{"guid": "ussr:811c6f93-0a6d-40ef-b335-d84da9637953", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.576.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 576/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 576/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 576/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.576.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12.odsek-3", "nazov": "čl. 12 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-24", "nazov": "čl. 24 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 24", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-24", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/811c6f93-0a6d-40ef-b335-d84da9637953", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.576.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.576.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.576.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 576/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, všetci\n\n, zastúpených advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava,\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 11 ods. 1, čl. 12\na čl. 24 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 6 S 151/2013 z 27. novembra 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 21/2016 z 31. mája 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\n,\nodmieta.\n\n,\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta\n2017 e-mailom a 22. augusta 2017 poštou doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n(spolu ďalej aj\n\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17,\nBratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20\nods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj podľa čl. 11 ods. 1, čl. 12 a čl. 24 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 S 151/2013\nz 27. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 21/2016\nz 31. mája 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\nako príslušný stavebný\n\núrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. A/2012/00159-3 z 5. októbra 2012\nv spojení s opravným rozhodnutím č. A/2012/00159-4 zo 4. novembra 2012 podľa § 88a\nods. 2 a ods. 6 písm. a) a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“),\nnariadil sťažovateľovi\n\na sťažovateľke\n\nodstránenie\n\nstavby v ich vlastníctve, konkrétne «rodinného domu\nna pozemku\n\n, reg.\n\n, k ú.\n\n, postaveného\n, parcela definovaná podľa\n\nGeometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu parcely\n, úradne overeného\n\n2\n\n,\n\nSpráva katastra Malacky dňa 01. 04. 2011 pod číslom 152/2011». Proti označenému\nrozhodnutiu stavebného úradu sťažovatelia podali odvolanie, ktoré Obvodný úrad\nBratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „obvodný úrad“) rozhodnutím\nč. A-2013/00493-KAZ z 21. marca 2013 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie\nstavebného úradu potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nŽalobou v správnom súdnictve podanou 4. júna 2013 Krajskému súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sa sťažovatelia domáhali zrušenia rozhodnutia obvodného úradu\nč. A-2013/00493-KAZ z 21. marca 2013, ako aj rozhodnutia stavebného úradu\nč. A/2012/00159-3 z 5. októbra 2012 v spojení s jeho opravným rozhodnutím\nč. A/2012/00159-4 zo 4. novembra 2012. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn.\n6 S 151/2013 z 27. novembra 2015 žalobu sťažovateľov zamietol podľa § 250j ods. 1\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“). Najvyšší súd, rozhodujúc o odvolaní sťažovateľov, napadnutým rozsudkom sp. zn.\n10 Sžo 21/2016 z 31. mája 2017 rozsudok krajského súdu z 27. novembra 2015 ako vecne\nsprávny potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP.\nSťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietané porušenie ich\nv sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu odôvodňujú okrem iného takto:\n«Máme za to, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nie je náležite odôvodnené,\na preto došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n... Z judikatúry Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že\npri posudzovaní, či ide o obydlie chránené Ústavou SR, resp. Dohovorom, nie je možné\nprihliadať iba na formálno-právne skutočnosti, ale je potrebné prihliadať na všetky\nokolnosti konkrétneho prípadu. Preto nie je podstatná otázka, či bolo postavené legálne, či\nje užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí.\nPodstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané.\nPreto je za obydlie potrebné považovať aj príbytky v nelegálne zriadených rómskych\nosadách, ktoré nespĺňajú stavebno-technické, hygienické a ďalšie požiadavky na stavby\n\n3\n\nurčené na bývanie, pokiaľ ich obyvatelia reálne ako obydlie užívajú. Právo\nna rešpektovanie obydlia je chápané v prvom rade s ohľadom na jeho podstatu a význam\npre dotknuté osoby.\nZásah do práva na rešpektovania obydlia je prípustný len za predpokladu, že tento\nzásah: 1. je vykonaný v súlade so zákonom - princíp legality, 2. sleduje legitímny cieľ (napr.\nochrana života, zdravia alebo majetku osôb, ochrana práv a slobôd iných, odvrátenie\nzávažného ohrozenia verejného poriadku) – princíp legitimity, 3. je nevyhnutný\nv demokratickej spoločnosti. Toto kritérium pritom obsahuje tak hmotnoprávne ako aj\nprocesnoprávne aspekty – princíp proporcionality.\nVýznamnou okolnosťou, ktorú je nutné spomenúť je, že vysťahovaná má byť celá\nkomunita, nielen sťažovatelia. Judikatúrou ESĽP, rozsudkom vo veci Winterstein\nvs. Francúzsko bolo ustálené, že nútené vysťahovania, ak majú byť v súlade s článkom 8\nDohovoru, musia spĺňať (okrem iného) nasledovné požiadavky: - procesné záruky, ktoré má\ndotyčná osoba k dispozícii; - nevyhnutnosť; - posúdenie (vrátane primeraného\nzdôvodnenia) primeranosti vysťahovania nezávislým súdom či iným orgánom vo svetle\npríslušných zásad podľa čl. 8 Dohovoru; - dostupnosť náhradného ubytovania; - zraniteľné\npostavenie určitých skupín. Podľa nášho názoru sa súd nezaoberal otázkou nevyhnutnosti,\nprimeranosti ani sa nejak zvlášť nevenoval skutočnosti, že sťažovatelia sú rómskej\nnárodnosti. Súdy sa absolútne nevysporiadali so záväzkami Slovenskej republiky\nvyplývajúcimi z medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, ktoré zaväzujú aj organy verejnej\nsprávy.\n... medzinárodné právo v oblasti ľudských práv vyžaduje, aby orgány verejnej\nzabezpečili, aby nútené vysťahovania neviedli k porušovaniu ľudských práv. Je tiež nutné\nvziať do úvahy, že prípady vysťahovania Rómov, ktorí patria do komunity v počte niekoľko\nsto osôb, by mohlo mať negatívny dopad na ich životný štýl a sociálne a rodinné väzby.\n... V rozsudku Winterstein proti Francúzsku (ods. 159), ESĽP špecifikoval: „Súd\nv tejto súvislosti zdôrazňuje, že mnoho medzinárodných nástrojov, z ktorých niektoré boli\nprijaté v rámci Rady Európy, zdôraznili nutnosť v prípade núteného vysťahovania Rómov\na kočovníkov, poskytnúť im náhradné bývanie, s výnimkou prípadov vyššej moci...\nSťažovatelia sú presvedčení, že nútené vysťahovanie nariadené stavebným úradom\na potvrdené správnym orgánom nespĺňa kritériá stanovené medzinárodným právom\n\n4\n\nv oblasti ľudských práv, ktoré podľa Ústavy SR má prednosť pred vnútroštátnym právom.\nSťažovatelia nevlastnia žiadne iné priestory, kde by mohli bývať a obec\nnemá v úmysle poskytnúť im náhradné ubytovanie. Reálne je tu teda hrozba, že sťažovatelia\nsa stanú bezdomovcami... V súlade s judikatúrou ESĽP primeranosť vážnych zásahov\ndo práva na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života akými nútené vysťahovania\nsú, musí byť vždy preskúmaná nezávislým súdom či iným orgánom... Sťažovatelia tvrdia, že\nžiadny z orgánov, ktorý vo veci rozhodoval, neposudzoval primeranosť vysťahovania\nsťažovateľov.\n... V SR čelí hrozbe núteného vysťahovania mnoho rómskych komunít, pričom tá\nžijúca\n\nje jednou z nich. Sťažovatelia sú len jednou z rodín, voči ktorým\n\nboli vydané rozhodnutia, na základe ktorých sú miestni Rómovia povinní odstrániť svoje\nobydlia. Dokonca aj Výbor OSN pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie (UN\nCERD) vyjadril znepokojenie nad vývojom v tejto osade... Vo vzťahu k uvedeným\nznepokojeniam, Výbor UN CERD odporučil: „d) Skoncovať s núteným vysťahovaním\na odstraňovaním rómskych osád bez predchádzajúceho upozornenia a ak je nevyhnutné\nvykonať také odstránenie, poskytnúť im primerané a vhodné náhradné ubytovacie riešenie...