{"guid": "ussr:19ed3a25-3cf9-4d48-ab6f-be662d678843", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2018 z 29. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 657/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "nazov": "čl. 11 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19ed3a25-3cf9-4d48-ab6f-be662d678843", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 657/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu\n\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\n,\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej A 3 advokátska\n\nkancelária, s. r. o., Partizánska 25, Trenčín, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína\nHunčíková, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 115/2017 z 22. augusta 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n19. novembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A3 advokátska kancelária, s. r. o.,\nPartizánska 25, Trenčín, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Hunčíková, ktorou\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 115/2017\nz 22. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola stranou\nv konaní vedenom Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n12 C 18/2015, v ktorom sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 11 527,73 €\ns príslušenstvom ako náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 12 C 18/2015 z 15. októbra 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 187/2016 z 28. februára 2017 (ďalej len\n„rozsudok z 28. februára 2017“) žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu\nz 28. februára 2017 sťažovateľka podala dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol s odôvodnením, že sťažovateľka\nnesplnila podmienky vymedzenia dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a „odvolávala sa na českú judikatúru,\nktorá nie je použiteľná (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) v rámci dovolacieho prieskumu“.\nSťažovateľka namieta, že postupom dovolacieho súdu došlo k porušeniu ňou\noznačených práv zaručených ústavou, listinou a dohovorom, keďže najvyšší súd dovolanie\nmeritórne neprejednal, čím jej „odňal legitímne právo brať z vlastnej veci úžitky a poskytol\n\n2\n\nv rozpore s čl. 5 C. s. p. súdnu ochranu žalovanému, zasahujúcemu bez právneho dôvodu\ndo jej vlastníckeho práva“.\nPodľa sťažovateľky predmetom dovolacieho konania boli «dôsledky zmeny\njudikatúry odvolacieho súdu, ktorej obsahom bolo zúženie vlastníckeho práva sťažovateľky\n(brať z vlastnej veci úžitky) prijatého v priebehu súdneho konania. Ide... o situáciu, v ktorej\nžalobkyňa/sťažovateľka uplatňuje subjektívne právo v rozsahu jej patriaceho podielu,\nzapísaného na liste vlastníctva v dobrej viere v súlade so súdnou praxou, je však\nkonfrontovaná s jej zásadnou zmenou (úplným odopretím právnej ochrany zamietnutím\nžaloby pre „rozpor s dobrými mravmi“) s odôvodnením, že podľa ustálenej judikatúry\n(bez odvolania sa na konkrétny judikát) spoluvlastník má právo na peňažnú náhradu iba\nvtedy, ak svoj podiel nemôže užívať a nie ak ho užívať nechce; a tvrdení, že je preukázanou\nskutočnosťou, že žalovaný užíva iba svoj podiel, čo sťažovateľka rozhodne popiera.\nPredmetom dovolacieho prieskumu bolo teda posúdenie kolízie medzi hodnotou\nsudcovského\n\ndotváranie\n\npráva\n\nna\n\nstrane\n\njednej\n\na hodnotou\n\nprávnej\n\nistoty\n\na predvídateľnosti súdneho rozhodnutia na strane druhej.».\nSťažovateľka oponuje záveru najvyššieho súdu, že dovolanie nespĺňalo všetky\nzákonom ustanovené požiadavky a zdôrazňuje, že „osobitné náležitosti dovolania v prípade\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 písm. a/ C. s. p. sťažovateľka koncipovala presne podľa\nnávodu v judikáte NS SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo dňa 6. 3. 2017. Spornú právnu otázku,\nktorá sa v dovolaní údajne nenachádza paradoxne sám odporca citoval v odôvodnení\nuznesenia sp. zn. 1 Cdo 115/2017 v bode 2 veta druhá.“.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že najvyšší súd sa pri požiadavke na formulovanie právnej\notázky dovolával postupu podľa svojej vlastnej judikatúry, pričom konkrétne rozhodnutia,\nna ktoré poukázal, neboli podľa sťažovateľky verejne prístupné. Na podklade uvedeného\nsťažovateľka zdôrazňuje, že „Dovolací súd teda u žalobkyne uplatnil sankciu v podobe\nodopretia súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu lebo nesplnila úradný postup,\nktorý v čase podania dovolania v spornej veci (20. 4. 2017) nebol verejne známy\n\n3\n\nani dostupný a odoprel jej právo na súdnu ochranu na základe vlastnej judikatúry, ktorú\nsťažovateľka nemohla poznať (neexistovala).“.