{"guid": "ussr:7ea7865d-7f9f-4210-a296-6b78c36873fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.674.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 674/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 674/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 674/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.674.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7ea7865d-7f9f-4210-a296-6b78c36873fc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.674.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.674.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.674.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 674/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Lukášom Bútorom, Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 25 C 70/2011 z 9. júna 2015, rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 7 Co 677/2015 z 24. februára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 207/2016 z 27. júna 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n23. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n25 C 70/2011 z 9. júna 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 677/2015 z 24. februára 2016\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 207/2016 z 27. júna 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že bola nájomcom špecifikovaného bytu\nv bytovom dome vo vlastníctve zaniknutej obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „pôvodný vlastník“). Sťažovateľka mala právo na odkúpenie\npredmetného bytu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 182/1993 Z. z.“). Správca konkurznej podstaty pôvodného vlastníka (ďalej len „správca“)\nuzatvoril so sťažovateľkou zmluvu o prevode vlastníckeho práva. Následne správca\nuzatvoril zmluvu, ktorou previedol vlastnícke právo na manželov\n\n(ďalej len\n\n„prvotný prevod“).\nSťažovateľka sa domáhala určenia neplatnosti prvotného prevodu. Vo veci rozhodol\nOkresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8 C 216/00-99 z 5. septembra 2001 tak, že návrhu\nsťažovateľky\n\nvyhovel.\n\nV odvolacom\n\nkonaní rozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k. 8 Co 1211/02-122 z 22. októbra 2002 tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca potvrdil.\nZ dôvodu, že byt od prvotného prevodu viackrát zmenil vlastníka, sťažovateľka\nsa domáhala určenia neplatnosti prevodu vlastníckeho práva, ktorého vklad bol povolený\n30. novembra 2006, neplatnosti prevodu vlastníckeho práva, ktorého vklad bol povolený\n9. októbra 2001, neplatnosti dražby konanej 16. februára 2011 a tiež určenia, že pôvodný\nvlastník bytu bol ku dňu svojho zániku vlastníkom predmetného bytu.\n\n2\n\nO návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom z 9. júna 2015\ntak, že ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 24. februára 2016 tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 27. júna 2017 tak, že dovolanie\nodmietol.\nSťažovateľka namieta predovšetkým právny záver okresného súdu a krajského súdu,\npodľa ktorého rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom Okresného súdu Čadca\nv konaní o určenie neplatnosti prvotného prevodu nie je právoplatný pre vadu\npri doručovaní rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:\n«OS Žilina a KS v Žiline totiž po trinástich rokoch od vydania rozsudkov OS Čadca\n8 C 2016/00-99 zo dňa 05. 09. 2001 a KS v Žiline 8 Co 1211/02-122 zo dňa 22. 10. 2002\nbez akéhokoľvek osobitného procesného konania vyhlásili v konaniach 25 C/70/2011\na 7 Co/677/2015 uvedené rozsudky za neprávoplatné a preto pre ďalšie konanie irelevantné\na nijako nezáväzné. Predmetná neprávoplatnosť rozhodnutí mala byť spôsobená výlučne\nz dôvodu pochybenia na strane Krajského súdu v Žiline pri doručovaní druhostupňového\nrozsudku 8 Co 1211/02. Ten istý krajský súd, ktorý rozhodoval v konaní 8 Co 1211/02\nnásledne o cca 13 rokov rozhodoval aj vo veci 7 Co/677/2015, pričom v konaní o druhej\nžalobe sťažovateľky už zaujal presne opačné právne stanovisko, ako v svojom\nspochybnenom prvotnom rozhodnutí 8 Co 1211/02. Takýto postup súdu je v hrubom rozpore\nso zásadami spravodlivého súdneho procesu a právnej istoty, nabúrava elementárnu dôveru\nsťažovateľky k súdnemu systému ako takému. Bez akéhokoľvek zavinenia či pochybenia\nzo strany sťažovateľky, KS Žilina na základe vlastného procesného pochybenia pri\ndoručovaní rozsudku fakticky „zrušil“ dvojstupňové súdne konanie o určenie neplatnosti\nprvotného prevodu, ktoré bolo pre sťažovateľku existenciálne... a v novom konaní túto vec\nuž ako prejudiciálnu otázku rozhodol úplne opačne, čím v konečnom dôsledku právoplatne\nrozhodol o pozbavení sťažovateľky jej práva na jej jediné obydlie. Sme toho názoru,\nže uvedený postup súdu je právnej spoločnosti neprijateľný a robí z prebehnutého\na ukončeného dvojstupňového procesu o existenciálnej otázke pre sťažovateľku frašku,\nbez akýchkoľvek reálnych dôsledkov pre účastníkov konania.»