\nDomnievame sa, že konanie a rozhodnutia správnych orgánov, resp. ich výkon, má\nneprimeraný negatívny dopad výlučne na rómske obyvateľstvo obce\n\n, ktorej\n\nhrozí nútené vysťahovanie, a teda aj bezdomovectvo. V zmysle uvedeného je naplnená\nminimálne tretia definícia diskriminácie v zmysle judikatúry k čl. 14 Dohovoru. Navyše,\nslovenský právny poriadok uvádza obťažovanie ako jednu z foriem diskriminácie. ... Podľa\n§ 2a ods. 4 Antidiskriminačného zákona: „Obťažovanie je také správanie, v dôsledku\nktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského,\nzahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia\na ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej\ndôstojnosti.“ ... Podľa definície obťažovania nie je potrebný komparátor, ako v prípade\npriamej či nepriamej diskriminácie. Odráža to v podstate skutočnosť, že obťažovanie je\nnevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda a potencionálny dopad, ktorý môže\nmať. ... Nútené vysťahovania zamerané voči rómskej menšine vedú k horším vzťahom medzi\npríslušníkmi tejto menšiny a majoritným obyvateľstvom a vysťahované osoby prirodzene\nvnímajú vysťahovanie ako nepriateľské či ponižujúce konanie.»\n\n5\n\nZ časti sťažnosti obsahujúcej návrh sťažovateľov na rozhodnutie vo veci možno\nvyvodiť, že sa domáhajú, aby ústavný súd nálezom\n-\n\nrozhodol, že ich základné práva podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 12 a čl. 24 listiny a ich práva\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 S 151/2013 z 27. novembra 2015 a\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 21/2016 z 31. mája 2017 porušené\nboli,\n\n-\n\nzrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\n\n-\n\npriznal sťažovateľom úhradu trov konania.\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n6\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľov\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv napadnutým\n\nrozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť (a aj\ndomáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovatelia v posudzovanej veci namietajú, že k porušeniu ich v sťažnosti\noznačených práv došlo (aj) napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým prvostupňový\nsúd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ich správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí a postupu správnych orgánov v ich veci.\nPodľa § 250ja ods. 1 OSP (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, pozn.)\nproti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 OSP bolo prípustné odvolanie.\n\n7\n\nZ uvedených skutočností vyplýva, že sťažovatelia mali právo podať proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo aj\nvyužili), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd (čo aj svojím\nnapadnutým rozsudkom urobil). Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažovateľmi\nuplatnenom riadnom opravnom prostriedku (odvolaní) tak za daných okolností vylučuje\nprávomoc ústavného súdu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, keďže tento\nbol už v celom rozsahu podrobený prieskumnej právomoci odvolacieho súdu. Ústavný súd\npreto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv napadnutým\n\nrozsudkom najvyššieho súdu\nSťažovatelia na základe argumentácie, ktorej podstatná časť je citovaná v časti I\ntohto uznesenia, tiež namietajú, že k porušeniu ich v sťažnosti označených základných práv\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 11\nods. 1, čl. 12 a čl. 24 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 dohovoru\na podľa čl. 1 dodatkového protokolu došlo aj napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy (a podľa čl. 11 ods. 1 listiny) každý má právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nMajetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.\nPodľa čl. 21 ods. 1 ústavy (a čl. 12 ods. 1 listiny) obydlie je nedotknuteľné.\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\nPodľa čl. 24 listiny príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo etnickej menšine\nnesmie byť nikomu na ujmu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nPodľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť\nzabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n\n9\n\nPredchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľov v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľmi označenými základnými právami podľa ústavy a listiny, resp. právami\npodľa dohovoru a dodatkového protokolu. Napriek v časti II.1 tohto uznesenia\nkonštatovanému nedostatku právomoci na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľov v časti\nnamietaného porušenia ich v sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu ústavný súd v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal\npri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľov napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu do úvahy aj obsah procesne bezprostredne mu predchádzajúceho\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, keďže označené rozhodnutie prvostupňového\n(krajského) súdu a napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu o uplatnenom opravnom\nprostriedku (odvolaní, pozn.) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany\njeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nZo sťažnosti sťažovateľov a z dokumentácie k nej pripojenej vyplýva, že stavebný\núrad rozhodnutím č. A/2012/00159-3 z 5. októbra 2012 v spojení s opravným rozhodnutím\nč. A/2012/00159-4 zo 4. novembra 2012 podľa § 88a ods. 2 a ods. 6 písm. a) a § 90\nstavebného zákona nariadil sťažovateľovi\n\n10\n\na sťažovateľke\n\nodstránenie stavby (rodinného domu), ktorá bola v ich vlastníctve. Obvodný\núrad rozhodnutím č. A-2013/00493-KAZ z 21. marca 2013 odvolanie sťažovateľov proti\noznačenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol.\nPodľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola\npostavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu\nkonanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že\ndodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,\nnajmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.\nPodľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady\nnepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným\nzáujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 6 písm. a) stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie\nstavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie\nstavby.\nPodľa § 90 ods. 1 stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný\núrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.\nKrajský súd (napadnutým) rozsudkom sp. zn. 6 S 151/2013 z 27. novembra 2015\nžalobu sťažovateľov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti (a v končenom dôsledku\nzrušenia) rozhodnutia obvodného úradu z 21. marca 2013, ako aj rozhodnutia stavebného\núradu z 5. októbra 2012 (v spojení s jeho rozhodnutím zo 4. novembra 2012, pozn.),\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP, pričom svoje rozhodnutie v relevantnej\nčasti odôvodnil okrem iného takto:\n„Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19. 9. 2011 bolo vydané\npoverenie stavebného úradu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu kompetentnému\nzamestnancovi stavebného úradu. Dňa 25. 2. 2012 prevzal\n\noznámenie o začatí\n\nštátneho stavebného dohľadu a nariadení ústneho pojednávania ako aj uskutočnenie\n\n11\n\nkontroly na mieste realizácie stavby. Dňa 1. 3. 2012 bol uvedeným pracovníkom stavebného\núradu vykonaný štátny stavebný dohľad na základe vlastného zistenia stavebného úradu\nktorým bolo zistené, že na parcele\n\n, k. ú.\n\nsa nachádza stavba -\n\nrodinný dom, realizovaná v termíne od 1996 do 1997 stavebníkom\nPodľa zaznamenaného vyjadrenia\n\n.\n\n, stavbu realizoval s\n\nz obstaraného materiálu. Stavbu realizoval s ústnym súhlasom vtedajšej starostky. Mali\nvedomosť, že nie sú vlastníkmi pozemku ani že nemajú stavebné povolenie.\nStavebníci boli vyzvaní, aby doložili na stavebný úrad doklady na legalizáciu stavby.\nZáznam bol podpísaný\n\n, žalobcom v 1. rade, ktorý podpísal aj čestné\n\nprehlásenie, že skutočnosti uvedené v zázname sú pravdivé... Dňa 18. 7. 2012 prevzal\nstavebník oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, v rámci ktorého\npodľa § 88a stavebného zákona, bol vyzvaný na doloženie dokladov pre účely dodatočného\npovolenia stavby: žiadosť o dodatočné povolenie stavby... V oznámení sa nachádza\nupozornenie, v zmysle ktorého v prípade, ak v určenej lehote (60 dní) nebudú predložené\npožadované doklady, alebo ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný\núrad nariadi odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona.\nNásledne stavebný úrad dňa 5. 10. 2012 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým\nnariadil odstránenie vyššie špecifikovanej stavby s určením podmienok. V odôvodnení\npredmetného rozhodnutia boli uvedené okolnosti vedúce k vydaniu rozhodnutia, a to\nnedoloženie požadovaných dokladov a existencie rozporu s verejným záujmom. Žalobcovia\nsa voči predmetnému rozhodnutiu odvolali podaním zo dňa 23. 