{"guid": "ussr:c45a3b60-c4ce-4bc2-a3a9-701bfdf2cb0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.26.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2019 z 18. 6. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júna 2019, sp. zn. IV. ÚS 26/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.26.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-06-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "zastavuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c45a3b60-c4ce-4bc2-a3a9-701bfdf2cb0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.26.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.26.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.26.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 26/2019\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Fulecom, advokátom,\nŽivnostenská 2, Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 181/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv\na slobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nv\n\npod sp. zn. 14 C 181/2009 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n3. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet\njej právneho zástupcu JUDr. Milana Fuleca, Živnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 24. júna 2009 podala\nokresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nKonanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 14 C 181/2009.\n3. Sťažovateľka po chronologickom opise napadnutého konania v sťažnosti uvádza:\n„... pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci sťažovateľka uvádza, že predmetom posudzovaného\nkonania je uplatnený nárok na vyporiadanie BSM.\nOd tohto predmetu konania je spravidla závislý aj predmet dokazovania\no skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie súdu.\nOkruh veci patriacich do BSM podľa skutkových tvrdení obidvoch strán sporu\nod začiatku konania tvorilo celkom 28 vecí. z ktorých len šesť vecí bolo sporných, či patria\nalebo nepatria do BSM a u dvoch vecí bola od začiatku konania sporná ich hodnota.\nPredmet dokazovania je v tomto konkrétnom konaní vymedzený len ôsmimi vecami\na vzhľadom na to, v žiadanom prípade nemožno považovať danú vec za skutkovo zložitú.\n\n2\n\nPo právne stránke, spory o vyporiadaní BSM patria do štandardnej rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, naviac kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, keďže určitý\nspôsob vyporiadania vyplýva z osobitného zákona (občianskeho zákonníka). Ohľadne\nrozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyporiadania BSM existuje tiež ustálená judikatúra,\na preto zo všetkých uvedených dôvodov nemožno danú vec považovať ani za právne\nzložitú.“\n4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom konaní, sťažovateľka poukazuje\nna to, že „... okresný súd za obdobie deviatich rokoch trvania sporu uskutočnil celkom\nosemnásť pojednávaní, avšak len na troch z nich dňa 5. 6. 2012, 23. 11. 2016\na dňa 13. 6. 2018 vec meritórne prejednal.\nZvyšných pätnásť pojednávaní odročil súd bez meritórneho prejednania prevažne\nz dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek\ntomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali a súdu bolo teda\nzrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec ukončiť v čo najkratšom čase, napriek tomu\nsúd ďalej v tomto postupe pokračoval a za týmto účelom pojednávania opakovane\nodročoval a nové nariaďoval s odstupom niekoľkých mesiacov.\nOkrem toho v období od 7. 12. 2010 do 20. 9. 2011, teda desať mesiacov bol súd\núplne nečinný...“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základne právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 porušené bolo.\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nsa\n\nv\n\nsúdnom\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 14 C 181/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5 000 eur,\nktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3\n\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 375,69 eur,\nktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n6. Uznesením č. k. IV. ÚS 26/2019-34 zo 17. januára 2019 ústavný súd prijal\nsťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. októbra 2018 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. 1 SprV 481/2018 z 19. decembra 2018,\nktorý bol doručený ústavnému súdu 8. januára 2019. V predmetnom vyjadrení\npodpredsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že tak, ako to vyplýva\naj z vyjadrenia zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia,\nje zrejmé, že bez aktívnej účastí strán sporu nie je možné ustáliť okruh bezpodielového\nspoluvlastníctva\n\nmanželov.\n\nVyjadrila\n\nnázor,\n\nže\n\npreštudovaním\n\nspisu\n\npovažuje\n\nza preukázané, že aj keď okresný súd nekonal v napadnutom konaní vždy bezodkladne,\nk predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä skutočnosti ako odročenie\npojednávaní,\n\na\n\nto\n\n21.\n\noktóbra\n\n2012,\n\n11. decembra 2012,\n\n11.\n\noktóbra\n\n2013,\n\n12. februára 2014, 27. októbra 2015, 6. februára 2017, 14. marca 2017, 7. novembra 2017\na 13. marca 2018, z dôvodu prevažne na strane sťažovateľky. V napadnutom konaní\nsa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, vec bola podľa jej názoru vybavovaná\npriebežne podľa poradia s prihliadnutím na počet iných vecí v oddelení. Súčasne\npodpredsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n8. Ústavný súd zaslal 14. mája 2019 vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právny\nzástupca sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 23. mája 2019, v ktorom uviedol, že z obsahu stanoviska okresného súdu\nje zrejmá jeho snaha zbaviť sa zodpovednosti za to, že napadnuté konanie sa len na prvom\nstupni prejednáva už 10 rokov. Tvrdenia okresného súdu o pasivite strán sporu pri ustálení\nokruhu bezpodielového spoluvlastníctva manželov taktiež podľa názoru sťažovateľky\n\n4\n\nnezodpovedajú skutočnosti keď uvádza: „... predmetom konania bolo už od 17. 