{"guid": "ussr:c6c546b4-0dcd-4e96-8050-a50b02434bf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 z 31. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 377/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6c546b4-0dcd-4e96-8050-a50b02434bf5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1/text", "citacie_n": 73, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 377/2018-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom,\nBaštová 5/A, Bardejov, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 204/2014\nz 28. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nuhradiť trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Svätoslava Vaška, Baštová 5/A, Bardejov,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 204/2014\nz 28. júna 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Slovenská kancelária\npoisťovateľov, zastúpená\n\n–\n\n(ďalej aj „žalobca“),\n\nsa žalobou doručenou 3. decembra 2009 Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\ndomáhala proti sťažovateľovi nároku na zaplatenie sumy 30 000 € s 9 % ročným úrokom\nz omeškania od 30. novembra 2009 do zaplatenia a po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal\nzaplatenia sumy 33 813,33 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30 000 €\nod 30. novembra 2009 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy\n3 813,33 € od 11. februára 2010 do zaplatenia. Žalobca sa podanou žalobou domáhal\nnáhrady súm, ktoré zaplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla poisteného – sťažovateľa v prospech poškodených –\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „poškodení v 1. až 3. rade“)\n\n2\n\npri dopravnej nehode 7. novembra 2001, ktorú zavinil sťažovateľ ako vodič osobného\nmotorového vozidla a ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu.\nKu dňu podania žaloby okresnému súdu žalobca vyplatil v prospech poškodených\nv 1. až 3. rade Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam sumu 90 843,89 €. Náhradu\ntejto sumy si žalobca uplatnil proti sťažovateľovi podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah\na podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 423/1991 Zb.“).\nNa základe žiadosti sťažovateľa žalobca upustil od vymáhania časti regresného nároku\na proti sťažovateľovi si napokon uplatnil sumu 30 000 €. V priebehu konania pred\nokresným súdom žalobca zaplatil Sociálnej poisťovni z titulu invalidného dôchodku\npre\n\nsumu 7 149,26 €, pričom na základe žiadosti sťažovateľa žalobca\n\nupustil od vymáhania časti regresného nároku a proti sťažovateľovi si uplatnil žalobou\nnárok na zaplatenie sumy 3 813,33 € s príslušenstvom.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 14 C 24/2010 zo 6. februára 2013 tak,\nže zaviazal sťažovateľa na zaplatenie sumy 2 206,80 € s príslušenstvom do zaplatenia\nv splátkach po 30 € mesačne až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolania žalobca aj sťažovateľ. Krajský súd\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 51/2013 z 30. januára 2014\nzmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu\n30 000 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. januára 2010 a sumu 3 813,33 € s 9 %\nročným úrokom z omeškania od 7. februára 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti – týkajúcej\nsa časti úrokov z omeškania – žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 241 ods. 2\npísm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že rozhodnutie\n\n3\n\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti obsiahlo\nuvádza obsah svojho dovolania, ktorého podstatou boli tieto argumenty:\n- konajúce súdy mali v prejednávanej veci aplikovať historický a logický výklad\na aplikovať aj vyhlášky účinné pred vyhláškou č. 423/1991 Zb. a tiež zohľadniť tam\nuvedené princípy a zásady na určenie výšky regresného plnenia;\n- Občiansky zákonník je voči vyhláške č. 423/1991 Zb. nadradeným právnym\npredpisom, preto „výška regresnej náhrady... musí rešpektovať princíp primeranosti\nstanovený... Občianskym zákonníkom.“, pričom tiež poukázal na „vývoj a právnu úpravu\ninštitútu primeranosti regresnej náhrady“ analýzou relevantných ustanovení vyhlášok\núčinných pred vyhláškou č. 423/1991 Zb. Uviedol tiež, že právo postihu proti poistenému\nmá mať „funkciu výchovnú, čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie funkciu devastačnú,\nlikvidačnú, ohrozujúcu život a existenciu poisteného a jeho rodiny“;\n- primeranosť náhrady určuje žalobca v sume, ktorú si uplatní s tým, že konajúci súd\nnemá moderačné právo, preto môže návrhu len vyhovieť alebo ho zamietnuť;\n- regres má spočívať v jednorazovej náhrade, a nie v náhrade opakujúcich sa plnení;\n- žalobca zrušil interný predpis právnej predchodkyne a nezohľadnil postupy\npri uplatňovaní regresu, čím prekročil oprávnenia, ktoré mu dával § 28 ods. 3 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“);\n- súdy\n\nmali zohľadniť\n\nhistorické\n\nokolnosti\n\nvzniku\n\nzákonného poistenia\n\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Inštitút