{"guid": "ussr:864ee907-0d00-4b52-a74b-c1481e3f1a17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.431.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2018 z 2. 7. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júla 2019, sp. zn. IV. ÚS 431/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.431.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/864ee907-0d00-4b52-a74b-c1481e3f1a17", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.431.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.431.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.431.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 431/2018-78\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Šangalovou, PhD., Hurbanova 81,\n\nHlohovec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nNitre\n\nsp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e jej Krajský súd v Nitre p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Kataríny Šangalovej, PhD., Hurbanova 81, Hlohovec, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 431/2018-14 z 1. augusta 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie\nkonanie časť ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nÚstavný súd zároveň označeným uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia do rozhodnutia vo veci samej.\n\n2\n\n2. Uznesenie č. k IV. ÚS 431/2018-14 z 1. augusta 2018 bolo prijaté senátom\nústavného súdu v zložení sudkyňa Ľudmila Gajdošíková, sudca Miroslav Duriš (sudca\nspravodajca) a sudca Ladislav Orosz. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni Ľudmile\nGajdošíkovej a sudcovi Ladislavovi Oroszovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie,\ntento nález bol v súlade s čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 prijatý senátom ústavného\nsúdu v zložení sudkyňa Jana Baricová (predsedníčka senátu), sudca Miroslav Duriš (sudca\nspravodajca) a sudca Mojmír Mamojka.\nII.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako navrhovateľka\núčastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 10 C 148/2007, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o jej návrhu a návrhu\nnavrhovateľa v 2. rade na vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka podala okresnému súdu svoj návrh\n28. decembra 1992.\n4. Rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 148/2007-840 z 12. marca 2010 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 135/2010-893 z 31. marca 2011 a rozsudkom\nokresného súdu č. k. 10 C 148/2007-1026 zo 17. septembra 2012 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 8 Co 340/2012-1066 z 25. apríla 2013 bolo vo veci sťažovateľky\nrozhodnuté tak, že jej návrh a návrh navrhovateľa v 2. rade boli zamietnuté jednak\npre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného a jednak z dôvodu, že navrhovatelia\nnepreukázali, že si reštitučný nárok uplatnili v zákonom určenej lehote\n5. Okresný súd následne uznesením č. k. 10 C 148/2007-1085 z 19. augusta 2013\nrozhodol o trovách konania tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal\ns poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 vtedy platného zákona\n\n3\n\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky súdny poriadok“).\n6. Krajský súd označené uznesenie okresného súdu na základe odporcami podaného\nodvolania uznesením č. k. 8 Co 312/2013-1111 z 29. novembra 2013 zrušil v celom\nrozsahu. Krajský súd uviedol, že okresný súd dôsledne neskúmal majetkové, sociálne,\nosobné a ďalšie pomery účastníkov konania a neskúmal ani dopad svojho rozhodnutia\nna majetkové pomery oprávneného účastníka konania.\n7. Okresný súd následne uznesením č. k. 10 C 148/2007-1175 z 24. júna 2015\no trovách konania opätovne rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov\nnepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 Občianskeho\nsúdneho poriadku. Okresný súd uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje\nv prípade sťažovateľky samotný charakter konania, v ktorom sa navrhovatelia domáhali\nsvojho nároku podľa reštitučných zákonov, taktiež skutkovú zložitosť veci, keďže v konaní,\nktoré predchádzalo súdnemu konaniu, i v samotnom súdnom konaní navrhovatelia nevedeli\ndostatočne určiť, kto je povinnou osobou, ako aj osobné, majetkové, zárobkové a iné\npomery všetkých účastníkov konania, keď na strane navrhovateľov ide o samostatne\nhospodáriacich roľníkov, ktorí svoju pôdu len prenajímajú, avšak neprekračujú hranicu\npríjmu na podanie daňového priznania. Okresný súd taktiež prihliadol na skutočnosť,\nže sťažovateľka je