{"guid": "ussr:d6f1fe10-8ca6-421e-8596-a54c5c09e8ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.47.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 47/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.47.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d6f1fe10-8ca6-421e-8596-a54c5c09e8ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.47.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.47.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.47.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 47/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\nvo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 107/2017 a jeho uznesením\nsp. zn. 6 Cdo 107/2017 z 31. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n26. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta „obmedzenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu pomoc“\na v nadväznosti na uvedené navrhuje zrušiť rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 113/2011 zo 7. mája 2013 (ďalej len „rozsudok\n\nokresného súdu“), rozsudok Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n1 Co 481/2013 z 22. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 107/2017\nz 31. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 13. júla 2011\nna okresnom súde žalobu proti žalovanej v 1. rade\nexekútorke,\n\n, súdnej\n, žalovanému v 2. rade Úradu\n\npráce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, detašovanému pracovisku Levoča, Námestie\nMajstra Pavla 56, Levoča a žalovanému v 3. rade Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny,\nŠpitálska 8, Bratislava (ďalej len „žalovaní“), o náhradu škody.\nOkresný súd rozsudkom žalobu proti žalovaným zamietol a zároveň sťažovateľke\na žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu krajský súd rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil\na účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nSťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a zároveň žalovaným náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal.\nSťažovateľka v sťažnosti argumentuje skutočnosťou, že v konaní vedenom najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 6 Cdo 107/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“), došlo k „závažným\nprocesným vadám, čím sa žalobkyni postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom“.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza:\n„Najvyšší súd SR v odôvodnení uvádza, že podľa ust. § 429 ods. 1 C. s. p. dovolateľ\nmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podanie dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nŽalobkyňa v súlade s poučením Okresného súdu Sp. Nová Ves a v zmysle ust.\n30 O. s. p. sa obrátila so žiadosťou zo dňa 14. 11. 2016 na Centrum právnej pomoci.\n\n2\n\nNajvyšší súd ďalej uvádza, že v danom prípade dovolateľka napriek opakovanej\nvýzve súdu prvej inštancie nepreukázala, že splnomocnila advokáta na zastúpenie\nv dovolacom konaní. Toto konštatovanie a argumentácia Najvyššieho súdu SR je klamstvo.\nAž by NS SR mal celý zažurnalizovaný spis, tak by zistil, že dovolateľka na uznesenie\n(nie výzvu) súdu sp. zn. 7 C/113/2011-289 zo dňa 26. apríla 2017,\n, odpovedala na uznesenie súdu – podaním zo dňa 25. 5. 2017 označené\nako Odpoveď na Uznesenie Okr. súdu Sp. Nová Ves, sp. zn. 7 C/113/2011-289 zo dňa\n26. apríla 2017...\nDovolateľka súdu prvej inštancie podaním zo dňa 25. 5. 2017 (Odpoveď\nna Uznesenie Okr. súdu Sp. N. Ves, sp. zn. 7 C/113/2011-289 zo dňa 26. 4. 2017) oznámila\nsúdu, že proti rozhodnutiu centra, sp. zn. 4 N 14368/16-KaPO zo dňa 30. 12. 2016, ktorým\nsa odmietlo opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci dovolateľka\npostupovala v zmysle SSP t. j. podaním správnej žaloby.\nNajvyšší súd SR vo svojom odôvodnení akosi opomenul spomenúť, že rozhodnutie\ncentra sp. zn. 2 N 9455/15-181/16-KaPO z 26. 7. 2016 je napadnuté správnou žalobou\nna Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 6 S/94/2016,\n\n– viď. Predvolanie\n\nna pojednávanie zo dňa 28. 9. 2017, – príloha, ako aj rozhodnutie centra sp. zn.\n4 N 14368/16KaPO zo dňa 30. 12. 2016 je napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde\nv Košiciach, sp. zn. 7 S/11/2017...“\nSťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd „nesprávne a nezákonne\nodmietol Dovolanie dovolateľke na základe nesprávnych, klamlivých, zavádzajúcich\na nezákonných tvrdení“, čím podľa jej názoru porušil čl. 46 ústavy.