{"guid": "ussr:a47c3a3f-fffc-4823-a7a2-6c8dae11faac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2018 z 17. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 562/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a47c3a3f-fffc-4823-a7a2-6c8dae11faac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 562/2018-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou\n\n,\n,\n\n,\n\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 90/2018, za účasti Okresného súdu Košice I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 90/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018\nzrušuje.\n\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet\njeho právnej zástupkyne\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n12. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 90/2018 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi\nbola ako právnemu zástupcovi v napadnutom konaní uložená pokuta v sume 500 €.\nUloženie pokuty okresný súd odôvodnil tým, že sťažovateľ podal žalobu na obnovu\nkonania, ktorá je v zmysle príslušnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) podľa názoru okresného súdu v konaniach týkajúcich sa návratu\nmaloletého do krajiny obvyklého pobytu zjavne neprípustná.\n\n2\n\nUznesenie okresného súdu o uložení pokuty sp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018\n(ďalej aj „uznesenie o pokute“) považuje sťažovateľ za arbitrárne, nespĺňajúce požiadavku\nzákonnosti a zasahujúce do jeho majetkových práv, keďže pokuta bola uložená bez toho,\naby boli k tomu splnené podmienky ustanovené v zákone. V načrtnutom kontexte\nsťažovateľ argumentuje, že uznesenie vydané vo veci pokuty okresný súd vyvodzuje\nz čl. 5 CSP, v ktorom sa však ustanovuje, že pokutu je možné uložiť len v prípadoch\nprezumovaných konkrétnou právnou normou Civilného sporového poriadku. Uloženie\npokuty za „súdivosť“ predpokladá len § 58 CSP (šikanózna alebo zjavne bezdôvodná\nnámietka zaujatosti) a § 452 ods. 2 CSP (podanie dovolania v prípade ustanovenom\nv § 452 ods. 1 CSP).\nVýšku uloženej pokuty okresný súd odôvodnil s poukazom na § 102 ods. 2 CSP,\nktorý sa vzťahuje na určenie maximálnej výšky poriadkovej pokuty. Sťažovateľ\nargumentuje, že neporušil žiadne procesné povinnosti uvádzané napr. v § 102 ods. 1 CSP,\npričom konal výlučne a výhradne v záujme svojho klienta.\nPre prípad odmietnutia argumentácie, podľa ktorej uloženiu pokuty chýbalo zákonné\nustanovenie, ktoré by pokutu umožňovalo uložiť, sťažovateľ predkladá ústavnému súdu\nargumenty týkajúce sa definície zneužitia práva v kontexte ním podaného návrhu na obnovu\nkonania v predmetnej veci o nariadení návratu maloletého do krajiny obvyklého pôvodu.\nSťažovateľ tvrdí, že\n- ním podaný návrh na obnovu konania spĺňa požadované procesné podmienky,\n- podanie návrhu na obnovu konania proti rozhodnutiu v návratovom konaní\nnie je výslovne zákonom vylúčené,\n- analogicky možno na konanie v návratovom konaní uplatniť úpravu obsiahnutú\nv § 397 CSP,\n- rozhodnutie v návratovom konaní má síce formu uznesenia, alebo ide o rozhodnutie\nvo veci samej [§ 133 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“)],\n\n3\n\n- návrh na obnovu konania sa v návratovom konaní podáva proti právoplatne\nskončenému konaniu, pričom uznesenie vydané v návratovom konaní konečným\nrozhodnutím je,\n- rozhodnutie v návratovom konaní spĺňa všetky atribúty rozsudku, vykonáva\nsa tu rovnaké dokazovanie, rovnako sa tu predkladajú listinné a iné dôkazy, vypočúvajú\nsa svedkovia a zabezpečuje sa vierohodné zistenie skutočného stavu veci.\nKeďže návrh na obnovu konania nie je ako mimoriadny opravný prostriedok viazaný\nna žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, možno ním podľa sťažovateľa napadnúť\nuznesenie, ako aj rozsudok. Podľa neho je dôležitým diferenciačným aspektom delenie\nsúdnych rozhodnutí na meritórne a procesné, pričom rozhodnutie vydané v návratovom\nkonaní je rozhodnutím meritórnym.\nS prihliadnutím na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (§ 74 a § 76),\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (čl. 11 ods. 2)\na Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (čl. 11 ods. 1), sťažovateľ vyvodzuje záver,\nže zákonodarca v § 74 CMP mienil „vylúčiť len žalobu na obnovu konania proti rozsudku,\nktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je, pričom\npri formulácii ustanovení CMP zabudol na formu rozhodnutia v návratovom konaní,\nkedy sa v tomto rozhoduje uznesením. Z týchto dôvodov je zrejmé, že rozhodnutie vo veci\nsamej, i napriek tomu, že je účinené vo forme uznesenia, sa analogicky spravuje\nustanoveniami § 397 a nasl. CSP, kedy podanie žaloby na obnovu konanie prípustné je.“.\nPokiaľ okresný súd vychádzal z výkladu, podľa ktorého návrh na obnovu konania\nv návratových konaniach nie je prípustný, potom podľa sťažovateľa vážne zasiahol\ndo ústavou garantovaných práv účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že nerozumie „tak ostrej a neprimeranej kritike, ktorou súd\npodrobil konanie matky a jej PZ za legitímnu snahu o bránenie práva podaním predmetnej\n\n4\n\nžaloby dokonca uložením pokuty v sume 500,- €, čo signalizuje zo strany súdu\naž antagonistický prístup k účastníkovi konania a jeho PZ“.