\n\n3\n\nSťažovateľka tiež namieta, že vzhľadom na právny záver o tom, že konanie o určenie\nneplatnosti prvotného prevodu nie je právoplatne skončené, konajúce súdy mali postupovať\npodľa § 109 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a vykonať iné vhodné\nopatrenie prípadne napadnuté konania prerušiť, keďže v inom konaní sa riešila otázka, ktorá\nmôže mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa sťažovateľky je v právnom štáte\n„neprípustné, aby súd pre vlastné pochybenie s doručovaním inak definitívne rozhodnutej\nveci de facto vyhlásil celé dvojstupňové konanie za úplne irelevantné bez akýchkoľvek\nprávnych následkov pre účastníkov tohto konania. O to viac ak sa takýmto postupom\nv konečnom dôsledku v inom neskoršom konaní odníma jediné obydlie účastníka týchto\nkonaní.“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd a krajský súd v napadnutých rozsudkoch\nignorovali právne závery Okresného súdu Čadca a krajského súdu v konaní o určenie\nneplatnosti prvotného prevodu a o uvedenej otázke rozhodli „úplne opačne“. Sťažovateľka\ntiež spochybňuje právny záver konajúcich súdov, podľa ktorého „neprejavila o odkúpenie\nbytu kvalifikovaný záujem“. Sťažovateľka argumentuje, že zo zisteného skutkového stavu\ntakýto záver nevyplýva.\nSťažovateľka namieta, že konajúce súdy sa nevysporiadali s jej argumentáciou\no vzťahu medzi zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“) a zákonom č. 182/1993 Z. z. Sťažovateľka\nv tomto smere uvádza:\n„Zákon č. 328/91 Zb. v čase prvotného prevodu neobsahoval osobitný postup pri\npredaji bytov a bolo potrebné postupovať podľa osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zák.\nč. 182/1993 Z. z. Tu neobstojí ani odvolávka OS Žilina a KS v Žiline na neskoršie ustálenú\ndoktrínu o originárnosti nadobudnutia vlastníckeho práva predajom v konkurze, ktorá bola\nvytvorená až v dobe keď zákon č. 328/91 Zb. už v ustanovení § 70b explicitne uvádzal,\nže na speňaženie bytov a nebytových priestorov, ktoré neboli do 1. augusta 2000 prevedené\ndo vlastníctva nájomcov podľa osobitného predpisu, sa použijú ustanovenia tohto\nosobitného predpisu a pri konaniach začatých pred 1. augustom 2000 sa vo veciach\nprevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa osobitného\n\n4\n\npredpisu (t. j. zák. č. 182/1993 Z. z.) a teda okolnosti a širšie súvislosti sformulovania\ntejto doktríny sú v rozpore s postupom pri prvotnom predaji bytu výlučne podľa\nzákona 328/91 Zb.\nTu išlo o flagrantné porušenie zákonného spôsobu/postupu pri speňažení majetku,\n(nakoľko predaj sa mal uskutočniť podľa zákona č. 182/1993 Z. z.) v dôsledku ktorého bolo\nporušené aj právo na obydlie sťažovateľky. Uvedená doktrína sa teda nemôže paušálne\naplikovať na tento prípad, keď už samotný postup speňažovania majetku je nezákonný.“\nSťažovateľka\n\ntiež\n\nnesúhlasí\n\ns\n\nprávnym\n\nnázorom\n\nkonajúcich\n\nsúdov,\n\nže aj po následných prevodoch zostáva zachované jej nájomné právo, hoci je zrejmé, že toto\nnájomné právo nie je spojené s právom na odkúpenie bytu za v zásade symbolickú cenu.\nNapadnutým uznesením najvyšší súd „potvrdil celý vyššie namietaný postup\nOkresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline vo všetkých vyššie uvedených vytknutých\nbodoch“, čím došlo podľa sťažovateľky k „zavŕšeniu“ porušenia označených základných\npráv podľa ústavy a práv podľa dohovoru.\nSťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nz 9. júna 2015, napadnutým rozsudkom krajského súdu z 24. februára 2016 a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu z 27. júna 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľka si zároveň uplatnila\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 60 000 € a úhradu trov konania.