{"guid": "ussr:744d8c51-f4e9-43dc-8b0a-aa084bc570b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 150/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/744d8c51-f4e9-43dc-8b0a-aa084bc570b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 150/2018-144\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti mesta Vysoké Tatry, Starý\nSmokovec 1, Vysoké Tatry, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gajan, ktorou namieta porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 Sžr 154/2016 z 23. augusta 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za účasti\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\n1. Základné právo mesta Vysoké Tatry na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 154/2016 z 23. augusta 2017 a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 154/2016\nz 23. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Mestu Vysoké Tatry p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 570,06 € (slovom\npäťstosedemdesiat eur a šesť centov), ktoré mu j e Najvyšší súd Slovenskej republiky\np o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2017 osobne doručená sťažnosť mesta Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry\n(ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gajan, ktorou namietal porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1\nods. 1 ústavy a základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n10 Sžr 154/2016 z 23. augusta 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Sp 21/2014\nz 30. septembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“), ako aj postupom,\nktorý predchádzal ich vydaniu.\n\n2\n\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že krajský súd napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odboru katastrálneho (ďalej len\n„okresný úrad“) č. C 175/2005-21 zo 4. júla 2014 (ďalej len „rozhodnutie zo 4. júla 2014“),\nktorým bolo rozhodnuté podľa § 5 a § 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 3 ods. 2 písm. a)\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no usporiadaní vlastníctva k pozemkom“) o návrhu Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva\n– pozemkového spoločenstva\n\n(ďalej len „pozemkové\n\nspoločenstvo“) tak, že okresný úrad členom pozemkového spoločenstva podľa § 12 zákona\no usporiadaní vlastníctva k pozemkom potvrdil vlastníctvo k nehnuteľnostiam presne\nšpecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).\nSťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom\nnajvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu\npotvrdil ako vecne správne.\nV posudzovanej veci sa uskutočnilo pred správnymi orgánmi konanie smerujúce\nk vydaniu rozhodnutia podľa § 12 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom vo vzťahu\nk sporným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území\n\n.\n\nSťažovateľ zdôrazňuje, že pozemkové spoločenstvo doručilo okresnému úradu 28. júla 2005\nnámietku proti osvedčeniu nehnuteľnosti z PKV\núzemie\n\nmpč.\n\nkatastrálne\n\na návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 zákona\n\no usporiadaní vlastníctva k pozemkom.\nOkresný úrad vydal v predmetnom správnom konaní viacero rozhodnutí, a to\n-\n\nrozhodnutie č. k. C-175/2005-01 z 15. decembra 2008, ktorým bolo potvrdené\n\nnadobudnutie vlastníctva v prospech pozemkového spoločenstva podľa § 12 ods. 1 písm. a)\nzákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom (zrušené rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n1 Sp 39/2009 z 15. júna 2010),\n\n3\n\n-\n\nrozhodnutie č. k. C-175/2005-02 z 20. decembra 2010, ktorým bolo opätovne\n\npotvrdené nadobudnutie vlastníctva v prospech pozemkového spoločenstva podľa § 12\nods. 1 písm. a) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom (zrušené rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 1 Sp 6/2011 z 23. februára 2012),\n-\n\nrozhodnutie č. k. C-175/2005-12/Mk z 19. novembra 2012 (ďalej len\n\n„rozhodnutie z 19. novembra 2012“), ktorým okresný úrad návrhu pozemkového\nspoločenstva nevyhovel.\nSťažovateľ uvádza, že proti rozhodnutiu okresného úradu z 19. novembra 2012\npodalo pozemkové spoločenstvo odvolanie, o ktorom rozhodla Správa katastra Prešov\nrozhodnutím č. Co-4/2013-Bo z 30. septembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie z 30. septembra\n2013“) tak, že rozhodnutie okresného úradu z 19. novembra 2012 zrušila a vec vrátila\nokresnému úradu na ďalšie konanie. Sťažovateľ považuje rozhodnutie Správy katastra\nPrešov z 30. septembra 2013 za nezákonné a tvrdí, že vo veci bolo prípustné podanie\nopravného prostriedku podľa príslušných ustanovení (v tom čase platného a účinného)\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\n[(ďalej\n\naj\n\n„OSP“),\n\nopravné\n\nprostriedky\n\nproti\n\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov]. Pozemkové spoločenstvo síce návrh\nkrajskému súdu v tejto veci z opatrnosti podalo, avšak krajský súd konanie vo veci vedenej\npod sp. zn. 3 S 94/2012 uznesením z 28. augusta 2014 zastavil, pričom citované rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť.\nSťažovateľ namieta, že rozhodnutie okresného úradu z 19. novembra 2012, proti\nktorému nebol podaný v zákonom ustanovenej lehote riadny opravný prostriedok,\nnadobudlo právoplatnosť, takže v poradí štvrté rozhodnutie okresného úradu zo 4. júla 2014\nje v dôsledku uplatnenia zásady res iudicata neplatné.\nSťažovateľ odôvodňuje porušenie ním označených práv zaručených ústavou\na dohovorom arbitrárnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, z ktorého podľa jeho\ntvrdenia nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že sú splnené podmienky\nna potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu. V konkrétnostiach argumentuje, že\n\n4\n\nz napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nevyplýva, či sa odvolací súd zaoberal\nnasledujúcimi skutočnosťami:\n- na základe akej úvahy dospel správny orgán k záveru, že navrhovateľ správneho\nkonania je aktívne legitimovaným subjektom a je osobou, ktorej možno podľa § 12 ods. 1\npísm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom potvrdiť, že sporné pozemky sú jeho\nvlastníctvom,\n- kedy správny orgán v súlade s § 7 ods. 1 zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom uverejnil návrh registra na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci\nspolu s poučením podať námietky, prípadne kedy ho doručil do vlastných rúk navrhovateľa\nsprávneho konania alebo aký iný postup podľa § 7 ods. 1 zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom zvolil, keďže nebolo preukázané, že návrh bol v súlade s § 12 ods. 2\noznačeného zákona podaný v lehote ustanovenej na podanie námietok,\n- správnosťou tvrdenia správneho orgánu, že navrhovateľ správneho konania prevzal\nvýpis z návrhu ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) 21. júla 2005, keďže táto\nskutočnosť z obsahu administratívneho spisu nevyplýva,\n- či správny orgán bol vecne príslušným správnym orgánom na konania v zmysle § 3\nods. 1 písm. a) a b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom,\n- či bol dodržaný postup podľa § 12 ods. 2 zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom, a teda či bol návrh postúpený komisii na prerokovanie,\n- či správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,\n- že správny orgán predložil krajskému súdu neúplný administratívny spis,\n- či správny orgán náležite zistil okruh vlastníkov, resp. spoluvlastníkov.\nSťažovateľ v prvom rade dôvodí nedostatkom aktívnej legitimácie pozemkového\nspoločenstva na podanie návrhu v príslušnom správnom konaní a namieta, že správne\norgány sa nezaoberali neplatnosťou osvedčenia vydaného formou notárskej zápisnice\nč. N 391/2003, Nz 92217/2003 spísanej na Notárskom úrade\nso sídlom v Poprade 14. októbra 2003 (ďalej len „notárska zápisnica zo 14. októbra 2003“),\nktorou mali byť osvedčení jednotliví podieloví spoluvlastníci, ktorí sa svojvoľne označili\nza údajných podielových spoluvlastníkov, a výškou ich spoluvlastníckych podielov\n\n5\n\nk nehnuteľnosti zapísanej vo vložke\n\nako mpč.\n\nv katastrálnom území\n\n.\nS poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 17/2010 z 28. marca\n2012 sťažovateľ argumentuje, že notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní\nosvedčuje iba pravdivosť toho, že ju spísala notárka, nie však existenciu podmienok\nvydržania. Na základe uvedeného zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, čo sa týka preukázania\npravdivosti obsahu notárskej zápisnice, zostalo na pozemkovom spoločenstve a jeho\njednotlivých členoch, ktorí z neho vyvodzovali pre seba priaznivé právne dôsledky.\nPreukázanie neexistencie podmienok vydržania nebolo možné od sťažovateľa požadovať,\nkeďže „neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter“ sa zásadne\nnepreukazuje.\nV predmetnom správnom konaní ani v napadnutom súdnom konaní podľa\nsťažovateľa nebolo žiadnym spôsobom preukázané, na základe akých právnych skutočností\nmalo dôjsť k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva a na základe akého právneho titulu\njednotliví členovia pozemkového spoločenstva mali vstúpiť do práv a povinností členov\npozemkového spoločenstva. V súlade s § 8 zákona o pozemkových spoločenstvách sa\nlegitímnym členom pozemkového spoločenstva môže stať len osoba na základe prevodu\nalebo prechodu vlastníckeho práva, a nie na základe neplatnej notárskej zápisnice.\nSťažovateľ je toho názoru, že „na základe notárskej zápisnice nemôže právnická osoba\nnadobudnúť vlastníckeho právo k jednotlivým spoluvlastníckym podielom\nspoločnej nehnuteľnosti a súčasne ak by fyzické osoby chceli osvedčiť právnu skutočnosť\nvydržania, museli by byť osobne prítomné ako účastníci v danej notárskej zápisnici“.\nS odkazom na § 9 ods. 1 a § 10 zákona o pozemkových spoločenstvách sťažovateľ\nuzatvára, že účastníkmi notárskej zápisnice osvedčujúcej nadobúdací titul k spoločným\nnehnuteľnostiam musia byť všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, nie pozemkové\nspoločenstvo, ktoré môže vykonávať iba právne úkony majúce charakter hospodárenia\nso spoločnou vecou.\n\n6\n\nK nedostatku vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu\nsprávnemu orgánu podľa § 12 ods. 1 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom\nsťažovateľ uvádza, že účastníkmi konania podľa označeného ustanovenia tohto zákona sú\nvšetci členovia pozemkového spoločenstva, keďže ide o tzv. nútené nerozlučné procesné\nspoločenstvo všetkých členov pozemkového spoločenstva. Pokiaľ sa správneho konania\nnezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, potom správne konanie trpí neodstrániteľnou\nprocesnou vadou nedostatku vecnej legitimácie na strane navrhovateľa a správny orgán\nnemôže takémuto návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej\nz hmotného práva.\nNotársku zápisnicu zo 14. októbra 2003 sťažovateľ považuje za absolútne neplatnú,\npričom argumentuje, že\n-\n\njednotliví spoluvlastníci sporných nehnuteľností nepreukázali svoje právne\n\nnástupníctvo hodnoverným spôsobom,\n-\n\nnesplnili základné podmienky vydržania, ktoré musia byť kumulatívne\n\nsplnené po celú vydržaciu dobu (spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý predmet držby,\ndobrá viera, oprávnená držba po zákonom ustanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby),\n-\n\nnotárska zápisnica neobsahuje v rozpore s § 63 zákona Slovenskej národnej\n\nrady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) obligatórne zákonné náležitosti [predovšetkým\nnáležitosti ustanovené § 63 písm. a) v bodoch 1 až 3 Notárskeho poriadku].