{"guid": "ussr:22601938-839b-44d1-b846-53016801060d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 12/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 12/2019 z 10. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 12/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22601938-839b-44d1-b846-53016801060d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 12/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Trnava č. k. 11 C 460/2015-334 zo 6. augusta 2018 v časti výroku I a II\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. októbra 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva na súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“)\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrnava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“) č. k. 11 C 460/2015-334 zo 6. augusta 2018 v časti výroku I a II (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v napadnutom konaní\nv procesnom postavení žalovaného. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom\nz 11. apríla 2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. O trovách konania rozhodol súd prostredníctvom vyššieho\nsúdneho úradníka tak, že z uplatnenej sumy 2 758,56 € uznesením z 2. mája 2018 priznal\nsťažovateľovi sumu 1 797,83 €.\n3. Proti uzneseniu o náhrade trov konania podali sťažnosť sťažovateľ, ako aj žalobca.\nOkresný súd rozhodol o sťažnostiach napadnutým uznesením zo 6. augusta 2018 tak, že\nzmenil (znížil) výšku náhrady trov konania na sumu 1 705,84 €.\n4. Sťažovateľ nesúhlasí najmä s postupom a argumentáciou okresného súdu\ntýkajúcimi sa nepriznania náhrady trov za ďalšie porady s klientom. V sťažnosti k tomu\nokrem iného uvádza:\n«Rozsah porady rozhodne závisí aj od úkonu, na podnet ktorého bola porada\nuskutočnená. V prípade, ak bol klient oboznamovaný s rozsiahlymi vyjadreniami\nprotistrany, trvanie porady v rozsahu 1-1,5 hod. nemožno považovať za neprimeraný čas,\nobzvlášť v prípade, keď klient nemá právnické vzdelanie (a preto ho zastupuje advokát).\nPreto nie je možné súhlasiť s názorom súdu „Súd mal za to, že vzhľadom k priebehu\npredmetného konania nebolo možné považovať porady s klientom vykonané dňa\n07.06.2016, 10.08.2016, 12.09.2016 a 20.01.2017 za účelné a nevyhnutné, keď nešlo o tak\nskutkovo a právne náročnú vec, aby bolo potrebné vykonať porady s klientom, dokonca v\nrozsahu celkovo 4 hodiny“, v ktorom súd navyše nerozlišuje, že predmetom každej porady\n\n2\n\nbol iný úkon súdu alebo protistrany. Zdôraznenie celkové času potom pôsobí zmätočne.\nDĺžka porady by podľa nášho názoru musela byť celkom zjavne neprimeraná jej predmetu,\naby bolo namieste nie nepriznať náhradu trov konania za tento právny úkon, ale znížiť\nnáhradu trov konania za tento úkon.\nZ našej strany boli súdu predložené písomné záznamy o porade s klientom, z ktorých\nbolo zrejmé, že porada s klientom sa uskutočnila, ako aj to, kedy sa uskutočnila, kde sa\nuskutočnila, ako dlho trvala a čo bolo jej obsahom. Obsah porady bol zámerne uvedený\nstručne a to jednak vzhľadom na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť, ako aj\nvzhľadom na to, že detailný obsah porady by mohol byť protistranou využitý v neprospech\nklienta alebo advokáta. Máme za to, že z takého opisu porád je zrejmý ich účel a dôvodnosť,\na takéto preukázanie uskutočnenia porady je dostatočné z hľadiska posudzovania porady\nako právneho úkonu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Nemožno preto súhlasiť\ns názorom súdu „Takáto dôvodnosť uvedených porád pritom ani nevyplýva zo všeobecného\npopisu obsahu porád, ako ani zo sťažnosti žalovaného.“, pretože detailnejším opisom\nobsahu porady by došlo k porušeniu vyššie uvedenej povinnosti zachovávať mlčanlivosť.\nNesúhlasíme taktiež s názorom súdu, podľa ktorého „Žalovaný neozrejmil, aký bol\nkonkrétny výsledok porád s klientom, a ako boli porady spôsobilé ovplyvniť pokyny klienta\nsmerom k advokátovi, keď s výnimkou pojednávania dňa 31.01.2017 (kde žalobca predložil\ntypový diagram, z čoho bolo zrejmé, že žalobca by sa uspokojil s náhradou škody\nvo výrazne nižšej výške ako vyplýva zo žaloby), bol postoj žalobcu v konaní nemenný\na nebolo nevyhnutné a účelné realizovať porady a prehodnocovať postup žalovaného.