{"guid": "ussr:36cbde5d-fba1-48f1-8e64-bd8b85f5260d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.575.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 575/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.575.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-1", "nazov": "čl. 51 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-4", "nazov": "čl. 36 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 51 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 51 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 51 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36cbde5d-fba1-48f1-8e64-bd8b85f5260d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.575.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.575.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.575.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 575/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť mesta Banská\nBystrica, Československej armády 1141/26, Banská Bystrica, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gereg, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 až 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základných práv podľa čl. 36 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 9/2016 z 22. februára 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť mesta Banská Bystrica o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2017\ndoručená sťažnosť mesta Banská Bystrica, Československej armády 1141/26, Banská\nBystrica (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou GEREG\n\n& MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Ján Gereg, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 až 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základných práv podľa čl. 36 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Cdo 9/2016 z 22. februára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalobcu\núčastníkom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“)\npod sp. zn. 7 C 16/2011 vo veci náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci a jeho nesprávnym postupom (na tom skutkovom základe, že\nvo vzťahu k sťažovateľovi bola vykonaná exekúcia odpísaním žalovanej sumy z jeho\nbankového účtu, avšak následne po intervencii dovolacieho súdu v exekučnom konaní bola\nexekúcia proti nemu vyhlásená za neprípustnú, pozn.). V označenom konaní okresný súd\nrozhodol rozsudkom (v poradí druhým, pozn.) zo 7. novembra 2012 tak, že uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 455 029,16 € podľa žalobného petitu.\nProti rozsudku okresného súdu zo 7. novembra 2012 podala žalovaná odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 17 Co 2/2013 z 26. februára 2014 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného\nsúdu potvrdil s výnimkou zmeny lehoty na plnenie a pripustil dovolanie proti tomuto\nrozsudku z dôvodu, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu.\nProti rozsudku krajského súdu z 26. februára 2014 žalovaná podala dovolanie,\nv ktorom sa domáhala, aby najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu\nzmenil alebo ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie s poukazom na nesprávne právne\nposúdenie veci a odňatie možnosti konať. Žalovaná namietala, že v predmetnej veci bola\naplikovaná taká judikatúra, ktorá sa na ňu nevzťahuje. Najvyšší súd napadnutým uznesením\npredmetné rozsudky krajského súdu aj okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie\nsúdu prvej inštancie vzhľadom na to, že dovolací súd identifikoval vadu konania\npodľa § 237 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vzhľadom\n\n2\n\nna odstrániteľný nedostatok podmienky konania (vada žaloby spočívajúca v nesprávnom\noznačení žalovaného – „Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky“, pozn.), ako aj vadu konania podľa § 237 písm. e) OSP (rozhodnutie aj o veci,\nktorá sa právom aprobovateľným spôsobom nestala predmetom konania – nerozhodnutie\no pripustení zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania, pozn.). Dovolací súd tiež vytkol\nkrajskému súdu nesprávne právne posúdenie (dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia ako\nplnenie povinnosti za iného, pozn.) vedúce až k pochybnostiam o dostatku skutkových\nzistení a aplikáciu na vec neaplikovateľnej judikatúry.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta najmä nesprávne právne posúdenie nevyhnutnosti\nuplatnenia vydania bezdôvodného obohatenia „cyperskou schránkovou firmou“, ktoré je\nvopred zjavne bezúspešné, ako predpoklad pre uplatňovanie nároku na náhradu škody\nod Slovenskej republiky. V sťažnosti sa uvádza:\n„Sťažovateľ Mesto Banská Bystrica obdržalo dňa 29. 6. 2005 pod č. EX 198/02-1\npríkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a dňa 8. 7. 