{"guid": "ussr:b972a759-44dd-496f-9428-3abdb5fa485b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2018 z 29. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 467/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-11-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b972a759-44dd-496f-9428-3abdb5fa485b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 467/2018-75\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nBröstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Alexander\nBröstl, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017\nz 2. mája 2018 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017 z 15. mája 2018,\nza účasti Okresného súdu Košice I takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I\nsp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018 a uznesením Okresného súdu Košice I\nsp. zn. 31 K 28/2017 z 15. mája 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018\na uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017 z 15. mája 2018 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice I j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet\njej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárii Bröstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s. r. o.,\nRázusova 1, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Alexander Bröstl, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nz 2. mája 2018“) a uznesením okresného súdu sp. zn. 31 K 28/2017 z 15. mája 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 15. mája 2018“, spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že 4. mája 2018 bolo sťažovateľke\ndoručené uznesenie okresného súdu sp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018, vydané\nv konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu spoločnosti Rapid life životná\npoisťovňa, a. s. v konkurze, ktorým bola sťažovateľka ustanovená za nového správcu\nkonkurznej podstaty spoločnosti Rapid life.\n\n2\n\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „dňa 7. mája 2018... oznámila Okresnému súdu\nKošice I existenciu zákonnej prekážky výkonu funkcie správcu a zároveň navrhla\nkonajúcemu súdu jej odvolanie z funkcie, a to z dôvodov podľa § 4 ods. 2 písm. d) a h)\nzákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch... v nadväznosti na § 42 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii...\nSťažovateľka existenciu zákonných dôvodov jej vylúčenia z výkonu správcovskej\nčinnosti odôvodnila tým, že v súdnych konaniach voči úpadcovi ako advokátka zastupuje,\nresp. zastupovala viacerých veriteľov úpadcu, a to konkrétne:\na)\n\n- spor vedený Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn.:\n\n16 C/186/2013;\nb)\n\n- spor vedený Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn.:\n\n4 C/179/2013;\nc)\n\n- spor vedený Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn.:\n\n11 C/52/2014;\nd)\n\n- spor vedený Okresným súdom Trebišov pod sp. zn.:\n\n2 C/165/2013;\ne)\n\n- spor vedený Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn.:\n\n13 C/184/2013;\npričom súdne konania špecifikované pod písmenom d) a e) doposiaľ neboli\nukončené...\nSťažovateľka v podanom návrhu zároveň konajúcemu súdu uviedla, že sama eviduje\nvoči úpadcovi viaceré pohľadávky, ktoré jej vznikli priznaním náhrady trov konania\nv konaniach špecifikovaných pod písmenami a) až c), v spojení s uzavretými zmluvami\no poskytnutí právnych služieb.“.\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že jej „dňa 16. mája 2018 bolo... doručené\nuznesenie Okresného súdu Košice I, z 15. mája 2018, sp. zn.: 31 K/28/2017, ktorým\nkonajúci súd návrh sťažovateľky na jej odvolanie ako správcu konkurznej podstaty\nzamietol...\nSúd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní namietaných dôvodov\npre odvolanie správcu nemal za preukázanú existenciu niektorého z dôvodov uvedených\n\n3\n\nv zákone o správcoch, na základe ktorého by mal správcu podstaty v predmetnom\nkonkurznom konaní odvolať, resp. dôvodu, pre ktorý by bol správca vylúčený z výkonu\nsprávcovskej činnosti v danom konkurznom konaní...\nVo vzťahu k skutočnosti, že sťažovateľka zastupuje dvoch veriteľov úpadcu v súdnom\nkonaní voči nemu súd uviedol, že nemá za to, že bol naplnený dôvod podľa § 4 ods. 2\npísm. h) zákona o správcoch, keďže sťažovateľka v súdnych konaniach nevystupuje ako\nstrana sporu, ale ako jej právny zástupca. K tomuto dôvodu vylúčenia súd zároveň uviedol,\nže vzhľadom na predpokladaný počet veriteľov úpadcu nemôžu byť záujmy dvoch klientov\nnad záujmami zvyšných veriteľov v predmetnom konkurznom konaní, pričom sťažovateľka\nmala podľa názoru súdu postupovať v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii...\nVo vzťahu k dôvodu vylúčenia podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch, súd\nuviedol, že ani v tomto prípade nie sú splnené dôvody na vylúčenie správcu, nakoľko podľa\nnázoru súdu trovy konania boli priznané strane sporu, pričom advokát (sťažovateľka) je iba\nplatobným miestom, na ktoré mali byť trovy konania uhradené.“.\nPodľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia okresného súdu neprípustným\nspôsobom zasahujú do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že\n1) je arbitrárne;\n2) nerešpektuje zákonnú podmienku pre vymenovanie správcu, ktorá sa „musí\nzohľadňovať ex offo... sťažovateľka uvádza, že v čase svojho ustanovenia za správcu\nnespĺňala, a ani v súčasnosti nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu v zmysle § 4\nods. 4 zákona o správcoch - a to predovšetkým požiadavku podľa § 148 ods. 4 písm. f)\nzákona o poisťovníctve a požiadavku odbornej spôsobilosti, keďže nemá žiadne skúsenosti\ns vykonávaním obdobnej funkcie, resp. prax v oblasti finančného trhu, čo mal Okresný súd\nKošice I pri jej ustanovení do funkcie správcu bez návrhu skúmať. Okresný súd\nKošice I sa však touto otázkou nezaoberal a uznesením z 2. mája 2018 ustanovil\nsťažovateľku za správcu konkurznej podstaty úpadcu aj napriek absencie splnenia\npožiadaviek podľa osobitného predpisu.“;\n\n4\n\n3) okresný súd v predmetnej veci postupoval formalisticky, keďže „... pristúpil\nk zjednodušujúcemu formalistickému postupu, že výpočet dôvodov zaujatosti správcu je\ntaxatívny... že v prípade sťažovateľky neboli splnené podmienky jej vylúčenia podľa § 4\nods. 2 písm. d) zákona o správcoch“. Podľa názoru sťažovateľky „bol naplnený dôvod pre\njej vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti vo veci vyhláseného konkurzu na majetok\núpadcu podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch... zaujatosť sťažovateľky vyplýva\njednak z existencie pohľadávky voči úpadcovi, ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľka\nako advokátka zastupuje klientov pri uplatňovaní ich pohľadávok voči úpadcovi“;\n4) napadnuté uznesenia sú nedostatočne odôvodnené, keďže „Okresný súd...\nv odôvodnení uznesenia z 15. mája 2018, sp. zn. 31 K/28/2017 žiadnym spôsobom\nnerozvinul svoj názor o tom, že na advokáta, ako na zástupcu strany sporu sa nevzťahuje\n§ 4 ods. 2 písm. h) zákona o správcoch, z akého dôvodu majú záujmy ostatných veriteľov\nprednosť pred veriteľmi, ktorých zastupuje sťažovateľka, a zároveň žiadnym spôsobom\nnekonfrontoval svoj názor o nemožnosti postúpenia budúcej pohľadávky s platnou právnou\núpravou a ustálenou judikatúrou. V odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Košice 1\nz 2. mája 2018 zas absentuje akékoľvek vysporiadanie sa so skutočnosťami, namietanými\nsťažovateľkou v bode 13. až 16. tejto sťažnosti.“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky,\n\n, so sídlom:\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu\nKošice I, z 02. mája 2018, sp. zn.: 31 K/28/2017 a uznesením Okresného súdu Košice I, z\n15. mája 2018, sp. zn.: 31 K/28/2017, porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice I, z 2. mája 2018, sp. zn.: 31 K/28/2017\na uznesenie Okresného súdu Košice I, z 15. mája 2018, sp. zn.: 31 K/28/2017 zrušuje a vec\nvracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 390,05 € na účet Advokátskej kancelárie Bröstl & Čentík s. r. o...\n\n5\n\nna číslo účtu (IBAN):\n\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti\n\ntohto nálezu.“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 467/2018-14\nz 15. augusta 2018 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie účastníci konania po predchádzajúcej výzve\nústavného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom sťažnosti a listín k nej pripojených dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPo predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k sťažnosti (podrobne) vyjadril\npredseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V/554/2018 z 12. septembra 2018 (ďalej len\n„vyjadrenie predsedu okresného súdu“). Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo\nústavnému súdu doručené 24. septembra 2018. V prvej časti svojho vyjadrenia predseda\nokresného súdu opísal priebeh predmetného konkurzného konania v období do ustanovenia\nsťažovateľky za správcu. Z popisu vyplýva, že sťažovateľka bola za správcu úpadcu\nustanovená ako tretia v poradí (po predchádzajúcom oboch skôr ustanovených správcov).\nV tejto súvislosti sa vo vyjadrení predsedu okresného súdu uvádza:\n„Dňa 27. 11. 2017 bol Okresnému súdu Košice 1 doručený návrh na vyhlásenie\nkonkurzu na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a. s...\nVyššie uvedený návrh podal navrhovateľ\n\nako nútený\n\nsprávca vymenovaný v súlade s menovacím dekrétom Národnej banky Slovenska zo dňa\n14. 6. 2017...\nUznesením zo dňa 11. 1. 2018 č. k. 31 K/28/2017-1485 začal súd voči dlžníkovi\nkonkurzné konanie...\n\n6\n\nUznesením zo dňa 23. 1. 2018 č. k. 31 K/28/2017-1507 súd vyhlásil konkurz\nna majetok dlžníka: Rapid life životná poisťovňa, a. s... a za správcu ustanovil\n, so sídlom kancelárie:\n\n.\n\nUznesením zo dňa 6. 2. 2018 č. k. 31 K/28/2017-1574 návrh na odvolanie správcu\npodstaty zamietol z dôvodu, že správca podstaty\n\nvo svojom návrhu\n\nani v jeho doplnení žiadnym spôsobom nepreukázala, že by nespĺňala požiadavky odbornej\nspôsobilosti na výkon funkcie správcu v predmetnej konkurznej veci.\nDňa 26. 2. 2018 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie označené\nako oznámenie správcu o zaujatosti správcu a návrh na odvolanie správcu z funkcie.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, záväzkové vzťahy, ako aj osobné prepojenia\na podnikateľskú minulosť, ktoré podrobne opísala správkyňa podstaty vo svojom oznámení\no zaujatosti a v návrhu na odvolanie správcu podstaty Okresný súd Košice I dňa 6. 2. 2018\nč. k. 31 K/28/2017-1630 odvolal správcu podstaty\n\n... a ustanovil\n\nnáhodným výberom pomocou programových a technických prostriedkov Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky nového správcu podstaty\nso sídlom kancelárie,\n\n,\n.\n\nDňa 8. 3. 2018 bolo súdu doručené písomné podanie od správcu podstaty\noznačené ako oznámenie zaujatosti správcu a návrh správcu\nna odvolanie z funkcie.\nUznesením zo dňa 20. 3. 2018 č. k. 31 K/28/2017-1678 návrh na odvolanie správcu\npodstaty tunajší súd zamietol z dôvodu, že v zmysle zákona o správcoch môže správca\npožiadať o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní len z dôvodov uvedených v zákone\no správcoch. Po preskúmaní dôvodov uvádzaným správcom podstaty v jeho návrhu\nna odvolanie súd nemal za preukázané, že tu niektorý z dôvodov uvedený v zákone\no správcoch, na základe ktorého by mal byť správca v predmetnom konaní odvolaný\nresp. vylúčený.\nDňa 25. 3. 2018 bol zo strany správcu podstaty\ndoručený nový návrh na odvolanie správcu, v ktorom uviedol, že dňa 22. 3. 2018 z dôvodu\ndlhodobej nevoľnosti absolvoval lekárske vyšetrenia a bolo mu nariadené z dlhodobého\nhľadiska sa vyhýbať stresovým situáciám, odporúčaná práceneschopnosť a nutnosť\nstabilizácie jeho zdravotného stavu. Z predložených lekárskych nálezov bolo zrejmé,\n\n7\n\nže z dlhodobého hľadiska ohľadom na ochorenie nemôže vykonávať funkciu správcu\npodstaty.\n«Uznesením zo dňa 2. 5. 2018 č. k. 31 K/28/2017-1928 súd odvolal správcu podstaty\n... a ustanovil náhodným výberom pomocou programových\na technických prostriedkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n, so sídlom kancelárie:\n\n.“\n\nV ďalšej časti svojho vyjadrenia predseda okresného súdu popisuje námietky, ktoré\nformulovala sťažovateľka proti svojmu ustanoveniu do funkcie správcu úpadcu vo svojom\npodaní doručenom okresnému súdu 7. mája 2018, označenom ako „Oznámenie o zákonnej\nprekážke vo výkone funkcie správcu a návrh na odvolanie“. Predseda okresného súdu v tejto\nsúvislosti uvádza, že sťažovateľka s poukazom na svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1\nzákona o správcoch oznámila, „... že je z výkonu funkcie správcu úpadcu vylúčený\npre zákonné dôvody, uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch ako aj pre dôvod\nuvedený v ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona o správcoch. V súdnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 16 C/186/2013 proti úpadcovi zastupuje klientku\n. Súd rozsudkom č. k. 16 C/186/2013-401 priznal náhradu trov konania\nv plnom rozsahu, ktoré vyčíslil podaním zo dňa 12. 10. 2017 a ktoré predstavujú jeho\npohľadávku voči úpadcovi vo výške 606,29 EUR v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych\nslužieb zo dňa 19. 07. 2013, čl. II bod 5 zmluvy. V súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Nové Zámky, sp. zn. 4 C/179/2013 proti úpadcovi zastupuje klientku\n. Súd rozsudkom č. k. 4 C/179/2013-276 priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Trovy konania vyčíslil podaním zo dňa 21. 06. 2017 a suma 1.122,35\nEUR predstavuje jeho pohľadávku voči úpadcovi, v zmysle Zmluvy o právnej pomoci\nz 19. 07. 2013, čl. II bod 5. Je teda veriteľom úpadcu. V súdnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Košice-okolie, sp. zn. 11 C/52/2014 proti úpadcovi zastupuje klienta\n. Súd mu rozsudok, č. k. 11 C/52/2014-115 zo dňa 05. 12. 2017 doručil\ndo elektronickej schránky dňa 30. 04. 2018. Týmto rozsudkom boli priznané trovy konania\nvo výške 100 %, ktoré vyčíslil a suma 478,56 EUR predstavuje pohľadávku voči úpadcovi.\nV zmysle Zmluvy uzavretej s klientom čl. II bod 5, táto pohľadávka predstavuje jeho\npohľadávku\n\nvoči\n\núpadcovi.\n\nV\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n8\n\nna\n\nOkresnom\n\nsúde\n\nTrebišov,\n\nsp. zn. 2 C/165/2013 zastupuje klientku\n\nv konaní proti úpadcovi.\n\nV konaní vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch, sp. zn. 13 C/184/2013 zastupuje\nklientku\n\nproti úpadcovi. Konanie nie je ukončené, v prílohe predkladá\n\nsúdu posledné rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené z Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Správca podstaty ďalej uviedol, že ako vyplýva z uvedených skutočností,\nje veriteľom úpadcu a má voči nemu pohľadávku vo výške 2.207,20 EUR. Zároveň je\ns úpadcom od roku 2013 v súdnom konaní, teda posledných 5 rokov sa sporí s úpadcom.\nExistenciu zákonných prekážok, pre ktoré je vylúčený z výkonu funkcie správcu úpadcu\npreukazuje a bez odkladu informuje súd tak, ako mu to ukladá zákon. Zároveň si dovoľuje\npožiadať súd, aby ho zbavil funkcie správcu z dôvodu jeho zaujatosti a zákonných prekážok,\npre ktoré je vylúčený...“.\nOkresný súd v reakcii na návrh sťažovateľky na jej odvolanie z funkcie správcu\nuviedol, že „... v zmysle zákona o správcoch môže správca požiadať o odvolanie z funkcie\nv príslušnom konaní podľa osobitného predpisu (ZKR) len z dôvodov uvedených v zákone\no správcoch. Po preskúmaní dôvodov uvádzaných správcom podstaty v jeho návrhu\nna odvolanie súd nemá za preukázané, že je tu niektorý z dôvodov uvedených v zákone\no správcoch, na základe ktorého by mal správcu podstaty v predmetnom konkurznom\nkonaní odvolať, resp. že by bol vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v danom konaní.\nSúd ďalej skúmal návrh správcu a zistil, že správca podstaty zastupuje ako advokát dvoch\nklientov, ktorí sú v spore s úpadcom, a to\n\n, čo vyplýva z predloženého\n\nplnomocenstva zo dňa 13. 08. 2013, Návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa\n27. 08. 2013 spolu s prílohami a predvolania na pojednávanie na deň 19. 01. 2018 a\n, čo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nč. k. 7 Cdo/4/2016-266 zo dňa 01. 02. 2017. Na základe uvedeného má súd za to, že nie je\nnaplnený dôvod podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona o správcoch, a teda že správca je\nv spore s úpadcom, nakoľko tento vystupuje v daných sporoch ako advokát, nie ako strana\nsporu. Súd k danému tiež uvádza, že predpokladaný počet veriteľov v danom konkurznom\nkonaní je takmer 15.000, čo vyplýva zo zoznamu záväzkov priloženom k návrhu\nna vyhlásenie konkurzu, a preto nemôžu byť záujmy dvoch klientov, v danom prípade\nklientov ktorých zastupuje ustanovený správca ako advokát nad záujmami zvyšných takmer\n\n9\n\n15.000 veriteľov v predmetnom konkurznom konaní. V záujme veriteľov je predovšetkým\nriadny priebeh konkurzného konania, zvolanie a uskutočnenie 1. schôdze veriteľov,\nzisťovanie a popieranie pohľadávok, zisťovanie a spisovanie majetku a ďalšie úkony\nvyplývajúce zo zákona. Súd taktiež poukazuje na ust. § 17 ods. 1 zákona o advokácii, ktorý\nukladá povinnosť advokátovi, ktorému vo výkone advokácie bráni akákoľvek prekážka,\nčo v danom prípade ustanovenie za správcu podstaty v predmetnom konkurznom konaní,\nkde počet veriteľov je takmer 15.000 prekážkou je, aby v prípade, ak neurobí iné opatrenia\nna ochranu práv alebo záujmov svojho, resp. svojich klientov, bezodkladne, najneskôr\ndo jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom\nustanovil ho za svojho zástupcu. Správca podstaty poukazuje vo svojom návrhu\naj na skutočnosť, že je veriteľom úpadcu, a to z dôvodu že rozsudkom Okresného súdu Nové\nZámky, č. k. 16 C/186/2013-401 v konaní, v ktorom zastupuje klienta, boli priznané trovy\nkonania jeho klientovi v plnom rozsahu a zároveň poukazuje na čl. II bodu 5 Zmluvy\npo poskytovaní právnych služieb. Uvedené skutočnosti správca uvádza aj pri ďalších\nsvojich klientoch, a to v prípade klientky\n\n, ktorej boli rozsudkom\n\nOkresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4 C/179/2013-279 priznané trovy konania v plnom\nrozsahu a v prípade klienta\n\n, ktorému boli rozsudkom Okresného súdu\n\nKošice - okolie, sp. zn. 11 C/52/2014-115 priznané trovy konania v plnom rozsahu. Dňa\n12. 