\nOkrem uvedeného sťažovateľ tvrdí, že vo veci konajúce súdy sa nevysporiadali\ns jeho námietkou, podľa ktorej správny orgán do výroku svojho rozhodnutia zo 4. júla 2014\nzahrnul aj nehnuteľnosti zapísané a vytvorené z pôvodnej mpč.\nv katastrálnom území\n\nevidovanej v PKV\n\n.\n\nPodľa sťažovateľa neboli s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu ďalej\nsplnené ani požiadavky vyplývajúce z § 7 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom,\npričom v tejto súvislosti uvádza, že „námietky\n\nneboli bez meškania postúpené\n\nkomisii podľa § 4 zákona na posúdenie a predloženie správnemu orgánu na rozhodnutie\n\n7\n\na z toho dôvodu komisia sa nemohla ani písomne oboznámiť s výsledkom riešenia námietky\n. Správny orgán namiesto zákonného postupu o\n\npodaných námietkach\n\nsvojvoľne konal sám bez posúdenia a vyjadrenia komisie a neskúmal, či námietky boli\npodané v lehotách podľa § 7 ods. 2 zákona. Sťažovateľ upozorňuje na skutočnosť, že\nv administratívnom spise správneho orgánu by sa mala nachádzať zápisnica\n\n, ako\n\naj prezenčná listina a pozvánka na zasadnutie komisie pre obnovu evidencie pozemkov\na právnych vzťahom k nim, z obsahu ktorej vyplýva oboznámenie sa s námietkou podanom\npod č. C 2005 - urbár\n\n- pozemok pod Hotelom\n\nv k. ú.\n\na s výsledkom šetrenia správneho orgánu. Z toho je zrejmé, že námietky\nvýlučne pozemku pod Hotelom\n\nsa týkali\n\na nie v takom rozsahu ako sú vyjadrené v rozhodnutí\n\nsprávneho orgánu okresného úradu... zo dňa 04. 07. 2014.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ namieta, že priebeh predmetného\nsprávneho konania bol postihnutý procesnou vadou, ktorá spočívala v tom, že\nz administratívneho spisu nevyplýva, či boli splnené podmienky začatia správneho konania.\nSťažovateľ v priebehu správneho konania predložil rozhodnutie konfiškačnej komisie\nv Poprade č. Kom II/46-III z 8. augusta 1946, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté\no konfiškácii poľnohospodárskeho majetku osôb zahrnutých pod § 1 nariadenia Slovenskej\nnárodnej rady č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho\nmajetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení\nneskorších predpisov. Sťažovateľ argumentuje, že na «mieste č. 47 zoznamu osôb nemeckej\nnárodnosti sú v Konfiškačnom rozhodnutí uvedení „Bývalí urbári obce\n\n,\n\n“. V zmysle Konfiškačného rozhodnutia sa pôdohospodársky majetok týchto osôb\nnachádzajúci v\n\npovažuje za skonfiškovaný odo dňa 01. 03. 1945, pričom\n\nkonfiškačné rozhodnutie sa týka menovite pôdohospodárskeho majetku v katastrálnom\núzemí\n\n. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetný zoznam vychádzal zo\n\nzoznamu urbarialistov obsiahnutého v Pozemkovej knihe. Skutočnosť, že zoznam\nurbarialistov sa z Pozemkovej knihy stratil... preukazuje, že jednotliví členovia\nnepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu a právny titul k sporným nehnuteľnostiam. ...\n... žiadnym relevantným spôsobom ani rovnopismi osvedčení o dedičstve\n\n8\n\nnepreukázal, že osoby označované ako členovia\nnástupcami osôb uvedených\n\nsú skutočnými právnymi\n\n, naviac keď tieto osoby ani nemožno identifikovať\n\npodľa pôvodnej dokumentácie, ale ich vlastnícke právo tvrdí v Notárskej zápisnici pán\nkonajúci v mene\n\n, avšak nepreukázal toto právo žiadnymi dôkaznými\n\nprostriedkami – historickými listinami, výpismi z pozemkovej knihy, svedeckými\nvyhláseniami, stanoviskom obce a podobne, konfiškačného rozhodnutia zo dňa 08. 08.\n1946, a teda že sú aktívne legitimovaní byť účastníkmi predmetného konania.».\nSťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 21. decembra 2017 sťažnosť\ndoplnil o ďalšiu argumentáciu.\nSťažovateľ v rámci doplnenej argumentácie zdôrazňuje, že neboli splnené\npodmienky ustanovené v § 63 ods. 1 písm. a) bodu 3 Notárskeho poriadku, keďže\nSlovenský pozemkový fond nebol nikdy vyzvaný na vyjadrenie k vydržaniu sporných\nnehnuteľností a takéto vyjadrenie ani nikdy nevydal. Z uvedeného dôvodu notárska\nzápisnica zo 14. októbra 2003 nespĺňa hmotnoprávne náležitosti a nemôže byť podkladom\npre vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom.\nSťažovateľ tvrdí, že podmienky dobromyseľnosti a oprávnenej držby sporných\nnehnuteľností v predmetnej veci neboli splnené, keďže „subjekt\n\nsi uplatnil údajné\n\npráva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých sú postavené administratívne budovy...\nsubjekt\n\nvedel a musel vedieť, že predmetné nehnuteľnosti užíva ako vlastné\n\nsťažovateľ, a navyše predmetné nehnuteľnosti subjekt\n\nnikdy zákonne neužíval, ani\n\ns nimi v súlade s právnym poriadkom alebo zmluvnými vzťahmi nenakladal ako so svojimi\na teda ich nemal a ani nemohol mať v oprávnenej držbe a nebol a ani nemohol byť\ndobromyseľný, že sú jeho vlastníctvom“.\nK nedostatku aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva sťažovateľ ďalej\nuvádza, že Bývalá urbárska spoločnosť\n\n, ktorá obnovila svoju činnosť 27. októbra\n\n1992, zanikla v roku 1995. Nový subjekt, ktorý bol zaregistrovaný 18. marca 1996\ns názvom „Bývalé urbárske spolumajiteľstvo\n\n9\n\n, pozemkové spoločenstvo“\n\n(pozemkové spoločenstvo, pozn.), preto nemožno podľa sťažovateľa považovať\nza „pôvodný\n\n“.\n\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že počas konania pred všeobecnými súdmi došlo\nk strate spôsobilosti na práva a povinnosti viacerých fyzických osôb, pričom namieta, že\nvšeobecné súdy v tejto súvislosti nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami\nObčianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nkeďže nerozhodli o „pokračovaní v konaní s... právnymi nástupcami“. Z uvedeného dôvodu\nje rozhodnutie vydané v takomto konaní podľa sťažovateľa nezákonné a zmätočné.\nNa základe uvedených sťažnostných námietok sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, ktorým vysloví porušenie\njeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, napadnuté rozsudky najvyššieho súdu a krajského súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom mu zároveň prizná úhradu trov konania\npred ústavným súdom.\nSťažovateľ v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\nUznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 150/2018 zo 6. marca 2018 bola sťažnosť\nmesta Vysoké Tatry v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá. Zároveň bola označeným\n\n10\n\nrozhodnutím ústavného súdu odložená vykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu do rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej.\nPo prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku\nnajvyššieho súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka najvyššieho súdu v prípise č. K 3/2018-24\nz 27. apríla 2018 k argumentácii sťažovateľa zdôraznila, že táto sa zhoduje s tvrdeniami\npredkladanými sťažovateľom v priebehu konania pred všeobecnými súdmi, s ktorými sa\nnajvyšší súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nna ktoré následne poukázala citáciou jeho podstatnej časti. Predsedníčka najvyššieho súdu\nzároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nVzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti môžu byť\ndotknutí ďalší účastníci konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 10 Sžr 154/2016,\nústavný súd vyzval okresný úrad, pozemkové spoločenstvo, ako aj jeho jednotlivých členov,\na to\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\nv zmysle § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde, aby sa\n\nvyjadrili k sťažnosti.\nDňa 11. júna 2018 predseda pozemkového spoločenstva\n\npožiadal\n\no predĺženie lehoty určenej na vyjadrenie sa k sťažnosti do 18. júna 2018. Právny zástupca\npozemkového spoločenstva advokát JUDr. Jaroslav Sidor sa k sťažnosti vyjadril podaním\ndoručeným ústavnému súdu 8. augusta 2018 (ďalej len „vyjadrenie k sťažnosti“).\nVo vyjadrení k sťažnosti právny zástupca pozemkového spoločenstva poukazujúc\nna pasivitu sťažovateľa v správnom konaní a konaní pred správnymi súdmi v prvom rade\nzdôrazňuje, že v sťažnosti namieta viac ako namietal v predmetnom správnom konaní\na napadnutom súdnom konaní. Po rekapitulovaní námietok, ktoré mal sťažovateľ\npredostrieť v konaniach pred správnym orgánom, právny zástupca pozemkového\n\n11\n\nspoločenstva vo vyjadrení k sťažnosti zdôrazňuje, že sťažovateľ vôbec nenamietal splnenie\npodmienok vydržania a ani neplatnosť notárskej zápisnice. Až v odvolaní z 1. augusta 2014\nproti rozhodnutiu okresného úradu zo 4. júla 2014 sťažovateľ namietal neplatnosť notárskej\nzápisnice, avšak nenamietal splnenie podmienok vydržania.\nNámietky, ktoré sťažovateľ opomenul predostrieť v správnom konaní a v konaní\npred správnymi súdmi, nemôžu byť podľa právneho zástupcu pozemkového spoločenstva\npredmetom prieskumu zo strany ústavného súdu, ktorého „úlohou... nie je suplovať činnosť\nsťažovateľa v správnom konaní a naprávať jeho pasivitu novým rozhodovaním súdov\na správneho orgánu“.\nK námietke\n\nneplatnosti\n\nnotárskej\n\nzápisnice\n\nprávny\n\nzástupca\n\npozemkového\n\nspoločenstva poukazuje na viazanosť správneho orgánu právoplatným rozhodnutím iného\norgánu podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj na viazanosť rozhodnutím Okresného\nsúdu Poprad vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 147/2007, pričom správny orgán\nje viazaný aj prípadným nezákonným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo\npríslušným orgánom pre svoju nezákonnosť zrušené a platí prezumpcia správnosti súdnych\naktov.\nV konkrétnostiach ďalej namieta, že navrhovateľ v konaní pred správnymi orgánmi\nneoprel svoj nárok o obsah notárskej zápisnice zo 14. októbra 2003, ale o tvrdenie, že štát\nnebol vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto nemohli prejsť ex lege na obec, pričom\nnotárska zápisnica je len podkladom pre ustálenie okruhu účastníkov správneho konania\na nie je ani podkladom pre rozhodnutie, keďže správny orgán ju v rozhodnutí zo 4. júla\n2014 ani necituje.\nKeďže sťažovateľ podľa právneho zástupcu pozemkového spoločenstva nevyvrátil\nprávne nástupníctvo účastníkov konania, ktoré je zrejmé z vyhlásení, ktoré sú súčasťou\nsplnomocnení udelených\n\n, je správny záver okresného úradu o tom, že\n\núčastníkmi konania na strane, ktorej bolo potvrdené vlastníctvo, sú členovia pozemkového\nspoločenstva. Navyše, v súlade s § 5 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách iba\n\n12\n\npozemkové spoločenstvo môže rozhodovať o tom, či a komu prizná postavenie\nspoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti v prípadoch, ak toto právo nemôže preukázať\npríslušnou listinou, ak svoje právo nepreukáže inak. Na podklade notárskej zápisnice\nnedošlo podľa právneho zástupcu pozemkového spoločenstva k zápisu vlastníctva sporných\nnehnuteľností v prospech členov pozemkového spoločenstva, keďže bol vystavený tzv.\nhluchý list vlastníctva na pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu mpč.\nK argumentácii\n\nsťažovateľa\n\no notárskej\n\nzápisnici\n\nako\n\n.