1. 2012\nlen 28 vecí a nie 38, ako to uvádza okresný súd.“\n9. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že nikdy nepopierala, že v priebehu\nroka 2017 a začiatkom roka 2018 žiadala okresný súd opakovane o odročenie pojednávania\nz dôvodu mimosúdneho vyriešenia veci, vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob\nskončenia sporu považovala za najrýchlejší vzhľadom na to, že okresný súd\nani po 10 rokoch trvania napadnutého konania meritórne nerozhodol.\n10. Sťažovateľka v bode 8 svojho vyjadrenia uviedla, že okresný súd v napadnutom\nkonaní meritórne rozhodol na pojednávaní konanom 30. apríla 2019, a vzhľadom\nna to berie svoj návrh v bode 2 petitu, kde sa domáha, aby ústavný súd vyslovil vo výroku\npovinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov späť a žiada\nkonanie pred ústavným súdom v tejto časti zastaviť.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n12. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej\n16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu. V zmysle čl. X\nods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\nprejednaná a rozhodnutá v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková\n(predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\nII.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný 1zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný\nsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n6\n\n20. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nIII.\n24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení, že okresný súd\nsvojou nečinnosťou spôsobil, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, keď za obdobie\ndesiatich rokov trvania sporu síce nariadil celkom osemnásť pojednávaní, avšak len na troch\nz nich, a to 5. júna 2012, 23. novembra 2016 a 13. júna 2018, vec meritórne prejednal.\nZvyšných pätnásť pojednávaní okresný súd odročil bez meritórneho prejednania prevažne\nz dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek\ntomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali, a okresnému súdu\nbolo teda podľa názoru sťažovateľky zrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec\nukončiť v čo najkratšom čase, pričom okresný súd napriek uvedenému ďalej v tomto\npostupe pokračoval a na ten účel opakovane odročoval pojednávania\n25. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 181/2009 zistil,\nže vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti vykonané tieto\npre jej posúdenie relevantné procesné úkony:\n\n7\n\n- 25. júna 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov,\n- 27. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby odstránil\nvady žaloby,\n- 10. marca 2010 okresný súd doručoval žalobu s prílohami na vyjadrenie,\n- 26. apríla 2010 okresný súd doručoval podania žalovaného sťažovateľke,\n- 10. mája 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2010 a súčasne vyzval\nsťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,\n- 15. júna 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom neboli prítomné strany sporu.\nOkresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2010,\n- 28. septembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,\nže strany sporu prejavili záujem na uzatvorení dohody a súčasne okresný súd nariadil\npojednávanie na 7. december 2010,\n- 7. decembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito\nz dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,\n- 4. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2011,\n- 20. septembra 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola stranám sporu\nposkytnutá lehota na mimosúdnu dohodu s tým, že okresný súd nariadil pojednávanie\nna 2. november 2011,\n- 2. novembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo bez prejednania veci\nodročené na 17. január 2012, a to z dôvodu, že odporca doplní masu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, a z dôvodu doplnenia návrhu zo strany sťažovateľky,\n- 31.\n\nnovembra\n\n2011\n\nbol\n\nokresnému\n\nsúdu\n\ndoručený\n\nnávrh\n\nžalovaného\n\nna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\n- 17. januára 2012 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právni zástupcovia\nstrán sporu. Okresný súd nariadil pojednávanie na 14. marec 2012 s tým, že strany sporu\nsa pokúsia dohodnúť,\n- 14. marca 2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom došlo k rozšíreniu okruhu\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany právneho zástupcu žalovaného.\nOkresný súd odročil pojednávanie na 5. jún 2012 s tým, že žalovaný predloží písomne\n\n8\n\nokruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadne označených\na súčasne doloží listinné doklady,\n- 4. apríla 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh na vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov,\n- 5. júna 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil\nna 24. júl 2012. Termín pojednávania nariadený na 24. júl 2012 bol zrušený z dôvodu\nospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného,\n- 7. novembra 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu odborný posudok na cenu\nnehnuteľností,\n- 21. novembra 2012 sa konalo pojednávanie bez prejednania veci, ktoré okresný súd\nodročil z dôvodu práceneschopnosti žalovaného na 11. december 2012,\n- 11. decembra 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu\nposkytnutia lehoty na mimosúdnu dohodu strán sporu na neurčito,\n- 11. decembra 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh\nna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\n- 8. januára 2013 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že k dohode nedošlo,\n- 18. septembra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bez prejednania veci bolo\nodročené na 11. október 2013 s tým, že žalovaný je povinný predložiť presnú špecifikáciu\npredmetu konania, pokiaľ ide o okruh bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\n- 11. októbra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil na neurčito,\npretože strany sporu uviedli, že majú záujem na uzatvorenie mimosúdnej dohody,\n- 27. decembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. február 2014,\n- 12. februára 2014 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito vzhľadom\nna žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý oznámil okresnému súdu, že medzi\nstranami sporu došlo k dohode o mimosúdnom urovnaní sporu,\n- 20. mája 2014 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo\nk dohode a či berie žalobu späť. Sťažovateľka na výzvu nereagovala,\n- 7. januára 2015 okresný súd doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného\nsťažovateľke,\n- 14. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2015 a súčasne\nvyzval strany sporu, aby oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode,\n\n9\n\n- 27. októbra 2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka uviedla,\nže sa snaží uzatvoriť mimosúdnu dohodu, a z tohto dôvodu okresný súd odročil\npojednávanie na neurčito,\n- 15. februára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo\nk mimosúdnej dohode a či trvá na podanej žalobe,\n- 18. augusta 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2016,\n- 27. septembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní veci odročené\nna 23. november 2016,\n- 23. novembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom\nďalšieho dokazovania,\n- 6. februára 2017 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 7. február 2017\nna návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu zabezpečenia znaleckého posudku\nna 15. marec 2017,\n- 14. marca 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho\nzástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemajú k dispozícii znalecký\nposudok. Nový termín pojednávania nariadil na 10. máj 2017,\n- 9. mája 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho\nzástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že sťažovateľka musela\npožiadať o znalecký posudok nového znalca. Nový termín pojednávania nariadil okresný\nsúd na 26. september 2017. Toho istého dňa okresný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľky, aby sa vyjadril k podaniam právneho zástupcu žalovaného z 9. februára 2017\na 5. mája 2017,\n- 25. septembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 7. november 2017,\na to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu, že medzi stranami sporu prebieha\nkomunikácia,\n- 7. novembra 2017 okresný súd upovedomil strany sporu o odročení pojednávania\nna 31. január 2018. Pojednávanie bolo odročené na návrhy oboch strán sporu,\n- 31. januára 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci bolo odročené\nna 13. marec 2018, a to z dôvodu, aby sa právny zástupca žalovaného vyjadril k znaleckému\nposudku. Nový termín pojednávania okresný súd nariadil na 13. jún 2018,\n\n10\n\n- 12. marca 2018 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 13. marec 2018\nna nový termín 13. júna 2018, a to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky,\n- 13. júna 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil\nna 17. október 2018,\n- 14. júna 2018 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby doručil\noriginál znaleckého posudku č. 44/2018,\n- 11. októbra 2018 okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania\nna 6. november 2018 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na konferencii,\n- 6. novembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd\nodročil na 11. december 2018 pre účely vykonania dôkazov,\n- 11. decembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd\nodročil na 19. február 2019 pre účely doplnenia dôkazov,\n- 30. apríla 2019 okresný súd vo veci meritórne rozhodol.\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n27. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému\nsa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n28. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),\nktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali\ntak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa\n\n11\n\nktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti\nvychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n30. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno\npovažovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov. V súvislosti s posúdením\nkritéria zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na stranami sporu viackrát\nmeniaci sa predmet vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebu\nvykonania znaleckého dokazovania možno konštatovať, že tieto skutočnosti zvyšujú\nkritérium zložitosti veci.\n31. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako strany sporu tohto\nsúdneho konania.\n32. Ústavný súd nahliadnutím do zapožičaného súdneho spisu považuje\nza preukázané, že postup sťažovateľky taktiež prispel k predĺženiu napadnutého konania,\nkeď sťažovateľka v lehote určenej súdom na pojednávaní konanom 12. februára 2014\nneoznámila okresnému súdu, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Sťažovateľka\nnereagovala ani na výzvu okresného súdu z 20. mája 2014, ktorú právny zástupca\n\n12\n\nsťažovateľky prevzal 5. mája 2014. Okresný súd 14. augusta 2015 opätovne vyzval strany\nsporu na oznámenie, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Právny zástupca\nžalovaného 4. septembra 2015 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej\ndohody nedošlo, na čo bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 27. októbra 2015.\nĎalej ústavný súd taktiež považuje za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo\n27. októbra 2015, bolo odročené pre účely poskytnutia lehoty na uzatvorenie mimosúdnej\ndohody na žiadosť sporových strán s tým, že právny zástupca sťažovateľky oznámi,\nči k uzatvoreniu dohody došlo. Právny zástupca v lehote určenej okresným súdom\nneoznámil či k uzatvoreniu dohody došlo, v dôsledku čoho okresný súd opätovne vyzval\nprávneho zástupcu sťažovateľky na toto oznámenie. Právny zástupca sťažovateľky\naž 14. marca 2016 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo,\na žiadal o nariadenie termínu pojednávania.