{"guid": "ussr:120fe643-bc96-43c5-af1a-683e25053825", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 664/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 664/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 664/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47", "nazov": "čl. 47 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/120fe643-bc96-43c5-af1a-683e25053825", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 664/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bickom,\n\nDukelská 972/7-3, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 113/2017 z 27. júna 2018 a rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 20 S 52/2016 z 20. marca 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n9. novembra 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bickom, Dukelská 972/7-3,\nPovažská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47\na čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžsk 113/2017 z 27. júna 2018\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 S 52/2016 z 20. marca 2017 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že na základe kontroly odvodu\npoistného vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočkou Senica bolo sťažovateľovi\nako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na nemocenské, starobné\na invalidné poistenie za obdobie júl 2006 až december 2008 v celkovej sume 2 188,60 €.\nNásledne Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím z 3. marca 2015\npredpísala sťažovateľovi penále za včas a riadne nezaplatené poistné za obdobie júl 2006\naž december 2008 v sume 2 072,19 €. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie,\no ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 32554-3/2015/Ba\nzo 17. júna 2015 tak, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.\nProti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu podal sťažovateľ správnu žalobu,\nargumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu mu pochybením\nSlovenskej pošty, a. s., nebolo riadne doručené, ako aj z dôvodu nespokojnosti s výškou\nvyrubeného penále (bez bližšieho špecifikovania prípadnej nesprávnosti výpočtu, pozn.)\na namietal aj nedodržanie zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 107\nods. 1 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. b) SSP a k žalobným námietkam uviedol:\n„... skutočnosť či bola na samotnom rozhodnutí vyznačená právoplatnosť správne\nbola by právne významná len v prípade, ak by žalobca nepodal opravný prostriedok v\nlehote dvoch mesiacov resp. od nesprávneho vyznačenia právoplatného rozhodnutia a tým\nby mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo v danom prípade nebolo zistené, nakoľko\nžalobca podal žalobu v lehote.\n... doručovanie zo strany Sociálnej poisťovne bolo vykonané riadne podľa\nustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a tak isto aj bola riadne vyznačená\n\n2\n\nprávoplatnosť na napadnutom rozhodnutí, keďže podľa uvedeného ustanovenia sa považuje\nrozhodnutie doručené na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Pokiaľ pošta pochybila\npri oznamovaní odbernej lehoty, je táto skutočnosť bezvýznamná vo vzťahu k Sociálnej\npoisťovni ako žalovanému subjektu...\n... V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaná nedodržala zákonnú lehotu\nna vydanie rozhodnutia o jeho odvolaní, sa krajský súd stotožňuje s vyjadrením žalovanej,\nv ktorom uvádza, že žalobcovi bolo z dôvodu jeho rozsiahlych námietok oznámené, že ide\no mimoriadne zložitý prípad a Sociálna poisťovňa predĺžila lehotu na vydanie svojho\nrozhodnutia o 60 dní, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 15. mája 2015, doručeným\nmu dňa 29. mája 2015. Aj v prípade, že by Sociálna poisťovňa nepristúpila k tomuto\npredĺženiu lehoty, podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.“\nKrajský súd rozhodol vo veci na pojednávaní 20. marca 2017 bez účasti sťažovateľa,\nkeď vyhodnotil dôvod jeho žiadosti o odročenie pojednávania (že je potrebné najskôr\nopakovane rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, pozn.)\nako právne nevýznamný.\nSťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť,\nktorou namietal najmä, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe súdu. Opakovane namietal, že žalovaná nerozhodla v lehote 60 dní od doručenia jeho\nodvolania, a že rozhodnutie o odvolaní mu nebolo doručované v súlade so Správnym\nporiadkom (§ 24), keď sa uplatnila fikcia doručenia, pričom pochybila Slovenská pošta\naj žalovaná. Tvrdil, že penále mu bolo vypočítané nesprávne a chybne. Vytkol krajskému\nsúdu, že nerozhodol o jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a ani o jeho žiadosti o odročení pojednávania. Argumentoval tiež tým,\nže krajský súd mu zmaril účasť na pojednávaní a znemožnil mu predložiť a objasniť listinné\ndôkazy a argumenty, ktoré mal na pojednávanie pripravené. Rozsudok krajského súdu\npodľa neho predstavuje porušenie princípu materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti\nvrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu\n\n3\n\npredvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj\nprincípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť\nz bezprávia a nespravodlivosti.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa\na nepriznal mu právo na náhradu trov konania, keďže námietky sťažovateľa vyhodnotil ako\nnedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu vyhodnotil ako vecne správny.