{"guid": "ussr:d21c418c-a3fd-4a80-87c3-e6bfeb7932c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 642/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 642/2018 z 22. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 642/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d21c418c-a3fd-4a80-87c3-e6bfeb7932c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 642/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s., Bajkalská 21/A, Bratislava, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Tomášek, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nsúdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského v exekučnom konaní vedenom\npod sp. zn. EX 3754/14, uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39 Er 3637/2014\nz 12. apríla 2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21 CoE 284/2016\nz 25. októbra 2016, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n23. januára 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s.,\nBajkalská 21/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou\nTomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Tomášek, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nsúdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského (ďalej aj „súdny exekútor“)\nv exekučnom konaní vedenom pod. sp. zn. EX 3754/14 (ďalej aj „napadnutý postup\nsúdneho exekútora“), uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)\na uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 CoE 284/2016\nz 25. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj postupom,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke v súčasnosti prebieha\npred okresným súdom pod sp. zn. 39 Er 3637/2014 exekučné konanie o vymoženie\nsumy 9 432 457,56 eur s prísl. vedené v prospech oprávneného, spoločnosti\n(ďalej len „oprávnený“), a to na základe rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 29 Cb 68/2003-1208 zo 7. novembra 2011 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 2 Cob 105/2013-1732 z 30. júna 2014. Exekučné konanie\nje vykonávané exekútorským úradom súdneho exekútora, pred ktorým je vedené\npod sp. zn. EX 3754/14.\nSťažovateľka podala v rámci napadnutého exekučného konania návrh na povolenie\nodkladu exekúcie z 22. decembra 2015 a návrh na zastavenie exekúcie z 31. decembra\n2015. Tieto návrhy odôvodnila tým, že 29. decembra 2015 nadobudol účinnosť zákon č.\n439/2015 Z. z. (ďalej len „novela zákona“), ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o\n2\n\ntepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“)\no § 28a a § 38ab, podľa ktorých niektoré zložky majetku sťažovateľky nepodliehajú\nexekúcii. Keďže exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom v rámci exekučného konania\npostihuje majetok sťažovateľky, ktorý podľa jej mienky nepodlieha exekúcii, sťažovateľka\nsa dožadovala, aby okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu\nzastavil (návrh na zastavenie exekúcie z 31. decembra 2015) a tiež, aby povolil odklad\nexekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (návrh na povolenie odkladu exekúcie\nz 22. decembra 2015).\nV reakcii na prijatie novely zákona o tepelnej energetike súdny exekútor doručil\n7. januára 2016 sťažovateľke tieto dokumenty:\na) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie\nzriadením exekučného záložného práva, ktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí\nexekúcie sp. zn. EX 3754/14 predajom nehnuteľností z 5. septembra 2014,\nb) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie\npredajom nehnuteľností, ktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí exekúcie\nsp. zn. EX 3754/14 predajom nehnuteľností z 5. septembra 2014,\nc) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení časti upovedomenia o začatí exekúcie,\nktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 3754/14 z 5. septembra\n2014 v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok.\nZo strany exekútora však podľa názoru sťažovateľky nedošlo k ustúpeniu od vedenia\nexekúcie na všetky zložky jej majetku, ktoré nepodliehajú exekúcii, pretože exekútor nechal\nzablokovaný jej bankový účet, ktorý však podľa sťažovateľky v zmysle ustanovenia § 28a\nzákona o tepelnej energetike tiež nepodlieha exekúcii. Bankový účet sťažovateľky súdny\nexekútor do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu neodblokoval, pričom k 15. júnu 2016\nsa\n\nna\n\nbankovom\n\núčte\n\nnachádzajú\n\npeňažné\n\nprostriedky\n\nsťažovateľky\n\nv sume\n\n29 661 784,60 €, ktoré nemôže z dôvodu blokácie užívať.