zákonného\npoistenia vznikol v časoch socializmu a reálne ho vykonával štát ako monopol\nprostredníctvom Slovenskej štátnej poisťovne. Od 1. januára 2002 ho nahradilo povinné\nzmluvné poistenie vykonávané viacerými subjektmi – poisťovňami na komerčnom základe\ns cieľom dosiahnuť zisk. Odlišná koncepcia zákonného poistenia a povinného zmluvného\npoistenia spôsobuje aj rozdielny prístup k regresnej náhrade;\n- v dôsledku zmeny právnej úpravy mali konajúce súdy skúmať, či žalobca\nmá právny záujem na vymáhaní predmetných súm;\n- konajúce súdy nedostatočne zohľadnili vzťah Občianskeho zákonníka a vyhlášky\nč. 423/1991 Zb. Tento vzťah nemožno vyjadriť zásadou lex specialis derogat legi generali,\n\n4\n\nale zásadou lex superior derogat inferiori. Uvedená skutočnosť vyplýva z uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 157/2015;\n- vychádzajúc zo zásady ius est ars boni et aequi mal sťažovateľ právo očakávať,\nže rozhodnutie súdov bude spravodlivé. Princíp spravodlivosti je vyjadrený aj v § 1 OSP\na vyplýva tiež z judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa výkladu a aplikácie právnych\npredpisov;\n- konajúce súdy nezohľadnili, že žalobca proti sťažovateľovi uplatňuje ďalšie\nregresné nároky – žalobca okresnému súdu podal druhú žalobu o zaplatenie sumy\n7 534,91 € s prísl. (konanie vedené pod sp. zn. 15 C 353/2014) a tretiu žalobu\no zaplatenie sumy 7 975,06 € s prísl. (konanie vedené pod sp. zn. 17 C 299/2015).\nŠtvrtý regresný nárok vo výške 4 091,73 € žalobca uplatnil voči sťažovateľovi listom\nz 21. apríla 2016.\nNajvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom z 28. júna 2016 tak, že dovolanie\nsťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za rozhodnutie, ktoré\nje „nezákonné, formalistické, arbitrárne. Odôvodnenie považuje za príliš všeobecné,\npovrchné, nezohľadňujúce konkrétny prípad sťažovateľa. Porušovateľ sa nevysporiadal\ns argumentmi sťažovateľa.“.\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentom,\nže v prejednávanej veci mali súdy použiť historický výklad. Najvyšší súd podľa sťažovateľa\nneuviedol žiaden konkrétny dôvod, prečo v tomto prípade nebolo možné použiť historický\nvýklad. Sťažovateľ argumentuje, že «v danom prípade existuje medzera v práve. Neexistuje\nkonštantná judikatúra v skutkovo obdobných právnych veciach, neexistuje žiadna\njudikatúra. V tom sťažovateľ vidí aj výnimočnosť svojho prípadu. Tým, že neexistuje\njudikatúra, spôsobuje to zrejmú nejednotnosť pri rozhodovaní všeobecných súdov\nv skutkovo obdobných prípadoch, ba čo viac, v jednotlivých senátoch toho istého súdu...\nTo spôsobuje právnu neistotu, právnu nepredvídateľnosť čo je v rozpore s princípom\n\n5\n\nprávneho štátu. A práve tieto skutočnosti preukazujú, že „štandardné interpretačné\nmetódy“ zlyhávajú.\n... v tomto konkrétnom prípade zlyháva tak gramatická (jazyková) metóda\nako aj systematická metóda výkladu, a preto bolo namieste použiť historickú metódu ako\naj metódu logického, racionálneho výkladu...».\nNajvyšší súd sa podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou\no aplikácii zásady primeranosti regresnej náhrady vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho\nzákonníka. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n«43.) Je zrejmé, že porušovateľ použil gramatický aj systematický výklad, avšak pri\nich aplikácii nepoužil racionálny výklad a interpretáciu § 826 OZ v otázke primeranosti\nnezaložil na racionálnej úvahe ani argumentácii.\n44.) Pri poukaze na zásadu primeranosti a proporcionality sa porušovateľ len\nstotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu a s jeho argumentáciou, že výška 37 %\npožadovanej regresnej náhrady zo strany žalobcu, je dôvodná a primeraná a súčasne\naj proporcionálna.\nPoukaz na percentuálne zníženie regresnej náhrady (37 %), ktoré uplatnil žalobca\nvoči žalovanému/sťažovateľovi, je podľa názoru sťažovateľa nesprávne. Primeranosť\nnemožno posudzovať podľa násobkov či percentuálneho určenia, ako to v danom prípade\nurobil aj odvolací súd aj porušovateľ, ale musí sa posudzovať na každý konkrétny prípad\nosobitne/jednotlivo so zohľadnením výšky uplatňovanej regresnej náhrady a jej dopadu\nekonomického, materiálneho, sociálneho na osobu žalovaného/sťažovateľa a jeho rodinu,\n(bod 17.). Pritom sťažovateľ predložil porušovateľovi aktuálne pomery jeho osoby a rodiny,\nozrejmil mu situáciu, že žalobca si už voči nemu uplatnil ďalšie tri regresné náhrady\n(bod 33.), a tie sa budú pravidelne opakovať do budúcna.\nPorušovateľ neskúmal primeranosť uplatňovanej regresnej náhrady žalobcom ani\nz hľadiska toho, že žalobca bude do budúcna opakovane poskytovať/plniť v prospech\npoškodených plnenia (minimálne invalidný dôchodok v prospech poškodeného\nvyplácaný Sociálnou poisťovňou) (bod 23.), a že tieto regresné náhrady zo strany\nžalobcu budú voči sťažovateľovi pravidelne opakované.