{"guid": "ussr:a8501edb-d492-4cd6-bba8-30d6abba95a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2019 z 24. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 43/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8501edb-d492-4cd6-bba8-30d6abba95a5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 43/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sovietskych\nhrdinov 200/33, Svidník, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 63/2016 z 29. júna 2017,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník,\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžf 63/2016 z 29. júna 2017 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.\n4 S 37/2015 zo 7. apríla 2016 zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1087212/2015 z 3. júla 2015\nv spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 16608/2015 zo 6. marca 2015, ktorými\nbol sťažovateľovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) určený rozdiel dane v sume 5 258,54 €\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 a zároveň mu bola\nvyrubená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 €. Najvyšší súd\n(napadnutým) rozsudkom sp. zn. 5 Sžf 63/2016 z 29. júna 2017 na základe odvolania\nsťažovateľa označený rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa druhej\nvety § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:\n«V písomnej žalobe zo dňa 17. 09. 2015 sme namietali zákonnosť postupu správnych\norgánov (Daňového úradu Prešov a Finančného riaditeľstva SR) pri výkone daňovej\nkontroly a v následnom daňovom konaní. Zdôraznili sme, že rozhodnutie o prerušení\ndaňovej kontroly č. 9711401/5/1386543/2013/Med zo dňa 12. 04. 2013 je zaťažené\nneodstrániteľnou vadou zákonnosti a nemožno ho považovať za zákonné, pretože\nneobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v § 61 ods. 3 Daňového poriadku, a to neuvedenie\ndňa, od ktorého je kontrola prerušená.\n\n2\n\n... Rozhodnutie, ktoré neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v zákone, nemožno\npovažovať za zákonné a nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik zákonných\nprávnych skutočností. Ak by daňová kontrola bola prerušená zákonným spôsobom, t. j.\nrozhodnutie o jej prerušení by bolo vyhotovené v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 a § 63\nods. 3 a 5 Daňového poriadku, bola by mala za následok účinky uvedené v § 61 ods. 5\nDaňového poriadku - lehota na vykonanie daňovej kontroly by neplynula. Keďže predmetné\nrozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nebolo vyhotovené zákonným spôsobom [vo\nvýroku rozhodnutia absentuje deň, od ktorého je kontrola prerušená - porušenie § 61 ods. 3\nDaňového poriadku, a tiež vo výroku rozhodnutia absentujú údaje podľa § 63 ods. 3\npísm. c) Daňového poriadku - porušenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku], nemá za\nnásledok neplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.\nSkutočnosť, že samotné Finančné riaditeľstvo SR považuje absenciu vyššie\ncitovaných údajov vo výroku rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly za tak závažné\npochybenie prvostupňového správneho orgánu pri správe daní [§ 2 písm. a) Daňového\nporiadku], že napĺňa znaky opodstatnenia zrušenia takéhoto rozhodnutia, preukazujú aj\nniektoré rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR. ktoré pripájame v prílohe.\nV prílohe tiež pripájame rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 S/29/2016 zo\ndňa 22. 03. 2017, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR\no určení rozdielu dane z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly, pričom k tomuto nedodržaniu lehoty došlo podľa súdu z dôvodu nezákonného\nvyhotovenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. Finančné riaditeľstvo SR\nakceptovalo odôvodnenie predmetného rozsudku a proti nemu nepodalo kasačnú sťažnosť.\nK vyššie uvedenej právnej argumentácii sťažovateľa sa krajský súd vyjadril tak, že\nv rozsudku sp. zn. 4 S/37/2015 zo dňa 07. 04. 2016 uviedol, že „absencia dátumu nemala\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia, resp. následného postupu správcu dane“ a že „túto údajnú\nnezákonnosť rozhodnutia mal žalobca možnosť namietať v rámci podaného opravného\nprostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane z pridanej\nhodnoty.“\nKeďže takéto odôvodnenie rozsudku nepovažoval sťažovateľ za zákonné, resp.\npovažoval ho za vyhotovené v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p., podal proti tomuto rozsudku\nKrajského súdu odvolanie zo dňa 13. 06. 2016...\n\n3\n\n... Z ustálenej judikatúry ústavného súdu je nám ako sťažovateľovi známe, že\nv prípadoch, v ktorých sa chce súd odchýliť od predošlého práv neho názoru, či už\nuvedeného v rozhodnutí nižšieho súdu alebo od ustálenej judikatúry, je jeho obligatórnou\npovinnosťou uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon. Pravidlo, že kto sa\nchce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť\ndostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo\nzákladných pravidiel racionálnej právnej argumentácie. Z rozhodnutia sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku nám nie je vôbec známe, s akými metódami právneho výkladu\nodvolací súd pracoval, keď v bode 51. uviedol, že „neuvedenia dňa, od ktorého je kontrola\nprerušená, nie je možné s prihliadnutím na právnu úpravu prerušenia daňového konania\ntúto námietku považovať za majúcu za následok nezákonnosť predmetného daňového\nkonania a teda dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a správcu\ndane“ a aké úvahy ho viedli k tomu, že v bode 57 uviedol, že „bola dodržaná zákonná\nlehota daňovej kontroly.