\nK návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka uvádza:\n„Sťažovateľka bola v dôsledku vyššie uvedených pochybení a rozhodnutí pozbavená\nsvojho jediného obydlia, dlhodobo vystavená existenciálnemu tlaku, čo malo neblahý vplyv\nna jej psychiku a zdravie. V podstate už niekoľko rokov každodenne musí riešiť rôzne súdne\nspory ktoré sa odvíjajú od rozhodnutí o vlastníctve bytu a materializujú sa v ďalších\npodaných žalobách voči jej osobe zo strany nových vlastníkov. Útrapy sťažovateľky preto\n\n5\n\nsťažovateľka vyčísluje na hodnotu 60 000 €, čo zodpovedá aspoň hodnote menšieho bytu,\nktorý jej bol postupom súdov fakticky odňatý.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu,\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 21 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť\nbez súhlasu toho, kto v ňom býva.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu z 9. júna 2015\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\n\n7\n\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto\nčasť jej sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu z 24. februára 2016\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\n\n8\n\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 24. februára 2016 potvrdil rozsudok\nokresného súdu z 9. júna 2015. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku, na odvolaciu\nargumentáciu sťažovateľky a následne na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolaním\nnapadnutého rozsudku uviedol vlastné právne závery:\n«Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ako aj vo vzťahu\nk odvolacím dôvodom navrhovateľky krajský súd dodáva, že okresný súd nemohol\nvychádzať zo záverov rozsudku Okresného súdu v Čadci z 05. 09. 2001, č. k. 8 C/216/00-99\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 22. 10. 2002 sp. zn. 8 C/1211/02-121,\nv ktorom bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02. 12. 1999 medzi kupujúcim\na\n\nna strane jednej a predávajúcim\n, správcom konkurznej podstaty úpadcu\n\n, v likvidácii, keďže predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť v zmysle\n§ 158 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje\núčastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.\nZ pripojeného spisu Okresného súdu Čadca č. k. 8 C/216/2000 vyplýva, že rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 22. 10. 2002, sp. zn. 8 C/1211/2002-122 bol označenému\núčastníkovi na strane odporcu pod por. č. 3\nkonkurznej podstaty\n\n, správcovi\n, v likvidácii doručený dňa 07. 01. 2003.\n\nZ výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 01. 10. 2002 sp. zn. 27-24 K 26/94 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok\núpadcu\n\nv likvidácii a zároveň bol uvedeným uznesením zbavený\n\n9\n\nfunkcie správcu\n\n, advokát... Uznesenie konkurzného súdu nadobudlo\n\nprávoplatnosť dňa 25. 10. 2002, kedy zanikla aj funkcia správcu konkurznej podstaty\n, advokátovi. Z uvedeného následne vyplýva, že rozsudok\nkrajského súdu z 22. 10. 2002 nemal byť\n\ndoručovaný, keďže\n\nuž účastníkom konania nebol. Následne v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka došlo\nk výmazu obchodnej spoločnosti s obchodným menom\n\n,\n\nv likvidácii..., z obchodného registra dňom 22. 04. 2003. K výmazu uvedenej spoločnosti\nz obchodného registra došlo bez právneho nástupcu. Z uvedeného potom vyplýva,\nže doručenie rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. 10. 2002 už v súčasnej dobe nie je\nmožné. Keďže nedošlo k účinnému doručeniu rozhodnutia súdu všetkým účastníkom\nkonania, rozsudok okresného súdu, v ktorom bola určená neplatnosť prevodu vlastníckeho\npráva k žalovanému bytu, na základe kúpnej zmluvy z 02. 12. 1999, nenadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť a nie je pre účastníkov ani „pre každého“ záväzný.\nVzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, súd v tomto prebiehajúcom konaní\notázku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu odporcami v rade 1/ a 2/ na\nzáklade uzavretej kúpnej zmluvy so správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorej vklad bol\npovolený pod č. V 1195/96 zo dňa 30. 11. 2006, následného prevodu vlastníckeho práva na\nzáklade kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 8101/2001 zo dňa 09. 