\npaakte\n\npozemkové\n\nspoločenstvo uvádza, že notárska zápisnica je len vyhlásením a nie je právnym úkonom\na ani aktom orgánu verejnej moci, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia práva\na povinnosti, a preto sa ani správny orgán ani správne súdy nemohli zaoberať otázkou jej\nneplatnosti a ani tým, či ide o nulitný akt. Právny titul prevodu a prechodu vlastníckeho\npráva a zároveň aj práva a povinnosti jednotlivých členov pozemkového spoločenstva boli\npodľa právneho zástupcu pozemkového spoločenstva riadne preukázané z pripojených\nsplnomocnení mocí k notárskej zápisnici, obsahom ktorých je „vyhlásenie jednotlivých\nčlenov urbáru a prílohou sú štyri prehlásenia svedkov... Prílohou notárskej zápisnice je aj\nzoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, v ktorom sú uvedené mená právnych\npredchodcov, od ktorých odvodzujú svoje vlastníctvo.“.\nPodľa právneho zástupcu pozemkového spoločenstva vyjadrenie Slovenského\npozemkového fondu nebolo potrebné, keďže žiadny zápis v katastri nehnuteľností nesvedčil\no tom, že tento fond spravuje podiel neznámeho vlastníka [§ 63 písm. a) bod 3 Notárskeho\nporiadku]. Za nedôvodné považuje právny zástupca pozemkového spoločenstva aj tvrdenie\nsťažovateľa o tom, že správny orgán priznal vlastnícke právo aj k parcele mpč.\n\n,\n\nktorá v notárskej zápisnici zo 4. júla 2014 obsiahnutá nie je. K tejto námietke uvádza, že\n„v konaní podľa § 12 zák. č. 180/1995 Z. z. uplatnil nárok k všetkým pôvodne evidovaným\nPKV parcelám zapísaným\n\nk. ú.\n\n. Ide o upresnenie návrhu zo dňa\n\n20. 10. 2005, ktorý navrhovateľ podal správnemu orgánu dňa 27. 10. 2005 na základe výzvy\nsprávneho orgánu zo dňa 06. 10. 2005, aby upresnil, ku ktorým nehnuteľnostiam sa domáha\nvlastníctva. V upresnenom návrhu sú nehnuteľnosti identifikované podľa pôvodného\npozemkoknižného stavu a podľa stavu registra C KN. Pokiaľ správny orgán priznal\n\n13\n\nvlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodnej PKV parcely mpč.\n\n,\n\ntak tu navrhovateľ poukazuje na závery prijaté správnym orgánom, že táto parcela odňatá\nako celok nebola, boli znárodnené len katastrálne parcely č.\nmpč.\n\na ani zvyšok pôvodnej\n\nštát nevlastnil a preto nemohla ex lege prejsť na obec.“.\nPrávny zástupca pozemkového spoločenstva ďalej zdôrazňuje, že vo vzťahu\n\nk bývalým urbárnikom je konfiškačné rozhodnutie neúčinné a nulitné, keďže konfiškačné\npredpisy vyžadovali, aby osoba, ktorá spĺňa podmienky konfiškácie bola v rozhodnutí\nriadne identifikovaná jej osobnými údajmi.\nK sťažovateľom citovanému judikátu najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 17/2010\nk tzv. negatívnej dôkaznej teórii právny zástupca pozemkového spoločenstva uvádza, že\ntáto teória sa uplatní len v prípade, ak dotknutá osoba namieta neexistenciu podmienok\nvydržania, pričom sťažovateľ v správnom konaní „vôbec nespochybňoval splnenie\npodmienok vydržania a nenamietal pravdivosť tej ktorej skutočnosti uvedenej v notárskej\nzápisnici a preto dôkazné bremeno nemohlo prejsť na navrhovateľa a jeho členov. Ak\nsťažovateľ nepoprel skutkové tvrdenie v nej uvedené už v priebehu správneho konania, tak\nsprávny orgán sa nemohol zaoberať niečím, čo sťažovateľ nenamietal a správny orgán bol\npovinný vychádzať z verejnej listiny, ktorej opak preukázaný nebol.“.\nV záverečnej časti svojho podania právny zástupca pozemkového spoločenstva\nzdôrazňuje, že v konkrétnych podmienkach posudzovanej veci išlo o konanie podľa § 12\nzákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom, a nie o konanie podľa § 11 tohto zákona,\npodľa ktorého správny orgán rozhodnutím potvrdí splnenie podmienok vydržania.\nK procesnému porušeniu, ku ktorému došlo konaním zo strany správneho súdu v rozpore s §\n63 CSP právny zástupca pozemkového spoločenstva uvádza, že o procesné pochybenie\nnejde, keďže „na pokračovanie v konaní s dedičmi zomrelého účastníka nie je potrebné\nvydávať osobitné uznesenie“.\nVychádzajúc z popísanej argumentácie, pozemkové spoločenstvo navrhuje, aby\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.\n\n14\n\nÚstavný súd následne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k tomu,\nči trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň mu zaslal prípis predsedníčky najvyššieho\nsúdu z 27. apríla 2018. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu\n9. augusta 2018 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, pričom zároveň\nzdôraznil, že trvá na podanej sťažnosti a v podstatnom zopakoval k námietkam týkajúcim sa\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie (aktívne legitimovaným na využitie prostriedkov\nochrany vlastníckeho práva sú jednotliví členovia pozemkového spoločenstva, a nie\npozemkové spoločenstvo ako také), vád notárskej zápisnice zo 4. júla 2014 [absencia\nvyjadrenia Slovenského pozemkového fondu podľa § 63 písm. a) bod 3 notárskeho\nporiadku] a nesplnenia podmienok dobromyseľnosti a oprávnenosti držby argumentáciu už\nobsiahnutú v samotnej sťažnosti.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 28. augusta 2018 v reakcii na vyjadrenie\npozemkového spoločenstva k sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. augusta\n2018, právny zástupca sťažovateľa doplnil svoju argumentáciu k jednotlivým námietkam.\nTvrdenie pozemkového spoločenstva o tom, že v mene fyzických osôb – členov\npozemkového spoločenstva konal podľa notárskej zápisnice\n\nako štatutárny orgán\n\npozemkového spoločenstva, je podľa názoru sťažovateľa nepravdivé, keďže samotná\nnotárska zápisnica neobsahuje žiadne splnomocnenie. Podľa sťažovateľa neobstojí ani\ntvrdenie o tom, že prechod práv a povinností členov pozemkového spoločenstva\nna právnych nástupcov vyplýva z čestných prehlásení štyroch osôb, keďže „v prípade\nvšetkých fyzických osôb ide o potenciálnych členov spoločenstva\n\nalebo ich\n\nrodinných príslušníkov, ktorí majú priamy majetkový záujem na nadobudnutí podielu\nna nehnuteľnostiach, teda nejde o neutrálnych nezaujatých svedkov a ich čestné vyhlásenia\nmajú deklarovať uskutočnenie tzv. neformálnych prevodov, t. j. nedokumentuje ich žiadne\nautoritatívne rozhodnutie ani záznam v evidencii nehnuteľností“.\nSťažovateľ nesúhlasí ani so záverom pozemkového spoločenstva, že na základe\nnotárskej zápisnice nedošlo k zápisu vlastníctva sporných nehnuteľností v prospech členov\n\n15\n\ntohto spoločenstva, keďže toto tvrdenie je v rozpore s rozhodnutím správneho orgánu, ako\naj rozhodnutiami správnych súdov, ktoré sa odvolávajú na notársku zápisnicu zo 4. júla\n2014.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky najvyššieho\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ v sťažnosti formuluje zásadné námietky, prostredníctvom ktorých\nspochybňuje ústavnú udržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa podľa\njeho názoru\n\nnedostatočným spôsobom\n\nvysporiadal\n\ns námietkami prezentovanými\n\nv posudzovanom konaní sťažovateľom. Ide o nasledujúce zásadné námietky:\n- vydaniu rozhodnutia okresného úradu zo 4. júla 2014 bránila prekážka res iudicata\n(rozhodnutie okresného úradu z 19. novembra 2012),\n- pozemkové spoločenstvo nemá aktívnu legitimáciu ako navrhovateľ správneho\nkonania a zároveň ani ako osoba, ktorej možno podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona\no usporiadaní vlastníctva k pozemkom potvrdiť nadobudnutie vlastníctva,\n- okresný úrad nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre potvrdenie vlastníctva, resp.\nspoluvlastníctva\n\nk\n\nsporným\n\nnehnuteľnostiam\n\njednotlivých\n\nspoločenstva,\n- notárska zápisnica zo 14. októbra 2003 je neplatná,\n\n16\n\nčlenov\n\npozemkového\n\n- konanie pred správnym orgánom je zaťažené procesnými vadami (nepreukázanie\nvčasnosti podania návrhu, právomoci okresného úradu na prejednanie návrhu a povinnosti\nprejednať návrh komisiou),\n- počas konania pred správnymi súdmi došlo k strate spôsobilosti na práva\na povinnosti viacerých fyzických osôb ako účastníkov konania, na ktoré správne súdy\nnereagovali.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že jeho úlohou nie\nje zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne ľudsko-právnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie\nskutkovej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky\nzo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo zisteného\nskutkového stavu vyvodil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01).\nÚstavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je\núplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\n\n17\n\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že nezávislé\nrozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom\nprocesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho\nrozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú\nvyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVšeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve on má poskytovať\nv súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (m. m. napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nKeďže predmetom ústavného prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie vydané\nv správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), ústavný\nsúd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (napr. IV. ÚS 155/2012).\n\n18\n\nUvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný.\nV rámci svojej prvej (zásadnej) námietky sťažovateľ argumentuje, že zo strany\nokresného úradu došlo k vydaniu rozhodnutia zo 4. júla 2014 aj napriek tomu, že už\npredtým vydané rozhodnutie z 19. novembra 2012 predstavovalo prekážku res iudicata.\nSťažovateľ považuje rozhodnutie Správy katastra Prešov z 30. septembra 2013, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie z 19. novembra 2012, za nezákonné a tvrdí, že vo veci bolo prípustné\npodanie opravného prostriedku podľa príslušných ustanovení (v tom čase platného\na účinného) Občianskeho súdneho poriadku. Keďže tento opravný prostriedok bol\npozemkovým spoločenstvom podaný, avšak krajský súd konanie vo veci vedenej pod sp. zn.\n3 S 94/2012 uznesením z 28. augusta 2014 následne zastavil, citované rozhodnutie\nz 19. novembra 2012 nadobudlo právoplatnosť a zakladá prekážku res iudicata.\nNajvyšší súd k prekážke res iudicata, ktorá mala brániť podľa sťažovateľa\nokresnému úradu vydať rozhodnutie zo 4. júla 2014, uviedol, že proti rozhodnutiu\nokresného úradu z 19. novembra 2012 podalo pozemkové spoločenstvo odvolanie\npodľa príslušných ustanovení Správneho poriadku, o ktorom rozhodla Správa katastra\nPrešov rozhodnutím z 30. septembra 2013 tak, že rozhodnutie z 19. novembra 2012 zrušila\nz dôvodu, že vo veci rozhodoval predpojatý zamestnanec.\nNajvyšší súd argumentoval, že po zrušení rozhodnutia okresného úradu\nz 19. novembra 2012 sa vec opätovne dostala do štádia rozhodovania o návrhu\npozemkového spoločenstva z 28. júla 2005 podľa § 12 zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom. Podľa najvyššieho súdu „v ods. 3 § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. je uvedená\npozn. pod č. 29, ktorá odkazuje na ustanovenia § 250l až 250s O. s. p., ktoré upravuje\ninštitút opravného prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov,\npričom z citovaného ustanovenia § 250l ods. 1 O. s. p. vyplýva, že podľa ustanovení tejto\nhlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\n\n19\n\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, z čoho teda\nnásledne je zrejmé, že opravný prostriedok je prípustný len vtedy, ak to vyplýva\nz osobitného predpisu“.