\nSťažovateľka podaním z 22. januára 2015 označeným ako žiadosť o odblokovanie\núčtov v banke vyzvala súdneho exekútora, aby v nadväznosti na zrušenie upovedomení\n\n3\n\nbezodkladne vykonal také opatrenia, aby nebola vedená exekúcia na majetok sťažovateľky,\nktorý podľa § 28a zákona o tepelnej energetike nepodlieha exekúcii, t. j. aby vydal príkaz\nna odblokovanie jej bankového účtu, ktorý dosiaľ neodblokoval.\nSťažovateľka podaním z 1. februára 2016 označeným ako žiadosť o bezodkladné\nrozhodnutie o návrhoch povinného požiadala okresný súd, aby bezodkladne rozhodol o jej\nnávrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala 31. decembra 2015. Táto žiadosť bola zaslaná\nna vedomie tiež Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.\nOkresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že prerušuje exekučné konanie\ndo rozhodnutia ústavného súdu o návrhu okresného súdu na začatie konania o súlade § 28a\na 38ab zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 46 ods. 1\nústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). Následne\nokresný súd opravným uznesením č. k. 39 Er 3637/2014-686 z 22. apríla 2016 (ďalej\nlen „opravné uznesenie“), ktoré vydal vyšší súdny úradník, opravil zjavne nesprávne\npoučenie na napadnutom uznesení takto: „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie\nv lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia...“\nOkresný súd v napadnutom uznesení o prerušení konania, ktorým sa súčasne obrátil\nna ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, uviedol:\n„Exekučný súd sa v uvedenej exekučnej veci musel vysporiadať s tým, či je vôbec\nmožné a potrebné podať podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky.\nZ § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak,\nexekučné konanie nemožno prerušiť. Poznámka pod čiarou síce odkazuje len na zákon\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\navšak sama nemá normatívny, iba informatívny význam (porov. 47. bod prílohy č. 2\nk Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov, vyhláseným pod č. 19/1997 Z. z.).\nPodľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,\n\n4\n\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Táto ústavná\nnorma má povahu príkazu, z ktorého vyplýva povinnosť súdu každé konanie, v ktorom\ndospeje k názoru o nesúlade právnych predpisov s právnymi predpismi vyššej právnej sily.\nprerušiť a podať návrh na začatie konania. Citované ustanovenie nerozlišuje medzi rôznymi\ndruhmi konaní, ani neustanovuje, že by súd v niektorom konaní takúto povinnosť nemal. Súd\nje povinný vykladať právnu úpravu exekučného konania ústavno-konformne, a to aj z toho\ndôvodu, že Ústava Slovenskej republiky je predpisom vyššej právnej sily než Exekučný\nporiadok. Na základe vyššie uvedeného tak exekučný súd uzavrel, že má povinnosť prerušiť\nkonanie aj v exekučnom konaní a odkaz na osobitný zákon v § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku je súd povinný vykladať v súlade s Ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy) tak, že tento\nodkaz zahŕňa aj výslovný ústavný príkaz obsiahnutý v čl. 144 ods. 2 Ústavy.\nZnamená to, že aj exekučné konanie je súd povinný prerušiť v prípade, ak dospeje\nk názoru, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje právnemu predpisu vyššej\nprávnej sily. Nedostatok inej procesnej úpravy potom musí viesť k názoru, že sa primerane\npoužije ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. a súd o prerušení konania rozhodne\nuznesením.\nSúd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu závisí od posúdenia otázky, ktorú nie je\noprávnený riešiť. Výlučne do právomoci Ústavného súdu SR patrí posudzovanie súladu\npredpisov nižšej právnej sily s predpismi vyššej právnej sily, ktorého rozhodnutím o rozpore\nje konajúci súd viazaný v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. Súd zastáva stanovisko, že ust. § 28a\na § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. sú\nv rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru, a preto je potrebné konanie\nprerušiť a postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o ich súlade s Ústavou\nSR.