05. 2018 predložil súdu aj uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.\n16 C/186/2013-407 zo dňa 17. 01. 2018, v ktorom súd zaviazal žalovaného (úpadcu)\nzaplatiť žalobkyni (klientke správcu podstaty) titulom náhrady trov konania 693,79 EUR.\nSúd v predmetnom rozhodnutí taktiež uviedol, že prijímateľom náhrady trov je\n, advokátka, so sídlom:\n\n, teda súčasný správca podstaty\n\núpadcu. Po preskúmaní listinných dôkazov súd zistil, že trovy konania, ktoré uvádza\nsprávca podstaty, priznané vyššie uvedenými rozsudkami a uznesením, boli priznané jeho\nklientom, v daných konaniach vystupujúcim ako žalobcovia, a nie priamo správcovi\npodstaty ako advokátovi. Rovnako ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky,\nč. k. 16 C/186/2013-407 zo dňa 17. 01. 2018, súd zaviazal na náhradu trov konania\nžalovaného (úpadcu), ktorý je povinný zaplatiť náhradu trov klientke terajšieho správcu\npodstaty, pričom prijímateľom má byť správca podstaty. Náhradu trov konania možno\npriznať iba účastníkovi (nie advokátovi). Advokát nie je účastníkom konania, ani pokiaľ ide\n\n10\n\no rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia. Z uvedeného vyplýva, že v predmetných\nkonaniach bol účastník zastúpený advokátom a bola mu prisúdená náhrada trov konania,\núčastník, ktorý bol zaviazaný, je povinný ju zaplatiť na účet advokáta, pričom advokát\npredstavuje tzv. platobné miesto náhrady trov konania. Zmluva o poskytovaní právnych\nslužieb, ktorú uzatvoril s klientmi v čl. II bode 5 uvádza, že v prípade priznania náhrady\ntrov konania súdom mandantovi (v danom prípade klientovi správcu podstaty), tieto dňom\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané prechádzajú na\nmandatára (v danom prípade na správcu podstaty). Súd k uvedenému uvádza, že prípadné\nvzájomné nároky sú vnútorným vzťahom advokáta a klienta (účastníka), tým pádom\nnezakladajú správcovi podstaty postavenie veriteľa úpadcu. Súd vo vzťahu k predloženým\nZmluvám o poskytovaní právnych služieb poukazuje aj na zásadu súkromného práva „Nemo\nplus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac\npráva, ako sám má)“, pričom z predmetných zmlúv vyplýva, že tieto boli podpísané ešte\npred rozhodnutím jednotlivých súdov o priznaní nároku na náhradu trov konania.“.\nPo sumarizácii popísaných skutkových zistení okresný súd formuloval k návrhu\nsťažovateľky na jej odvolanie z funkcie správcu nasledujúce závery:\n„Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia s poukazom na počet\nveriteľov v predmetnom konkurznom konaní a s poukazom na ich záujmy, teda aby\npredmetné konkurzné konanie malo riadny priebeh v zmysle zákona, súd rozhodol\nuznesením zo dňa 15. 05. 2018, č. k. 31 K/28/2017-2015 tak, že návrh na odvolanie správcu\npodstaty zamietol...\nPodľa ust. § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd\nuznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov...\nVygenerovanie správcu sa uskutočňuje v súlade s ust. čl. 12 ods. 4 Inštrukcie\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2006 o postupe súdov pri zverejňovaní\nagendy v konkurznom konaní.\nPodľa ust. § 20 ods. 1 zákona o správcoch, zoznam správcov je verejný zoznam\nzákonom ustanovených údajov o správcoch. Zoznam správcov vedie ministerstvo.\n\n11\n\nPodľa ust. § 20a zákona o správcoch, ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu súd\nustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom...\nPodľa ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch, ak ide o banku, inštitúciu elektronických\npeňazí, obchodníka s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť, poisťovňu, zaisťovňu,\ndôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú spoločnosť alebo o pobočku\nobdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, správca je vylúčený z výkonu správcovskej\nčinnosti aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu na správcu pre výkon\nnútenej správy.\nVzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia Okresný súd Košice I...\nk ustanoveniu správcu konkurznej podstaty dochádza rozhodnutím súdu - uznesením po\ntom, ako bol správca zákonným sudcom alebo ním povereným vyšším súdnym úradníkom\nvygenerovaný pomocou tzv. generátora, ktorý je prístupný v dotknutom konkurznom spise\nv aplikácii súdny manažment, a ktorý spravuje MS SR, a to na základe ust. čl. 12 ods. 4\nInštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2006 o postupe súdov\npri zverejňovaní agendy v konkurznom konaní. Generátor spravovaný MS SR má pritom\nzohľadňovať zákonom predpokladané situácie, pričom dotknutých správcov by mal vyberať\nnáhodným výberom len zo Zoznamu správcov, ktorý vedie MS SR, ktoré v pôsobnosti\norgánu štátnej správy vo výkone správcovskej činnosti na základe zákona o správcoch\nzodpovedá za jeho obsah ako aj za spôsobilosť osôb zapísaných do zoznamu správcov,\nkým sa nepreukáže opak.\nPodľa ust. § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch..., súdy sú povinné používať\npri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní veci, vedení súdnych\nregistrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické\nprostriedky schválené ministerstvom.\nZ uvedeného vyplýva, že súd pri ustanovovaní správcu konkurznej podstaty,\nhoci aj náhodným výberom nie je oprávnený zasahovať do Zoznamu správcov.\nSúd pri ustanovovaní správcu svojim rozhodnutím, pokiaľ nejde o ustanovenie\nsprávcu, ktorého si zvolí schôdza veriteľov, postupuje v súlade so ZKR, zákonom\no správcoch a ust. čl. 12 ods. 4 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 2/2006 o postupe súdov pri zverejňovaní agendy v konkurznom konaní a prostredníctvom\n\n12\n\ntzv. generátora spravovaného MS SR vygeneruje náhodným výberom správcu, pri ktorom\naplikovaním prezumpcie správnosti zapísaných údajov do zoznamu správcov predpokladá,\nže generátorom vygenerovaný správca spĺňa zákonom požadované predpoklady na výkon\nsprávcovskej činnosti až do momentu, kedy sa súd nedozvie a nemá zjavne\na bez akýchkoľvek pochybností preukázaný opak.“\nAplikujúc\n\nuvedené\n\nvšeobecné\n\nvýchodiská\n\npre\n\nustanovovanie\n\nsprávcov\n\nna ustanovenie sťažovateľky za správcu úpadcu, okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej\nuvádza: «V prípade konkurzu úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze... súd\npri vyhlásení konkurzu reflektoval skutočnosť, že úpadcom je subjekt - poisťovňa, a teda,\nže generovaný a následne ustanovený správca má spĺňať oproti tzv. „bežným konkurzom“\naj podmienku definovanú ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch, a preto, aby súd zabezpečil\nriadny priebeh konkurzného konania s akcentom aj na zásadu právnej istoty všetkých\npotenciálnych účastníkov konkurzného konania požiadal súd prostredníctvom zákonného\nsudcu MS SR listom zo dňa 15. 01. 2018, ktorý bol doručený MS SR dňa 16. 1. 2018;\no informáciu, či Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy\nvo výkone správcovskej činnosti, ktorý zároveň vedie zoznam správcov, vie súdu poskytnúť\ninformáciu, ktorý zo správcov podstaty zapísaných do zoznamu správcov vedenom\nministerstvom spĺňa vyššie zákonné požiadavky podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z.\no správcoch... v spojení s ust. § 148 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve...\nMS SR na uvedenú žiadosť súdu odpoveď neposlalo, preto súd mal za to, že správcu,\nktorého vygeneruje generátor spravovaný MS SR vyberie náhodným výberom aj v prípade\nkonkurzného konania dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze takého správcu,\nktorý spĺňa všetky zákonné požiadavky na výkon funkcie správcu.\nVzhľadom na uvedené, súd preto vôbec nemal pochybnosť o tom, či vygenerovaný\nsprávca\n\nspĺňa alebo nespĺňa okrem iného v danom prípade\n\naj požiadavku definovanú v ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch.\nNakoľko tu v čase vygenerovania a ustanovenia správcu\ndo funkcie správcu konkurznej podstaty spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.\nv konkurze súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že tento správca nespĺňa zákonom\npožadované predpoklady na výkon správcovskej funkcie, resp. neboli tu v tom čase\n\n13\n\npredmetné pochybnosti, súd v rozhodnutí, ktorým ustanovil\n\ndo funkcie\n\nsprávcu konkurznej podstaty, t. j. v uznesení zo dňa 02. 05. 2018, č. k. 31 K/28/2017-1928\nnemusel nijak zvlášť odôvodňovať to, prečo správca\n\nspĺňa jednotlivé\n\nzákonom požadované podmienky pre výkon správcovskej činnosti.\nTreba poukázať, že obsahom návrhu\n\nna odvolanie z funkcie\n\nsprávcu v predmetnom konkurznom konaní, ktorý bol doručený súdu dňa 07. 05. 2018\na ani jeho doplnením doručeným súdu dňa 12. 05. 2018 nebola teraz v ústavnej sťažnosti\ntvrdená prekážka podľa ust. § 4 ods . 4 zákona o správcoch, preto ňou namietané\nskutočnosti v bode 13 až 15 v spojení s vyššie uvedenou prezumpciou správnosti nemôžu\nmať za následok arbitrárnosť ani jedného z oboch napadnutých rozhodnutí Okresného súdu\nKošice I, a teda v danom spojení s ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch ani akékoľvek iné\nporušenie ústavných práv sťažovateľa.\nV prípade, ak ustanovený správca teraz tvrdí, že tieto predpoklady podľa ust. § 4\nods. 4 zákona o správcoch nespĺňa, nič mu nebráni v tom, aby podal nový návrh na\nodvolanie z funkcie správcu, pričom uvedené je v zmysle ust. § 3 ods. 7 zákona o správcoch\ndokonca povinný urobiť, pričom súd poukazuje, že takýto návrh ustanovený správca\nv predmetnom konaní doposiaľ nepodal, a teda možno mať odôvodnenú pochybnosť o tom,\nči ním tvrdené skutočnosti v ústavnej sťažnosti o nespĺňaní predpokladov podľa ust. § 4\nods. 4 zákona o správcoch navyše bez podloženia akýmkoľvek relevantným dôkazom nie sú\nlen a výlučne len účelovým tvrdením. Súd navyše tohto správcu z uvedeného dôvodu podľa\nust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch ani ex offo neodvolal, nakoľko doposiaľ má zo súdneho\nspisu za preukázané, že ustanovený správca\n\nv súlade s ust. § 3 ods. 2\n\nzákona o správcoch v časti ustanovenia, ktoré ukladá správcovi povinnosť požiadať\no pomoc odborníka, ak ustanovený správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné\nvedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, o takúto pomoc\naj reálne požiadal, o čom svedčí nachádzajúca sa v súdnom spise na č. l. 2058 - 2062\nZmluva o spolupráci podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o správcoch s druhou zmluvnou stranou\noznačenou\n\nako\n\n„spolupracujúci\n\nsprávca“\n\n, pričom uvedená zmluva nevylučuje spoluprácu za účelom spĺňania\npredpokladov podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch a zároveň súd nemá odôvodnenú\na preukázanú pochybnosť o tom, že ani spolupracujúci správca\n\n14\n\n,\n\nuvedené predpoklady podľa ust. § 4 ods. 4 zákona\no správcoch nespĺňa; a preto, ak by sa aj v predmetnom konkurznom konaní po získaní\nrelevantných dôkazov ustálilo, že\n\nnespĺňa predpoklady definované\n\nv ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch samostatne, ešte stále sa predpokladá, že tieto\npodmienky spĺňa, a to v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona o správcoch a v spojení\ns predmetnou Zmluvou o spolupráci, až kým sa relevantne nepreukáže opak...\nZ písomného podania správcu podstaty\n\ndoručeného súdu\n\ndňa 7. 5. 2018 vyplýva „... Zároveň som s úpadcom od roku 2013 v súdnom konaní, teda\nposledných 5 rokov sa sporím s úpadcom.“ nijakým spôsobom bližšie nepreukázala,\nt. j. nedoručila súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že sťažovateľka je s dlžníkom Rapid life\nživotná poisťovňa, a. s. v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor...\nZ uvedeného je preto zrejmé, že súd tu v čase po podaní návrhu na odvolanie\nz funkcie doručenom súdu dňa 07. 05. 2018 a ani neskôr nemá doposiaľ preukázané,\nže sťažovateľka,\n\n, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná\n\npoisťovňa, a. s. v konkurze je s dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má\nrozhodnúť ich spor.\nVýkon funkcie správcu konkurznej podstaty je zároveň z povahy konkurzného\nkonania a celého tohto procesu tzv. „generálnej exekúcie“ výkonom vo verejnom záujme; a\nteda práve z tohto dôvodu výkon funkcie správcu má v otázke stretu záujmov advokát správca prednosť pred výkonom povolania advokáta, zastupujúceho zanedbateľný počet\nklientov, ktorí sú zároveň v spore s dlžníkom, ktorého veritelia niekoľko tisíc násobne\nprevyšujú počet týchto klientov. Z uvedeného vyplýva, že práve sťažovateľka nesprávne\ninterpretuje jednotlivé ustanovenia zákona o správcoch v spojení so ZKR v kontexte\nustanovení zákona o advokácii a tieto vykladá výlučne vo svoj prospech, aby sa tak vyhla\nvýkonu funkcie správcu v predmetnom konkurznom konaní. Uvedené úvahy sťažovateľky sa\nnanajvýš javia ako zneužitie práva.\nVzhľadom na vyššie uvedené preto súd konštatuje, že odôvodnenie uznesenia\nOkresného súdu Košice I zo dňa 15. 05. 2018, sp. zn. 31 K/128/2017-2015 je jasné, zreteľné\na presvedčivé a vychádza zo skutkového stavu, ktorý súd v čase konania a rozhodovania\no návrhu správcu na odvolanie z jeho funkcie zistil a mal preukázaný. Pokiaľ správca tvrdí,\nže sú tu dôvody na jeho odvolanie z funkcie preto, že nespĺňa niektoré zo zákonných\n\n15\n\npodmienok, je povinný o tejto skutočnosti informovať konajúci súd, ktorému však pre riadne\nzistenie skutočného stavu veci je povinný predložiť aj prípadné listinné dôkazy, ktoré ním\npopísaný skutkový stav jednoznačne preukážu, čím sa zabezpečí právna istota všetkých\ndotknutých subjektov predmetného konkurzného konania, okrem samotného správcu najmä\nveriteľov úpadcu, ako aj samotného dlžníka.»\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení odkazuje aj na stanovisko zákonného\nsudcu v predmetnej konkurznej veci z 5. septembra 2018. Zákonný sudca vo svojom\nstanovisku po podrobnom uvedení doterajšej genézy predmetného konkurzného konania\nzdôrazňuje, že zotrváva na odôvodnení napadnutých uznesení, pričom vo vzťahu\nk namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutými uzneseniami\nokresného súdu okrem iného uvádza:\n«... a) sťažovateľka vo svojom návrhu na odvolanie z funkcie správcu v predmetnej\nveci, ktoré bolo súdu doručené dňa 07. 05. 2018... osobitne v bodoch 1.) až 5.) uvádza, že\nv označených súdnych konaniach zastupuje ako advokátka menovaných klientov, na strane\ndruhej predmetného podania zároveň naviac konštatuje, že „Ako vyplýva z uvedených\nskutočností, som veriteľom úpadcu a mám voči nemu pohľadávku vo výške 2 207,20 €.\nZároveň som s úpadcom od roku 2013 v súdnom konaní, teda posledných 5 rokov sa sporím\ns úpadcom.“ . Na základe uvedených tvrdení vyvodila sťažovateľka dôvod svojho vylúčenia\nz výkonu správcovskej činnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona o správcoch, podľa\nktorého je správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti vždy, ak je s dlžníkom\nv súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor. Zo sťažovateľkinho\npodania doručeného súdu dňa 07. 05. 2018 vyplýva, že vo vymenovaných súdnych sporoch\nzastupuje svojich klientov ako splnomocnená advokátka, čo zároveň vyplýva aj\nz predložených listinných dôkazov - fotokópii súdnych rozhodnutí, príp. zo zmlúv\no poskytovaní právnych služieb. Avšak sťažovateľkou tvrdené skutočnosti v podaní\ndoručenom súdu dňa 07. 05. 2018, t. j. „Zároveň som s úpadcom od roku 2013 v súdnom\nkonaní, teda posledných 5 rokov sa sporím s úpadcom“ nijakým spôsobom bližšie\nnepreukázala, t. j. nedoručila súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že sťažovateľka je\ns dlžníkom Rapid life životná poisťovňa, a. s., v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má\nrozhodnúť ich spor. Naviac nepreukázala ani to, či je medzi nimi dvoma vôbec nejaký spor,\n\n16\n\na dokonca ani neuviedla o aký spor by malo ísť. Ak by aj sťažovateľka dedukovala,\nže na základe ňou predložených Zmlúv o poskytovaní právnych služieb, najmä na základe\nust. čl. II bod 5 týchto zmlúv sa stala právoplatnosťou dotknutých súdnych rozhodnutí,\nktorými bol jej klientom priznaný nárok na náhradu trov konania veriteľom dlžníka, tak ani\no tejto skutočnosti, že je v spore s dlžníkom nepredložila žiadny dôkaz - v danom prípade\nnapr. právoplatné rozhodnutie súdu v dotknutých konaniach, o pristúpení prípadne vstúpení\nsťažovateľky do konania v časti konania o určení výšky trov konania. Z uvedeného je preto\nzrejmé, že súd tu v čase po podaní návrhu na odvolanie z funkcie doručenom súdu dňa\n07. 05. 