10. 2012. Uviedli v ňom\nnámietky obsahom zhodné so žalobou.\nDňa 14. 11. 2012 stavebný úrad vydal opravu prvostupňového rozhodnutia. Oprava\nsa týkala nesprávneho označenia čísla stavby a čísla pozemku na ktorom je stavba\npostavená. Jednalo sa o opravu zrejmej chyby v písaní.\nO odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom uviedol dôvody\nzhodné s obsahom vyjadrenia k žalobe...\n... Na základe dôkazných prostriedkov založených v spise súd zistil, že dotknutými\nosobami v konaní o dodatočné povolenie stavby mali byť vlastníci stavby, a to žalobcovia\nv 1. a 2. rade, ktorí boli vlastníkmi nepovolenej stavby, čo vyplýva zo zistení správnych\norgánov ako i z čestného prehlásenia\n\nzo dňa 1. 3. 2012. Pravdivosť tohto\n\n12\n\ntvrdenia nebola sporná. Správne orgány preto postupovali voči vlastníkom stavby v zmysle\ntvrdenia, ktoré v konaní nebolo spochybnené. Námietky žalobcov v odvolaní voči\nprvostupňovému rozsudku ako i v žalobe o okolnosti, že nebolo bez najmenších pochybností\npreukázané vlastníctvo stavby nie sú preto dôvodné a súd ich vyhodnotil ako účelové.\nZ obsahu spisu súd zistil, že príslušné písomnosti a rozhodnutia vo veci boli zasielané aj\nvlastníkovi dotknutého pozemku, Slovenskému pozemkovému fondu ako ďalšiemu\núčastníkovi konania podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona.\nNámietka žalobcov smerujúca k tomu, že správne orgány nekonali s ďalšími\nsubjektami, vlastníkmi susedných pozemkov, spoločnosťou NAFTA a. s., je vo vzťahu\nk prejednávanej veci irelevantná, pretože žalobcovia žalobnými námietkami nemôžu hájiť\npráva iných osôb, môžu namietať len porušenie vlastných práv.\nJe pravdou, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom ak\npo tom, ako zistil okruh vlastníkov stavby, nedoručoval oznámenie o začatí konania,\nprvostupňové rozhodnutie a opravu prvostupňového rozhodnutia všetkým stavebníkom,\na\n\na po obdržaní odvolania voči prvostupňovému\n\nrozhodnutiu, súčasťou ktorého bola aj plná moc udelená advokátovi, právnemu zástupcovi\nžalobcov. Je však takisto zrejmé, že aj žalobkyňa v 2. rade bola oboznámená s obsahom\nrozhodnutia, udelila plnú moc na zastupovanie advokátovi, ktorý aj v jej mene podal\nnámietky voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj voči jeho oprave. Svoje procesné práva\nvlastníci stavby využili a postupom správnych orgánov teda nedošlo, k ich reálnemu\nobmedzeniu a pochybenie bolo týmto spôsobom konvalidované.\nNámietky žalobcov smerujúce voči nezaznačeniu nepovolenej stavby v katastri\nnehnuteľnosti, nepreskúmateľnosti rozhodovania o pridelení súpisného čísla stavby nie sú\nv tomto konaní relevantné. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že dotknutá stavba\nžalobcov nemôže byť zaznačená v katastri nehnuteľností, pretože sa nejedná o stavbu,\nna ktorú bolo vydané stavebné povolenie a takáto nemôže byt' predmetom zápisu.\nPridelenie súpisného čísla nie je predmetom tohto konania a preto súd postup správneho\norgánu v tomto smere nemôže preskúmavať. Predmet konania bol podľa názoru súdu na\nzáklade údajov uvedených vo výroku rozhodnutia dostatočne identifikovateľný aj s použitím\nidentifikačných znakov, ktoré nie sú predmetom zápisu v katastri nehnuteľností z dôvodov\npopísaných vyššie.\n\n13\n\nTakisto námietky žalobcov smerujúce voči nedostatkom v územnom pláne obce,\nv nesprávnom zaznačení trasy plynovodu, nemožnosti vyjadriť sa ku geometrickému plánu,\nnie sú vo vzťahu k dôvodu, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby\nrelevantné.\nAko vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, bolo v právomoci stavebného úradu\nvydať rozhodnutie o odstránení stavby len z dôvodu, že neboli v určenej lehote predložené\npožadované doklady a najmä samotná žiadosť o dodatočné povolenie stavby, čo bolo\nskutočným dôvodom vydania predmetného rozhodnutia ako to vyplýva z jeho odôvodnenia.\n... aj využívanie práv a slobôd má svoje obmedzenia vyplývajúce z osobitných\nzákonov. Základné ľudské slobody, ako právo na obydlie, súkromie a rodinný život nie sú\nabsolútne a nemožno ich rešpektovať v prípade rozporu v užívaní týchto práv s verejným\nzáujmom alebo so zákonmi.