\nNa podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 17 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní, uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018 zruší a zároveň prizná sťažovateľovi\núhradu trov konania.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ\nnavrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu o pokute.\nUznesením sp. zn. IV. ÚS 562/2018 z 9. októbra 2018 ústavný súd prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie a zároveň v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil\nvykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018\ndo rozhodnutia ústavného súdu vo veci sťažnosti.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu\nna vyjadrenie sa k sťažnosti a oznámenie stanoviska k vhodnosti ústneho pojednávania.\nPredseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 726/2018 z 30. novembra 2018\nústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k argumentácii\nobsiahnutej v sťažnosti predovšetkým uviedol:\n„Súd uznesením č. k. 21 P/90/2018-69 z 18. 7. 2018 odmietol žalobu na obnovu\nkonania. Uznesením č. k. 21 P/90/2018-75 z 18. 7. 2018 návrh na pribratie komisára\npre deti do konania zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. 7. 2018. Uznesením\nč. k. 21 P/90/2018-77 z 18. 7. 2018 návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného\n\n5\n\nsúdu Košice I zo dňa 2. 8. 2017 č. k. 11 P/94/2017-101 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 9. 1. 2018 č. k. 8CoP/342/2017-167 zamietol.\nProti tomuto uzneseniu o odmietnutí žaloby a zamietnutí návrhu na odklad\nvykonateľnosti uznesenia podal 6. 8. 2018 odvolanie právny zástupca žalobkyne.\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní...\nKrajský súd uznesením č. k. 8 CoP/251/2018-152 z 28. 9. 2018 potvrdil uznesenie\nOkresného súdu Košice I o odmietnutí žaloby na obnovu konania č. k. 21 P/90/2018-69\nz 18. 7. 2018 a uznesením č. k. 8 CoP/252/2018-155 z 28. 9. 2018 potvrdil uznesenie\nOkresného súdu Košice I č. k. 21 P/90/2018-77 z 18. 7. 2018. Predmetné uznesenia\nnadobudli právoplatnosť 22. 10. 2018. Odvolací súd sa stotožnil so záverom\nprvostupňového súdu, že nebola splnená základná podmienka prípustnosti žaloby na\nobnovu konania, a to spôsobilý predmet, proti ktorému smeruje. Žalobkyňa v konaní o\nobnovu konania bola právne zastúpená advokátom\n\nso sídlom\n\nna Štefánikovej ul. č. 14 v Bratislave. Podľa Článku 5 Civilného sporového poriadku súd\nmôže\n\nsankcionovať\n\nprocesné\n\núkony,\n\nktoré\n\nzjavne\n\nslúžia\n\nna\n\nzneužitie\n\npráva\n\nalebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní. V tomto prípade, súd mal\nza to, že žalobkyňa\n\ntýmto\n\nprocesným\n\núkonom\n\nsledovala\n\niba\n\noddialenie\n\nvýkonu\n\nprávoplatného rozhodnutia súdu sp. zn. 11 P/94/2017-101 z 2. 8. 2017, ktorým súd nariadil\nnávrat mal.\n\ndo miesta obvyklého pobytu Austrálie, preto sankcionoval\n\nprávneho zástupcu žalobkyne, ktorý ako osoba s právnickým vzdelaním, musel vedieť, že\nsúd prvej inštancie túto žalobu odmietne, pretože zjavne smeruje proti rozhodnutiu, kde to\nzákon nepripúšťa. Toto konanie právneho zástupcu súd posúdil ako zjavné zneužitie práva a\nuložil mu poriadkovú pokutu.“\nNa podklade uvedených skutočností predseda okresného súdu zastáva názor,\nže sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\nOznačené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaslal ústavný súd na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa a zároveň ju vyzval,\naby sa vyjadrila, či trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľa konalo ústne pojednávanie.\n\n6\n\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 9. januára 2018\na doplnením podania, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 11. januára 2019, oznámila,\nže súhlasí, aby ústavný súd vo veci sťažnosti upustil od ústneho pojednávania, pričom\nk argumentácii predloženej predsedom okresného súdu zaujala nasledujúce stanovisko:\n„Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdeniami porušovateľa, že návrh na obnovu konania\nzo dňa 25. 06. 2018 bol podaný za účelom zneužitia práva, ktorý bol len snahou\no oddialenie výkonu právoplatného rozhodnutia súdu sp. zn.: 11 P/94/2017-101\nz 2. 8. 2018, ktorým Okresný súd Košice I nariadil návrat maloletého do miesta obvyklého\npobytu. Samotná žaloba o obnovu konania nespôsobuje žiadne právne účinky,\nktoré by mohli mať za následok odklad výkonu rozhodnutia, zmienený právny účinok\nmá až povolenie obnovy konania. Federal Circuit Court of Austrália (austrálsky súd)\nv Sydney Rozhodnutím zo dňa 18. 4. 