“ Nie\nje úlohou advokáta a ani strany v konaní prezentovať výsledok porady medzi advokátom\na klientom súdu, nakoľko na bližší obsah porady sa vzťahu povinnosť zachovávať\nmlčanlivosť. Je logické očakávať, že pokiaľ je porada uskutočnená ako reakcia na úkon\nprotistrany, tak obsahom porady bude oboznámenie klienta s úkonom protistrany,\nvysvetlenie tohto úkonu prípadne vysvetlenie tam uvedenej argumentácie, vplyv úkonu na\npriebeh konania a odporúčanie advokáta. Na základe týchto informácii od advokáta sa\npotom klient rozhodne, aké pokyny advokátovi udelí. Nemennosť postoja klienta ako strany\nv konaní nemôže spochybňovať dôvodnosť porady s klientom. Strana v konaní má na\nzačiatku konania určitý postoj k meritu veci a podľa neho uloží advokátovi pokyny. Každý\núkon protistrany môže tento postoj ovplyvniť, a to buď tak, že strana tento postoj zmení,\n\n3\n\nalebo sa vo svojom postoji utvrdí a zotrvá na ňom. Preto ak strana zotrvá na svojom postoji\npočas celého súdneho konania, neznamená to, že tak bola rozhodnutá od začiatku a jej\npostoj nemohla ovplyvniť žiadna skutočnosť, ale znamená to, že na takomto postoji zotrvala\naj vzhľadom na úkony súdu a protistrany v konaní.\nVzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že súd nesprávne právne posúdil § 13a\nods. 1 písm. b) vyhlášky a § 251 a § 262 ods. 2 CSP, pretože nesprávne interpretoval účel\na podstatu právneho úkonu porada advokáta s klientom. Z úvah súdu vyplýva, že porada\ns klientom má výnimočný charakter a je účelná len za mimoriadnych okolností, pričom\nvo všetkých ostatných prípadoch je advokát oprávnený konať samostatne a nie je povinný\no stave konania a o svojom postupe informovať klienta. Tieto úvahy považujeme za\nneprijateľné, popierajúce podstatu porady s klientom ako inštitútu pokrývajúceho\nkomunikáciu advokáta s klientom spôsobilú ovplyvniť pokyny klienta advokátovi v súdnom\nkonaní.\nZa daných okolností ak súd nepriznal náhradu trov konania za porady, ktorých\npredmetom bola konzultácia o úkonoch súdu a protistrany v konaní, porušil podľa nášho\nnázoru práva klienta na súdnu ochranu a na spravodlivý proces, vrátane práva na\nobhajobu. Strana v konaní legitímne očakáva, že ak bude mať v konaní úspech, tak tento\núspech pokryje strane aj náklady vzniknuté v súvislosti so sporom prostredníctvom inštitútu\nnáhrady trov konania zo strany protistrany. Ak súd nesprávne posúdil úkony právnej služby\na nepriznal za ne náhradu trov konania, hoci podľa nášho názoru na nepriznanie náhrady\ntrov konania za predmetné úkony nebol daný dôvod, znemožnil strane kompenzáciu\nvzniknutých nákladov a riadne uplatnenie inštitútu náhrady trov konania, pretože\nvýsledkom rozhodnutia o výške trov konania nevznikol stav, ako keby k sporu nikdy nedošlo.\nPráve takýto stav má zabezpečiť inštitút náhrady trov konania, pretože strane majú byť\nnahradené náklady vzniknuté so súdnym konaním, ktoré by inak (bez súdneho konania)\nnevznikli. Máme za to, že reálne a účinne uplatňovanie práva na súdnu ochranu v sebe\nzahŕňa okrem toho, že strana má možnosť brániť svoje práva v súdnom konaní, aj to, že\nstrana má práva na náhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s bránením svojich\npráv. Ak súd nesprávnym postupom nepriznal strane náhradu trov konania v dôvodnom\nrozsahu – v prejednávanej veci aj za predmetné porady s klientom - porušil jej právo na\nsúdnu ochranu.»\n\n4\n\n5. Sťažovateľ tiež namieta nepriznanie trov konania za tri vyjadrenia adresované\nokresnému súdu, keď celkovo boli v konaní súdu predložené štyri vyjadrenia. Uvedené\nvyjadrenia považuje sťažovateľ za „relevantné smerom k predmetu konania, boli urobené\núčelne a prospeli k rozhodnutiu vo veci samej v prospech žalovaného.