\nNajvyšší súd v nadväznosti na citované zdôraznil, že opravný prostriedok\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bol v predmetnej veci\nprípustný len proti rozhodnutiu o potvrdení vlastníctva podľa § 12 zákona o usporiadaní\nvlastníctva k pozemkom, pričom rozhodnutím okresného úradu z 19. novembra 2012 sa\nnávrhu pozemkového spoločenstva nevyhovelo, a preto rozhodnutie z 19. novembra 2012,\nktoré bolo z dôvodu podaného odvolania podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku\nzrušené Správou katastra Prešov, nemohlo predstavovať prekážku res iudicata pre vydanie\nrozhodnutia okresného úradu zo 4. júla 2014.\nPozemkové spoločenstvo síce z opatrnosti proti rozhodnutiu okresného úradu\nz 19. novembra 2012 okrem odvolania podľa Správneho poriadku podalo aj opravný\nprostriedok podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak konanie\nv tejto veci bolo zastavené s odôvodnením, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia\nSprávy katastra Prešov z 30. septembra 2013 (15. februára 2014) došlo k zániku\nrozhodnutia okresného úradu z 19. novembra 2012, čo predstavovalo neodstrániteľný\nnedostatok procesnej podmienky, pre ktorý bolo konanie zastavené (uznesenie krajského\nsúdu sp. zn. 3 S 94/2012 z 28. augusta 2014).\nV súlade s § 12 ods. 3 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom v znení\núčinnom do 30. júna 2016 proti rozhodnutiu podľa odseku 1 (rozhodnutie správneho orgánu\no potvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním alebo o potvrdení, že pozemky sú\nvo vlastníctve štátu alebo inej osoby) možno podať opravný prostriedok podľa osobitného\npredpisu (opravný prostriedok proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov –\n§ 250l až § 250s OSP).\n\n20\n\nPodľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých\n\nzákon\n\nzveruje\n\nsúdom\n\nrozhodovanie\n\no\n\nopravných\n\nprostriedkoch\n\nproti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nS prihliadnutím na citované ustanovenia vo veci relevantných právnych noriem\nústavný súd akceptuje odôvodnenie najvyššieho súdu, podľa ktorého rozhodnutie\nz 19. novembra\n\n2012\n\nnezakladá\n\nprekážku\n\nres\n\niudicata.\n\nOpravný\n\nprostriedok\n\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l až § 250s OSP) bol\npodľa relevantnej právnej úpravy v konaniach podľa zákona o usporiadaní vlastníctva\nk majetku prípustný len proti pozitívnemu rozhodnutiu správneho orgánu o návrhu, teda\nv zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona len proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu.\nRozhodnutím z 19. novembra 2012 však okresný úrad návrhu pozemkového spoločenstva\nna potvrdenie vlastníctva nevyhovel. Citované rozhodnutie bolo teda správne napadnuté\nodvolaním podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku, o ktorom rozhodla Správa\nkatastra Prešov tak, že pre procesné pochybenie rozhodnutie okresného úradu\nz 19. novembra 2012 zrušila. Rozhodnutie Správy katastra Prešov nadobudlo právoplatnosť\n15. februára 2014, pričom týmto dňom „zaniklo“ aj rozhodnutie okresného úradu\nz 19. novembra 2012 takže nemohlo predstavovať prekážku res iudicata.\nNámietku sťažovateľa o existencii prekážky res iudicata, ktorá mala brániť\nokresnému úradu vo veci znovu konať a rozhodnúť opätovne 4. júla 2014, ústavný súd\nna základe uvedeného vyhodnotil ako nedôvodnú.\nSťažovateľ prostredníctvom svojej ďalšej (zásadnej) námietky tvrdí, že pozemkové\nspoločenstvo nedisponovalo aktívnou vecnou legitimáciou v konaní podľa § 12 ods. 1 písm.\nb) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej dôvodí,\nže Bývalá urbárska spoločnosť\n\nktorá obnovila svoju činnosť 27. októbra 1992,\n\nzanikla v roku 1995, pričom nový subjekt, ktorý bol zaregistrovaný 18. marca 1996\ns názvom „Bývalé urbárske spolumajiteľstvo\n\npozemkové spoločenstvo“\n\n(pozemkové spoločenstvo, pozn.) nemožno považovať za „pôvodný\n\n21\n\nV záujme náležitého vysporiadania sa s touto námietkou sťažovateľa ústavný súd\npovažoval za nevyhnutné identifikovať predmet konania podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona\no usporiadaní vlastníctva k pozemkom, ako aj účel a význam citovaného zákona.\nVychádzajúc z § 1 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom je jeho účelom\nzistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť\na schváliť register obnovenej evidencie pozemkov.\nZákon o usporiadaní vlastníctva k pozemkom v časti „Konanie o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim“ ustanovuje v § 1 až § 12 (komplexne)\npostup správnych orgánov v tomto konaní tak, že konanie sa začína na podnet správneho\norgánu dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí (§ 5 ods. 3 a 4\ncitovaného zákona), pričom správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe\núdajov zistených podľa odseku § 6 ods. 1 a ďalších podkladov (§ 6 ods. 2 citovaného\nzákona). Proti návrhu registra je možné v zákonom ustanovenej lehote podať námietky,\nktoré posúdi komisia a spolu so svojím stanoviskom ich predloží správnemu orgánu\nna rozhodnutie (§ 7 ods. 2 a 3 citovaného zákona).\nPodľa § 12 ods. 1 citovaného zákona „Ak sa v konaní zistia údaje odporujúce\nskutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63\nNotárskeho poriadku) alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení\nneskorších predpisov) alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec\n(§ 14 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení\nneskorších predpisov), správny orgán môže na návrh rozhodnutím\na) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,\nb) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,\na to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov\no katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií;\nvydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy\nplatnosť.\n\n22\n\nPredmetom konania podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom je (s prihliadnutím na už uvedené) rozhodovanie o potvrdení vlastníctva štátu\nalebo inej osoby k pozemkom.\nNávrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 v súlade s § 12 ods. 2 citovaného\nzákona (platného a účinného v čase podania návrhu pozemkovým spoločenstvom) môže\npodať komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však\nv lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2 citovaného zákona). Rozhodnutie\nvydané podľa § 12 ods. 1 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom je verejná listina,\nna ktorej základe sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností (§ 12 ods. 5 citovaného\nzákona).\nDôvodom uplatnenia osobitného konania o obnove evidencie niektorých pozemkov\na právnych vzťahov k nim (§ 1 až 12 zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom) bola\nexistencia v minulosti nahromadených nezrovnalostí v evidencii pozemkového vlastníctva\nnezvládnuteľného štandardnými postupmi v rámci katastrálneho či súdneho konania alebo\nšpeciálnymi administratívnymi konaniami. Cieľom citovaného zákona je v osobitnom\nadministratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim,\núradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami.\nPrijatie zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom bolo motivované úsilím zachovať\npri nevyhnutnom obmedzení základných ľudských práv a slobôd ich podstatu a zmysel\nv zmysle čl.13 ods. 4 ústavy, resp. obnoviť ich zmysel, ako aj podstatu pozemkového\nvlastníctva (pozri dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom).\nPosudzujúc námietku sťažovateľa o nedostatku aktívnej legitimácie pozemkového\nspoločenstva, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pri jej odôvodňovaní neuplatňuje\njednotnú terminológiu. V sťažnosti predostiera jednak argumentáciu, ktorej cieľom je\nspochybniť nedostatok aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu\npodľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom, ako aj nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva.\n\n23\n\nSťažovateľ s odkazom na relevantnú judikatúru všeobecných súdov argumentuje\nnedostatkom aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu\npodľa zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom. Aj keď z judikatúry všeobecných\nsúdov, vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách,\nvyplýva, že pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, a preto nie\nje aktívne legitimované na podanie návrhu (v konaní pred všeobecným súdom), keďže\naktívna legitimácia patrí výlučne členom pozemkového spoločenstva, pretože pozemkové\nspoločenstvo nie je nositeľom všetkých spoluvlastníckych práv a oprávnení vzťahujúcich sa\nna spoločné nehnuteľnosti (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 15 Co 2/2013 z 13. novembra 2013), uvedený právny názor možno aplikovať\nv zásade len v civilnom (sporovom) súdnom konaní, v ktorom proti sebe stoja žalobca\na žalovaný. Aktívna legitimácia na podanie návrhu v správnom konaní sa však nevyhnutne\nneriadi pravidlom, podľa ktorého je pre jej identifikáciu podstatné výlučne hmotné právo,\nteda posúdenie toho, či návrh podala osoba, ktorá je aj skutočným nositeľom uplatneného\npráva, tak ako je to v civilnom (sporovom) konaní.\nZ už citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom platného a účinného v čase podania návrhu pozemkového spoločenstva priamo\nvyplývalo pravidlo, podľa ktorého je subjektom oprávneným podať návrh podľa § 12 ods. 1\ncitovaného zákona ten, kto preukáže právny záujem o vydanie takéhoto rozhodnutia.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bol návrh registra uverejnený 4. júla\n2005, pričom návrh podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva\nk pozemkom podalo pozemkové spoločenstvo 28. júla 2005.\nOkresný úrad v rozhodnutí zo 4. júla 2014 [v časti „právne nástupníctvo\na zastupovanie spoločenstva (útvaru)“] k splneniu podmienky právneho záujmu\npozemkového spoločenstva ako navrhovateľa v predmetnom konaní predovšetkým uviedol:\n«... spoločným zástupcom účastníkov konania\n;\n\n... je\n\n;\n\n;\nna základe splnomocnení\n\n24\n\nz augusta 2010. Spoločným zástupcom účastníkov\n\na\n\nje JUDr. Jaroslav Sidor, advokát na základe plnomocenstva zo dňa 24. 8. 2012,\nktorý je zároveň aj splnomocnený konať za BUS\n\nPodľa údajov z registra\n\npozemkových spoločenstiev vedenom na obvodnom lesnom úrade v Poprade vo vložke\nje pozemkové spoločenstvo BUS\n\n– pozemkové spoločenstvo s právnou\n\nsubjektivitou. Spoločenstvo, ktorého členmi sú podieloví spoluvlastníci spoločných\nnehnuteľností, nepochybne takouto osobou je, lebo bolo založené s cieľom racionálne\nhospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce\nzo spoluvlastníctva k nej (§ 3 zákona č. 181/1995 Z . z.), čo znamená hospodáriť aj\nna nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Právny záujem spoločenstva je\nobdobne posudzovaný aj v doterajšej súdnej praxi. Ako dôkaz navrhovateľ Krajskému súdu\nv Prešove dňa 11. 6. 2010 doložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo\n12 Co 92/2003, v ktorom sa dovolací orgán zaoberal otázkou právneho záujmu na určení\nneplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 2, 3 a 3 zákona č. 181/1995 Z. z. a dospel\nk záveru, že z právnej úpravy predovšetkým vyplýva skutočnosť, že tu existuje nedeliteľnosť\npodielového spoluvlastníctva ako aj oprávnenie spoločenstva vykonávať podnikateľskú\nčinnosť a právny záujem na to, aby sa nehnuteľnosti nedrobili, pritom nedochádzalo k ich\nstrate, čím by došlo vlastne k zníženiu prípadného zisku z hospodárenia na týchto\nmajetkoch. Spoločenstvo je právnickou osobou, bolo obnovené už v roku 1992, registrácia\nMinisterstvom vnútra bola vykonaná pod č. VVS/1-900/90-7038 dňa 23. 