starobnou dôchodkyňou, na výšku jej dôchodku, jej mesačné náklady\na na jej zdravotné ťažkosti. Okresný súd ďalej doplnil, že sťažovateľka a navrhovateľ\nv 2. rade sú síce vlastníkmi nehnuteľností, „bolo by však neprimerane tvrdé, aby sa museli\nzbavovať svojho majetku, ktorí nadobudli ako reštituenti, resp. svojho bývania, v dôsledku\núhrady trov konania protistrane (ktoré predstavujú cca 15.000,00 eur pre každého\nodporcu)“. Napokon okresný súd skúmal, aký dopad by malo nepriznanie náhrady trov\nkonania na odporcov v 1. a 2. rade. K tomuto uviedol: „Súd skúmal i skutočnosť,\nči nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v 1. a 2. rade bude mať tvrdý dopad\nna odporcov, a dospel k názoru, že tento nebude u odporcov až taký tvrdý, ako by bol\nu navrhovateľov, keďže na stane odporcov ide o právnické osoby, pričom odporcom\nv 1. rade je fungujúca spoločnosť, ktorej spoločníkmi sú 2 právnické osoby, z toho jedna\n\n4\n\nzahraničná spoločnosť a u odporcu v 2. rade ide rovnako fungujúcu právnickú osobu, ktoré\nsa s majetkovou stratou vysporiadajú oveľa ľahšie, hoci súd nepopiera, že to nebude\npre nich znamenať majetkový zásah, no nie taký, ako na stane navrhovateľov, ktorí by sa\nv dôsledku priznania náhrady trov konania museli zbavovať svojho majetku, ba dokonca by\nmohli dôjsť o bývanie. Prípadné priznanie náhrady trov konania by sa tiež mohlo javiť\nako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom - navrhovateľom, ktorí v konaní preukázali, že ich\nprávnym predchodcom bol odňatý živý a mŕtvy inventár, v konaní však neboli úspešní\nv konečnom dôsledku preto, že nedodržali postup, ktorý zákon stanovil pri uplatnení nároku\npodľa reštitučného zákona.“\n8. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie okresného súdu\nz 24. júna 2015 tak, že odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Krajský súd dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať § 150\nObčianskeho súdneho poriadku, resp. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „V konaní vo veci samej žalobcovia\nv 1. a 2. rade neboli úspešní, keďže ich žaloba bola v končenom dôsledku voči žalovaným\nv 1. a 2. rade zamietnutá ako nedôvodná z dôvodov vyššie uvedených a potom je možné\nprijať záver, že predmetné konanie a náklady žalovaných v 1. a 2. rade nemuseli vzniknúť,\nak by žalobcovia pred začatím konania postupovali v súlade s požiadavkami vyššie\ncitovaného reštitučného zákona. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že výnimočnosť\ndaného prípadu pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nevzhliadol ani v okolnostiach strán\nsporu - žalobcov v 1. a 2. rade (sociálny aspekt), keď z obsahu spisu nevyplýva tá\nskutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemôžu uhradiť trovy konania žalovaných\nv 1. a 2. rade s poukazom na ich osobné, zdravotné, zárobkové, majetkové pomery, teda\nnebola preukázaná taká skutočnosť, že celkové pomery žalobcov to neumožňujú. Z obsahu\nspisu vyplýva, že obaja žalobcovia v konaní vo veci samej preukázali súdu, že v čase začatia\nkonania, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu vo veci boli evidovaní v zozname samostatne\nhospodáriacich roľníkov...\nS poukazom na vyššie uvedené celkové pomery žalobcov v 1. a 2. rade, keď obaja\nmajú pravidelný mesačný príjem (starobný dôchodok) a pravidelný ročný príjem (príjem\n\n5\n\nz prenájmu z vlastníctva pôdy), keď výška ich starobného dôchodku prekračuje minimálnu\nmzdu, ktorá bola v roku 2013 vo výške 338 eur, v roku 2014 vo výške 352 eur, v roku 2015\nvo výške 380 eur, pričom počas konania pred nástupom na starobný dôchodok, boli obaja\nzapojení do pracovného procesu, obaja majú bežné náklady na domácnosť, na ktorých sa\nmajú povinnosť podieľať tiež ich manželia, i keď obaja žalobcovia majú zvýšené výdavky\nspojené so zdravotným stavom, je potrebné prijať ten záver, že celkové pomery žalobcov\nv 1. a 2. rade ako povinných strán sporu k náhrade trov konania preukazujú, že títo môžu\nuhradiť náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, i s prihliadnutím na hodnotu sporu\na výšky trov konania. Naviac žalobkyňa v 1. rade v podanom vyjadrení k odvolaniam\nžalovaných v 1. a 2. rade nepoprela, nespochybnila tvrdenie žalovaného v 1. rade, že časť\nsvojho nehnuteľného majetku previedla na svoju dcéru\nskutočnosť preukazujú aj vyššie uvedené listy vlastníctva pre kat. úz.\n\nv roku 2015, ktorú\na kat. úz.