2018, sp. zn.: (P)SYC6883/2017 rozhodol\ntak, že maloletého\n\nzveril otcovi do osobnej starostlivosti a matke zakázal\n\npriblížiť sa k maloletému dieťaťu. Návrh na obnovu konania bol podaný potom,\nako bolo matke\n\nmaloletého\n\ndieťaťa\n\ndoručené\n\nrozhodnutie\n\naustrálskeho\n\nsúdu,\n\nku ktorému sa matka navyše nemohla žiadnym spôsobom vyjadriť, v konaní sa nemala\nmožnosť nijako brániť, ovplyvniť priebeh súdneho konania, pričom navyše ak by aj mala\nvedomosť o vedení súdneho konania, nebol by jej umožnený vstup na územie Austrálie.\nKeďže rozhodnutie austrálskeho súdu, ktoré je v príkrom rozpore s najlepším záujmom\nmaloletého\n\na ktoré vychádza z nepravdivých informácií poskytnutých súdu otcom,\n\nbolo vydané krátko potom, ako bolo právoplatne ukončené konanie o navrátenie maloletého\ndo krajiny obvyklého pobytu. Jedinou legitímnou možnosťou matky, ako predísť vážnej\npsychickej ujme maloletého\n\n, bolo podanie žaloby na obnovu konania,\n\nktorej podanie na rozdiel od dovolania nie je vyslovene vylúčené. Samotný Civilný\nmimosporový poriadok súdom ukladá za povinnosť konať len v najlepšom záujme\nmaloletých detí. Porušovateľovo poukazovanie na všeobecný článok 5 Civilného sporového\nporiadku neobstojí. Sťažovateľovi bola uložená pokuta za súdivosť, ktorá nemá zákonný\nzáklad v žiadnom ustanovení CSP a následne jej výšku si porušovateľ analogicky\nprispôsobil zneužitím ustanovenia § 102 ods. 2 CSP o poriadkovom opatrení súdu,\nčo je však v rámci aplikácie procesnej normy na tomto mieste práva vylúčené.\n\n7\n\nSťažovateľ neporušil žiadne procesné povinnosti, konal výlučne a výhradne v záujme\nklienta, v záujme maloletého dieťaťa a učinil podanie, ktoré nie je ustanoveniami CSP\nani CMP vylúčené. Postup sťažovateľa, v ktorom žiada o poskytnutie ochrany, nemôže\nbyť preto definovaný ako zneužitie práva, nemôže mu byť obmedzený prístup k súdu\nako k priorizovanému orgánu ochrany práv maloletých detí a už vôbec nemôže byť\nsankcionovaný zo strany súdu.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s\n§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k\nzáveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach\nalebo záväzkoch...\n\n8\n\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k porušeniu označených práv, sú v zásade\nidentické (IV. ÚS 147/08), a preto ich rešpektovanie možno posudzovať spoločne.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého\ndomáhať sa ochrany svojich práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\nK úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie\nalebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd (III. ÚS 60/04).\nVo vzťahu k medziam zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje,\nže mu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia\nveci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, resp. nadriadeným súdom.\nPri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný\nsúd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Povinnosť chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni\npatrí teda predovšetkým všeobecným súdom. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím všeobecného súdu, sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie\n\na\n\naplikácie\n\n9\n\nzákonných predpisov\n\ns\n\nústavou\n\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nz toho hľadiska, či závery všeobecných súdov vyjadrené v napadnutom rozhodnutí\nsú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné a s priamym dopadom\nna niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade,\nak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle\npri výklade a aplikácii právnej normy alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade\ns priebehom konania.\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku\nSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).\nVýklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom práva\nna spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu na súdnu ochranu),\nktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (IV. ÚS 520/2012).\nPredmetom ústavného prieskumu sú, aj keď v obmedzenej miere, aj rozhodnutia\nvšeobecných súdov o uložení poriadkových pokút. V rámci doterajšej rozhodovacej činnosti\nústavného súdu však možno identifikovať skupinu rozhodnutí, v ktorých ústavný súd\nvyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ku ktorému došlo postupom, či resp. rozhodnutím všeobecných súdov\n\n10\n\nalebo iných orgánov verejnej moci pri ukladaní poriadkových pokút (II. ÚS 374/06,\nII. ÚS 195/06, I. ÚS 41/2015).\nÚstavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už vylovil právny názor,\npodľa ktorého rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé\nneprípustným spôsobom zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníkov konania,\na preto takéto rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad\nspravodlivého procesu vo všetkých jeho aspektoch (m. m. I. ÚS 41/2015).\nZ uvedeného dôvodu sú na rozhodovanie súdov o uložení pokút primerane kladené\npožiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená\nto predovšetkým to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže\nbyť prejavom svojvôle.