\n\n6\n\nPorušovateľ sa nijako nezaoberal ani neskúmal primeranosť uplatňovanej regresnej\nnáhrady žalobcom ani z hľadiska toho, že žalobca si už uplatnil voči sťažovateľovi ďalšie\npostihové právo (ďalšie regresné náhrady), ktoré mu vzniklo opätovným (ďalším)\nvyplatením plnení v prospech Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca invalidný dôchodok\nv prospech poškodeného\n\n, a to vo výške 7.534,91 € za obdobie od 11/2010\n\ndo 11/2012, vo výške 7.975,06 € za obdobie od 11/2012 do 11/2014, vo výške 4.091,73 €\nza obdobie od 11/2014 do 11/2015 (bod 33.).\n45.) Sťažovateľ zastáva názor, že by mal mať právo na to, aby sa dostal ešte počas\nsvojho života do takej pozície, ktorá by mu dala záruky, že si žalobca nebude od neho\nvymáhať ďalšie regresné náhrady, pretože je jasné, že každoročne žalobca vyplatí\ndo budúcna v prospech Sociálnej poisťovne sumu vyše 4.000 € s prihliadnutím\nna valorizáciu dôchodkov. Sťažovateľovi, vzhľadom na každoročne uplatňované regresné\nnáhrady zo strany žalobcu, v konečnom dôsledku neostane nič iné iba podať návrh\nna osobný bankrot. Avšak u žalobcu vznikne každoročne právny nárok na úhradu\nvyplatených súm, teda aj po jeho „očistení“, opäť bude musieť podať návrh na osobný\nbankrot.\n46.) Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na jeho osobné pomery a pomery jeho rodiny,\nregresný nárok nepredstavuje reálnu výšku a reálnu schopnosť jeho splatenia. Sťažovateľ\npredložil porušovateľovi aktuálne pomery jeho osoby a rodiny, pričom uviedol, že ide\no nemožné plnenie, ktoré nebude môcť nikdy splatiť. (bod 30.)\nPorušovateľ sa k tejto argumentácii možnosti/nemožnosti plnenia zo strany\nsťažovateľa v prospech žalobcu nijako nevyjadril. Uviedol na strane 7, posledná veta,\n„Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre obe strany.“ Takéto strohé\nkonštatovanie je nepostačujúce. Žalobca je poisťovňou, sťažovateľ fyzickou osobou, ktorý\nmá manželku a tri maloleté deti. Ide o porovnávanie neporovnateľného. Pritom, ak\nvezmeme do úvahy existenciu vnútorného predpisu žalobcu (bod 20.), ktorý určoval\nuplatnenie práva postihu, tak ten sám uplatňoval aj proporcionálny princíp voči poisteným\npri požití alkoholu do 2 promile do výšky 60 %, najviac 50.000,00 Sk /1.659,69 €/.\nSťažovateľ uhradil 84.147,94 Sk /2.793,20 €/.\nSťažovateľ v podanom doplnení dovolania zo dňa 7. 12. 2015 vykonal aj\nmatematický prepočet ročných úrokov z omeškania v predmetnej veci plus v ďalších dvoch\n\n7\n\nveciach, v ktorých prebieha súdne konanie pred Okresným súdom Prešov ku dňu 31. 12.\n2015, pričom výsledný ročný úrok z omeškania predstavoval spolu 4.332,59 € (3.034,86 € +\n657,50 € + 640,23 €). Na to, aby sa splatili úroky z omeškania je potrebné, aby sťažovateľ\nkaždý jeden mesiac zaplatil sumu minimálne vo výške 360 €; to je v prípade, že by mal\nsťažovateľ začať splácať všetky tri doposiaľ jestvujúce a uplatnené regresné nároky cestou\nsúdu. Avšak táto suma by musela byť vždy navyšovaná, pretože postup žalobcu bude\ndo budúca pravidelný, opakujúci sa z dôvodu pravidelného vyplácania peňažných náhrad\nv prospech Sociálnej poisťovne za každý predchádzajúci rok, ako je tomu aj pri uplatnení\nštvrtej regresnej náhrady vo výške 4.091,73 € (bod 33.).\n47.) Porušovateľ sa nijako nezaoberal ani neskúmal primeranosť uplatňovanej\nregresnej náhrady žalobcom z hľadiska existujúceho vnútorného predpisu žalobcu, ktorý\nurčoval uplatnenie práva postihu pri požití alkoholu do 2 promile do výšky 60 %, najviac\n50.000,00 Sk /1.659,69 €7. (bod 20.)\n50.) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že porušovateľ (ani odvolací súd) sa s námietkami\na argumentmi sťažovateľa nevysporiadali nijako alebo nedostatočne.»\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu. Tento návrh odôvodňuje sťažovateľ takto:\n„53.) Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co/51/2013\nzo dňa 30. 1. 2014 a udeleného poverenia na vykonanie exekúcie č. 5707*145243 zo dňa\n23. 6. 2014 vydaného Okresným súdom Prešov, je vedené exekučné konanie\nč. 81 Er/328/2014, EX 1405/2014 oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov\nzastúpený\n\n–\n\nproti povinnému:\n\n(sťažovateľ) o vymoženie 33.813,33 € s príslušenstvom. Proti exekúcii boli podané\ndňa 28. 7. 2014 v zmysle § 50 Exekučného poriadku... námietky a súčasne navrhnuté, aby\nexekučný súd povolil odklad exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 20. 1. 2016,\nzamietol námietky povinného/sťažovateľa (voči zamietnutiu námietok podal sťažovateľ\nodvolanie) a súčasne povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania\n\n8\n\no dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11 Co/51/2013 zo dňa\n30. 1. 2014, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo/204/2014.\n... existuje riziko, že exekučné konanie bude pokračovať a súdny exekútor ju vykoná.\nTaktiež od rozhodnutia o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia porušovateľa\nzávisí aj ďalšie pokračovanie v súdnych konaniach pred Okresným súdom Prešov\npod sp. zn. 15 C/353/2014 o zaplatenie 7.534,91 € s prísl., pričom toto konanie je prerušené\ndo právoplatného skončenia dovolacieho konania (bod 33.) a pod sp. zn. 17 C/299/2015\no zaplatenie 7.975,06 € s prísl., pričom v tomto konaní sťažovateľ ako žalovaný podal\nna súd dňa 10. 