\n\n. Pokiaľ sa jedná o pomery na strane žalovaných v 1. a 2. rade, tí obaja zhodne\nuviedli, že nepriznanie náhrady trov konania by pociťovali vzhľadom na svoje celkové\npomery ako neprimeranú tvrdosť, keďže počas konania, od 31.12.1992 museli vynaložiť\ntrovy konania vo vecnej súvislosti spojené s ich obranou v konaní, potom je potrebné prijať\nzáver, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade podľa\nustanovenia § 257 CSP by bolo neprimerané tvrdé voči žalovaným v 1. a 2. rade a v\nrozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu pnej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.“\n9. Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že krajský súd dospel vo svojom\nuznesení k opačnému záveru ako okresný súd a tento svoj záver nedostatočne odôvodnil.\nV dôsledku toho považuje napadnuté uznesenie za nepresvedčivé a svojvoľné. Krajský súd\npodľa jej názoru vôbec nevzal do úvahy okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu jej práva\nna súde, jej aktivitu v štádiu pred podaním žaloby na súde, skutkové okolnosti veci,\nkeď bola z dôvodu opatrnosti nútená zotrvať na žalobe proti všetkým odporcom, a ani dĺžku\nkonania pred všeobecnými súdmi, ktoré po 21 rokoch rozhodli, resp. „zistili“, že\nsťažovateľkina výzva odporcom bola nekvalifikovaná.\n\n6\n\n10. Sťažovateľka tiež napáda podľa nej svojvoľný záver krajského súdu, ktorý\nv odôvodnení napadnutého uznesenia považuje jej starobný dôchodok vo výške 460 €\nza príjem, ktorý jej umožňuje uhradiť trovy konania odporcom. Podľa názoru sťažovateľky\nvšak v kontraste s odhadovanými trovami konania (vo výške vyše 30 000 €) a jej\nvýdavkami v súvislosti s jej zdravotným stavom tento záver krajského súdu neobstojí.\n11. Sťažovateľka ďalej pred ústavným súdom poukazuje na to, že krajský súd sa\nv napadnutom uznesení odklonil od ustálenej judikatúry, a pritom odkazuje na viaceré\nrozhodnutia\n\nokresných\n\nsúdov\n\na krajských\n\nsúdov,\n\nv ktorých\n\nbol\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk neúspešným reštituentom aplikovaný § 150 Občianskeho súdneho poriadku.\n12. Sťažovateľka zároveň zdôrazňuje, že ju a jej rodinu „už raz ožobráčil totalitný\nštát, ktorý zobral jej rodine všetok majetok, druhý krát ju ožobračuje demokratický štát\nv podobe náhrady trov konania, ktoré sú pre sťažovateľku likvidačné“.\n13. Sťažovateľka napokon namieta, že krajský súd rozhodol napadnutým uznesením\nv senáte, ktorého členmi boli aj sudkyňa JUDr. Adriana Kálmanová a sudca JUDr. Vladimír\nNovotný. Obaja títo sudcovia mali v jej veci rozhodovať aj na prvom stupni, pričom obaja\nkonanie v jej veci zastavili a obe tieto rozhodnutia boli následne zrušené krajským súdom.\nNavyše, sudkyňa JUDr. Adriana Kálmanová mala v konaní pred okresným súdom\nspôsobovať v jej veci prieťahy.\nIII.\nVyjadrenia odporcu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\n14. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril\npredseda krajského súdu prípisom sp. zn. Spr 847/18 zo 14. septembra 2018, v ktorom\nzrekapituloval priebeh konania a uviedol, že „odôvodnenie sťažnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadalo so\nvšetkými okolnosťami majúcimi pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia, z ktorého dôvodu ho nemožno považovať\n\n7\n\nza nepreskúmateľné“. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa tvrdenej zaujatosti dvoch\nčlenov senátu sa nevyjadril. Krajský súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n15. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadrili aj zúčastnené osoby podľa § 33 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n15.1 Spoločnosť Radar s. r. o. uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi ústavnej sťažnosti\na domnieva sa, že k porušeniu práv sťažovateľky nedošlo. Napadnuté uznesenie\nje dostatočne odôvodnené a sťažovateľka nemá v zmysle ústavy a s odkazom na judikatúru\nústavného súdu právo na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom. V prípade aplikácie\n§ 257 Civilného sporového poriadku sú potrebné v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a ústavného súdu výnimočné okolnosti, ktoré však v prípade\nsťažovateľky absentujú. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa\nrozhodovania zaujatými sudcami, keďže sťažovateľkou označení sudcovia nerozhodovali\no meritórnom nároku sťažovateľky, ale o nároku na náhradu trov, teda o nároku odlišnom.\n15.2 Roľnícke družstvo Rumanová k ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedlo,\nže rozhodnutie o nej „ponecháva na úvahe súdu“.