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia\njedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť\nsvojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite,\nt. j. zákonom požadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľná\nsúčasť „ustanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru\nči Listiny základných práv a slobôd (I. ÚS 327/2010).\nSťažovateľ v postavení právneho zástupcu účastníka konania, ktorému všeobecný\nsúd uložil peňažnú sankciu, v sťažnosti predostiera dve skupiny námietok. Prvá skupina\nnámietok smeruje proti zákonnosti uloženej pokuty ako takej, ktorá má podľa jeho tvrdenia\nústavnoprávnu relevanciu. Druhá skupina jeho námietok zahŕňa vecnú argumentáciu,\nktorou sťažovateľ spochybňuje udržateľnosť odôvodnenia okresného súdu týkajúceho\nsa pojmu „zneužitie práva“ aplikovaného na sťažovateľom podanú žalobu na obnovu\nkonania vo veci nariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pôvodu.\n\n11\n\nPodľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) zjavné zneužitie práva nepožíva právnu\nochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať\nprocesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné\na bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom\nv konaní.\nV súlade s § 58 CSP ak nadriadený súd šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej\nnámietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť strane poriadkovú pokutu do 500 eur.\nPodľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup\nkonania najmä tým, že\na)\n\nnesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní\n\nvčas a vážnymi okolnosťami,\nb)\n\nsa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju\n\nneprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,\nc)\n\nneuposlúchne príkaz súdu,\n\nd)\n\nruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo\n\ne)\n\nurobí hrubo urážlivé podanie.\n\nV súlade s § 102 ods. 2 CSP výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.\nPodľa § 211 ods. 3 CSP kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný\nju na vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec\nnepredloží alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta\nPodľa § 452 ods. 1 CSP ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci,\nktorá bola už aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom\nna základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už neuvádzať.\n\n12\n\nPodľa § 452 ods. 2 CSP ak dovolací súd dovolanie odmietne ako neprípustné\nalebo zamietne ako nedôvodné v prípade uvedenom v odseku 1, uloží advokátovi,\nktorý dovolanie podpísal, pokutu do 500 eur. Tento advokát má postihové právo proti\nsvojmu klientovi, len ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už akcentoval, že povinnosťou\nvšeobecného súdu je interpretovať a aplikovať príslušné ustanovenia civilného kódexu\n(v súčasnosti Civilný sporový poriadok) v súlade s účelom základného práva na súdnu\nochranu takým spôsobom, aby nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva\nbez zákonného podkladu (m. m. II. ÚS 374/06). Z toho teda vyplýva, že výklad\na používanie ustanovení Civilného sporového poriadku vrátane ustanovení upravujúcich\nsankčné postihy za zneužitie práva musia v celom rozsahu rešpektovať základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOkresný súd v uznesení o pokute okrem iného uviedol:\n«Podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - Čl. 5 Zjavné zneužitie\npráva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone\nodmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva\nalebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú\nk nedôvodným prieťahom v konaní.\n5) Podľa § 102 ods. 2 Civilného sporového poriadku, výšku poriadkovej pokuty\nurčuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno\nuložiť do 500 eur.\n6) Podľa ust. § 397 Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku\nje prípustná žaloba na obnovu konania, ak\na. sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu\npôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny\nnemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci.\n\n13\n\nb. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,\nc. bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných\nsubjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.\nd. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku\nk záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené\nzákladné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli\nodstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,\ne. je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Rady Európskej únie\nalebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo\nf. možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním\nalebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.