{"guid": "ussr:01ecd2fb-c251-499a-86bd-bea9d414e7de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.631.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 631/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 631/2018 z 2. 7. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júla 2019, sp. zn. IV. ÚS 631/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.631.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01ecd2fb-c251-499a-86bd-bea9d414e7de", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.631.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.631.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.631.2018.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 631/2018-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti spoločnosti SUN4ENERGY, s. r. o.,\nKalinčiakova 27, Bratislava, IČO 44657765, zastúpenej spoločnosťou MST PARTNERS,\ns. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Martina\nMundierová, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20\nods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob 84/2015-604\nz 21. júna 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti SUN4ENERGY, s. r. o., na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania spoločnosti\nSUN4ENERGY, s. r. o., v sume 586,46 € (slovom päťstoosemdesiatšesť eur a štyridsaťšesť\ncentov) na účet spoločnosti MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti spoločnosti SUN4ENERGY, s. r. o.,\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov uznesením č. k. IV. ÚS 631/2018-21 z 22. novembra 2018 prijal na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť spoločnosti SUN4ENERGY, s. r. o., Kalinčiakova 27, Bratislava,\nIČO 44657765 (ďalej len „sťažovateľka“). Uznesenie č. k. IV. ÚS 631/2018-21\nz 22. novembra 2018 bolo prijaté senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Ľudmila\nGajdošíková (predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca spravodajca) a sudca\nLadislav Orosz. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a sudcovi\nLadislavovi Oroszovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade\ns čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu\nkonanom 25. apríla 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová\n(predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca spravodajca) a sudca Mojmír Mamojka.\n\n2\n\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n2. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), podľa čl. 1 a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáhala vydania nálezu,\nktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv\na slobôd napadnutým rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018,\na súčasne žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie náhrady trov konania v sume\n586,46 € vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).\n3. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sporové strany\nuzavreli 27. mája 2010 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).\nPredmetom konania pred všeobecnými súdmi je nárok žalobcu (sťažovateľky) na zaplatenie\nsumy 128 763,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne plynúcim\nod 11. februára 2011 do zaplatenia a na zmluvnú pokutu vo výške 1 199 800 € spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne plynúcim od 8. novembra 2010 do zaplatenia\na na trovy konania na základe uvedenej zmluvy o sprostredkovaní z 27. mája 2010. Podľa\n§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka „ide o rámcovú zmluvu, ktorá upravovala podmienky\nvzniku nároku žalobcu na províziu v prípade uzatvorenia vopred neurčitého množstva EPC\nzmlúv zo strany žalovaného.“.\nZ ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva: «Krajský súd v Bratislave rozsudok vo veci samej\nvydal dňa 21.6.2018 a to napriek tomu, že dňa 18.5.2013 bol vyhlásený konkurz\nna účastníka konania, teda na žalovaného – spoločnosť RAAB Villanyszerelö Kft.,\n\n3\n\nso sídlom: Csorgofa sor 6, Györ 9027, Maďarská republika, IČO: Cg, 08-09-001502\nv zmysle Nariadenia Rady ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len „Nariadenie\nč. 1346/2000“), pričom účinky vyhlásenia konkurzu sa týmto dňom v zmysle článku 16\nods. 1 a článku 17 ods. 1 Nariadenia č. 1346/2000 uznávajú aj na Slovensku. V zmysle\nustanovenia článku 15 Nariadenia č. 1346/2000 účinky konkurzného konania na neuzavretý\nsúdny proces, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený,\nurčuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha, teda keďže konanie\nprebieha na území Slovenskej republiky, účinky vyhlásenia konkurzu určuje právny\nporiadok Slovenskej republiky. Ako vyplýva z ustanovenia § 172 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZKR“), na konkurzné konanie s cudzím prvkom vo vzťahu k členským\nštátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom\npriestore (ďalej len „členský štát“) sa použijú ustanovenia ZKR, ak osobitný predpis\n(Nariadenie č. 1346/2000) neustanovuje inak. Vzhľadom na skutočnosť, že Nariadenie\nč. 1346/2000 odkázalo na aplikáciu práva štátu, v ktorom neuzavreté súdne konanie\nprebieha, aplikuje sa v zmysle § 172 ZKR, na konanie vedené pred Krajským súdom sp. zn.\n4Cob/84/2015, ustanovenie § 47 ods. 1 v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu sa prerušujú\nvšetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho\núpadcovi. Pokiaľ ZKR v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto\nprocesná norma je prekážkou ďalšieho konania súdu, ktorý v dôsledku zákonného\nprerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne\nrozhodnúť. Subjektívna ne/vedomosť súdu o prerušení konania v dôsledku vyhlásenia\nkonkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva\nobjektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim súdom.»\n4. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza: „Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave vyplýva, že Krajský súd v Bratislave aplikoval ustanovenie § 174 ZKR,\nz ktorého vyvodil, že právomoc slovenského súdu na konanie je daná, ak má dlžník na území\nSlovenskej republiky majetok a Krajský súd v Bratislave vyvodil, že ZKR v ustanovení § 174\nurčuje výlučnú právomoc slovenského súdu na konanie v prípade, ak má dlžník na území SR\nmajetok a ďalej, že konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý\n\n4\n\nsa nachádza na území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú. Je\nvšak zrejmé, že Krajský súd v Bratislave neprávne aplikoval ustanovenie § 174 ZKR,\npretože uvedené ustanovenie sa už podľa nadpisu týka vzťahov k štátom, ktoré nie sú členmi\nEurópskej únie, pričom je nepochybné, že Maďarsko je členom Európskej únie a preto sa\nna neho aplikuje v prípade ZKR § 172 ZKR a Nariadenie č. 1346/2000 (účinné v čase\nvyhlásenia hlavného konkurzu) a nie § 174 ZKR. Navyše, § 174 ZKR upravuje procesný\npostup v prípade úpadku zahraničnej osoby (lex fori concursus) a netýka sa priamo účinkov\nvyhlásenia konkurzu, resp. účinkov podľa ZKR, na ktoré poukazoval žalovaný, t. j.\nprerušenie konania v prípade neskončených konaní v iných členských štátoch (lex fori\nprocessus).\nKrajský súd v Bratislave teda nesprávne aplikoval a interpretoval právny predpis, ak\nvyvodil, že pokiaľ na území Slovenskej republiky nebolo začaté vedľajšie konkurzné konanie\na nachádza sa tu organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá je v Maďarsku\nv postavení úpadcu, nevzťahujú sa na organizačnú zložku účinky hlavného konkurzného\nkonania, pretože mohlo byť vyhlásené vedľajšie konkurzné konanie. Uvedená interpretácia\nje zjavne arbitrárna, svojvoľná. Správna interpretácia totiž znamená, že pokiaľ bolo\nna žalovaného vyhlásené hlavné konkurzné konanie na území členského štátu (v našom\nprípade v Maďarsku), účinky vyhláseného konkurzu v Maďarsku sa uznávajú aj na území\nSlovenskej republiky (lex fori concursus). Ak by bol zistený majetok na území Slovenskej\nrepubliky, ktorý by bol vo vlastníctve žalovaného alebo jeho organizačnej zložky, mal by\nsprávca alebo veriteľ, resp. subjekty uvedené článku 29 Nariadenia č. 1349/2000 možnosť\n(nie povinnosť), žiadať vyhlásenie vedľajšieho konkurzu, ktorého účinky by ale neboli\nuznané v iných členských štátoch.“\n5. Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie ďalej vyjadrila svoje presvedčenie, že\n«Interpretácia a aplikácia právnych predpisov Krajským súdom je nezlučiteľná s Ústavou\nSlovenskej republiky a že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo svojvoľné a zjavne\narbitrárne a že jeho vydaním došlo k zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa.\nSťažovateľ pritom poukazuje na to, že Krajskému súdu v Bratislave bolo v odvolacom\nkonaní predložené rozhodnutie maďarského súdu Győri Törvényszék, sp. zn. Cspk.08-13000001/7 o nariadení špeciálneho konania na spoločnosť RAAB Villanyszerelö Kft.,\n\n5\n\nso sídlom: Csorgofa sor 6, Györ 9027, Maďarská republika, IČO: Cg, 08-09-001502 (ďalej\nlen aj len „úpadca“) s tým, že v zmysle článku 2 písm. a) Nariadenia Rady ES č. 1346/2000\no konkurznom konaní (ďalej len „Nariadenie č. 1346/2000“) sa toto konanie považuje\nza konkurzné konanie. Dňa 17.5.2013 maďarský súd Györi Törvényszék prijal rozhodnutie\no zverejnení rozhodnutia v maďarskom obchodnom vestníku s tým, že ku dňu 18.5.2013\nbolo vyhlásené konkurzné konanie voči úpadcovi v zmysle maďarského právneho\nporiadku...\nSťažovateľ tiež poukazuje na porušenie svojich majetkových práv (článok 20 ods. 1\nÚstavy SR v spojení čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru) v dôsledku nerešpektovania\nzákonného imperatívu a to najmä z dôvodu, že pokiaľ by Krajský súd v Bratislave bol\npostupoval ústavne súladným postupom a bol by zákonný imperatív dodržal, sťažovateľ totiž\npodal odvolanie dňa 3.5.2013 s tým, 18.5.2013 nastali účinky vyhlásenia konkurzu a teda\ndošlo k ex lege prerušeniu konania, preto sťažovateľ neuplatňoval žiadne svoje procesné\npráva už v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave, ale uplatňoval si svoje\npráva v súvislosti s konaním vyvolaným alebo súvisiacim s vyhlásením konkurzu\nv Maďarsku, Sťažovateľ je v dôsledku porušenia zákonného imperatívu zo strany Krajského\nsúdu v Bratislave povinný zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 33 tis.\nEUR, avšak v prípade, ak by súd vo veci počas prerušenia nekonal a vzhľadom na nezáujem\nsprávcu by došlo k zastaveniu konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu v zmysle § 11 ods. 8\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov „Ak bolo\nkonanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz\npodľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia\na poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.“\nV zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov „Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,\nžaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,\nnávrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo\nalebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný\nrozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod\nmanželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica\n\n6\n\nvšetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa\nkonanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania\nodmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Postupom Krajského súdu v Bratislave\nteda došlo aj k porušeniu majetkového práva sťažovateľa, ktorý by mal inak v prípade\nsprávneho postupu súdu nárok na vrátenie súdneho poplatku, pretože je konanie prerušené\na v konaní sa nepokračuje a následne, ak je žalovaný po skončení konkurzného konania\nzrušený a vymazaný z obchodného registra, stratí žalovaný aj procesnú spôsobilosť byť\núčastníkom konania, čo vyvolá prekážku konania v dôsledku ktorého je súd povinný konanie\nzastaviť. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že ak je konanie prerušené a sťažovateľ mal\nvedomosť o tom, že z konkurznej podstaty žalovaného je možné uspokojenie len v percente\npohľadávky, ktorú má voči žalovanému, ak by mal sťažovateľ vedomosť o tom, že Krajský\nsúd v Bratislave bude vo veci konať, vzal by odvolanie spať minimálne z dôvodu, aby mu\nbol vrátený súdny poplatok (je zrejmé, že v ex lege prerušenom konaní späťvzatie nie je\nmožné).\nSťažovateľ tiež poukazuje na povinnosť zaplatiť trovy konania, ktorá tiež predstavuje\nzásah do majetkových práv sťažovateľa, pretože sťažovateľ by v prípade, ak by bolo konanie\nzastavené z dôvodu neodstrániteľnej prekážky a to straty procesnej spôsobilosti žalovaného\n(po skončení konkurzu a zrušení a výmaze žalovaného z obchodného registra) túto\npovinnosť nemal. Aj z aktivity účastníkov konania vyplýva, že účastníci konania vychádzali\nzo skutočnosti, že konanie je ex lege prerušené a v takom rozsahu aj procesne\npostupovali.».\n6. Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal\nvšetkými jej tvrdeniami a argumentmi, nesprávne vyložil ustanovenia relevantného\nprávneho predpisu (nariadenia Rady ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní), a preto\nnapadnutý rozsudok považuje za arbitrárny. V dôsledku toho došlo k porušeniu jej\noznačených práv.\nIII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľky\n\n7\n\n7. K veci sa vyjadril predseda krajského súdu listom sp. zn. 1 SprV 642/2018\nzo 17. januára 2019, v ktorom skonštatoval, že «Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal\ntvrdením žalovaného, že tým, že na spoločnosť RAAB Villanyszerelo Kft., so sídlom\nCsorgofa sor 6., 9027 Gyor, Mad'arská republika, bol v Maďarskej republike vyhlásený\nkonkurz, v zmysle čl. 15 Nariadenia, ako aj v zmysle ustanovenia § 47 a nasl. ZKR,\nvyhlásením konkurzného konania voči žalovanému bolo konanie prerušené „ex lege.“\nOdvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil.\nV zmysle čl. 15 Nariadenia, účinky konkurzného konania na neuzavretý súdny\nproces, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje\nvýlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha. Keďže konanie prebieha\nna Slovensku, účinky konkurzného konania na konanie bolo potrebné posúdiť podľa\nprávneho poriadku Slovenskej republiky.\nV tomto konaní je ako žalovaný označený ako: RAAB Villanyszerelo Kft., so sídlom\nCsorgofa sor 6., 9027 Gyor, Maďarská republika, IČO: Cg.08-06-001502, RAAB\nVillanyszerelo Korlátolt Felelôsségú Társaság, organizačná zložka spoločnosti so sídlom\nNám. Hraničiarov 37, 851 03 Bratislava, IČO: 45 481 555.\nV danom prípade bol konkurz na spoločnosť RAAB Villanyszerelo Kft., so sídlom\nCsorgofa sor 6., 9027 Gyor, Maďarská republika, IČO: Cg.08-06-001502, vyhlásený\nna území Maďarskej republiky, kde je centrum hlavných záujmov.\nPodľa čl. 4 bod 1 Nariadenia, nakoľko sa konkurzné konanie na spoločnosť RAAB\nVillanyszerelo Kft. začalo vyhlásením konkurzu v Maďarskej republike, konkurzné konanie\na jeho účinky sa riadia maďarským insolvenčným právom a platí len na území Maďarskej\nrepubliky.\nOdvolací súd dopytom na Okresný súd Bratislava I (č. 1. 578) zistil, že zo strany\nsprávcu, ani inej osoby nebol podaný návrh na začatie vedľajšieho konkurzného konania.\nNakoľko sa na území Slovenska nachádza jeho organizačná zložka a zo strany správcu, ani\ninej osoby nebol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania na území Slovenska v zmysle\nčl. 29 Nariadenia, účinky vyhláseného konkurzu v Maďarsku sa nevzťahujú na jeho\norganizačnú zložku, t. j. na žalovaného. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prerušeniu konania\nv zmysle ustanovenia § 47 ZKR.\n\n8\n\nPokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalovaného, že v zmysle ustanovenia § 52\nZKR mu zaniklo plnomocenstvo udelené žalovaným, odvolací súd dodáva, že plnú moc\nudelila právnemu zástupcovi organizačná zložka žalovaného a nakoľko na žalovaného\nnebolo vyhlásené vedľajšie konkurzné konanie a nedošlo k prerušeniu konania,\nplnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii Majerník & Miháliková, s. r. o. naďalej trvá.\nZo strany právneho zástupcu žalovaného nebol urobený právny úkon, ktorým by vypovedal\nplnú moc žalovanému.\nNa základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vyhlásený konkurz\nna spoločnosť RAAB Villanyszerelo Kft., so sídlom Csorgofa sor 6., 9027 Gyor, Maďarská\nrepublika, ICO: Cg.08-06-001502, nemá právne účinky na jej organizačnú zložku,\nspoločnosť RAAB Villanyszerelo Korlátolt Felelösségü Társaság, organizačná zložka\nspoločnosti so sídlom Nám. Hraničiarov 37, 851 03 Bratislava, preto odvolací súd vo veci\nďalej konal.».\n8. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu doručenom\nústavnému súdu 4. februára 2019 zotrvala na svojich sťažnostných námietkach a uviedla:\n«4. Sťažovateľ nerozumie vyjadreniu Krajského súdu v tom zmysle, že hoci Krajský\nsúd uznal pochybenie v prípade nesprávnej aplikácie § 174 ZKR, pričom malo byť\naplikované ustanovenie § 172 ZKR, keďže Maďarsko je nepochybne členským štátom EÚ\na teda aplikácia § 174 ZKR nie je možná, o dva odseky nižšie Krajský súd opäť vo svojom\nvyjadrení poukazuje na potrebu aplikácie § 174 ZKR a z neho odvodzuje výlučnú právomoc\nslovenského súdu. Sťažovateľ musí poukázať na skutočnosť, že Krajský súd má aj vo svojom\nvyjadrení, v ktorom obhajuje svoje rozhodnutie, vnútorný rozpor.\n6. Krajský súd vo svojom vyjadrení uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné\nkonanie bolo v súlade s Nariadením č. 1346/2000 vyhlásené na území Maďarska, konkurzné\nkonanie a jeho účinky sa riadia maďarským právom a platia len na území Maďarska.\nSťažovateľ súhlasí, že je plne v súlade s Nariadením č. 1346/2000, aby sa konkurzné\nkonanie a jeho účinky riadili právom štátu, kde je centrum hlavných záujmov, nemôže však\nv žiadnom prípade súhlasiť s interpretáciou, že účinky konkurzu vyhláseného v Maďarsku,\nteda v inom členskom štáte, neplatia na území Slovenskej republiky. Uvedená interpretácia\nje absolútne v rozpore so samotným duchom Nariadenia č. 1346/2000.