2005 exekučný\npríkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Pôvodný príkaz\nsmeroval proti povinnému Investorský útvar Mesta Banská Bystrica, pričom na základe\nuznesenia č. 1 ER254/01-20 zo dňa 30. 1. 2002 bol poverený výkonom exekúcie súdny\nexekútor Peter Kohút. Na tomto mieste zdôrazňuje sťažovateľ, že nikdy nebol procesnou\nstranou - účastníkom konania v konaní, ktoré tvorilo vykonateľný titul pre exekútora.\nSťažovateľ sa do exekučného konania dostal neskôr tak, že v danej veci exekútor ale aj súd\nbez dodržania uvedeného procesného postupu a bez vydania rozhodnutia súdu o zámene\núčastníka na strane povinného bez ďalšieho pokračovali ako s povinnou osobou s Mestom\nBanská Bystrica. Toho dôsledkom bolo, že konanie súdov vykazovalo vadu v zmysle\nustanovenia § 237 písm. e) OSP a preto dovolací súd v inom konaní (5 Cdo 2/2007)\nrozhodnutie nižších stupňov súdov vo výroku, ktorým bolo zmenené uznesenie\nprvostupňového súdu (OS Banská Bystrica) z 12. 9. 2005 č. k. 1 Er 254/2001 o vyhlásení\nexekúcie za neprípustnú zmenil tak. že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol\na vec zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Teda v dovolacom konaní\n5 Cdo 2/2007, kde sa rozhodovalo 30. 7. 2008, bolo jednoznačne vyslovené, že sťažovateľ\nsa stal nedôvodné povinným, účastníkom exekučného konania, pretože exekútor postupoval\n\n3\n\nnezákonne, čo mu odobril aj súd. Preto sa realizovala exekúcia s tým, že exekútor , ktorý\nani nemal poverenie na vykonanie exekúcie pre oprávneného TIKKA INVESTMENTS\nLIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE. 10 th floor. Agioi Omologites,\nP.C. 1082 Nicosia Cyprus v zastúpení Penta Group odoslal tejto spoločnosti nedôvodne\nexekvované\n\nfinančné\n\nprostriedky,\n\nteda\n\npochybením\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nako\n\naj\n\npredchádzajúcim pochybením exekútora došlo k tomu, že zákonu nezodpovedajúci úkon\nspôsobil sťažovateľovi škodu veľkého rozsahu a nie spoločnosti TIKKA INVESTMENTS\nLIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16. EAGLE HOUSE, 10 th tloor, Agioi Omologites, P.\nC. 1082 Nicosia Cyprus. Za porušenie práva na spravodlivý proces je potom nutné\npovažovať tvrdenie dovolacieho súdu o tom, čo je uvedené v bode 25., 26. a 27. Uznesenia,\nže je potrebné najprv sa domáhať bezdôvodného obohatenia od toho, kto takéto obohatenie\nzískal a kto je osobou od štátu odlišnou. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by takémuto\nprávnemu názoru bolo potrebné dať zadosť, tak potom by bolo potrebné podať žalobu na\nvšeobecnom súde na Cypre v gréckom jazyku proti spoločnosti, ktorá nikdy nič nemala\nspoločné a ani nebola v právnom vzťahu so sťažovateľom, pretože sťažovateľ nebol nikdy\núčastníkom konania, ktorého výsledok bol právny titul exekútora pre výkon exekúcie. Do\nexekučného konania sa dostal sťažovateľ svojvoľným nezákonným postupom exekútora\na súdu, v čom vidí sťažovateľ bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi následkom, ktorý\nnastal a pochybením štátu, ktorý prostredníctvom všeobecného súdu akceptoval nezákonný\na svojvoľný postup exekútora. V bode 25. samotný dovolací súd v Uznesení 6 Cdo/9/2016 zo\ndňa 22. 2. 2017 pripúšťa, že aj keď preukázanie bezúspešnosti žaloby o vydanie plnenia\nz bezdôvodného obohatenia je ďalšou zákonnou podmienkou vzniku štátu za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, tak to nešlo chápať\ndoslovne, ale širšie. V tomto bode zhrnul dovolací súd dva rozdielne inštitúty a to nárok na\nnáhradu škody a na vydanie z bezdôvodného obohatenia. Následne z toho vyvodil záver bez\nopory v zákone, že najprv je potrebné si uplatňovať bezdôvodné obohatenie (ktoré\nsťažovateľ nespôsobil, ale exekútor a všeobecný slovenský súd) a až potom od štátu uplatniť\nnáhradu škody v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, za ktorú\nzodpovedá štát. Celý názor vyslovený v bode 26. Uznesenia je v rozpore s platným právom\npotiaľ, ak sa tvrdí, že ten, kto dostal nesprávnym rozhodnutím štátu nejaké plnenie, musí byť\nnajprv žalovaným a od neho sa má vymáhať náhrada bezdôvodného obohatenia a až potom\n\n4\n\nbude zodpovedať štát. Na tomto mieste je preto potrebné vysloviť, že podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. takýto postup zákon nepozná. Preto vytvárať odchýlne od existujúcej alebo\nneexistujúcej právnej úpravy zodpovednosť iného nezodpovedá princípom spravodlivosti\nsúdneho alebo akéhokoľvek iného konania, pričom ide o porušenie základného práva\nspočívajúceho v rovnosti zbraní. Zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného\nuplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivému\nusporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe,\nktorá sa stala povinným v exekúcii na základe nezákonného rozhodnutia súdu škodu, ktorá\nmu v priamej príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím vznikla. Pri takýchto\nprávnych záveroch dovolacieho súdu potom vzniká ochrana všetkých offshore spoločností\nnachádzajúcich sa v daňových rajoch (napr. Britské panenské ostrovy. Panama, Belize.