\nStavebný zákon vo svojich ustanoveniach podrobne upravuje podmienky, na základe\nktorých možno realizovať stavbu. Jednou zo základných podmienok vydania stavebného\npovolenia je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou. Žalobcovia\nnerešpektovali práva vlastníka pozemku na ktorom si vybudovali obydlie, do jeho\nvlastníckeho práva zasiahli, a preto sa nemôžu úspešne dovolávať ochrany svojich práv\nsúvisiacich a vyplývajúcich z ich činnosti, ktorá bola v rozpore so zákonom.\nSprávny orgán napriek tomu umožnil žalobcom zlegalizovať ich stavbu rodinného\ndomu so zákonom. Za týmto účelom žalobcov po vykonaní štátneho stavebného dohľadu\nvyzval na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných\nza týmto účelom. Žalobcovia zostali nečinní, žiadosť o dodatočné povolenie stavby\nnepredložili. Zo spisu ani z tvrdení žalobcov taktiež nevyplynulo, že by požiadali o\nsúčinnosť stavebný úrad, ktorý by im v takom prípade pre neznalosť predpisov bol povinný\nposkytnúť pomoc. Pre splnenie danej povinnosti správneho orgánu je potrebné, aby\núčastníci o takúto pomoc prejavili záujem, dožadovali sa jej a uviedli o akú súčinnosť a\npomoc majú záujem. Nemožno dávať za vinu správnemu orgánu ak po tom, ako žalobcov\nriadne poučil, čo majú vo veci konať, títo boli nečinní a nevyvinuli žiadnu iniciatívu a\ninterakciu so správnym orgánom a nevyužili svoje procesné práva.\n\n14\n\nKeďže jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby bola\nskutočnosť, že žalobcovia v určenej lehote nepredložili žiadosť o dodatočné povolenie\nstavby, nebolo zo strany stavebného úradu potrebné vykonávať žiadne iné šetrenie vo veci.\n... Čo sa týka námietky diskriminácie žalobcov, voči ostatným obyvateľom\npredmetnej lokality z dôvodu rómskej národnosti, žalobcovia túto svoju námietku\nnekonkretizovali v tom smere, že ostatní obyvatelia tejto lokality nemajú rómsky pôvod, a\npreto v čase začatia tohto konania nebolo a nie je začaté obdobné konanie voči nim. Takisto\nnepreukázal svoje tvrdenie tým, že by títo ostatní obyvatelia taktiež nepožiadali o dodatočné\npovolenie stavby a napriek tomu bol prístup správnych orgánov iný.\nPodľa názoru súdu žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia\nv súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, ako i s ust. § 59 správneho poriadku,\njeho rozhodnutie obsahuje náležitosti ust. § 47 správneho poriadku, svoje rozhodnutie\ndostatočným spôsobom odôvodnil a v konaní súd nezistil takú vadu, ktorá by spôsobila\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.“\nNajvyšší súd, rozhodujúc o odvolaní sťažovateľov, napadnutým rozsudkom sp. zn.\n10 Sžo 21/2016 z 31. mája 2017 rozhodnutie súdu prvého stupňa z 27. novembra 2015 ako\nvecne správne potvrdil, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil najmä takto:\n«Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, ako aj\nso záverom žalovaného, že dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bolo nepredloženie\npožadovaných dokladov v lehote 60 dní od doručenia výzvy č. A/2012/00159-2 zo dňa\n04. 07. 2012, ktorú prevzal vlastník stavby - žalobca 1/ dňa 18. 07. 2012, a to, že dodatočné\npovolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom\na zároveň nepredloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných\nna legalizáciu stavby. Odvolací súd dodáva, že žalobcovia 1/ a 2/ zároveň nepožiadali\no predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Sžp/28/2011 zo dňa 19. 07. 2012, v ktorom uviedol, že „... dôkazné bremeno preukázať, že\nďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným\npovolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa\ndopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám\n\n15\n\na na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská\na vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.\n... Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám\na na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania\nsúladu s verejným záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov,\nsprávcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu,\npotrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.“\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníkmi nepovolenej stavby sú žalobcovia\n1/ a 2/, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia žalobcu 1/ zo dňa 01. 03. 