{"guid": "ussr:3a244365-cdbc-4c3b-951d-74e1e2790f2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.593.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 593/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 593/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 593/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.593.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a244365-cdbc-4c3b-951d-74e1e2790f2f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.593.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.593.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.593.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 593/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom,\nHorná 35, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Er 512/2000 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n24. februára 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Er 512/2000 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že\n\n(ďalej len „oprávnená“) podala\n\nsúdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľákovi (ďalej len „súdny exekútor“) návrh\nna vykonanie exekúcie a vymoženie sumy 637,32 € s príslušenstvom proti sťažovateľovi\nako povinnému. Predmetný návrh bol podaný na základe exekučného titulu – rozsudku\nOkresného súdu Poprad sp. zn. P 316/94 z 23. októbra 1998 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 21/99 z 18. marca 1999.\nSťažovateľ uvádza, že okresný súd ako exekučný súd naposledy rozhodol\nv napadnutom konaní uznesením z 22. februára 2012, ktorým zamietol návrh súdneho\nexekútora na priznanie trov exekúcie. Po tomto uznesení „nebol povinnému doručený\nžiadny doklad súdneho exekútora ani rozhodnutie súdu v exekučnom konaní. Na základe\nuvedenej exekúcie je zapísaná aj poznámka v katastri nehnuteľností v časti B, LV č.\nk ú.\nsúp. č.\n\n,\n\nna spoluvlastnícky podiel 1/2 , ktorý má povinný na rodinnom dome\n, postavený na pozemku parcela C KN č.\n\n, výmera 460 m 2, zastavané plochy\n\na nádvoria, ktorej zápis poznámky naďalej trvá.“.\nSťažovateľ uvádza, že ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 262/2011 zo 4. októbra\n2011 rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní ‒ „v konaní o námietkach proti exekúcii...\nÚstavný súd SR v odôvodnení nálezu poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd\nnapriek podaniu oprávnenej, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 24. 11. 2003\na cestou súdneho exekútora aj Okresnému súdu Kežmarok dňa 18. 11. 2004. Oprávnená\nnavrhla exekučné konanie zastaviť z dôvodu dobrovoľného splnenia povinnosti, ktorú\nukladal exekučný titul. Okresný súd v Kežmarku nezastavil exekučné konanie, naopak návrh\nexekútora na zastavenie exekučného konania zamietol (rozhodnutie zo dňa 14. 2. 2011).\n\n2\n\nSúdny exekútor podal súdu návrh na priznanie trov exekúcie. Súd návrh súdneho exekútora\nna priznanie trov exekúcie uznesením zo dňa 22. 12. 2012 zamietol s odôvodnením,\nže podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol uznesením súdu dňa 14. 2. 2011\nzamietnutý ako nedôvodný, napriek tomu si súdny exekútor uplatnil trovy konania, ktoré súd\npovažoval za nedôvodne uplatnené a to aj napriek tomu, že súdny exekútor na uplatnených\ntrovách exekúcie trval.\nOkresný súd v Kežmarku napriek tomu, že oprávnená netrvala na exekúcii nakoľko\npovinný dobrovoľne zaplatil pohľadávku s príslušenstvom, exekučné konanie nezastavil\nani súdnemu exekútorovi na jeho návrh nepriznal náhradu trov exekúcie ale trval na tom,\naby súdny exekútor naďalej aj po dobrovoľnom splnení povinnosti, pokračoval v exekučnom\nkonaní. Dôsledkom nezákonného postupu Okresného súdu Kežmarok je doposiaľ stále\nvedená exekúcia voči povinnému, doposiaľ je v poznámke listu vlastníctva č.\nk. ú.\n\n,\n\nvyznačená exekúcia na spoluvlastnícky podiel povinného a doposiaľ nebolo\n\nexekučné konanie skončené. Okresný súd v Kežmarku nerešpektoval Nález Ústavného súdu\nSR...“.