{"guid": "ussr:96e7709a-095a-40e1-8280-6781bb7278da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 58/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 41", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 41", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 52 ods. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96e7709a-095a-40e1-8280-6781bb7278da", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 58/2019-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc.,\nJ. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52\nods. 7 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018 a postupom, ktorý predchádzal ich\nvydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára\n2019 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc., J. Ťatliaka 2051/8,\nDolný Kubín, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), ako aj porušenie práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)\na postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Sťažovateľka je invalidná\ndôchodkyňa. Od roku 1987 sa lieči na psychiatrii pre závažné ochorenie, z dôvodu ktorého\nsa stala od 01.01.1988 plne invalidnou.\n19.02.2002 OS Bratislava III v spotrebiteľskej veci /ďalej tiež „Súd“/ vydal platobný\nrozkaz zn. Rob/1370/02-5, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi a zaviazal sťažovateľku na zaplatenie istiny 18 590.- Sk s úrokom z omeškania 0,25 %\ndenne, čo predstavuje 91,25 % ročne !!! Odpor proti nemu síce podala, no oneskorene a tak\nplatobný rozkaz sa stal právoplatným.\nPlatobný rozkaz Súd vydal na základe zmluvy o úvere, ktorú sťažovateľka 20.12.2001\nuzatvorila so spoločnosťou\n\n/ďalej len\n\n/, ktorou si\n\nchcela požičať 12 000.- Sk, čo predstavuje 398,32 eur. Jednalo sa o formulárovú zmluvu,\n\n2\n\nkde nemohla ovplyvniť výšku úroku 0,25 % denne (91,25 % ročne) ani administratívny\npoplatok 6 590.- Sk.\n22.10.2003 Súd vydal exekútorke,\n\n, poverenie na vykonanie\n\nexekúcie.\n05.02.2004 Súd prevzal návrh na rozhodnutie o námietkach, ktoré sťažovateľka, ako\npovinná, podala exekútorke\n\n11.11.2003. Keď podala námietky,\n\ndomnievala sa, že jej bude vyhovené. Ani len netušila, že po celú tú dobu nečinnosti Súdu jej\nrastú úroky z omeškania o sumu 38,98 Sk denne /!!!/.\n25.08.2005 exekútorka urguje Súd písomne na vydanie rozhodnutia o námietkach,\no ktorých Súd rozhodol až 27.11.2008, čo je dátum vydania rozhodnutia o námietkach,\nktoré bolo exekútorke Súdom doručené až 02.03.2009, teda po viac ako 5 rokoch od\nprevzatia návrhu na rozhodnutie o námietkach.\nExekučný príkaz mohla vydať exekútorka až po rozhodnutí o námietkach. Exekučný\npríkaz preto bol vydaný až 12.03.2009. Až na jeho základe potom Sociálna poisťovňa\npoukázala zrazené sumy z dôchodku sťažovateľky, čo učinila až 17. júna 2009 /pritom\nzrážky vykonávala od 08.02.2004/.\nAž po doručení rozhodnutia Súdu o námietkach mohli byť peniaze, ktoré sa\nsťažovateľke každý mesiac zrážali z dôchodku poukázané na účet exekútorky. Zrazené\npeniaze teda boli deponované na účte Sociálnej poisťovne, a nemohli byť poukázané\noprávnenému, čo spôsobovalo narastenie úrokov z omeškania 38,98 Sk denne.\n06.04.2011 sťažovateľka Súdu doručila návrh na zastavenie exekúcie. Súd ale návrh\nzamietol a preto podala odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k.\n22CoE/227/2012-51 zo dňa 08.08.2012 odmietol. To i napriek tomu, že tak v návrhu ako aj\nodvolaní argumentovala spotrebiteľským právom, smernicou rady č. 93/13/EHS, Ústavou\na Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Preto následne podala ústavnú sťažnosť,\nktorú ale ÚS odmietol pre neprípustnosť z dôvodu, že nevyužila možnosť podať dovolanie\n(pritom skôr bola prax taká, že ÚS odmietal sťažnosti pre nedodržanie dvojmesačnej lehoty,\nktorú nepočítal od právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, ale od právoplatnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu).»\n\n3\n\n3. V sťažnosti sa ďalej uvádza: «03.11.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I\ndoručená žaloba o náhradu škody 3 500.- eur spôsobenej nesprávnym úradných postupom\nSúdu. Nezákonný postup, ktorý vyplýva aj z vyššie uvedeného sťažovateľka zdôvodňovala\nnajmä tým, že:\n- Súd o námietkach proti exekúcii rozhodoval bez 5 dní 5 rokov a jeden mesiac, hoci\npodľa § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. bol povinný rozhodnúť do 60 dní, čím jej len za\n4,5 roka čo /7 mesiacov odpočítala ako primeranú lehotu na rozhodnutie a doručovanie/\nspôsobilo (38,98 x 365 = 14 227,7 x 4,5 = 64 024,65 Sk) škodu 2 125,23 eur.\n- úrok, ktorý priznal platobným rozkazom 0,25 % denne (=91,25 ročne) je úžera,\n- úžernícky úrok sťažovateľku Súd zaviazal platiť aj zo sumy 6 590.