“. Sťažovateľ\npoukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd vôbec neodôvodnil, prečo uvedené vyjadrenia\nnepovažoval za účelné a opodstatnené, a preto sa mu rozhodnutie javí ako arbitrárne,\nporušujúce právo na spravodlivé konanie. K tomu ďalej uvádza:\n«Strana má právo vyjadriť sa v súdnom konaní a to bez ohľadu na to, či na to bola\nzo strany súdu vyzývaná alebo nie. Smerom k účinkom vyjadrenia a k náhrade trov konania\nsi však musí byť vedomá, že nie každé vyjadrenie súd zohľadní a za nie každé vyjadrenie\nbude strane priznaná náhrada trov konania. V uvedenom ma špecifické postavanie\nžalovaný, pretože ako sme uvádzali, žalovaný má právo vyjadriť sa ako posledný a tým\npádom reagovať na vyjadrenia žalobcu. Ak žalovaný predloží v konaní vyjadrenie, ktoré\nrelevantným spôsobom reaguje na vyjadrenie žalobcu, tak dôvodnosť a opodstatnenosť\ntohto vyjadrenia nie je založená na výzve súdu, ale na úkone žalobcu. Súd nemôže ovplyvniť\npostup žalobcu v konaní a pokiaľ má tento potrebu naďalej reagovať na vyjadrenia\nžalovaného bez toho, aby ho súd na to vyzýval, tak žalovaný má právo na takéto vyjadrenia\nžalobcu reagovať bez toho, aby ho tiež súd na to vyzval. Žalobca je ten, ktorý si musí byť\nvedomý zodpovednosti a rizika, že v prípade neúspechu v konaní bude znášať trovy konania,\nktoré vzniknú protistrane z dôvodu reakcia na jeho vyjadrenia, t. j. žalobca spôsobí, že\nžalovaný vykoná právny úkon. Strany sporu tak priamo ovplyvňujú ekonomiku sporu\na hospodárnosť konania a vyššie uvedená situácia a postup strany musí ísť na\nzodpovednosť strán v konaní, a preto súd nemôže stranu zbavovať tejto zodpovednosti tým\nspôsobom, ako to urobil v prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené, posúdenie súdu,\npodľa ktorého „Zároveň žalovaný nebol na žiadne z uvedených vyjadrení osobitne vyzvaný\na nebolo nevyhnutným, aby sa žalovaný pred nadchádzajúcimi pojednávaniami osobitne\npísomne vyjadroval.“ považujeme za nesprávne...\nNesúhlasíme s tým, že predmetné vyjadrenia mali byť ústne prezentované na\nnajbližších pojednávaniach, a ak tomu tak nebolo, tak to zakladá dôvod pre nepriznanie\nnáhrady trov konania za tieto úkony právnej služby.\n\n5\n\nZ koncepcie Civilného sporového poriadku je zrejmé, že tento uprednostňuje písomné\nkonanie pred konaním ústnym, aby po oboznámení sa s vyjadreniami strán mohol súd\nrozhodnúť už na prvom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP). Písomné vyjadrenie má svoj\nzmysel, pretože umožňuje strane zaujať stanovisko de facto bez obmedzenia. Z písomného\nvyjadrenia je možné ľahšie a praktickejšie sa oboznámiť s tvrdeniami strany a to tak pre\nprotistranu, ako aj pre súd prvej inštancie a súdy vyšších inštancií. Písomné vyjadrenie\ntaktiež umožňuje strane prezentovať svoju argumentáciu takým spôsobom, ktorý bude\nzaznamenaný, a nedôjde či už k skráteniu vyjadrenia strany (ak sudca diktuje zápisnicu na\npojednávaní) alebo k jeho hoci aj neúmyselnej zmene.\nPredmetné vyjadrenia boli rozsiahle a primáme obsahovali rozsiahlu právne\nargumentáciu, pretože konanie o náhrady škody titulom neoprávneného odberu plynu je\nprávne náročné, resp. obsahuje niekoľko právne náročných otázok. Rozsiahlosť vyjadrení\nboli odôvodnená aj tým, že všeobecné súdy, v rozpore so zásadou právnej istoty\na predvídateľností súdnych rozhodnutí, rozhodujú v skutkovo obdobných veciach rozdielne\na základné otázky konania o náhradu škody posudzujú diametrálne odlišne (najmä vznik\nškody). Rôznorodá súdna prax je tak na súdoch prvej inštancie, ako aj na odvolacích\nsúdoch, pričom takáto rôznorodá prax sa vyskytuje aj na jednom a tom istom súde (napr.\nOkresný súd Trnava alebo Krajský súd v Trnave). Nie je nám známe také rozhodnutie, ktoré\nby uvedenú prax zjednotilo, resp. v ktorom by sa súd priklonil k jednej argumentácii\na riadne by zdôvodnil, prečo druhý prístup považuje za nesprávny. Za tohto stavu je\nnepochybne úlohou advokáta vypracovať také vyjadrenie, v ktorom sa advokát vysporiada\nso všetkými právnymi otázkami, uvedie prístup, ktorý považuje za správny, svojou\nargumentáciou zdôrazní správnosť tohto prístupu a uvedie argumentáciu, prečo druhý,\nopačný prístup je nesprávny. Toto sú dôvody, pre ktoré boli predmetné vyjadrenia\npredložené a pre ktoré boli tak obsiahle.