{"guid": "ussr:b80105f4-b458-4550-bdb4-17b357400c2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. IV. ÚS 67/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b80105f4-b458-4550-bdb4-17b357400c2e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 67/2019-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n, a\n,\n\n.,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Milanom\n\nSlebodnikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 Er 5144/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 Er 5144/2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Er 5144/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\na\n\n, priznáva finančné\n\nzadosťučinenie každému jednotlivo v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e\nOkresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e\na\n\np o v i n n ý nahradiť\n\n, trovy konania v sume 632,12 € (slovom šesťstotridsaťdva\n\neur a dvanásť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Milana Slebodníka, Štúrova 20,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu okresného súdu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 Er 5144/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú z titulu dedenia\npo zomrelom povinnom účastníkmi napadnutého exekučného konania o vymoženie sumy\n12 485,70 € na základe exekučných titulov – 6 rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky\nKošice, ktorými bolo pôvodnému povinnému ako samostatne zárobkovo činnej osobe\npredpísané poistné na nemocenské, dôchodkové a invalidné poistenie a penále\nza neuhradené poistné.\n\n2\n\n3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti popísali priebeh napadnutého konania, pričom\nv podstatnom uvádzajú:\n„Zo skutkového stavu uvedeného v tejto sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v konaní,\nktoré je vedené pred Okresným súdom Košice I, ktorého účastníkmi sme aj my, dochádza\nk prieťahom. Účastníkmi konania sme sa stali po smrti povinného\n\n,\n\nktorý zomrel dňa\n\nsú\n\n. Dedičmi po nebohom\n,\n\n.,\n\n, trvale bytom\n, trvale bytom\n\n;\n\n, trvale bytom\n, trvale bytom\n\n;\n\n;\n\n,\n,\n\n.\n\nSťažovatelia sa domnievame, že naša vec nie je skutkovo a právne natoľko zložitá,\naby o nej súd nedokázal v primeranej lehote rozhodnúť. V tomto prípade ide navyše\no rozhodnutie o odvolaní, kde v prvoinštančnom konaní dokázal súd o námietkách proti\nexekúcii rozhodnúť v lehote dvoch mesiacov. Od podania odvolania uplynulo už viac než\nštyri a pol roka bez toho, aby súd o odvolaní rozhodol. Vzhľadom na to, že ide\no rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní,\ndošlo v tejto veci k značným prieťahom. Súd rozhoduje v tomto prípade o námietkach proti\nexekúcii niekoľkonásobne dlhšie, ako v iných obdobných prípadoch. S poukazom\nna uvedené nie je možné odôvodňovať doterajšie trvanie konania zložitosťou veci.\nMedzičasom dokonca povinný\n\nzomrel a na jeho miesto sme nastúpili\n\nmy sťažovatelia, spolu s ďalšími jeho dedičmi. Zo súdneho spisu sp. zn. 16 Er/5144/2013\nnevyplýva, že by súd vo veci riadne konal. V označenej veci tak dochádza k prieťahom\nv konaní, ktoré sú spôsobené nečinnosťou súdu a nie procesnou pasivitou účastníkov\nkonania.\nV označenej veci ide o nútený výkon rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice a Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorý sa osobitne nelíši od iných\nexekučných konaní, kde je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorého\nsprávnosť a zákonnosť je povinným spochybňovaná. Toto konanie však má pre nás\nďalekosiahle následky, pretože jeho výsledok bude mať s ohľadom na § 470 Občianskeho\nzákonníka vplyv na veľkosť nášho dedičstva po našom nebohom otcovi.\n\n3\n\nMimoriadne neefektívny a pomalý postup súdu v tejto veci, kedy je celé jeho konanie\nprakticky už od roku 2014 poznačené značnými prieťahmi, spôsobil to, že súd ani po viac\nnež štyri a pol roku od podania odvolania o odvolaní nerozhodol. Týmto konaním\ns prieťahmi Okresný súd Košice I nielen hrubo porušuje naše základné ľudské práva\ngarantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd\na Dohovorom o ochrane ľudských práv, ale svojou nečinnosťou nás dlhodobo udržuje\nv stave právnej neistoty o tom, v akom rozsahu na nás prejdú dlhy nášho otca.\nPri efektívnom a primerane rýchlom postupe súdu bolo možné o odvolaní rozhodnúť\nprakticky po pár mesiacoch, rovnako ako bolo rozhodnuté o námietkach vyšším súdnym\núradníkom. Súd však vo veci počas celého tohto obdobia nekonal, a teda konanie pred\nsúdom je poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku nečinnosti súdu. K nečinnosti súdu\ndochádza prakticky od 21. 05. 2014 až doteraz, kedy súd zaslal odvolanie povinného\noprávnenému. Po tomto dátume nemáme vedomosť o akejkoľvek činnosti súdu, ktorá by\npriamo smerovala k rozhodnutiu o odvolaní.“\n4. Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia v sume\npo 2 000 € pre každého s týmto odôvodnením:\n„... Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že postup Okresného súdu Košice I vo veci\n16 Er/5144/2013 je v rozpore so všetkými zásadami civilného procesného práva, týkajúcimi\nsa postupu súdu v začatom konaní a akýmikoľvek zásadami hospodárnosti alebo\nefektívnosti úkonov súdu. Toto súdne konanie trpí značnými prieťahmi vyvolanými priamo\nsúdom, a tak dochádza k hrubému porušovaniu našich práv.\nSťažovatelia žiadame zohľadniť značnú dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi\nspojenú nemajetkovú ujmu, ktorá nám vznikla v dôsledku obáv o ochranu našich práv,\npocitu právnej neistoty, psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky\nkonania. Ak by súd postupoval bez prieťahov, mohol už dávno vo veci rozhodnúť a odstrániť\ntak stav našej právnej neistoty. Predmetom konania je vymoženie sumy 12.485,70 € spolu\ns trovami exekúcie, pričom súd v konaní nerozhoduje o právne mimoriadne zložitej veci.\nVzhľadom na uvedené je rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym\núradníkom v exekučnom konaní enormne zdĺhavé a poznačené značnými prieťahmi\nna strane Okresného súdu Košice I.\n\n4\n\nNa základe týchto skutočností sa domnievame, že by nám malo byť priznané\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške po 2.000 € pre každého z nás.“\n5. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný\nsúd po prijatí ich ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ich\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre každého\nz nich a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľov\n6.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. IV. ÚS 67/2019-20 zo 7. februára 2019 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 38/1993 Z. z.“) prijal na ďalšie konanie.\n7. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi\na predbežne prerokovaná 7. februára 2019 v IV. senáte ústavného súdu. Sudcovi\nLadislavovi Oroszovi 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu.\nV zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra\n2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec s účinnosťou od 16. októbra 2019 prerozdelená\na náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\nsudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná\na rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu),\nPeter Straka (sudca spravodajca) a Martin Vernarský.\n\n5\n\n8. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného\nsúdu k ústavnej\n\nsťažnosti\n\npísomne\n\nvyjadril\n\npredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\nprípisom\n\nsp. zn. 1 SprV 29/2019 z 18. januára 2019, ktorý v relevantnej časti svojho vyjadrenia\nuviedol:\n„Konanie vo veci sp. zn. 16 Er/5144/2013 sa začalo 15. 8. 2013. Sťažovatelia\nv konaní vystupujú na procesnej strane povinného. Predmetom konania je vykonanie\nexekúcie na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,\nSociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave.\nVec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Vekrbauerovej.\n... Je pravdou, že súd o odvolaní proti uzneseniu sp. zn. 16 Er/5144/2013-71\nz 17. 2. 2014 doposiaľ nerozhodol. Stalo sa tak z dôvodu dlhodobej značnej zaťaženosti\nexekučného úseku a jednak z dôvodu, že medzičasom bol súdu doručený návrh\nna pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom musel súd\nrozhodnúť ako o prvom. Potom zomrel povinný a súd musel čakať na potvrdený okruh\núčastníkov konania na strane povinného. Až keď uznesenie sp. zn. 16 Er/5144/2013-127,\nktorým súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s dedičmi povinného nadobudne\nprávoplatnosť, bude môcť súd rozhodovať o došlých procesných návrhoch a opravných\nprostriedkoch.\nPodľa názoru súdu, sťažovatelia\n\na\n\nboli pribratí do exekučného konania až uznesením sp. zn. 16 Er/5144/2013-127\nz 10. 6. 2019, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, preto ich sťažnosť v predmetnej veci je\npodaná predčasne a navyše nevyužili prostriedky na zabezpečenie nápravy cestou\nOkresného súdu Košice I (poznámka: nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi\nokresného súdu).\nNa základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.“\n9. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľom, ktorí v reakcii v prípise z 27. septembra 2019 zdôraznili, že\n„ani k dnešnému dňu nebolo preskúmavané konanie právoplatne skončené. Z toho vyplýva,\nže okresný súd v období od 02. apríla 2014 (podanie odvolania) do súčasnosti nedokázal\norganizovať procesný postup plynulo a efektívne tak, aby sa odstránil stav právnej neistoty,\n\n6\n\nkvôli ktorému sa naň obrátil účastník konania so žiadosťou o rozhodnutie. Takýto postup\nokresného súdu nemožno ospravedlniť dôvodmi obsiahnutými vo vyjadrení jeho predsedu.\n(dlhodobá zaťaženosť okresného súdu na exekučnom úseku, pozn.)“. V závere podania\nsi sťažovatelia uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej\nsume 793,51 €.\n10. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 18. januára 2019 oznámil ústavnému súdu,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili\naj sťažovatelia, ktorí vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným\nsúdom vo svojom vyjadrení z 25. septembra 2019.