\nSťažovateľ v sťažnosti popisuje priebeh predchádzajúceho správneho konania\no predpísanie poistného (ktoré nie je predmetom prieskumu v konaní pred ústavným súdom,\npozn.) a exekučného konania, v ktorom sa toto rozhodnutie vykonáva, s ktorého dĺžkou\nspája obdobie svojho omeškania a výšku predpísaného penále. Poukazuje aj na viacero\nprocesných pochybení pri vymáhaní dlžnej sumy poistného.\nNapadnutému rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľ vytýka\naj nesprávne\n\nposúdenie\n\ndoručovania\n\nrozhodnutia\n\nSociálnej\n\npoisťovne,\n\nústredia\n\na nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj nezohľadnenie jeho námietok\ntýkajúcich sa rozhodovania na pojednávaní v jeho neprítomnosti, nedostatok formálnych\nnáležitostí oznámenia o nevyhovení jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam sťažovateľ\nargumentuje takto:\n«Zo strany Sociálnej poisťovne v súčinnosti so Slovenskou poštou nebolo v súlade\nso zákonom č. 461/2003 ani doručovanie... OR PZ v\nna trestné oznámenie sťažovateľa, že pošta v\n\nkonštatuje vo vyjadrení\n\nmu neúmyselne poškodila jeho práva,\n\nkeď mu v zákonnej odbernej lehote nevydala dňa 13. 7. 2015 zásielku zo Sociálnej\npoisťovne, následkom čoho boli poškodené práva sťažovateľa - účastníka konania, pretože\nlistová zásielka s rozhodnutím nadobudla právoplatnosť dňa 29. 06. 2015, teda 14 dní pred\nmožným vyzdvihnutím zásielky\n\nna pošte v\n\n. Toto rozhodnutie\n\nsi sťažovateľ v skutočnosti prevzal dňa 29. 07. 2015 na pošte v\n\n... Podľa\n\nzo Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutie o odvolaní nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 06. 2015, aj keď si sťažovateľ, vinou doručovateľky\n\n4\n\na Sociálnej poisťovne, ústredie, prevzal list s rozhodnutím až 29. 7. 2015. Keďže týmto\nporušením zákona č. 461/2003 podľa § 212 hrozila sťažovateľovi exekúcia... pretože z tohto\ndôvodu lehota 15 dní na zaplatenie penále uplynula ešte pred prevzatím zásielky\ns rozhodnutím. Sociálna poisťovňa, Ústredie sa dopustila ďalšej chyby tým, keď...\nreagovala formou listu s Oznámením zo dňa 16. júla 2015\nnastali chyby na Pošte v\n\n, že aj keď\n\ns chybným uvedením odbernej lehoty a vrátením zásielky zo\n\n17. júna 2015 do Bratislavy, tak dňom doručenia je 29. jún 2015, čo\n\nz\n\nústredia SP vyznačila vpravo hore sťažovateľovi na rozhodnutí ako právoplatné a\nvykonateľné.\n... Sťažovateľ bol týmto činom a porušením zákona č. 461/2003 o doručovaní\na lehotách podľa § 212 ods. 1 až 4 vystavený do neriešiteľnej situácie, kedy mu hrozila\nzávažná finančná ujma formou exekúcie, ktorá mohla nastať vinou Sociálnej poisťovne ešte\npred doručením rozhodnutia o odvolaní...\nPráva účastníka konania boli zo strany Sociálnej poisťovne porušené nielen týmito\nformálnymi procesnými vadami, ako je nedodržiavanie zákona č. 461/2003, nesprávne\na nezákonné doručovanie a nedodržiavanie zákonných lehôt na vydanie rozhodnutí\nzo strany Sociálnej poisťovne, ale hlavne priebeh, akým konala (skôr nekonala)\na rozhodovala počas konania vo veciach sociálneho poistenia s účastníkom konania podľa\nTretej časti zákona č. 461/2003, najmä § 173 ods. 1, 2 a 3, § 188 ods. 1 a 2 o ústnom\npojednávaní počas konania, ktoré by prispeli k objasneniu... čím by sa skrátila aj doba\nrozhodovania o odvolaní a dodržala tým aj zákonná lehota podľa § 210.\n... Sociálna poisťovňa nedodržiavala formálne zákonné náležitosti, ktoré nastali\npočas konania a rozhodovania v súčinnosti s účastníkom konania, s ktorým sa o jeho\ndotknutých právach nekonalo, aj keď sa konať malo. Sťažovateľ sa touto sťažnosťou\ndomáhal svojich práv ako účastníka konania, ktoré sú garantované nielen Ústavou\nSlovenskej republiky, ale aj zákonom o sociálnom poistení č. 461/2003 a zákonom\nč. 71/1967 Správny poriadok, ktorými sa musia orgány štátnej a verejnej správy riadiť.\nTieto práva mu však neboli umožnené.\nSťažovateľ nebol informovaný a poučený zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovne\nani na v tomto čase aktuálnu novelu zákona o sociálnom poistení - o možnosti Generálneho\npardonu SP pri dlžnom poistnom k dátumu 30. 01. 2010, ktorý účastníkovi konania\n\n5\n\ngarantoval, že po zaplatení dlžného poistného do 30. 04. 2010 (sumy 2 188,60 €) nemusí\núčastník konania platiť žiadne pokuty a penále, nebol poučený ani v tom zmysle, že\nak nezaplatí poistnú sumu, budú mu počítané penále za každý deň omeškania. Tieto penále\nsťažovateľovi zrejme zámerne neoznamovali ani vo výpisoch odvádzateľa poistného\nSociálnej poisťovne za kontrolované obdobie 01. 07. 2006 až 31. 03. 2009 (obdobie za ktoré\npočítala SP poistné a vyrubila penále)...\nAj toto je listinný dôkaz, úradný doklad zo Sociálnej poisťovne za kontrolované\nobdobie, potvrdený pečiatkou a podpisom, ktorým Sociálna poisťovňa dôveryhodne\na komplexne informuje sťažovateľa o jeho dlhoch na poistnom, o úrokoch omeškania,\no spôsobe penalizácie, o kontrolovanom období a o kontrole do dňa 25. 8. 2009.\nAk Sociálna poisťovňa zámerne odvádzateľa poistného zavádza, keď ho informuje\nnepravdivo, že na konte úrokov z omeškania ku dňu kontroly 25. 08. 2009 za kontrolované\nobdobie od 01. 07. 2006 do 31. 07. 2008, má v kolónke 0 SKK, teda žiadne úroky\nz omeškania a nemá tam uvedený ani žiadny spôsob penalizácie, tak nepostupuje v súlade\nso zákonom... pretože účastníka konania týmto konaním uvádza do omylu. Sťažovateľ,\nako účastník konania, mal za to, že po doručení takéhoto oficiálneho úradného dokladu\nzo Sociálnej poisťovne Senica, nemá do dňa kontroly, t. j. do 25. 8. 