2018 a ani neskôr nemá doposiaľ preukázané, že sťažovateľka,\n\n,\n\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s, v konkurze je\ns dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor. Pokiaľ\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí (bod 19), že súdom uplatnený výklad § 4 ods. 2\npísm. h) zákona o správcoch je formalistický, a súd sa pri jeho interpretácií zameral\nvýlučne na jeho gramatické znenie a absolútne opomenul jeho účel, ktorým by podľa názoru\nsťažovateľky malo byť precizovanie situácii, v ktorých sa prezumuje zaujatosť správcu,\ntu súd uvádza, že znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) je jasné, zreteľné a nijakým\nspôsobom nemožno mať pochybnosť o zámere zákonodarcu, ktorý podmienku vylúčenia\nsprávcu z výkonu správcovskej činnosti definoval výlučne vo vzťahu reálneho sporu dvoch\nsubjektov - osoby správcu a osoby dlžníka. V danom prípade advokát len vykonáva svoju\nzárobkovú činnosť, za vykonanie ktorej mu vzniká nárok na odmenu, a to bez ohľadu na to,\nči v spore je úspešný klient, ktorého zastupuje, alebo dlžník. A naviac, ako súd poukázal\nvo svojom rozhodnutí zo dňa 15. 05. 2018, sp. zn. 31 K/28/2017-2015 na ust. § 17 ods. 1\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa ktorého v prípade, ak bráni advokátovi, ktorý\nvykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí\niné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne,\nnajneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným\nadvokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu. V predmetnom konkurznom konaní má súd\nza to, že jednoznačne došlo k vzniku prekážky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii, pričom v danom prípade je zákonným riešením práve to, že takýto advokát\npo dohode s iným advokátom ustanoví tohto za svojho zástupcu. Výkon funkcie správcu\nkonkurznej podstaty je zároveň z povahy konkurzného konania a celého tohto procesu\n\n17\n\ntzv. „generálnej exekúcie“ výkonom vo verejnom záujme; a teda práve z tohto dôvodu\nvýkon funkcie správcu má v otázke stretu záujmov advokát - správca prednosť pred\nvýkonom povolania advokáta, zastupujúceho zanedbateľný počet klientov, ktorí sú zároveň\nv spore s dlžníkom, ktorého veritelia niekoľko tisíc násobne prevyšujú počet týchto klientov.\nZ uvedeného vyplýva, že práve sťažovateľka nesprávne interpretuje jednotlivé ustanovenia\nzákona o správcoch v spojení so ZKR v kontexte ustanovení zákona o advokácii a tieto\nvykladá výlučne vo svoj prospech, aby sa tak vyhla výkonu funkcie správcu v predmetnom\nkonkurznom konaní. Uvedené úvahy sťažovateľky sa nanajvýš javia ako zneužitie práva.\nb) sťažovateľka vo svojom návrhu na odvolanie z funkcie správcu v predmetnej veci,\nktoré bolo súdu doručené dňa 07. 05. 2018... osobitne uviedla sumy, ktoré boli na podklade\nsúdnych rozhodnutí určené ako výška priznanej náhrady trov konania v jednotlivých\noznačených a listinnými dôkazmi doložených sporoch klientov advokátky, ako sťažovateľky,\nktoré ako sama sťažovateľka tvrdí, predstavujú jej pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá jej mala\nvzniknúť na základe čl. II bod 5 jednotlivých Zmlúv o poskytovaní právnych služieb\nmomentom... právoplatnosti jednotlivých súdnych rozhodnutí, na základe ktorých bol jej\nklientom priznaný nárok (bez určenia výšky) na náhradu trov konania. V prvom rade súd\npoukazuje na formuláciu ust. čl. II bod 5 jednotlivých Zmlúv o poskytovaní právnych\nslužieb..., o ktorom sťažovateľka tvrdí, že predstavuje dohodu medzi klientom a ňou\nako advokátkou o postúpení budúcich pohľadávok jej klienta titulom priznanej náhrady trov\nkonania v súvisiacom spore. Predmetné ustanovenie z týchto zmlúv znie: „V prípade\npriznania náhrady trov konania súdom Mandantovi; tieto dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané prechádzajú na Mandatára“.\nZ citovaného znenia nie je vôbec zrejmé, či na mandatára, t. j. advokáta\nprechádzajú práva alebo povinnosti z trov konania, t. j., z formulácie „tieto“ vyplýva,\nže trovy prechádzajú na mandatára, ale nie je zrejmé, či prechádzajú na mandatára\nvo forme práva na náhradu trov konania, alebo vo forme pristúpenia k záväzku nahradiť\ntrovy konania. Ak by však aj došlo k ustáleniu, že takýmito zmluvami prešiel nárok\nna náhradu trov konania - právo na peňažné uspokojenie na sťažovateľku, táto skutočnosť\nešte sama o sebe neznamená, že sťažovateľka spĺňa podmienku vylúčenia výkonu\nsprávcovskej činnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch z dôvodu, že je\nveriteľom dlžníka. V danom prípade mala sťažovateľka vo svojom návrhu na odvolanie\n\n18\n\nz funkcie jasne a bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že pohľadávka, ak sťažovateľke\nvznikla a právo z tejto prislúcha práve sťažovateľke voči dlžníkovi Rapid life životná\npoisťovňa, a. s, v konkurze stále existuje. V prípade ak by takáto pohľadávka v čase podania\nnávrhu správcu na jeho odvolanie z funkcie už neexistovala, podmienka vylúčenia výkonu\nsprávcovskej činnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch by tu už nebola.\nAk by teda zmienená pohľadávka, ktorú mala nadobudnúť sťažovateľka ňou opísaným\npostupom mala stále existovať, a teda trval by tu dôvod jej vylúčenia ako správcu\nv predmetnej konkurznej veci, v tejto súvislosti mala súdu preukázať, že v čase ňou\npredpokladaného vzniku pohľadávky - t. j. momentom nadobudnutia právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia, ktorým jej klientovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania\npodala súdu, ktorý rozhodoval následne o výške týchto trov návrh na pristúpenie resp.\nnávrh na vstup do predmetného sporu, zároveň tak mala predložiť aj prípadne rozhodnutie\nsúdu v predmetnej sporovej veci, ktorým by jej pristúpenie alebo vstup do konania pripustil\nalebo nie. Na základe takýchto listinných dôkazov by bolo možné bez akýchkoľvek\npochybností ustáliť, či sťažovateľka v predmetnom konkurznom konaní z daného dôvodu\nvylúčená z výkonu činnosti správcu je alebo nie je. Sťažovateľka taktiež nepreukázala, či a\nkedy postupca - dotknutý klient sťažovateľky oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, čo je\ndôležité pre posúdenie napr. tej skutočnosti, či nedošlo k zániku postúpenej pohľadávky\nnapr. započítaním podľa ust. § 529 alebo 530 Občianskeho zákonníka.\nOkresný súd Košice 1 preto pri posudzovaní návrhu sťažovateľky ako správcu\nna jeho odvolanie z funkcie z dôvodu prekážky podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona\no správcoch nemal úplne a dostatočne preukázané skutkové okolnosti tvrdené\nsťažovateľkou, t. j. v prvom rade, či sa vôbec veriteľom dlžníka stala, a v prípade, ak by\nbolo jednoznačne preukázané, že veriteľom dlžníka sa stala, či pohľadávka v čase podania\njej návrhu na odvolanie z funkcie správcu stále existovala. Ak takýto dôvod predsa existuje,\nnič nebráni správcovi, aby podal nový návrh na odvolanie z funkcie hoci aj pre ten istý\ndôvod, pri čom však je potrebné, aby ním tvrdené skutočnosti boli riadne preukázané,\naby tak neexistovali pochybnosti o účelovosti tvrdení správcu, ktorý o sebe tvrdí, že nespĺňa\ntie ktoré podmienky na výkon správcovskej činnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené preto súd konštatuje, že odôvodnenie uznesenia\nOkresného súdu Košice I zo dňa 15. 05. 2018, sp. zn. 31 K/28/2017-2015 je v súlade\n\n19\n\ns ust. § 196 ZKR, ust. § 236 CSP, a ust. § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.\nSúd má za to, že dané odôvodnenie je jasné, zreteľné a presvedčivé a vychádza\nzo skutkového stavu, ktorý súd v čase konania a rozhodovania o návrhu správcu\nna odvolanie z jeho funkcie zistil a mal za preukázaný. Pokiaľ správca tvrdí, že sú tu dôvody\nna jeho odvolanie z funkcie preto, že nespĺňa niektoré zo zákonných podmienok, je povinný\no tejto skutočnosti informovať konajúci súd, ktorému však pre riadne zistenie skutočného\nstavu veci je povinný predložiť aj prípadné listinné dôkazy, ktoré ním popísaný skutkový\nstav jednoznačne preukážu, čím sa zabezpečí právna istota všetkých dotknutých subjektov\npredmetného konkurzného konania, okrem samotného správcu najmä veriteľov úpadcu,\nako aj samotného dlžníka.»\nÚstavný súd v súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej prípisom\nzo 16. októbra 2018 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“), aby sa vyjadrilo, či ako orgán štátnej správy pre výkon\nsprávcovskej činnosti, ktorý zároveň vedie aj zoznam správcov, môže ústavnému súdu\nposkytnúť informáciu o tom, ktorí zo správcov zapísaných do zoznamu správcov spĺňajú\nzároveň aj zákonné požiadavky podľa § 4 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no správcoch“) v spojení s § 148 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no poisťovníctve“).