\n7) Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom,\nktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme\nmimoriadnych opravných prostriedkov v Civilnom sporovom konaní v porovnaní\ns doterajšou právnou úpravou zostala zachovaná. Žalobou na obnovu konania možno\nnapadnúť právoplatný rozsudok, právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier,\nako aj právoplatný\n\nplatobný\n\nrozkaz,\n\npokiaľ\n\nsú\n\nsplnené\n\npodmienky\n\nprípustnosti\n\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku. Taktiež možno napadnúť vydanému v konaní\no dedičstve, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak. Žaloba na obnovu\nkonania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov\no vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP),\na rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP).\n8) Podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - Čl.5 Zjavné zneužitie\npráva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone\nodmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva\nalebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú\nk nedôvodným prieťahom v konaní.\n9) Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky\nprípustnosti obnovy konania, a to:\na. žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,\n\n14\n\nb. žaloba musí byť podaná proti rozhodnutiu voči ktorému to zákon pripúšťa,\nc. musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,\nd. musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a\ne. žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.\n10) Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku,\nvypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu\nkonania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok\nodmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti.\n11) Podľa ust. § 398 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania\nje prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno\ndôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí\nprimerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.\n12) Podľa ust. § 399 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania\nnie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.\n13) Podľa ust. § 406 Civilného sporového poriadku, v žalobe na obnovu konania\nsa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia\no tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,\nako aj to. čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.\n14) Podľa ust. § 409 Civilného sporového poriadku, na konanie o žalobe na obnovu\nkonania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.\n15) Podľa ust. § 410 Civilného sporového poriadku, žalobu na obnovu konania\nprejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.\n16) Podľa ust. § 413 Civilného sporového poriadku, súd uznesením odmietne žalobu\nna obnovu konania, ak\na. bola podaná oneskorene,\nb. bola podaná neoprávnenou osobou,\nc. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.\nd. ide o dôvod uvedený v § 129 alebo\ne. je zjavne nedôvodná.\n\n15\n\n17) Podľa ust. § 15 Z. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o všetkom,\nčo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym\nkaždému, koho sa to týka.\n18) Podľa ust. § 2 ods. 2 Z č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov, advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.\n19) Podľa ust. § 18 ods. 1 Z č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy\nklienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n20) Podľa ust. § 18 ods. 2 Z č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,\nktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva\nvšetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť\nposkytovaných právnych služieb.\n21) V znení uvedených zákonných ustanovení ako aj nevyvrátiteľnej právnej fikcie\nznalosti právnych predpisov musí byť každej osobe, tým viac osobe s právnickým vzdelaním,\nzrejmé, že súd prvej inštancie vždy odmietne žalobu na obnovu konania v prípade celkom\nzrejmej nedôvodnosti takejto žaloby, teda v prípade ak celkom zjavne smeruje\nproti rozhodnutiu kde to zákon výslovne nepripúšťa. Civilný sporový poriadok túto možnosť\nvyslovene predpokladá, a umožňuje súdu bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu\nkonania žalobu odmietnuť v prípade, že z obsahu žaloby je zjavné, že je nedôvodná\nt. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle ust. § 397 CSP. V tomto prípade už samotné\nznenie úvodnej vety celkom jasne neumožňuje podanie žaloby na obnovu konania voči\ninému rozhodnutiu ako je rozsudok. Výnimky z tohto pravidla sú osobitne rozpísané, pričom\nmedzi nimi nie je nikde uvedené uznesenie o nariadení návratu maloletých detí do krajiny\n\n16\n\nobvyklého pobytu. Argumentom a contrario je teda zrejmé, že podanie žaloby voči takémuto\nuzneseniu je vopred odsúdené na neúspech.\n22) Podľa starej právnej zásady Iura novit curia (lat. „súd pozná právo“),\nktorá je platná dodnes, platí, že počas občianskeho súdneho konania právne predpisy\nnie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Dokazovať sa musia\nlen relevantné skutočnosti. Táto zásada teda vylučuje, aby strany alebo ich zástupcovia\nspochybňovali znenie zákonných ustanovení, v tomto prípade znenie § 397 CSP - ...