\n11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n12. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil takýto priebeh napadnutého\nkonania:\n- právny predchodca sťažovateľov (otec) vystupoval v napadnutom exekučnom\nkonaní ako povinný. Exekučným titulom v predmetnej veci boli rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočky Košice (oprávnený), ktorými bolo povinnému predpísané poistné\nna nemocenské, dôchodkové a invalidné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe\na penále za neuhradené poistné v celkovej sume 12 485, 70 €. Ide o rozhodnutia:\n- sp. zn. 700-3440003212-GC04/12 z 25. júla 2012,\n- sp. zn. 700-3413153512-GC04/12 z 25. júla 2012,\n- sp. zn. 700-3414720012-GC04/12 z 19. novembra 2012,\n- sp. zn. 700-3440003312-GC04/12 z 25. júla 2012,\n\n7\n\n- sp. zn. 700-3413153912-GC04/12 z 25. júla 2012,\n- sp. zn. 700-3411568013-GC04/13 zo 7. júna 2013;\n- návrh na vydanie poverenia na výkon exekúcie bol okresnému súdu doručený\n4. septembra 2013;\n- 18. decembra 2013 boli okresnému súdu predložené námietky povinného proti\nexekúcii;\n- podaním doručeným 12. decembra 2013 sa k námietkam vyjadrila oprávnená;\n- 7. januára 2014 povinný doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie,\nv ktorom povinný uplatnil námietku premlčania;\n- uznesením sp. zn. 16 Er 5144/2013 zo 17. februára 2014 okresný súd námietky\npovinného zamietol a v odôvodnení uviedol, že námietka premlčania mala byť uplatnená\nv základnom konaní, a preto na ňu exekučný súd už nemôže prihliadať;\n- povinný podal 2. apríla 2014 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nzo 17. februára 2013;\n- k odvolaniu sa oprávnený vyjadril podaním doručeným okresnému súdu\n21. mája 2014;\n- podaním doručeným 5. júna 2015 povinný oznámil okresnému súdu, že prebieha\nduplicitné vymáhanie pohľadávok podľa rozhodnutí sp. zn. 700-3440003312-GC04/12\nz 25. júla 2012 (penále) a sp. zn. 700-3440003212-GC04/12 z 25. júla 2012 (poistné).\nUvedené rozhodnutia boli zrušené a vrátené správnemu orgánu na základe protestu\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave rozhodnutím ministra práce sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) v konaní o rozklade z 11. marca 2015;\n- oznámením z 30. apríla 2015 oprávnená oznámila povinnému postúpenie\npohľadávok na Slovenskú konsolidačnú a. s. k 17. februáru 2015;\n- 7. júla 2015 podal exekútor návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného\nz titulu postúpenia vymáhaných pohľadávok;\n- 3. augusta 2015 povinný opätovne požiadal o zastavenie exekúcie s odôvodnením,\nže rozhodnutím ministra z 11. marca 2015 boli zrušené skôr uvedené (bod 9) rozhodnutia\na vec bola vrátená na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa;\n- okresný súd uznesením z 1. februára 2016 pripustil vstup Slovenskej\nkonsolidačnej, a. s., do konania na miesto oprávneného;\n\n8\n\n- povinný podal 21. marca 2016 odvolanie proti tomuto uzneseniu s odôvodnením,\nže exekučné tituly boli zrušené;\n- 29. marca 2016 sa pôvodná oprávnená proti uzneseniu o pripustení vstupu\ndo konania odvolala s poukazom na to, že podaním doručeným okresnému súdu\n20. júla 2015 požadovala zastavenie exekúcie v časti zrušených rozhodnutí (uvedených\nv bodoch 1 a 4 návrhu na vykonanie exekúcie), a preto nemal byť pripustený vstup\npostupníka aj vo vzťahu k týmto zrušeným rozhodnutiam (v exekúcii pohľadávok\nuvedených v bodoch 2, 3, 5 a 6 žiadala v exekúcii pokračovať);\n- podaním z 11. júna 2018 sťažovatelia požiadali o vstup do konania po zomrelom\npovinnom z titulu dedenia;\n- uznesením z 10. januára 2019 okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní\ns dedičmi povinného – sťažovateľmi;\n- listom z 15. januára 2019 okresný súd zaslal odvolanie pôvodného povinného\nz 29. marca 2016 na vyjadrenie Sociálnej poisťovni a odvolanie Sociálnej poisťovne\nz 29. marca 2016 sťažovateľom na vyjadrenie.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánoch ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\n\n9\n\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n16. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 194/2019).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(sp. zn. IV. ÚS 221/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava\ncivilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom\n\n10\n\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).\n21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z § 117 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.\n22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Pričom v zmysle § 5 SSP sa týmto základným princípom civilného sporového\nkonania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je\npremietnutý\n\ndo\n\nďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku,\n\nCivilného\n\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018)\n\n11\n\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd\naj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že exekučné konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných\nsúdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. V kontexte\nuvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd právnu alebo skutkovú\nzložitosť veci nenamietal.