\nTrváme na tom, že uvedenú argumentáciu nie je možné riadne predniesť ústne na\npojednávaní, a nebolo by to ani účelné. Ak by aj strana mala možnosť obsiahle vyjadrenie\npredniesť na pojednávaní, tak takéto pojednávanie by aj tak bolo odročené, lebo protistrana\nby k nemu nebola schopná zaujať okamžite stanovisko, a nemala by ani časový priestor na\nrozsiahlu reakciu. Na takomto pojednávaní by sa de facto nič iné nekonalo, len prezentácia\njedného vyjadrenia jednej strany. Ak si predstavíme, že všetky vyjadrenia oboch strán by\n\n6\n\nmali byť takto prezentované, tak by sa počas súdneho konania konalo minimálne toľko\npojednávaní, koľko by bolo vyjadrení, čo rozhodne nemožno považovať za žiaduce\na prospievajúce k rýchlemu rozhodnutiu vo veci samej. Obzvlášť, ak by tak postupovali\núčastníci vo všetkých súdnych konaniach. Takýto postup, kedy súd vyžaduje ústny prednes\nvyjadrenia v podstate pod hrozbou nepriznania náhrady trov konania, nemožno považovať\nza prijateľný a už vôbec nie účelný a hospodárny. Na pojednávaní je vhodné predniesť len\npodstatu argumentácie, prípadné hlavné závery tam uvedenej argumentácie...\nVzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že súd nesprávne právne posúdil § 13a\nods. 1 písm. c) vyhlášky a § 251 a § 262 ods. 2 CSP, pretože nesprávne interpretoval účel\na podstatu právneho úkonu vyjadrenie vo veci samej. Z úvah súdu vyplýva, že nárok na\nnáhradu trov konania za predmetné tri vyjadrenia nepriznal najmä z dôvodu, že na\npredmetné vyjadrenia nebola strana vyzývaná a obsah vyjadrení mal byť ústne prednesený\nna pojednávaní. Máme za to, že táto argumentácia je nesprávna a nezakladá dôvod pre\nnepriznanie náhrady trov konania. Predmetnými vyjadreniami strana využívala svoje\nústavne právo vyjadriť sa a z titulu procesného postavenia žalovaného reagovala na\nvyjadrenia žalobcu. Predložené vyjadrenia prispeli k celkovému úspechu žalovaného\nv konaní a preto máme za to, že boli urobené účelne a súd mal priznať strane náhradu trov\nkonania aj za tieto úkony právnej služby.\nZa daných okolností ak súd nepriznal náhradu trov konania za porady, ktorých\npredmetom bola konzultácia o úkonoch súdu a protistrany v konaní, porušil podľa nášho\nnázoru práv klienta vyjadriť sa, právo na súdnu ochranu a na spravodlivý proces, vrátane\npráva na obhajobu. Strana v konaní legitímne očakáva, že ak bude mať v konaní úspech, tak\ntento úspech pokryje strane aj náklady vzniknuté v súvislosti so sporom prostredníctvom\ninštitútu náhrady trov konania zo strany protistrany. Ak súd nesprávne posúdil úkony\nprávnej služby a nepriznal za ne náhradu trov konania, hoci podľa nášho názoru na\nnepriznanie náhrady trov konania za predmetné úkony nebol daný dôvod, znemožnil strane\nkompenzáciu vzniknutých nákladov a riadne uplatnenie inštitútu náhrady trov konania,\npretože výsledkom rozhodnutia o výške trov konania nevznikol stav, ako keby k sporu nikdy\nnedošlo. Práve takýto stav má zabezpečiť inštitút náhrady trov konania, pretože strane majú\nbyť nahradené náklady vzniknuté so súdnym konaním, ktoré by inak (bez súdneho konania)\nnevznikli. Máme za to, že reálne a účinne uplatňovanie práva na súdnu ochranu v sebe\n\n7\n\nzahŕňa okrem toho, že strana má možnosť brániť svoje práva v súdnom konaní, aj to, že\nstrana má práva na náhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s bránením svojich\npráv. Ak súd nesprávnym postupom nepriznal strane náhradu trov konania v dôvodnom\nrozsahu - v prejednávanej veci aj za predložené písomné vyjadrenia - porušil jej právo na\nsúdnu ochranu.»