- Sk, čo mala byť\nakási forma odmeny za poskytnutie pôžičky,\n- okrem skutočnej škody sťažovateľke vznikla aj nemajetková ujma. Tá spočíva najmä\nv tom, že sa podstatne sa znížila kvalita jej života počas dlhého obdobia, dlhodobými\nvyhrážkami o oznámení jej osobných údajov iným finančným inštitúciám, trestným\noznámením... Musela žiť z cca 230.- eur mesačne. Tiež bolo poškodzované dlhodobo jej\nmeno jeho zverejňovaním spolu s adresou v časopisoch, čo všetko súdu zdokladovala.\n- len do podania žaloby bolo sťažovateľke zrazených z invalidného dôchodku vyše\n2 700,00 eur ( 81 340,02 Sk). Do 17.06.2009, kedy Sociálna poisťovňa vykonala úhradu /po\n3 mesiacoch od vydania exekučného príkazu/ predstavoval úrok z omeškania z istiny 617.07\neur /18 590.- Sk/ 3 397,32 eur (102 347.66 Sk).\nOkresný súd Bratislava I ale žalobu rozsudkom sp. zn.: 16C 158/2011-121 zo dňa\n14.11.2013 /ďalej len „Prvostupňový rozsudok“/ zamietol. Zdôvodnil to tým, že\nsťažovateľka vraj nepreukázala príčinnú súvislosť medzi škodou 2 000.- eur a postupom\n(nekonaním) Okresného súdu Bratislava III. Vraj v exekučnom konaní mala povinnosť\nzaplatiť vymáhanú pohľadávku a táto povinnosť jej vznikla a trvala bez ohľadu na\nrozhodnutie Súdu o námietkach proti exekúcii. Škodu som si vraj zapríčinila sama tým, že\nsom nezaplatila. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu 1 500.- eur, tu súd žalobu zamietol, lebo\nvraj dôvodnosť uplatnenej náhrady nepreukázala, resp. nepreukázala vraj rozsah\nnepriaznivých následkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nSúdu.\n4\n\nProti Prvostupňovému rozsudku sťažovateľka podala odvolanie, ktoré bolo doručené\nOkresnému súdu Bratislava I 07.01.2014 /ďalej len „Odvolanie“/, (prílohou je aj lekárske\npotvrdenie o jej diagnóze). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „Krajský súd“) ale (tiež po\nvyše troch rokoch) rozsudkom sp. zn.: 14Co/79/2014-151 zo dňa 25.07.2017 /ďalej len\n„Rozsudok KS“/ Prvostupňový rozsudok potvrdil. Krajský súd Rozsudok KS odôvodnil\nnajmä tak, že sťažovateľka vraj nepreukázala nesprávny úradný postup exekučného súdu.\nLebo vraj prieťahy v konaní možno preukázať len rozhodnutím Ústavného súdu. Ako\nOkresný súd Bratislava I, tak aj Krajský súd sa pritom riadne nevysporiadali s mojou\nargumentáciou. Obidva tiež rozhodli v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\na spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci.\nProti Rozsudku KS podala sťažovateľka dovolanie, ktoré bolo Krajskému súdu\ndoručené 24.10.2017 /ďalej len „Dovolanie“/ z dôvodov uvedených v ust. § 421 ods. 1\na 432 CSP, teda, že Rozsudok KS spočíva v nesprávnom právnom posúdení a je v rozpore\ns ustálenou praxou dovolacieho súdu. V ňom som o. i. uviedla, že za podstatné považuje, že\nrovnaké podstatné skutočnosti v iných veciach, kde žalobcom bola spoločnosť\n, boli súdmi posudzované v prospech spotrebiteľa (najmä vo veciach, kde\nprvo a druhostupňové súdy exekúcie v rôznych štádiách konania zastavili ex offo z dôvodu\nnesúladu exekučného titulu so zákonom) a hoci jej nie je známe žiadne rozhodnutie, ktorým\nby bol dovolací súd rozhodoval obdobnú vec, kde žalobcom je spotrebiteľ, má za to, že\nmutatis mutandis z hľadiska rovnosti pred zákonom, je potrebné ctiť rovnaké princípy\nvo všetkých spotrebiteľských veciach a najmä poskytovať porovnateľnú ochranu každému\nspotrebiteľovi bez ohľadu na to, aké je jeho procesné postavenie v spore.\nNajvyšší súd Slovenskej Republiky /ďalej len „Najvyšší súd“ alebo NS“/ Dovolanie\nUznesením sp. zn. 1Cdo 16/2018 zo dňa 18.10.2018, ktoré mi, ako sťažovateľke bolo\ndoručené 12.11.2018 /ďalej tiež „Uznesenie NS“/ odmietol, pričom odmietnutie zdôvodnil\ntým, že Dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. f) CSP), preto, že nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až 435.»\n\n5\n\n4. Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie vyjadrila svoje presvedčenie, že „Kým\nprvostupňový súd a Krajský súd pri rozhodovaní v tejto veci sa nevysporiadali\ns argumentmi sťažovateľky, na základe čoho možno Prvostupňový rozsudok a Rozsudok KS\npovažovať za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené a preto nepreskúmateľné\na arbitrárne, Najvyšší súd sa podstatnou časťou argumentácie nezaoberal vôbec.“.\n5. Sťažovateľka zastáva názor, že „O Odvolaní proti Prvostupňovému rozsudku bolo\nv druhom stupni rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Krajský súd pritom prevzal\nargumentáciu prvostupňového súdu bez toho, aby bližšie skúmal odvolacie dôvody...\nSúdy sa nevysporiadali a nereagovali ani na nezákonné úroky (úžeru), ktoré\nv spojení s nesprávnym úradným postupom Súdu spôsobili sťažovateľke škodu...