\nSeychely ako aj Cyprus), pretože je potrebné uplatňovať nároky v štátnom jazyku týchto\nkrajín a na ich všeobecných súdoch, ktoré sú štandardne či už právnickej osobe alebo inej\nosobe - fyzickej a orgánom územnej samosprávy nedostupné, prípadne je im nemožné takto\nsa domáhať nárokov, ktoré spôsobil štát Slovenská republika - zast. Ministerstvom\nspravodlivosti SR konaním slovenských všeobecných súdov. Naviac tieto spoločnosti\npriamo, ako je v tomto prípade, nespôsobujú škodu, ale tí, ktorí umožnia peňažný tok\nrealizovať tak. aby odišiel na neznáme účty týchto spoločností do daňových rajov. K otázke\nvysloveného právneho názoru o tom, že sťažovateľ nebol povinný plniť a exekútor konal\nspolu so súdom bez dodržania zákonného procesného postupu, sa jednoznačne vyjadril NS\nSR v dovolacom konaní 5 Cdo 2/2007, ktorý názor reálne neguje tvrdenia bodu 26.\nUznesenia dovolacieho súdu 6 Cdo/9/2016. V bode 27. napadnutého Uznesenia NS SR je\nzhrnutá kritika nesprávnosti úvah odvolacieho súdu vyslovených v rozsudku 17 Co/2/2013\nzo dňa 26. 2. 2014. Tu však jednoznačne súd konštatuje, že právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514 /2003 Z. z. má účastník\nkonania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v predchádzajúcom\nkonaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným\nrozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda\nspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Sťažovateľ tvrdí ďalej, že\n\n5\n\nnie je obligatórne dané žiadnym právnym predpisom, aby poškodený najprv vymáhal svoju\npohľadávku voči dlžníkovi resp. tomu. kto prijal neoprávnené obohatenie, v súdnom konaní\na bol známy negatívny výsledok súdneho konania, t. j. že v danej veci táto skutočnosť nie je\nneprekročiteľnou podmienkou, aby existoval zamietajúci rozsudok súdu. u ktorého súdu bol\nnárok uplatnený. V danej veci je nepochybne zistiteľné, ak v prípade, že by zákon\nč. 517/2003 Z. z. takýto postup upravoval, tak žalobou na všeobecnom súde Cyperskej\nrepubliky v Nikózii sťažovateľ nemohol uspieť proti schránkovej obchodnej spoločnosti, aj\nby nebolo spravodlivé žiadať od sťažovateľa, aby viedol samostatný súdny spor proti\nTIKKA INVESTMENTS LIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16. EAGLE HOUSE, 10 th\nfloor, Agioi Omologites, P.C. 1082 Nicosia Cyprus, keďže ani na všeobecnom súde na\nSlovensku tento subjekt nebol účastníkom konania v základnom konaní, ktoré tvorilo titul\npre konanie exekútora. Bol by úspešný sťažovateľ v prípade podania žaloby na cyperskej\npôde, ak by argumentoval tým, že pochybil slovenský súd a slovenský exekútor? Iný\nargument totiž pre uplatnenie neoprávneného obohatenia TIKKA INVESTMENTS\nLIMITED so sídlom Kyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE, 10 th tloor. Agioi Omologites, P.\nC. 1082 Nicosia Cyprus niet. Nepochybne bolo konštatované v konaní 5 Cdo 2/2007 a 4\nCdo 232/2006, že vymáhanie pohľadávok proti Mestu Banská Bystrica je nezákonné. V\ndôsledku tejto nezákonnosti došlo k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu sťažovateľa,\nktorý márne brojil proti takémuto postupu, ktorý postup sa napravil až rozhodnutiami NS\nSR prvým zo dňa 30. 7. 2008 a 30. 9. 2008. To bolo v čase, kedy už viac ako tri roky boli\npeňažné prostriedky sťažovateľa na účte TIKKA INVESTMENTS LIMITED so sídlom\nKyriakou Matsi 16, EAGLE HOUSE, 10 th floor. Agioi Omologites, P.C. 1082 Nicosia\nCyprus, pretože až zásahom citovaných rozhodnutí NS SR sa začala situácia meniť a vznikol\njednoznačný právny záver o nezákonnosti postupu exekútora a všeobecných slovenských\nsúdov. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak. právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. V tejto veci preto v ďalšom súdy sú viazané rozhodnutím\nNS SR 5 Cdo 2/2007 z 30. 7. 2008. Ide o rozhodnutie súdu vťahujúce sa na toto konkrétne\nrozhodnutie súdu. Zjednodušene povedané, žiadať, aby sťažovateľ najprv žaloval toho, na\nstrane ktorého vzniklo neoprávnené obohatenie v daňovom raji v štátnom jazyku krajiny,\n\n6\n\nkde sa daňový raj nachádza, pretože tam má sídlo schránková obchodná spoločnosť a až\nkeď sa nedá vymôcť neoprávnené obohatenie a až potom nastupuje zodpovednosť štátu, je\nv rozpore so základnými princípmi práva na spravodlivý proces, ako aj s princípmi rovnosti\nzbraní a to preto, že sa zodpovedný subjekt štát a ten, kto štát zastupuje, takto zaštiťuje\nochranou priamej zodpovednosti, hoci pochybili vo veci sťažovateľa slovenské súdy\na slovenský exekútor. Oprávnené nároky sťažovateľa sú zjavne nevymožiteľné od\nschránkovej firmy so sídlom v daňovom raji, ktorej charakter bol právnym zástupcom\nsťažovateľa preverovaný osobne v sídle spoločnosti na Cypre.