\nproti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak... Súd preto nemá\npochybnosť o znení tohto zákonného ustanovenia. Výklad uvedeného ustanovenia je jasný žaloba na obnovu konania je prípustná, v znení daného ustanovenia, len proti rozsudkom,\nnie proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu.\n23) V zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky\nje jasne zakotvená nevyvrátiteľná právna domnienka, že o všetkom, čo bolo v zbierke\nzákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému,\nkoho sa to týka. Niet teda pochýb o tom, že toto pravidlo sa vzťahuje na všetkých advokátov\nčo by osoby oprávnené poskytovať právne služby a teda znalé práva. Súd si nie je vedomý,\nže by došlo k novelizácii CSP a preto nemožno pochybovať o tom, že žalobu na obnovu\nkonaniu možno podať len proti rozsudkom a uznesenia proti ktorým to zákon vyslovene\npripúšťa. Preto nemožno podať žalobu na obnovu konania voči akémukoľvek rozhodnutiu\nsúdu ako to nesprávne uviedol právny zástupca v žalobe, ktorú spísal. Súd tak dospel\nk záveru, že konanie právneho zástupcu matky - žalobkyne v sebe nesie prvky účelovosti\nv snahe obísť zákony a dobré mravy. Jedná sa teda o žalobu, ktorá v sebe nesie prvky\nzneužitia práva a slúži na jeho svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie, nakoľko takáto žaloba\nje zo zákona neprípustná a teda vopred odsúdená na neúspech. Z iných konaní vedených\npred tunajším súdom sa súd dozvedel, že matka sa snažila proces návratu maloletého\nzvrátiť aj v konaní pred Ústavným súdom SR, kde iniciovala sťažnosť, pričom konanie\npred Ústavným súdom SR skončilo uznesením sp. zn. III. ÚS 93/2018 tak, že sťažnosť matky\nbola odmietnutá. Uvedené podanie preto súd považuje za hrubo účelové v snahe matky\nlegalizovať svoje protiprávne konanie, ktorým maloletého neoprávnene premiestnila,\nz krajiny jeho obvyklého pobytu. Každý advokát je povinný pri výkone advokácie\npostupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito,\n\n17\n\nprimeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky. Právny zástupca\nmatky však v danom prípade účelovo manipuloval textom zákona, v snahe dosiahnuť\npriaznivé rozhodnutie súdu. Takéto konanie súd považuje za zjavné zneužitie práva na\npodanie mimoriadneho opravného prostriedku a ako také nepožíva právnu ochranu. Súd\nzároveň dospel k záveru, že takéto konanie je natoľko nevhodné, že sa rozhodol pristúpiť\nk sankcionovaniu zodpovednej osoby, a teda advokáta, ktorý žalobu spísal.\n24) Preto súd právnemu zástupcovi uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 eur\nnakoľko jeho konanie ako osoby znalej práva je a malo za cieľ zjavné zneužitie a bránenie\npráva.»\nPodľa názoru ústavného súdu citovaná časť odôvodnenia uznesenia o pokute\nz ústavného hľadiska neobstojí. Na podporu tohto záveru ústavný súd v prvom rade\nzdôrazňuje, že princípy, z ktorých vychádza Civilný sporový poriadok (obsiahnuté v čl. 1\naž čl. 18 CSP) majú byť výkladovými pravidlami napomáhajúcimi určiť obsah pojmov\nzákonného textu (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2016. s. 16 a 17.), pričom samy osebe v zásade nemajú normatívny charakter.\nZ ustanovení druhej vety čl. 5 CSP (princíp zákazu zneužitia práva) vyplýva\nprávomoc súdu sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákazu zneužitia práv v rozsahu\nustanovenom\n\nprocesno-právnym\n\nkódexom.\n\nProcesno-právny\n\nkódex\n\npritom\n\nmôže\n\nsankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva (i) alebo\nna svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (ii), alebo vedú\nk nedôvodným prieťahom v konaní (iii). Citované pravidlo ustanovujúce 3 skupiny\nprocesných úkonov sankcionovateľných v súlade s príslušnom právnou úpravou v sebe\ninkorporuje podružne princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodzovať procesné sankcie\nv prípadoch, ktoré konkrétna právna norma Civilného sporového poriadku neprezumuje\n(ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ, J.,\n\n18\n\nTOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.\ns. 43.).\nPokiaľ z citovanej časti odôvodnenia uznesenia o uložení pokuty vyplýva, že\njediným zákonným podkladom pre sankcionovanie procesného úkonu podania žaloby na\nobnovu konania vo veci návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu bol čl. 5 CSP,\nústavný súd konštatuje, že okresný súd vyvodil procesnú sankciu bez toho, aby to konkrétna\nprávna norma Civilného sporového poriadku prezumovala. Uvedený postup okresného\nsúdu, ktorému v zásade chýba legalita, je preto svojvoľný a arbitrárny a zasahuje do\nzákladného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj do jeho práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavne neudržateľný postup okresného súdu vyznačujúci sa nedostatkom\nzákonného podkladu pre uloženie procesnej sankcie sa prejavil v ďalšej časti citovaného\nuznesenia o pokute, a