\nMinisterstvo spravodlivosti reagovalo na žiadosť ústavného súdu v liste\nz 29. októbra 2018\n\nč. 46990/2018/152/SKP,\n\nktorý\n\nbol\n\nústavnému\n\nsúdu\n\ndoručený\n\n7. novembra 2018. Vo vyjadrení ministerstva spravodlivosti sa okrem iného uvádza, že\n„... žiadnym spôsobom neeviduje, ktorí zo správcov zapísaných do zoznamu správcov\nvedenom ministerstvom v zmysle § 20 zákona č. 8/2005 Z. z... zároveň spĺňajú zákonné\npredpoklady na účely výkonu nútenej správy v zmysle ust. § 148 ods. 3, 4 a 5 zákona\no poisťovníctve.\nPokiaľ dôjde k splneniu podmienok odôvodňujúcich vylúčenie správcu z výkonu\nsprávcovskej činnosti podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o správcoch, konkurzný súd v súlade\n\n20\n\ns ust. § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii... správcu odvolá\nz funkcie, nakoľko mu vo výkone správcovskej činnosti bráni zákonná prekážka.\nMinisterstvo ani konkurzný súd nemajú vedomosť o tom, či je správca vylúčený\nz výkonu správcovskej činnosti (z niektorého z dôvodov uvedených v § 4 zákona\no správcoch) až pokým takúto skutočnosť správca konkurznému súdu neoznámi, resp.\npokým takúto skutočnosť konkurzný súd nezistí pri následnom výkone dohľadu nad výkonom\nsprávcovskej činnosti správcu v príslušnom konaní, v ktorom bol správca ustanovený\ndo funkcie.\nZáverom si ministerstvo dovoľuje poukázať na ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade na finančným trhom..., v zmysle ktorého Národná banka\nSlovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre...\nsprávcov na výkon nútenej správy a zástupcov správcov na výkon nútenej správy\nnad dohliadanými subjektmi podľa osobitných zákonov.“.\nVyjadrenie okresného súdu z 12. septembra 2018, ako aj vyjadrenie ministerstva\nspravodlivosti z 29. októbra 2018 ústavný súd zaslal na vedomie a prípadné vyjadrenie\nprávnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá vo svojom vyjadrení zo 16. novembra 2018\nk predloženým vyjadreniam uviedla, že „... neobsahuje žiadny relevantný právny argument\nalebo okolnosť skutkovej povahy, spochybňujúce tvrdenie sťažovateľky, že je veriteľkou\ndlžníka (úpadcu), keďže v rozhodnom čase bola v zmysle predložených zmlúv o poskytovaní\nprávnych služieb majiteľkou pohľadávok voči dlžníkovi, čo zakladá jej vylúčenie podľa § 4\nodsek 2 písmeno d) zákona o správcoch.\nV otázke splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu správcu v prípade\nkonkurzu finančnej inštitúcie k predloženému vyjadreniu predsedu Okresného súdu Košice I\na rovnako k vyjadreniu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uvádzam, že je\nvždy v možnostiach konkurzného súdu (podľa môjho názoru ide o zákonnú povinnosť, ktorú\nmá súd uskutočniť ex offo) preskúmať otázku toho, či ustanovovaný správca spĺňa osobitné\npodmienky podľa § 4 odsek 4 zákona o správcoch, a to aj s prihliadnutím na efektívnosť\npostupu súdu v konkurznom konaní a verejnú dostupnosť informácie o zozname správcov\nna výkon nútenej správy (viď informácia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\no vedení takého registra zo strany Národnej banky Slovenska).\n\n21\n\nV tomto kontexte je potrebné uviesť, že nemôže byť na ujmu sťažovateľky\nresp. správcu vo všeobecnosti, že štátne orgány nevytvoria dostatočne efektívne\norganizačno-technické mechanizmy na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z právnych\npredpisov...“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv neexistujú zásadné odlišnosti (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07),\nčo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie spoločne.\n\n22\n\nV súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd vychádzajúc\nzo svojho ústavného postavenia (čl. 124 ústavy) v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\npovažoval za žiaduce zdôrazniť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani\npreskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákona, príp.\npodzákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nÚstavný súd si je vedomý toho, že výklad „podústavného“ práva a jeho aplikácia\nna jednotlivý prípad je principiálne vecou všeobecného súdu a že o zásahu do tohto procesu\nzo strany ústavného súdu možno uvažovať len za situácie, keď je napadnuté rozhodnutie\nalebo postup všeobecného súdu zaťažené takými vadami, ktoré majú za následok porušenie\nústavnosti (tzv. kvalifikované vady), k čomu spravidla dochádza vtedy, ak všeobecný súd\nnezohľadní ústavne akceptovateľným spôsobom (či vôbec) dopad niektorého ústavou\nzaručeného základného práva (slobody) na posudzovanú vec alebo sa dopustí z hľadiska\npožiadaviek na spravodlivé súdne konanie z ústavného hľadiska neakceptovateľnej\nsvojvôle, spočívajúcej buď v nerešpektovaní jednoznačne znejúcej kogentnej normy, alebo\nv zjavnom a neodôvodnenom vybočení zo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi\nrešpektovaný, resp. ktorý zodpovedá všeobecne akceptovanému (doktrinálnemu) chápaniu\ndotknutých právnych inštitútov. Ústavný súd tieto otázky neposudzuje z hľadiska poslania,\n\n23\n\nktoré prislúcha všeobecnému súdu, t. j. rozhodovania sporu o právo, resp. poskytovanie\nochrany právam a oprávneným záujmom, ale „iba“ vyhodnocuje, či výkladom a aplikáciou\n„podústavného“ práva všeobecným súdom nedošlo k neústavnému zásahu (porušeniu)\ndo základných práv (slobôd) sťažovateľky.\nPožiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa vzťahuje\nv celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a zákonom o správcoch\nsúvisiace s právnym postavením správcu podstaty, so zákonnými predpokladmi jeho\nustanovenia a zbavenia funkcie v konkurznom konaní a na výklad súvisiaci s posúdením\ntoho, či tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli naplnené (nastali). Posúdenie\ntýchto právnych skutočností a ich interpretácia však nemôžu byť natoľko formalistické, aby\nsa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej\nochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom\nštáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany\ndomáha.\nPredmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu z 2. mája 2018, ktorým\nbola sťažovateľka v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti\nRapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), ustanovená za nového\nsprávcu podstaty (v poradí tretieho po dvoch odvolaných správcoch), a napadnutým\nuznesením okresného súdu z 15. mája 2018, ktorým bol zamietnutý jej návrh na odvolanie\nz funkcie správcu podstaty v predmetnom konkurznom konaní.\nSťažovateľka v sťažnosti vyjadrila v podstatnom nesúhlas s tým, ako okresný súd\ninterpretoval a aplikoval § 4 ods. 4 zákona o správcoch v nadväznosti na § 42 ods. 1 prvú\nvetu zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prejednávanú vec, a to predovšetkým s tým,\nako dospel k záveru, že nepreukázanie neexistencie kvalifikačného predpokladu správcu\n\n24\n\nv prípade konkurzu finančnej inštitúcie (úpadcu) z jej strany zakladá bez ďalšieho\nnepochybný záver pre konkurzný súd, že tento správca spĺňa zákonom požadované\npredpoklady na výkon správcovskej činnosti, a preto absentujú dôvody pre jeho vylúčenie\nz funkcie správcu v predmetnej veci.\nDruhá námietka sťažovateľky súvisí s jej argumentáciou založenou na tvrdení,\nže mala byť vylúčená z funkcie správcu z dôvodov uvedených v § 4 ods. 2 písm. d) zákona\no správcoch, t. j. z dôvodu, že „je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka, alebo osoby\nspriaznenej s dlžníkom“, resp. v § 4 ods. 2 písm. h) zákona o správcoch, t. j. z dôvodu,\nže „je s dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor“\n(ďalej aj „námietka zaujatosti“), pričom existenciu dôvodov svojej zaujatosti preukazovala\nkonkrétnymi skutočnosťami vo svojom návrhu na odvolanie z funkcie správcu, ktorý\nadresovala okresnému súdu, a poukazuje na nich aj v sťažnosti adresovanej ústavnému\nsúdu.\nKľúčové sťažnostné námietky sťažovateľky svojou podstatou nesmerujú len proti\nformalistickému posudzovaniu otázky zákonnosti (ne)vylúčenia správcu z výkonu\nsprávcovskej činnosti konkurzným súdom, ale majú podľa názoru ústavného súdu\nnepochybne aj ústavný rozmer z hľadiska jeho dopadu na základné právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd sa preto\npri posudzovaní sťažnosti sťažovateľky sústredil predovšetkým na skúmanie, či výklad\na následná aplikácia relevantných procesných noriem konkurzného práva v predmetnom\nkonkurznom konaní nevyvolali z ústavného hľadiska neakceptovateľný zásah do ústavou\ngarantovaných práv sťažovateľky, ktorých porušenie preskúmavanou sťažnosťou namieta.