\nSťažovateľ uvádza, že predsedníčke okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy\nv konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu v prípise\nzo 4. apríla 2016 uviedla, že okresný súd „nie je oprávnený zasahovať do činnosti súdneho\nexekútora v exekučnom konaní okrem taxatívne vymedzených oprávnení ustanovených\nv exekučnom poriadku. Po prešetrení súdnych spisov vedených na tunajšom súde\npod sp. zn. 1 Er 512/2000 (EX 352/2000) a sp. zn. 8 Er/45/2010 (EX 26/2010) predsedníčka\nsúdu nezistila, že by v týchto exekučných konaniach toho času prebiehali súdne konania\na preto žiadosti o preskúmanie postupu súdnych exekútorov v exekučných konaniach\nvyhovieť nemôže.“.\nSťažovateľ žiadal o prešetrenie postupu súdneho exekútora aj Slovenskú komoru\nexekútorov (ďalej len „komora exekútorov“). Komora exekútorov výsledok prešetrenia\nuviedla v liste z 8. júla 2016, podľa ktorého „vo vyššie uvedených exekučných konaniach\nnezistila pochybenie súdneho exekútora a sťažnosť považuje za neopodstatnenú. Sťažovateľ\n\n3\n\nani podanými sťažnosťami nedosiahol nápravu v exekučnom konaní 1 Er 512/2000\n(EX 352/2000), preto využíva svoje právo podať ústavnú sťažnosť“.\nSťažovateľ ďalej uvádza:\n„Okresnému súdu v Kežmarku bolo dňa 18. 11. 2004 doručené podanie súdneho\nexekútora v ktorom oprávnená netrvala na exekúcii, nakoľko povinný vyrovnal pohľadávku\ns príslušenstvom a súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť. Súd napriek splneniu\npovinnosti povinným exekučné konanie nezastavil, ale návrh exekútora zamietol. Opätovne\nmal súd možnosť exekučné konanie zastaviť po podaní návrhu súdneho exekútora\nna priznanie trov exekúcie. Súd návrh súdneho exekútora zamietol a uložil súdnemu\nexekútorovi v exekučnom konaní pokračovať. Uznesenie súdu o zamietnutí trov exekúcie\nbolo vydané dňa 22. 2. 2012. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie fakticky\nbezdôvodne trvá od 18. 11. 2004 doposiaľ a to napriek tomu, že povinný v exekúcii svoju\npovinnosť dávno splnil. Súdny exekútor blokuje nehnuteľný majetok povinného zápisom\npoznámky na liste vlastníctva č.\n\n, k. ú.\n\n. Povinnému týmto vzniká škoda,\n\npretože predmetnú nehnuteľnosť nemôže poskytnúť ako záloh peňažnému ústavu\npri zabezpečení pohľadávky zo zmluvy o úvere. Rovnako nie je oprávnený voľne s touto\nnehnuteľnosťou nakladať, keďže vyznačená poznámka o vedenom exekučnom konaní\nspôsobuje prerušenie katastrálneho konania (Správa katastra Kežmarok č. k. V 2331/10\nzo dňa 17. 1. 2011).“\nSťažovateľ namieta, že okresný súd mal zastaviť napadnuté konanie podľa § 57\nods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže to navrhol\nten, kto navrhol vykonanie exekúcie. Tým, že okresný súd „nepostupuje podľa uvedeného\nustanovenia spôsobuje prieťahy v exekučnom konaní...\nV predmetnej veci sa nepochybne nejedná o zložitú a časovo náročnú právnu vec.\nDoba po ktorú súd exekučné konanie nezastavil, napriek splneným zákonným dôvodom,\nje potrebné hodnotiť ako prieťahy v exekučnom konaní. Zápis poznámky o vykonávaní\nexekúcie reálne neumožňuje povinnému z nehnuteľnosťou voľne nakladať.“.\n\n4\n\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Kežmarku nezastavením exekučného\nkonania sp. zn. 1 ER 512/2000 porušené bolo.\n2. (Sťažovateľovi)... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n4 000 Eur..., ktoré je Okresný súd v Kežmarku povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd v Kežmarku je povinný nahradiť (sťažovateľovi)... trovy právneho\nzastúpenia v sume 307,75 Eur... na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\n„dlhodobou právnou neistotou vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu\na nemožnosťou voľne nakladať so svojím nehnuteľným majetkom“.\nÚstavný súd si pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal spis okresného\nsúdu sp. zn. 1 Er 512/2000 a spis súdneho exekútora sp. zn. EX 352/2000 a zároveň vyzval\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\nPredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn.\n1 Spr 0/546/2018 z 20. júla 2018. Uviedla priebeh napadnutého konania, ktorý\nv podstatnom zodpovedal tomu, čo vyplýva aj zo sťažnosti sťažovateľa. Následne\npredsedníčka okresného súdu uviedla:\n„Z uvedeného je zrejmé, že súd svoju rozhodovaciu činnosť v predmetnom\nexekučnom konaní ukončil vydaním uznesenia dňa 22. 2. 2012.\nPokiaľ sťažovateľ vo vzťahu k súdu v sťažnosti namieta, že od tejto doby mu nebolo\ndoručené žiadne rozhodnutie súdu, poukazujeme na skutočnosť, že podľa obsahu\nexekučných spisov súdu po tejto dobe nebol doručený žiadny návrh alebo podanie, o ktorom\n\n5\n\nby súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť. Zastávame názor, že vydanie akéhokoľvek\nrozhodnutia po tejto dobe súdu nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu.\nZa daného stavu ukončenie exekúcie je v kompetencii súdneho exekútora, ktorý vedie\nexekúciu, ktorý doposiaľ súdu nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie, resp. nedoručil\nupovedomenie o jej ukončení.\nPokiaľ sťažovateľ v sťažnosti namieta, že tunajší súd mal v nadväznosti na podanie\noprávnenej doručené súdnemu exekútori dňa 24. 11. 2003 a následne súdnym exekútorom\nsúdu spolu s návrhom na zastavenie exekúcie dňa 18. 11. 2004, exekúciu zastaviť\na rozhodnúť o jej trovách, súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa\n14. 2. 2011, ktorého vecná správnosť bola potvrdená uznesením odvolacieho súdu zo dňa\n29. 4. 2011. Za tejto situácie preto bez ďalšieho tento postup súdu nemožno hodnotiť\nako nezákonný.\nZáverom dávame do pozornosti, že zastávame názor, že vyššie vysloveným\nvyjadrením k predmetnej sťažnosti... v predmetnom súdnom exekučnom konaní nie sú nijako\ndotknuté prípadné nároky sťažovateľa vyplývajúce mu zo stavu, že exekúcia aj napriek\ndobrovoľnému splneniu dlhu, pre vymoženie ktorého sa exekúcia viedla, doposiaľ nebola\nsúdnym exekútorom ukončená a na LV č.\n\nk. ú.\n\nje stále zapísaná poznámka\n\no vydaní upovedomenia exekútora o začatí predmetnej exekúcie.“\nVzhľadom na to, že vyjadrenie predsedníčky okresného súdu obsahuje skutočnosti,\nktoré vyplývajú aj zo sťažnosti sťažovateľa, prípadne odkazuje na právne názory vyslovené\nv uzneseniach okresného súdu zo 14. februára 2011 a z 22. februára 2012, resp. v uznesení\nkrajského súdu z 29. apríla 2011, ktoré boli sťažovateľovi doručené, ústavný súd\nnedoručoval vyjadrenie predsedníčky okresného súdu sťažovateľovi.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno\npovažovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí\nna ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\n\n7\n\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní\nmá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,\nI. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom\nna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom exekučnom konaní.\nPri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa ústavný súd v zásade posudzoval\nobdobie od 4. októbra 2011, t. j. od vyhlásenia nálezu sp. zn. III. ÚS 262/2011.\nZákladnou námietkou sťažovateľa – čomu zodpovedá aj petit sťažnosti – je tvrdenie,\nže okresný súd mal zastaviť napadnuté konanie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného\nporiadku (v znení účinnom v rozhodnom období), keďže zastavenie exekúcie navrhol ten,\nkto navrhol jej vykonanie. Vychádzajúc zo súdneho spisu, základom tejto argumentácie\nje podanie oprávnenej doručené súdnemu exekútorovi 24. novembra 2003 a podnet súdneho\nexekútora na zastavenie exekúcie. V uvedenej veci rozhodol okresný súd uznesením\nč. k. 1 Er 512/2000-69 zo 14. februára 2011 tak, že podnet exekútora na zastavenie exekúcie\nzamietol z dôvodu, že z „podania oprávnenej zo dňa 24. 11. 2003 (č. l. 61) súdu nevyplýva\nvýslovné uplatnenie dispozičného práva oprávnenej a to výslovné uvedenie, že navrhuje\nzastaviť exekúciu...“. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu – aj proti výroku o zamietnutí\npodnetu súdneho exekútora – podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 2 CoE 27/2011-82 z 29. apríla 2011 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku\no zamietnutí podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie potvrdil z dôvodu,\n\n8\n\nže okresný súd „správnym spôsobom vyhodnotil tento podnet ako nedôvodný. Písomné\npodanie oprávnenej zo dňa 24. 