10. 2001 a\nako aj vykonanej dražby, nemohol posúdiť ako predbežnú otázku v zmysle § 135 ods. 2 O. s.\np. V danom prípade sa totiž jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami v rade 1/\na 2/ od správcu konkurznej podstaty na základe zákona č. 328/91 Zb., ktoré v zmysle § 132\nods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodné považovať za nadobúdanie vlastníctva na základe\niných skutočností stanovených zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\nna zaužívanú súdnu prax (viď. napr. rozhodnutie Sou R NS č. 30-C 2762), podľa ktorej\nosoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol majetok\nzapísaný do konkurznej podstaty, stáva sa vlastníkom takého majetku bez zreteľa k tomu,\nči neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne i speňažený majetok v dobe speňaženia\nvlastnícky patril iným osobám.\nV prejednávanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že konkurzný súd\nopatrením č. k. 27-24 K 26/94-406a zo dňa 27. 10. 1999 udelil správcovi konkurznej\npodstaty súhlas na speňaženie bytu a nebytových priestorov, ktoré sú v majetku úpadcu\n\n10\n\na správcovi konkurznej podstaty sa ich napriek zverejnenej ponuke nepodarilo predať\ndoterajším nájomcom, za stanovených podmienok. Následne konkurzný súd opatrením č. k.\n27-24 K 26/94-413 zo dňa 23. 11. 1999 udelil správcovi konkurznej podstaty súhlas\nna predaj bytu z majetku úpadcu, a to záujemcom uvedeným v úradnom zázname\nz komisionálneho otvárania obálok zo dňa 23. 11. 1999 a za cenu stanovenú v úradnom\nzázname. Na základe uvedených rozhodnutí konkurzného súdu bol správca konkurznej\npodstaty oprávnený ako predávajúci uzavrieť kúpnu zmluvu (dňa 02. 12. 1999), predmetom\nktorého bol prevod vlastníctva k bytu č. 120, v ktorom boli nájomcovia navrhovateľka a jej\nbývalý manžel\n\n, na odporcov v rade 1/ a 2/. Krajský súd sa preto\n\nstotožňuje so záverom okresného súdu, že v prípade speňažovania majetku v rámci\nkonkurzného konania prebiehajúceho v zmysle Zákona č. 328/91 Zb., v rámci ktorého došlo\nk nadobudnutiu vlastníckeho práva k takémuto majetku odporcami v rade 1/ a 2/, títo\n(a ďalší nadobúdatelia) požívajú ochranu nadobudnutého vlastníckeho práva, v dôsledku\nčoho už v tomto čase (po skončení konkurzného konania) nie je možné preskúmavať\nsprávnosť postupu konkurzného súdu pri speňažovaní majetku úpadcu. Z uvedených\ndôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 1\nO. s. p. potvrdil.»\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\nOkresný súd rozsudkom z 9. júna 2015 zamietol návrh sťažovateľky. V odôvodnení\npoukázal na vykonané dokazovanie a tiež na skutkové zistenia, ktoré z vykonaných dôkazov\nvyplynuli. Následne uviedol tieto právne závery:\n\n11\n\n«Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že\n\ns manželkou\n\nmali možnosť kúpiť si byt, ktorý je predmetom tohto konania a to v rámci konkurzného\nkonania, od správcu konkurznej podstaty.\nSám správca konkurznej podstaty im takúto možnosť predostrel zaslaním ponuky.\ns manželkou požiadali o odkúpenie bytu, vedeli, že musia splniť\naj ďalšiu podmienku a to uhradiť kúpnu cenu bytu riadne a včas.\nspolu s manželkou kúpnu cenu bytu s prísl. riadne a včas\nneuhradili.\nNeuhradením kúpnej ceny bytu riadne a včas nájomcovia bytu nesplnili podmienku\npre nadobudnutie vlastníctva bytu, čím podľa názoru súdu ich nárok na kúpu bytu zanikol.\nZ uvedeného dôvodu bol následne byt\n\na iných nájomcov bytov\n\nspeňažené formou dražby.\nOdpredajom bytov tretím osobám nájomný pomer pôvodným nájomcom zostal\nzachovaný, zmenil sa len vlastník bytu.\nNásledne na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 27-24\nK 26/94 zo dňa 01. 10. 2002, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu\nsa obchodná spoločnosť s obchodným menom\nso sídlom\n\n.\n\nv zmysle § 68\n\nods. 4 Obchodného zákonníka, z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom\n22. 04. 2003 vymazala (bez právneho nástupcu).\n.. bola dňom 22. 4. 2003 vymazaná\nz Obchodného registra Okresného súdu Žilina, čo znamená, že prestala právne existovať –\nstratila právnu subjektivitu.\nNavrhovateľka sa podaným návrhom domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil,\nže spoločnosť\n\nv likvidácii... bola dňa 22. 04. 2003 t. j.