11. 1992. V roku\n1995 spoločenstvo požiadalo o registráciu na obecnom úrade\n\npodľa zákona\n\nč. 187/1993 Z. z. Právne pomery v súlade s právnymi predpismi boli prispôsobené\nna zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20. 12. 1996 a následnou\nregistráciou spoločenstva na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade reg. č.\n12/1996. Ku dňu podania návrhu členmi spoločenstva boli fyzické osoby a obec\nktoré v tomto konaní a to v štádiu rozhodovania o nehnuteľnostiach zapísaných v prospech\npod rovnakým číslom konania C 175/2005, predložili správnemu orgánu aj\nvšeobecné plné moci udelené predsedovi spoločenstva –\n\n.»\n\nOkresný úrad k preukázaniu právneho záujmu pozemkového spoločenstva\nv rozhodnutí zo 4. júla 2014 ďalej uviedol, že „Zo stanov navrhovateľa prijatých\n\n25\n\nna ustanovujúcom valnom zhromaždení jednoznačne vyplýva, že cieľom tohto združenia\nbolo obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov\na ich právnych nástupcov k predmetu vlastníctva, ktoré bolo neoprávnene zapísané\nna Mesto Vysoké Tatry... Že navrhovateľ je osobou oprávnenou na podanie takéhoto\nnávrhu, vyplýva aj z toho, že návrh na vydanie rozhodnutia podáva ten, kto o vydanie\nrozhodnutia preukáže právny záujem, teda navrhovateľom môže byť ktokoľvek, nie len ten,\nkto o sebe tvrdí, že je vlastníkom, ale hocikto kto má právny záujem na to, aby bolo\npotvrdené, že pozemky sú vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorej v evidencii nehnuteľností\nsvedčí zápis vlastníckeho práva. Keďže navrhovateľ je spoločenstvom s právnou\nsubjektivitou, jeho členmi sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými\nhospodári, tak jeho oprávnenie (právny záujem) na podanie návrhu je nesporné.“\nPosúdenie aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu\npodľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom zo strany\nokresného úradu, s ktorým sa aspoň nepriamo stotožnil v napadnutom rozsudku aj najvyšší\nsúd (najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok krajského\nsúdu z 30. septembra 2015, ktorým tento dospel k záveru, že „skutkový stav veci bol\nv správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie správneho orgánu...\nsúladný so zákonom“), považuje ústavný súd za udržateľný.\nPrávny záujem o vydanie rozhodnutia navrhovateľ spravidla osvedčí v prípade, ak je\nzrejmé, že bez vydania rozhodnutia by jeho právo bolo ohrozené, prípadne by sa jeho\nprávne postavenie stalo neistým. Pozemkové spoločenstvo síce nemôže byť vlastníkom\nspoločnej veci (sporných pozemkov), nepatrí mu teda (spolu)vlastnícke právo k spoločnej\nnehnuteľnosti, avšak zákon o pozemkových spoločenstvách ex lege priznáva pozemkovým\nspoločenstvám za účelom racionálneho hospodárenia na spoločnej veci právo podnikať (§ 3\nods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách). V súlade s § 13 ods. 1 zákona\no pozemkových spoločenstvách pozemkové spoločenstvo je vlastníkom majetkových\nhodnôt, ktoré slúžia na plnenie úloh pozemkového spoločenstva a vznikli v súvislosti\ns užívaním a hospodárením na spoločnej veci, pričom podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona\npozemkové spoločenstvo môže vlastniť majetok, ktorý vznikol z príspevkov, darov alebo\n\n26\n\niných príjmov. Z uvedeného zároveň vyplýva, že hlavnou úlohou a zároveň poslaním\npozemkového spoločenstva je zaistenie čo najracionálnejšie hospodárenia na spoločnej\nnehnuteľnosti prostredníctvom vykonávania súvisiacej podnikateľskej činnosti.\nPrávne postavenie pozemkového spoločenstva je s prihliadnutím na už uvedené\nvo svojej podstate determinované snahou užívať spoločnú vec a na nej hospodáriť. Za tejto\nsituácie a berúc do úvahy samotné tvrdenie pozemkového spoločenstva o tom, že\nvlastníctvo k spoločnej veci bolo neoprávnene zapísané na inú osobu (sťažovateľa) by\nprávne postavenie pozemkového spoločenstva bez jeho možnosti domáhať sa vydania\nrozhodnutia o potvrdení (spolu)vlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci bolo\nzjavne neisté. Záver o tom, že pozemkové spoločenstvo osvedčilo právny záujem na vydaní\nrozhodnutia o potvrdení (spolu)vlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci je\npreto, aj s prihliadnutím na cieľ, ktorému pozemkové spoločenstvo podľa jeho stanov slúži\n(obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých urbárnikov, resp. ich právnych\nnástupcov), ústavne udržateľný.\nNa uvedenom predbežnom závere nemení nič ani právny názor vyslovený najvyšším\nsúdom v napadnutom rozsudku, podľa ktorého pozemkové spoločenstvo založené\npodľa zákona o pozemkových spoločenstvách nemožno považovať\n\n„automaticky\n\nza obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Sb.\nN. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých\nurbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Zákon č. 181/1995 Z. z. neupravuje\nobnovu práv niekdajšieho urbárskeho spoločenstva v tom zmysle, že novo založené\nspoločenstvo spätne (ex lege) vstupuje do právnych pomerov niekdajšieho spoločenstva,\nktoré existovalo pred jeho zrušením.“.\nSprávny orgán je v správnom konaní povinný skúmať, či sú dané vecné dôvody\npre priznanie alebo deklarovanie práva účastníkom konania z pohľadu predmetu konania\n[§ 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom – potvrdenie vlastníctva\nk sporným pozemkom inej osobe alebo štátu]. Ešte pred samotným posúdením dôvodnosti\npodaného návrhu bolo povinnosťou správneho orgánu ustáliť okruh účastníkom konania,\n\n27\n\nteda tých, o ktorých právach sa malo v správnom konaní konať a v prospech ktorých sa\nmalo potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom (podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je\núčastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nsa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté), ako aj to, že účastníci konania – osoby, v prospech ktorých\nmá byť potvrdené vlastníctvo k sporným pozemkom, sú aktívne vecne legitimované, teda,\nže im svedčí právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.\nSprávnosť takto uplatňovaného postupu potvrdzuje aj predbežný záver najvyššieho\nsúdu vyplývajúci z napadnutého rozsudku o tom, že pozemkové spoločenstvo nemožno\nautomaticky považovať za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené\nzákonom Slovenskej národnej rady č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov\na obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov\na podobných útvarov, a preto ani jednotlivých súčasných členov pozemkového spoločenstva\nnemožno automaticky považovať za právnych nástupcov pôvodných urbárnikov.\nOkrem toho vo vzťahu k sporným pozemkom išlo podľa zákonného článku XIX\nz roku 1898 o „nedielne podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva“ (str. 32 a 63\nrozhodnutia okresného úradu zo 4. júla 2014), a nie urbariátu ako celku, ktorému patrilo len\nspoločné užívanie sporných pozemkov.\nZ uvedeného dôvodu bolo prvoradou úlohou správneho orgánu vysporiadať sa\ns otázkou\n\núčastníctva\n\njednotlivých\n\nčlenov\n\npozemkového\n\nspoločenstva\n\nv\n\nkonaní\n\npodľa zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom a na tento účel preskúmať, či im ako\n„iným osobám“, v prospech ktorých sa má potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom,\nsvedčí aktívna vecná legitimácia.\nZ hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa\nurčitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-\n\n28\n\nprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní\nide.\nSťažovateľ v tomto kontexte argumentuje, že jednotliví členovia pozemkového\nspoločenstva nepreukázali právne nástupníctvo po pôvodných členoch (bývalých\nurbárnikoch pôvodného urbariátu) hodnoverným spôsobom.\nVo výroku rozhodnutia zo 4. júla 2014 okresný úrad potvrdil, že sporné pozemky\npresne identifikované v samotnom výroku sú vo vlastníctve osôb:\n,\n\n,\n\n,\n\n, obec\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nurbárskeho spolumajiteľstva\n\n,\n\n,\na\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n, ktorí sú „členmi Bývalého\n\n– pozemkové spoločenstvo“.\n\nV odôvodnení rozhodnutia zo 4. júla 2014 okresný úrad v súvislosti s účastníctvom\nv predmetnom konaní vyslovil nasledujúce závery:\n«... účastníkmi konania sú... všetci členovia spoločenstva, ktorí sú súčasne\npodielovými spoluvlastníkmi aj tých nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide ... Účastníci\nkonania odvodzujú svoje spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto\nkonania z právneho nástupníctva titulom dedenia, resp. vydržania vlastníckeho práva.\nV PKV\n\nk. ú.\n\nneboli zapísané spoluvlastnícke podiely spoločnej\n\nnehnuteľnosti a zápis bol vykonaný iba v prospech urbáru ako útvaru, vedená bola len\nurbárska kniha. Zrušením urbáru zostalo vlastníctvo podielnikov zachované a to podľa\nstavu ku dňa účinnosti zákona č. 2/1958 Sb. SNR. Notárskou zápisnicou N 391/2003\nNz 92217/2003 zo dňa 14. 10. 2003 bola obnovená urbárska kniha a súčasne osvedčená aj\nveľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov resp. ich právnych nástupcov, pričom z jej\npríloh je preukázaná nadväznosť ich právnych predchodcov. Toto osvedčenie vyhlásenia\n\n29\n\no vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam je verejnou listinou, ktorá je evidovaná\nna katastrálnom odbore ako záznamová listina pod číslom záznamu Z 3156/2003, v katastri\nnehnuteľností zapísaná pod číslom zmeny 44/04. Spoluvlastníci a ich spoluvlastnícke\npodiely a tituly nadobudnutia sú evidované v LV\nk pôvodnej nehnuteľnosti mpč\n\nk. ú.\n\nzapísanej v PKV\n\nvo vzťahu\nk. ú.\n\nDokumentom, ktorý znamenal potvrdenie vlastníctva útvaru, je nepochybne zmluva uzavretá\ns grófom\n\nako aj zápis v PKV\n\nk. ú.\n\na okrem týchto aj rozhodnutie\n\npozemkového úradu Poprad o reštitučných nárokoch spoluvlastníkov spoločných\nnehnuteľností a to o znárodnení parc. č.\n\n, kde rozhodoval pozemkový úrad\n\nrozhodnutím č. 2009/283/2785-Kj zo dňa 10. 9. 2009 a číslo 2011/378/1464-Kj zo dňa\n21. 6. 2011.»\nZ relevantnej časti rozsudku krajského súdu z 30. septembra 2015, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie okresného úradu zo 4. júla 2014, vyplýva, že z obsahu\nadministratívneho spisu, ako aj zo samotného rozhodnutia správneho orgánu mal krajský\nsúd za osvedčené, že:\n«... PS je spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré obnovilo svoju činnosť v roku\n1992 (registrácia Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-19/90-7038 zo dňa 23. 11. 1992).\nV roku 1995 spoločenstvo požiadalo o registráciu na Obecnom úrade v\n\npodľa\n\nzákona č. 187/1993 Z. z.. Právne pomery PS boli zosúladené s právnymi predpismi\nna zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20. 12. 1996, s následnou\nregistráciou PS na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade č. reg. 12/1996. Ku\ndňu podania návrhu boli členmi PS fyzické osoby a obec\n\nktorí predložili\n\nsprávnemu orgánu (v konaní C 175/2005) všeobecné plné moci na zastupovanie\n, vtedajšiemu predsedovi PS. V PKV\n\nkat. úz.\n\nneboli zapísané\n\nspoluvlastnícke podiely, zápis bol vykonaný v prospech urbáru ako útvaru, vedená bola len\nurbárska kniha. Zrušením urbáru zostalo vlastníctvo podielnikov zachované a to podľa\nstavu ku dňu účinnosti zákona č. 2/1958 Sb.. Notárskou zápisnicou N 391/2003, Nz\n92217/2003 zo dňa 14. 