\nSťažovateľka v závere uvádza, že si je vedomá nesplnenia podmienky povinného\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, avšak ako uvádza, ako študentka nemá\nfinančné prostriedky a v Centre právnej pomoci, kancelárii Prešov jej odmietajú priznať\nnárok na právnu pomoc.\n\n3\n\nSťažovateľka ústavnému súdu navrhuje:\n„1.) Vysloviť obmedzenie práva navrhovateľky na súdnu a inú právnu pomoc\ngarantovanú Ústavou v zmysle čl. 13.\n2.) V nadväznosti na to,\na.) Uznesenie NS SR, sp. zn.: 6 Cdo 107/2017 zo dňa 31. júla 2017,\nb.) Rozsudok KS v Košiciach, sp. zn. 1 Co/481/2013 z 22. apríla 2015,\nc.) Rozsudok Okr. Súdu Sp. Nová Ves, sp. zn. 7 C/113/2011 zo dňa 7. mája 2013,\nzrušil.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n4\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nSťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna „súdnu a inú právnu pomoc garantovanú Ústavou SR v zmysle čl. 13“. V nadväznosti\nna to navrhuje v petite sťažnosti zrušiť rozsudok okresného súdu, rozsudok krajského súdu\naj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu.\nÚstavný súd v prvom rade uvádza, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí\nobsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné\nnáležitosti uvedené v § 50 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh\nna rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto\nmôže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky\nnáležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.\nÚstavný súd konštatuje, že okrem nesplnenia podmienky povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sťažnosti absentuje jasne a zrozumiteľne\nformulovaný petit, ktorý je základnou náležitosťou ústavnej sťažnosti. Uvedené bolo preto\nsamo osebe dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd však aj napriek uvedenému s prihliadnutím na požiadavku materiálneho\nchápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti\nk jej preskúmaniu.\n\n5\n\nTak, ako už ústavný súd uviedol, návrh na rozhodnutie (petit) v sťažnosti nie je\nurčitý. Sťažovateľka v petite neuviedla, ktorým rozhodnutím majú byť porušené\njej základné práva, a taktiež nešpecifikovala presne porušené práva.\nVychádzajúc z celkového obsahu sťažnosti, ako aj z predložených príloh však možno\nodvodiť, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, a to napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Na základe toho ústavný súd ustálil\npredmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\n\n6\n\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ argumentácie sťažovateľky v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie označených\npráv z dôvodu, že najvyšší súd odmietol jej dovolanie pre nesplnenie podmienky povinného\nprávneho zastúpenia napriek skutočnosti, že sťažovateľka požiadala Centrum právnej\npomoci, kanceláriu Prešov (ďalej len „centrum právnej pomoci“) o poskytnutie právnej\npomoci a táto jej bola bezdôvodne odňatá, v dôsledku čoho podala správnu žalobu, o ktorej\nnebolo dosiaľ rozhodnuté.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia k uvedenému uviedol:\n«... Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov,\nrozhodnutím sp. zn. 2 N 94455/15-181/16-KaPO zo 4. 1. 2016 priznalo žalobkyni nárok\nna poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, avšak potom čo matka žalobkyne\nako jej zákonná zástupkyňa opakovane žiadala o zmenu určenej advokátky, centrum\nžalobkyni rozhodnutím sp. zn. 2 N 9455/15-181/16-KaPO z 26. 7. 2016 odňalo nárok\nna poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že svojím konaním a vyjadreniami vyvolala\nodmietnutie poskytovania právnej pomoci aj druhou určenou advokátkou, čím znemožnila\nnaplnenie účelu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie poskytovania právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi. V uvedenej súvislosti centrum zdôraznilo, že osoba\noprávnená na poskytnutie právnej pomoci v zmysle cit. zákona nemá právo na výmenu\ncentrom určeného advokáta kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, preto „odmietnutie\nposkytovania právnej pomoci určeným advokátom a neudelenie plnomocenstva na úkony\nsúvisiace s poskytovaním právnej pomoci je možné hodnotiť ako neposkytnutie potrebnej\nsúčinnosti určenému advokátovi pri poskytovaní právnej pomoci“. Na základe uvedených\nskutočností vyzval súd prvej inštancie uznesením č. k. 7 C/113/2011-267 zo dňa 4. 10. 2016\nžalobkyňu, aby predložila súdu plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi (advokátovi)\nna zastupovanie v dovolacom konaní. Na predmetnú výzvu reagovala dovolateľka kópiou\nnovej žiadosti z 2. 11. 2016 adresovanej Centru právnej pomoci, kancelária Prešov.