\n\n9\n\n13. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, účinky začatia hlavného konkurzného\nkonania na úpadcu v inom členskom štáte (v našom prípade v Maďarsku) majú nepochybne\nrovnaké právne účinky aj na území SR a musia byť slovenským súdom uznané bez potreby\nakéhokoľvek ďalšieho rozhodnutia. Ak teda Krajský súd vyššie uvedené ustanovenia\nNariadenia č. 1346/2000 interpretoval tak, že neplatia na území SR, jeho rozhodnutie je\nzjavne v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia č. 1346/2000.\n19. V zmysle ustanovenia článku 15 Nariadenia č. 1346/2000 účinky konkurzného\nkonania na neuzavretý súdny proces, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého\nbol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha,\nteda keďže konanie prebieha na území Slovenskej republiky, účinky vyhlásenia konkurzu\nurčuje právny poriadok Slovenskej republiky.\n20. Ako vyplýva z ustanovenia § 172 ZKR, na konkurzné konanie s cudzím prvkom\nvo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom\nhospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) sa použijú ustanovenia ZKR, ak osobitný\npredpis (Nariadenie č. 1346/2000) neustanovuje inak.\n21. Vzhľadom na skutočnosť, že Nariadenie č. 1346/2000 odkázalo na aplikáciu\npráva štátu, v ktorom neuzavreté súdne konanie prebieha, aplikuje sa v zmysle § 172 ZKR,\nna konanie vedené pred slovenským Krajským súdom, teda na konanie, ktoré je predmetom\ntejto sťažnosti, ustanovenie § 47 ods. 1 v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu sa prerušujú\nvšetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho\núpadcovi.\n22. Pokiaľ ZKR v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto\nprocesná norma je prekážkou ďalšieho konania súdu, ktorý v dôsledku zákonného\nprerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne\nrozhodnúť.\n27. Krajský súd vo svojom vyjadrení opäť poukázal na absenciu vyhlásenia\nvedľajšieho konkurzného konania z čoho vyvodil, že pokiaľ má úpadca na území Slovenskej\nrepubliky majetok, účinky konkurzného konania s aplikáciou ZKR by nastali len v prípade,\nak by na Slovensku bolo na Slovensku začaté vedľajšie konkurzné konanie. V opačnom\nprípade totiž Krajský súd tvrdí, že na Slovensku bez začatia vedľajšieho konkurzného\nkonania účinky nenastávajú. Argumentácia Krajského súdu je však markantne v rozpore\n\n10\n\ns vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia č. 1346/2000, ktoré jednoznačne priznávajú\ngenerálne účinky vyhlásenia konkurzu na území všetkých členských štátov a iba subsidiárne\numožňujú čiastočne suspendovať tieto účinky v prípade a výlučne v prípade, ak by došlo\nk začatiu vedľajšieho konkurzného konania.\n33. Krajský súd teda nesprávne aplikoval a interpretoval právny predpis, ak vyvodil,\nže pokiaľ na území Slovenskej republiky nebolo začaté vedľajšie konkurzné konanie\na nachádza sa tu organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá je v Maďarsku\nv postavení úpadcu, nevzťahujú sa na organizačnú zložku účinky hlavného konkurzného\nkonania, pretože mohlo byť vyhlásené vedľajšie konkurzné konanie.\n41. Krajský súd, napriek nevyhnutnosti aplikácie ustanovenie § 52 ods. 1 ZKR\nv zmysle ktorého plnomocenstvo udelené žalovaným právnemu zástupcovi žalovaného\nv danom konaní zaniklo a preto právny zástupca žalovaného nie je oprávnený ďalej\nzastupovať žalovaného, nie je možné doručovať písomnosti právnemu zástupcovi\nžalovaného, pretože ten žalovaného viac nezastupuje, iba konštatoval, že na žalovaného\nnebolo vyhlásené vedľajšie konkurzné konanie a plnomocenstvo udelila právnemu\nzástupcovi žalovaného organizačná zložka, keďže sa neaplikuje ZKR, plnomocenstvo trvá,\nlebo nedošlo k jeho vypovedaniu.\n42. Je pritom nespochybniteľné, že pri správnej aplikácii § 52 ods. 1 ZKR\nplnomocenstvo právnemu zástupcovi žalovaného zaniklo.»\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n9.1 Ústavný súd vykonal pokus o doručenie upovedomenia o ústavnej sťažnosti\ns výzvou na vyjadrenie na evidovanú adresu organizačnej zložky zúčastnenej osoby (§ 33\nods. 1 zákona o ústavnom súde) v Slovenskej republike, a to na Námestie hraničiarov 37,\nBratislava, z uvedenej adresy sa pritom obratom pošty doručovaná zásielka vrátila\ns poznámkou, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Podľa § 106 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\n\n11\n\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti\na) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo\nadresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu\ncudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom\nverejnom registri. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že oznámenie inej adresy\nna doručovanie zásielok je v plnej dispozícii adresáta. Na takto adresátom zvolenú adresu\npre doručovanie zásielok je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia,\nako je to v tomto prípade.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu 4. októbra 2018 postupoval v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n13. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci\nvšeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou\nv príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,\nže ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie\nzásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n14. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n\n13\n\n15. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n21. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich\nporušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n22. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\n\n14\n\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4\nústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy\nmajú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom,\nak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018\n24. Podľa § 172 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“) na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským\nštátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom\npriestore (ďalej len „členský štát“) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\n15\n\n25. Týmto osobitným predpisom je nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája\n2000 o konkurznom konaní [Ú. v. L 160, 30. 