{"guid": "ussr:0e8ea4ea-aae2-4830-8e2d-1d4eabe7328f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 570/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 570/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 570/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0e8ea4ea-aae2-4830-8e2d-1d4eabe7328f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.570.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 570/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného opatrovníčkou\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie\nM. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13\na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 450/2015 z 29. apríla 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n19 Co 356/2012 zo 14. novembra 2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta\n2016\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\nopatrovníčkou\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“), ako aj čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 450/2015 z 29. apríla 2016\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 19 Co 356/2012 zo 14. novembra 2013 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou v konaní\nvedenom Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n6 C 156/2004 o určenie vlastníckeho práva v procesnom postavení žalovaného v 1. rade.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 156/2004 z 18. marca 2010 (ďalej len „rozsudok\nz 18. marca 2010“) určil, že časť parcely\nz 13. novembra 2007\n\nzakreslená na geometrickom pláne\nvedená ako parcela\n\n,\na\nzapísané na\na časť\n\nzapísaná na\npostaveného na parcelách\npatria do dedičstva po\n\nnarodenom\n\n, ktorý zomrel\n\nv\n.,\n(výrok 1). Zároveň označeným\n\nrozsudkom okresný súd určil, že parcely bližšie identifikované v samotnom výroku patria\n\n2\n\ndo podielového spoluvlastníctva\npo\n\n(žalovaný v 2. rade) a do dedičstva\n(výrok 2) a konanie o určenie vlastníckeho práva\n\nk nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v samotnom výroku zastavil (výrok 3)\na vo zvyšku žalobu zamietol (výrok 4).\nO odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 18. marca 2010 krajský súd rozhodol\nrozsudkom sp. zn. 19 Co 227/2010 z 13. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok z 13. októbra\n2011“), ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil ako vecne\nsprávne. V dôsledku podaného dovolania bol rozsudok krajského súdu z 13. októbra 2011\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 71/2012 z 27. septembra 2012 zrušený a vec bola\nvrátená krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 237 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keďže počas odvolacieho konania stratili spôsobilosť\nbyť účastníkmi konania a tým aj mať procesné práva a povinnosti žalovaní v 23. a 27. rade.\nPo vrátení veci odvolaciemu súdu krajský súd vo veci opätovne rozhodol\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil\nako vecne správne. Následne o dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nnajvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\nZ príloh k sťažnosti vyplýva, že dedičské konanie po\nbolo bývalým Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici (ďalej len „štátne notárstvo“)\nvedené pod sp. zn. D 186/61, ktoré uznesením sp. zn. D 186/61 z 31. júla 1962 potvrdilo\ndedičstvo v prospech dedičov poručiteľa. Na základe odvolania jedného z dedičov bolo\noznačené uznesenie štátneho notárstva z 31. júla 1962 zrušené uznesením krajského súdu\nsp. zn. 13 Co 99/95 zo 17. februára 1995, pričom ďalšie konanie o dedičstve prebiehalo\npred okresným súdom pod sp. zn. D 1133/98.\nUznesením sp. zn. D 1133/98, D/not 652/96 z 25. marca 2004 okresný súd dedičské\nkonanie prerušil a žalovaných odkázal na podanie žaloby o určenie, že predmetné\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, keďže sťažovateľ si aj napriek tomu, že\nuznesenie štátneho notárstva sp. zn. D 186/61 z 31. júla 1962 bolo zrušené, dal na jeho\n\n3\n\npodklade osvedčiť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam (osvedčenie bolo spísané\nformou notárskej zápisnice\n\nsp. zn. N 74/2000, Nz 70/2000\n\nz 1. marca 2000). Dedičské konanie je v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn.\n10 D 1133/98 a nie je právoplatne skončené.\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd ani krajský súd sa nezaoberali uznesením\nštátneho notárstva sp. zn. D 586/88 z 28. marca 1988 (ďalej len „uznesenie z 28. marca\n1988“) vo veci dodatočného prejednania dedičstva po\n\n,\n\nktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 3. októbra 1988, a nezaoberali sa ani\nuznesením okresného súdu sp. zn. D 586/88 z 10. marca 2010 potvrdeným uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 19 CoD 19/2010 z 22. júna 2010, na základe ktorých sa sťažovateľ\nstal v podiele 1/3 vlastníkom časti parcely\n, zapísanej vo\n\n,\n\nkatastrálneho územia\n\nv EN stave neidentickom.