{"guid": "ussr:f8385f26-16e3-4e59-af9e-7372a780b57c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.38.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. IV. ÚS 38/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.38.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8385f26-16e3-4e59-af9e-7372a780b57c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.38.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.38.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.38.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 38/2019-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Martinou Chorváthovou, A. Kmeťa 28, Martin, pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 4/2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 Em 4/2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Martiny Chorváthovej, A. Kmeťa 28, Martin,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\n\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 4/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. augusta 2013\nokresnému súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s jeho maloletým\nsynom\n\n,\n\n(ďalej len „maloletý“),\n\na to rozsudku okresného súdu sp. zn. 20 P 358/2005 z 22. mája 2006, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 29. júna 2006 proti matke maloletého\n,\n\n(ďalej len „matka maloletého“).\n\n2\n\n,\n\n3. Sťažovateľ po chronologickom opise napadnutého konania v ústavnej sťažnosti\nuvádza: „Ako vyplýva z uvedeného prehľadu v konaní sa niekoľko rokov nič nedialo. V čase\nod 10.02.2014 do 27.03.2017 teda viac ako tri roky bol Okresný súd Martin vo veci úplne\nnečinný a napriek sťažnosti otca mal. dieťaťa zo dňa 04.11.2016 na prieťahy v konaní\nnedošlo k náprave. Súd dňa 27.03.2017 vyzval účastníkov konania o vyjadrenie k veci,\núčastníci konania súdu vyjadrenie k veci doručili dňa 10.04.2017 a 28.04.2017. Následne,\npo doručení týchto vyjadrení sa vo veci opätovne nekoná už rok a päť mesiacov. Vo veci súd\nnekoná a ako vyplýva z vyjadrenia zákonného sudcu tento nemá časový priestor sa vecou\nzaoberať, vo veci súd nevykonal žiadne opatrenie ani nevytýčil pojednávanie.\nIde o konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, kde jeho prioritu prezumuje aj zákon,\na teda nekonanie bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote porušuje nielen práva\noboch rodičov, ale aj dieťaťa. Okresný súd Martin napriek sťažnosti na prieťahy v konaní\nvôbec nekonal, a do dnešného dňa neuskutočnil žiadne opatrenie, ktorým by sa pokúsil\no nápravu vzniknutého stavu, kedy sa stretnutia otca s mal. dieťaťom neuskutočňujú\nv rozsahu určenom rozhodnutím súd ako to vyplýva z vyjadrenie otca v konaní.“\n4. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že „... konanie sa vedie na súde\nod roku 2013, do dnešného dňa teda po viac ako 5 rokoch nebolo v konaní urobené žiadne\nopatrenie, ktoré by viedlo k výkonu právoplatného rozhodnutia súdu. Poukazujem najmä\nna postup súdu, kedy sa v konaní nebol urobený žiadny úkon v čase od 10.02.2014\ndo 27.03.2017 a od 28.04.2017 až doteraz. Teda nezákonný stav trvá.\nNakoľko sa jedná o tak vážnu vec ako je úprava práv a povinností k maloletému\ndieťaťu, toto zvýrazňuje záujem na skorom vybavení rozhodnutia vo veci samej. Sťažovateľ\nposkytol súdu dostatočnú súčinnosť, aby tento mohol vo veci konať, nijakým spôsobom\nsvojím konaním nespôsoboval prieťahy v konám. Sťažovateľ na výzvy súdu vždy obratom\nreagoval a keďže napriek tomu súd vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov využil svoje\nprávo a podal sťažnosť predsedníčke okresného súdu v Martine dňa 04.11.2016.\nAko je zrejmé ani po tejto sťažnosti nedošlo k náprave.“.\n\n3\n\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Em 4/2013 bolo porušené.\nOkresnému súdu v Martine prikazuje, aby v konaní 20 Em 4/2013 konal bez\nzbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- EUR,\nktoré je Okresný súd v Martine povinný mu vyplatiť v lehote do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov konania pred Ústavným súdom vo výške\n325,42 EUR, ktoré je Okresný súd v Martine povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu Mgr. Martiny Chorváthovej, advokátky v Martine, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia na jej účet vedený vo\n\nč. ú.:\n\n.“\n6. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 38/2019 z 24. januára 2019 ústavný súd prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 2. januára 2019 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 6/19 z 15. januára 2019, ktorý bol doručený\nústavnému súdu 13. januára 2019. V predmetnom vyjadrení predsedníčka okresného súdu\npo vyjadrení zákonnej sudkyne uviedla, že sudcovia okresného súdu sú dlhodobo pracovne\nvyťažení a v dôsledku toho nie sú schopní vykonávať všetky potrebné úkony urýchlene tak,\naby to zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania. Zároveň vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n8. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľa\ns možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právna zástupkyňa\nsťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu\n\n4\n\n16. augusta 2019, v ktorom sťažovateľ uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku,\na to že okresný súd v napadnutom konaní nekonal bez zbytočných prieťahov.\n9. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresný súd viac ako päť rokov,\na to od 26. novembra 2013 do 15. februára 2019 neuskutočnil v napadnutom konaní\nžiadny úkon vo veci samej. Podľa názoru sťažovateľa by okresný súd vzhľadom\nna záujem maloletého\n\ndieťaťa\n\nmal\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\npostupovať\n\nplynulejšie\n\na bez niekoľkoročných prieťahov.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n11. Vec napadla ústavnému súdu 19. novembra 2018 a bola pôvodne pridelená\nsudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec\nprerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\na pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5\nrozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír\nMamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský. Vzhľadom na to\nsenát ústavného súdu rozhodol v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\n\n5\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n20. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“).\n21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že okresný súd\nv dôsledku svojej niekoľko rokov trvajúcej nečinnosti, keď v napadnutom konaní vôbec\n\n7\n\nnekonal, spôsobil v dôsledku nenariadenia výkonu rozhodnutia stav, keď jeho maloletý syn\nsa mu odcudzuje a bude ťažké obnoviť tento ich vzájomný vzťah.\n25. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 20 Em 4/2013 zistil,\nže vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti vykonané tieto pre jej\nposúdenie relevantné procesné úkony:\n- 2. augusta 2013 – bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na výkon\nrozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému,\n- 12. novembra 2013 – bol okresným súdom ustanovený maloletému kolízny\nopatrovník,\n- 26. novembra 2013 – bola okresným súdom zaslaná matke maloletého výzva,\n- 23. decembra 2013 – bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky maloletého,\n- 30. decembra 2013 – okresný súd zaslal výzvu sťažovateľovi,\n- 10. februára 2014 – bola okresnému súdu doručená sťažovateľom odpoveď\nna výzvu,\n- 27. marca 2017 – okresný súd zaslal navrhovateľovi výzvu,\n- 10. apríla 2017 – bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky maloletého,\n- 28. apríla 2017 – bola okresnému súdu sťažovateľom doručená odpoveď na výzvu,\n- 11. októbra 2018 – okresný súd zaslal sťažovateľovi opätovne výzvu, či trvá\nna podanom návrhu,\n- 15. novembra 2018 – bola okresnému súdu sťažovateľom doručená odpoveď\nna výzvu,\n- 3. januára 2019 – bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. február 2019,\n- 12. februára 2019 – bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie\nnariadeného pojednávania z dôvodu jeho krátkodobej práceneschopnosti,\n- 21. februára 2019 – bol okresným súdom nariadený termín pojednávania\nna 18. marec 2019,\n- 18. marca 2019 – sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil sťažovateľ,\n- 25. marca 2019 – bolo okresným súdom vydané uznesenie, ktorým súd návrh\nsťažovateľa zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo v spojení s potvrdzujúcim\nrozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť 7. októbra 2019.\n\n8\n\n26. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n28. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému\nsa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n29. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),\nktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej\nlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti\nvychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov, najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n\n9\n\n30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n31. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá\nby podstatnou mierou prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti konštatuje, že napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa\nmimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho\nvýkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa.\n32. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu vyžiadaného\nspisu okresného súdu nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania bola negatívne\novplyvnená správaním sťažovateľa ani správaním matky maloletého ako účastníčky\nnapadnutého konania. Sťažovateľ, ako aj matka maloletého na výzvy súdu vždy\nbezodkladne reagovali. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že správaním\nsťažovateľa nemožno ospravedlňovať zjavne neprimeranú celkovú dĺžku napadnutého\nkonania.\n\n10\n\n33. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého konania,\nkde predmetom je nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu\no maloletých na okresnom súde (šesť rokov, pozn.), je už samo osebe celkom zjavne\nneprimerané. Podľa názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho\nako napadnuté konanie, možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré\nje nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05,\nIV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).\n34. Ústavný súd konštatuje že z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný\nsúd sťažovateľa opakovane vyzýval na vyjadrenie sa ku skutočnosti, či trvá na podanom\nnávrhu. Okrem uvedených výziev v konaní neuskutočnil žiadny relevantný procesný úkon\ndo 21. februára 2019, keď vo veci nariadil pojednávanie, pričom v čase medzi podaním\nústavnej sťažnosti sťažovateľom a rozhodnutím ústavného súdu v merite veci okresný súd\nvo veci rozhodol, a to uznesením sp. zn. 20 Em 4/2013 z 25. marca 2019, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 7. októbra 2019.\n35. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postupom okresného súdu\ndošlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na k porušeniu práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nFinančné zadosťučinenie a náhrada trov konania\n36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n\n11\n\n37. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,\nktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2\ncitovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom\no 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n38. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €, ktorú\nodôvodnil tým, že okresný súd neurobil žiadny úkon k výkonu právoplatného rozhodnutia\nsúdu. Maloletý sa tým sťažovateľovi odcudzuje a bude oveľa ťažšie obnoviť ich vzájomný\nvzťah.\n39. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). V tomto prípade podľa názoru ústavného\nsúdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný\nsúd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n40. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho význam pre sťažovateľa. Na druhej strane však\nprihliadol na skutočnosť, že v čase medzi podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľom\na rozhodnutím ústavného súdu v merite veci okresný súd vo veci rozhodol, a to uznesením\nsp. zn. 20 Em 4/2013 z 25. marca 2019. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval\n\n12\n\nza primerané a spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna\nzástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu trov konania.\n42. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018,\nt. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku\n2019 – vyjadrenie k vyjadreniu zo 16. augusta 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá\nbola 980 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje\nsumu vo výške 173,13 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom tak predstavujú celkovú sumu 498,55 € (bod 3 výroku\nnálezu).\n43. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n13\n\n44. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n45. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov, a to vzhľadom na to, že okresný súd uznesením\nz 25. marca 2019 vo veci samej rozhodol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n7. októbra 2019. V tejto časti preto ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n46. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. októbra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý", "prieťahy v konaní", "výkon rozhodnutia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "výkon rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Em/4/2013", "guid": "70a9b635-a7a2-4ab8-bd46-70aad17c9e6b:65cfb68f-c9f3-4470-b7e5-019aa0270520", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "70a9b635-a7a2-4ab8-bd46-70aad17c9e6b:65cfb68f-c9f3-4470-b7e5-019aa0270520", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Em/4/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 20Em/4/2013 z 25. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/70a9b635-a7a2-4ab8-bd46-70aad17c9e6b:65cfb68f-c9f3-4470-b7e5-019aa0270520"}], "citovane_v": []}