\nSúd dospel k uvedenému záveru na základe toho, že povinný je v zmysle § 28a zákona\nč. 657/2004 Z. z. držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla, v ktorom má 100 %\nmajetkovú účasť spoločnosť HM Manažment, a. s., ktorá je s účinnosťou od 1. 1. 2016\nprávnickou osobou určenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako právny\nnástupca Fondu národného majetku Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 375/2015 Z. z.\n\n5\n\nTáto spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností zaniknutého Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých účastníkom fond\nbol. Dňom zrušenia fondu prešiel na spoločnosť HM Manažment, a. s. majetok fondu,\nvrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných\nmajetkových práv a záväzkov fondu. Na spoločnosť HM Manažment, a. s. prešli tiež práva\na povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ktorých\núčastníkom bol fond.\nUvedené potvrdzuje aj odôvodnenie spoločnej správy výborov Národnej rady\nSlovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa\nzákon č. 657/2004 Z. z. (tlač 1851a) v druhom čítaní, ktorou bolo vo forme pozmeňujúceho\nnávrhu navrhnuté nakoniec platne prijaté znenie ustanovenia § 28a zákona č. 657/2004 Z.\nz. Z uvedeného odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že pozmeňujúcim návrhom\nnavrhovaná úprava zabezpečuje zladenie navrhovaného ustanovenia s textom schváleného\nzákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Uvedeným zákonom sa zrušuje Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky, ktorého právnym nástupcom má byť Ministerstvom hospodárstva Slovenskej\nrepubliky určená právnická osoba, ktorej jediným akcionárom je štát alebo právnická\nosoba, ktorej jediným zakladateľom je štát...\nOprávnený doručil tunajšiemu súdu návrh na vykonanie exekúcie dňa 7. 8. 2015.\nToto exekučné konanie vedie súdom poverený exekútor JUDr. Martin Hermanovský\npod č. Ex 3754/14. V zmysle s § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. začalo exekučné konanie\npred nadobudnutím účinnosti zákona č. 439/2015 Z. z., a preto má súd povinnosť zastaviť\nprebiehajúcu exekúciu voči povinnému v rozsahu majetku, ktorý podlieha exekučnej imunite\npodľa § 28a zákona, č. 657/2004 Z. z.\nV súlade s vyjadreniami samotného povinného v jeho podaní zo dňa 31. 12. 2015\nexekučný súd dospel k záveru, že exekúcia vykonávaná v rámci exekučného konania\npostihuje majetok nepodliehajúci exekúcii podľa § 28a zákona č. 657/2004 Z. z.\nV uvedenom podaní povinný doručil tunajšiemu súdu návrh, ktorým exekučný súd žiada,\naby zastavil exekúciu vykonávanú v rámci prebiehajúceho exekučného konania prikázaním\npohľadávky (prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných\npohľadávok, postihnutím iných majetkových práv) vykonávanej na základe upovedomenia\n\n6\n\no začatí exekúcie sp.zn. Ex 3754/14 zo dňa 5. 9. 2014 a upovedomenia o spôsobe vykonania\nexekúcie sp. zn. EX 3754/14 prikázaním pohľadávky zo dňa 13. 11. 2015 a predajom\nnehnuteľností vykonávanej na základe upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. Ex 3754/14\npredajom nehnuteľností zo dňa 5. 9. 2014 a upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn.\nEX 3754/14 zriadením exekučného záložného práva zo dňa 5. 9. 2014, a to podľa § 57\nods. 1 písm. d) exekučného poriadku v spojení s § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z...\nExekučný súd je povinný aplikovať ustanovenie § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z.,\nv zmysle ktorého síce zákon prikazuje zastaviť prebiehajúce exekučné konanie, keďže\npostihuje majetok povinného podľa § 28a uvedeného zákona, ale nakoľko ust. § 28a zákona\nč. 657/2004 Z. z. poskytuje exekučnú imunitu nie povinnému, ale len jeho zákonom\nvymedzenému majetku, preto súd vyložil toto ustanovenie ústavne konformným spôsobom\ntak, že účelom uvedeného ustanovenia nie je zamedziť v pokračovaní exekučného konania\nako takého, ale len zamedziť uspokojeniu pohľadávky oprávneného z majetku povinného\nv časti, ktorá je v zmysle § 28a uvedeného zákona nepostihnuteľná exekúciou.