\n33. Ústavný súd považuje taktiež za preukázané, že pojednávania okresným súdom\nnariadené na 7. február 2017, 14. marec 2017, 10. máj 2017, 26. september 2017\na 7. november 2017 boli odročené vždy na žiadosť sťažovateľky v dôsledku potreby\nzadováženia znaleckého dokazovania. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu považuje\ntaktiež za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo 31. januára 2018, bolo odročené\nz dôvodov na strane sťažovateľky, keď až na tomto pojednávaní bol žalovanému doručený\nznalecký posudok v celosti a tento tak nemal primeraný čas na zaujatie stanoviska k tomuto\nznaleckému posudku, čo vyústilo do odročenia pojednávania. Všetky tieto skutočnosti,\nktoré nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, nepochybne prispeli k predĺženiu\nnapadnutého konania.\n34. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého konania\nna súde prvého stupňa (10 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa\nnázoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho ako napadnuté konanie,\nmožno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).\n\n13\n\n35. Ústavný súd v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé\núkony okresného súdu a jeho procesný postup a konštatuje, že postupom okresného súdu\ndošlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na k porušeniu práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n36. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na okolnosti v postupe okresného\nsúdu, ktoré mu nemožno pričítať na jeho vrub a ktoré sa prejavili vo výroku,\nktorým ústavný súd nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie.\n37. Ústavný súd k postupu okresného súdu uvádza, že nahliadnutím do súdneho spisu\npovažuje za preukázané, že sťažovateľka opakovane okresnému súdu navrhla,\nresp. súhlasila s odročením pojednávania, a to pre účely mimosúdnej dohody sporových\nstrán, a to na pojednávaniach konaných 28. septembra 2010, 20. septembra 2011,\n17. januára 2012, 11. decembra 2012, 11. októbra 2013, 12. februára 2014, 27. októbra 2015\na 25. septembra\n\n2017.\n\nOsem\n\nnariadených\n\npojednávaní\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní\n\nbolo tak odročených na návrh, resp. so súhlasom sťažovateľky s cieľom uzavretia\nmimosúdnej dohody, čo nepochybne prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.\n38. Ústavný súd konštatuje, že základnou povinnosťou okresného súdu\nje podľa čl. 7 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Pre sporové konanie\nplatí, že začína výlučne na návrh strany sporu a strany sporu určujú predmet konania.\nPreto pokiaľ strany sporu v napadnutom konaní opakovane prejavovali záujem spor ukončiť\nmimosúdne, bolo povinnosťou okresného súdu na túto skutočnosť prihliadnuť a poskytnúť\nim priestor na prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody. Vzhľadom na uvedené\nnie je možné predĺženie napadnutého konania z týchto dôvodov pričítať na vrub okresnému\nsúdu.\n39. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy\nvyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na priebeh napadnutého\n14\n\nkonania v tomto prípade neprichádza do úvahy, keď okresný súd odročoval nariadené\npojednávania prevažne na návrhy sporových strán s cieľom uzatvorenia mimosúdnej\ndohody, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd už vo veci 30. apríla 2019\nmeritórne rozhodol. Ústavný súd pri úvahe o finančnom zadosťučinení prihliadol\naj na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré boli spôsobené nerešpektovaním výziev\nokresného súdu zo strany sťažovateľky.\n40. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval výrok o porušení\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru za dostatočnú ochranu jej práv a finančné zadosťučinenie jej nepriznal\n(bod 2 výroku nálezu).\n41. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú\nsťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.\n42. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka podaním z 23. mája 2019 doručeným\nústavnému súdu 23. mája 2019 vzala svoj sťažnostný návrh v časti, ktorým navrhovala,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov, späť, ústavný súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 127 zákona o ústavnom\nsúde (bod 3 výroku nálezu).\nV.\n43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n44. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\n45. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\nNáhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\n\n15\n\nústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13\nods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n46. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]\nvykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza úkon po 9,21 €. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019\nje 163,33 € a režijný paušál k tomuto úkonu 9,80 €. Ústavný súd priznal odmenu za dva\núkony v roku 2018 a jeden v roku 2019 vrátane režijného paušálu, čo spolu predstavuje\nsumu 498,55 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky je platcom\nDPH, ústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil takto priznanú odmenu o 20 %,\nčo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 598,26 €.\n47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) (bod 4 výroku nálezu).\n48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júna 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/181/2009", "guid": "fbfed988-df75-4c67-bb8c-fd4a8daf6903:4d633cea-ddbc-4c7c-a6c6-6183e30abf99", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bf447340-4bb8-4a99-98b5-6cbce46cb9f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.298.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.298.2021.2"}]}