“ Veď ako mohla byť zákonná lehota na vykonanie daňovej\nkontroly dodržaná, keď rozhodnutie o jej prerušení nebolo vyhotovené v súlade so zákonom\na z toho dôvodu nemalo za následok neplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.\nPodľa nášho názoru sa Najvyšší súd SR odmietol zaoberať právnou argumentáciou, ktorú\nsme použili na podporu našich námietok uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu\nprvostupňového súdu a takýto postup najvyššieho súdu považujeme za svojvoľný,\narbitrárny, ktorý je v rozpore s ustanovením § 157 Občianskeho súdneho poriadku a § 139\nSprávneho súdneho poriadku.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä nedostatočným odôvodnením\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/63/2016 holo porušené základné právo\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n4\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 29. júna 2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžf/63/2016\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júna 2017 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Sžf/63/2016 zrušuje a vec mu v račia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns ustálenou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n\n6\n\nV posudzovanej veci sťažovateľ (v podstate) namieta, že najvyšší súd sa\nv napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s jeho výhradou týkajúcou\nsa (ním tvrdenej) nezákonnosti rozhodnutia daňového úradu o prerušení daňovej kontroly,\nv dôsledku ktorej (podľa sťažovateľa) došlo v jeho veci k uplynutiu zákonom ustanovenej\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly ešte pred jej ukončením.\nÚstavný súd v kontexte námietok sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za\nnásledok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku k označenej výhrade sťažovateľa najmä\nuviedol:\n„Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že\nrozhodnutie správcu dane č. 9711401/5/1386543/2013 z 12. 04. 2013 neobsahovalo\npodstatnú náležitosť uvedenú v ustanovení § 61 ods. 3 Daňového poriadku t. j. neuvedenia\ndňa, od ktorého je kontrola prerušená, nie je možné s prihliadnutím na právnu úpravu\nprerušenia daňového konania túto námietku považovať za majúcu za následok nezákonnosť\npredmetného daňového konania a teda dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného a správcu dane.\n... Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným\nv rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo\nrozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami,\nv prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť\nskorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\nPodľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní\nz vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre\n\n7\n\nktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie\nv daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\nPodľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa\ntohto zákona neplynú.\nSprávca dane vydal rozhodnutie č. 9711401/5/1386543/2013/Med z 12. 04. 2013\no prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. I Daňového poriadku z dôvodu, že začalo\nkonanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t. j. do získania výsledkov\nz medzinárodnej výmeny informácií. Rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu\n19. 04. 2013 a žalobca ho prevzal 24. 04. 2013. Listom zo 17. 12. 2013 správca dane\noznámil žalobcovi, že 06. 12. 2013 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola\nprerušená a daňová kontrola pokračuje. Toto oznámenie žalobca prevzal 19. 12. 2013.\n57. V danom prípade najvyšší súd skúmal, či mohlo mať neuvedenie dňa, od ktorého\nbola daňová kontrola prerušená, za následok ujmu na právach žalobcu v daňovom konaní.\nNapriek tomu, že neuvedenie dňa, od ktorého je daňová kontrola prerušená v rozhodnutí\no prerušení daňového konania znamená pochybenie zo strany správneho orgánu, podľa\nnajvyššieho súdu z dôvodu, že bola dodržaná zákonná lehota daňovej kontroly nemožno\npovažovať dané pochybenie za vadu majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia\ndaňového orgánu. Ustanovenie druhej vety § 61 ods. 3 Daňového poriadku uvádza, že\ndaňového konanie sa prerušuje dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom\ntento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú\nprepravu. V predmetnom prípade bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu 19. 04.\n2013, t. j. daňové konanie nemohlo byť prerušené skôr, než od tejto skutočnosti, určujúcej\nv danom prípade deň, kedy bola daňová kontrola prerušená. V daňovej kontrole správca\ndane pokračoval 06. 12. 2013.\nSprávca dane začal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty 10. 01. 2013 na\nzáklade Oznámenia o daňovej kontrole č. 9711401/5/3838467/2012 z 28. 12. 2012\nu žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňová kontrola bola v zmysle § 46 ods. 9\npísm. a/ Daňového poriadku ukončená doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly\nč. 9711401/5/982289/2014/Med zo 14. 03. 2014, ktorý žalobca prevzal spolu s výzvou na\nvyjadrenia sa ku kontrolným zisteniam 01. 04. 2014. Počítajúc od 10. 01. 2013, v prípade\nnepretržitého trvania daňovej kontroly by ročná lehota na jej vykonanie mala uplynúť dňa\n\n8\n\n10. 01. 