10. 2003 bola obnovená urbárska kniha a súčasne bola osvedčená\naj veľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov (resp. ich právnych nástupcov). Toto\n\n30\n\nosvedčenie vyhlásenia o vydržaní je verejnou listinou, ktorá je vedená ako záznamová\nlistina pod č. záznamu Z 3156/2003, v katastri nehnuteľností zapísaná pod č. zmeny 44/04.\nŽe PS bolo vlastníkom predmetných nehnuteľností mal správny orgán preukázané\nzo zmluvy uzavretej s grófom\n\nzo zápisov v PKV\n\nkat. úz.\n\nale aj\n\nz rozhodnutí Pozemkového úradu Poprad, č. 2009/283/2785-Kj zo dňa 10. 09. 2009\na č. 2011/378/1464-Kj zo dňa 21. 06. 2011 (o znárodnení parciel č. 19 a 20). Dokumentom\npotvrdzujúcim právne nástupníctvo „bývalých urbárnikov“ bol aj Výpis z registra\npozemkových spoločenstiev č. j. 2013/819/157 Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva\n- pozemkové spoločenstvo registrovaného pod č. 12/96, práv. 9603011-002 ako\nspoločenstva s právnou subjektivitou a Stanovy (v zmysle ktorých cieľom tohto združenia je\nobnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov a ich\nprávnych nástupcov...). Vo vzťahu k námietke, v ktorej navrhovateľ poukázal... „na obsah\nosvedčenia o vydržaní, z ktorého vyplýva, že členovia sú spoluvlastníkmi spoločných\nnehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané vo vložke\nmpč.\n\nv kat. úz.\n\nako\n\n... a nič viac...“ krajský súd poukazuje na prílohy notárskej zápisnice\nN 391/2003, Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 a to vyhlásenia členov\n\nPS o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností v kat. úz.\na v kat. úz.\n\n(všetkých)\n\n, pričom\n\nv Zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti\nuvedená pozemkovoknižná zápisnica\nkat. úz.\n\nkat. úz.\n\ndo ktorej bola pôvodná mpč.\n\nje\nale aj zápisnica\n\n,\n\nodpísaná na základe\n\nznárodnenia. V preskúmavanom rozhodnutí sa pritom odporca vysporiadal s otázkou\nznárodnenia v súvislosti so sanatóriom\nmpč.\n\na to parcely\n\ntak, že znárodnením štát nadobudol len časť\n\n. Predmetnou notárskou zápisnicou bola obnovená\n\nurbárska kniha a súčasne bola osvedčená aj veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov\nPS. Vo vzťahu k ďalšej námietke navrhovateľa, že notárska zápisnica nemôže byť úradnou\nlistinou lebo postráda konkrétne mená právnych predchodcov dáva krajský súd\ndo pozornosti prílohy notárskej zápisnice\n\noznačené\n\nako „Zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, v ktorých sú označené aj mená\npôvodných vlastníkov, od ktorých jednotliví členovia odvodzujú veľkosť svojich podielov.\nNavrhovateľ svoje tvrdenie (o neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice) doposiaľ ani\n\n31\n\nničím\n\nnepreukázal\n\na\n\nneuspel\n\nani\n\nv\n\nkonaní\n\npred\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nPoprad\n\nč. k. 12 C 174/2007 o neplatnosť uvedeného notárskeho osvedčenia, o ktorom okresný súd\nrozhodol tak, že návrh mesta Vysoké Tatry zamietol. Rozsudok zo dňa 08.09.2008\nnadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2008. (čl. 58 k prílohe 102 AS 2). K námietke\nnavrhovateľa, že s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. možno podielové\nspoluvlastníctvo nadobudnúť iba prevodom (kúpna, darovacia zmluva), alebo prechodom\n(dedením), žiadny iný spôsob nadobudnutia vlastníctva neprichádza do úvahy a absolútne\nuž nie vydaním osvedčenia o vydržaní, pričom správny orgán v rozhodnutí ani neuviedol\ndeň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním a návrh mal\nobsahovať aj skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným\npredpisom (Občianskym zákonníkom), je potrebné uviesť, že správny orgán nerozhodol nepotvrdil nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z., ale\nrozhodoval podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovaného zákona a potvrdil, že pozemky sú\nvo vlastníctve inej osoby. Právna úprava (zákon č. 180/1995 Z. z.) pritom nevylučovala, aby\npodiely na spoločnej nehnuteľnosti boli členmi nadobudnuté na základe osvedčenia\nvydržania vlastníckeho práva, ktoré má len deklaratórne účinky. Opätovne treba zdôrazniť,\nže vlastnícke právo členov urbáru (PS) k spoločným nehnuteľnostiam zostalo v zmysle\nzákona č. 2/1959 Zb. zachované a spoločné lesy prešli len do obhospodarovania štátnej\nlesnej organizácie alebo družstva. Keďže členovia urbáru neboli v PKV\n\nkat. úz.\n\nmenovite zapísaní, ale týchto urbár evidoval v tzv. urbárskej knihe, ktorá sa však\nnezachovala, tak notárskou zápisnicou (N 391/2003, Nz 92217/2003 došlo k obnoveniu\nurbárskej knihy s prihliadnutím na prevody medzi členmi urbáru tak, ako to bolo\nzdokumentované vo vyhláseniach, ktoré tvorili prílohu notárskej zápisnice. Uvedeným\npostupom členovia PS preukazovali veľkosť svojich podielov v súlade s § 5 ods. 4 zákona\nč. 180/1995 Z. z. Aj v tomto prípade sú preto námietky navrhovateľa nedôvodné.»\nPredmetom prieskumu ústavného súdu v tomto konaní je ústavná udržateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vydaného v rámci správneho súdnictva. Z tohto\nhľadiska má pre posudzovanie veci sťažovateľa zásadný právny význam skutočnosť, že\nkľúčovou úlohou najvyššieho súdu v predmetnej veci bolo „preskúmať zákonnosť postupu\na rozhodnutia správneho orgánu“, teda preskúmať, či okresný úrad pri „riešení“\n\n32\n\nkonkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektoval\npríslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, ako aj to, či sa krajský súd ako\nprvostupňový správny súd v odôvodnení svojho rozsudku z 30. septembra 2015 náležitým\n(ústavne akceptovateľným) spôsobom vysporiadal so všetkými pre prejednávanú vec\nrelevantnými námietkami.\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku predovšetkým uviedol:\n„Obnova práv podielových spoluvlastníkov bola vykonaná na základe dedičských\nrozhodnutí, notárskou zápisnicou o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva\nk nehnuteľnostiam, dokumentmi a listinami preukazujúcimi nielen právne nástupníctvo, ale\naj obnovu spoločenstva Bývalého urbárskeho spoločenstva. Spoločenstvo opiera svoju\naktívnu legitimáciu o listinu - Osvedčenie vydané formou notárskej zápisnice N 391/2003\nNZ 92217/2003 - osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým\nbolo vyhlásené, že všetci bývalí účastníci uvedení v tejto notárskej zápisnici, sú členmi\npozemkového spoločenstva s názvom Bývalé urbárske spolumajiteľstvo\npozemkové spoločenstvo\n\n-\n\na spoluvlastníci\n\nspoločných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe k. ú.\nvo vl.\n\nako mpč.\n\n.\n\nPredmetná notárska zápisnica je v zmysle § 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou.\nIde v nej o procesný úkon, ktorým sa osvedčuje hmotnoprávny úkon. Verejná listina ako\ntaká potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je\ndokázaný opak, tak potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje. Na verejnú listinu,\nteda aj na predmetnú notársku zápisnicu sa aplikuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti\nobsahu listiny. Pokiaľ sa však v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych\nvzťahov k nim zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske\nosvedčenie, môže správny orgán vydať rozhodnutie, ktorým takéto osvedčenie stráca\nplatnosť a verejnou listinou slúžiacou ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností sa\nstáva toto rozhodnutie. Správny orgán však nezistil údaje odporujúce skutočnostiam,\na preto takého rozhodnutie nevydal. Ako je zrejmé z obsahu spisu navrhovateľ Mesto\nVysoké Tatry sa v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11 C/147/207\ndomáhal určenia neplatnosti osvedčenia, pričom uvedená žaloba bola zamietnutá z dôvodu\n\n33\n\nnedostatku právneho záujmu na takomto určení, nakoľko na určení neplatnosti procesného\núkonu neexistuje naliehavý právny záujem. Takisto ani predložené konfiškačné rozhodnutie\nnebolo skutočnosťou, ktorá by mohla byť považovaná za spôsobilú spochybniť správnosť\núdajov, z ktorých malo notárske osvedčenie vychádzať. Ako vyplynulo z obsahu\nadministratívneho spisu rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Poprade číslo M-47/46-III\nzo dňa 08. 08. 1946 rozhodla komisia na svojom zasadnutí, že Bývalí urbarialisti obce\nobyvatelia v obci\n\nsú osobami nemeckej národnosti a v dôsledku toho\n\npodľa ustanovenia písm. a) ods. 1 a odseku 10 § 1 nariadenia č. 104/1945 v znení\nnariadenia číslo 64/46 Sb. pokladá sa ich majetok za skonfiškovaný dňa 01. 03. 1945. Toto\nrozhodnutie sa týkalo menovite poľnohospodárskeho majetku v katastrálnom území\na nie v katastrálnom území\n\nKonfiškačné rozhodnutie sa týkalo menovite\n\npôdohospodárskeho majetku katastrálneho územia\n\na toto rozhodnutie je konečné.\n\nSprávny orgán v konaní nebol oprávnený skúmať správnosť konfiškačného rozhodnutia.\nOdvolací súd zhodne ako krajský súd dospel k záveru, že správny orgán postupoval v danej\nveci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci\na aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových zistení vyvodil správny\nprávny záver, a preto krajský súd nepochybil, keď potvrdil preskúmavané rozhodnutie\nodporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnym orgánom, a s ktorým sa\nstotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie\nodporcu je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci.\nPreto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní\nspoľahlivo zistený a postup, ako aj rozhodnutie správneho orgánu považoval za súladný\nso zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu,\npovažovať za správne.\nZároveň v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa konštatuje, že tieto\nvo svetle vyššie uvedeného nepovažoval za dôvodné, nakoľko navrhovateľ v odvolaní\nneuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu\nvyvrátili, a teda neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\n\n34\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového\nsúdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým\nnavrhovateľ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia\nnavrhovateľa nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd potvrdil\nnapadnuté rozhodnutie odporcu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným\nspôsobom vysporiadal s námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich\nlogickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad a nenechal otvorenú\nžiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.“\nVychádzajúc z citovaných častí rozhodnutia okresného úradu zo 4. júla 2014, ako aj\nrozsudku krajského súdu z 30. septembra 2015 a napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nnemôže podľa názoru ústavného súdu obstáť záver o tom, že členovia pozemkového\nspoločenstva presne identifikovaní vo výroku rozhodnutia správneho orgánu zo 4. júla 2014\nsú súčasne aj podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom\nnie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nVšeobecné zásady vykonávania a hodnotenia dôkazov v správnom konaní upravuje\nustanovenie § 34 Správneho poriadku, pričom v ďalších ustanoveniach (§ 35 až 38) sú\nupravené dôkazy a spôsoby ich vykonávania, ktorých výpočet nie je taxatívny a správny\norgán môže použiť aj ďalšie dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu\nveci.\nPodľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade\ns právnymi predpismi.\nPodľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké\nposudky, listiny a ohliadka.\n\n35\n\nPodľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť\nna podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\nPodľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu.\nPodľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov\nkonania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV zmysle § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný\nvyhodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\nPovinnosťou správneho orgánu je rovnako vyhodnotený dôkaz v rozhodnutí náležite\nodôvodniť, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorú však nemožno\nstotožňovať s ľubovôľou. Dôležité je rovnako aj to, aby správny orgán uviedol to, aké\ndôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil, pričom rovnako musí náležitým\nspôsobom zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním za jednoznačne preukázané\na prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Ak takýto postup správneho orgánu nepredchádza\n\n36\n\nvydaniu jeho rozhodnutia, tak treba takéto rozhodnutie správneho orgánu považovať\nza nepreskúmateľné.\nPokiaľ správny orgán dospel v citovanom rozhodnutí zo 4. júla 2014 k záveru, že\nčlenovia pozemkového spoločenstva presne identifikovaní vo výroku tohto rozhodnutia sú\nsúčasne aj podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, bolo jeho povinnosťou tento\nsvoj záver náležitým spôsobom odôvodniť.\nOkresný úrad v rozhodnutí zo 4. júla 2014 zdôraznil, že zrušením urbáru zákonom\nSlovenskej národnej rady č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní\nspoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov\nzostalo „vlastníctvo podielnikov zachované“. Na podklade tejto premisy bolo preto úlohou\nsprávneho orgánu odôvodniť právne nástupníctvo členov pozemkového spoločenstva\npo pôvodných „podielnikoch“, teda vysporiadať sa s tým, ako členovia pozemkového\nspoločenstva, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti rozhodnutia zo 4. júla 2014, vstúpili\ndo práv a povinností po pôvodných urbárnikoch vrátane identifikácie samotných pôvodných\nurbárnikov. Vo všeobecnosti je právnym nástupcom totiž ten, kto vstupuje do práv\na povinností právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených hmotných právom.\nK záveru o tom, kto je právnym nástupcom, nemožno dospieť bez riadnej identifikácie\npôvodného subjektu (jednotlivých pôvodných urbárnikov), od ktorého sa nástupníctvo\nodvádza.\nKeďže rozhodnutie okresného úradu zo 4. júla 2014 v odôvodnení neidentifikuje\nmená pôvodných urbárnikov, chýba v ňom zásadný podklad, ktorý by umožňoval\nsprávnemu orgánu vysporiadať sa s otázkou právneho nástupníctva, a tým aj existenciou\npodielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva k sporným pozemkom.\nZáver okresného úradu o tom, že spoluvlastníctvo k sporným pozemkom členov\npozemkového spoločenstva bolo preukázané právnym nástupníctvom, s ktorým sa\nvšeobecné súdy stotožnili vo svojich rozhodnutiach, je preto minimálne predčasný\na zároveň aj zmätočný.\n\n37\n\nNa tomto predbežnom závere nemení nič ani skutočnosť, na ktorú poukázal\nvo svojom rozhodnutí krajský súd, a síce, že mená pôvodných urbárnikov sú obsiahnuté\nv „Zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, keďže v samotnom rozhodnutí\nsprávneho orgánu absentujú skutočnosti o tom, či dôkaz v tomto kontexte bol vôbec\nvykonaný a ako bol zo strany správneho orgánu vyhodnotený pri náležitom odôvodnení\nv súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\nOkresný úrad v rozhodnutí zo 4. júla 2014 súčasne poukazuje aj na to, že podielové\nspoluvlastníctvo členov pozemkového spoločenstva bolo preukázané nielen právnym\nnástupníctvom, ale rovnako aj vydržaním vlastníckeho práva. Odkazuje pritom na notársku\nzápisnicu zo 14. októbra 2003, ktorou došlo podľa jeho názoru k obnoveniu urbárskej knihy\na súčasne k osvedčeniu „veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. ich právnych\nnástupcov“.\nNotárska zápisnica zo 14. októbra 2003 je osvedčením vyhlásenia o vydržaní\nvlastníctva vydaným v zmysle § 63 Notárskeho poriadku, prostredníctvom ktorého sa\nosvedčilo, že členovia pozemkového spoločenstva sú „spoluvlastníkmi spoločných\nnehnuteľností“ (citované z notárskej zápisnice zo 14. októbra 2003) pôvodne zapísaných\nv pozemkovej knihe k. ú.\nNotárskou\n\nzápisnicou\n\nvo vl.\nosvedčenia\n\nako mpč.\nvyhlásenia\n\n.\n\no vydržaní vlastníctva\n\nsa\n\nvo všeobecnosti osvedčuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, teda osvedčuje sa\noriginálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Ide pritom\no nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom,\npričom inštitút vydržania vlastníckeho práva je spojený s jeho nadobudnutím v dôsledku\nkvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom ustanovenú dobu.\nPokiaľ správny orgán dospel k záveru, že notárskou zápisnicou zo 14. októbra 2003\ndošlo k „obnoveniu urbárskej knihy“ a tým aj k osvedčeniu veľkosti podielov pôvodných\nspoluvlastníkov, resp. pôvodných urbárnikov, nevysvetlil, na podklade akých skutočností\nk tomuto záveru dospel, a preto jeho rozhodnutie zo 4. júla 2014 je aj v tejto časti\n\n38\n\nnepreskúmateľné. Notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie ako originálny spôsob\nnadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti totiž už zo svojej podstaty nemôže zároveň\nautomaticky osvedčovať veľkosť podielov „pôvodných urbárnikov“, keďže osvedčuje len\nhmotnoprávny úkon (vydržania), na podklade ktorého svedčí vlastnícke právo určitému\nsubjektu – v konkrétnych okolnostiach veci súčasným členom pozemkového spoločenstva.\nÚstavný súd opakovane zdôrazňuje, že úlohou správneho orgánu je jednotlivé\ndôkazy hodnotiť osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Samotný proces hodnotenia\ndôkazov ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový\npostup, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých\ndôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia správnym orgánom. Pokiaľ ide\no zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neurčuje a ani nemôže určiť pravidlá, podľa\nktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti. Iba správny orgán\nposudzuje vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodne o ich osvedčení ako dôkazu\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 151/2010 z 24. marca 2011).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nprávnej veci sa správny súd zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých\nsprávny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú,\nalebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či\nvykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán\ndospel (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 151/2010 z 24. marca 2011).\nPokiaľ rozhodnutie správneho orgánu trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, bráni\nzároveň správnemu súdu preskúmať, či je záver, ku ktorému správny orgán dospel, vôbec\nlogicky možný.\nÚstavný súd, posudzujúc obsah zásadnej argumentácie sťažovateľa, ako aj dotknutej\nčasti spisovej dokumentácie dospel na podklade dosiaľ uvedeného k záveru, že okresný úrad\nsa vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie členov pozemkového spoločenstva\nv konaní vedenom pod sp. zn. C-175/2005 ústavne nekonformným spôsobom. Jeho záver\n\n39\n\no preukázaní spoluvlastníctva jednotlivých členov pozemkového spoločenstva na podklade\nprávneho nástupníctva a vydržania nie je riadne odôvodnený, a preto aj nepreskúmateľný.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že pokiaľ otázka aktívnej vecnej legitimácie nie je zo strany\nsprávneho orgánu náležite preskúmaná a odôvodnená, nemôže dôjsť ani k naplneniu zmyslu\nustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom, ktoré\nspočíva v odstránení rozporov údajov zapísaných v evidencii vlastníckych práv so stavom\nskutočným.\nPredpokladaným výsledkom návrhu podaného podľa § 12 ods. 1 písm. b) je vydanie\nverejnej listiny, ktorou bude potvrdené vlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového\nspoločenstva a ktorá bude verejnou listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri\nnehnuteľností. Výsledok konania o návrhu podľa § 12 zákona teda v prípade kladného\nrozhodnutia zasahuje do práv zapísaného vlastníka sporných nehnuteľností. Z uvedeného\ndôvodu je preto nevyhnutné, aby otázka aktívnej vecnej legitimácie bola zo strany\npríslušného správneho orgánu riadne zodpovedaná. V opačnom prípade totiž hrozí vznik\nprípadnej ďalšej krivdy na úkor subjektu, ktorému skutočne svedčí vlastnícke právo (m. m.\nI. ÚS 350/09, II. ÚS 7/2014).\nPokiaľ správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo 4. júla 2014 síce uviedol dôkazy\n(notárska zápisnica zo 14. októbra 2003, zmluva uzavretá s grófom\nk. ú.\n\nzápis v PKV\n\nrozhodnutie pozemkového úradu Poprad o reštitučných nárokoch\n\nspoluvlastníkov spoločných nehnuteľností), z ktorých vychádzal pri formulovaní záveru\no tom, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva sú spoluvlastníkmi sporných\npozemkov (pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe k. ú.\nmpč.\n\nvo vl.\n\nako\n\n), ale tento svoj záver náležitým spôsobom neodôvodnil, treba\n\npovažovať jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Účastník správneho konania má totiž\nprávo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania.\n\n40\n\nPokiaľ správny orgán dôkazy riadnym spôsobom nevyhodnotil a vyhodnotenie\ndôkazov zároveň riadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, potom ani krajský\nsúd ako prvostupňový správny súd a po ňom najvyšší súd ako odvolací správny súd nemohli\npreskúmať, či vykonané dôkazy logicky umožňujú vysloviť skutkový záver, ku ktorému\nsprávny orgán pri preskúmavaní otázky aktívnej vecnej legitimácie dospel a zároveň\nnemohli preskúmať ani to, či právne závery, ktoré z takto zisteného skutkového stavu\nsprávny orgán vo svojom rozhodnutí vyvodil, sú ústavne udržateľné.\nZa týchto okolností nemôže z ústavného hľadiska obstáť napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu, ktorého kľúčovou úlohou bolo ústavne akceptovateľným spôsobom\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu zo 4. júla 2014, ako aj postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu označeného rozhodnutia. Za popísaných okolností je totiž aj napadnutý\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnepreskúmateľný, čo\n\npredstavuje\n\nneprípustný\n\nzásah\n\ndo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ v súvislosti s rozhodnutím okresného úradu zo 4. júla 2014 namieta, že\nvlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového spoločenstva bolo potvrdené aj\nvo vzťahu k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v PKV\n(pôvodná mpč.\n\nv katastrálnom území\n\n), pričom z predmetného rozhodnutia nevyplýva,\n\nna podklade akých skutočností dospel k záveru o tom, že členom pozemkového\nspoločenstva svedčí spoluvlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Sťažovateľ touto\nargumentáciou v podstate namieta, že z rozhodnutia okresného úradu zo 4. júla 2014\nnevyplýva odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie jednotlivých členov pozemkového\nspoločenstva vo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k pôvodnej\nmpč.