{"guid": "ussr:dea9b0bd-df5e-45aa-9bba-c5af912f02e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2019 z 10. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 4/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dea9b0bd-df5e-45aa-9bba-c5af912f02e5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 4/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov\nMiroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, t. č.\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Juristi, s. r. o., Popradská 66, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Pavol Gombos, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2\na 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Tost 42/2018 z 24. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n17. decembra 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tost 42/2018 z 24. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obvinený z pokračujúceho\nzločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nv jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 a 3 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona. Sťažovateľ bol vzatý\ndo väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej\nlen „špecializovaný súd“) sp. zn. 2 Tp 13/2018 zo 7. apríla 2018 podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Väzba sťažovateľa začala plynúť 5. apríla 2018 o 7.00 h.\nSťažovateľ podal 2. júla 2018 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.\nŠpecializovaný súd uznesením sp. zn. 2 Tp 13/2018 z 15. októbra 2018 (ďalej len\n„uznesenie špecializovaného súdu“) rozhodol vo vzťahu k sťažovateľovi tak, že podľa § 79\nods. 3 Trestného poriadku zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, podľa\n§ 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného poriadku neprijal ponuku prevzatia záruky za ďalšie\nsprávanie sťažovateľa\n\n, podľa § 80 ods. 1\n\npísm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka\nnenahradil.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu špecializovaného súdu sťažnosť, ktorá bola\nnapadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že vo vzťahu k jeho osobe neexistuje\ndôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, resp. že takýto dôvod\nje nedostatočne odôvodnený. K tomuto uvádza: „... doposiaľ je väzobné stíhaný vyše\n7 mesiacov, žiadosť o prepustenie z väzby podával 2 krát, pričom doposiaľ ani v jednom\nrozhodnutí všeobecných súdov nie je konkretizované z akého konkrétneho dôvodu\n\n2\n\nje väzobné stíhaný, respektíve v čom OČTK a všeobecné súdy vidia hrozbu z pokračovania\nv trestnej činnosti.\nObvinenie sa týka naposledy činnosti, ktorá síce podľa OČTK má pokračovací\ncharakter avšak naposledy sa týka septembra 2017. OČTK ako aj sudca pre prípravné\nkonanie používajú pre svoje rozhodnutia to isté bližšie nekonkretizované odôvodnenie\n(jedná sa o dlhodobo páchanú trestnú činnosť vyznačujúcu sa vysokým stupňom\nsofistikovanosti, činnosť páchaná dlhodobo a organizovane, plánovité a pod...). Sťažovateľ\nuvádza, že takéto odôvodnenie je nepostačujúce, nedostatočne odôvodnené, všeobecné,\nhodiace sa na akékoľvek iný obdobný prípad, porušujúce základné právo sťažovateľa\nna osobnú slobodu.“\nK uvedenému dopĺňa, že tvrdenie, že mal byť „mozgom“ celej operácie,\nnepredstavuje relevantný väzobný dôvod podľa Trestného poriadku. Navyše, dôvodnosť\njeho trestného stíhania sa vykonanými dôkazmi neprehĺbila, ale oslabila.\nSťažovateľ ďalej tvrdí, že najvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil vo vzťahu\nk jeho osobe väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, avšak\nsťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nTaktiež namieta, že špecializovaný súd sa venoval skutočnostiam, ktoré sú predpokladom\nvznesenia obvinenia, nie však naplnenia označeného väzobného dôvodu.\nSťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že ostatní spoluobvinení (\na\n\n) boli z väzby prepustení na slobodu, keď v ich prípade bola väzba\n\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nahradená dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nSťažovateľ napokon namieta, že «OČTK účelovo vzniesli samostatne obvinenia,\nčo malo za následok vedenie dvoch samostatných konaní pod dvoma samostatnými\nspisovými značkami, aby „na oko“ zintenzívnil (umelo navýšeným počtom obvinení\ndôvodnosť pokračovacej väzby», pričom „nadobúda dojem, že OČTK nevykonávajú dôkazy\n\n3\n\nv súlade so zásadami trestného konania kedy majú vykonávať dôkazy nie len v neprospech\nobvineného ale rovnako tak aj v prospech obvineného“.\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR uznesením 5 Tost 42/2018 z 24 októbra 2018 porušil základné\nprávo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky.\n2. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 Tost 42/2018 z 24 októbra 2018 sa zrušuje.\nsa s okamžitou platnosťou prepúšťa na slobodu.\n3.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nZa dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba v zmysle judikatúry\n(napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne okolnosti\nprípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto\npochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili, alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu\nna jeho ústavou zaručených právach.