\n16. Sťažovateľka vo svojom stanovisku z 29. októbra 2018 uviedla, že sa pridržiava\ndôvodov svojej ústavnej sťažnosti, a tiež, že nesúhlasí s upustením od ústneho\npojednávania. Vo svojom ďalšom vyjadrení z 19. júna 2019 napokon uviedla, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania, a zároveň jej právna zástupkyňa vyčíslila trovy\nprávneho zastúpenia.\n17. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n8\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n20. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 20 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n9\n\n24. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách\nkonania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (I. ÚS 198/07, II. ÚS 272/08).\nObdobne to v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí aj vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu\nz 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93, bod 29).\n26. Z judikatúry ústavného súdu je tiež zrejmé, že rozhodovanie o trovách konania je\nintegrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania (I. ÚS 119/2012, I. ÚS 629/2016,\nI. ÚS 233/2017). V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu\njednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne\npreskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je\ntakým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne\nvybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,\na teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť (IV. ÚS 248/08,\nIII. ÚS 48/2013, II. ÚS 364/2014).\n27. Ústavný súd vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania ďalej judikoval,\nže k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť postupom všeobecného\nsúdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných\nustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty\nsvojvôle, a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom\n\n10\n\no náhrade trov konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (IV. ÚS 348/2011,\nIV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).\n28. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba výnimočne, však neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu\npráv sťažovateľov, ktorí sa v tejto súvislosti na ústavný súd obrátia. Ústavný súd už\nv minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov\no trovách konania, a to napríklad v prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení\nzákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018), ako aj v prípade\nnedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010).\n29. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyplýva, že právo na prístup k súdu nie je absolútne – toto právo podlieha\nobmedzeniam, ktoré však nemôžu tento prístup obmedziť v takej miere, že by zasiahli\nsamotnú podstatu tohto práva (pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Stanev\nproti Bulharsku zo 17. 1. 2012, sťažnosť č. 36760/06, bod 230).\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n30. Ústavný súd skôr, než pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia,\nako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, z vlastnej evidencie zistil, že o (ústavnej)\nsťažnosti sťažovateľky proti meritórnemu rozhodnutiu v jej veci už bolo ústavným súdom\nrozhodnuté nálezom č. k. I. ÚS 169/2014-71 z 28. októbra 2014. Ústavný súd v uvedenom\nkonaní vyslovil, že základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy\na jej právo podľa čl. 6 dohovoru porušené neboli. Predmetom ústavnoprávneho prieskumu\nvo vzťahu k tejto jej ústavnej sťažnosti je teda „iba“ rozhodovanie, resp. rozhodnutie\nvo vzťahu k trovám konania.\n31. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že krajský súd v napadnutom\nuznesení dospel o opačnému právnemu záveru ako okresný súd a túto zmenu právneho\n\n11\n\nnázoru nedostatočným spôsobom odôvodnil. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd nevzal\ndo úvahy okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu jej práva na súde, jej aktivitu v štádiu\npred podaním žaloby na súde, skutkové okolnosti veci, keď bola z dôvodu opatrnosti nútená\nzotrvať na žalobe proti všetkým odporcom, a ani dĺžku konania pred všeobecnými súdmi.\nPodľa jej názoru krajský súd taktiež nedostatočne zohľadnil jej príjem ako starobnej\ndôchodkyne vo vzťahu k odhadovaným trovám konania. Sťažovateľka napokon namieta,\nže krajský súd rozhodol napadnutým uznesením v senáte, ktorého členmi boli aj sudcovia,\nktorí v jej veci rozhodovali v konaní pred okresným súdom.