\nZ obsahu sťažnosti sťažovateľky a priložených listín, podrobného vyjadrenia\nokresného súdu a vyjadrenia ministerstva spravodlivosti k sťažnosti a z informácií\nzískaných nahliadnutím do konkurzného spisu ústavný súd zistil, že uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 31 K 28/2017 z 23. januára 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku\nč. 20/2018 z 29. januára 2018, v právnej veci navrhovateľa – dlžníka Rapid life životná\npoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka.\n\n25\n\nZa správcu podstaty bola ustanovená\n. Vzhľadom na to, že okresný súd na základe jej návrhu považoval\nza preukázané, že v súlade s § 4 ods. 1 zákona o správcoch bola menovaná vylúčená\nz výkonu správcovskej činnosti úpadcu (okresný súd mal pochybnosti o jej nezaujatosti\nvzhľadom na preukázaný podnikateľský vzťah medzi správcom a osobou spriaznenou\ns úpadcom, pozn.), uznesením sp. zn. 31 K 28/2017 z 5. marca 2018 okresný súd odvolal\nz funkcie správcu podstaty a ustanovil nového správcu\n.\nNa návrh v poradí druhého ustanoveného správcu argumentujúceho svojimi\nzdravotnými dôvodmi brániacimi mu v riadnom výkone správcovskej činnosti okresný súd\nuznesením sp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018 odvolal správcu podstaty\n, dospejúc k záveru, že ustanovený správca nespĺňa zákonné predpoklady\nna výkon správcovskej činnosti. Zároveň napadnutým uznesením okresný súd ustanovil\nsťažovateľku za nového správcu podstaty (v poradí už tretieho) „z dôvodu plynutia\nzákonných lehôt a z dôvodu, že došlo k odvolaniu ustanoveného správcu podstaty pred\nkonaním prvej schôdze veriteľov... na základe náhodného výberu pomocou technických\na programových prostriedkov zo zoznamu správcov podstát v obvode Krajského súdu\nv Košiciach... nakoľko by inak nebolo možné vo vyhlásenom konkurze pokračovať“.\nV súvislosti s posudzovaním sťažnostných námietok sťažovateľky sa žiada\nzdôrazniť, že v predmetnom konkurznom konaní je úpadca právnickou osobou\npodnikajúcou v oblasti poisťovníctva, a teda subjektom, ktorý podlieha osobitnému\nprávnemu režimu podľa zákona o poisťovníctve.\nPrekážky, ktoré bránia fyzickej alebo právnickej osobe vo výkone funkcie správcu\nkonkurznej podstaty, sú explicitne a taxatívnym spôsobom ustanovené v zákone\no správcoch (§ 4 zákona o správcoch).\n\n26\n\nPodľa § 4 ods. 1 zákona o správcoch je správa vylúčený z výkonu správcovskej\nčinnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť,\nmožno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o správcoch je správca vylúčený z výkonu správcovskej\nčinnosti vždy, ak\na) je spriaznenou osobou veriteľa prihlásenej pohľadávky,\nb) je spriaznenou osobou dlžníka,\nc) s ním spriaznená osoba je spriaznenou osobou dlžníka alebo osoby, ktorá\nje spriaznenou osobou dlžníka,\nd) je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka alebo osoby spriaznenej s dlžníkom,\ne) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka alebo veriteľom alebo\ndlžníkom osoby spriaznenej s dlžníkom,\nf) v posledných troch rokoch zabezpečil záväzky dlžníka,\ng) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky dlžníka\nalebo záväzky s dlžníkom spriaznenej osoby,\nh) je s dlžníkom v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor,\n(i) poskytol dlžníkovi vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo\nmá akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo\npovinnosti dlžníka,\nj) poskytol dlžníkovi audítorské služby alebo právne služby,\nk) s ním spriaznená osoba v posledných troch rokoch poskytla dlžníkovi audítorské\nslužby alebo právne služby,\nl) v posledných troch rokoch prijal od dlžníka dar alebo inú výhodu,\nm) v posledných dvoch rokoch bol zamestnancom dlžníka,\nn) v posledných dvoch rokoch bola s ním spriaznená osoba vedúcim zamestnancom\ndlžníka.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona o správcoch, ak ide o banku, inštitúciu elektronických\npeňazí, obchodníka s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť, poisťovňu, zaisťovňu,\ndôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú spoločnosť alebo o pobočku\n\n27\n\nobdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, správca je vylúčený z výkonu správcovskej\nčinnosti aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu na správcu pre výkon\nnútenej správy.\nZákonná povinnosť vyžadovať od správcov podstaty splnenie osobitných\npredpokladov (§ 148 ods. 3 až 5 v spojení s § 24 zákona o poisťovníctve) pre výkon\nsprávcovskej činnosti vyplývajúca z § 4 ods. 4 zákona o správcoch je prima facie zrejmá\na rovnako tak je zjavné, že ak ustanovený správca nespĺňa tieto osobitné predpoklady,\ntak to zakladá zákonný dôvod na vylúčenie správcu z výkonu funkcie správcu podstaty\npríslušným konkurzným súdom.\nPodľa § 40 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správcu v konkurznom\nkonaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú\ndo zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou\ntechnických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide\no ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o správcoch, zoznam správcov je verejný zoznam zákonom\nustanovených údajov o správcoch. Zoznam správcov vedie ministerstvo spravodlivosti.\nPodľa § 20a zákona o správcoch, ak osobitný predpis (§ 40 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu\npomocou\n\ntechnických\n\na\n\nprogramových\n\nprostriedkov\n\nschválených\n\nministerstvom,\n\npre náhodný výber platia tieto pravidlá:\na) konkurznom konaní voči právnickej osobe sa náhodný výber uskutoční iba\nzo správcov, ktorí majú zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli\npríslušný konkurzný súd, a sú zaradení do oddielu konkurzných správcov pre právnické\nosoby; ak by sa náhodný výber pre takéto konanie mal uskutočniť z menej ako troch\nsprávcov, uskutoční sa aj zo správcov podľa písmena b),\nb) v konkurznom konaní voči fyzickej osobe a v konaní o oddlžení sa náhodný výber\nuskutoční iba zo správcov, ktorí majú zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu,\n\n28\n\nv ktorom sídli príslušný konkurzný súd, a sú zaradení do oddielu konkurzných správcov\npre fyzické osoby; ak by sa náhodný výber pre takéto konanie mal uskutočniť z menej\nako troch správcov, uskutoční sa aj zo správcov podľa písmena a).\nÚstavný súd nemá dôvod spochybňovať význam generovania správcu (náhodným\nvýberom) zo zoznamu správcov v posudzovanom konkurznom konaní (v súlade s čl. 12\nods. 4 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2006 o postupe\nsúdov pri zverejňovaní agendy v konkurznom konaní), ale zároveň zdôrazňuje, že v tomto\nprocese je nevyhnutné brať na zreteľ aj zákonom ustanovené požiadavky na odbornú\nspôsobilosť správcu pre výkon nútenej správy. Ak správca nedisponuje zákonom\npožadovanou odbornou spôsobilosťou (nespĺňa požiadavky podľa zákona o poisťovníctve\nna správcu pre výkon nútenej správy), tak sa príslušný konkurzný súd nemôže dovolávať\nna prezumpciu splnenia zákonom požadovaných odborných predpokladov na výkon\nsprávcovskej činnosti u dotknutého správcu.\nV posudzovanom prípade okresný súd podľa názoru ústavného súdu neinterpretoval\nuž citované zákonné ustanovenia na vec sťažovateľky ústavne konformným spôsobom,\npričom jeho závery vyslovené v napadnutých uzneseniach sú v rozpore s účelom\na so zmyslom aplikovaných právnych noriem.\nVzhľadom na požiadavky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie napadnuté uznesenia rozhodnutia okresného súdu\nz ústavného hľadiska neobstoja. Okresný súd totiž v predmetnom konkurznom konaní\npri vyhlásení konkurzu reflektoval skutočnosť, že úpadcom je subjekt – poisťovňa, a teda,\nže generovaný a následne ustanovený správca musí spĺňať oproti tzv. „bežným konkurzom“\naj podmienku definovanú v § 4 ods. 4 zákona o správcoch v spojení s § 148 ods. 3 až 5\nzákona o poisťovníctve. Na druhej strane však okresný súd pri ustanovovaní sťažovateľky\nza správcu podstaty v predmetnom konkurznom konaní požiadavku vyplývajúcu z § 4\nods. 4 zákona o správcoch v zásade nechal bez povšimnutia a bez akéhokoľvek\nracionálneho\n\nodôvodnenia\n\nzodpovedajúceho\n\noznačeným\n\nzákonným\n\nustanoveniam\n\nvymenoval sťažovateľku za správcu podstaty úpadcu. Ústavný súd zdôrazňuje, že bolo\n\n29\n\npovinnosťou okresného súdu aj bez návrhu skúmať, či sťažovateľka spĺňa zákonom\nustanovené odborné predpoklady na výkon funkcie správcu úpadcu. Okresný súd sa\nbez ústavne akceptovateľného odôvodnenia (napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že\nministerstvo spravodlivosti „žiadnym spôsobom neeviduje, ktorí zo správcov zapísaných\ndo zoznamu správcov vedenom ministerstvom v zmysle § 20 zákona č. 8/2005 Z. z... zároveň\nspĺňajú zákonné predpoklady na účely výkonu nútenej správy v zmysle ust. § 148 ods. 3, 4\na 5 zákona o poisťovníctve“) v podstate uspokojil s tým, že správcu, ktorého vygeneruje\ngenerátor\n\nspravovaný\n\nministerstvom\n\nspravodlivosti,\n\nvyberie\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\naj v prípade konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu takého správcu, ktorý spĺňa\nvšetky zákonné požiadavky na výkon funkcie správcu.