\nSťažovateľka poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017\nzo 6. marca 2017, ktorým došlo k vymedzeniu pojmu „ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu“, pričom podľa sťažovateľky „tento judikát... priamo rozhodnutia\nčeského dovolacieho ani ústavného súdu z ustálenej rozhodovacej praxe nášho dovolacieho\nsúdu nevylučoval a nestalo sa tak ani v judikáte NS SR 6 Cdo/15/2017 z 30. 5. 2018... Až\nv judikáte... sp. zn. 6 Cdo 129/2017 z 31. októbra 2017... Ide teda o dva rôzne judikáty toho\nistého dovolacieho súdu, ktorý raz českú judikatúru akceptuje (v obmedzenej miere) a raz\nneakceptuje vôbec, čo sa nezlučuje s princípom právnej istoty.“.\nPokiaľ sa najvyšší súd odmietol zaoberať dovolaním sťažovateľky meritórne\ns poukazom na to, že sa v ňom nachádza aj česká judikatúra, uvedený postup najvyššieho\nsúdu je diskriminačný.\nOdopretím spravodlivosti podľa sťažovateľky v dôsledku jej úplného vylúčenia\nz užívania majetku zároveň došlo k porušeniu jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1\na 4 ústavy a čl. 11 ods. 1 a 4 listiny. Podľa sťažovateľky „postupom odporcu došlo\nk neprípustnému nadržovaniu jednej procesnej strane, diskriminácii žalobkyne ako\npodielového spoluvlastníka a strany v spore a zásahu do vlastníckeho práva odopretím\nsúdnej ochrany v rozpore s princípom právnej istoty, bez právneho dôvodu (aplikáciou\nnejestvujúcej judikatúry v čase podania dovolania) a postupom v rozpore s C. s. p. Takýmto\nkonaním dovolacieho súdu je jednoznačne sťažený postup žalobkyne dovolať sa zákonných\nnárokov v sporoch na tento spor nadväzujúcich, z ktorých sa stali konania s neistým\nvýsledkom, absolútne závislé na rozhodnutí ústavného súdu v tejto veci.“.\nSťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodu zásahu do jej práv vzhľadom na „rozsah a intenzitu zásahu a jeho následkov\n(všetky konania 17 C/30/2015, 10 C/10/2016 sa predĺžia a predražia)“.\n\n4\n\nNa základe už uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie práv\nzaručených čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 4\nlistiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\n\n5\n\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka odôvodňuje porušenie práv zaručených ústavou, dohovorom a listinou\ntým, že najvyšší súd sa ako dovolací súd odmietol zaoberať jej dovolaním meritórne\npre nesplnenie všetkých zákonom ustanovených požiadaviek. Záver najvyššieho súdu,\nv zmysle ktorého sa dovolaním sťažovateľky nemôže zaoberať s poukazom na to, že sa\nv ňom nachádza aj česká judikatúra, považuje sťažovateľka za diskriminačný.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 12 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nSťažovateľkina\n\nnosná\n\nargumentácia,\n\nktorou\n\nodôvodňuje\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie smerujúce\nproti rozsudku krajského súdu z 28. februára 2017 odmietnuté podľa § 447 písm. f) CSP\nz dôvodu, že dovolacie dôvody neboli v dovolaní vymedzené spôsobom uvedeným v § 431\naž § 435 CSP, sa sústreďuje primárne na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľka v dovolaní\nproti rozsudku krajského súdu z 28. februára 2017 namietala existenciu procesnej vady\nobsiahnutej v § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorej je dovolanie prípustné\n\n6\n\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\npri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacou námietkou sťažovateľky, ktorou odôvodňovala prípustnosť\ndovolania pre existenciu vady odvolacieho konania v súlade s § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vo svojej podstate otázkou\nzákonnosti a spôsob jej riešenia sám osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom\noznačených práv (napr. II. ÚS 324/2010).\nV súlade s § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPodľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n\n7\n\nV dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nby dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a c) uviesť, ako mala byť\ntáto otázka správne riešená (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017\nzo 6. marca 2017).\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nuznesení\n\ns prihliadnutím\n\nna\n\nnedostatočnosť\n\nkonkretizácie dovolacieho dôvodu zo strany sťažovateľky predovšetkým uviedol:\n„Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a/ CSP, nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V opačnom prípade by\ndovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa\nnielen novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale\naj účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne\ndovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Ak takáto\nkonkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 191/2017).