11. 2003 (č. l. 61) neobsahuje návrh na zastavenie\nexekúcie... Je tiež zrejmé, že trovy exekúcie konajúcim súdnym exekútorom doposiaľ\nv prebiehajúcom konaní vymožené neboli...“.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnezastavením napadnutého exekučného konania na podklade podania oprávnenej\nz 24. novembra 2003 a namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je daná príčinná súvislosť. Uvedenú otázku\nprávoplatne posúdili vo veci konajúce súdy – okresný súd a krajský súd, pričom ústavný súd\nnemôže uvedené právne posúdenie predmetnej otázky prehodnotiť v konaní, v ktorom\nsťažovateľ namieta zbytočné prieťahy.\nZ právnych záverov okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že napadnuté\nexekučné konanie nie je napriek zaplateniu vymáhanej sumy výživného skončené, keďže je\npotrebné vymôcť trovy exekúcie. Súdny exekútor v podaniach z 18. novembra 2004,\n14. februára 2005 a 5. apríla 2011 navrhol okresnému súdu priznanie trov exekúcie.\nOkresný súd o predmetných návrhoch rozhodol uznesením č. k. 1 Er 512/2000-96\nz 22. februára 2012 tak, že tieto návrhy na priznanie trov exekúcie zamietol z dôvodu,\nže okresný súd „o zastavení exekúcie v tomto konaní nerozhodoval. Dokonca skutočnosť,\nže podnet exekútora na zastavenie exekúcie súd zamietol ako nedôvodný, bola exekútorovi\nznáma už z predmetného uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 14. 2. 2011 a ten si napriek tomu\ndňa 5. 4. 2011 trovy opäť uplatnil...“.\nSťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namieta, že súdny exekútor poznámku v katastri\nnehnuteľností nevymazal, čo mu bráni v zamýšľanej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorých\nsa predmetná poznámka týka.\nV súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd považuje za relevantné\nzákonné vymedzenie vzťahu medzi okresným súdom ako exekučným súdom a súdnym\nexekútorom.\n\n9\n\nPodľa § 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase doručenia návrhu\nna vykonanie exekúcie, pozn.) exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.\nPri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou, zákonmi, inými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným\nv exekučnom konaní.\nPodľa § 3 Exekučného poriadku (účinného v čase prerokovania sťažnosti\nsťažovateľa, pozn.) exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone\nsvojej činnosti je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi\nvydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.\nMiesto súdneho exekútora v sústave exekučných orgánov je vymedzené v § 3\nExekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor je viazaný rozhodnutím súdu\nvydaným v exekučnom konaní.\n„Exekútor ako výkonný orgán musí z každého rozhodnutia súdu v exekučnom konaní\nvyvodiť dôsledky v súlade s výrokom súdneho rozhodnutia rovnako, ako je to v prípade\nzáväznosti právneho názoru súdu vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku.\nTakými rozhodnutiami totiž môže dôjsť k vysloveniu neprípustnosti exekúcie alebo\nk jej zastaveniu z iných zákonných dôvodov, čo je dôvodom na vrátenie poverenia\nna vykonanie exekúcie (§ 60 Exekučného poriadku).\nExekútor, ako to vyplýva priamo zo zákona, je viazaný rozhodnutím súdu vydaným\nv exekučnom konaní. V inom konaní táto viazanosť nejestvuje, pretože výsledok iného\nkonania (súdneho alebo správneho) je iba vyriešením prejudiciálnej otázky, ktorým je súdny\nexekútor, ale aj exekučný súd viazaný z iných dôvodov, než sú tie, ktoré sú uvedené v § 3\nExekučného poriadku (§ 135 ods. 1 a 2 Občiansky súdny poriadok, § 251 ods. 4 Občiansky\nsúdny poriadok).\nSúdny exekútor je viazaný aj nálezom ústavného súdu vydaným v konaní o súlade\nprávnych predpisov a aj nálezom tohto súdu v individuálnej ochrane základných práv\n\n10\n\na slobôd, najmä vo veciach, v ktorých ústavný súd rozhodne, že súdny exekútor porušil\nzákladné právo alebo slobodu, a nadväzne na to mu uloží, aby nepokračoval v porušovaní\nzákladného práva alebo konal už bez jeho porušovania, predovšetkým vo veciach, v ktorých\nsa zistia zbytočné prieťahy.