2009, na svojom konte\nžiadny úrok z omeškania dlžného poistného a nepostihuje ho ani žiadnym spôsobom\npenalizácie. V § 240 zákona sa píše, že Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 %\nz dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa,\nkeď bola dlžná suma zaplatená alebo do dňa začatia kontroly. Na výpise odvádzateľa\npoistného zo Sociálnej poisťovne je uvedený deň kontroly: 25.08.2009 a tiež kontrolované\nobdobie. Z výpisu vyplýva, že odvádzateľ nemá do dňa 25.08.2009 vyrubené žiadne penále.\nAk takto zavádza sťažovateľa a penále predpisuje až následne po zaplatení poistného,\npostupuje so zámerom poškodiť účastníka konania a nepostupuje v súlade s § 240 zákona.\nPenále majú mať účinok výstražný a preventívny (nie represívny) a má upozorniť\nodvádzateľa poistného, aby poistné uhradil čo najskôr, lebo inak mu hrozí predpísané\npenále pre neplatenie poistného...\nSťažovateľovi spôsobila škodu Sociálna poisťovňa porušením zákona o sociálnom\npoistení č. 461/2003, keď mu podľa § 240 zákona nepredpísala penále, ktoré mu vznikli\npri nezaplatení poistného pri kontrolnom dni dňa 25. 08. 2009, na nutnosť platiť penále ho\n\n6\n\nneupozornila v poučení a ani vo Výpise odvádzateľa poistného od Sociálnej poisťovne\nzo dňa 08. 09. 2009, ktoré mu doručila 26. 9. 2009, kde ho nesprávne a nepravdivo\ninformovala o tom, že nemá ku dňu kontroly, t. j. do dňa 25. 08. 2009 predpísané\nžiadne penále, čím ale sťažovateľa uviedla do omylu, a po zaplatení celej dlžnej sumy\npoistného vo výške 2188,60 € dňa 14. 5. 2013, mu vyrubila penále za kontrolované obdobie\n01. 07. 2006 až 31. 12. 2008 až do 14. 5. 2013. Ak by sťažovateľovi predpísala penále\nz dlžnej sumy poistného ku dňu kontroly, t. j. 25. 08. 2009, tak by mu vzniklo veľmi nízke\npenále, len za kontrolované obdobie, v sume cca 567,- €, čo by bolo o 1505,- € menej,\nako mu bolo vyrubené penále Sociálnou poisťovňou ku dňu 14. 05. 2013!\nV neposlednom rade Sociálna poisťovňa sťažovateľa poškodila aj svojim zdĺhavým\na nezákonným rozhodovaním a rozhodnutím po zákonom stanovenej lehote podľa § 210\nods. 2 zákona o sociálnom poistení, kedy prekročila túto 120 dňovú lehotu pre zvlášť zložité\nprípady o 25 dní, pričom účastníka konania nepredvolala ani na jedno ústne pojednávanie,\naj keď jej to pri zvlášť zložitých prípadoch zákon ukladá pre rýchlejšie objasnenie veci,\n§ 188 zákona. SP, ústredie pri rozhodovaní o odvolaní nepostupovala ani podľa § 195\nPodklad rozhodnutia ods. 1, 2 a 3, § 196 Dokazovanie ods. 1 a 4.\nSociálna poisťovňa nekonaním porušila zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení,\npoškodila sťažovateľa aj finančnou ujmou, kedy mu za dlhý čas rozhodovania o odvolaní\nzapočítavala aj penále z omeškania úhrady poistného v trvaní 145 dní, ktoré mu neskôr\nvyrubila rozhodnutím zo dňa 03. 03. 2015. Týmto mu spôsobila škodu vo výške 159,- €\nza 145 dní rozhodovania, pri rozhodovaní po zákonnej lehote o 25 dní je to finančná ujma\nv sume 27,40 €. Toto je minimálna suma, ktorú spôsobila sťažovateľovi Sociálna poisťovňa\nporušením zákona.\nSťažovateľ sa pri podaní žaloby dňa 31. 07. 2015 na Krajský súd Bratislava proti\nodporcovi Sociálna poisťovňa, ústredie, domáhal svojich práv na nezávislom súde\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia číslo 32554-3/2015-BA zo dňa 17. 06.\n2015, sp. zn. súdu: 20 S/52/2016-119. Túto žalobu bol sťažovateľ nútený napísať a podať\nv časovej tiesni pod stresom a narýchlo bez naštudovania právnych predpisov a bez právnej\npomoci, v dôsledku oneskoreného doručenia rozhodnutia o odvolaní Sociálnou poisťovňou\nústredie, ktoré podľa odporcu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 06. 2015,\n\n7\n\naj keď toto bolo doručené navrhovateľovi až 29. 07. 2015, čo znamenalo, že penále mohol\nodporca vymáhať formou exekúcie ešte pred doručením rozhodnutia.\n... Žiadal, aby Sociálna poisťovňa nevymáhala penále v sume 2072,19 €\ncez exekútorský úrad až do právoplatného rozhodnutia krajského súdu alebo súdu\nodvolacieho a žiadal aj o odkladný účinok rozhodnutia, pretože v petite žaloby na krajský\nsúd bola aj žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odporcu až do právoplatného\nrozhodnutia súdom podľa § 250c ods.1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku,\nčo navrhovateľovi mailom poradila\n\nzo Sociálnej poisťovne, ústredie\n\na telefonicky aj p.\n\nzo SP Senica. Uvedený mail mám k dispozícii\n\nna predloženie súdu. Pani\n\nmu potvrdila, že z právoplatného rozhodnutia zo dňa\n\n29. júna 2015 sa stal exekučný titul.\nKrajský súd Bratislava zo dňa 09. 10. 2015 rozhodol o žiadosti sťažovateľa o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne... Oznámením o nevyhovení, ktoré nemalo\nzákonné náležitosti podľa § 61 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a\nkancelárskom poriadku pre súdy SR, kde chýbali podpisy, meno a priezvisko asistentky súdu\n„Za správnosť vyhotovenia“, podpis sudcu, resp. predsedu senátu, ale najmä odôvodnenie\nrozhodnutia.\nPredseda senátu Krajského súdu Bratislava\n\nsťažovateľa týmto\n\noznámením bez predpísaných náležitostí poškodil nesprávnym postupom, resp. nesprávnym\nvýkladom § 250c Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 250c veta druhá O. s. p.,\nna žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť,\nak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. V prípade\nsťažovateľa tu hrozila závažná ujma okamžitým výkonom exekúcie na vymáhanie penále\nv sume 2 072,19 €, čo sťažovateľ vo svojej žalobe zdôraznil a riadne súd požiadal o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia. V podobnom spore so Sociálnou poisťovňou (len suma\nvymáhania penále bola oveľa nižšia - 198,-€) rozhodla svojim Uznesením č. 65 143/201528 zo dňa 06. 10. 