\n\n5\n\nK dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, teda\npatrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávne intenzita namietaných pochybení\nči nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 460/2010).\nÚstavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc\nna rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní\npred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej\nslobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\nKaždé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade\ns konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec\npozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana\njednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, I. ÚS 177/03, I. ÚS 115/07).\nZákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy odkazuje na zákon, a preto pri\nposudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy\nzákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného\nporušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00).\nZ čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom\nporiadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody\n(II. ÚS 55/98, II. ÚS 315/06).\nZ judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 38/01, IV. ÚS 207/07, III. ÚS 115/08) ďalej\nvyplýva, že obsahom základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je aj oprávnenie trestne\nstíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti\nväzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom\nak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli\ntakéto rozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe.\n\n6\n\nObvinený môže byť do väzby vzatý a v nej držaný len z tých zákonných dôvodov,\nktoré sú uvedené vo výrokoch súdnych rozhodnutí (III. ÚS 77/05, I. ÚS 92/08).\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 141/04, III. ÚS 417/2011), ktorá\nkorešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, vyplýva, že v prípade\nrozhodovania o vzatí do väzby musia byť splnené tieto podmienky: po formálnej stránke\nmusí existovať uznesenie o vznesení obvinenia, po materiálnej stránke musia existovať\nskutočnosti osvedčujúce kvalifikované podozrenie, že sa obvinený trestného činu, ktorý\nsa mu v uznesení o vznesení obvinenia kladie za vinu, dopustil. Napokon musí existovať\nniektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku.\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem\niného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej\nslobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého\nkonania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom\nje právo\n\núčastníka\n\nkonania\n\nna\n\ntaké\n\nodôvodnenie\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia,\n\nktoré\n\npreskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, II. ÚS 64/2017).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (IV. ÚS 176/05,\nI. ÚS 241/07, I. ÚS 296/2010), v ktorej vyslovil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i druhostupňového), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces,\nv tomto prípade v konaní o osobnej slobode (obdobne III. ÚS 209/04, III. ÚS 160/2017).\n\n7\n\nZohľadňujúc uvedené východiská a sťažovateľom prezentované námietky ústavný\nsúd preskúmal napadnuté uznesenie, pričom pri hodnotení napadnutého uznesenia\nvychádzal z ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09). Ústavný súd vo svojej judikatúre, a to aj vo vzťahu k väzobným veciam\n(IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08, IV. ÚS 314/08, III. ÚS 461/2015), uvádza, že odôvodnenie\nuznesenia druhostupňového súdu odkazujúce na predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci\nmožno považovať síce za krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu\nodôvodnenia.\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy napadnutým uznesením, čo odôvodňuje tým, že najvyšší súd\nnedostatočným spôsobom odôvodnil existenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku (i), že dôvodnosť jeho trestného stíhania sa vykonanými\ndôkazmi neprehĺbila, ale oslabila (ii), že najvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil\nvo vzťahu k jeho osobe väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\navšak sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku (iii), že ostatní spoluobvinení boli z väzby prepustení na slobodu (iv) a že orgány\nčinné v trestnom konaní účelovo vzniesli samostatné obvinenie s cieľom umelo podporovať\nobavu z pokračovania v trestnej činnosti (v).