\nPorušenie práva na súdnu ochranu Najvyšším súdom vzhliadame najmä v tom, že\ntento, rovnako ako Okresný súd a Krajský súd, bez toho, aby sa vysporiadal a podstatnými\nskutočnosťami ktoré sťažovateľka namietala v Dovolaní, Uznesením NS rozhodol, že\nDovolanie nie je prípustné...\nMáme za to, že Uznesenie NS a najmä jeho odôvodnenie, ktoré sa sústredilo len na\nformálne posudzovanie ne/naplnenia podmienok dovolania.“, a preto napadnuté\nrozhodnutia považuje za nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené. V dôsledku toho došlo\nk porušeniu jej označených práv.\n6. Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\nna rovnosť pred zákonom podľa čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3\n\nÚstavy SR a čl. 20 Charty základných práv Európskej únie, na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a čl. 38, č. 41, čl. 47 a čl. 52 ods. 7 Charty základných práv Európskej\núnie, tiež jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci vedenej pod sp. zn.: 1 Cdo 16/2018 a jeho uznesením zo dňa 18.10.2018,\n\n6\n\npostupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn.: 14Co/79/2014-151\na jeho rozsudkom zo dňa 25.07.2017, porušené boli.\n2. Zrušujú sa, rozsudok Krajského súdu v Bratislave 14Co/79/2014-151 zo dňa\n25.07.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1 Cdo 16/2018 zo dňa\n18.10.2018 a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie a rozhodnutie.\n3. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť\n\n,\nkonania v sume 338,23 € na účet právneho zástupcu, advokáta\n\nJUDr. P. Škerlíka\n\ndo dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n7\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\n12. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že k porušeniu jej označených základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj porušeniu práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty\ndošlo rozsudkom krajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018 a postupom, ktorý predchádzal\nich vydaniu.\n13. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií\nna uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb\na právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\n8\n\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým\nsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n14. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n19. Podľa čl. 20 charty pred zákonom sú si všetci rovní.\n20. Podľa čl. 38 charty politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.\n21. Podľa čl. 41 charty každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie\nvybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.\n22. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nKaždý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.\n23. Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\n24. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n25. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si\nosvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo\nna prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie\nobmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\n10\n\nmiere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto\nobmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé\nsúdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi\npoužitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n27. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n28. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdy majú povinnosť odôvodniť\nsvoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy\nrozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť\n11\n\nlen so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\n29. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n30. Uvedené východiská boli povinné dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci krajský súd a najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci\npredbežného prerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektovali, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\nústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj\nporušeniu práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty rozsudkom krajského\nsúdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu\n\n12\n\n31. Sťažovateľka v tejto časti sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd\nnapadnuté rozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými jej\nnámietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 16 C 158/2011-121 zo 14. novembra 2013. Podľa názoru sťažovateľky\nkrajský súd rozhodol arbitrárne. Závery odvolacieho súdu podľa sťažovateľky nemajú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v zistených skutočnostiach. V dôsledku toho malo dôjsť podľa\nsťažovateľky k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj porušeniu\npráv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty.\n32. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v prípadoch, ak sťažovateľ\nuplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho\npráv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie\nsťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr.\nIV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010). Vzhľadom na to sa\nústavný súd zaoberal namietaným porušením uvedených práv sťažovateľky rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017.\n33. V relevantnej časti odôvodnenia rozsudku č. k. 14 Co 79/2014-151\nz 25. júla 2017 krajský súd uviedol:\n«... 25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa\nv konaní nepreukázala nesprávny úradný postup exekučného súdu. Žalobkyňa totiž ňou\ntvrdené existencie prieťahov v konaní nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy\nv konaní, ktorého by napríklad existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom\nkonaní právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo konštatované\nporušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Teda o tom, či došlo\nk prieťahom v konaní by mal rozhodnúť Ústavný súd SR, ktorý zároveň rozhodne\ni primeranej satisfakcii sťažovateľa. Nie je daná právomoc civilného súdu určovať či\nv predmetnom konaní skutočne došlo k zbytočným prieťahom, pretože nie sú splnené\n13\n\nprocesné podmienky na to, aby všeobecný súd mohol ustáliť, že došlo k prieťahom\nv konaní... Preto správny je záver súdu prvej inštancie, že i keď exekučné konanie vykazuje\nznaky prieťahov v konaní, nie je táto skutočnosť dôvodom pre ustálenie zodpovednosti štátu\nza škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež i vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol súd prvej\ninštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, že žalobkyňa odôvodnila námietky proti\nexekúcií skutočnosťami napádajúcimi exekučný titul t.j. právoplatný platobný rozkaz,\nktorého zákonnosť už nebolo možné v exekučnom konaní posudzovať a v námietkach\nneuviedla relevantné dôvody v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.\n26. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady škody skutočnej škody vo výške 2 000,Eur, ktorú odôvodňovala tým, že počas nečinnosti súdu prvej inštancie exekútorka nebola\noprávnená vydať exekučný príkaz z čoho mali rásť úroky z omeškania vo výške 38,98 SK\ndenne, pričom žalobkyňa nemohla bez exekučného príkazu istinu vo výške 15 590 SK\npoukázať exekútorke a následne oprávnenému, súd prvej inštancie správne konštatoval, že\nmedzi vzniknutou škodou a postupom súdu neexistuje príčinná súvislosť. Žalobkyňa\nv exekučnom konaní ako povinná mala povinnosť zaplatiť pohľadávku a táto povinnosť jej\nvznikla a trvala bez ohľadu na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcií. Žalobkyňa\nsama zavinila začatie exekučného konania a to tým, že si nesplnila povinnosť vrátiť\npožičané peňažné prostriedky v dohodnutom čase a to ani po právoplatnom rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie t. j. keď nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz. Žalobkyňa proti\nplatobnému rozkazu a to i napriek riadnemu poučeniu podala odpor, avšak po zákonom\nstanovenej\n\nlehote,\n\nnásledkom\n\nčoho\n\nplatobný\n\nrozkaz\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť 5.4.2002. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla\nnásledkom nesprávneho úradného postupu, prípadne nezákonného rozhodnutia a to ak\nnezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, ak nie je\npreukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, prípadne nezákonného\nrozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobkyňa v konaní nepreukázala nesprávny\núradný postup, ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť\nsplnené kumulatívne pri aplikácií logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne\ndokazovať splnenie ďalších podmienok.\n\n14\n\n27. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala i nemajetkovú ujmu vo výške 1 500 Eur, ktorá\npodľa nej predstavuje „kvantifikáciu traumy“ vyvolanej tým, že súd prvej inštancie vo veci\nnámietok nekonal viac ako 5 rokov s tým, že jej meno bolo zverejňované v časopisoch ako\nneplatič a boli oznamované jej osobné údaje finančným inštitúciám. Zároveň si musela na\nživobytie požičiavať, zhoršoval sa jej zdravotný stav, o čom svedčí vyjadrenie\nz 26.10.2011. Zároveň žalobkyňa uviedla, že od roku 1987 je duševne chorá,\nmá paranoidnú schizofréniu, preto vzhľadom na nesprávny úradný postup, keď súd vyše\n5 rokov nerozhodol o námietkach, pričom zohľadňuje len výpočet škody 4 a pol roka,\n5 ročné úroky z istiny 15 590 SK (517,49 Eur), narástli za 4 a pol roka na 2 125,23 Eur.