\nV prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie\nveci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 od. 2 CSP\nnevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1\nCSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd\nnesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (uplatnený\ndovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP).“\n\n8\n\nV nadväznosti na citované všeobecné východiská najvyšší súd v napadnutom\nuznesení aplikoval na vec sťažovateľky, keď uviedol:\n„Dovolateľka teda v dovolaní neoznačila judikatúru najvyššieho súdu, ktorá tvorí\njeho ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa podľa dovolateľky odvolací súd odklonil.\nUvedenie rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky\nnie je použiteľné (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) v rámci dovolacieho prieskumu.\nS poukazom na to, že podmienka vymedzenia dovolacieho dôvodu spôsobom\nuvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nebola dovolateľkou\nsplnená, dovolací súd dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP odmietol.“\nZ (už citovanej) právnej úpravy regulujúcej prípustnosť dovolania, ako aj zo spôsobu\nvymedzenia dovolacieho dôvodu spočívajúceho v tom, že dovolateľ v súlade s § 432 ods. 2\nCSP uvedie, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia, možno uzavrieť, že dovolanie\nsťažovateľky sa pre nedostatok vymedzenia dovolacieho dôvodu (odôvodnenia) javilo\nuž ako dovolanie, pri ktorom nie sú splnené procesné podmienky pre preskúmanie jeho\nprípustnosti a ktoré najvyšší súd ako súd dovolací odmietne bez toho, aby došlo k jeho\nvecnému prejednaniu, teda bez uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu.\nNa podklade dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za formalistické, keďže nedostatok vymedzenia\ndovolacieho dôvodu ako základný predpoklad na preskúmanie opodstatnenosti dovolacieho\ndôvodu bránil najvyššiemu súdu sa dovolaním ako takým vôbec zapodievať.\nSťažovateľka namieta odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení najvyššieho\nsúdu a zdôrazňuje, že samotný najvyšší súd „spornú právnu otázku“, ktorá sa podľa jeho\nnázoru v dovolaní nenachádzala, cituje v bode 2 druhej vete napadnutého uznesenia.\nV bode 2 druhej vete napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza, že\nsťažovateľka v dovolaní „Uviedla, že každý spoluvlastník, ktorý neužíva spoločnú vec\nv rozsahu svojho podielu má právo na peňažnú náhradu, pokiaľ je vylúčený z užívania\n\n9\n\nspoločnej veci a túto v celosti užíva iný podielový spoluvlastník, pokiaľ nebola preukázaná\ndohoda o bezplatnom užívaní.“.\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ďalej vyplýva, že už citovanú „spornú\nprávnu otázku“ sťažovateľka namietala s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky a Ústavného súdu Českej republiky.\nZ rozhodnutia odvolacieho\n\nsúdu\n\n(body\n\n60\n\na 61\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 28. februára 2017) vyplynul záver (a potvrdzuje to aj samotné napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu v bode 2 štvrtej vete, ako aj sťažovateľka), podľa ktorého v konaní\npred všeobecnými súdmi nebolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli zo strany\nžalovaného užívané vo väčšom rozsahu, než mu podľa jeho spoluvlastníckeho práva\nk týmto nehnuteľnostiam patrí.\nNajvyšší súd v tomto kontexte v napadnutom uznesení zdôraznil, že právnym\nposúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav, pričom ide o činnosť súdu\nspočívajúcu „v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá\nvedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom\nposúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané\npre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov\nodvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 235/2017).“.\nAj keby ústavný súd prisvedčil tvrdeniu sťažovateľky, že „sporná právna otázka“\nbola sťažovateľkou riadne identifikovaná s prihliadnutím na odvolacím súdom zistený\nskutkový stav (nebolo preukázané, že žalovaný užíva spoločnú vec nad rozsah svojho\nspoluvlastníckeho podielu), všeobecný odkaz sťažovateľky na judikatúru, podľa ktorej patrí\nkaždému spoluvlastníkovi, ktorý neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho podielu právo\nna peňažnú náhradu, pokiaľ je vylúčený z užívania spoločnej veci a túto v celosti užíva iný\npodielový spoluvlastník (žalovaný), pokiaľ nebola preukázaná dohoda o bezplatnom\nužívaní, nemôže napĺňať procesné podmienky na preskúmanie prípustnosti dovolania podľa\n\n10\n\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP. Inak povedané, sťažovateľka sa týmto všeobecným odkazom\nna judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky\nv podstate snaží namietať skutkové závery, ku ktorým odvolací súd dospel v súvislosti\nso skúmaním otázky, či zo strany žalovaného k užívaniu sporných nehnuteľností nad rámec\njeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo (sťažovateľka v sťažnosti tvrdenie\nodvolacieho súdu, „že je preukázanou skutočnosťou, že žalovaný užíva iba svoj podiel...