\nSúd je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami povinný zamedziť exekúcii\nvoči majetku povinného v rozsahu podľa § 28a uvedeného zákona.\nVzhľadom k tomu, že sa súd však domnieva, že uvedené ustanovenia nie sú v súlade\ns Ústavou, sa rozhodol podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom podľa čl. 144\nods. 2 Ústavy v spojení s čl. 125 ods. 1 Ústavy a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1\npísm. b) O. s. p.“\nNásledne okresný súd uvádza svoj právny názor a argumentáciu k ním tvrdenému\nnesúladu § 28a a 38ab zákona o tepelnej energetike s označenými referenčnými právnymi\nnormami vyššieho stupňa právnej sily.\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu o prerušení exekučného konania v spojení s opravným uznesením\nsp. zn. 39 Er 3637/2014 z 22. apríla 2016 (ktorým bolo opravené poučenie o možnosti\npodania odvolania, pozn.) potvrdil ako vecne správne a náhradu trov konania účastníkom\n\n7\n\nkonania nepriznal. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke podľa jej tvrdení\ndoručené 21. novembra 2016.\nZ evidencie\n\nrozhodovacej\n\nčinnosti\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže\n\nnálezom\n\nsp. zn. PL. ÚS 1/2017 zo 14. februára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. júna 2018,\nústavný súd vyslovil nesúlad ustanovení § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike s čl. 1\nods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru\na s čl. 1 dodatkového protokolu. Vo zvyšnej časti návrhu okresného súdu nevyhovel.\nZ evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľka\npodala 22. júna 2016 sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 7967/2016, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\na ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho exekútora\nJUDr. Martina Hermanovského v exekučnom konaní sp. zn. EX 3754/14, ako aj uznesením\nokresného súdu sp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016. O tejto predchádzajúcej sťažnosti\nsťažovateľky ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. júna 2017\n(právoplatné 21. augusta 2017, pozn.) tak, že sťažnosť sťažovateľky odmietol v časti\nnamietajúcej postup súdneho exekútora z dôvodu jej neprípustnosti a v časti namietajúcej\nnapadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd\nkonštatuje, že v aktuálne preskúmavanej sťažnosti sú v sťažnosti namietané nedostatky\nv postupe súdneho exekútora, ako aj v napadnutom uznesení okresného súdu zásadne\ntotožné s námietkami uplatnenými v predchádzajúcej sťažnosti, v ktorej však sťažovateľka\nnenamietala porušenie svojich práv napadnutým uznesením krajského súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti popisuje doterajší priebeh exekučného konania, pričom\nrozdeľuje svoju sťažnostnú argumentáciu do dvoch častí; v prvej časti formuluje námietky\nvoči postupu súdneho exekútora a v rámci druhej časti prezentuje svoje námietky\nproti napadnutým rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, ako aj postupu, ktorý\npredchádzal ich vydaniu.\n\n8\n\nI.1\n\nVýhrady sťažovateľky k napadnutému postupu súdneho exekútora\n\nPodľa sťažovateľky v napadnutom exekučnom konaní je súdnym exekútorom\npostihovaný majetok (bankový účet sťažovateľky), ktorý podľa § 28a zákona o tepelnej\nenergetike nepodlieha exekúcii. Bankový účet sťažovateľky je v exekúcii zablokovaný,\nčo je podľa jej názoru v priamom rozpore s § 61a Exekučného poriadku, ako aj v rozpore\nso základným právom na užívanie majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Sťažovateľka\nzdôrazňuje, že v prípade vedenia exekúcie na majetok nepodliehajúci exekúcii absentuje\nzákonné splnomocnenie, ktoré by umožňovalo obmedzenie majetku povinného.\nPodľa tvrdenia sťažovateľky súdny exekútor na jej žiadosť o odblokovanie účtov\nz 22. januára 2015 nijako nereagoval, avšak sťažovateľka zo spisu zistila, že súdny exekútor\nsi je vedomý, že exekúciou prikázaním pohľadávok postihuje bankový účet, ktorý\nnepodlieha exekúcii. Súdny exekútor však toto protiprávne blokovanie účtu ospravedlňuje\ntým, že tento jeho postup vyplynul z dohody o postupe v exekučnom konaní zo 4. decembra\n2015 (ďalej len „dohoda“) uzatvorenej medzi sťažovateľkou a oprávneným.