2012, v ktorom\nprehlásil, že skutočnosti uvedené v zázname z vykonaného štátneho stavebného dohľadu č. j.\nA/2012/00159/00160 zo dňa 01. 03. 2012 sú pravdivé. Zo záznamu je zrejmé, že žalobcovia\n1/ a 2/ postavili rodinný dom svojpomocne, na cudzom pozemku a bez stavebného\npovolenia.\n... Napriek pochybeniu správnych orgánov pri doručovaní, odvolací súd udáva, že\npochybením nedošlo k obmedzeniu alebo porušeniu práv žalobcov a z toho dôvodu nebolo\nspôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNa opakovanú námietku žalobcov týkajúcu sa diskriminácie žalobcov z dôvodu\nrómskej národnosti odvolací súd považuje na tomto mieste za dôležité uviesť, že\ndiskriminácia je v demokratickej spoločnosti považovaná za neprípustnú a jej vymedzené\nformy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky (Ústavou Slovenskej republiky /čl. 12\nods. 1 a 2/, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd /čl. 14/, Smernicou\nRady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania\nmedzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, Medzinárodným paktom\no občianskych a politických právach, ku ktorému v roku 1976 pristúpilo ešte socialistické\nČeskoslovensko a ktorý platí dodnes /čl. 26/) zakazované.\nPri diskriminácii ide o také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným\nčlovekom (resp. skupinou ľudí) inak než s iným človekom (skupinou ľudí) na základe jeho\nodlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia\nalebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku\ndiskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi\nznevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.\n\n16\n\nV danom prípade žalobcovia nekonkretizovali svoju námietku v tom smere, že by\nk ostatným obyvateľom predmetnej lokality, najmä pokiaľ nemajú rómsky pôvod správny\norgán pristupoval v obdobných právnych otázkach iným spôsobom, z konania pred\nsprávnymi orgánmi nebolo podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že by\nk diskriminácii žalobcov nejakým spôsobom došlo, preto sa odvolací súd stotožnil\nso záverom krajského súdu, že uvedenú námietku nebolo možné vyhodnotiť za dôvodnú.\nZáverom odvolací súd dodáva, že dôvodom na vydanie rozhodnutia o odstránení\nstavby – rodinného domu žalobcov bola skutočnosť, že žalobcovia v určenej lehote (60 dní)\nnepredložili žiadosť o dodatočné povolenie stavby a potrebné doklady (§88a ods. 2 zákona\nč. 50/1976 Zb.)... Na odstránenie stavby tak nie je potrebné preukazovanie ďalších\nskutočností, pretože nariadiť odstránenie stavby je možné už na základe vyššie uvedených\ndôvodov.\nPríslušný stavebný úrad tak konal v súlade so zákonom a je iba na škodu žalobcov,\nže zostali po doručení výzvy nečinní, resp. že ignorovali vzniknutú situáciu a neuskutočnili\nriadne a včas potrebné úkony smerujúce k legalizácii ich stavby - rodinného domu.\nŽalobcovia nepožiadali správne orgány ani o prípadné predĺženie lehoty na predloženie\ndokladov a ani nepožiadali správne orgány o prípadnú pomoc, či súčinnosť v konaní\no dodatočnom povolení stavby. Na tomto mieste najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu,\nktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva\npatria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa\naktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia\nuplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je\ntotiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich\npodcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné\na pod..»\nPo preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie ústavný súd dospel\nk záveru,\n\nže\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnevykazuje\n\nznaky\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Vychádzajúc predovšetkým z odôvodnenia\noznačeného rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, s ktorým z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany tvoria jeden\n\n17\n\ncelok, a ktorých podstatné časti už boli citované, ústavný súd konštatuje, že právne závery\nvyplývajúce z označených rozhodnutí všeobecných súdov nemožno hodnotiť ako také, ktoré\nby popierali zmysel a účel vo veci aplikovaných právnych noriem. Najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku podľa názoru ústavného súdu reagoval na všetky relevantné\nnámietky sťažovateľov uplatnené v ich odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu\na svoje právne závery aj ústavne konformným spôsobom odôvodnil.