\n25. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré\nby signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov ako účastníkov\nkonania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľov za zistené\nzbytočné prieťahy posudzovaného konania.\n26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré\n\nnevedie\n\nefektívne\n\nk\n\nodstráneniu\n\nprávnej\n\nneistoty\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n27. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní\ndospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania sa v období od jeho začatia, teda\nod septembra 2013 až do novembra 2018, keď sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť,\n\n12\n\nvyskytli obdobia, ktoré by bolo možné posúdiť ako zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené\nnekonaním okresného súdu.\n28. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd za obdobie nečinnosti okresného\nsúdu považuje obdobie od 21. mája 2014, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenia\noprávneného k odvolaniu povinného proti uzneseniu o zamietnutí námietok (o námietkach\npovinného rozhodol vyšší súdny úradník, pozn.) až do podania ústavnej sťažnosti,\nt. j. od 27. novembra 2018, v rámci ktorého okresný súd nebol schopný viac ako 4 roky\na 6 mesiacov rozhodnúť o podanom odvolaní. Skutočnosť, že v danom období došlo\nk zmene účastníka konania na strane oprávneného a následne aj na strane povinného,\nv nadväznosti na čo bol okresný súd povinný prioritne rozhodnúť o návrhoch na zmenu\njednotlivých\n\núčastníkov\n\nkonania,\n\nnečinnosť\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv tomto\n\nprípade\n\nneospravedlňuje, a to z nasledujúcich dôvodov.\n29. Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného bol okresnému súdu\ndoručený 7. júla 2015, teda okresný súd mal časový priestor v trvaní viac ako rok na to,\naby o podanom odvolaní rozhodol, čo sa však nestalo. Následne okresnému súdu trvalo\ntakmer 7 mesiacov, kým uznesením rozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania\nna strane oprávneného (1. februára 2016, pozn.). Proti predmetnému uzneseniu bolo podané\nodvolanie povinným (21. marca 2016), ako aj pôvodnou oprávnenou (29. marca 2016).\nO predmetných odvolaniach nebolo do podania ústavnej sťažnosti, t. j. viac 2 roky\na 7 mesiacov rozhodnuté.\n30. Dňa 29. marca 2017 zomrel pôvodný povinný v napadnutom konaní.\nNávrh na vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom bol okresnému súdu\ndoručený 11. júla 2018. Týmto dňom sa okresný súd prvýkrát dozvedel o smrti pôvodného\npovinného a presnom okruhu dedičov po nebohom pôvodnom povinnom. Po 6 mesiacoch\nodo dňa doručenia návrhu na vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom,\nt. j. až po podaní ústavnej sťažnosti, okresný súd uznesením sp. zn. 16 Er 5144/2013\nz 10. januára 2019 rozhodol, že pokračuje v exekučnom konaní s dedičmi povinného.\n\n13\n\n31. Ústavný súd konštatuje, že nečinnosť okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu\no návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného v trvaní 7 mesiacov a na to\nnadväzujúca nečinnosť okresného súdu spočívajúca v jeho neschopnosti predložiť spis\nna rozhodnutie o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu v trvaní 2 rokov a 7 mesiacov (obdobie\ndo podania ústavnej sťažnosti, o odvolaní nie je ku dňu prijatia tohto rozhodnutia stále\nrozhodnuté, pozn.), ako aj nečinnosť okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu\nna vstup do konania po zomrelom pôvodnom povinnom v trvaní 6 mesiacov sa negatívne\nodrazila na možnosti okresného súdu rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí\nnámietok pôvodného povinného (o ktorom súd nerozhodol už viac ako 4 roky a 6 mesiacov,\npozn.), keďže pri takomto rozhodovaní okresný súd musí mať ustálený okruh účastníkov\nkonania, v nadväznosti na čo ústavný súd samotné zmeny na strane účastníkov konania\na s tým súvisiacu potrebu vykonať vo veci určité procesné úkony nepovažoval\nza ospravedlniteľný dôvod vzniku zbytočných prieťahov na strane okresného súdu\nv súvislosti s rozhodovaním o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí námietok povinného.\n32. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o predčasnosti\npodania ústavnej sťažnosti sťažovateľmi z dôvodu, že sťažovatelia boli do napadnutého\nkonania pribratí až uznesením okresného súdu sp. zn. 16 Er 5144/2013 z 10. januára 2019,\nústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. Plz. ÚS 2/2016 z 29. júna 2016, podľa\nktorého „Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj tým fyzickým\nosobám alebo právnickým osobám, ktorým exekučný súd neodôvodnenou nečinnosťou\nbráni stať sa účastníkom exekučného konania.