2015 predsedníčka senátu\n\nna tom istom Krajskom\n\nsúde v Bratislave a vyhovela účastníkovi konania... Uznesenie obsahovalo všetky zákonné\nnáležitosti podľa zákona č. 543/2005...\nV dôsledku oznámenia Krajského súdu Bratislava o nevyhovení žiadosti o odklad\nzo dňa\n\n9.\n\n10.\n\n2015 navrhla Sociálna poisťovňa\n\n8\n\nústredie\n\nvykonanie\n\nexekúcie\n\nč. EX 1312/2015 zo dňa 4. 11. 2015 na vymoženie penále v sume 2072,19 €, Okresný súd\nSkalica dal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5026*046699 zo dňa 3. 12. 2015\na Exekútorský úrad vydal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28. 12. 2015, ktoré bolo\nsťažovateľovi doručené začiatkom januára 2016.\nTýmto nezodpovedným konaním a postupom zo strany Krajského súdu Bratislava bol\nsťažovateľ zbytočne poškodený súdom... Týmto rozhodnutím súdu vznikla sťažovateľovi\nveľká ujma a nemohol pri svojich ďalších konaniach žiadať o právne rady, lebo mu boli\nzablokované exekúciou mzdy a účet, čím boli jeho práva konať pred súdom veľmi\nobmedzené.\n... Sťažovateľ podal na Krajský súd Trnava, ako vecne a miestne príslušný súd vo\nveci konať a rozhodovať, žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia s tým odôvodnením,\nže o jeho žiadosti rozhodoval nepríslušný súd a jeho rozhodnutie v tejto veci je nezákonné.\nKrajský súd Trnava však sťažovateľovi žiadnym spôsobom neodpovedal a jeho opakované\nžiadosti v plnom rozsahu ignoroval.\n... Krajský súd Trnava určil pojednávanie na deň 20. marca 2017 o 9:00 hodine\nvo veci sporu so Sociálnou poisťovňou. V predvolaní sudca\n\nuvádza, že považuje\n\nza potrebné sťažovateľa v tejto veci vypočuť a ak sa bez ospravedlnenia nedostaví\nna pojednávanie, môže ho správny súd predviesť... Sťažovateľ súd žiadal, aby sa mohol\nzúčastniť pojednávania a aby tam mohol objasniť svoje listinné dôkazy a argumenty.\nDňa 10. 03. 2017 podal sťažovateľ v schránke Slovensko.sk cez ZEP s čipom\nna Občianskom preukaze žiadosť o odloženie pojednávanie z 20. 03. 2017 a preloženie\npojednávania na iný termín z dôvodu žiadosti o právnu pomoc a právny názor, týkajúci sa\notázok spojených s ignorovaním žiadostí účastníka súdneho konania - navrhovateľa súdom,\nna Ministerstvo spravodlivosti SR, Odbor správy súdov, Sekcia dohľadu nad súdmi,\n. Ďalej sťažovateľ Krajský súd Trnava žiadal, aby bolo vyhovené jeho\nžiadosti o odklad vykonateľnosti, pretože o odklade rozhodol miestne nepríslušný súd\nvo veci konať. Ďalej oznámil, že chce osloviť o výklad jeho práv aj ochrankyňu práv ombudsmanku Janu Dubovcovú. Oznámil sudcovi, že z dôvodu nevyhovenia žiadosti\no odklad nepríslušným súdom, má blokované mzdy a účet a nemôže si dovoliť právnu\npomoc u advokáta a tak sa riadne pripraviť na súdne pojednávanie. Z týchto závažných\ndôvodov žiadal Krajský súd Trnava, aby odložil pojednávanie a preložil ho na iný termín.\n\n9\n\nKrajský súd Trnava ani na tieto podania a žiadosť o odloženie pojednávania\nsťažovateľa nereagoval...\nOznámením o nevyhovení žiadosti o odklad porušil\n\nnie len hore\n\nuvedené zákony, ale aj Ústavu Slovenskej republiky, keď účastníkovi konania nevyhovel\njeho zákonnej žiadosti o odklad a tým ho vystavil do neriešiteľnej situácie, pretože z dôvodu\nexekúcie a zrážok z miezd a blokovania účtu, sťažovateľovi znemožnil účinne sa brániť\nprávnymi prostriedkami na nezávislom súde. Porušil tým aj ústavné právo sťažovateľa,\nčl. 46, 47 a 48. Sťažovateľ ešte telefonicky sa snažil spojiť s Krajským súdom Trnava,\nkde žiadal o odpoveď na jeho žiadosť o odloženie konania, ale ani v tomto nebol úspešný.\nDňa 20. 03. 2017 o 9:00 hodine sa malo pojednávať na Krajskom súde Trnava v spore\nnavrhovateľa proti Sociálnej poisťovni. Sťažovateľ sa dostavil do budovy Krajského súdu\nTrnava včas, pred 9. hodinou (presne o 8:58 hod.)... Na vrátnicu Krajského súdu Trnava\nprišiel sťažovateľ s predvolaním a občianskym preukazom dňa 20. 03. 2017 o 8:58 hod.,\npracovník Justičnej stráže súdu ho vyzval na predloženie občianskeho preukazu, sťažovateľ\nmu predložil aj predvolanie s vysvetlením, že je predvolaný na pojednávanie sudcovi\nna 9. hodinu, na č. dverí 223, pracovník justičnej stráže pod číslom 11921\nsťažovateľa vyzval na obhliadku tašky s dokumentami, pýtal sa aj na púzdro pre navigáciu\na či nemá nôž, pričom neštandardne dlho kontroloval tašku, potom mu prikázal prejsť\ncez detektor kovu. Sťažovateľ pracovníka upozornil, že či to takýmto spôsobom stihne\nna pojednávanie a on mu odpovedal, že v pohode. Potom mu išiel otvoriť kované dvere\na ukázal cestu po schodoch hore, sťažovateľ rýchlo vybehol po schodoch, čo mu trvalo\nniekoľko sekúnd a bol na poschodí, kde ho zastavila službukonajúca pod číslom 111179,\nktorá sa ho spýtala čo hľadá, on jej ukázal predvolanie a povedal, že je predvolaný\nna pojednávanie sudcovi\n\nna č. dverí 223, na 9. hodinu. Službukonajúca\n\nsťažovateľovi prikázala sadnúť si na lavičku a čakať na zavolanie. Sťažovateľ čakal\npribližne 10 minút, ale po chvíli vstal a službukonajúcej sa rýchlo spýtal, prečo ho klamala,\nveď nikto ho nevolá a vošiel do dverí, kde bol sudca, asistentka a zástupca odporcu.