\n\nku dňu svojho zániku a výmazu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina... vlastníkom\nbytu číslo 120 na 7. poschodí vchod číslo 5, v dome súpisné číslo 1171... a tento byť patrí\ndo majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je možné vykonať dodatočnú likvidáciu\nv zmysle § 75 a) Obchodného zákonníka.\nNavrhovateľka odkazovala na zákonné ustanovenie § 75a Obch. zák., ktoré\nza podmienok uvedených v uvedenom zákonnom ustanovení pripúšťa dodatočnú likvidáciu.\n\n12\n\nK zákonnému ustanoveniu § 75a Obch. zák. je potrebné dodať, že dodatočnou\nlikvidáciou spoločnosť\n\n.. vymazaná spoločnosť nenadobúda\n\nnaspäť pôvodnú právnu subjektivitu.\nRozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii je len menovaný likvidátor, ktorý\nlikvidátor pri likvidácii novo objaveného majetku postupuje v zmysle § 70 a nasl. Obch. zák.\na likviduje novoobjavený majetok spôsobom ustanoveným v Obchodnom zákone.\nZo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre likvidátora dodatočne objaveného\nmajetku vymazaného subjektu postup v zmysle zák. č. 182/1993 Zb. a zvlášť nie, ak nájomca\nbytu svoje právo s vyššie uvedeného zákona už raz nevyužil kvalifikovaným spôsobom.\nPokiaľ by sa navrhovateľka mala uchádzať o kúpu predmetného bytu v zmysle\nzák. č. 519/1991 Zb., neexistuje naliehavý záujem navrhovateľky na určení, že spoločnosť\n, „v likvidácii“ ku dňu svojho výmazu z Obchodného registra\nbola vlastníkom bytu a že byt patrí do majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je možné\nvykonať likvidáciu.\nTak, ako je vyššie uvedené, navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 21. 3. 2011\nuvádzala, že konaním odporcov v rade 1/ až 6/ bol navrhovateľke odňatý nárok\nna odkúpenie bytu, ktorý jej priznáva zákon č. 182/1993 Zb.\nV priebehu dokazovania nijak bližšie nešpecifikovala, akým spôsobom konaním\nodporcov v rade 1/ až 6/ bol navrhovateľke odňatý nárok na odkúpenie bytu, ktorý jej\npriznáva zákon č. 182/1993 Zb.\nSkutočnosti odlišné od preukázaného stavu vykonaným dokazovaním neboli\npreukázané.\nNavrhovateľka v konaní nepreukázala, odlišné ako preukázané podmienky pre kúpu\nuvedeného bytu do vlastníctva bytu nájomcov bytu a to\n\na jeho manželky\n\na že tieto odlišné podmienky mali za následok porušenie jej práv.\nV konaní sa jednoznačne preukázalo, že správca konkurznej podstaty postupoval\nv súlade so zák. č. 328/1991 Zb. a rozhodnutiami konkurzného súdu v Banskej Bystrici,\nrešpektujúc práva vlastníkov bytov v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z.\nNavrhovateľka a jej manžel neprejavili kvalifikovaný záujem o kúpu predmetného\nbytu, byt bol v súlade s rozhodnutím konkurzného súdu v Banskej Bystrici, v súlade\nso zákonom o konkurze a vyrovnaní odpredaný inej osobe ako nájomcom bytu.\n\n13\n\nVo veci je potrebné uviesť, že súd skúmal nielen to, či navrhovateľka má záujem\nna určení neplatnosti právneho úkonu (úkonov), ale či takéto určenie je spôsobilé\nobjektívne privodiť zmenu v právach navrhovateľky.\nTak, ako je vyššie uvedené, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27-24\nK 26/94 zo dňa 1. 10. 2002 bol zrušený konkurz a úpadca bol vymazaný z obchodného\nregistra (zanikol bez právneho nástupcu).\nPrinavrátenie\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nvymazanému\n\n-\n\nneexistujúcemu\n\nsubjektu\n\nneprichádza do úvahy.\nPokiaľ vychádzame so zák. ustanovenia § 34 ods. 2/ zák. č. 162/1995 Z. z.\nrozhodnutie súdu sa nemôže prejaviť ani zmenou v evidencii nehnuteľností, zvlášť za vyššie\nuvedeného skutkového stavu.\nĎalej je potrebné opätovne poukázať na osobitný charakter Zákona o konkurze\na vyrovnaní.\nTak, ako je prv uvedené, účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových práv\núpadcu, a to najmä nútenou likvidáciou majetku úpadcu uspokojiť v určitom pomere\na v určitom poradí pohľadávky veriteľov.\nTento osobitný charakter konkurzného konania sa prejavuje aj v osobitnom postupe\npri predaji majetku úpadcu, odrážajúcom sa v prelomení zásady „nemo plus iuris ad alium\ntransfere potest, quam ipse habet - nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako sám\nmá.