“ Zároveň ústavný súd dodáva, že v súvislosti\nso zmenou účastníkov konania na základe univerzálnej sukcesie si môžu sťažovatelia\nuplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto\nzmene predchádzalo (napr. I. ÚS 197/05 alebo IV. ÚS 251/08). Ústavný súd pritom\nvychádza zo skutočnosti, že v takýchto prípadoch v dôsledku zmeny účastníka konania\nnedochádza ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako to je pri zámene účastníkov),\n\n14\n\nale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu\n(m. m. I. ÚS 52/01). S prihliadnutím na tento záver ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia\nsi (mohli) môžu uplatňovať svoje právo na konanie bez zbytočných prieťahov, resp. právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene\npredchádzalo, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj pre určenie sumy finančného\nzadosťučinenia.\n33. Vo vzťahu k námietke okresného súdu o jeho neprimeranej zaťaženosti, vysokom\nnápade vecí a náročnosti agendy ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n34. Už len pre úplnosť ústavný súd k argumentácii predsedu okresného súdu o tom,\nže sťažovatelia nevyužili postup podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neobrátili sa na predsedu\nsúdu so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní, zdôrazňuje, že v súlade s judikatúrou\nESĽP (rozsudok ESĽP z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 30189/07, Ištván a Ištvánová proti\nSlovenskej republike) sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi súdu\npodľa ustanovení zákona o súdoch nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy\nna účely čl. 35 ods. 1 dohovoru. Nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu\npreto nebránilo ústavnému súdu sa ústavnou sťažnosťou vo veci namietaného porušenia\npráv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v tomto procesnom štádiu\nmeritórne zaoberať.\n\n15\n\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n35. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n36. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n37. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou tiež domáhali, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte\nprávoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu,\naby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 5144/2013 konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n38. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\n\n16\n\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(sp. zn. IV. ÚS 210/04).\n40. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždý v sume 2 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n41. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n42. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú nečinnosťou okresného súdu, povahu a rozsah práv\nsťažovateľov, ktoré boli porušené, a predmet konania, ktorým je výkon rozhodnutia\na význam konania pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je\nspravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia každému sťažovateľovi jednotlivo v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n43. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n\n17\n\n44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n45. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im\nvznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovatelia si\nuplatnili túto náhradu trov konania v celkovej sume 793,51 €, a to za tri úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie\nústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej) vrátane režijného paušálu a dane z pridanej\nhodnoty.\n46. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,\n§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018\nv sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018\nv sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019\nv sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019\nv sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná\nsuma 526,77 € (2x prevzatie a príprava – 76,75 €, t. j. 153,30 €; 2x podanie ústavnej\nsťažnosti – 76,75 €, t. j. 153,30 €; 2x vyjadrenie – 81,66 €, t. j. 163,33 €; 4x režijný paušál\nza rok 2018 – 9,21 €, t. j. 36,84 €; 2x režijný paušál za rok 2019 – 9,80 €, t. j. 19,60 €) bola\nnavýšená o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane\nz pridanej hodnoty. Ústavný súd tak priznal sťažovateľom náhradu trov konania\nvo výške 632,12 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\n47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n18\n\nVII.\n48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/5144/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:308c82e5-d255-4698-880b-60a5a8e23a83", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:308c82e5-d255-4698-880b-60a5a8e23a83"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:299c06f6-b6d6-4698-adb8-f974713a437f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2"}, {"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}]}