{"guid": "ussr:f24e27b4-94f2-40ad-8571-afda995d6553", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.501.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2018 z 22. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 501/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.501.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f24e27b4-94f2-40ad-8571-afda995d6553", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.501.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.501.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.501.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 501/2018-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť\n, a spoločnosti\n\n,\n, zastúpených\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Varmus, PhD., vo veci namietaného porušenia\nich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2017, 3 Cdo 237/2018\nz 19. marca 2018 za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na spoločnosti\n\n, na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2017, 3 Cdo 237/2018 z 19. marca 2018\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2017,\n3 Cdo 237/2018 z 19. marca 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\na spoločnosti\n\ntrovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur\n\na päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho\nzástupcu spoločnosti Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 13. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\na spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v časti, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 236/2017, 3 Cdo 237/2018\nz 19. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v procesnom postavení\nžalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n10 C 199/2015 domáhali, aby okresný súd nahradil prejav vôle žalovanej v zmysle zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve, ktorú sťažovatelia ako budúci kupujúci a žalovaná a\nako budúci predávajúci uzavreli 7. júna 2004 a ktorá sa týkala prevodu nehnuteľností\nv katastrálnom území\nso súpisným č.\n\n, ktoré sú v katastri vedené ako stavba – rodinný dom\n\npostavený na parcele „KN-C“ č.\n\na nádvoria s výmerou 264 m2 na parcele „KN-C“ č.\n\nv podiele 1/2 a zastavané plochy\nv podiele 1/2 (ďalej len\n\n„nehnuteľnosti“).\n2.2 Uznesením sp. zn. 10 C 199/2015 z 19. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie\nokresného súdu“) okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej\npovinnosť zdržať sa až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prevodu vlastníctva\n\n2\n\nsporných nehnuteľností na tretie osoby a nezaťažovať ich vecným bremenom, záložným\nprávom alebo iným vecným alebo nájomným právom.\n2.3 Rozsudkom sp. zn. 10 C 199/2015 z 8. februára 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) okresný súd žalobe vyhovel a rozhodol o nahradení prejavu vôle\nžalovanej uzatvoriť so sťažovateľmi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu. Okresný súd svoje\nrozhodnutie v zásade odôvodnil tým, že „zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá\nplatne a je z nej jednoznačne zrejmá vôľa zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu\nza dohodnutých podmienok“.\n2.4 Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 184/2016\nz 28. februára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým rozsudok okresného\nsúdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Krajský súd svoje rozhodnutie v zásade odôvodnil tým,\nže „súd prvej inštancie síce dostatočne zistil skutkový stav veci, zo svojich skutkových\nzistení však vyvodil nesprávne právne závery“. Následne krajský súd uznesením\nsp. zn. 11 Co 184/2016 z 28.februára 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil\nuznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.\n2.5 Proti rozsudku krajského súdu, ako aj proti uzneseniu krajského súdu\nsťažovatelia podali dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“\nalebo „Civilný sporový poriadok“) a tiež z § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n2.6 Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 236/2017, 3 Cdo 237/2018 z 19. marca\n2018 dovolanie sťažovateľov ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\nNa základe zjednocovacieho uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 sa najvyšší súd zaoberal výlučne\ndovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie v tejto časti odmietol [najvyšší\nsúd sa nezaoberal prípustnosťou dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP].\n3. Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sťažovatelia v podanej sťažnosti odôvodňujú tým, že najvyšší súd sa\n\n3\n\n„nezaoberal prípustnosťou dovolania“ podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, čím porušil\nzákladné právo sťažovateľov na prístup k súdu.\n4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú,\naby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2018 sp. zn. 3 Cdo 236/2017,\n3 Cdo 237/2017 bolo porušené základné právo žalobcov: 1/\n\na 2/\n\ndomáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2018 sp. zn. 3 Cdo 236/2017,\n3 Cdo 237/2017 sa zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť žalobcom: 1/\n\na 2/\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 390,50 EUR na účet spoločnosti Advokátska\nkancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova č. 83, 022 01 Čadca, v zastúpení\nadvokátom a konateľom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD.“\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa listom č. k. KP 3/2018-82 z 25. októbra 2018\nk sťažnosti vyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu, ktorá v podstatnom uviedla:\n«1. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 25. apríla 2018\nv konaní o zjednotení odchylných právnych názorov senátov podľa § 6 zákona\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Ústavnom\nsúde“), prijal uznesením pléna sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 toto zjednocujúce stanovisko.\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“ Vyššie uvedené je obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 29/2018 z 22. mája 2018.