to mätúcim kvalifikovaním procesného úkonu sťažovateľa, ktorý\nnesie v sebe prvky zneužitia práva (i) a zároveň slúži aj na svojvoľné a bezúspešné\nuplatňovanie práva (ii) [bod 23 uznesenia o pokute]. Navyše, mätúcim je aj odôvodnenie\nokresného súdu vyplývajúce z bodu 5 uznesenia o pokute, ktoré sa vzťahuje na určenie\nvýšky poriadkovej pokuty (§ 102 ods. 2 CSP), ktorá sa ukladá v spojení s § 102 ods. 1 CSP\nza porušenie procesnej povinnosti – teda konanie alebo opomenutie, ktorým dochádza\nk sťaženiu postupu konania a v konečnom dôsledku aj k predĺženiu predmetného konania (k\ntomu pozri ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2016, s. 371.), teda vo svojej podstate za procesné úkony, ktoré vedú k\nnedôvodným prieťahom v konaní (iii). Cieľom právnej úpravy poriadkovej pokuty\nukladanej podľa § 102 ods. 2 CSP je tak zabezpečiť, aby vec bola rozhodnutá bez\nzbytočných prieťahov.\nVychádzajúc z citovanej časti uznesenia o pokute nemožno za ústavne neudržateľné\npovažovať také závery okresného súdu, na základe ktorých procesný úkon sťažovateľa\nkvalifikuje (bez zákonného podkladu) ako zneužitie práva a zároveň aj ako úkon slúžiaci\n\n19\n\nna svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva, pričom zároveň ako procesnú sankciu\nza tento procesný úkon uloží poriadkovú pokutu, ktorá sa v súlade s príslušným\nustanovením § 102 ods. 2 CSP (na ktoré okresný súd v uznesení o pokute odkazuje) ukladá\nza porušenie procesnej povinnosti, ktorým dochádza k predĺženiu predmetného konania.\nNavyše, berúc do úvahy podstatnú časť odôvodnenia okresného súdu (body 6 až 23),\nzrejmým úmyslom okresného súdu bolo sankcionovať (aj keď bez zákonného podkladu)\nprocesný úkon sťažovateľa – podanie žaloby na obnovu konania, ktorá bola okresným\nsúdom vyhodnotená ako zjavne neprípustná, teda ako procesný úkon vedúci\nk bezúspešnému uplatňovaniu práva.\nKeďže súdivosť možno charakterizovať ako bezúčelové, formálne a zjavne\nbezúspešné uplatňovanie „práva“ (ŠTEVČEK, M. Mala herba cito crescit alebo keď dvaja\nrobia to isté... In: Bulletin Slovenskej advokácie. 2016, roč. XXII, č. 4, s. 22.)\na s prihliadnutím na skutočnosť, že zmyslom pokuty za súdivosť je trestanie zneužitia\nprávnych prostriedkov, možno v súlade s dosiaľ uvedeným v konkrétnych okolnostiach\nposudzovaného prípadu identifikovať skutočný úmysel okresného súdu potrestať\nsťažovateľa za „formálne“ využitie mimoriadneho opravného prostriedku, a teda uložiť\nmu „pokutu za súdivosť“, ktorú však zákonná úprava Civilného sporového poriadku\nv súvislosti\n\nso\n\nsankcionovaním\n\nbezúspešného\n\nuplatňovania\n\n„práva“\n\npripúšťa\n\nlen v prípadoch ustanovených v § 58 CSP (šikanózna alebo zjavne bezdôvodná námietka\nzaujatosti) a v § 452 ods. 2 CSP (podanie dovolania v zmysle § 452 ods. 1 CSP).\nUznesením o pokute z 18. júla 2018 okresný súd v zásade sankcionoval sťažovateľa\nza legitímne uplatňovanie práva na súdnu ochranu, resp. opodstatnené využitie\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku.\n\nKeďže\n\nsankčnému\n\npostihu\n\nv konkrétnych\n\nokolnostiach posudzovaného prípadu zjavne chýba zákonný podklad, je pre posúdenie\nústavnej udržateľnosti postupu okresného súdu právne irelevantná ním prezentovaná\nargumentácia, podľa ktorej sťažovateľ mal vedieť, že súd ním podanú žalobu odmietne,\nkeďže zjavne smeruje proti rozhodnutiu, kde to zákon nepripúšťa. Naopak, podstatným\nbolo to, že sankcionovanie procesného úkonu podania (podľa názoru okresného súdu)\n\n20\n\nzjavne neprípustnej žaloby na obnovu konania vo veci návratu maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu v príslušnom procesnom kódexe absentuje.\nVzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že interpretačný prístup\nk príslušným ustanoveniam Civilného sporového poriadku uplatnený okresným súdom\nnespĺňa atribúty reálneho naplnenia obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie tak, ako sú vymedzené v stabilizovanej judikatúre ústavného\nsúdu.\nPokiaľ okresný súd uložil procesnú sankciu za podanie žaloby na obnovu konania\nv návratovom konaní, vyvodil jej uloženie z právnej situácie, ktorá nie je konkrétnou\nprávnou normou Civilného sporového poriadku prezumovaná, čo zakladá dôvod na to, aby\nústavný súd kvalifikoval namietaný postup okresného súdu v napadnutom konaní\nako arbitrárny, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n\na práva podľa čl. 17 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nZ obsahu sťažnosti a predovšetkým z charakteru sťažnostnej argumentácie možno\nvyvodiť, že sťažovateľ zjavne spochybňuje ústavnú udržateľnosť rozhodnutia všeobecného\nsúdu z pohľadu záruk obsiahnutých v základnom práve na súdnu ochranu a práve\nna spravodlivý súdny proces. Podľa petitu sťažnosti sťažovateľ namieta aj porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého obsahom sú dve relatívne samostatné\npráva (súčasti), a to právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v prítomnosti\n\núčastníka\n\na\n\nprávo\n\nvyjadriť\n\nsa\n\nk\n\nvykonaným\n\ndôkazom\n\n(m. m. II. ÚS 499/2012) a práva podľa čl. 17 dohovoru (zákaz zneužitia práv zaručených\ndohovorom).