\nNajvyšší súd SR rozhodnutím uverejneným v zbierke súdnych rozhodnutí Ro 48/2003\nvyslovil právny názor (a nielen on ale aj napr. Najvyšší súd ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002\na iné názory nielen súdne), že rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým boli schválené zásady\na postup predaja majetku úpadcu a ktorým konkurzný súd rovnakým spôsobom udelil súhlas\nsprávcovi podstaty, na predaj majetku z konkurznej podstaty je právoplatné rozhodnutie\nsúdu, ktorého vecnú správnosť nie je možné preskúmavať v inom konaní (čiže ani v tomto).\nUvedený právny názor korešponduje nielen s ďalšími rozhodnutiami súdov\nSlovenskej, či Českej republiky, ale aj s právnymi názormi odbornej verejnosti vôbec.\nOkresný súd Žilina si uvedený právny názor osvojil a pri rozhodovaní z neho\nvychádzal.\n\n14\n\nSledujúc účel konkurzného konania a uvedenú zásadu je potrebné dodať, že účelom\nkonkurzného konania je konečné a nezvratné vyporiadanie úpadcovho majetku.\nZákladnou povinnosťou správcu konkurznej podstaty ja vykonať súpis majetku\núpadcu a zaradiť doň všetok majetok, ktorý dôvodne patrí úpadcovi.\nVylúčenie veci z konkurznej podstaty je možné len vylučovacou žalobou.\nPokiaľ vec nie je z podstaty vylúčená, platí nevyvrátiteľná domienka, že vec je\nvo vlastníctve úpadcu.\nAk by aj navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem je potrebné dodať,\nže osoba, na ktorú bol prevedený majetok z konkurznej podstaty sa stáva vlastníkom\nbez ohľadu na to, čo neskôr vyšlo najavo (a to aj vtedy, ak spísaný majetok patril inej\nosobe).\nVec je nadobúdaná z konkurznej podstaty bez tiarch.\nPREDAJ MAJETKU zaradeného do konkurznej podstaty je možné považovať\nza originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva aj v prípade, keby bol v rozpore\ns inými zákonmi (a aj so zák. č. 182/1993 Zb.).\nAj keby navrhovateľka splnila podmienku § 80 písm. c/ OSP je treba pri určovaní\nprihliadať na to, že prvá zmena vlastníctva z pôvodného vlastníka – úpadcu\n.. na manželov Igora a\n\nbola vykonaná na základe\n\nzák. č. 328/1991 Zb. a v súlade s ním.\nTakýto spôsob nadobúdania vlastníckeho práva je nazývaný tiež ako originárne\nnadobudnutie vlastníckeho práva, čím v konkrétnom prípade ide o platný nadobúdací titul\nvlastníckeho práva v prospech manželov – odporcov v rade 1/, 2/ Igora a\nuž v roku 1999.\nKeďže sa jednalo o vyššie uvedený spôsob prevodu práva z konkurznej podstaty,\nrodina Igora a\n\ntakto v súlade so zákonom nadobudla predmetný byt\n\na stali sa riadnymi vlastníkmi bytu.\nNa základe uvedeného zaniklo vlastnícke právo dnes už vymazaného subjektu –\npôvodného vlastníka bytu – úpadcu\n\n..\n\nInak povedané ku dňu výmazu úpadcu\n\n.. z\n\nObchodného registra Okresného súdu Žilina, úpadca\n\n..\n\nnebol už vlastníkom uvedeného bytu.\n\n15\n\nOkresný súd v Čadci rozsudkom 8 C 216/2000-99 zo dňa 5. 9. 2001 a Krajský súd\nv Žiline rozsudkom 8 Co 1211/2002-129 zo dňa 22. 10. 2002 rozhodoval o neplatnosti\nzmluvy v čase, kedy ešte neboli judikované právne názory Najvyššieho súd Slovenskej\nrepubliky, iných súdov, neboli známe ani právne názory odbornej verejnosti.\nRešpektujúc vyššie uvedenú judikatúru týkajúcu sa nadobúdania vlastníckeho práva\nv zmysle zák. č. 328/19991 Zb. Okresný súd Žilina zaujal názor, že manželia – odporcovia\nv rade 1/ a 2/ Igor a\n\nnadobudli predmetný byt s prísl. v súlade\n\nso zákonom, čím sa stali riadnymi vlastníkmi predmetného bytu, nezávisle na tom, aký\nprávny názor zaujal Okresný súd v Čadci, či Krajský súd v Žiline.\nPokiaľ následne predmetný byt bol prevádzaný na ďalších vlastníkov bytu –\nodporcov v rade 3/ až 6/ kúpnymi zmluvami, či dobrovoľnou dražbou, nemôžeme\ns poukazom na závery prezentované navrhovateľkou o porušení jej práv tvrdiť, že uvedené\nnásledné prevody sú z prezentovaného dôvodu navrhovateľkou neplatné.\nSúd zastáva názor, že pokiaľ by sa aj v konaní preukázalo, že akýkoľvek ďalší prevod\nvlastníctva bytu, ale len s manželov – odporcov v rade 1/ a 2/ Igora a\nna ďalších vlastníkov bytu (na odporcov v rade 3/ až 6/) je neplatný z akéhokoľvek iného\nprávneho dôvodu, na takomto výroku rozsudku súdu nemôže mať navrhovateľka žiaden\nnaliehavý právny záujem, pretože vlastníkom bytu s prísl. by sa nestal úpadca, z vyššie\nuvedených dôvodov.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky ako celok\nzamietol.\nNa záver je potrebné ešte dodať, že rozsudkom Okresného súdu Čadca 8 C\n216/2000-99 zo dňa 5. 9. 2001 bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 2. 