6. 2016 Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia\ndovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde. O tomto návrhu však doteraz\nrozhodnuté nebolo.\n55.) Bankové účty sťažovateľa sú aj naďalej zablokované súdnym exekútorom\na sťažovateľ nemôže disponovať peňažnými prostriedkami. Tieto peňažné prostriedky, ktoré\nboli súdnym exekútorom zablokované, sú viazané na štátny príspevok, ktorý povinný získal\nod Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov na začatie podnikania. Táto skutočnosť\n(vedeného exekučného konania - aj napriek tomu, že bol súdom povolený odklad) aj naďalej\nspôsobuje, že povinný nemôže s týmito finančnými prostriedkami voľne disponovať. Stav\núčtu v čase jeho zablokovania bol vo výške 400,49 €. Tento stav platil do 14. 7. 2014,\nkedy došlo k blokácii účtu súdnym exekútorom až do výšky mínus 57.486,09 €.\n56.) Od času jeho zablokovania dovolateľ nemá možnosť disponovať s týmto\núčtom, napriek tomu sa mu pravidelne každý mesiac sťahujú sumy 10 € titulom\nvedenej exekúcie na účet dovolateľa a 6 € za vedenie účtu bankou, spolu 16 € každý\nmesiac.“\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základných práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zruší a vec\nvráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\n\n9\n\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 20. júna 2018 prijal sťažnosť\nv časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nz 28. júna 2016, podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.\nVo zvyšnej časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu – sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu zároveň\nvyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka najvyššieho súdu a právny zástupca\nsťažovateľa ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky najvyššieho\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od neho upustil, keďže dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka najvyššieho súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. KP 3/2018\nzo 7. novembra 2018, v ktorom uviedla:\n„Sťažnosťou napadnutým rozsudkom najvyšší súd dovolanie žalovaného zamietol.\nV odôvodnení uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu nespočíval na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a neboli zistené iné vady konania (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p.), ktoré by mali za následok jeho nesprávnosť. Uzavrel, že v danej veci\ndovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. netvrdil a ich existencia nevyšla\nv dovolacom konaní najavo. Taktiež dovolateľ nenamietal ani tzv. inú vadu konania\na žiadna vada uvedenej povahy v dovolacom nevyšla najavo. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa sústredil na dovolateľom uplatnený dovolací dôvod, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa právneho názoru\n\n10\n\ndovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,\nktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne\nzávery. Neprítomnosť dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu následne najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil.\n... Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé\nsúdne konanie a na súdnu ochranu, keďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ s uvedenými dôvodmi\nnesúhlasí, nespôsobuje zásah do jeho práv.\n... Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti ponecháva\nrozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu...“\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniu\npredsedníčky najvyššieho súdu v podaní z 15. januára 2019, v ktorom uvádza, že zotrváva\nna argumentácii uvedenej v sťažnosti a tiež na svojich návrhoch v petite sťažnosti.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n\n11\n\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\nVýklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí\nbyť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n\n12\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre týkajúcej sa práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\n\n13\n\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, bolo úlohou ústavného súdu posúdiť\nnámietky sťažovateľa uplatnené v sťažnosti, v ktorej argumentuje, že napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu z 28. júna 2016 malo dôjsť k porušeniu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je nezákonný,\nformalistický a arbitrárny. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je „príliš všeobecné,\npovrchné, nezohľadňujúce konkrétny prípad sťažovateľa“. Podľa sťažovateľa najvyšší súd\nsa nevysporiadal s jeho dovolacou argumentáciou.