\n\n4\n\n2. Po tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach\nÚstavný súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. IV. ÚS 49/2018 zo 16. mája 2018)\nv súvislosti s nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov vyslovil, že základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nporušené bolo...\n... Z týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľmi namietané práva\nboli rozhodnutím najvyššieho súdu porušené.»\n6. K vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovatelia vo svojom písomnom vyjadrení\nz 12. novembra 2018 uviedli, že „žiadajú, aby Ústavný súd SR rozhodol v súlade s ústavnou\nsťažnosťou“.\n7. Najvyšší súd (vo svojom vyjadrení z 25. októbra 2018) súhlasil s upustením\nod ústneho pojednávania. Podobne sa vyjadrili aj sťažovatelia, ktorí vyjadrili súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 12. novembra 2018.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\n\n5\n\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n10. Sťažovatelia v podanej sťažnosti namietajú, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu bolo porušené ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy na súdnu\na inú právnu ochranu.\n11. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní, vychádzajúc z písomných podaní\núčastníkov a ich príloh, preskúmal všetky námietky a dôvody sťažovateľov a zistil,\nže ich sťažnosť je čiastočne dôvodná.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n14. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\nv súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej\nochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť\ntoto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n\n6\n\n15. Námietka sťažovateľov týkajúca sa nimi tvrdeného porušenia označeného práva\n(bod 1) napadnutým uznesením najvyššieho súdu je založená na argumente, že najvyšší súd\nodmietol dovolanie sťažovateľov bez toho, aby sa zaoberal sťažovateľmi uvádzaným\ndôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, čím porušil základné\nprávo sťažovateľov na prístup k súdu.\n16. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite\nzdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (I. ÚS 19/02, I. ÚS 226/03,\nI. ÚS 50/04).\n17. Z tohto hľadiska pristúpil ústavný súd k preskúmaniu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v relevantnej časti\nuviedol:\n„15. Žalobcovia prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú z § 420 písm. f/ CSP\na zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Z ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú\nna dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do úvahy takéto súbežné\nuplatnenie prípustnosti dovolania.\n16. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle\ntýchto ustanovení CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 konštatoval, že:\na/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná,\nb/ ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených\nustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie\nprípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady\nzmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\n\n7\n\ndovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej\nvady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.\n17. Uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na intemetovej\nstránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3\nveta prvá CSP). Trojčlenný senát 3 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi\nvyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania\nžalobcov len podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (nezaoberal sa teda prípustnosťou\nich dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP).“\n18. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je v danom prípade otázka,\nči je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu ako súdu\nrozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody\nprípustnosti podľa § 420 CSP, ako aj § 421 CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP.\n19.1 K tejto otázke prijal ústavný súd uznesením č. k. Plz. ÚS 1/2018-22\nz 25. apríla 2018 zjednocujúce stanovisko v znení:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n19.2 V odôvodnení predmetného uznesenia ústavný súd okrem iného uviedol:\n\n8\n\n«16. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva\nobmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné\ndovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého\ndôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný\ndovolací dôvod. Možno konštatovať, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť\ndovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi\nnimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu. Právna úprava\nje v tomto smere jasná a jednoznačná. Neexistuje preto dôvod, prečo by mal súd\npri rozhodovaní postupovať podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Napokon, zmyslom tohto ustanovenia\nje určiť taký postup, aby súd nemusel stranu pri rozhodovaní odmietnuť (zákaz odmietnutia\nspravodlivosti) a v prípade pochybností rozhodnúť pozitívne. Aplikáciou tohto ustanovenia\nspôsobom, ako to vykonal veľký senát, by došlo k presne opačnému efektu.\n17. Je ústavne (ale i zákonne, pozn.) neakceptovateľný taký postup, ktorým by bol\ndovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej\nexistencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Týmto postupom by bola de facto\nrozhodovacia činnosť súdu delegovaná na dovolateľa, resp. advokáta, čo je neprípustné.\nPrávne posúdenie prípustnosti opravného prostriedku a aplikácia práva na konkrétny prípad\nje úlohou (dovolacieho) súdu.\n18. Z právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorá neukladá dovolateľovi\npovinnosť podať dovolanie len z jedného dôvodu prípustnosti, možno vyvodiť záver, že\ndovolateľ môže podať dovolanie kumulatívne z oboch dôvodov prípustnosti (§ 420 a § 421\nCSP). Absenciu zakotvenia zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania v právnej\núprave hodnotí ústavný súd ako zámer zákonodarcu, ktorý je možné zmeniť iba (opäť)\nzákonom, a nie názorom de lege ferenda.