\nPodľa presvedčenia sťažovateľky jediný argument, ktorým súdny exekútor\nospravedlňuje postihovanie jej bankového účtu, nie je spôsobilý ospravedlniť postihovanie\nje majetku, ktorý podľa zákona nepodlieha exekúcii. Podľa sťažovateľky súdny exekútor je\nštátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných\ntitulov (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku) a je povinný vykonávať exekučnú činnosť\nnestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou, ústavnými\nzákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, zákonmi, inými\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu\nvydaným v exekučnom konaní (§ 3 Exekučného poriadku). Súdny exekútor teda nie je\npodľa názoru sťažovateľky žiadnym partnerom oprávneného, ktorému by mal pomáhať\nakýmkoľvek spôsobom „zabezpečovať“ súkromnoprávnu dohodu.\n\n9\n\nSťažovateľka sa preto domáha, aby ústavný súd súdnemu exekútorovi zakázal\npokračovať v porušovaní jej základných práv, t. j. aby mu prikázal odblokovať jej bankový\núčet, ktorý podľa zákona nepodlieha exekúcii.\nI.2\n\nVýhrady sťažovateľky k napadnutým uzneseniam okresného súdu\n\na krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu\nPodľa sťažovateľky uzneseniami v jej veci konajúcich súdov o prerušení\npredmetného exekučného konania a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, došlo\nk porušeniu ňou označených práv garantovaných ústavou a dohovorom, a to tým, že:\na) okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia o prerušení konania nevykonal\nžiadne opatrenie na to, aby sťažovateľka nemusela v rozpore s účinnou a platnou právnou\núpravou trpieť úkony zabezpečujúce jej majetok, hoci tak urobiť mal a mohol, čím malo\ndôjsť k porušeniu jej základného práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej aj „prvá námietka“),\nb) napadnuté uznesenie o prerušení konania nie je dostatočne odôvodnené, čím malo\ndôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej\naj „druhá námietka“),\nc) okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia o prerušení konania nedoručil\nsťažovateľke vyjadrenie oprávneného z 28. januára 2016, o ktorého existencii sa dozvedela\naž z odôvodnenia napadnutého uznesenia o prerušení konania, čím malo byť porušené jej\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej aj „tretia námietka“).\nAd a) Sťažovateľka v rámci prvej námietky argumentuje, že okresný súd namiesto\ntoho, aby jej poskytol ochranu pred postihovaním majetku, ktorý nepodlieha exekúcii,\njednoducho prerušil exekučné konanie. Pri rozhodovaní o tom, či je napriek výslovnému\nzákazu uvedenému v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku možné exekučné konanie prerušiť,\nsa okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľky riadil úvahou, podľa ktorej ak súd dospel\n\n10\n\nk názoru, že zákon odporuje ústave, má povinnosť „prerušiť konanie aj v exekučnom\nkonaní“. Sťažovateľka upozorňuje, že odkaz na osobitný zákon v § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku je podľa názoru okresného súdu nutné vykladať v súlade s ústavou tak, že tento\nodkaz zahŕňa aj čl. 144 ods. 2 ústavy, podľa ktorého ak sa súd domnieva, že všeobecne\nzáväzný právny predpis odporuje ústave, konanie preruší a podá návrh na začatie konania\no súlade právnych predpisov. K tomuto okresný súd podľa sťažovateľky zároveň dodal,\nže citované ustanovenie nerozlišuje medzi rôznymi druhmi konaní a ani neustanovuje,\nže by súd v niektorom konaní povinnosť prerušiť konanie nemal.\nOkresný súd však podľa sťažovateľky pri tejto úvahe absolútne opomenul tú\nskutočnosť, že ustanovenia § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike, podľa ktorých\nniektoré zložky majetku povinného nepodliehajú exekúcii, sú platnou a účinnou súčasťou\nprávneho poriadku, a to až do prípadného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by vyslovil\nich nesúlad s ústavou.\nPodľa mienky sťažovateľky ak sa teda okresný súd domnieva, že ustanovenia § 28a\na § 38ab zákona o tepelnej energetike sú v rozpore s ústavou, mal pred podaním návrhu\nvykonať také vhodné opatrenia, aby sťažovateľka nemusela v rozpore s účinnou právnou\núpravou trpieť úkony zabezpečujúce jej majetok, a nie iba jednoducho prerušiť exekučné\nkonanie.\nSťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd rozhodol o prerušení exekučného\nkonania s poukazom na čl. 144 ods. 2 ústavy. Požiadavka na prerušenie konania obsiahnutá\nv čl. 144 ods. 2 ústavy však podľa názoru sťažovateľky nie je samoúčelná ‒ jej účelom je\npredísť situácii, že bude v konaní meritórne rozhodnuté na základe ustanovenia, ktoré by\nneskôr v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu mohlo stratiť účinnosť. Podľa sťažovateľky\nvšak rozhodne účelom čl. 144 ods. 2 ústavy nie je to, aby bol povinný počas prerušenia\nkonania povinný v rozpore so zákonom niekoľko rokov trpieť obmedzenie svojho\nvlastníckeho práva len preto, že exekučný súd má pochybnosti o ústavnosti ustanovení\nzákona, podľa ktorých majetok povinného obmedzeniu nepodlieha. Takýmto postupom\nokresného súdu tak podľa úsudku sťažovateľky dochádza k obmedzovaniu jej vlastníckeho\n\n11\n\npráva bez existencie zákonného ustanovenia, ktoré by takéto obmedzenie umožňovalo,\nresp. ba naopak, v priamom rozpore s ním.\nPodľa sťažovateľky okresný súd mohol a mal nájsť proporcionálny vzťah medzi\nlegitímnym záujmom sťažovateľky netrpieť obmedzenie vlastníckeho práva bez zákonom\nustanoveného dôvodu a záujmom oprávneného, aby v jeho veci nebolo meritórne\nrozhodnuté na základe právnej normy, ktorá je v rozpore s ústavou. Okresný súd však podľa\npresvedčenia sťažovateľky na nájdenie proporcionality v tomto vzťahu absolútne rezignoval\na zameral sa iba na posúdenie ústavnosti ustanovení § 28a a § 38ab zákona o tepelnej\nenergetike. Týmto svojím postupom okresný súd pri aplikácii príslušných právnych noriem\npodľa sťažovateľky porušil princíp proporcionality, čím malo dôjsť k porušeniu jej\nzákladného práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nOkresný súd pri rozhodovaní o prerušení exekučného konania podľa sťažovateľky\ntiež vôbec nevzal na zreteľ tú skutočnosť, že možnosť prerušenia exekučného konania bola\nv minulosti opakovane odmietnutá rozhodnutiami ústavného súdu. Sťažovateľka poukazuje\nna skutočnosť, že ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 16/02\nz 20. mája 2002 odmietol návrh okresného súdu (ako exekučného súdu) na začatie konania\no súlade § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku s ústavou pre nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí. Ústavný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 16/02 podľa\ninterpretácie podanej sťažovateľkou mal jednoznačne konštatovať nemožnosť prerušenia\nexekučného konania a predloženie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\nv tejto fáze civilného procesu. Podľa sťažovateľky k záverom obsiahnutým v už uvedenom\nuznesení sp. zn. PL. ÚS 16/02 sa ústavný súd prihlásil aj v neskoršom senátnom náleze\nsp. zn. I. ÚS 218/2013 z 3. júla 2013.\nSťažovateľka síce uznáva, že ústavný súd vo svojom neskoršom rozhodnutí,\nv ktorom posudzoval rozsah exekučnej imunity štátu, pripustil, že za istých okolností je\nmožné exekučné konanie prerušiť (PL. ÚS 111/2011), avšak v tomto prípade neboli\n\n12\n\npodľa sťažovateľky vykonané žiadne zabezpečovacie úkony na majetok povinného,\na to práve z dôvodu, že vtedajšia úprava postihnutie majetku štátu nepripúšťala.\nSťažovateľka, sumarizujúc svoju argumentáciu k prvej námietke, v sťažnosti ďalej\nuvádza:\n„Súdy tak vôbec nevzali zreteľ na to, že Sťažovateľ bude počas prerušenia\nexekučného konania nútený v rozpore so zákonom a základným právom vlastniť majetok\ntrpieť zabezpečovacie úkony na majetok nepodliehajúci exekúcii. Postupom súdov\na potvrdzujúcim rozhodnutím o prerušení tak došlo k porušeniu práva na ochranu\nvlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nSťažovateľ preto žiada Ústavný súd, aby zrušil potvrdzujúce rozhodnutie o prerušení,\npripadne aj prvoinštančné rozhodnutie o prerušení a vec vrátil súdom na ďalšie konanie so\nzáväzným právnym názorom, podľa ktorého je súd pred prerušením konania povinný\nvykonať také vhodné opatrenia, aby Sťažovateľ nemusel v rozpore s účinnou právnou\núpravou trpieť úkony zabezpečujúce jeho majetok, napríklad podľa ust. § 57 ods. 1 písm. d)\nExekučného poriadku zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorou je\npostihnutý Bankový účet.