení distribúcie elektriny vyrobenej týmto výrobcom ku koncovému odberateľovi,\nno v neposlednom rade (iii) by musel byť zároveň prevádzkovateľ distribučnej sústavy\nzmluvne dohodnutý s konkrétnym (výrobcom určeným) odberateľom elektriny na distribúcii\nelektriny vyrobenej týmto výrobcom...\nAbsencia posúdenia možnosti uzatvorenia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\na distribúcii elektriny výrobcom viedla Krajský súd v Žiline k slepému prevzatiu\nprávneho názoru Ústavného súdu SR vyjadrenému v Náleze sp. zn.: PL. ÚS 17/2014\nzo dňa 22. 06. 2016 o tom, že jediným právnym základom oprávňujúcim našu spoločnosť\nk fakturácii poplatku za prístup výrobcu do distribučnej sústavy je zmluva o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.\nAko prvé je potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval otázku\nnesúladu označených ustanovení vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\nč. 221/2013 Z. z. o cenovej regulácii okrem iných so zákonom č. 251/2012 Z. z... Je teda\nzrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákone 656/2004 Z. z..., a túto považujeme\nza rozhodnú, nebola Ústavným súdom SR vôbec posudzovaná, a teda máme za to,\nže Ústavný súd SR sa vôbec nevyjadril k otázke zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\nv kontexte zákona č. 656/2004 Z. z..., rovnako tak neposudzoval a nevyjadril sa k otázke\npodstatných náležitostí takejto zmluvy v zmysle tohto zákona a ani neposudzoval\na nevyjadril sa k otázke formy takejto zmluvy v zmysle tohto zákona...\nVzhľadom na aplikáciu nesprávnej právnej normy si Okresný súd Žilina osvojil\nzávery Ústavného súdu SR vyjadrené v Náleze, dôsledkom čoho je, že konajúci súd úplne\nopomenul tú skutočnosť, že v čase uzatvárania zmluvy o pripojení bolo povinnosťou\nvýrobcu elektriny a nie fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny, tak ako to\nuvádza OS ZA, uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy. Ide presne o opačnú situáciu, z\nktorej vychádzal tak Ústavný súd SR, ako aj Okresný súd Žilina. Na túto skutočnosť sme\nv Odvolaní voči Rozsudku OS ZA upozornili Krajský súd v Žiline, avšak, Krajský súd\n\n9\n\nv Žiline len konštatoval, že: „Ani ďalší odvolací dôvod nebol relevantný, ktorým poukazoval\nna to, že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zaoberal ustanoveniami zákona\nč. 251/2012 Z. z. a nie zákonnou úpravou č. 656/2004 Z. z., ktorú považoval žalovaný\nza rozhodnú, čo podľa názoru krajského súdu nebolo správne, keďže na daný prípad bolo\npotrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. a nie ustanovenia zákona\nč. 656/2004 Z. z...“\nPokiaľ však ide o právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v Náleze\nPL. ÚS 17/2014, že jediným právnym titulom oprávňujúcim našu spoločnosť vyberať\nod výrobcov platby za prístup do distribučnej sústavy je uzatvorená zmluva o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, tento nemá oporu ani v príslušných\nustanoveniach zákona č. 251/2012 Z. z., v príslušných ustanoveniach Pravidiel trhu a ani\nv prameňoch práva Európskej únie.»\nSťažovateľ následne podrobne analyzuje právnu úpravu Európskej únie v oblasti\nenergetiky – ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES\no spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a tiež\njudikatúru Súdneho dvora Európskej únie a uvádza:\n„Právnym názorom Ústavného súdu SR vyjadreným v Náleze PL. ÚS 17/2014\nÚstavný súd SR poskytol výklad pojmu prístupu výrobcu do distribučnej sústavy takým\nspôsobom, že prístup spojil s distribúciou a distribučnou kapacitou, čím úplne znemožnil\nprístup pre výrobcov elektrickej energie do distribučnej sústavy. Dôsledná aplikácia tohto\nprávneho názoru bude mať za následok to, že Slovenská republika, ako adresát označených\nsmerníc, nezabezpečila otvorený vnútorný trh s elektrinou a diskriminovala výrobcov\nelektriny od ostatných užívateľov trhu. Vážnosť situácie je potvrdená veľkým počtom žalôb\npodávaných výrobcami elektrickej energie na distribučné spoločnosti (teda nie len na našu\nspoločnosť), ktoré je možné kvantifikovať už na stovky. Žiaden výrobca a žiadna distribučná\nspoločnosť, ktorá pôsobí na území Slovenska, nemôže predložiť zmluvu, ktorú Ústavný súd\nSR v Náleze označil za jediný právny základ vyberania poplatku za prístup výrobcu\ndo sústavy.\n\n10\n\nV súdnom konaní sme súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu súdu poskytli právnu\nargumentáciu, ktorá potvrdzuje náš názor ohľadom nemožnosti výrobcu uzatvoriť s PDS\n(teda našou spoločnosťou) zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.\nAvšak, konajúce súdy sa našou argumentáciou vôbec nezaoberali. Svoje skúmanie zamerali\nvýlučne na existenciu či neexistenciu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii\nelektriny.\n... rozpor s hmotným právom vidíme najmä v tom, že Ústavný súd SR nerozlišoval\nzmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5 zákona\nč. 251/2012 Z. z.) a zmluvu o prístupe do sústavy (§ 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012\nZ. z.), čím založil úplne iný právny stav, aký sa nachádza v hmotnom práve. Nerozlišovanie\ntýchto zmluvných typov má za následok, že všeobecné súdy v súdnych konaniach spájajú\npojem prístup do distribučnej sústavy s právom na distribúciu, čo je pre výrobcu z povahy\nveci vylúčené a je to v rozpore s právami a povinnosťami Výrobcu podľa zákona\nč. 656/2004 Z. z... ako aj podľa súčasne platného zákona č. 251/2012 Z. z...\nZhrnúc uvedené, Krajský súd v Žiline v napádanom rozsudku neriešil nami nastolenú\nprávnu otázku týkajúcu sa posúdenia možnosti výrobcu elektriny uzatvoriť s PDS zmluvu\no prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Ako sme uviedli už vyššie, takúto\nmožnosť prezumoval rovnako, ako ju prezumoval Ústavný súd SR vo svojom náleze. Avšak,\npokiaľ náš zásadný argument spočíval práve v právnej a faktickej nemožnosti uzatvorenia\nvyššie označenej zmluvy, Okresný súd Žilina a rovnako tak aj Krajský súd v Žiline túto\nskutočnosť boli povinní skúmať a riadne odôvodniť. Krajský súd v Žiline a ani Okresný súd\nŽilina tak nekonali, čím porušili naše právo na spravodlivý súdny proces...