\nSťažovateľ povedal, že je predvolaný na 9. hodinu a že vinou organizácie súdu\na službukonajúcej, ktorá mu prikázala čakať na lavičke sa nemohol dostaviť včas\ndo miestnosti. Žiadal sudcu, aby mu bolo umožnené predložiť a objasniť listinné dôkazy\nna ústnom pojednávaní, sudca však povedal, že už je rozhodnuté vo veci a že sa môže\n\n10\n\nzúčastniť na pojednávaní na odvolacom súde. Sťažovateľ s týmto vysvetlením nesúhlasil\na žiadal o zrušenie pojednávania zo závažných dôvodov v dôsledku zlej organizácie súdu,\npričom mu vysvetľoval, že prišiel na pojednávanie včas, ale zdĺhavým a neštandardným\nprehľadávaním tašky ho príliš zdržali na vrátnici pracovníci Justičnej stráže. Sudca nechcel\npotvrdiť ani príchod sťažovateľa na súdne pojednávanie, povedal, že nech si dá potvrdiť\npríchod na vrátnici súdu, ktorí to však odmietli s tým, že nemajú pečiatku. Zarážajúce je\npre sťažovateľa aj to, že sudca bol s jediným pojednávaním hotový za 15 minút\naj s náležitosťami\n\nsúdu,\n\núvodným\n\nslovom,\n\nvyjadrením\n\nodporcu,\n\ndokazovaním\n\na\n\nzapisovaním, ako aj s rozhodnutím... Krajský súd Trnava, ani po sťažnostiach a ostrých\nprotestoch sťažovateľa na zlú organizáciu súdu, pre ktorú súd znemožnil sťažovateľovi\nzúčastniť sa na súdnom pojednávaní, nezrušil zo závažných dôvodov pri pochybení súdu\nuznesením napadnutý rozsudok a ponechal ho v platnosti, čo mu potvrdil aj Najvyšší súd.\nKrajský súd Trnava a ani Najvyšší súd sa nezaoberali listinnými dôkazmi žalobcu,\nnereagovali na jeho žiadosti a argumenty, ani na jednotlivé porušenia vyššie citovaných\nzákonov. Sťažovateľ chce ako dôkazový materiál ponúknuť tiež zvukový záznam z\npojednávanie na Krajskom súde Trnava dňa 20. 03. 2017 o 9:00 hodine. Sťažovateľ má za\nto, že mu Krajský súd Trnava a Najvyšší súd neumožnili konať pred súdom, obhajovať a\nbrániť svoje práva proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy na nezávislom súde a svoje\nargumenty a dôkazy vysvetliť a objasniť na ústnom súdnom pojednávaní, čo je v rozpore s\nÚstavou Slovenskej republiky, s čl. 127 a článkami 46, 47 a 48 Ústavy.»\nNa základe citovanej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,\naby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v nasledujúcom znení:\n„Nesprávnym úradným postupom, nečinnosťou a zlou organizáciou Krajského súdu\nTrnava vo veci vedenej pod sp. zn. 20 S/52/2016-119 a 20 S/52/2016-306 prišlo k porušeniu\npráva\n\n... na súdnu a inú právnu ochranu a aby vec bola prerokovaná\n\nbez zbytočných prieťahov zaručeného článkami 46, 47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky.\n... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6 000,- Eur,\nktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n11\n\nKrajskému súdu Trnava a Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje, aby sa zrušil Rozsudok\nKrajského súdu Trnava pod sp. zn. 20 S/52/2016-119 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR\npod sp. zn. 20 S/52/2016-306 a aby sa začalo konať v tejto veci v súlade so zákonmi\na Ústavou Slovenskej republiky na súde 1. stupňa.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“\nZ príloh sťažnosti predložených sťažovateľom vyplýva, že o jeho kasačnej sťažnosti\nrozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9 Sžsk 113/2017 z 27. júna 2018, a preto ústavný\nsúd považuje pre účely ďalšieho konania v záujme poskytnutia materiálnej ochrany\nzákladným právam sťažovateľa za sťažnosťou vymedzený predmet jeho prieskumu aj tento\nrozsudok najvyššieho súdu napriek nesprávnemu označeniu jeho spisovej značky v bode\ntri petitu sťažnosti.\nSťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 4. decembra 2018 elektronicky\ndoplnil svoju sťažnosť a pripojil k nej zápisnicu z pojednávania krajského súdu o jeho\nsprávnej žalobe, ktoré sa konalo 20. marca 2017, ako aj zvukový záznam z tohto\npojednávania. V tomto podaní popisuje priebeh pojednávania a v podstatnom dopĺňa svoju\nsťažnostnú argumentáciu o námietku porušenia zásady rovnosti účastníkov konania takto:\n«... Celé pojednávanie spolu s vyhlásením rozsudku trvalo 7 minút. Z tohto\nzvukového záznamu vyplýva, že pojednávanie bolo jednostranné, bez otázok sudcu a\ndokazovania. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že sudca\n\nnebol vôbec na\n\npojednávanie pripravený, nemal dostatočný prehľad ani o mojej viacnásobnej žiadosti o\nodročenie pojednávania a nepoznal dôvod mojich žiadostí o odročenie, keď nesprávne\nuviedol ako dôvod „preskúmavanie exekúcie na Krajskom súde Bratislava“, čo sa\nnezakladalo na pravde (viď dôkazový materiál a moje odôvodnenie žiadosti o odročenie z\n13. 3. 2017). Sudca\n\nna pojednávaní vlastne len vyzval žalovanú o stanovisko a\n\ntá opakovala stále rovnakú vetu o nutnosti predpísať poistné a potom po zaplatení\npoistného predpísať penále podľa zákona o sociálnom poistení (§ 240 zákona).\nSudca\n\nz celého 7 minútového pojednávania spolu s vyhlásením rozsudku\n\naž cca 1-2 minúty hľadal moju žiadosť o odročenie konania z 13. 3. 2017 a moje\nodôvodnenie žiadosti, ktoré ale nakoniec nepochopil alebo to nenašiel, lebo v zázname\n\n12\n\nuviedol môj dôvod odročenia chybne a zle, keď povedal, že žiadosť o odročenie bola\nz dôvodu prebiehajúcej exekúcie a jej riešenie na Krajskom súde Bratislava, čo sa\nnezakladá vôbec na pravde. Ja som žiadal Krajský súd Trnava o odročenie z úplne iných\ndôvodov, ale pán sudca si zrejme moje žiadosti (boli zaslané na Krajský súd Trnava\nviackrát) ani nečítal!\nHlavným dôvodom mojich žiadostí bolo to, aby o mojich žiadostiach rozhodol vecne\na miestne príslušný súd, ktorým bol Krajský súd v Trnave, teda aby došlo k náprave\nzákonnosti. Pretože predtým o mojej žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne rozhodol nepríslušný súd vo veci konať a rozhodovať - Krajský súd Bratislava,\nnavyše rozhodnutím - oznámením, ktoré nemalo zákonné náležitosti...