\n\nSťažovateľ formuluje výhrady proti odôvodneniu napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a zdôrazňuje, že uznesenie štátneho notárstva z 28. marca 1988 je právoplatné, pričom\n„nikto ho doposiaľ nezrušil, ani ho nemôže zrušiť, pretože na jeho zrušenie uplynuli všetky\nlehoty na podanie riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku. Uvedené uznesenie\nD 586/88 neprejednáva majetok po\n\n,\n\n,\n\nktorý bol prejednaný v dedičskom konaní D 186/61, ale prejednáva novoobjavený majetok\nporučiteľa, preto nemá nič spoločné s D 186/61...“.\nSťažovateľ ďalej argumentuje, že v jeho veci konajúce všeobecné súdy rozhodli\no pôvodnej parcele\n\n(terajších parcelách\n\n) a parcele\n\ntak, že ich zaradili do dedičstva po\n\n(výrok 1\n\nrozsudku okresného súdu z 18. marca 2010). Uvedené rozhodnutie všeobecných súdov\nzasahuje do práv sťažovateľa, keďže predmetné nehnuteľnosti boli uznesením štátneho\nnotárstva z 28. marca 1988 „priznané sťažovateľovi do vlastníctva“ v rámci konania\no novoobjavenom majetku poručiteľa a predstavujú prekážku res iudicata, ktorá mala\nvšeobecným súdom brániť, aby o určovacej žalobe konali a rozhodli.\n\n4\n\nSťažovateľ konštatuje, že na základe uznesenia štátneho notárstva z 28. marca 1988\n„zdedil predmetné nehnuteľnosti zbytok parcely\n(teraz parcely\n\n)v\n\n,\niba ja bez povinnosti výplatku\n\nostatných dedičov pretože som sa o rodičov v starobe postaral a dochoval som ich... ale na\nzáklade predmetných rozsudkov oboch súdov sú uvedené nehnuteľnosti zaradené do\ndedičstva po mojom otcovi a ostatní dedičia si budú nárokovať zákonný podiel a tým ma\nsúdy oboch stupňov poškodili“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie čl. 2 ods. 2\nústavy a základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie\nčl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu trov konania.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ napáda rozhodnutie dovolacieho súdu pre jeho arbitrárnosť a nedostatok\ndôvodov. Podľa neho bolo povinnosťou najvyššieho súdu v konaní o dovolaní prihliadať\nna prekážku res iudicata, ktorú predstavovalo uznesenie štátneho notárstva z 28. marca\n1988 o priznaní vlastníckych práv sťažovateľovi. Keďže najvyšší súd na prekážku res\niudicata neprihliadal, jeho rozhodnutie zasahuje do právnej istoty sťažovateľa a v konečnom\ndôsledku porušuje jeho práva zaručené ústavou a dohovorom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť\n(m. m. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje posudzovať ich namietané porušenie spoločne.\n\n6\n\nV rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, v zmysle ktorej o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\n(v danom prípade najvyššieho súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu ku všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\nopakovane vo svojej doterajšej judikatúre pripomína (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že\nochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako\ntakej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú\npri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\n\n7\n\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou\na dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n(IV. ÚS 77/02).\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 234/2014).\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ odôvodňoval\nprípustnosť dovolania, okrem iných, aj dôvodom ustanoveným v § 237 písm. d) OSP,\npričom jeho argumentácia bola totožná s tou, ktorú sťažovateľ uvádza v sťažnosti doručenej\nústavnému súdu. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva\nexistovala podľa jeho názoru prekážka res iudicata, ktorú predstavovalo uznesenie štátneho\nnotárstva z 28. marca 1988.\n\n8\n\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. d) OSP najvyšší súd\nv napadnutom uznesení uviedol:\n„Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným\npodmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.\nTáto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.