\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, právo vyjadriť sa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k.: 11C/460/2015-334\nz 6. augusta 2018 v časti výroku I. a II. porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k.: 11C/460/2015-334 z 6. augusta 2018\nv celom rozsahu zrušuje a vec vracia Okresného súdu Trnava na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť\n\ntrovy konania v sume\n\n390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokátskej kancelárie\nJUDr. Jana Hreňová, advokát, Krížna 14, 811 07 Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n8\n\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdne konanie podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n9\n\n12. Sťažovateľ namieta rozhodnutie všeobecného súdu o náhrade trov konania, keď\ntvrdí, že súd porušil jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie nepriznaním\nnáhrady trov konania za ďalšie porady s klientom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania,\npričom k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je riadnou ani\nmimoriadnou inštanciou proti rozhodnutiam všeobecných súdov, môže zasiahnuť do\nrozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého súdneho konania (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n13. Ústavný súd tiež opakovane pripomína v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný\nsúd nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n10\n\n14. Okresný súd v napadnutom uznesení odôvodnil nepriznanie náhrady za odmenu\nza porady s klientom takto:\n«38. Predovšetkým súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n4 M Cdo 21/2009 zo dňa 25.02.2010, v zmysle ktorého „súd rozhodujúci o priznaní náhrady\ntrov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (pozn. súdu - teraz § 251, § 255 ods. 1 CSP) je\npovinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným\núčastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.\nÚčelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných\ndôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka\nkonania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na\nnáhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné\nvynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník\nmá právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba\nposudzovať samostatne.“\n39. Súd poukazuje na to, že náhradu trov konania za poradu možno strane priznať,\niba ak bola porada účelným úkonom právnej služby. V rámci prípravy a prevzatia\nzastúpenia je totiž zahrnutá aj konzultácia s klientom ohľadne skutkových a právnych\nokolností prípadu. Ďalšie porady s klientom sú účelné iba za situácie, ak v konaní dôjde\nk mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient potrebujú ozrejmiť a prekonzultovať.\nSúd mal za to, že vzhľadom k priebehu predmetného konania nebolo možné považovať\nporady s klientom vykonané dňa 07.06.2016, 10.08.2016, 12.09.2016 a 20.01.2017 za\núčelné a nevyhnutné, keď nešlo o tak skutkovo a právne náročnú vec, aby bolo potrebné\nvykonať porady s klientom, dokonca v rozsahu celkovo 4 hodiny. Vysvetlenie základných\nprocesných inštitútov je pritom možné uskutočniť v rámci prevzatia právneho zastúpenia\na prvej porady s klientom a na informovanie o súdnom konaní nie je nevyhnutné uskutočniť\nporadu s klientom. Navyše, je to právny zástupca, ktorý vie posúdiť potrebný postup\nv konaní, a práve preto mu bolo žalovaným udelené splnomocnenie na zastupovanie\nv konaní, keďže žalovaný ako laik správnosť postupu posúdiť nevie. Zároveň, za účelom byť\ninformovaný o priebehu konania sa žalovaný mohol zúčastniť pojednávaní, s čím by pre\nneho neboli spojené náklady, ako tomu bolo v prípade porád s právnym zástupcom, ktorý\npostup by bol hospodárnejší. Ak si napriek tomu žalovaný za účelom informovania sa\n\n11\n\no stave konania zvolil poradu s právnym zástupcom, je potrebné, aby znášal náklady\nna porady sám. V priebehu konania nedošlo (s výnimkou pojednávania dňa 31.01.2017)\nk žiadnemu zvratu v konaní, ktorý by bolo nevyhnutné prekonzultovať s klientom za účelom\nzistenia, či súhlasí so zamýšľaným postupom svojho právneho zástupcu. Takáto dôvodnosť\nuvedených porád pritom ani nevyplýva zo všeobecného popisu obsahu porád, ako ani\nzo sťažnosti žalovaného. Žalovaný neozrejmil, aký bol konkrétny výsledok porád s klientom,\na ako boli porady spôsobilé