\nSúd, ktorý ďalej koná ako exekučný súd (§ 45 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),\npreto nemôže obmedziť alebo zastaviť postup súdneho exekútora iným rozhodnutím,\nnež takým, ktoré mu voči tomuto postupu priznáva Exekučný poriadok (nie aj Civilný\nsporový poriadok). Tento záver vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky...“ (komentár ASPI k § 3 Exekučného poriadku, stav k 13. novembru 2018,\npozn.).\nÚstavný súd vyslovil, že ochrana poskytovaná súdnymi exekútormi je súdnou\nochranou (PL. ÚS 21/00), obdobne ústavný súd konštatoval, že exekútor zodpovedá\nza škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje,\nže štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu\nexekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL. ÚS 49/03).\nPodľa § 8 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku ministerstvo vykonáva štátny dohľad\nnad činnosťou komory a činnosťou exekútorov sledovaním dodržiavania zákonnosti\npostupov exekútorov v konkrétnych veciach.\nZ § 3 Exekučného poriadku vyplýva vzťah súdneho exekútora k exekučnému súdu,\nv rámci ktorého je súdny exekútor viazaný rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom\nkonaní. V napadnutom konaní okresný súd zamietol podnet súdneho exekútora\nna zastavenie exekúcie a taktiež aj jeho návrhy na priznanie trov exekúcie z dôvodu,\nže nedošlo k zastaveniu exekúcie. Z podkladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii v čase\nprerokovania sťažnosti (sťažnosť a jej prílohy, exekučný spis sp. zn. EX 352/2000,\nspis okresného súdu sp. zn. 1 Er 512/2000 a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu\nz 20. júla 2018), sa javí, že trovy exekúcie neboli vymožené ani v čase prerokovania\nsťažnosti.\n\n11\n\nV tejto súvislosti považuje ústavný súd za relevantné, že sťažovateľ – zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom – v petite sťažnosti nenamieta postup súdneho\nexekútora, namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní „nezastavením\nexekučného konania“. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ žiadal o preskúmanie\npostupu súdneho exekútora komorou exekútorov. Sťažovateľ však nijako neuvádza,\nči využil Exekučným poriadkom danú možnosť preskúmať zákonnosť postupu súdneho\nexekútora v predmetnej veci Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré\nvykonáva dohľad na činnosťou súdnych exekútorov.\nÚstavný súd takto nezistil pri predbežnom prerokovaní sťažnosti existenciu takej\npríčinnej súvislosti medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným\nporušením v sťažnosti označených práv sťažovateľa (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-trovy exekúcie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04af6b4a-de73-4d5a-8395-9f5815519c70", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04af6b4a-de73-4d5a-8395-9f5815519c70"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:5ca62b33-087d-471b-98b2-f105e465e278", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 100/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 100/01 z 16. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-16", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca62b33-087d-471b-98b2-f105e465e278"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:1aae26d1-ccd3-49de-ab23-b19b35db0e27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/00 z 15. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-15", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.7.2000.1"}, {"guid": "e11303da-8c76-4464-a08c-73ceffe60eae:1a7463a0-1ac9-44a0-914c-b93091b8a508", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/512/2000", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1Er/512/2000 z 28. 11. 2022", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2022-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e11303da-8c76-4464-a08c-73ceffe60eae:1a7463a0-1ac9-44a0-914c-b93091b8a508"}], "citovane_v": []}