6. 2000, s. 1 (ďalej aj „nariadenie\no konkurznom konaní“)].\n26. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon\nneustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa\ntýkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.\n27. Podľa § 52 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu\nzanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho\nkonkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry.\n28. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o konkurznom konaní právomoc na začatie\nkonkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum\nhlavných záujmov dlžníka.\n29. Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia o konkurznom konaní ak sa centrum hlavných\nzáujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu\nmajú právomoc začať konkurzné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území\ntohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené\nna majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.\n30. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia o konkurznom konaní ak v tomto nariadení nie je\nstanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území\nktorého sa toto konanie začne.\n31. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia o konkurznom konaní právo štátu, v ktorom sa\nkonanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie.\nStanoví najmä:\na) voči akým dlžníkom sa konanie môže začať vzhľadom na ich spôsobilosť;\n\n16\n\nb) majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, a spôsob zaobchádzania\ns majetkom, ktorý dlžník nadobudol alebo ktorý mu pripadol po začatí konkurzného\nkonania;\nc) právomoci dlžníka a likvidátora;\nd) podmienky, za akých sa môže uplatniť započítanie;\ne) účinky konkurzného konania na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka;\nf) účinky konkurzného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi,\ns výnimkou ešte neuzavretých súdnych procesov;\ng) pohľadávky, ktoré možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a spôsob\nzaobchádzania s pohľadávkami vzniknutými po začatí konkurzného konania;\nh) pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok;\ni) pravidlá rozdeľovania výnosov zo speňaženia majetku, poradie pohľadávok a\npráva veriteľov, ktorých pohľadávky boli po začatí konkurzného konania čiastočne\nuspokojené z titulu vecného práva alebo započítaním;\nj) podmienky a účinky uzavretia konkurzného konania, najmä uzavretia vyrovnaním;\nk) práva veriteľov po uzavretí konkurzného konania;\nl) kto má hradiť trovy konkurzného konania;\nm) pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti a nevymáhateľnosti právnych\núkonov, ktoré poškodzujú všetkých veriteľov.\n32. Podľa čl. 15 nariadenia o konkurznom konaní účinky konkurzného konania\nna neuzavretý súdny proces, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník\nzbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha.\n33. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia o konkurznom konaní každé súdne rozhodnutie\no začatí konkurzného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa\nčlánku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne\núčinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne.\n34. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia o konkurznom konaní súdne rozhodnutie o začatí\nkonania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek\n\n17\n\nrovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa\nkonanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ sa v tomto inom členskom\nštáte nezačne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.\n35. Podľa čl. 84 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848\nz 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní [prepracované znenie (U. v. EU L 141, 5. 6. 2015,\ns. 19)] bez toho, aby bol dotknutý článok 91 tohto nariadenia, nariadenie č. 1346/2000 sa\nnaďalej uplatňuje na insolvenčné konania, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia\na ktoré sa začali pred 26. júnom 2017.\n36. Z už uvedených ustanovení vyplýva, že na cezhraničné insolvenčné konania,\nktoré sa začali pred 26. júnom 2017, sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie\nprednostne aplikuje osobitný predpis, ktorým je nariadenie o konkurznom konaní.\nNariadenie o konkurznom konaní je všeobecne záväzné a priamo aplikovateľné na našom\núzemí podľa čl. 7 ods. 2 ústavy a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak\nnariadenie nestanovuje inak, použijú sa na cezhraničné insolvenčné konania na území\nSlovenskej republiky vo vzťahu k členským štátom ustanovenia zákona konkurze\na reštrukturalizácii. Nariadenie o konkurznom konaní si kladie za cieľ zlepšiť fungovanie\ninsolvenčných konaní s cezhraničnými účinkami. Cudzí prvok súvisí s tým, že prevádzkareň\ndlžníka alebo aspoň jeden z veriteľov sa nachádzajú na území iného členského štátu\nEurópskej únie, ako je centrum hlavných záujmov dlžníka, a centrum hlavných záujmov\ndlžníka sa musí nachádzať na území Európskej únie.\n37. Hlavné insolvenčné konanie je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o konkurznom\nkonaní charakterizované ako insolvenčné konanie začaté v členskom štáte, v ktorom sa\nnachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Hlavné insolvenčné konanie má univerzálny\nrozsah a jeho cieľom je obsiahnuť všetok majetok dlžníka (zásada univerzality).\nSkutočnosť, že cieľom hlavného insolvenčného konania je obsiahnuť všetok majetok\ndlžníka, znamená, že hlavné insolvenčné konanie sa vzťahuje aj na majetok nachádzajúci sa\nv iných členských štátoch, ako je štát, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka.\nÚčinky hlavného insolvenčného konania sa spravujú právnym poriadkom toho členského\n\n18\n\nštátu, na území ktorého sa toto hlavné insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus\nprimariae). Týmto právnym poriadkom sa spravujú hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne\núčinky insolvenčného konania. Nariadenie o konkurznom konaní je založené na pravidle,\nže proti dlžníkovi je možné začať len jedno hlavné insolvenčné konanie. Účinky tohto\nhlavného insolvenčného konania sa vzťahujú na všetky členské štáty, v ktorých sa\nnariadenie\n\no konkurznom\n\nkonaní\n\nuplatňuje\n\n(zásada\n\nuniverzality).\n\nTo\n\nznamená,\n\nže v ostatných členských štátoch vyvoláva rozhodnutie o začatí insolvenčného konania\nrovnaké právne účinky ako podľa práva členského štátu, v ktorom sa insolvenčné konanie\nzačalo.\n38. Medzi základné zásady, na ktorých je budované nariadenie o konkurznom\nkonaní, patrí okrem zásady univerzality a teritoriality aj zásada automatického uznávania\ninsolvenčných konaní. Podstata zásady automatického uznávania insolvenčných konaní\nspočíva v tom, že každé rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom\nčlenského štátu, sa automaticky uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch.\nZ rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vyplýva,\nže zásada vzájomnej dôvery umožnila členským štátom vzdať sa svojich vnútroštátnych\npravidiel o uznávaní a výkone v prospech zjednodušeného mechanizmu uznávania a výkonu\nrozhodnutí vydaných v rámci insolvenčných konaní [rozsudok Súdneho dvora (prvá\nkomora) vo veci C-444/07 – MG Probud Gdynia z 21. januára 2010, Zb. s. I-417,\nECLI:EU:C:2010:24, bod 28; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) vo veci C-341/04 –\nEurofood IFSC z 2. mája 2006, Zb. s. I-3813, ECLI:EU:C:2006:281, bod 40]. Automatické\nuznávanie znamená, že účinky spojené s konaniami uskutočnenými podľa práva členského\nštátu, v ktorom sa začalo konanie, sa vzťahujú na všetky ostatné členské štáty. Rozhodnutie\no začatí hlavného insolvenčného konania vydané v jednom členskom štáte vyvoláva\nv ostatných členských štátoch rovnaké účinky. Rozhodnutia o začatí insolvenčného konania\nsa v ostatných členských štátoch uznávajú bez nutnosti splnenia akýchkoľvek ďalších\nformalít. To znamená, že nie je potrebné, aby prebehlo osobitné konanie, v ktorom by došlo\nk uznaniu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v inom členskom štáte. Nevyžaduje\nsa žiadne rozhodnutie orgánu iného členského štátu o uznaní insolvenčného konania.\nPodmienkou uznania nie je ani uverejnenie oznámenia, ani registrácia rozhodnutia o začatí\n\n19\n\ninsolvenčného konania vo verejnom registri vedenom v inom členskom štáte. Keďže\nna uznanie rozhodnutia o začatí insolvenčného konania vydaného súdom členského štátu sa\nnevyžaduje splnenie žiadnych ďalších formálnych požiadaviek, rozhodnutie o začatí\ninsolvenčného konania vynesené súdom členského štátu sa uznáva vo všetkých ostatných\nčlenských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa insolvenčné\nkonanie začalo. Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania spôsobuje rovnaké účinky\nv ostatných členských štátoch v tom istom okamihu ako v členskom štáte, v ktorom bolo\nvydané.\n39. Pokiaľ prebieha hlavné insolvenčné konanie vo vzťahu k určitému dlžníkovi,\nnemožno začať žiadne iné hlavné insolvenčné konanie, ale len vedľajšie insolvenčné\nkonanie. Nariadenie o konkurznom konaní umožňuje začať vedľajšie insolvenčné konanie,\nktoré prebieha paralelne s hlavným insolvenčným konaním. Zásada univerzality je čiastočne\nmodifikovaná zásadou teritoriality. Zásada teritoriality spočíva v tom, že súbežne s hlavným\ninsolvenčným konaním je možné začať aj tzv. vedľajšie insolvenčné konanie v inom\nčlenskom štáte ako v tom, kde má dlžník centrum svojich hlavných záujmov. Vedľajšie\ninsolvenčné konanie sa môže začať v členskom štáte, v ktorom má dlžník prevádzkareň.\nVedľajšie insolvenčné konanie je teritoriálne obmedzené. Zásada teritoriality sa prejavuje\nv tom, že na rozdiel od hlavného insolvenčného konania účinky vedľajšieho insolvenčného\nkonania sú obmedzené len na majetok dlžníka, ktorý sa nachádza na území členského štátu,\nkde sa nachádza prevádzkareň dlžníka. Vedľajšie insolvenčné konanie sa riadi právnym\nporiadkom členského štátu, v ktorom sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie (lex fori\nconcursus secundariae). Nariadenie o konkurznom konaní nestanovuje povinnosť začať\nvedľajšie insolvenčné konanie, ale upravuje len možnosť jeho začatia. Správca ustanovený\nv hlavnom insolvenčnom konaní nemá povinnosť podať návrh na začatie vedľajšieho\ninsolvenčného konania v členských štátoch, kde je umiestnená prevádzkareň dlžníka. Je to\njeho právo.\n40. Nariadenie o konkurznom konaní obsahuje vo svojich ustanoveniach kolízne\nnormy, ktoré upravujú tzv. insolvenčný štatút. Zoznam oblastí patriacich do rozsahu\npôsobnosti lex fori concursus nie je taxatívny. Vyplýva to zo samotného znenia čl. 7 ods. 2\n\n20\n\nnariadenia o konkurznom konaní, a to konkrétne z použitia formulácie „najmä“. Platí\nvšeobecná zásada, že insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území\nktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim\nprávom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Tieto kolízne normy majú platiť\npre hlavné insolvenčné konanie, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konania. Lex fori\nconcursus upravuje aj účinky insolvenčného konania na trvanie existujúcich zmluvných\nvzťahov dlžníka (napr. upravuje, či je možné vypovedať zmluvy uzavreté dlžníkom\npred začatím insolvenčného konania alebo od nich odstúpiť, či vyhlásením konkurzu\nzanikajú dohody o splnomocnení) a účinky insolvenčného konania na konania iniciované\njednotlivými veriteľmi (to znamená, či sa exekúcia proti povinnému dlžníkovi prerušuje\nalebo zastavuje) s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní, pre ktoré platí výnimka z lex\nfori concursus podľa čl. 15 nariadenia o konkurznom konaní. Účinky insolvenčného\nkonania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého\nbol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie\nprebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok\npodliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát,\nv ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce\nsúdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym\nporiadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo\nčlenského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší,\nzastaví alebo sa v ňom pokračuje (BĚLOHLÁVEK, A. J. Evropské a mezinárodní\ninsolvenční právo. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007; ĎURICA, M. Konkurzné\nprávo na Slovensku a v Európskej únii. 3. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012;\nMAHDALOVÁ, S. Evropské insolvenční právo – aktuální trendy, výzvy a budoucnost.\n1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2016. 147 s.; Spisy PF MU, řada\nteoretická, Editio Scientia, sv. č. 572; SUDZINA, M. Insolvenčné konania podľa\nNariadenia o insolvenčnom konaní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,\n2018. 398 s. ISBN 978-80-8152-614-5.).\n\n21\n\nV.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\n„čl. 1\n\na čl.\n\n1\n\nods.\n\n1“\n\ndodatkového\n\nprotokolu\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 4 Cob 84/2015-604 z 21. júna 2018\n41. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu. K porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľky tak, že jej vznikla\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý by nemusela uhradiť, pretože\ns ohľadom na nezáujem správcu by podľa jej názoru v konečnom dôsledku došlo\nk zastaveniu predmetného súdneho konania.\n42. K uvedeným argumentom sťažovateľky ústavný súd uvádza, že nie je možné\ns určitosťou predpokladať, ako by všeobecný súd rozhodol konečným rozhodnutím, ak by\nv dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalovaného v Maďarskej republike predmetné súdne\nkonanie bolo zo zákona prerušené. Podľa názoru sťažovateľky by napokon došlo\nk zastaveniu súdneho konania pre nezáujem zo strany správcu žalovaného pokračovať\nv tomto súdnom konaní. Ústavný súd konštatuje, že vyhlásenie konkurzu na žalovaného\nnemá automaticky za následok zastavenie súdneho konania priamo zo zákona, a preto názor\nsťažovateľky, že by došlo k zastaveniu súdneho konania pre nezáujem správcu žalovaného\na následne k vráteniu zaplatených súdnych poplatkov sťažovateľke, je iba v hypotetickej\nrovine. V tomto štádiu konania nie je možné predpokladať, či by všeobecný súd predmetné\nsúdne konanie zastavil alebo žalobu sťažovateľky zamietol.\nVI.\nZávery\nVI.1 Záver k bodom 1 a 2 výroku nálezu\n43. Vychádzajúc z posúdenia uvedeného v bode V.1 tohto odôvodnenia, ústavný súd\nkonštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, čo zakladá ústavnú\nneudržateľnosť takéhoto rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom rozsudku nesprávne\n\n22\n\ninterpretoval ustanovenia nariadenia o konkurznom konaní, čo odporuje obsahu základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n44. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku\nnálezu).\n45. Ústavný súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu\nna žalovaného – spoločnosť RAAB Villanyszerelö Kft., Csorgofa sor 6, Györ, Maďarská\nrepublika, IČO Cg, 08-09-001502, 18. mája 2013 je v danom prípade potrebné v súlade\ns § 172 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aplikovať nariadenie o konkurznom konaní\n(nariadenie č. 1346/2000). Konkurz vyhlásený na spoločnosť RAAB Villanyszerelö Kft. má\ncharakter hlavného insolvenčného konania. Jeho účinky sa vzťahujú nielen na územie\nMaďarskej republiky, ale na všetky členské štáty, v ktorých sa aplikuje nariadenie\no konkurznom konaní. Účinky tohto konkurzného konania teda platia aj na území\nSlovenskej republiky a vzťahujú sa aj na organizačnú zložku umiestnenú na našom území,\nkeďže táto organizačná zložka nemá vlastnú právnu subjektivitu. Na to, aby sa účinky tohto\nhlavného konkurzného konania vzťahovali aj na organizačnú zložku umiestnenú na území\nSlovenskej republiky, nie je potrebné, aby bolo na našom území začaté vedľajšie\ninsolvenčné konanie proti organizačnej zložke. Správca hlavného insolvenčného konania\nmá právo, nie povinnosť podať návrh na začatie vedľajšieho insolvenčného konania.\nMaďarský právny poriadok predstavuje lex fori concursus. Týmto právnym poriadkom sa\nspravujú hmotnoprávne a procesnoprávne účinky konkurzného konania nielen na území\nMaďarska, ale aj na území Slovenskej republiky, ak nariadenie o konkurznom konaní\nnestanovuje inak. Nariadenie o konkurznom konaní obsahuje výnimku z lex fori concursus\n\n23\n\n– osobitnú úpravu účinkov vzťahujúcich sa na prebiehajúce súdne konania. V súlade s čl. 15\nnariadenia o konkurznom konaní, podľa ktorého účinky konkurzného konania na neuzavretý\nsúdny proces, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený,\nurčuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha, je potrebné\nna otázku prerušenia súdneho konania vedeného na území Slovenskej republiky\nna krajskom súde pod sp. zn. 4 Cob 84/2015 aplikovať lex fori processus (slovenský právny\nporiadok), tzn. § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak tento\nzákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania,\nktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Vzhľadom na to,\nže nariadenie o konkurznom konaní neobsahuje osobitnú úpravu účinkov na trvanie\nsplnomocnenia advokáta, ktorý zastupuje stranu v konaní vedenom na krajskom súde\npod sp. zn. 4 Cob 84/2015, na posúdenie otázky, či splnomocnenie advokáta strany zaniklo,\nje potrebné aplikovať lex fori concursus, ktorým je maďarský právny poriadok.\n46. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n47. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n48. Úlohou krajského súdu preto bude postupovať v konaní v súlade s právnym\nnázorom ústavného súdu vysloveným v tomto závere odôvodnenia nálezu.\nVI.2 Záver k bodu 3 výroku nálezu\n49. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu doručenom\nústavnému súdu 4. februára 2019 požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov konania,\nktoré vyčíslila celkovou sumou 586,46 € vrátane DPH za 3 úkony právnej služby (prevzatie\n\n24\n\nprávneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť, stanovisko\nk vyjadreniu predsedu krajského súdu).\n50. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n51. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n52. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke náhradu trov\nkonania v ňou uplatnenej sume 586,46 € vrátane DPH z dôvodu, že priznanie tejto sumy nie\nje v rozpore s vyhláškou (bod 3 výroku nálezu).\nVI.3 Záver k bodu 4 výroku nálezu\n53. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\nnálezu), pretože vzhľadom na obsah označených práv nepovažoval argumentáciu\nsťažovateľky za právne relevantnú a opodstatňujúcu prijať záver o porušení označených\npráv.\n54. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namietala nielen porušenie práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu, ale aj čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Zo strany\nsťažovateľky ide o duplicitné označenie čl. 1 dodatkového protokolu v petite jej ústavnej\nsťažnosti a ústavný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že čl. 1 dodatkového protokolu sa\nnečlení na odseky.\n\n25\n\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2019\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "arbitrárnosť", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/84/2015", "guid": "8feadcd2-3318-407b-ad50-c613784dfbda:6a5e703c-8571-4095-bed2-574924c225f9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8feadcd2-3318-407b-ad50-c613784dfbda:6a5e703c-8571-4095-bed2-574924c225f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/84/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/84/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8feadcd2-3318-407b-ad50-c613784dfbda:6a5e703c-8571-4095-bed2-574924c225f9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:203b32dd-c50c-4870-bc14-a0696b905eba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.254.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 254/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2019 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.254.2019.1"}, {"guid": "370ae9bb-3dd2-4b34-8806-028312029277:05deff46-ab81-417c-804b-b47299fa647a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1521201950.1", "spisova_znacka": "4CoZm/12/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/12/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1521201950.1"}, {"guid": "673e1f35-d6ed-4e84-9353-b774d033f16d:207c7408-1144-44db-ae38-a2d33b87f797", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1521202045.1", "spisova_znacka": "3CoZm/18/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoZm/18/2021 z 13. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1521202045.1"}, {"guid": "5546f30e-5dbd-44c2-bd84-31f4272641ef:c56d496a-3492-4c80-9d94-e878283a88c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1421200584.1", "spisova_znacka": "8Co/60/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/60/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1421200584.1"}, {"guid": "5546f30e-5dbd-44c2-bd84-31f4272641ef:df522f41-3d84-43e0-955f-17807f1b6c41", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1421200584.1", "spisova_znacka": "8Co/60/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/60/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1421200584.1"}, {"guid": "a4072a81-e6e1-460b-8723-9fd5e5f509f4:a873c139-391f-4740-b31e-5ecc046ca542", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3818203029.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/10/2020 z 19. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3818203029.1"}, {"guid": "ba52caa7-065a-4c44-bbb4-621c0a99be3c:d3d8e64d-6740-479f-a16d-b939edb0c95a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124371960.6", "spisova_znacka": "72Cb/45/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 72Cb/45/2025 z 26. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124371960.6"}, {"guid": "8994be14-9317-447f-a91b-2d5b87238d7f:04b423d2-46cb-4bb7-ad6e-8a9f54a3a0d9", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124355594.4", "spisova_znacka": "86Cb/23/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 86Cb/23/2025 z 3. 3. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124355594.4"}, {"guid": "f762f772-e151-4034-aba0-d21b0ac7d94f:f9110197-f7b1-404f-85c3-a98c8af29b61", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1521200445.2", "spisova_znacka": "B5-23Cb/13/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cb/13/2021 z 5. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1521200445.2"}, {"guid": "7244cde1-96fe-49e5-bc54-460198f09b74:aca3e4d7-3abd-485a-9425-7a65468bd453", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126279945.2", "spisova_znacka": "7Ek/990/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/990/2026 z 25. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126279945.2"}, {"guid": "78d9ac51-5e4e-429e-b8d9-ea48229b1791:998664ce-8db7-49e4-b29b-e0d1856edec8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125325151.3", "spisova_znacka": "35Ek/1665/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Ek/1665/2025 z 13. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125325151.3"}, {"guid": "a3d847d2-2042-49c5-a5a8-5045ac393fe8:eb828be0-101b-40e3-b32f-226cabfdd7a1", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6121490321.4", "spisova_znacka": "76Ek/3347/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/3347/2021 z 20. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6121490321.4"}]}