\nrozhodne popiera“). Uvedené je však pre namietanú vadu nesprávneho právneho posúdenia\nveci irelevantné, keďže ústavný súd sa stotožňuje s argumentom najvyššieho súdu, v zmysle\nktorého všeobecný súd pri právnom posúdení veci rieši otázku právnu, nie skutkovú.\nSťažovateľka poukazuje aj na rozdielnu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu\nk výkladu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“, pričom namieta,\nže najvyšší súd raz „českú judikatúru akceptuje (v obmedzenej miere) a raz neakceptuje\nvôbec, čo sa nezlučuje s princípom právnej istoty“. Ústavný súd sa s touto námietkou\nsťažovateľky nestotožňuje.\nSťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017, ktorým došlo k vymedzeniu pojmu „ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu“, pričom zdôrazňuje, že citované rozhodnutie\nnevylučovalo z tohto pojmu „českú judikatúru“. V označenom rozhodnutí najvyšší súd\nexpressis verbis do pojmu ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu zahrnul rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu zaradil\naj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.\nZ už uvedeného zároveň vyplýva, že pojem ustálená rozhodovacia prax bol\nnajvyšším súdom vymedzený pozitívne s presným uvedením rozhodnutí, ktoré do tejto\n\n11\n\nskupiny ustálenej rozhodovacej praxe možno zaradiť, pričom „českú judikatúru“ do tejto\nskupiny najvyšší súd expressis verbis nepoňal.\nCitované rozhodnutie preto neprotirečí uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Cdo 129/2017 z 31. októbra 2017, podľa ktorého „S prihliadnutím na čl. 3 C. s. p.\ndo pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia\nÚstavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora\nEurópskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu\nČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.“, ktorým došlo okrem bližšieho\npozitívneho vymedzenia pojmu aj k negatívnej enumerácii rozhodnutí, ktoré do pojmu\nustálená rozhodovacia prax zaradiť nemožno. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd\nnestotožňuje s názorom sťažovateľky o tom, že ide o dva rôzne judikáty toho istého súdu,\nktorý raz „českú judikatúru akceptuje (v obmedzenej miere) a raz neakceptuje vôbec, čo sa\nnezlučuje s princípom právnej istoty“.\nV dôsledku uvedeného ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľky o rozdielnej\nrozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ako nedôvodnú.\nVzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd postupoval vo veci sťažovateľky v súlade\ns procesno-právnou úpravou regulujúcou dovolacie konania a dovolanie odmietol\npre nedostatok vymedzenia dovolacieho dôvodu, podľa názoru ústavného súdu neprekročil\nmedze vlastnej prieskumnej právomoci, ktoré sú dané práve dovolacími dôvodmi, ktoré\nmusí vymedziť dovolateľ. V súlade s § 440 CSP totiž dovolací súd preskúmava napadnuté\nrozhodnutie len z dôvodov, ktoré dovolateľ uvádza vo svojom dovolaní.\nKeďže najvyšší súd svoje rozhodnutie vo veci odmietnutia dovolania sťažovateľky\nzdôvodnil v dostatočnej, výstižnej a presvedčivej podobe, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí relevantnej časti sťažnosti\n\n12\n\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy\n\na čl. 11 ods. 1 a 4 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru procesnej povahy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nodmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 listiny, je nevyhnutným\ndôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho\ncharakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia. Aj v tejto\nčasti je preto jej sťažnosť zjavne neopodstatnená v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.3 K namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nZ príslušného ustanovenia dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby\nprocesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným\norgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.\nUplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň\nobhájiteľné\n\nprávne\n\ntvrdenie\n\no\n\nporušení\n\niného\n\npráva\n\nchráneného\n\ndohovorom\n\n(napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983).