2014. Vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly na obdobie 232 dní, posledný deň\nna ukončenie daňovej kontroly sa v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 a 4 a ustanovením\n§ 27 ods. 3 Daňového poriadku posunul na 30. 08. 2014. Nakoľko pripadol tento deň na\nsobotu, v zmysle § 27 ods. 4 Daňového poriadku bol posledným dňom lehoty je najbližší\nnasledujúci pracovný deň. t. j. 02. 09. 2014.\nNa základe uvedeného najvyšší súd zaujal záver, že vzhľadom na to, že daňová\nkontrola neprekročila zákonom povolenú maximálnu dĺžku pochybenie daňového orgánu\nnemalo za následok porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu v daňovom konaní,\npreto nezakladá dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie dospel\nk záveru,\n\nže\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnevykazuje\n\nznaky\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Vychádzajúc predovšetkým z odôvodnenia\noznačeného rozhodnutia, ktorého relevantné časti už boli citované, ústavný súd konštatuje,\nže právne závery najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, týkajúce sa sťažovateľom\nnamietaných skutočností, nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali zmysel a účel vo\nveci aplikovaných právnych noriem. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku podľa názoru\nústavného súdu dal náležitú odpoveď na odvolacie námietky sťažovateľa a ústavne\nakceptovateľným spôsobom objasnil, prečo považoval rozhodnutie prvostupňového\nkrajského súdu v jeho veci za zákonné a vecne správne.\nZ citovaného vyplýva, že pre posúdenie námietok sťažovateľa je kľúčové, či najvyšší\nsúd ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval § 61 ods. 3 daňového\nporiadku, podľa ktorého konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení\nkonania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, keď bolo rozhodnutie odovzdané na\npoštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania\nrozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho\ndoručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\nZ napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že najvyšší súd sťažovateľom namietané\nrozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly napriek pochybeniu spočívajúcemu\n\n9\n\nv neuvedení konkrétneho dňa počiatku prerušenia považoval za zákonné a nemajúce vplyv\nna práva sťažovateľa ako účastníka daňového konania. Podľa najvyššieho súdu daňová\nkontrola vo veci sťažovateľa začatá 10. januára 2013 bola prerušená odo dňa odovzdania\nrozhodnutia správcu dane o prerušení kontroly na poštovú prepravu (19. apríla 2013),\npokračovala od 6. decembra 2013, keď pominuli dôvody jej prerušenia, a bola ukončená\ndoručením protokolu o výsledku daňovej kontroly 1. apríla 2014, teda v rámci zákonom\nustanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (tá v dôsledku prerušenia\nkontroly na obdobie 232 dní trvala do 2. septembra 2014, pozn.).\nUvedený právny záver najvyššieho súdu týkajúci sa začiatku prerušenia predmetnej\ndaňovej kontroly podľa názoru ústavného súdu vychádza z ústavne udržateľného výkladu\na aplikácie ustanovenia § 61 ods. 3 daňového poriadku (v spojení s § 46 ods. 1 daňového\nporiadku), z ktorého vyplýva, že k prerušeniu daňového konania môže dôjsť najskôr v deň\nodovzdania rozhodnutia o prerušení konania na poštovú prepravu (resp. v deň jeho\nodoslania elektronickými prostriedkami alebo v deň jeho doručenia zamestnancami správcu\ndane, čo však nebol prípad sťažovateľa). Označené ustanovenie daňového poriadku teda\numožňuje jednoznačne určiť deň začiatku prerušenia daňového konania, resp. daňovej\nkontroly, bez ohľadu na to, či správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol konkrétny\ndátum, od ktorého má byť konanie prerušené.\nV nadväznosti na už uvedené vo vzťahu ku skutočnosti, že sťažovateľ\nv posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že obsahom\noznačených práv nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka (resp. strany) súdneho konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so\nzákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako\nzákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod\nzasahovať do postupu a rozhodnutí všeobecných súdov, nahrádzať ich svojimi vlastnými,\na tak vyslovovať porušenia základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n\n10\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu v kontexte sťažovateľom uplatnených výhrad\nnevykazuje z ústavného hľadiska také relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia v sťažnosti označených práv\nsťažovateľa. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného záveru ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k namietanému\nporušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru existuje aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenej spočívajúci v tom, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (pozri najmä rozsudok Veľkej komory vo veci Jussila proti Fínsku z 23. 11. 2006,\nsťažnosť č. 73053/01, bod 45; rozsudok Veľkej komory vo veci Ferrazzini proti Taliansku\nz 12. 7. 2001, č. 447/98, body 24 ‒ 31) daňové spory nespadajú do pôsobnosti čl. 6\ndohovoru, a to napriek finančným dôsledkom na situáciu daňových subjektov.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "lehota-zákonná", "daň-daňové konanie", "konanie-prerušenie", "daň-z pridanej hodnoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3daa21ea-8669-42c1-b87c-0bb5f42eab56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2"}]}