\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že najvyšší súd nedostatočným spôsobom odôvodnil\nexistenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (i), ústavný\nsúd poukazuje na to, že najvyšší súd sa pri preskúmavaní sťažnosti sťažovateľa\n„plne stotožnil“ s obsahom odôvodnenia uznesenia špecializovaného súdu, ktorý\nk existencii označeného väzobného dôvodu u sťažovateľa uviedol: «Pokiaľ ide o obavu\nz pokračovania v trestnej činnosti, možno aj v rámci tohto rozhodnutia konštatovať, že ide\npriam o učebnicový príklad situácie, kedy obava z prípadného pokračovania v páchaní\n\n8\n\nprotiprávnych konaní nie je len všeobecnou a vždy prítomnou hypotézou u podozrivých\nosôb, ale faktom, ktorý už bol preukázaný a teda z tohto pohľadu konkrétnou skutočnosťou,\no ktorej hovorí zákon. Keďže obsah účtovných dokladov a ich existenciu nepopiera žiadna\nz obvinených osôb, nemôže byť sporu ani o tom, že podozrivé obchodné operácie\n(s podnikateľskými subjektmi\n\na\n\n)\n\npokračovali aj po tom, čo bolo vznesené obvinenie súvisiace s predchádzajúcimi\ndodávateľskými firmami. Vznik takejto situácie je potom v podstate potvrdením toho,\nže obvinení naďalej pokračujú v konaniach, ktoré zakladá reálne podozrenie z fingovania\nobchodno-právnych vzťahov. Nemôže byť sporu ani o tom, že pokiaľ obvinený sú fakticky\nmajetkovo prepojení s podozrivými podnikateľskými subjektmi, za danej situácie naozaj\nexistuje obava, že môžu pokračovať v konaniach, ktoré sa predbežne považujú\nza protiprávne.\nV rámci prvého väzobného rozhodnutia vo veci bolo konštatované, že minimálne\ndvaja z obvinených deklarovali ochotu zbaviť sa svojich funkcií v podozrivých\npodnikateľských subjektoch. Samozrejme, ak by takýto krok učinili, razantnosť existencie\ndôvodov väzby súvisiacej s eventualitou pokračovania v páchaní trestnej činnosti sa znižuje\na v takomto prípade nie je vylúčené, že situáciu je možné posúdiť nanovo.\nTu treba však opätovne uviesť i to, že samotné rezignovanie na vedúce funkcie\nv podozrivých podnikateľských subjektoch (v rámci možností daných obvineným možno\nkonštatovať, že k nemu už došlo) samo o sebe nemusí znamenať vymiznutie väzobného\ndôvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Aj v takomto prípade posúdenie\nsituácie by záviselo od posúdenia všetkých súvisiacich okolností – napr. aj posúdenia toho,\ns kým podozrivé podnikateľské subjekty naďalej obchodujú a ako si uplatňujú odpočty dane,\nprípadne nadmerné odpočty v súčasnej dobe (nič také sudcovi pre prípravné konanie\npredložené nebolo).\nV prechádzajúcich návrhoch na prepustenie z väzby bolo uvedené, že obvinený\nsa vzdal funkcie členstva predstavenstva spoločnosti\n, obvinená\n\nsa vzdala funkcie konateľky\n\nv spoločnosti\n\na obvinený\n\nkonateľa v spoločnosti\n\nsa vzdal funkcie\nso sídlom v\n\nSudca\n\npre prípravné konanie vtedy z výpisov obchodného registra a z obhajobou predložených\n\n9\n\nmateriálov zistil, že obvinení sa vskutku snažia o prerušenie možností formálneho\novplyvňovania chodu podnikateľských subjektov, v portfóliu ktorých mala byť vykonávaná\ntrestná činnosť. Táto okolnosť zoslabuje akčné možnosti obvinených v súvislosti s riadením\nfiriem, neznamená však zánik takýchto možností.\nAj v súčasnom štádiu trestného stíhania nie je totiž možné nevidieť (a opäť\nskonštatovať) už spomenuté pokračovanie v podozrivom konaní aj po vznesení obvinenia\na ani to, že v tomto prípade ide o tzv. rodinné firmy, kde reálna tvorba zisku\n„ide do vrecák“ rodiny\n\na len jej členovia sú tí, ktorí majú z obchodovania\n\nzisky (v prípade ostatných osôb uvedených ako spoločníkov alebo členov predstavenstva\nide viac či menej len o osoby „pro forma“). Za takejto situácie pri objasnení si vzťahov\nnových konateľov (nejde o majetkovo zainteresované osoby) existuje reálna možnosť\nzachovania modusu operandi činnosti podnikateľských subjektov, ktorý zjavne javí známky\nprotiprávnosti aj pri zmene formálnej štruktúry jednotlivých obchodných spoločností.»\nÚstavný súd konštatuje, že špecializovaným súdom prezentované závery k existencii\nväzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, s ktorými sa najvyšší súd\nv plnej miere stotožnil, možno z ústavnoprávneho pohľadu považovať za relevantné\na dostatočné. Nemožno naopak súhlasiť s námietkou sťažovateľa, ktorý tvrdí, že najvyšší\nsúd vôbec neodôvodnil existenciu označeného väzobného dôvodu. Ako už bolo\nkonštatované, najvyšší súd sa v plnej miere stotožnil so závermi vyjadrenými v uznesení\nšpecializovaného súdu, ktoré sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil\n(a to či už v konaní pred najvyšším súdom, alebo v konaní o jeho sťažnosti podľa čl. 127\nústavy pre ústavným súdom).\nRovnako nemožno akceptovať ani (všeobecnú) námietku sťažovateľa, že dôvodnosť\njeho trestného stíhania sa vykonanými dôkazmi neprehĺbila, ale skôr oslabila (ii).\nZ odôvodnenia uznesenia špecializovaného súdu, s ktorého dôvodmi sa najvyšší súd plne\nstotožnil, totiž vyplýva, že „[ž]iaden z novo vykonaných dôkazov... neoslabuje dôvodnosť\npodozrení, pričom túto dôvodnosť nezoslabuje – naopak zosilňuje i obsah jedného\nz posledne spracovaných zväzkov č. 18 (ide takisto o dôkazy a materiál získaný\na spracovaný po vzatí obvinených do väzby)“, pričom ide okrem iného aj o „protokol\n\n10\n\nz daňovej kontroly zo dňa 03. 08. 2017 týkajúci sa\n\n, v rámci\n\nktorého je nateraz dôveryhodným spôsobom na desiatkach strán vysvetlený postoj daňového\norgánu, v rámci ktorého tento konštatuje viaceré rozdiely medzi daňovými priznaniami\ndaňového subjektu a výslednými vzťahmi k štátnemu rozpočtu určenými po kontrole“.