\nVo vzťahu ku kľúčovej výhrade sťažovateľov, že najvyšší súd, rovnako ako pred ním\nkrajský súd, sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali otázkou nevyhnutnosti, resp.\nprimeranosti stavebným úradom nariadeného odstránenia stavby a neprihliadli ani\nna skutočnosť, že sťažovatelia sú rómskej národnosti, ústavný súd poukazuje na to, že\nzákonným dôvodom na odstránenie stavby vo vlastníctve sťažovateľov\na\n\nbola skutočnosť, že sťažovatelia v lehote určenej stavebným úradom\n\nnepodali žiadosť o dodatočné povolenie ich stavby a ani nepredložili doklady o tom, že\ndodatočné povolenie stavby by v ich prípade nebolo v rozpore s verejnými záujmami\nchránenými stavebným zákonom [§ 88a ods. 6 písm. a) a § 88a ods. 2 stavebného zákona].\nSťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu pritom stavebným úradom konštatovanú\nexistenciu zákonom ustanovených dôvodov na nariadenie odstránenia stavby žiadnym\nspôsobom nespochybňujú.\nÚstavný súd v kontexte argumentácie sťažovateľov poukazuje na skutočnosť, že\nstavebný zákon pri vymedzovaní podmienok (dôvodov) na nariadenie odstránenia stavby\nneustanovuje kritérium nevyhnutnosti, resp. primeranosti. Z príslušných (už citovaných)\nustanovení stavebného zákona vyplýva, že vlastník stavby postavenej bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním má možnosť predísť nariadeniu jej odstránenia splnením si\npovinnosti podať žiadosť o jej dodatočné povolenie a následným postupom podľa pokynov\nstavebného úradu. Sťažovatelia v danom prípade, hoci o svojej zákonom ustanovenej\npovinnosti (minimálne) podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby preukázateľne mali\nvedomosť (stavebný úrad ich na jej splnenie riadne vyzval), ostali pasívni. Najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku v tejto súvislosti podľa názoru ústavného súdu správne poukázal\n\n18\n\nna všeobecne akceptovanú právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí\nprávo.\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľov o ich diskriminácii založenej na ich príslušnosti\nk rómskej národnosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovatelia v rámci svojej\nsťažnostnej argumentácie neoznačili žiadne objektívne okolnosti, ktoré by nasvedčovali\ntomu, že v ich veci bolo orgánmi verejnej moci rozhodnuté určitým spôsobom práve kvôli\nich príslušnosti k určitej národnosti, resp. že by orgány verenej moci v skutkovo obdobných\nprípadoch postupovali voči inej skupine obyvateľstva (voči príslušníkom inej národnosti)\niným spôsobom. Samotná príslušnosť sťažovateľov k určitej národnosti (etniku) pritom\nnemôže byť dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nim došlo k diskriminačnému\npostupu (m. m. IV. ÚS 16/09). Nesplnenie si zákonom ustanovených povinností totiž\nv demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí mať v súlade s ústavným\nprincípom rovnosti v právach (č. 12 ods. 1 ústavy) rovnaké (zákonom predpokladané)\ndôsledky vo vzťahu ku každému adresátovi právnej normy, bez ohľadu na jeho príslušnosť\nk určitej skupine obyvateľstva.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd pripomína aj svoj už opakovane vyslovený\nprávny názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v príčinnej súvislosti\ns porušením ktorých sťažovatelia namietajú aj porušenie ďalších svojich v sťažnosti\noznačených práv, nie je záruka, že rozhodnutie všeobecného súdu bude spĺňať očakávania\na predstavy účastníka, resp. strany konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať\nako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá\ndôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenia\nzákladných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by\npo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti mohol reálne dospieť k záveru o porušení\n\n19\n\nv sťažnosti označených práv sťažovateľov, a preto ich sťažnosť v tejto časti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavba-odstránenie", "správne súdnictvo", "diskriminácia-zákaz", "práva a slobody – národnostných menšín a etnických skupín"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a535f7d5-fc6a-4169-bee6-3f01250c4b6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.166.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.166.2023.1"}]}