\n\n21\n\nObsahom citovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 17 dohovoru však nie je právo na súdnu ochranu ani právo na spravodlivé súdne\nkonanie, ktoré tvoria kľúčový obsahový komponent práva garantovaného prostredníctvom\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného práva garantovaného prostredníctvom čl. 46\nods. 1 ústavy.\nPrihliadajúc na obsah sťažnosti a sťažnostnú argumentáciu, ústavný súd konštatuje,\nže k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 17 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní dôjsť nemohlo.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal\nporušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 17\ndohovoru, nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nII.3\n\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\nDočasným opatrením, ktorým ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu o pokute, sa zabránilo tomu, aby na podklade tohto rozhodnutia došlo\nk vymoženiu okresným súdom uloženej peňažnej sankcie. Z uvedeného dôvodu k porušeniu\npráva podľa čl. 1 dodatkového protokolu na základe namietaného postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní reálne nemohlo dôjsť. Ústavný súd preto sťažnosti aj v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\n\n22\n\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo v súvislosti s vydaním uznesenia o pokute k porušeniu ústavou\na dohovorom garantovaných práv sťažovateľa, zrušil uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018 (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou\n\n,\n\n, v konaní\n\npred ústavným súdom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti).\nVzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu 9. januára 2019\nani v znení jeho doplnenia, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 11. januára 2019,\nneobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľ podporil záver o ústavnej\nneudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd úhradu trov\nkonania za tento úkon sťažovateľovi nepriznal.\nPodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017\n(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky\nvo výške 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €\na jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).\n\n23\n\nÚstavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľovi za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 spolu v sume 307 €. Ústavný súd k tomu\npriznal režijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 18,42 €. Celková suma\núhrady trov konania predstavuje sumu 325,42 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku).\nS prihliadnutím na § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie o odklade\nvykonateľnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 21 P 90/2018 z 18. júla 2018,\no ktorom ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 526/2018 z 9. októbra 2018,\nzanikne nadobudnutím právoplatnosti tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2019\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "občianske súdne konanie", "pokuta-uloženie", "pokuta-uloženie", "podmienky konania", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/90/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:670c9246-f10d-4b90-8479-69d860bc27cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.526.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 526/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 526/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.526.2018.1"}, {"guid": "ussr:111c7da7-d003-43ac-98bb-fa4eb17a87e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1"}, {"guid": "ussr:960b70d4-c945-4688-9e58-7c7880350d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:daf35d49-7f64-4d96-b831-c18ef283036d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2012 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 374/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/06 z 22. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-22", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff"}, {"guid": "ussr:0daff70e-f257-40c2-8d17-3a08e5eabb37", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 195/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0daff70e-f257-40c2-8d17-3a08e5eabb37"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ebe7b16a-e1a1-41e5-855c-d9445cbf77f8:42cfb373-6800-44f9-8d26-f131f2dc8dc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoP/251/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/251/2018 z 28. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ebe7b16a-e1a1-41e5-855c-d9445cbf77f8:42cfb373-6800-44f9-8d26-f131f2dc8dc3"}, {"guid": "3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoP/342/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/342/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf"}], "citovane_v": []}