\nAbsencia právneho posúdenia našich argumentov zo strany konajúcich súdov viedla\nk absurdným záverom, kedy jediným právnym titulom na účtovanie platby za prístup\nVýrobcovi elektriny je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,\nktorú Výrobca elektriny ani nie je oprávnený uzatvoriť!“\nPodľa sťažovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu porušil základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru aj z dôvodu, že konajúce súdy sa dostatočne nevysporiadali s jeho námietkou\no účinkoch nálezu sp. zn. PL. ÚS 17/2016. Zo žaloby vyplýva, že „žalovaný nárok\n\n11\n\nsa vzťahuje na obdobie, kedy sporná Vyhláška 221 nebola ešte predmetom ústavného\nprieskumu (v súdenom prípade ide o január 2014), pričom Ústavný súd SR vydal Nález\nÚS SR PL. ÚS 17/2016 dňa 22. 06. 2016, súdy aj napriek zákazu retroaktivity priznali\nŽalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia“. Sťažovateľ následne podrobne analyzuje\notázku, či nálezy ústavného súdu majú účinky ex tunc alebo ex nunc, a namieta, že krajský\nsúd „nevysvetlil, prečo v súdenom prípade neaplikoval neskoršie rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR, ktoré priznali nálezu účinky ex nunc, ale aplikoval zjednocujúce stanovisko, ktoré\nposudzuje skutkovo a právne odlišnú situáciu, nevysporiadal sa vôbec s predloženým\nstanoviskom katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici, vôbec nevenoval svoju pozornosť abstraktnej kontrole ústavnosti a konkrétnej\nkontrole ústavnosti, nevysvetlil a neargumentoval svoj právny názor o účinkoch Nálezu\nPL. ÚS 17/2014 v kontexte príslušných ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z. máme za to, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nrozsudkom okresného súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok\nokresného súdu zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n12\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nz 8. decembra 2017\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti\n\n13\n\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 19. septembra 2018\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa\nv rámci jej predbežného prerokovania vychádzal z tvrdenia sťažovateľa v sťažnosti, ktorú\npodal prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, že podal dovolanie smerujúce\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\nÚstavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05),\npodľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno\nrozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie\no ňom príslušným orgánom. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľ\npodaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril\nstav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (Najvyšší súd\n\n14\n\nSlovenskej republiky ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho\nštátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť,\nže uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu\nprávomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred\nrozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho\nopravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre opakovane podčiarkuje (napr. m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné\npodanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne\nokolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania\ndovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu,\nže by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, odmietnuť ako oneskorene podanú (porovnaj k tomu aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike,\nsťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nNad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že nemožno akceptovať argumentáciu\nsťažovateľa o rozdielnej judikatúre vo veci zachovania lehoty pre podanie sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti rozhodnutiu odvolacieho súdu po rozhodnutí o dovolaní.\nSťažovateľ poukazuje napr. na uznesenie sp. zn. III. ÚS 516/2013, v ktorom ústavný súd\nposudzuje otázku zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npri podaní dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému podľa V. časti\nObčianskeho súdneho poriadku, t. j. v systéme správneho súdnictva, keď dovolanie ako také\n\n15\n\nnie je prípustné zo zákona. V prípade sťažovateľa ide podľa jeho vlastnej úvahy\no neprípustnosť dovolania podľa § 422 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uvedený zákonný dôvod\nzakladá neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, nedotýka sa však možnej\nprípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, preto nejde o situáciu, ktorú posudzoval ústavný\nsúd v uznesení sp. zn. III. ÚS 516/2013.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol v tejto časti ako neprípustnú\npodľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "elektroenergetika", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:8e0f27b7-70d1-4673-90ab-cc0d21927ca2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2016 z 12. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:7aa48620-e94b-447f-b00b-ab97306d2db2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 516/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 516/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7aa48620-e94b-447f-b00b-ab97306d2db2"}, {"guid": "ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "e35a659a-9b30-4106-897a-adac466b87a1:aa073a3b-b4e9-4f11-8864-aae3c7c615f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/37/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e35a659a-9b30-4106-897a-adac466b87a1:aa073a3b-b4e9-4f11-8864-aae3c7c615f4"}, {"guid": "ce2ac4cf-8dc1-494d-a207-b2cb59f7945e:b939c55d-37a8-40cc-8924-56cf7f6e0f44", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/173/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/173/2014 z 19. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce2ac4cf-8dc1-494d-a207-b2cb59f7945e:b939c55d-37a8-40cc-8924-56cf7f6e0f44"}], "citovane_v": []}