\n\nvôbec.\nÚstavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené poukazuje na skutočnosť, že\n\npreskúmavanie ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti odôvodnení sťažnosťami\nnapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov je štandardnou súčasťou ústavného prieskumu\nuskutočňovaného ústavným súdom, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n\n41\n\n,,ESĽP“) v konaní o sťažnostiach podľa čl. 34 dohovoru. Tejto skutočnosti zodpovedá aj\nbohatá judikatúra ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle\nktorej (v podstatnom) je úlohou všeobecného súdu odpovedať v odôvodnení svojho\nrozhodnutia na konkrétne námietky účastníka konania a dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\nna všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nRovnako ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že\nmajú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\naj\n\nnapriek\n\ntomu,\n\nže\n\n„zakomponovania nehnuteľností vytvorených z pôvodnej mpč.\nk. ú.\n\nsťažovateľ\n\nnámietku\n\nevidovanej v PKV\n\ndo rozhodnutia správneho orgánu a tým nepriamo aj námietku\n\nnedostatočného vysporiadania sa okresného úradu s aktívnou vecnou legitimáciou\nvo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k pôvodnej mpč.\nv napadnutom konaní vzniesol, najvyšší súd sa ňou vôbec nezaoberal. Podľa ústavného\nsúdu v konkrétnych okolnostiach posudzovanej právnej veci odvolacia námietka (námietku\nsťažovateľ predostrel aj v konaní pred krajským súdom, pozn.) sťažovateľa signalizovala\nmožnosť jej podstatného vplyvu na právne posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, keďže v ňom absentovalo odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je\nkardinálnou a primárnou otázkou, s ktorou sa príslušný správny orgán musí ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadať v každom správnom konaní.\n\n42\n\nZa uvedených okolností bolo preto ústavnou povinnosťou najvyššieho súdu\nna uvedenú námietku sťažovateľa primeraným, a teda ústavne konformným spôsobom\nreagovať. Najvyšší súd sa však touto právnou argumentáciou sťažovateľa vôbec nezaoberal,\nv dôsledku čoho je jeho rozhodnutie podľa názoru ústavného súdu arbitrárne\na nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu,\nktorými potvrdil preukázanie aktívnej vecnej legitimácie členov pozemkového spoločenstva\nako základného predpokladu úspešného si uplatnenia nárokov v príslušnom správnom\nkonaní, nie sú ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom odôvodnené, a preto sú\nv rozpore s požiadavkami vyvoditeľnými zo základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie.\nNa základe uvedeného ústavný súd (bez potreby zaujať meritórne závery aj k ďalším\nnámietkam sťažovateľa súvisiacim s namietaným porušením jeho v sťažnosti označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel\nk záveru, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto nálezu (bod 1 výroku tohto nálezu).\nKeďže napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo podľa záverov ústavného\nsúdu k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil (čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde; bod 2\nvýroku tohto nálezu]. V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym\nnázorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n\n43\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\na čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a postupom ktorý\npredchádzal jeho vydaniu\nV súlade s čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná\nnorma upravuje primárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa pri zákonom (najmä Občiansky súdny\nporiadok) splnených podmienok na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.\nVýklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení\npodmienok na podanie opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy musí rešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom\nprieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08, II. ÚS 307/2014).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nebolo postupom najvyššieho súdu\nodopreté právo podať opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy a ani podať odvolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd sa podaným odvolaním zaoberal v zmysle dodržania procesného postupu\nupraveného Občianskym súdnym poriadkom a svoje závery formuloval v napadnutom\nrozsudku najvyššieho súdu, t. j. vo veci rozhodol.\nZároveň však platí, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu\nodvolacieho v rámci správneho súdnictva neboli vzhľadom na jeho obsah (resp. obsah\nprávnych záverov) dodržané princípy vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy vzťahujúce sa aj\nna správne súdnictvo (pozri závery ústavného súdu k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti II.1 tohto nálezu). Keďže ústavný súd vyslovil\n\n44\n\nporušenie sťažovateľovho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, nepovažoval aj\nvzhľadom na závery prezentované v predchádzajúcom bode za ústavne nevyhnutné vysloviť\nosobitne aj porušenie sťažovateľovho práva garantovaného čl. 46 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPokiaľ sťažovateľ namietal porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavný súd odvolávajúc sa\nna svoju doterajšiu judikatúru (napr. IV. ÚS 119/07 alebo IV. ÚS 383/08) k tomu uvádza, že\nčl. 1 ods. 1 ústavy má charakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú povinné\nrešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Článok 1 ods. 1\nústavy je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné vysloviť porušenie tohto článku\nústavy vo výrokovej časti tohto nálezu (m. m. IV. ÚS 308/2011).\nÚstavný súd preto časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal vyslovenia\nporušenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\nII.3 K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu\nZ obsahu sťažnosti a predovšetkým z charakteru sťažnostnej argumentácie možno\nvyvodiť, že sťažovateľ zjavne spochybňuje ústavnú udržateľnosť rozhodnutia správneho\nsúdu z pohľadu záruk obsiahnutých v práve na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.\nV petite sťažnosti sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ktorého obsahom sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo na verejné\n\n45\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom (m. m. II. ÚS 499/2012).\nObsahom citovaného základného práva však nie je právo na súdnu ochranu ani právo\nna spravodlivé súdne konanie, ktoré tvoria kľúčový obsahový komponent práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, resp. základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPrihliadajúc na obsah sťažnosti a sťažnostnú argumentáciu, ústavný súd konštatuje,\nže k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu dôjsť nemohlo.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal\nporušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nIII.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava, v konaní pred ústavným\nsúdom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)\na za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 (podanie vyjadrenia doručeného\n28. augusta 2018). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu\n\n46\n\n9. augusta 2018 neobsahovalo novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľ podporil záver\no ústavnej\n\nneudržateľnosti\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na postupu\n\npredchádzajúceho jeho vydaniu, ústavný súd úhradu trov konania za tento úkon\nsťažovateľovi nepriznal.\nPodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2016\n(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky\nvo výške 884 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 147,33 €\na jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,84 €).\nPodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017\n(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky\nvo výške 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €\na jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).\nÚstavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľovi za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2017 v zmysle § 11 ods. 3 spolu v sume 294,66 €. K tomu priznal\nrežijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 17,68 €. Ústavný súd ďalej\npriznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľovi za 1 úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2018 (vyjadrenie doručené ústavnému súdu 28. augusta 2018) v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky v sume 153,50 €. Ústavný súd k tomu priznal režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3\nvyhlášky spolu v sume 9,21 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH,\ncelková úhrada trov konania po jej zvýšení o 20 % predstavuje sumu 570,06 € (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nS prihliadnutím na § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie o odklade\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu v spojení s napadnutým rozsudkom\n\n47\n\nkrajského súdu, o ktorom ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 150/2018\nzo 6. marca 2018, zanikne nadobudnutím právoplatnosti tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n48", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "správne konanie", "podmienky konania", "pozemok, pozemkové právo-pozemková reforma", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "vlastníctvo-konfiškácia majetku", "legitimácia-aktívna", "správne konanie", "pozemok, pozemkové právo-pozemková reforma", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "vlastníctvo-konfiškácia majetku", "legitimácia-aktívna", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžr/154/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1"}, {"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:a3180ecf-f95e-4d09-a30a-e6e4b686fb3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3180ecf-f95e-4d09-a30a-e6e4b686fb3a"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:dab86aea-61e9-4863-a042-a48ed81c5f44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dab86aea-61e9-4863-a042-a48ed81c5f44"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 27. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}, {"guid": "3b5c7eb1-d066-4b7b-bd9d-f56360eb01e6:b0ae28a5-c7e8-448f-ad3a-bc1810ba8d15", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7014200507.1", "spisova_znacka": "5Sp/21/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/21/2014 z 11. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200507.1"}, {"guid": "621245ba-16fd-4ce0-b71c-db30020dcdc0:5b845c53-feea-4f61-aba6-e086e80ab992", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312218007.2", "spisova_znacka": "15Co/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/2/2013 z 7. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-07-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312218007.2"}, {"guid": "4c037af4-8ade-4f94-b0fb-d8936801fb55:c168b983-9917-479d-a06d-85b11240dcbb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7011200253.3", "spisova_znacka": "1Sp/6/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sp/6/2011 z 21. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-03-21", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7011200253.3"}], "citovane_v": []}