\nV.1 K právnym záverom krajského súdu\n32. Krajský súd dospel v napadnutom uznesení k záveru, že sťažovateľka nebola\nv konaní úspešná, a teda náklady žalovaných vôbec nemuseli vzniknúť. V prípade\nsťažovateľky nemožno podľa názoru krajského súdu vidieť výnimočné okolnosti s ohľadom\nna tzv. sociálny aspekt, „keď z obsahu spisu nevyplýva tá skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2.\nrade nemôžu uhradiť trovy konania žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na ich osobné,\nzdravotné, zárobkové, majetkové pomery, teda nebola preukázaná taká skutočnosť, že\ncelkové pomery žalobcov to neumožňujú“. Sťažovateľka má pravidelný mesačný príjem\n(starobný dôchodok), pravidelný ročný príjem z prenájmu pôdy a výška jej dôchodku\npresahuje minimálnu mzdu. Sťažovateľka taktiež „nespochybnila tvrdenie žalovaného\nv 1. rade, že časť svojho nehnuteľného majetku previedla na svoju dcéru\nv roku 2015“. K otázke dopadu prípadného nepriznania trov konania žalovaným krajský súd\ntiež uviedol, že žalovaní „obaja zhodne uviedli, že nepriznanie náhrady trov konania by\npociťovali vzhľadom na svoje celkové pomery ako neprimeranú tvrdosť, keďže počas\nkonania, od 31.12.1992 museli vynaložiť trovy konania vo vecnej súvislosti spojené s ich\nobranou v konaní“.\n33. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že záver krajského súdu, podľa ktorého\ndôvody hodné osobitného zreteľa nemožno spájať bez ďalšieho len s existenciou,\nresp. aplikáciou reštitučného zákona, nemožno považovať za svojvoľný či arbitrárny.\nÚstavný súd zároveň dopĺňa, že aplikácia reštitučných zákonov v tom-ktorom prípade\n\n12\n\nv spojení s ďalšími konkrétnymi okolnosťami prípadu však môže opodstatniť záver\no potrebe aplikácie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 257 Civilného\nsporového poriadku.\n34. Úlohou krajského súdu po zistení, že v prípade sťažovateľky ide o uplatňovanie\nreštitučného nároku (teda o naprávanie krívd spôsobených minulým režimom na vlastníkoch\npôdy; k tomuto pozri aj sp. zn. III. ÚS 342/2017, tiež uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 247/2009 z 28. septembra 2010), bolo venovať dôkladnú\npozornosť prípadným ďalším konkrétnym okolnostiam daného prípadu, ktoré by mohli\nvo svojom súhrne opodstatniť aplikáciu označených ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (Civilného sporového poriadku) vo veci sťažovateľky.\n35. Ústavný súd podotýka, že vo veci sťažovateľky bolo potrebné (ako to konštatoval\naj okresný súd vo svojich uzneseniach) pripísať dôležitosť okolnostiam, z ktorých vyplýva,\nže sťažovateľka ako navrhovateľka v konaní vo veci samej preukázala odňatie živého\na mŕtveho inventáru svojim právnym predchodcom. V konaní pred všeobecnými súdmi\nale nebola v konečnom dôsledku úspešná preto, lebo nedodržala postup, ktorý zákon\nstanovil pri uplatnení nároku podľa reštitučného zákona.\n36. Ďalšou významnou skutočnosťou pri posudzovaní prípadnej existencie\nvýnimočných okolností v tomto prípade je, že sťažovateľka (aj) v dôsledku správania\nžalovaných nevedela dostatočne určiť, kto je vo vzťahu k jej nárokom povinnou osobu,\na preto žalovala (bola nútená žalovať) všetkých žalovaných.\n37. Rovnako bolo vo veci sťažovateľky potrebné zohľadniť, že k právoplatnému\nmeritórnemu rozhodnutiu okresný súd dospel až po viac ako 20 rokoch a zásadne\noneskorene rozhodol o tom, že predžalobná výzva (!) sťažovateľky adresovaná žalovaným\nnemala všetky náležitosti. Túto skutočnosť samozrejme nemožno pripisovať na úkor\nžalovaných (i keď tu je potrebné zohľadniť okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode\ntohto nálezu), avšak rovnako nemožno dôsledky takéhoto postupu súdu (súdov) ponechať\n\n13\n\niba a výlučne na pleciach sťažovateľky. To platí o to viac v situácii, keď sťažovateľka\npreukázala, že jej právnym predchodcom bol odňatý živý a mŕtvy inventár.\n38. Pokiaľ ide o posudzovanie majetkových pomerov sťažovateľky, krajský súd\ndospel k záveru, že celkové pomery sťažovateľky ako poberateľky starobného dôchodku\nv sume 414,10 eur mesačne a ako spoluvlastníčky ornej pôdy, z prenájmu ktorej mala\npríjem neprekračujúci (ani) hranicu príjmu na podanie daňového priznania, napriek\nzvýšeným výdavkom v súvislosti s jej zdravotným stavom preukazujú, že môže spoločne\nso žalobcom v druhom rade uhradiť trovy konania žalovaným v predpokladanej sume okolo\n30 000 €. Pokiaľ však ide o majetkové pomery žalovaných, u ktorých tak, ako na to\npoukázal okresný súd, ide o fungujúce právnické osoby, krajský súd sa uspokojil s ich\nvyjadrením, že „nepriznanie náhrady trov konania by pociťovali vzhľadom na svoje celkové\npomery ako neprimeranú tvrdosť“.