12. 1999\nmedzi predávajúcim\nkupujúcimi\n\n(správcom konkurznej podstaty) a\na\n\n, ktorou bol odpredaný\n\npredmetný byt do vlastníctva kupujúcich je neplatná a iné.\nNa základe odvolaní účastníkov konania bolo rozsudkom Krajského súdu Žilina\n8 Co 1211/2002-129 zo dňa 22. 10. 2002 okrem iného rozhodnuté aj tak, že vyššie uvedený\nvýrok rozsudku Okresného súdu v Čadci v časti neplatnosti zmluvy bol potvrdený.\nVzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, doručenie či nedoručenie\nrozsudku Krajského súdu Žilina ktorému-koľvek účastníkovi konania a skúmanie následkov\n\n16\n\nuvedeného sa javí pre konanie o návrhu navrhovateľky za takejto dôkaznej a právnej\nsituácie ako nepodstatné.»\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s napadnutým\nrozsudkom okresného súdu vyplýva, že konajúce súdy sa vecou sťažovateľky riadne\nzaoberali, že príslušné právne normy interpretovali a aplikovali ústavne konformným\nspôsobom, uviedli, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadili a svoje rozhodnutia\ntiež zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnili a na všetky pre posúdenie veci\nkľúčové argumenty sťažovateľky poskytli podľa názoru ústavného súdu náležitú odpoveď.\nKonajúce súdy postupovali ústavne akceptovateľne, ak skúmali, či rozhodnutia v konaní\no určenie neplatnosti prvotného prevodu sú právoplatné a predstavujú vec rozsúdenú\n(res iudicata). S prihliadnutím na relevantnú judikatúru konajúce súdy uviedli argumentáciu\ntýkajúcu sa originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva predajom majetku úpadcu\nv konkurze. Konajúce súdy uviedli aj úvahy týkajúce sa nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu sťažovateľky v zmysle § 80 písm. c) OSP na určení, že predmetný byt bol\nvo vlastníctve pôvodného vlastníka v čase jeho zániku. Uvedené právne závery krajského\nsúdu v spojení s okresným súdom ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a ani zjavne\nneodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné. Uvedené právne závery sú zároveň\ndostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí návrhu sťažovateľky.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľky, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla v rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (porovnaj m. m.\nIV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľka uvádza v sťažnosti,\nsú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľky\nna predmet sporu. Sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré\n\n17\n\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky\npodľa ústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti v napadnutom rozsudku krajského súdu\na v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ktoré by indikovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva podľa čl. 21 ústavy alebo práva podľa čl. 8 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 21 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu z 27. júna 2017\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n18\n\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľky, ktorými odôvodňovala prípustnosť dovolania\nv súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. c) OSP, sledujúc pritom skutočnosť,\nči nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na dovolaciu argumentáciu\nsťažovateľky a uviedol:\n«11. Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C. s. p., s prihliadnutím na základné\nprincípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C. s. p., najvyšší súd posudzoval\npodmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania\ndovolania (13. máju 2016), teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „O. s. p.“).\n12. Vzhľadom na to, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým\nbol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky\nuvedené v ustanoveniach § 238 ods. 2 a 3 O. s. p., bolo by dovolanie žalobkyne prípustné\niba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v\n§ 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil.\n13. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje nedostatočne odôvodnené, dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna\nveta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\n\n19\n\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku“.