“\nNa základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,\naby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy a základných práv\npodľa čl. 36 ods. 1 až 4 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté\nuznesenie zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a uloží povinnosť\nnajvyššiemu súdu uhradiť mu trovy konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nV nadväznosti na skutočnosť, že sťažovateľ namieta primárne porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť\nv súdnom konaní, ktoré ešte nie je právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na svoju\ndoterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej zásadne nazerá na právo na súdnu ochranu ako\nna právo „výsledkové“, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, pričom skutočnosť, či\nnapadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd vo svojej ustálenej\njudikatúre opakovane zdôrazňuje, že predpokladom na záver o porušení základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je také pochybenie všeobecného súdu, ktoré už\nnie je napraviteľné alebo odstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu, resp. využitím\nprocesných prostriedkov poskytnutých účastníkom konania platným a účinným procesným\nkódexom (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).\nAj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne ako\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú,\nči konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVychádzajúc z uvedenej judikatúry, ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľove\nnámietky proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, by sa mohli stať predmetom meritórneho prieskumu ústavného súdu len v tom\nprípade, ak by vyvolávali u sťažovateľa konkrétne relevantné negatívne dôsledky\n\n8\n\nvzťahujúce sa na výsledok súdneho konania, ktoré by už nebolo možné korigovať ďalším\nprocesným postupom prvostupňového súdu, ktorému bola vec napadnutým uznesením\nvrátená na ďalšie konanie, a prípadne ani v následných opravných konaniach.\nAplikujúc skôr uvedené právne názory na vec sťažovateľa, ústavný súd upriamuje\npozornosť na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná v procesnej situácii, keď najvyšší súd\nako súd dovolací zrušil rozsudky súdov oboch nižších inštancií a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie v merite s poukazom na potrebu odstránenia vady žaloby a rozhodnutia\no návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Okresný súd teda bude pokračovať v konaní vo veci\nsamej. Je nepochybné, že v takejto procesnej situácii má sťažovateľ k dispozícii všetky\nprocesné oprávnenia účastníka konania (po účinnom odstránení vady žaloby, pozn.)\npred okresným súdom, ktoré bude môcť uplatňovať v pokračujúcom konaní, a potenciálne\ntiež oprávnenie uplatňovať svoju opozitnú argumentáciu v opravných prostriedkoch, ktoré\nmu procesné právo v predmetnej právnej veci priznáva.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nZmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\n\n9\n\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m.\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nAplikujúc citovanú judikatúru na posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje, že\nsťažovateľ sa domáha ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom predčasne,\nkeďže v aktuálnom štádiu súdneho konania vedeného okresným súdom má k dispozícii\núčinné prostriedky na ochranu svojich práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa\npri predbežnom prerokovaní uplatňujúc zásadu ratione temporis odmietol podľa § 25 ods. 2\nv spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "exekúcia-exekučné konanie", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "983ee1d2-7eae-4ffb-9209-b4c5068992b5:f3503dad-a487-4d24-a126-2968ca81a253", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6111201097.1", "spisova_znacka": "6Cdo/9/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/9/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6111201097.1"}, {"guid": "0de2227b-23fb-497d-8f5d-bbc8f7562c39:73cff209-4cb8-445b-b771-7c1d358adac6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2", "spisova_znacka": "17Co/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/2/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2"}], "citovane_v": [{"guid": "2f77dbe2-50e4-46ec-bb41-e6065432d6e3:1994d5a5-d92c-440c-b5e8-62743e3fc378", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6111201097.4", "spisova_znacka": "16Co/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/31/2019 z 10. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6111201097.4"}]}