\n39. Takýto postup a z neho vyvodený právny záver krajského súdu v rámci okolností\ndaného prípadu skutočne nemožno označiť inak ako arbitrárny. Dôkladné skúmanie\npomerov sťažovateľky a takáto ich interpretácia v konfrontácii s predpokladanou výškou\ntrov konania a z toho odvodený absolútny nezáujem o podrobnejšie skúmanie pomerov\nžalovaných vyznieva už na prvý pohľad svojvoľne a zaujato.\n40. V tejto súvislosti ústavný súd dáva opätovne do popredia skutočnosť,\nže sťažovateľka v konaní vo veci samej preukázala, že jej právnym predchodcom bol odňatý\nživý a mŕtvy inventár, avšak v konaní nebola v konečnom dôsledku úspešná preto,\nlebo nedodržala postup, ktorý zákon stanovil pri uplatnení nároku podľa reštitučného\nzákona.\n41. Krajský súd napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, ktoré mu museli byť\nzo spisu dobre známe, dospel bez ich náležitého zohľadnenia a zhodnotenia k záveru\no neexistencii výnimočných okolností, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 150 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, resp. § 257 Civilného sporového poriadku. Ústavný súd\nv tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že z ústavy ani dohovoru nevyplýva právo\n\n14\n\nna nepriznanie náhrady trov konania druhej strane. Ak však takáto možnosť vyplýva\nzo zákona a dotknutá osoba sa jej využitia pred všeobecným súdom odôvodnene domáha,\ntento musí o nej náležitým a nearbitrárnym spôsobom rozhodnúť. To sa podľa názoru\nústavného súdu v tomto prípade nestalo.\n42. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením,\nako i postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.2 K (ne)zaujatosti sudcov\n43. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti taktiež tvrdí, že v jej veci rozhodovali\nzaujatí sudcovia, keďže dvaja z nich rozhodovali v jej veci na prvom stupni, konanie\nzastavili a nimi prijaté rozhodnutia boli následne krajským súdom zrušené.\n44. V zmysle § 49 ods. 2 Civilného sporového poriadku vylúčený je i sudca, ktorý\nprejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\n45. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je\nintegrálnou súčasťou súdneho konania ako celku (I. ÚS 119/2012, I. ÚS 629/2016).\nKonanie o trovách konania, aj keď sa o nich rozhoduje samostatne, je potrebné považovať\nza pokračovanie vecného súdneho sporu, a teda ako súčasť „rozhodovania o... občianskych\nprávach a záväzkoch“ (už citovaný Robins, bod 29).\n46. Na účely čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 až § 53 Civilného sporového\nporiadku pod vylúčeným sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený\nna základe rozhodnutia súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý\nvylúčeným mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo\nk účastníkom konania, alebo k ich zástupcom (m. m. IV. ÚS 26/04).\n\n15\n\n47. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľkou označení sudcovia\nJUDr. Adriana Kálmanová a JUDr. Vladimír Novotný skutočne prejednávali jej vec\nv konaní pred okresným súdom. Sudca JUDr. Vladimír Novotný konanie vo veci\nsťažovateľky uznesením č. k. 11 Nc 1519/93-37 zo 17. marca 1997 zastavil. Označené\nuznesenie okresného súdu bolo následne krajským súdom zrušené. Sudkyňa JUDr. Adriana\nKálmanová konanie vo veci sťažovateľky zastavila uznesením č. k. 11 Nc 1519/93-140\nz 28. mája 2001. Aj toto uznesenie bolo následne krajským súdom zrušené.\n48. Uvedené skutočnosti samy osebe postačujú na konštatovanie, že v konaní\npred krajským súdom reálne neboli naplnené štandardy nezávislého a nestranného súdu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnutým uznesením, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, preto tiež došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z tohto\ndôvodu.\nV.3 K namietanému porušeniu čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\n49. Sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti síce nešpecifikuje, pod ktorý\nodsek čl. 20 ústavy spadá základné právo, ktorého porušenie pred ústavným súdom namieta,\nz obsahu jej ústavnej sťažnosti, ako i zo slovnej formulácie petitu je však ústavnému súdu\nzrejmé, že ide o čl. 20 ods. 1 ústavy.\n50. Na základe už uvedených konštatovaní ústavného súdu (pozri časť k právnym\nzáverom krajského súdu i k zaujatosti jeho sudcov v bodoch V.1 a V.2 tohto odôvodnenia)\nje možné bez podrobnejšej ústavnoprávnej analýzy konštatovať, že napadnutým uznesením,\nako i postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo tiež k porušeniu základného práva\nsťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a jej práva pokojne užívať majetok\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n16\n\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n51. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)\ndospel k záveru, že napadnutým uznesením, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n52. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n53. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n54. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n17\n\n55. Podľa § 134 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n56. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy a dohovoru\nv petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n57. Ústavný súd s odkazom na uvedené zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n58. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n59. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n60. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n61. Sťažovateľka sa pred ústavným súdom domáha priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 30 000 eur. K tomuto sťažovateľka uviedla,\nže napadnuté uznesenie, ktoré bolo vydané po 25 rokoch od podania jej návrhu,\njej spôsobilo krivdu, s ktorou sa iba ťažko psychicky vyrovnávala. Sťažovateľka\nzdôrazňuje, že sa nemôže vyrovnať „so skutočnosťou, že majetok, o ktorý bola jej rodina\n\n18\n\nobratá, už nikdy neuvidí, ale aj s tým, že subjektom ktorí na jej majetku zbohatli, musí ona\nešte platiť peniaze“.\n62. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 313/2012).\n63. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného\n\nzadosťučinenia,\n\na to\n\ns ohľadom\n\nna\n\nokolnosti\n\ntohto\n\nprípadu,\n\nako aj na odôvodnenie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k návrhu na priznanie finančného\nzadosťučinenia. K tomuto ústavný súd na druhej strane uvádza, že finančné zadosťučinenie\nnemá slúžiť na možnú náhradu trov konania pred všeobecnými súdmi, ale na dovŕšenie\nochrany\n\nporušeného\n\nzákladného\n\npráva.\n\nV prípade\n\nsťažovateľky\n\nteda\n\nide\n\no kompenzáciu nemateriálnej ujmy, ktorú utrpela v dôsledku vydania napadnutého\nuznesenia.\n64. Zohľadniac všetky okolnosti s prihliadnutím aj na predmet ústavnej sťažnosti,\nústavný súd rozhodol, že sťažovateľke priznáva ako primerané finančné zadosťučinenie\nsumu 1 000 €, ktorú je jej krajský súd v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npovinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti\ntohto nálezu).\nVI.3 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n65. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.\n66. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n19\n\n67. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za poskytnuté úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s príslušnými\nustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to konkrétne za dva úkony vykonané v roku 2018\n(prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti), a to\nza každý úkon vo výške 153,50 €, t. j. spolu v sume 307 €, čo spolu s režijným paušálom\nvo výške dvakrát po 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 325,42 € (bod 4\nvýrokovej časti tohto nálezu).\n68. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\nkrajského súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné\npre rozhodnutie ústavného súdu.\n69. Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu\n(§ 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n70. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2019\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "vykonateľnosť-odklad", "trovy konania-náklady konania", "reštitúcia", "sudca-nestrannosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/290/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:8a2fd264-92e7-427a-aafa-06463d9efb3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.233.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.233.2017.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:fe531368-f1c7-4a35-9234-0db1cabf0824", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe531368-f1c7-4a35-9234-0db1cabf0824"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "352a7bba-9cfb-4bc3-9018-9f8a14d08afe:5f22a2c9-5b3b-44e3-9fef-7553c0e1c60b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012897506.1", "spisova_znacka": "8Co/340/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/340/2012 z 22. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012897506.1"}], "citovane_v": []}