ovplyvniť pokyny klienta smerom k advokátovi, keď s výnimkou\npojednávania dňa 31.01.2017 (kde žalobca predložil typový diagram, z čoho bolo zrejmé, že\nžalobca by sa uspokojil s náhradou škody vo výrazne nižšej výške ako vyplýva zo žaloby),\nbol postoj žalobcu v konaní nemenný a nebolo nevyhnutné a účelné realizovať porady\na prehodnocovať postup žalovaného. Nie je možné súhlasiť s tým, že vzhľadom na účel\nporady s klientom, ktorou sa realizuje právo klienta na obhajobu, nepriznaním náhrady trov\nkonania môže dôjsť k porušeniu tohto práva klienta a tým k popretiu práva klienta byť\ninformovaný o stave konania a úkonoch v ňom urobených. Ak si žalovaný ako klient takéto\nporady vyžiadal, mal na ne nepochybne právo, tieto (vychádzajúc z písomných záznamov)\nboli uskutočnené, ale ako už súd uviedol, je potrebné, aby náklady na ne znášal žalovaný\nsám, nakoľko podľa názoru súdu neboli uvedené porady účelné a nevyhnutné. Samotným\nnepriznaním náhrady trov konania za uvedené porady nemôže byť žiadnym spôsobom\nporušené právo žalovaného na obhajobu. Ak žalovaný uvádza, že môže nastať situácia, kedy\nsa celková náhrada trov konania môže blížiť k predmetu konania, pričom táto skutočnosť je\npredvídateľná a žalobca ju svojim postupom v konaní môže priamo ovplyvniť, súd dáva do\npozornosti, že je zarážajúce, že žalovaný bol ochotný vynaložiť na trovy právneho\nzastúpenia sumu, ktorá sa takmer rovná žalovanej pohľadávke, ktoré správanie je nelogické\na nehospodárne. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd žiadnu z porád uskutočnených\nv dňoch 07.06.2016, 10.08.2016, 12.09.2016 a 20.01.2017 nepovažoval za nevyhnutnú\na účelne vykonanú a nebolo by spravodlivé, aby náhradu za odmenu za ne a prislúchajúce\nrežijné paušály znášal žalobca, ale je potrebné, aby ich žalovaný znášal sám. Vzhľadom na\nuvedené, vyšší súdny úradník postupoval správne, keď priznal odmenu a prislúchajúci\nrežijný paušál iba za poradu konanú dňa 07.02.2017. Uvedená porada bola účelná\nz dôvodu, že na predchádzajúcom pojednávaní dňa 31.01.2017 právny zástupca žalobcu\npredložil typový diagram dodávky, a bolo potrebné odkonzultovať, či zo strany žalovaného\n\n12\n\nnebude prípadne ochota uzavrieť zmier so žalobcom na sumu uvedenú v typovom diagrame\ndodávky, ktorá bola výrazne nižšia ako suma vyplývajúca zo žaloby.»\n15. Zásadu úspechu vo veci, ktorú sťažovateľ akcentuje, nemožno s prihliadnutím na\nvýsledok spochybniť. Ústavný súd však v zhode so svojou konštantnou judikatúrou\npripomína, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno opomenúť ani skutočnosť,\nže trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho\nprocesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.\nÚčelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia\ntrov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy\na trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy\npotrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,\na to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech,\nkaždý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy\nprávnej služby (III. ÚS 481/2015, II. ÚS 78/03).\n16. V zmysle § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania\nsú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní\nv súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nÚstavný súd preskúmal, či otázka posúdenia účelnosti celkových trov konania\nokresným súdom nevykazuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie\no trovách konania, čím by nadobudla táto otázka ústavnoprávny rozmer. Je zrejmé, že\núčelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je\nv zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie\nči bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium\npre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy (diskrécie)\nsúdu, ktorá však musí byť vždy primerane odôvodnená. Po preskúmaní citovaných častí\nodôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že\nprávne závery vyslovené v napadnutom uznesení nemožno považovať za nepreskúmateľné\nalebo arbitrárne. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva dostatok právne\n\n13\n\nrelevantných argumentov, z ktorých je zrejmé, že okresný súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval ústavne akceptovateľným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd\nprimerane a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reagoval na sťažovateľom\nvznesené tvrdenia, na prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne\nustanovenia a svoje rozhodnutie v konaní o sťažnosti žalobcu a žalovaného zo 6. augusta\n2018 ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil. Z citovaného § 251 CSP vyplýva\nnevyhnutne priestor pre uplatnenie úvahy súdu pri posudzovaní otázky účelnosti\nvynaložených výdavkov. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v rámci rozhodovania\no nepriznaní náhrady trov za štyri porady s klientom (7. júna 2016, 10. augusta 2016,\n12. septembra 2016 a 20. januára 2017) uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie\núčelnosti trov konania a nezasiahol ním ani do podstaty a zmyslu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n17. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje\nz ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n18. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n\n14\n\n19. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd porušil jeho právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom (resp. len vyjadriť sa) tým, že mu nepriznal náhradu trov\nza písomné vyjadrenia v podaniach zo 16. júna 2016, 11. augusta 2016 a 26. januára 2017.\n20. Okresný súd v napadnutom uznesení odôvodnil túto skutočnosť takto:\n«40. V prípade písomných podaní zo dňa 16.06.2016, 11.08.2016 a 26.01.2017 sa\nsúd stotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka, že tieto podania nemožno považovať za\núčelné a opodstatnené. Súd predovšetkým poukazuje na zásadu ústnosti občianskeho\nsúdneho konania/civilného sporového konania vyjadrenú v ustanovení § 3 ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch („konanie pred súdom je ústne“), v zmysle ktorej sa predpokladá,\nže strana, resp. jej zástupca bude stanoviská k prejednávanej veci vyjadrovať práve na\npojednávaní. Podľa názoru súdu je nepochybné, že skutočnosti uvedené v podaniach zo dňa\n16.06.2016, 11.08.2016 a 26.01.2017 bolo možné predniesť priamo na nasledujúcich\npojednávaniach (dňa 21.06.2016, 08.09.2016 a 31.01.2017), kedy bolo možné predložiť aj\npripojené listinné dôkazy. Zároveň žalovaný nebol na žiadne z uvedených vyjadrení\nosobitne vyzvaný a nebolo nevyhnutným, aby sa žalovaný pred nadchádzajúcimi\npojednávaniami osobitne písomne vyjadroval. Ak aj v súčasnosti Civilný sporový poriadok\npredpokladá, že každá zo strán má možnosť urobiť dve vyjadrenia, súd uvádza, že v prípade\npredmetných vyjadrení o takéto vyjadrenia podľa CSP nešlo a vyjadrenia žalovaného\nfunkciu vyjadrenia k žalobe a funkciu dupliky plniť nemohli. Na tom, že uvedené vyjadrenia\nžalovaného boli súdu doručené len z uváženia žalovaného a bez výzvy súdu, nič nemení\nskutočnosť, že v sprievodných listoch nebolo uvedené, že sú vyjadrenia žalobcu zasielané na\nvedomie, keďže z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že v prípade, že súd žiada stranu o\nzaujatie stanoviska, na toto ju výslovne vyzve. Súd nespochybňuje, že obsah uvedených\npodaní sa týkal prejednávanej veci, ani že listinné dôkazy k nim pripojené boli relevantné,\navšak nič to nemení na tom, že obsah podaní mohol a mal byť prednesený na\npojednávaniach, pred ktorými boli vyjadrenia doručené, kedy mali byť predložené aj\nlistinné dôkazy. Predloženie predmetných vyjadrení žalovaného pred pojednávaniami ani\nnebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď (s výnimkou podania zo dňa\n11.08.2016) boli vyjadrenia doručené súdu v takej krátkej lehote pred pojednávaním, že ich\nnebolo možné doručiť protistrane pred pojednávaním, ale až na pojednávaní, a preto\n\n15\n\nprotistrana na ne ani nemohla na pojednávaní reagovať. Neplatí preto