\nPráve pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, následkom nesprávneho úradného postupu jej boli\nzo strany\n\nzasielané výhražné listy a jej meno bolo zverejňované\n\nv časopisoch...\n30. Nevyhnutnou podmienkou, pokiaľ sa týka priznania nemajetkovej ujmy je, že\ntakáto osoba preukáže, že vytýkaním nesprávnym úradným postupom došlo k negatívnym\nnásledkom v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Ako je už vyššie uvedené, ako\nsprávne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobkyňa\nv konaní nepreukázala, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č. k.\nROB 1370/02-5, zo dňa 19.1.2002 bol nezákonný, t. j., že sa jednalo o nezákonné\nrozhodnutie. Tiež vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu žalobkyňa v konaní\nnepreukázala ani nepredložila dôkaz o tom, že vzhľadom na to povereným - t. j. Ústavným\nsúdom by bolo konštatované, že došlo k prieťahom v konaní, tiež žalobkyňa nepreukázala\npríčinnú súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaním nesprávnym úradným postupom\nsúdu prvej inštancie - Okresného súdu Bratislava III v Bratislave. V tomto smere preto\nk nároku žalobkyne na nemajetkovú ujmu v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nnemohlo dôjsť. Navyše správne súd prvej inštancie konštatoval, že v exekučnom konaní je\nžalobkyňa v procesnom postavení povinnej, ktorá mala možnosť vymáhanú pohľadávku\nuhradiť ešte pred začatím exekučného konania, respektíve počas neho. Pokiaľ sa žalobkyňa\ndomnieva, že oprávnený zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti, má možnosť práve\nvoči tomuto subjektu podať žalobu na ochranu osobnosti a nie je možné takýto zásah do jej\nosobnosti prenášať na štát a uplatňovať si nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003\n15\n\nZ. z. (§ 15 § 17 citovaného zákona). Pokiaľ žalobkyňa v odvolacom návrhu konštatovala, že\npráve zo strany oprávneného -\n\njej boli zasielané výhražné listy a jej\n\nmeno bolo zverejňované v časopisoch, následkom týchto konaní došlo i k zhoršeniu jej\nzdravotného stavu, má možnosť podať práve voči tomuto subjektu (oprávnený v exekučnom\nkonaní) žalobu na ochranu osobnosti. Z písomného podania odvolania zo strany žalobkyne\nvyplýva, že žalobkyňa závažným psychickým ochorením trpela už dávno pred začatím\nexekučného konania a to od roku 1987 s diagnózou paranoidná schizofrénia, pričom\nprípadné zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by malo byť príčinnej súvislosti s postupom\nsúdu (nesprávny úradný postup), žalobkyňa v konaní ničím nepreukázala a preto jej\ntvrdenie je len v hypotetickej rovine.\n31. Keďže neexistuje nezákonné rozhodnutie v exekučnom konaní, exekučný súd\nzamietol námietky žalobkyne proti exekúcii, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.\nNesprávny úradný postup v súvislosti s prieťahmi v konaní nebol konštatovaný ani\npredsedom súdu, ani Ústavným súdom SR a žalobkyňa nepodala sťažnosť na prieťahy\nv konaní ani ústavnú sťažnosť, súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že nie je daná\nani bezprostredná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve\nnesprávnym úradným postupom a škodou, preto nemajetkovú ujmu nebolo možné žalobkyni\npriznať jednak z dôvodu, že túto žalobkyňa v konaní nepreukázala a tiež z dôvodu, že nie je\ndaná ani príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a označeným nesprávnym úradným\npostupom...»\n34. Na základe citovaného odôvodnenia a prijatých záverov krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla\n2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto rozsudok okresného\nsúdu č. k. 16 C 158/2011-121 zo 14. novembra 2013 vo veci samej potvrdil. Napadnutý\npostup a rozsudok krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych\nzáveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\nv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\n16\n\n35. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 a základnými právami podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právami podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru, ako aj právami podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty, ktorých\nporušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\nústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru, ako aj porušenie práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017, podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\nústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj\nporušeniu práv podľa čl. 20, 38, 41, 47 a čl. 52 ods. 7 charty uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu\n36. Sťažovateľka v tejto časti sťažnosti predovšetkým namieta, že najvyšší súd\nnapadnuté rozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými jej\nnámietkami uvedenými v dovolaní proti rozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151\nz 25. júla 2017. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd rozhodol arbitrárne. Závery\ndovolacieho súdu podľa sťažovateľky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní\na v zistených skutočnostiach. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj porušeniu práv podľa čl. 20, 38, 41, 47\na čl. 52 ods. 7 charty.\n\n17\n\n37. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra\n2018 najvyšší súd uviedol:\n„... 11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie\nvykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku\ntejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody\nprípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu\notázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu.\n14. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vymedzuje dovolateľka z § 421 CSP,\nmá viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery\no prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľkou\n(porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým,\nako dovolateľka súdu vysvetlí, konkretizuje a doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky.\n15. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal\ndovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\n18\n\nodvolací súd, b/ vysvetliť, a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Sama polemika\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n16. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú\nsúdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil,\ndovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, či predpokladoch o tom,\nktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli.\nV prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a\nodvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky, do úvahy prichádzajúce\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by\nuskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu\nsledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn.\n3 Cdo 28/2017).\n17. V danom prípade dovolateľka v dovolaní svoju argumentáciu, týkajúcu sa či už\nprieťahov v konaní a nesprávneho úradného postupu, alebo nesprávnosť právneho\nposúdenia, sústredila výlučne na pôvodné exekučné konania, ktoré boli vedené proti nej,\na na rozhodnutia, ktoré v konaniach boli vydané pred Okresným súdom Bratislava III\n(napr. č. k. Rob 1370/02-5 zo dňa 19.2.2012, uznesenie z 13. marca 2006 sp. zn. 36Er/l\n996/03, EX 1031/2003) a Krajským súdom v Bratislave (č. k. 15CoE/195/07-20), ktoré\nrozhodnutia nadobudli právoplatnosť z dôvodu, že nepodala opravný prostriedok, resp. že\nopravný prostriedok podala oneskorene, alebo boli odvolacím súdom potvrdené.\nJudikatúra, ktorou argumentovala, sa tiež týkala výlučne exekučného konania, teda konania\npredchádzajúceho konaniu, ktoré je predmetom tohto dovolania.\n19\n\n18. Predmetom tohto konania, v ktorom bolo dovolanie podané, je konanie podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,\nktoré konanie je ovládané určitými zásadami a predpokladmi, za existencie ktorých je\nmožné náhradu škody priznať. Predmetom tohto konania nie je exekučné konanie, ktoré\nproti dovolateľke prebiehalo pred Okresným súdom Bratislava III a Krajským súdom\nv Bratislave (pod spisovými značkami uvedenými vyššie). Predmetom tohto konania je\nkonanie o náhradu škody, vedenej pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.\n16 C 158/2011 a pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 14 Co 79/2014.\n19. Žalobkyňa v dovolaní právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP nenaformulovala dostatočne jasne, zreteľne a určito. Textu dovolania chýba totiž\nvymedzenie toho, čo je otázne a bolo zároveň predmetom odvolacieho prieskumu.\nŽalobkyňa uvádza nesúhlas s exekučným konaním, ktoré bolo voči nej vedené a zároveň\nnamieta prieťahy v tomto exekučnom konaní, avšak za vymedzením týchto skutočností\nnenasleduje položenie samotnej zásadnej právnej otázky. Obsah dovolania preto\nneumožňuje posúdiť, akú otázku (resp. otázky) považovala žalobkyňa za významnú\nz hľadiska prípustnosti jej dovolania.\n20. Pokiaľ teda ide o toto dovolacie konanie, dovolateľka si nesplnila svoju\npovinnosť, aby v dovolaní proti rozhodnutiu vydanému v tomto konaní, ktorého prípustnosť\nvyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, konkretizovala zásadnú právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviedla, ako ju riešil odvolací súd, pokiaľ ide o náhradu jej škody\na náhradu jej nemajetkovej ujmy vyplývajúcej zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Nevysvetlila a neoznačila relevantné pre posúdenie dovolania v\ntomto konaní (nie exekučnom) rozhodnutia najvyššieho súdu a nedoložila, v čom sa riešenie\nprávnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, a rovnako neuviedla, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n21. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol dovolateľkou vymedzený spôsobom\nuvedeným § 431 až § 435 CSP, a teda žiadnym spôsobom nevyargumentovala existenciu\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/, že by sa odvolací súd mal odkloniť od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo veciach náhrady škody spôsobenej\n\n20\n\norgánmi verejnej moci. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie\ndovolania...“\n\n38. Na základe citovaného odôvodnenia a prijatých záverov najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení sp. zn. 1 Cdo 16/2018\nz 18. októbra 2018 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal\ns relevantnými dovolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto\ndovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla\n2017 odmietol. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno podľa názoru ústavného\nsúdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo\nzaložené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu,\nzmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\n39.\n\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nani\n\nmedzi\n\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018\na základnými právami podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1\nústavy a právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj právami podľa čl. 20, 38, 41,\n47 a čl. 52 ods. 7 charty, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj porušenie práv podľa čl. 20, 38, 41, 47\na čl. 52 ods. 7 charty uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018,\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n40. Ústavný súd konštatuje, že síce vníma citlivosť situácie, v ktorej sa sťažovateľka\nocitla, rozhodnutia všeobecných súdov v jej veci sú však nespochybniteľné. Zo sťažnosti\na z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľka bola poučená o práve\n21\n\npodať odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. Rob/1370/02-5\nz 19. februára 2002, avšak odpor podala po lehote. Ústavný súd poukazuje na to, že ak\nsťažovateľka podala odpor proti platobnému rozkazu po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty, nemôže sa s úspechom domáhať nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že sťažovateľka\nmala možnosť namietať zbytočné prieťahy, ku ktorým došlo v exekučnom konaní,\nsťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Keďže tento inštitút sťažovateľka nevyužila,\nústavný súd konštatuje, že sa nemôže s úspechom domáhať nárokov podľa zákona\no zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na záver ústavný súd\ndodáva, že ak zákon stanoví pre uplatnenie práva určitý procesný postup (napr. možnosť\npodať odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pre porušenie\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), nie je možné tieto inštitúty\nobchádzať („preskočiť“) tak, že sa sťažovateľka rozhodne uplatniť si svoje práva až\nnásledne, a to v konaní podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci.\n41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 79/2014-151 z 25. júla 2017 a uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 16/2018 z 18. októbra 2018, vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie\nnáhrady trov konania).\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-orgánov verejnej moci", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "76e58bdd-12d6-4508-9e86-8b0f119c7901:7d0dc120-ed22-4045-ac4e-4ed72d8bd5fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111237756.1", "spisova_znacka": "1Cdo/16/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/16/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111237756.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "335dfc71-d1d0-4f76-9d6f-45f346ec1b67:3d912d8a-d600-43e0-97fc-49476725bba8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8101899967.1", "spisova_znacka": "14Co/79/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/79/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8101899967.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:f009595e-1ab9-4b2e-9b21-a4f4fb227d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1"}, {"guid": "ussr:eb61ab3b-d9e6-44e3-a02d-e26cc18f4e46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1"}, {"guid": "ussr:31ef4a2a-f760-4292-b26b-20d464203a54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1"}]}