\nOtázku použitia historického výkladu relevantných právnych predpisov zodpovedal\nlen „všeobecným spôsobom“. Podľa sťažovateľa v prejednávanom prípade existuje medzera\nv práve a v dôsledku absencie konštantnej judikatúry všeobecných súdov «„štandardné\ninterpretačné metódy“ zlyhávajú». V prerokúvanom prípade zlyháva gramatická (jazyková)\nmetóda, ako aj systematická metóda výkladu, „preto bolo namieste použiť historickú\nmetódu ako aj metódu logického, racionálneho výkladu“. Uvedené úvahy sa vzťahujú\nosobitne na aplikáciou a výklad § 826 Občianskeho zákonníka.\nNajvyšší súd postupoval podľa sťažovateľa nesprávne pri vysporiadaní sa s otázkou\nprimeranosti a proporcionality priznanej regresnej náhrady. Sťažovateľ argumentuje,\nže primeranosť „nemožno posudzovať podľa násobkov či percentuálneho určenia...,\nale musí sa posudzovať na každý konkrétny prípad osobitne/jednotlivo so zohľadnením\n\n14\n\nvýšky uplatňovanej regresnej náhrady a jej dopadu ekonomického, materiálneho,\nsociálneho na osobu žalovaného/sťažovateľa a jeho rodinu...“. Sťažovateľ ďalej namieta,\nže najvyšší súd sa mal pri skúmaní primeranosti regresnej náhrady vysporiadať s tým,\nže žalobca bude opakovane plniť v prospech poškodených plnenia, pričom proti\nsťažovateľovi uplatnil už ďalšie regresné náhrady osobitným žalobami.\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd neskúmal primeranosť regresnej náhrady ani\nz hľadiska „existujúceho vnútorného predpisu žalobcu, ktorý určoval uplatnenie\npráva postihu pri požití alkoholu do 2 promile do výšky 60 %, najviac 50.000,00 Sk /\n1.659,69 €/“.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom z 28. júna 2016 zamietol dovolanie\nsťažovateľa. Poukázal na znenie a výklad § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb.\na na to, že toto ustanovenie je „lex specialis... proti všeobecnej úprave zmluvného poistenia\nuvedenej v ustanovení § 788 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka“.\nNajvyšší súd následne k princípu primeranosti regresnej náhrady uviedol:\n«... rozhodujúcou a teda aj spornou otázkou v prejednávanej veci bolo ustálenie\nči výška žalobcom uplatnenej regresnej náhrady voči žalovanému je primeraná. Tu\ndovolací súd uvádza, že odvolací súd správne poukázal pri svojom rozhodovaní na zásadu\nprimeranosti a proporcionality, na ktorú v konečnom dôsledku reflektujú aj všeobecné\npredpisy občianskeho práva. Občiansky zákonník ako všeobecný predpis hovorí\no „primeranej náhrade“ toho, čo poisťovateľ plnil za poisteného. To znamená,\nže poisťovateľ má svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných,\nzárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode.\nUplatnenie tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, nie existenčne ohroziť\npoisteného. Ak by poisťovateľ uplatnil postih v plnej výške vyplatených súm, poistenie\nzodpovednosti by stratilo svoj zmysel. Aj v zmysle vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje\nzhodne so záverom odvolacieho súdu, že pri žalobcom uplatnenej náhrade vo výške 37 %\nz plnenia, ktoré bolo poškodeným skutočne vyplatené, bola zachovaná zásada primeranosti\n\n15\n\na princíp proporcionality. Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná\npre obe strany, pričom nesmie byť na úkor len jednej z nich.»\nZ napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd sa stotožnil s rozsudkom krajského\nsúdu, pričom uviedol, že tento „na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,\nktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne\nzávery“. Najvyšší súd tiež uviedol, že „v podrobnostiach poukazuje na vecne správne\nprávne závery odvolacieho súdu...“.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd preskúmal aj rozsudok krajského súdu\nz 30. januára 2014, vychádzajúc zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09). Tento právny názor možno v prejednávanej veci\nprimerane aplikovať aj na vzťah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a odôvodnenia\nrozhodnutia dovolacieho súdu.\nKrajský súd rozsudkom z 30. januára 2014 zmenil rozsudok okresného súdu\na uviedol, že vo veci „je treba aplikovať vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola\ndo 1. 1. 2002. Keďže k dopravnej nehode došlo 7. 11. 2001...“. Okresný súd k výške\nregresnej náhrady a jej primeranosti uviedol, že „za žalovaného bola vyplatená náhrada\nvo výške 90.843,89 eur, pričom po jeho žiadosti zo dňa 16. 3. 2009 žalobca rozhodol\nod časti vymáhania nároku upustiť a uplatňuje si len nárok na zaplatenie 30.000,- eur...\nAk teda žalobca z titulu poistenia vyplatil za žalovaného sumu 90.843,89 eur, potom\nuplatnený nárok zodpovedá zásade proporcionality, zásade primeranosti, a teda možno\nkonštatovať, že ide o nárok oprávnený v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 11 ods. 1\npísm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.