\nAle najväčším pochybením súdu bolo to, že tento sa nezaoberal mojimi návrhmi\nžaloby, ale na ústnom pojednávaní si jednostranne vypočul len stanovisko žalovanej,\ns ktorým sa stotožnil a nezaoberal sa žiadosťami a návrhmi žaloby a argumentami\na listinnými dôkazmi žalobcu, keď nepožadoval za nutné žiadne dokazovanie o návrhoch\na žalobe druhej strany, čím porušil Ústavu SR, kde sa píše, že účastníci konania sú si rovní\n(tzv. rovnosť zbraní). Ak Sociálna poisťovňa rozhodovala o mojom odvolaní takmer\n5 mesiacov z dôvodu mimoriadne zložitého prípadu, tak celé ústne pojednávanie spolu\ns vyhlásením rozsudku trvalo na krajskom súde 7 minút!\nNavyše sudca\n\nzistil dňa 20. 3. 2017 o 9:15 hodine, že som sa dostavil\n\nna Krajský súd Trnava včas na 9. hodinu (presne som mu povedal, že o 8:58 hodine),\na preto mohol Krajský súd Trnava zrušiť rozsudok (ešte v tom čase nebol ani vyhlásený)\nUznesením, čo mu umožňuje zákon, pretože vedel, že som sa domáhal vypovedania a účasti\nna súde...»\nZ priloženej zápisnice vyplýva, že pojednávanie sa začalo o 9.00 h za prítomnosti\nzástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu (sťažovateľa). Zápisnica zachytáva stručný\npriebeh pojednávania. Po otvorení pojednávania sudca podal správu o doterajšom priebehu\nadministratívneho konania. Ďalej súd oboznámil rozhodnutie žalovaného, pripojený\nadministratívny spisový materiál žalovaného. Bola vypočutá poverená zástupkyňa\nžalovanej. Následne bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanej právo\n\n13\n\nna náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok bol verejne vyhlásený, odôvodnený a bolo\ndané poučenie o opravnom prostriedku. Zápisnica bola vyhotovená a podpísaná o 9.15 h.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\n\n14\n\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ mohol podať kasačnú\nsťažnosť, čo aj využil. O tejto kasačnej sťažnosti bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n\n15\n\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom\nalebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu\njeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy, v petite sťažnosti však\nnekonkretizuje, ktoré zo základných práv obsiahnutých v označených článkoch ústavy mali\nbyť porušené. Zo sťažnostnej argumentácie ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ namieta\npredovšetkým porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako\naj základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\n(v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu o nevyhovení jeho návrhu na odklad\nvykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pozn.) a základného práva\nna prejednanie veci v prítomnosti sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v súvislosti\ns vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, pozn.). V doplnení sťažnosti sťažovateľ\nnamieta aj porušenie zásady rovnosti účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nVo vzťahu k ďalším základným právam obsiahnutým v označených článkoch ústavy nie je\n\n16\n\nsťažnosť vôbec odôvodnená, čo bez ďalšieho podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nzakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 ústavy pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\nZ obsahu sťažnostnej argumentácie sťažovateľa možno vyvodiť, že jeho námietky\nsmerujú predovšetkým proti porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť\nvšeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie\nktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť\n(m. m. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu III. ÚS 260/07;\nďalej napr. aj II. ÚS 439/2016).\nÚstavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné\npoukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n\n17\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať\nzákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá\npríčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nVzhľadom na to, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol vydaný v rámci\nsprávneho súdnictva, ústavný súd považuje za potrebné poukázať na povahu a špecifiká\nsprávneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,\nale „len“ preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda\npreskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať\ndo úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej\nako súdnej sústavy (m. m. IV. ÚS 127/2012, II. ÚS 784/2015, II. ÚS 737/2015).\nPodstatou námietok sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho\nv sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu je námietka\narbitrárnosti napadnutého rozsudku a nesprávneho právneho posúdenia účinkov doručenia\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu, námietka odňatia práva konať pred súdom\nspočívajúca v jeho neúčasti na pojednávaní krajského súdu, ktoré podľa svojho tvrdenia\nzameškal z dôvodov na strane krajského súdu, námietky porušenia zásady rovnosti\núčastníkov konania, ako aj námietka vzťahujúca sa k nezohľadneniu (v konaní o kasačnej\nsťažnosti) vytýkaných nedostatkov v postupe krajského súdu v súvislosti s nevyhovením\njeho návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.\nV súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd upriamuje\npozornosť na relevantnú časť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, v ktorej sa uvádza:\n\n18\n\n«Hoci sťažovateľ namietal, že žalovaná mu predpísala neprimerané a príliš vysoké\npenále, nekonkretizoval v akom rozsahu a s poukazom na ktoré skutočnosti či zákonné\nustanovenia sa domnieva, že predpísané poistné (správne penále, pozn.) je neprimerané.\nKasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že žalovaná s poukazom\nna § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení správne pristúpila\nk predpísaniu penále, ktorého celková výška zodpovedá aj ustanoveniu § 240 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nepresahuje dlžnú sumu poistného a príspevkov\nza kontrolované obdobie. Sťažovateľ sa navyše nesprávne domnieva, že penále mu malo byť\npredpísané spolu s dlžným poistným. Žalovanej v tom čase ešte nemohol byť známy deň\nzaplatenia dlžného poistného, teda deň, v ktorý bol žalobca v omeškaní s úhradou dlžného\npoistného naposledy. Okolnosť, že žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie vo veci\njej právoplatného rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného a príspevkov tiež nemá vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále. Sťažovateľ sa preto rovnako mylne\ndomnieva, že žalobou preukázal porušenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nKasačný súd navyše zdôrazňuje že predmetom daného konania je rozhodnutie o predpísaní\npenále z dlžného poistného, nie rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného a príspevkov,\npričom na konanie žalovanej sa vzťahuje primárne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení, ktorý v § 172 ods. 1 vete prvej ustanovuje, že na konanie vo veciach sociálneho\npoistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb.).\n9. Žalovaná nepochybila, keď postupom podľa § 210 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení predĺžila zákonnú 60 dňovú lehotu o ďalších 60 dní, čo sťažovateľovi\nako účastníkovi aj oznámila a v ktorej následne aj rozhodla. Rovnako kasačný súd nezistil\nani porušenie základných princípov konania podľa Správneho súdneho poriadku ako to\ntvrdil sťažovateľ.\n10. Je irelevantné tvrdenie sťažovateľa, že bol zle informovaný a presvedčený o tom,\nže žiadne penále nemá vyrubené, keď mu to nebolo oznámené už pri predpísaní dlžnej sumy\npoistného. V tom čase totiž penále sťažovateľovi samostatným rozhodnutím vyrubené ešte\nnebolo, čo však neznamená, že takáto povinnosť nevznikla. Podľa § 147 ods. 1 v spojení\ns § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo predpísať poistné\n(penále) sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak,\nčo bolo v danom prípade dodržané. Kasačný súd poukazuje predovšetkým na tú okolnosť,\n\n19\n\nže na výšku prípadného penále má rozhodný vplyv sám povinný subjekt, nakoľko on sám\novplyvňuje deň úhrady dlžného poistného a príspevkov, čo má priamy vplyv na obdobie\nomeškania, a tým aj na výšku penále. Tak ako v prípade omeškania s plnením peňažného\nzáväzku v súkromnoprávnych, obchodnoprávnych či obdobných vzťahoch nastupuje inštitút\núrokov z omeškania, v prípadoch nesplnenia určitej konkrétnej povinnosti ustanovenej\nzákonom (resp. v prípade omeškania s jej plnením) nastupuje inštitút penále ako obdobný\na legitímny peňažný postih, čoho si sťažovateľ mohol a mal byť vedomý. V uvedenom\nkontexte preto neobstojí obrana sťažovateľa, že penále mu malo byť predpísané spolu\ns dlžným poistným. Na trvanie povinnosti sťažovateľa uhradiť penále za celkové obdobie\nomeškania (nepresahujúce výšku dlžného poistného za kontrolované obdobie) nemá vplyv\nkomunikácia sťažovateľa so žalovanou ohľadom jeho požiadavky dojednania si splátkového\nkalendára či snaha o dojednanie späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie v konaní\no vykonanie rozhodnutia žalovanej o predpísaní dlžného poistného a príspevkov.\n11. Pokiaľ sťažovateľ opakovane namietal, že doručovanie preskúmavaného\nrozhodnutia žalovanej nebolo v súlade s § 24 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku,\nkeď nebol žalovanou riadne poučený ako účastník konania o spôsobe doručovania zásielky\na nebolo mu umožnené zásielku si vyzdvihnúť v úložnej lehote 18 dní, keď písomnosť bola\nvrátená žalovanej po 7 dňoch od uloženia, kasačný súd tak ako ani krajský súd, na túto\nnámietku sťažovateľa neprihliadol. Krajský súd správne konštatoval, že doručovanie\nrozhodnutia žalovanej bolo vykonané riadne podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a riadne bola vyznačená aj právoplatnosť\nna napadnutom rozhodnutí, teda na tretí deň od uloženia zásielky na pošte. Za daných\nokolností, keď žaloba žalobcu bola vyhodnotená ako včas podaná, nedošlo k zásahu do práv\nsťažovateľa a ani mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, čo správne konštatoval\nuž krajský súd.\n12. Na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu nemá vplyv ani okolnosť, že\nKrajský súd v Trnave nerozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o odklad\npreskúmavaného rozhodnutia, ktorú sťažovateľ podal aj prostredníctvom Ústredného\nportálu verejnej správy, keď o jeho prvej žiadosti o odklad vykonateľnosti konal a\nrozhodoval ešte Krajský súd v Bratislave ako o neodkladnom úkone predtým, než vec\npostúpil Krajskému súdu v Trnave.\n\n20\n\n13. Napokon kasačný súd ako relevantnú nevyhodnotil ani námietku sťažovateľa,\nže v jeho prípade došlo k porušeniu ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych\ngarantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu\nmateriálnej\n\nspravodlivosti\n\na\n\nochrany\n\nzákonnosti\n\nvrátane\n\nprincípov\n\nriadneho\n\na spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych\nočakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti,\nkeď jeho účasť na pojednávaní bola zmarená krajským súdom. Navrhovateľ tvrdil, že sa\ndo budovy súdu dostavil ešte o 08:58 hodine, pričom sa musel podrobiť štandardnej\nprehliadke príslušníka justičnej stráže, čo mu spôsobilo zdržanie a následne pred\npojednávacou miestnosťou čakal, pričom o 09:17 hodine vstúpil do pojednávacej miestnosti\na bol len informovaný, že pojednávanie skončilo o 09:15 hodine, hoci požadoval, aby\nsa vo veci pojednávalo.