\n14. Uvedené\n\nstanovisko\n\npovažuje\n\ndovolací\n\nsúd\n\nza\n\nplne\n\nopodstatnené\n\naj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na\ndaný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety, ktorá predstavuje krajnú\nvýnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré\nmajú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký\nprípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak\nzásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu však obsahuje vysvetlenie\ndôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd v posudzovanej\nveci postupoval v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p., pričom postačujúco reagoval\naj na podstatné odvolacie námietky žalobkyne (viď posledné dve strany rozsudku). Za vadu\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n15. Žalobkyňa videla odňatie možnosti konať pred súdom taktiež v tom, že si nemohla\nuplatniť a vykonať právo priznané jej rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn.\n8 C 216/2000 z 5. septembra 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n8 Co 1211/2002 z 22. októbra 2002, nakoľko sa nesprávnym postupom súdu zabránilo\ntomu, aby na uvedených rozsudkoch bola riadne vyznačená doložka právoplatnosti\na vykonateľnosti. Táto jej námietka je ale neopodstatnená. V prípade, že ňou poukazuje\nna nesprávnosť postupu súdu pri doručovaní rozsudku vo veci Okresného súdu Čadca\nsp. zn. 8 C 216/2000, teda v inom konaní, prehliada, že skúmať existenciu vady v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. možno len vo vzťahu k dovolaním napadnutému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo. Pokiaľ má za to, že k odňatiu možnosti\nkonať pred súdom došlo tým, že súdy nesprávne vyriešili otázku právoplatnosti vyššie\nuvedených rozsudkov, vidí odňatie možnosti pred súdom konať v tom, ako súdy posúdili vec\n\n20\n\npo právnej stránke. Ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ale odňatie možnosti konať\npred súdom výslovne dáva do súvislosti len s faktickou činnosťou súdu (s jeho procesným\npostupom v konaní) a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom\nrozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho\nalebo procesného predpisu na zistený skutkový stav, a ktoré je vyjadrené v rozhodnutí,\nsa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia jeho\nprocesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci\nsúdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu všeobecne\npovažované za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), ktorým možno\nodôvodniť procesne prípustné dovolanie (o taký prípad v prejednávanej veci nešlo), zároveň\nje ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), lebo ním súd\nneznemožňuje účastníkovi konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia\na neodníma mu možnosť pred súdom konať.\n16. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva\nz ustanovení § 238 O. s. p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. v dovolacom konaní\nnevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne ako procesné neprípustné (§ 447\npísm. c/ C. s. p.) bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku.»\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní smerujúcom proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\nktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľkou označenými\n\n21\n\nprávami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti v napadnutom uznesení najvyššieho súdu\na v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ktoré by indikovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva podľa čl. 21 ústavy alebo práva podľa čl. 8 dohovoru.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "byt-zmluva o prevode vlastníctva bytu", "nájom a podnájom-nájomná zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť obydlia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "predkupné právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c8e64d63-414d-4b58-9166-a6dff1423dba:1d8d2275-49a0-47e5-afdf-282df5c3f8d2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5111209466.3", "spisova_znacka": "7Co/677/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/677/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5111209466.3"}], "citovane_v": []}