\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva sa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí\npreukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných\ndohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A,\nč. 131, bod 52). V okolnostiach prípadu však ústavný súd k takému záveru vo vzťahu\n\n13\n\nk napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nedospel, a preto sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia čl. 13 dohovoru odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "0d1bb720-db5c-4268-a9f7-ebbaf00ec6b5:6b23b6e5-7d74-4d62-81e9-3f2ae8d02571", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1612211590.1", "spisova_znacka": "6Co/187/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/187/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1612211590.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f009595e-1ab9-4b2e-9b21-a4f4fb227d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1"}, {"guid": "ussr:eb61ab3b-d9e6-44e3-a02d-e26cc18f4e46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1"}, {"guid": "ussr:31ef4a2a-f760-4292-b26b-20d464203a54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1"}, {"guid": "a4d0308e-b8e2-4c86-b195-914af24a2b51:ea422e1d-6066-46d3-9801-6793058d7a84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3815218498.2", "spisova_znacka": "1Cdo/135/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/135/2024 z 18. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3815218498.2"}, {"guid": "7edfb354-bcbf-4a81-96e5-84c050deae1b:7bcde6ed-0135-4fce-9b7c-4c27cd277ba7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3820202024.1", "spisova_znacka": "8Cdo/41/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/41/2024 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3820202024.1"}, {"guid": "276942a1-131b-452e-b565-adedd4ed5400:6a7269ac-baea-4f63-91d1-8b4484d415e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7917208401.1", "spisova_znacka": "5Co/224/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/224/2019 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7917208401.1"}, {"guid": "276942a1-131b-452e-b565-adedd4ed5400:6f80ea72-5c13-4b0f-846c-19ad123c942c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7917208401.1", "spisova_znacka": "5Co/224/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/224/2019 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7917208401.1"}, {"guid": "e430ac58-d505-4db8-8208-3de42c70161d:bd1ad4c9-973f-4d6f-8399-07c29b695623", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7611210705.3", "spisova_znacka": "5Co/160/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/160/2019 z 5. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7611210705.3"}, {"guid": "e430ac58-d505-4db8-8208-3de42c70161d:85cd1b0d-9847-4c8d-93aa-bad9eec7ed9a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7611210705.3", "spisova_znacka": "5Co/160/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/160/2019 z 5. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7611210705.3"}, {"guid": "e5f9bdbf-4bfa-41a0-9ea0-e6a51cf1d1ae:85bd9141-0132-4950-9623-863abd51b015", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8", "spisova_znacka": "5Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2019 z 3. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8"}, {"guid": "e5f9bdbf-4bfa-41a0-9ea0-e6a51cf1d1ae:d998d860-9ec2-4c78-a39a-4a47cf44fd35", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8", "spisova_znacka": "5Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2019 z 3. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8"}, {"guid": "e5f9bdbf-4bfa-41a0-9ea0-e6a51cf1d1ae:f61ec089-f976-4203-a873-511b81915478", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8", "spisova_znacka": "5Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2019 z 3. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8"}, {"guid": "e5f9bdbf-4bfa-41a0-9ea0-e6a51cf1d1ae:51391ab2-9633-44d7-8107-74f58b6c48bd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8", "spisova_znacka": "5Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2019 z 3. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8"}, {"guid": "e5f9bdbf-4bfa-41a0-9ea0-e6a51cf1d1ae:90a1ff10-e224-4d06-b0fd-b54b56d6fb5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8", "spisova_znacka": "5Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2019 z 3. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7802899622.8"}, {"guid": "adb15b0e-cb2b-40f8-b5b7-6a7804d58074:78c8af4f-d553-4185-8f22-7e76e3653c19", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3123209992.2", "spisova_znacka": "14C/41/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/41/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3123209992.2"}]}