\n14. Podľa § 138 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, správny súd\nje rozsudkom viazaný, len čo ho vy hlási. Krajský súd preto nepochybil, keď sťažovateľovi\nneumožnil zopakovať pojednávanie po tom, čo bol v jeho veci už vyhlásený rozsudok, hoci\nv neprítomnosti sťažovateľa. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký\nchybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho\nprocesných práv, ktoré mu zákon priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov. Kasačný súd v prejednávanej veci takéto pochybenie nevzhliadol\na preto nemožno vyhodnotiť túto námietku navrhovateľa ako náležitú. Naopak, nezákonné\nby bolo opakovať pojednávanie v už rozhodnutej veci.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa ako účastník konania nedostavil do budovy súdu\nriadne v primeranom časovom predstihu, v dôsledku čoho zmeškal pojednávanie, nemožno\npripísať na ťarchu súdu a jeho organizácie, ako sa navrhovateľ subjektívne domnieva.\nNavrhovateľovi právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti odňaté nebolo,\npretože sťažovateľ sa vlastným pričinením nedostavil včas pred začatím pojednávania\ndo budovy súdu, keď v čase realizácie úkonu vyvolania veci a predvolania účastníkov\ndo pojednávacej miestnosti nebol prítomný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna právnu zásadu „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv a ktorí si svoje procesné práva uplatňujú včas s dostatočnou\n\n21\n\nstarostlivosťou a predvídavosťou. Bolo preto vo vlastnom záujme sťažovateľa, aby sa\nna riadne oznámené pojednávanie dostavil s primeranou časovou rezervou.»\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych\npredpisov a preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej i skutkovej stránke,\npresvedčivým a vyčerpávajúcim spôsobom svoje závery odôvodnil, pričom sťažovateľovi\nposkytol ústavne akceptovateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky (vrátane\nsprávnosti výšky predpísaného penále, predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní\na nemožnosti určiť výšku penále pred skončením omeškania s platbou poistného). Ústavný\nsúd preto predovšetkým s poukazom na citovanú časť napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu konštatuje, že sťažovateľom uplatnená námietka arbitrárnosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ako aj námietka neodstránenia procesného pochybenia krajského súdu\npri rozhodovaní na pojednávaní v jeho neprítomnosti a námietka, že krajský súd opakovane\nnerozhodoval o jeho návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, sú nedôvodné. Nesúhlas\nsťažovateľa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nezakladá oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\nSťažovateľ po podaní sťažnosti doplnil sťažnostnú argumentáciu aj o námietku\nporušenia zásady rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ktorú namieta\nv súvislosti so svojou neúčasťou na pojednávaní krajského súdu, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok, avšak sťažovateľ vstúpil do pojednávacej miestnosti po ukončení pojednávania,\nktoré trvalo podľa jeho tvrdení 7 minút. Krajský súd mu na jeho žiadosť neumožnil\nopakovať pojednávanie z dôvodu jeho ukončenia a vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti\nsťažovateľ namieta, že mu bolo súdom upreté predniesť svoju argumentáciu a predložiť\ndôkazy, čo signalizuje nerovnaké postavenie účastníkov v konaní, keďže zástupca\nžalovaného bol na pojednávaní prítomný a predniesol svoju argumentáciu.\nSťažovateľova námietka porušenia zásady rovnosti v súvislosti s jeho neúčasťou\nna pojednávaní bola predmetom rozhodovania o kasačnej sťažnosti a najvyšší súd ju\n\n22\n\nvyhodnotil ako nedôvodnú a podľa názoru ústavného súdu aj ústavne akceptovateľným\nspôsobom svoje závery odôvodnil. Ústavný súd taktiež vyhodnotil túto námietku ako zjavne\nneopodstatnenú, keďže sťažovateľ predniesol svoju argumentáciu v správnej žalobe (pričom\nna neskôr uplatnené námietky sa vzhľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú\nv správnom súdnom konaní neprihliada, pozn.), označil a predložil dôkazné prostriedky\nk svojim tvrdeniam, ktoré boli predmetom hodnotenia dôkazov, a na pojednávanie bol\nriadne a včas predvolaný, požiadal o jeho odročenie z právne nevýznamného dôvodu\n(žiadosť o opakovanie rozhodovania o návrhu na odklad preskúmavaného rozhodnutia,\no ktorom už rozhodol správny súd pred postúpením veci ako o neodkladnej otázke, pozn.)\na na pojednávaní sa sťažovateľ nezúčastnil z dôvodu, že sa do pojednávacej miestnosti\nnedostavil včas. Všetky procesné práva účastníka konania boli sťažovateľovi podľa názoru\nústavného súdu zachované, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd\nposkytol sťažovateľovi ústavne akceptovateľnú odpoveď na všetky ním predložené právne\nrelevantné argumenty.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a ods. 2\nústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vo vzťahu k ostatným základným právam\nobsiahnutým v čl. 46, 47 a 48 ústavy, ktorých namietané porušenie nie je v sťažnosti vôbec\nodôvodnené, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu\nzaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "penále", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5b2f0d42-3ef8-4492-9445-4a9e8b77c247:7148947a-a61d-4c8f-9afe-0e53ae0877d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200479.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/16/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/16/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200479.1"}]}