\nRozhodnutím sp. zn. 4 N 14368/16-KaPO z 30. 12. 2016 centrum dovolateľke odmietlo\nopätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uznesením č. k. 7 C/113/2011-289\n\n7\n\nz 26. 4. 2017 vyzval súd prvej inštancie opakovane dovolateľku na predloženie\nplnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Na predmetnú\nvýzvu reagovala dovolateľka tak, že plnú moc nepredložila, teda splnenie zákonom\nvyžadovaných predpokladov upravených v ust. § 429 C. s. p. v určenej lehote dovolaciemu\nsúdu nepreukázala.»\nVzhľadom na citovanú časť napadnutého uznesenia je zrejmé, že tvrdenie\nsťažovateľky o tom, že najvyšší súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že na výzvu\nnajvyššieho súdu z 26. apríla 2017 neodpovedala, nekorešponduje so skutočným obsahom\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol, že „Na predmetnú výzvu reagovala dovolateľka tak, že plnú moc\nnepredložila, teda splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov upravených v ust. § 429\nC. s. p. v určenej lehote dovolaciemu súdu nepreukázala.“.\nÚstavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na ustálenú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej požiadavka, aby bol opravný\nprostriedok k súdu vyššej inštancie podaný advokátom, je bežným javom v rôznych\nčlenských štátoch Rady Európy (pozri Gillow proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok,\n24. 11. 1986). Európsky súd pre ľudské práva tak v zásade akceptuje, pokiaľ vnútroštátne\nprocesné predpisy vyžadujú, aby účastník bol v konaní pred najvyššími súdnymi\ninštanciami zastúpený advokátom (napr. Kröhnert proti Českej republike, rozhodnutie,\n9. 10. 2001, č. 60224/00).\nÚstavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\n\n8\n\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd\nnie je alternatívou\n\nani\n\nmimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštanciou\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPokiaľ sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že proti rozhodnutiu centra právnej\npomoci sp. zn. 2 N 9455/15-181/16-KaPO z 26. júla 2016, ktorým jej centrum právnej\npomoci odňalo nárok na poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že svojím\nkonaním a vyjadreniami vyvolala odmietnutie poskytovania právnej pomoci aj druhou\nadvokátkou, podala správnu žalobu, ústavný súd uvádza, že dopytom na krajskom súde\nzistil, že konanie sťažovateľky o preskúmanie rozhodnutia centra právnej pomoci sp. zn.\n2 N 9455/15-181/16-KaPO z 26. júla 2016 je vedené pod sp. zn. 6 S 86/2018 (povodne\nvedené pod sp. zn. 6 S 94/2016, pozn.). Na pojednávaní, ktoré sa v tomto konaní\nuskutočnilo 20. decembra 2018, krajský súd rozhodol tak, že žalobu sťažovateľky zamietol.\nNajvyšší súd vychádzal v konaní o dovolaní sťažovateľky z príslušných ustanovení\nCivilného sporového poriadku upravujúcich dovolacie konanie, ktoré explicitne ustanovujú\nobligatórnu povinnosť dovolateľa byť zastúpený advokátom s presne špecifikovanými\nvýnimkami z tohto obligatórneho zastúpenia, ktoré však sťažovateľka nespĺňala. Okrem\ntoho jej žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní\nbolo vyhovené, ale keďže ona sama v dôsledku svojho konania a vyjadrenia vyvolala\nodmietnutie poskytovania právnej pomoci dvoma advokátmi, čo vyústilo do odňatia nároku\nna právnu pomoc, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sama svojím vlastným\npričinením diskvalifikovala na preskúmanie (vôbec) prípustnosti dovolania najvyšším\nsúdom.\nZa týchto okolností ústavný súd vyhodnotil namietaný postup najvyššieho súdu,\nktorý dovolanie sťažovateľky odmietol pre nedostatok obligatórneho zastupovania\nadvokátom v súlade s § 447 písm. e) CSP, ako súladný so zákonom a zároveň ústavne\nkonformný.\n\n9\n\nV zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu uplatňovanie zákona v súdnom\nkonaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými\na hmotnoprávnymi predpismi konania) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\nľudských práv a slobôd (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nezistiac príčinnú súvislosť medzi sťažovateľkou\nnamietaným porušením jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "Centrum právnej pomoci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "069b18d2-792c-48ce-a907-56301b679f47:5c8b3adf-68d6-4593-a0d2-c7a2a88ec607", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7611210768.2", "spisova_znacka": "1Co/481/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/481/2013 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7611210768.2"}], "citovane_v": []}