\n\n16\n\nOdvolací súd v súvislosti s nárokom žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť,\nže princíp primeranosti, ktorý bol v tomto konaní uplatnený, keď zo sumy 90.843,89 eur\nje požadovaná suma 33.813,33 eur, čo zodpovedá 37%, bol súdom zohľadnený v tom smere,\nže nebolo možné nezobrať do úvahy aj to, z akého dôvodu je regresná náhrada\nod žalovaného žiadaná. Treba tu vidieť to, že poistený spôsobil škodu po požití\nalkoholického nápoja, keď bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 1,36 až 1,72 ‰. Túto\nokolnosť nemožno nijakým spôsobom zľahčovať, prípadne vôbec nebrať do úvahy\nz hľadiska výšky požadovanej regresnej náhrady. Teda z tohto pohľadu žalobca\nv dostatočnej miere znížil požadovanú regresnú náhradu, ak v tomto konaní požadoval\nzaplatenie sumy 33.813,33 eur.“.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu v spojení s odôvodnením\nrozsudku krajského súdu vyplýva, že konajúce súdy považovali žalobcom uplatnenú\nregresnú náhradu za primeranú vzhľadom na to, že žalobca proti sťažovateľovi uplatnil\nlen 37 % zo sumy, ktorú vyplatil poškodeným z titulu poistenia zodpovednosti za škodu,\npričom sťažovateľ spôsobil škodu pri vedení osobného motorového vozidla pod vplyvom\nalkoholu. Najvyšší súd tiež uviedol, že pre splnenie podmienky primeranosti náhrady\npoisťovateľ má znížiť postihové právo „v závislosti od osobných, zárobkových\na majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode“. Zdôraznil\ntiež účel regresnej náhrady, ktorá má plniť „výchovný účel, nie existenčne ohroziť\npoisteného“. Najvyšší súd však nijak neodkázal na konkrétne skutkové zistenia týkajúce\nsa osobných, zárobkových a majetkových pomerov sťažovateľa a následne nijak neozrejmil,\nprečo je priznaná výška regresnej náhrady primeraná k preukázaným pomerom sťažovateľa\n(aj pri zohľadnení okolností vzniku škody). Rovnakým spôsobom postupoval aj krajský súd\nv odôvodnení rozsudku z 30. januára 2014 – neuviedol konkrétne zistenia o osobných,\nmajetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa – a ani konkrétne úvahy o primeranosti\nregresnej náhrady vzhľadom na tieto pomery.\nZa ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu, že regresná\nnáhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti,\nza ktorých došlo k vzniku škody. Vzhľadom na uvedené primeranosť náhrady možno podľa\n\n17\n\nnázoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia\n(pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať),\nzohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu\nspôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto troch komponentov možno\ndospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov –\nvýšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode –\nnie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné\naplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil,\nlebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho,\nkto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila\nvýchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola\npríliš nízka – keď nenaplní svoj účel ‒ a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)\nlikvidačná.\nNad rámec veci ústavný súd dodáva, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo\nústavne akceptovateľné aplikovať aj podporné komponenty, prípadne modifikované postupy\npri určení primeranej regresnej náhrady ‒ napr. zohľadnenie priemernej prípadne\nminimálnej mzdy v hospodárstve v prípade nemožnosti riadneho zistenia pomerov,\nkontumačné určenie výšky regresnej náhrady (t. j. bez ohľadu na pomery toho, kto škodu\nspôsobil) pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovaní svojich\npomerov tým, kto škodu spôsobil.\nV prerokúvanom prípade je zjavné, že najvyšší súd v spojení s krajským súdom\naplikoval len dva komponenty – celkovú sumu vyplatenej náhrady (a jej percentuálne\nzníženie) a okolnosti, za ktorých ku škode došlo. Najvyšší súd všeobecne poukázal\naj na potrebu zohľadniť osobné, zárobkové a majetkové pomery poisteného – konkrétne\nich však v prejednávanej veci neaplikoval. Za uvedených okolností preto ústavný súd\npovažoval právny záver najvyššieho súdu o primeranosti regresnej náhrady za arbitrárny\n(svojvoľný) a tiež za zjavne neodôvodnený, keďže najvyšší súd nevysvetlil, ako vyhodnotil\nosobné, zárobkové a majetkové pomery sťažovateľa, hoci ich považoval za relevantné.\n\n18\n\nÚstavný súd preto rozhodol, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 28. júna 2016\nporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\nKeďže najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016\nporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Povinnosťou najvyššieho súdu bude riadiť sa právnym\nnázorom ústavného súdu a vo veci opäť rozhodnúť.