\nO tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo\nprávoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten\nistý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným\npetitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva\nz rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie\nje významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom\npôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý\nskutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne\nči neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú\nv novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom\nkonaní žalobcom je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či\nten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní\nprocesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak\nv novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už\nz dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo\nveci v záhlaví tohto rozhodnutia uvedených účastníkov konania, o určenie, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po\n\na o určenie vlastníckeho práva\n\nk nehnuteľnostiam, nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým\nrozhodnuté. Toto žalovaný 1/ ani netvrdil, poukazoval iba na rozhodnutie v rámci konania\no dedičstve (rozhodnutie Štátneho notárstva v Považskej Bystrici z 28. marca 1988, sp. zn.\nD 586/1988). Uvedené rozhodnutie však nie je prekážkou rozsúdenej veci vo vzťahu\nk predmetu tohto súdneho konania. Dodatočné prejednanie dedičstva je nesporové konanie,\ntak ako aj konanie o dedičstve... rozhodnutie odvolacieho súdu nie je zaťažené vadou\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. d/ O. s. p.“\n\n9\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti po zistení, že vada konania podľa § 237 písm. d)\nOSP nebola najvyšším súdom zistená, najvyšší súd dovolanie sťažovateľa v súlade s § 218\nods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 OSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Z uvedených dôvodov\n(v procesne neprípustnom dovolaní) preto neboli splnené podmienky, aby sa najvyšší súd\nzaoberal rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nVychádzajúc predovšetkým z citovaných častí napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení ústavne\nkonformným spôsobom zaoberal kľúčovou dovolacou námietkou, ktorú sťažovateľ uplatnil\nvo svojom dovolaní smerujúcom proti napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom\nprávne závery, ktoré k nej zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú\nobsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia sťažovateľa o existencii prekážky res\niudicata nie je spôsobilá viesť k záveru o porušení ním označených práv garantovaných\nústavou a dohovorom. Konanie vo veci novoobjaveného majetku poručiteľa podľa § 175x\nOSP (v súčasnosti podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku ide o dodatočné\nkonanie o dedičstve) je konaním nesporovým, a preto nemôže byť jeho predmetom\nrozhodovanie o sporných otázkach v konaní, napr. či niekto je alebo nie je dedičom alebo či\nurčitá vec patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Tie môžu byť predmetom\nprejednania v sporovom konaní (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 3/2011\nz 23. mája 2012).\nPredmetom sporového konania vo veci určovacej žaloby o tom, či určitá hnuteľná\nalebo nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je posúdenie, či poručiteľ bol\nv čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje na deň smrti\nporučiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie\nvšeobecného súdu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16. decembra\n2010).\n\n10\n\nZo samotnej podstaty dodatočného konania o dedičstve vyplýva, že po právoplatnosti\nrozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený“ len dosiaľ neprejednaný\nmajetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). V konaní\no dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku“ nemá ísť ani o prehodnotenie\nskutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné\nrozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa\nneobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Všeobecný súd v konaní o dodatočnom prejednaní\ndedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje.\nOpätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností, ktoré už boli predmetom právoplatne\nskončeného konania o dedičstve, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 168/2014 z 26. mája 2015).\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že výrok 1 rozsudku okresného súdu z 18. marca 2010\npotvrdený napadnutým rozsudkom krajského súdu určuje, že predmetné nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po\n\nNevyplýva z neho konkrétne usporiadanie\n\nmajetkových vzťahov prípadných dedičov po\n\n, keďže\n\no týchto môže rozhodnúť všeobecný súd až v (ešte neskončenom) samotnom dedičskom\nkonaní pri rešpektovaní právneho názoru, podľa ktorého opätovnému prejednaniu tých\nistých nehnuteľností, ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve,\nbráni prekážka res iudicata.