“\nAd b) V rámci druhej námietky sťažovateľka zdôrazňuje, že okresný súd sa\npredovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej námietkou, že po prerušení konania\nbude v období trvania prerušenia konania nútená strpieť úkony zabezpečujúce jej majetok,\nktorý podľa platnej a účinnej právnej úpravy nepodlieha exekúcii, čo je v rozpore\ns princípom primeranosti exekúcie, jej práva na pokojné užívanie majetku a práva\nna spravodlivé súdne konanie. K tejto z hľadiska postavenia sťažovateľky kľúčovej otázke\nsa okresný súd podľa nej absolútne opomenul vyjadriť pri svojej úvahe o tom, či je napriek\nvýslovnému zákazu uvedenému v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku možné exekučné\nkonanie prerušiť, ako aj v odôvodnení napadnutého uznesenia o prerušení. Vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka namieta, že odvolací súd túto\n\n13\n\nkľúčovú námietku úplne odignoroval, a venoval sa len otázke nesúladu novely zákona\no tepelnej energetike s ústavou, ktorá mu neprislúcha.\nAd c) V rámci tretej námietky sťažovateľka poukazuje na to, že z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia o prerušení konania vyplynulo, že oprávnený podal 28. januára 2016\nokresnému súdu podanie, ktorým reagoval na podanie sťažovateľky z 22. januára 2016.\nO existencii vyjadrenia oprávneného z 28. januára 2016, ktoré obsahuje obsiahlu\nargumentáciu k podaniu sťažovateľky z 22. januára 2016, sa sťažovateľka ako povinná mala\ndozvedieť až z odôvodnenia napadnutého uznesenia o prerušení konania a s jeho obsahom\nsa oboznámila až po vydaní napadnutého uznesenia o prerušení konania 29. apríla 2016\npri nahliadnutí do súdneho spisu. Podľa tvrdenia sťažovateľky jej okresný súd neumožnil\nvyjadriť sa k vyjadreniu oprávneného z 28. januára 2016 a neposkytol jej ani žiaden priestor\nna zaujatie stanoviska k novej obsiahlej argumentácii oprávneného v tomto podaní.\nOdvolaciemu súdu sťažovateľka vytýka, že toto pochybenie okresného súdu neodstránil\na touto námietkou sa ani len nezaoberal, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu.\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. JUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor... tým, že v exekučnom konaní\nvedenom pod sp. zn. EX 3754/14 exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke postihuje\nbankový účet spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s... vedený v... porušil základné právo\nspoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. JUDr. Martinovi Hermanovskému, súdnemu exekútorovi... sa zakazuje pokračovať\nv porušovaní základného práva spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. na ochranu\nvlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\n14\n\npráv a základných slobôd tým, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 3754/14\nexekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke postihuje bankový účet spoločnosti\nBratislavská teplárenská, a. s... vedený v...\n3. JUDr. Martinovi Hermanovskému, súdnemu exekútorovi... sa prikazuje vydať\npríkaz na odblokovanie bankového účtu spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s...\nvedeného v...\n4. JUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor... je povinný uhradiť spoločnosti\nBratislavská teplárenská, a. s. trovy konania podľa vyčíslenia do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu na účet jej právneho zástupcu.\n5. Základné právo spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. na ochranu\nvlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 04. 2016,\nč. k. 39 Er 3637/2014-685 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 10. 2016,\nč. k. 21 CoE/284/2016-795 poručené boli.\n6.\n\nUznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nII\n\nzo\n\ndňa\n\n12.\n\n04.\n\n2016,\n\nč. k. 39 Er 3637/2014-685 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 10. 2016,\nč. k. č. k. 21 CoE/284/2016-795 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Bratislave II\nna ďalšie konanie.\n7. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nspoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. solidárne uhradiť trovy konania podľa vyčíslenia\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jej právneho zástupcu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n15\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nII.1\n\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým postupom súdneho exekútora a napadnutým uznesením okresného súdu,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nPrekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má\nv ďalšom konaní prejednávať rovnaká vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne\nrozhodnuté. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností,\nz ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. Avšak prekážkou\npre prejednanie veci nie je, ak ústavný súd síce už v minulosti v identickej veci rozhodol,\navšak rozhodoval len o podmienkach konania a v ďalšom návrhu už podmienky konania\nsplnené sú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nVzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že v identickej veci\nsťažovateľky, t. j. vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 20\n\n16\n\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho\nexekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 3754/14 a uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016 už právoplatne rozhodol uznesením\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. júna 2017, pričom k zmene podmienok\nkonania nedošlo. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24a)\nzákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým\n\nuznesením krajského súdu\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti v prvom rade\nupriamuje pozornosť na skutočnosť, že napadnutým uznesením krajský súd potvrdil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bolo prerušené exekučné konanie\ndo rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov vedenom pod sp. zn.\nPL. ÚS 1/2017. Išlo teda o rozhodnutie dočasnej povahy, ktorého zánik bol viazaný\nna meritórne rozhodnutie ústavného súdu v označenom konaní o súlade právnych predpisov.\nKu dňu rozhodovania o tejto sťažnosti sťažovateľky už ale v predmetnom konaní o súlade\n17\n\nprávnych predpisov ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 1/2017 zo 14. februára 2018\nrozhodol, pričom tento nález nadobudol právoplatnosť 7. júna 2018. Z uvedeného vyplýva,\nže sťažovateľkou v sťažnosti vymedzený predmet ústavného prieskumu už odpadol\n(zanikol).\nNa základe uvedeného skutkového stavu posudzovanej veci ústavný súd konštatuje,\nže sťažnosť v časti namietaného porušenia sťažovateľkou označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu v čase rozhodovania ústavného súdu už vzhľadom na jeho\ndočasnosť a s touto dočasnosťou súvisiaci zánik je už zjavne neopodstatnená, a preto túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu.\nNad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že námietky obsiahnuté v sťažnosti\nsťažovateľky smerujúce proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sú založené\nna tvrdení o nedostatku jeho odôvodnenia a námietke, že krajský súd sa nevysporiadal s jej\nodvolacími námietkami. Napriek skutočnosti, že napadnuté uznesenie krajského súdu v čase\nrozhodovania ústavného súdu už zaniklo (stratilo platnosť), ústavný súd preskúmal jeho\nobsah a na tomto základe (zohľadňujúc skutočnosť, že ide o procesné rozhodnutie dočasnej\npovahy) konštatuje, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je odôvodnené\nústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom, pričom navyše námietky sťažovateľky\nsú v zásade totožné s tými, ktoré uviedla vo svojej predchádzajúcej sťažnosti, ku ktorým\nzaujal hodnotiaci postoj ústavný súd už v uznesení ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 432/2017,\na preto v podrobnostiach na odôvodnenie označeného uznesenia odkazuje.\nKeďže bola sťažnosť odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal s ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré sú obsiahnuté v jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. novembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:4a8613f6-94ed-4f10-b057-290924da322a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1"}, {"guid": "ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 355, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "a3611960-ad62-4706-8550-ee33098d6210:1d0b2aa4-417d-4bc5-bb3c-50515512c82b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1", "spisova_znacka": "2Cob/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/105/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1"}], "citovane_v": []}