\n\n19\n\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania za dva úkony právnej služby vo výške\n363,79 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v uplatnenej sume\n(bod 3 výroku nálezu) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony\nprávnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd\nvychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016\nv sume 143 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Z priloženého\nosvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa\nje platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto uvedená suma bola zvýšená\no DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\n\n20\n\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "náhrada škody (ujma)-primeraná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-poistná zmluva", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "arbitrárnosť", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zodpovednosť-za škodu", "ublíženie na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lex generalis, lex specialis", "výklad (interpretácia)-historický", "dovolanie-dovolacie konanie", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/204/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "74431700-0b51-4333-94fe-ddfa705c2f8c:d0548602-b3f8-45c4-99b1-a22a624acfa2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8111234399.1", "spisova_znacka": "17Co/157/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/157/2015 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8111234399.1"}, {"guid": "9e14c705-8ac2-4952-8414-b7fb68fd5fc7:27e66779-d034-4938-b8ef-ec26e75a52bf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8109231186.1", "spisova_znacka": "11Co/51/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/51/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8109231186.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c88f177f-e7a5-41ae-8f61-925f3cb3cdc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1"}, {"guid": "ussr:e71e7f39-6d2c-4b51-b7bf-3e2cd33901ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1"}, {"guid": "ussr:7b37f5d2-ce5c-450f-811c-47c691503322", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.125.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.125.2020.1"}, {"guid": "67f4818b-e680-4c5a-9757-51b85244ba70:29876792-1b56-4ec9-ab1f-3dfde194ee6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1709203875.1", "spisova_znacka": "3Obdo/24/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/24/2021 z 23. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1709203875.1"}, {"guid": "b6fd55c1-9a7c-4ef4-80ea-0b30841c11cb:39d3adfd-6d5d-46b7-96b2-a4b53aafb9c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6723205073.1", "spisova_znacka": "17Co/100/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/100/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6723205073.1"}, {"guid": "b59addea-898e-4729-aafb-706f8ad3345f:1ad8ada4-b865-468d-a9fe-4aeeb998bb7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624202018.1", "spisova_znacka": "11Co/76/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/76/2025 z 7. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624202018.1"}, {"guid": "23d6c481-395a-4781-bc0d-01de258ea0db:9baa05ee-768a-4bb4-8154-5bd13a96bdee", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208963.1", "spisova_znacka": "22Co/37/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/37/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208963.1"}, {"guid": "e2cd93d9-c40b-4e52-8369-b2306104f6c5:5eeb6e97-67a9-47b8-a235-ea2387bcbbdc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2224203717.1", "spisova_znacka": "26Co/171/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/171/2025 z 18. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2224203717.1"}, {"guid": "1ea32ba3-9c82-4a3c-b158-d771fbb1d129:d648f27b-364c-41f6-955d-7beea884c4e9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4123204356.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/2/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoCsp/2/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4123204356.1"}, {"guid": "c3e33a38-4b38-4e0c-a3de-795f57706742:6be00e0a-3307-4bc4-8ad6-da097409c925", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723201598.1", "spisova_znacka": "17Co/112/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/112/2024 z 17. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201598.1"}, {"guid": "13cef400-4825-413f-ac6a-a33c180a42e3:b18d6ab1-265b-4fc5-9a2c-d7992664ab76", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5723201518.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/13/2024 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5723201518.1"}, {"guid": "ed3aa75b-59c5-47c1-bf3b-c82f94f5879f:61c6791f-2b0b-46f3-96a4-483696006d95", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2", "spisova_znacka": "5Cob/222/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/222/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2"}, {"guid": "7260342c-d963-4047-8b71-247bd881b180:2d85aad0-8742-4cce-8a7c-d492734239e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123283726.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/22/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/22/2024 z 19. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123283726.1"}, {"guid": "eeeb6a34-e71a-4fb9-a4b9-5a2b989f9be3:791ebce2-f45d-490d-b208-eb4cffb87a4f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6122272109.3", "spisova_znacka": "5CoCsp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoCsp/12/2024 z 19. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6122272109.3"}, {"guid": "f57a6739-dfeb-47ed-8bdf-8c41b6b19ef7:980f0cc8-14f7-47b8-a976-427f6d0c20a3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6120225586.2", "spisova_znacka": "3Cob/140/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/140/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6120225586.2"}, {"guid": "e92fb0b2-abac-417c-b48a-a1b6ae4d7484:4da151e3-5201-4b78-8f9b-836eedcb9a00", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4124200003.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/20/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoCsp/20/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4124200003.1"}, {"guid": "ecd773db-318c-4d3d-a1c4-9fc3de3a4312:ab07354b-488d-416d-a720-ab1daddfd522", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1619201744.3", "spisova_znacka": "4Co/185/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/185/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1619201744.3"}, {"guid": "7b7a466c-4d74-413b-909d-f1da4b0d2f65:532715cc-d8c2-4e5c-87c2-1a0f79cdf80e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8323201594.1", "spisova_znacka": "13Co/19/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/19/2024 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8323201594.1"}, {"guid": "267ad6ef-98e9-468d-ab42-214b572d7134:e28c8f88-c542-42d7-9ba0-0068af38a049", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1519203276.1", "spisova_znacka": "1Cob/5/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/5/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1519203276.1"}, {"guid": "e34c3c6b-d96e-42c6-b66c-4b6e600caabd:d651acd1-1884-4688-859f-072ce3d4b533", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8721202136.2", "spisova_znacka": "20Co/55/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/55/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8721202136.2"}, {"guid": "7c40e850-1669-4a1d-904c-ba6451f4fcad:357f8a62-8cbd-4353-b9b2-e77554bfd6f0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8823010089.2", "spisova_znacka": "3To/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/12/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8823010089.2"}, {"guid": "6a90adf1-1197-49c5-94a3-b2e1d98ceff3:be7e712f-e7f9-4e34-9698-f85802d07f36", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:7616204567.4", "spisova_znacka": "2Co/46/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/46/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:7616204567.4"}, {"guid": "9b2aaa82-7987-496e-9947-6a877578b396:a066b808-5257-4d9e-a2dd-798e86bf1255", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8117224422.2", "spisova_znacka": "8Co/40/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/40/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8117224422.2"}, {"guid": "bcd8f3a1-2ca5-444b-85a8-80c3784e0a9b:8caefb63-aa8f-4e8a-92ff-c5cde0be63b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6720205239.1", "spisova_znacka": "11Co/73/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/73/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6720205239.1"}, {"guid": "7307b448-32d3-4262-9360-b1ca21b5f5dd:31d79945-1dac-4d96-a6e0-fee5aaea14d6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8313210642.5", "spisova_znacka": "13Co/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/31/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8313210642.5"}, {"guid": "7307b448-32d3-4262-9360-b1ca21b5f5dd:37f465f8-87a8-40ea-bf9f-0b6ecc2a5e45", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8313210642.5", "spisova_znacka": "13Co/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/31/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8313210642.5"}, {"guid": "31a4e952-1b5d-4ff7-8c14-4e4d10468466:5399d246-8a61-493a-8115-3ccfd9f7d4d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6319202834.1", "spisova_znacka": "13Co/60/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/60/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6319202834.1"}, {"guid": "31a4e952-1b5d-4ff7-8c14-4e4d10468466:5f7b4e0a-f6f8-4457-bfec-1d4df5db705d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6319202834.1", "spisova_znacka": "13Co/60/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/60/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6319202834.1"}, {"guid": "3ddcf6f3-6be0-427b-aa72-83e12a5bbec2:2dd4260a-6aea-4de4-a7c3-281f390bca2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6620202614.1", "spisova_znacka": "15Co/12/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/12/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6620202614.1"}, {"guid": "3ddcf6f3-6be0-427b-aa72-83e12a5bbec2:ca6996e7-1ae5-46a0-9e77-070ca2d26a26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6620202614.1", "spisova_znacka": "15Co/12/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/12/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6620202614.1"}]}