\nInak povedané, námietka res iudicata vo vzťahu k uzneseniu štátneho notárstva\nz 28. marca 1988 nemá v konaní o určenie, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo poručiteľovi (resp. patrili do dedičstva ku dňu smrti poručiteľa), právnu relevanciu. To\nvšak nebráni tomu, aby sťažovateľ prekážku veci už rozhodnutej vzniesol v dedičskom\nkonaní, predmetom ktorého je (bude) prejednanie dedičstva, do ktorého budú prípadne\nzahrnuté nehnuteľnosti, o ktorých už bolo v dedičskom konaní podľa jeho názoru\nprávoplatne rozhodnuté, keďže dedičské konanie po poručiteľovi nie je ešte právoplatne\nskončené.\n\n11\n\nZáver najvyššieho súdu, podľa ktorého uznesenie štátneho notárstva z 28. marca\n1988 nie je prekážkou rozsúdenej veci vo vzťahu k predmetu súdneho konania vedeného\nokresným súdom a krajským súdom (určenie, či určitá hnuteľná alebo nehnuteľná vec patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi), je teda, vzhľadom na dosiaľ uvedené, ústavne\nakceptovateľný a udržateľný. Medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru teda\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nNad rámec tohto záveru ústavný súd považuje za vhodné zdôrazniť, že súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti\nopravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“\nsúdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok\n(v súčasnosti Civilný sporový poriadok) výslovne umožňuje, preto použitý spôsob\nv konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\n\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n12\n\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nústavný súd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru\n(napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa\nktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1\nústavy (obdobne čl. 1 dodatkového protokolu), ak toto porušenie nevyplynie z toho, že\nvšeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až\nčl. 48 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru). To platí zvlášť vtedy, ak namietané dôvody\nporušenia hmotných práv sťažovatelia vyvodzujú z namietaného porušenia procesných práv\n(predovšetkým základného práva na súdnu ochranu), resp. v spojení s ich porušením.\nAk ústavný súd v časti II.1 tohto uznesenia dospel k záveru, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť v konkrétnych\nokolnostiach posudzovaného prípadu ani k porušeniu sťažovateľom označeného základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom\nprípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym\norgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný\nsúd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach\nvšeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa\nvytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpciu pod príslušné\nprávne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).\n\n13\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n\na práv podľa čl. 13 a 14 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu, sťažovateľ neuvádza nijakú argumentáciu,\nktorá by odôvodňovala porušenie tohto základného práva. Netvrdí, že súdy o jeho veci\nrozhodovali neprimerane dlho bez možnosti verejnosti zúčastniť sa na prejednaní veci\na bez jeho prítomnosti, a netvrdí ani, že by nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom\nvykonaným v konaní.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nV súlade s čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa\nmusí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nSťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadnu argumentáciu, prostredníctvom ktorej by sa\nodôvodňovalo namietané porušenie práv zaručených čl. 13 a čl. 14 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\n\n14\n\nZ uvedeného dôvodu je zrejmé, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na sťažovateľom označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právami\nzaručenými čl. 13 a čl. 14 dohovoru niet nijakej príčinnej súvislosti, ktorá by mohla založiť\ndôvod na vyslovenie ich porušenia. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie tejto\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenej. Navyše, ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\nopakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné\ndôsledky. Je totiž základnou povinnosťou každého sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal\nskutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným\nsúdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä\nprávne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa\no porušení ním označených práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť\nk ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto\nzáver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Táto časť sťažnosti sťažovateľa\nneobsahuje kvalifikované odôvodnenie, t. j. podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde (m. m. IV. ÚS 359/08), čo zakladá dôvod pre jej odmietnutie aj\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nNa základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí.\nII.4\n\nK namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\n\nnajvyššieho súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že označený článok ústavy neobsahuje žiadne\nzákladné práva alebo slobody. O jeho prípadnom porušení by ústavný súd v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mohol rozhodnúť len v spojení s porušením\nniektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne\nzo sťažovateľom označeného práva nemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy ani\nvyslovenie porušenia označeného ustanovenia ústavy. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj\n\n15\n\ntúto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.5\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\n\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu, ako aj čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd najprv posudzoval, či\ntáto časť sťažnosti nie je podaná oneskorene. Vychádzal pritom zo svojej ustálenej\njudikatúru, podľa ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku\n(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, je takáto sťažnosť\npovažovaná za prípustnú v zásade až po rozhodnutí o dovolaní (napr. I. ÚS 169/09,\nI. ÚS 289/09). V takýchto prípadoch sa lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí\no dovolaní považuje za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti posudzovanej veci zjavne\nvylučujú\n\n(m. m.\n\nI. ÚS 184/09,\n\nI. ÚS 237/09,\n\nI. ÚS 239/09,\n\nIV. ÚS 49/2010,\n\nIV. ÚS 453/2010). K takýmto okolnostiam patria predovšetkým také, pri ktorých sťažovateľ\nv zmysle platnej právnej úpravy zjavne nedisponuje oprávnením podať dovolanie proti\nprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým podľa jeho tvrdenia mali byť\nporušené jeho základné práva alebo slobody, t. j. ak je dovolanie v konkrétnom prípade\nneprípustné. V takýchto prípadoch lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde začne\nplynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré predchádzalo podaniu\nneprípustného dovolania (IV. ÚS 553/2012).\nV posudzovanom prípade bolo podané dovolanie, pričom jeho podanie nebolo zjavne\nneprípustné, a preto ústavný súd vychádzal z toho, že nemôže túto časť sťažnosti považovať\nza podanú oneskorene.\nKľúčovou námietkou, prostredníctvom ktorej sťažovateľ spochybňuje výrok 1\nrozsudku okresného súdu, ktorý bol ako vecne správny potvrdený napadnutým rozsudkom\n\n16\n\nkrajského súdu, ktorým vo veci konajúce všeobecné súdy rozhodli vo veci určovacej žaloby\no predmetných nehnuteľnostiach (súčasné parcely\ntak, že ich zaradili do dedičstva po\n\n)\n., pričom nebrali\n\ndo úvahy skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti už boli uznesením štátneho notárstva\nz 28. marca 1988 „priznané sťažovateľovi do vlastníctva“. Podľa sťažovateľa krajský súd\nv napadnutom rozsudku nerešpektoval prekážky už právoplatne rozhodnutej veci.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že kľúčová námietka, podľa ktorej krajský súd\nneprihliadol na prekážku už právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie štátneho notárstva\nz 28. marca 1988), ktorou sťažovateľ odôvodňuje porušenie základných práv podľa ústavy\na práv podľa dohovoru, je v zásade totožná s kľúčovou námietkou, ktorú uplatnil vo svojom\ndovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu [sťažovateľ v ňom tvrdil, že krajský\nsúd sa dopustil procesných pochybení v zmysle § 237 písm. d) OSP, pozn.], pričom najvyšší\nsúd sa touto námietkou zaoberal a podľa názoru ústavného súdu sa s ňou aj ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal (k tomu pozri predovšetkým časť II.1 tohto\nuznesenia, pozn.) v rámci dovolacieho konania.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že s námietkou sťažovateľa\nsmerujúcou k vysloveniu porušenia základných práv zaručených ústavou a práv zaručených\ndohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu bol po sťažovateľom podanom\ndovolaní oprávnený a aj povinný sa zaoberať najvyšší súd, čo vylučuje právomoc ústavného\nsúdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd (s poukazom na relevantnú časť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu) túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\nPretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších\nnávrhoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n17\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "dedič-zákonný", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "žaloba", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "dedič-zákonný", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 261, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 150/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/09 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}