\n19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého\nkaždý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,\nčo zákon neukladá.\nV zmysle čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné.\nAk veľký senát zužuje viaceré uplatnené dôvody prípustnosti dovolania len na jeden\nz nich, a to ten, ktorý je v zákone uvedený na prednejšom mieste, jeho výklad protirečí\n\n9\n\nnielen jasnému textu zákona, ale súčasne aj základnému princípu, na ktorom Civilný\nsporový poriadok spočíva (čl. 3 ods. 2 CSP).\n20. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu\n(nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1/02).\n21. Ústavný súd považuje zmenenú koncepciu dovolania spočívajúcu v sprísnení\npodmienok upravujúcich odôvodnenie dovolania (§ 431 až § 433 CSP), v obmedzení\ndovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci len na prípady zásadného\nprávneho významu (§ 421 ods. 1 CSP), v spísaní dovolania kvalifikovanou osobou (§ 429\nods. 1 CSP), vo zvýšení limitu pre prípustnosť dovolania z trojnásobku na desaťnásobok\nminimálnej mzdy [§ 422 ods. 1 písm. a) CSP] za – pre tento čas – dostatočnú záruku pred\nzneužitím dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\n22. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie\nsúdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez\nprávneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach\nplatného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva (Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 855).\n„Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces.“ (nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. februára 2017).\n„Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné\nzáruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo\nosebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady\nspravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu,\nak žiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru,\nže právo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“ (rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu\nz 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35, 36).\nExistenciu práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza,\nže ak hlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého\n\n10\n\nprocesu, potom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (Svák, J.\nOchrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o.,\nPaneurópska vysoká škola, 2011, s. 10).\n„Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78,\nbod 58).\n23. Ak veľký senát generálne vylúčil súbežné uplatnenie dôvodov prípustnosti\ndovolania a pre takéto vylúčenie neexistujú rozumné a presvedčivé argumenty, odňal tým\nprávo dovolateľovi na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae.»\n19.3 Prijaté zjednocujúce stanovisko ústavného súdu je plne aplikovateľné\naj v prerokovávanej veci a ústavný súd naň v plnom rozsahu poukazuje.\n20. Súbežne sa aj najvyšší súd na úrovni veľkého senátu opätovne zaoberal zákazom\nkumulácie. V uznesení sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018 zmenil svoj pôvodný názor\na výrokom rozhodol, že „Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p.\na § 421 C. s. p. je prípustná“.\n21. Z nového uznesenia veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018,\nako aj z uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018 a hlavne\nz textu samotného Civilného sporového poriadku previazaného so základným právom\nna prístup k súdu vyplýva, že dovolacie dôvody kumulovať možno.\n\n11\n\n22. S poukazom na uvedené ústavný súd uzatvára, že pokiaľ sťažovatelia v podanom\ndovolaní uplatnili súbežne dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 ods. 1 písm. f) CSP,\nako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 ods. 1 písm. f) CSP, porušil tým základné právo sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n23. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde]. V ďalšom\nkonaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56\nods. 6 zákona o ústavnom súde).\nIII.\n24. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n26. Sťažovatelia zastúpení advokátom si uplatnili nárok na náhradu trov konania\nvo výške 390,50 € s DPH.\n27.1 Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy) v požadovanej sume, pretože bola nižšia ako suma vypočítaná\nústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n\n12\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čiže neodporovala tejto vyhláške.\n27.2 Písomné vyjadrenie právneho zástupcu z 12. novembra 2018 vzhľadom na jeho\nobsah ústavný súd nevyhodnotil ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej,\na preto odmenu zaň nepriznal.\n28. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. novembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/236/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Cdo/237/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:712c33d2-2c58-4009-828f-244cad14dabb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2"}, {"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "7673f52b-cdd0-4cbe-a726-b6725912e1cb:0d03631d-e4bf-44d6-b2c5-449594ec4b2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814203797.1", "spisova_znacka": "11Co/184/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/184/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203797.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f7321d7e-1045-4ae1-8fc7-63b7d6f26619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.528.2020.1"}, {"guid": "1f81b576-f269-4c19-b4d2-baec0c52e7e4:f99bae27-b48f-4f4a-a1a1-6a9bb602b76a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "ae7da03c-6007-455f-8e14-787ab34ef9c2:cf069a32-9ff8-44b2-994e-5448338f3279", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5315210178.2", "spisova_znacka": "5Co/161/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/161/2019 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5315210178.2"}]}