\nPrávne závery najvyššieho súdu preto vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa taktiež\nobstoja, a to predovšetkým v situácii, keď tento sám v konaní pred ústavným súdom\nnepoukázal na žiadne dôkazy alebo skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že dôvodnosť jeho\ntrestného stíhania sa vykonanými dôkazmi oslabila.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že najvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil\nvo vzťahu k jeho osobe väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\npričom on sám bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n(iii), ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia tohto uznesenia k prvej sťažovateľovej\nnámietke vyplýva, že najvyšší súd sa existenciou väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa náležitým spôsobom zaoberal. Na uvedenom\nnemení nič ani skutočnosť, že najvyšší súd v jednom bode odôvodnenia napadnutého\nuznesenia (strana 9 ods. 3) uviedol, že „[s]tále hrozí dôvodná obava, že v prípade jeho\nprepustenia na slobodu by bolo zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu\ntrestného konania, ktorý spočíva najmä v náležitom zistení trestného činu a spravodlivom\npotrestaní jeho páchateľa (§ 1 ods. 1 Tr. por.)“.\nSťažovateľ ďalej pred ústavným súdom namieta, že ďalší spoluobvinení boli z väzby\nprepustení na slobodu (iv). Ústavný súd konštatuje, že uvedené samo osebe ešte neznamená,\nže sám sťažovateľ je vo väzbe držaný nezákonne, resp. v rozpore s ústavou. Aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Shcheglyuk proti Rusku\nzo 14. 12. 2006, sťažnosť č. 7649/02, bod 45) vyplýva, že opodstatnenosť ďalšieho trvania\nväzby je potrebné skúmať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu\na taktiež vzhľadom na jednotlivé osoby, aj keď by išlo o páchateľov jedného a toho istého\ntrestného činu. Špecializovaný súd i najvyšší súd zhodne poukázali na to, že sťažovateľ\n«je podozrivý, že v budovaní vyššie popísanej schémy bol „mozgom“ celej operácie\na z tohto pohľadu sa možno predbežne domnievať, že jeho zaangažovanosť do veci\n\n11\n\nje výrazne vyššia než u ostatných spoluobvinených». Takýto právny záver v okolnostiach\ntrestnej veci sťažovateľa, v ktorej mala štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vzniknúť\nškoda niekoľko miliónov eur, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza svojvoľný či neodôvodnený.\nSťažovateľ napokon tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní účelovo vzniesli\nsamostatné obvinenie s cieľom umelo podporovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti\n(v). Ústavný súd k tejto námietke sťažovateľa konštatuje, že z odôvodnenia uznesenia\nšpecializovaného súdu a ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by tieto\nzaložili svoje rozhodnutia na sťažovateľom namietanej skutočnosti. Ani sám sťažovateľ\nsvoju námietku takto neformuluje a iba vo všeobecnosti tvrdí, že «OČTK účelovo vzniesli\nsamostatne obvinenia, čo malo za následok vedenie dvoch samostatných konaní pod dvoma\nspisovnými značkami, aby „na oko“ zintenzívnil (umelo navýšeným počtom obvinení)\ndôvodnosť pokračovacej väzby». Takto sťažovateľom prezentovaná námietka v konaní pred\nústavným súdom nemôže spochybniť správnosť záverov vyjadrených v napadnutom\nuznesení.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "väzba-dôvody väzby", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f73ce263-f41e-40a5-a5f8-9c86286f5242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1"}, {"guid": "ussr:ffaaa0b7-b7eb-49cb-b13b-5af14efbd59d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1"}, {"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:9102c964-31f9-45d3-a878-0b052f0b20a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 460/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 460/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9102c964-31f9-45d3-a878-0b052f0b20a8"}, {"guid": "ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899"}, {"guid": "ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813"}, {"guid": "ussr:afedd6ea-af3a-4956-9d53-f09afc40c79d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/08 z 13. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afedd6ea-af3a-4956-9d53-f09afc40c79d"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}, {"guid": "ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 207/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96aef5ca-e7a3-4e84-aab7-9077f8d69977"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 315/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/06 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:c141bd4b-9aaa-476a-9f6f-3012afb63ba2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/05 z 14. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c141bd4b-9aaa-476a-9f6f-3012afb63ba2"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/04 z 8. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-08", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}], "citovane_v": []}