\nÚstavný súd nemôže prehliadať pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky právne\nrelevantné požiadavky zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zákona o správcoch\nna ustanovenie správcu v konkurznom konaní. Zo zákona totiž zjavne vyplýva povinnosť\npríslušného konkurzného súdu (v posudzovanom prípade okresného súdu) v súčinnosti\ns ministerstvom spravodlivosti zabezpečiť dodržiavanie právnej úpravy ustanovovania\nsprávcov v súlade so zákonom ustanovenými odbornými predpokladmi. Skutočnosť, že\nministerstvo spravodlivosti neeviduje zoznam správcov spĺňajúcich zákonné predpoklady\nna účely výkonu nútenej správy v zmysle § 148 ods. 3 až 5 zákona o poisťovníctve, nemôže\nbyť interpretovaná a aplikovaná na ťarchu sťažovateľky. Ústavný súd sa v posudzovanej\nveci teda stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky vysloveným v sťažnosti, že nemôže\nbyť na jej ujmu, resp. správcu vo všeobecnosti, že štátne orgány nevytvoria dostatočne\nefektívne organizačno-technické mechanizmy na splnenie požiadaviek vyplývajúcich\nz platných právnych predpisov.\nV kontexte posudzovanej veci ústavný súd považuje za vhodné poukázať\naj na skutočnosť, že sťažovateľka formuluje výhrady aj k argumentácii okresného súdu\no tom, že účelovo interpretovala dotknuté ustanovenia zákonných predpisov, aby sa tým\n(údajne) vyhla výkonu funkcie správcu v predmetnom konkurznom konaní, pričom tieto\n„údajné“ úvahy sťažovateľky okresný súd kvalifikoval ako pokus o zneužitie práva.\nSťažovateľka argumentuje, že sa obrátila na okresný súd s dôverou ako na orgán verejnej\n\n30\n\nmoci poskytujúci jej právam ochranu, pričom sa nebráni výkonu správcovskej činnosti\nako takej, ale zdôvodňuje záujem chrániť sa (z hľadiska nespĺňania požiadavky podľa\nosobitného predpisu na správcu pre výkon nútenej správy v konkurznom konaní na majetok\nfinančnej inštitúcie, pozn.) pred uložením takých právnych povinností, na plnenie ktorých\nnespĺňa zákonom ustanovené odborné predpoklady.\nPodľa sťažovateľky nezohľadnenie osobitnej požiadavky na správcu v predmetnom\nkonkurznom konaní je vadou, ktorou je zaťažené napadnuté uznesenie okresného súdu\nz 2. mája 2018, ako aj napadnuté uznesenie z 15. mája 2018, keďže ide o zákonnú\npodmienku, na ktorú je súd povinný prihliadnuť a zohľadňovať ex offo pri vymenovaní\nsprávcu, ako aj v každom ďalšom štádiu konkurzného konania.\nPodľa názoru ústavného súdu sa okresný súd v predmetnom konkurznom konaní\ndopustil ústavne neakceptovateľného pochybenia, keď sa namiesto verifikácie zákonných\npredpokladov sťažovateľky pre jej ustanovenie do funkcie správcu úpadcu rozhodol\narbitrárne, a to už pri jej ustanovovaní do funkcie správcu (napadnuté uznesenie z 2. mája),\nako aj pri rozhodovaní o jej návrhu na odvolanie z funkcie správcu (napadnuté uznesenie\nz 15. mája 2018). Ústavný súd zdôrazňuje, že za nesplnenie alebo porušenie zákonom\nustanovenej povinnosti okresného súdu treba považovať aj taký jeho postup, ktorý\nnerešpektuje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Toto východisko nadobúda ešte\nzávažnejší rozmer v tom kontexte, že okresný súd sa nedostatok svojho zisťovania\no odbornej spôsobilosti sťažovateľky na výkon funkcie správcu úpadcu usiloval bez ústavne\nakceptovateľného odôvodnenia neodôvodnene pričítať na ťarchu sťažovateľky. Bez ambície\nuzavrieť, či sťažovateľka ako generátorom vygenerovaný správca v konkurznom konaní\nvedenom na majetok úpadcu spĺňa, resp. nespĺňa zákonom požadované predpoklady\nna výkon správcovskej činnosti, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach\nposudzovanej veci okresný súd rozhodol o nevylúčení sťažovateľky z výkonu správcovskej\nčinnosti ústavne neakceptovateľným a neudržateľným spôsobom.\nVzhľadom na uvedené právne závery ústavný súd už nepovažoval za potrebné\npodrobnejšie vyhodnocovať opodstatnenosť druhej námietky sťažovateľky založenej\n\n31\n\nna tvrdení, že mala byť vylúčená z výkonu funkcie správcu aj z dôvodov uvedených v § 4\nods. 2 písm. d) a h) zákona o správcoch na základe konkrétnych skutočností predložených\nokresnému súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri rigoróznom výklade\noznačených ustanovení zákona o správcoch by objektívne existovali dôvody na odvolanie\nsťažovateľky z funkcie správcu aj z dôvodov uvedených v § 4 ods. 2 písm. d) a h) zákona\no správcoch. Na druhej strane vzal na vedomie, že okresný súd sa s touto námietkou\nv napadnutom uznesení z 15. mája 2018, ako aj vo svojom vyjadrení k sťažnosti\nsťažovateľky adresovanom ústavnému súdu podrobne zaoberal, pričom závery, ku ktorým\nv tejto súvislosti dospel, by (aj vzhľadom na načrtnutie možných spôsobov riešenia\nobjektívne existujúceho konfliktu záujmov medzi sťažovateľkou ako správcom úpadcu\nna jednej strane a sťažovateľkou ako veriteľkou úpadcu a tiež ako právnou zástupkyňou\niných veriteľov úpadcu na strane druhej) podľa názoru ústavného súdu samy osebe nebolo\nmožné kvalifikovať ako pochybenie ústavnej intenzity, na základe ktorého by ústavný súd\nmohol vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. V spojení s pochybeniami\nsúvisiacimi s opomenutím okresného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom verifikovať\nodborné predpoklady sťažovateľky na výkon funkcie správcu úpadcu v zmysle § 4 ods. 4\nzákona o správcoch v spojení s § 148 ods. 3 až 5 zákona o poisťovníctve však načrtnuté\npochybenia\n\nvyznievajú\n\nna\n\npodporu\n\nkľúčového\n\nzáveru\n\nústavného\n\nsúdu,\n\npodľa\n\nktorého okresný súd uznesením sp. zn. 31 K 28/2017 z 2. mája 2018 a uznesením\nsp. zn. 31 K 28/2017 z 15. mája 2018 porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n32\n\nKeďže ústavný súd vyslovil, že napadnutými uzneseniami okresného súdu boli\nporušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre účely opätovného\nprerokovania a rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd s ohľadom na uvedené osobitne zdôrazňuje, že v ďalšom postupe bude\nokresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými najmä v II. časti tohto\nnálezu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Okresný súd bude tiež viazaný rozhodnutím\no vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona\no ústavnom súde).\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia Advokátskou\nkanceláriou Bröstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1, Košice, v konaní pred ústavným súdom\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\nz 9. júla 2018). Za dva úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát\npo 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (65,08 €), pretože právna\nzástupkyňa je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku predstavuje\ncelkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde).\n\n33\n\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2018\n\n34", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "podmienky konania", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "31K/28/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2"}, {"guid": "ussr:93a46ced-d73d-47d0-bc37-ebfbd84d7c88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.242.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.242.2020.1"}, {"guid": "ussr:0ccdc6b2-92c3-4d4b-a355-da67853b0dff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.20.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.20.2020.1"}, {"guid": "ussr:8d990bbc-2b51-4ce2-b4c5-ef22b68fb38c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.328.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 328/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 328/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.328.2019.1"}, {"guid": "b44c4265-a3d7-40d3-8c8e-7fc0effb787b:8b42b366-fa7e-49a4-9f0e-7c71eaa88257", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:8124210712.3", "spisova_znacka": "43CoKR/38/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/38/2025 z 21. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:8124210712.3"}, {"guid": "b7ad799b-58da-442c-a464-8d3e33028761:96b82381-ff48-4de2-be0a-064b5afb6e41", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4215205230.1", "spisova_znacka": "5CoE/48/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/48/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4215205230.1"}, {"guid": "0932f100-9154-47c8-9445-7fbe6a5870b4:d35b9efa-f29e-46ca-8cd5-aadcf9ad9f9b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4215205246.1", "spisova_znacka": "5CoE/47/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/47/2020 z 30. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4215205246.1"}]}