argumentácia\nžalovaného, že vďaka písomným vyjadreniam pred pojednávaniami mala protistrana\ndostatočný priestor na oboznámenie sa s podaniami pred pojednávaniami. K námietke\nžalovaného, že by na prednes vyjadrenia na pojednávaní nemusel byť dostatok času, súd\nuvádza, že pojednávania dňa 21.06.2016, 08.09.2016 a 31.01.2017 trvali dostatočne dlhý\nčas a právny zástupca žalovaného mal dostatočný priestor na prednes obsahu vyjadrení. Už\nlen nad rámec súd uvádza, že z úradnej činnosti je mu známe, že vyjadrenia, za ktoré\nžalovaný požaduje náhradu trov konania, boli (ak nie v úplne rovnakom, tak v obdobnom\nznení s minimálnou obmenou) doručované aj do spisov v iných konaniach s totožným\nžalobcom, kde právny zástupca zastupuje žalovaných, a preto ani nejde o individualizované\nvyjadrenia, ktoré by boli vypracované iba pre potreby tohto konania, ale vyjadrenia\npoužiteľné pre viacero konaní.\n41. Nakoľko vyššie uvedené úkony právnej služby (vyjadrenia zo dňa 16.06.2016,\n11.08.2016 a 26.01.2017) nebolo možné považovať za účelné úkony právnej služby, vyšší\nsúdny úradník postupoval správne, keď nepriznal žalovanému náhradu trov konania za\nodmenu a prislúchajúce režijné paušály k nim.»\n21. Ústavný súd po preskúmaní tejto časti napadnutého uznesenia okresného súdu\nuvádza, že v ňom nemožno zistiť prvky arbitrárnosti pri posudzovaní účelnosti písomných\npodaní právnej zástupkyne sťažovateľa. Okresný súd v napadnutom uznesení odôvodnil\nzáver, na základe ktorého nebola sťažovateľovi priznaná náhrada trov konania za všetky\nním vyčíslené úkony právnej pomoci, a v postačujúcej miere sa vysporiadal s námietkami\nsťažovateľa. Ústavný súd preto konštatuje, že v uvedenej časti napadnutého uznesenia\ndostal sťažovateľ odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa jeho námietok uvedených\nv sťažnosti. Okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\ndotknutých právnych predpisov, ktoré boli podstatné pre posúdenie veci, ústavne\nkonformným spôsobom interpretoval a aplikoval, pričom jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n22. Ústavný súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého „hoci má\nžalovaný právo na právne zastúpenie, uskutočnenie úkonov právnej služby automaticky\n\n16\n\nnezakladá právny nárok na priznanie náhrady trov za všetky úkony právnej služby v prípade\núspechu strany v konaní, pretože nie je dôvodné priznať mu náhradu tých trov právneho\nzastúpenia, u ktorých súd dospeje k záveru o ich neúčelnosti (porovnaj napr. uznesenie\nKrajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/278/2016 zo dňa 16.01.2017).“.\n23. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že okresný súd dostatočne neodôvodnil,\nprečo nepovažoval ním uplatnené výdavky za účelne vynaložené, ústavný súd v súlade\nso svojou ustálenou judikatúrou dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n24. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu a sťažovateľom namietaným porušením základného práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný\nsúd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "70fbe7c3-cfb4-45be-b63d-29577947793f:048e00b0-3c10-4dd3-93a6-718eecc07fd1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115211762.1", "spisova_znacka": "24Co/278/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/278/2016 z 15. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115211762.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7149342-cc7e-4988-a8ea-d42ecd0c0626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2"}, {"guid": "ussr:6ceb02e6-ee48-4f0b-bef7-a26422aaede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.527.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 527/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 527/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.527.2023.1"}, {"guid": "ussr:18389a5b-07e0-4804-b6fd-087447a89d82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.545.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.545.2020.1"}, {"guid": "d1467997-56e8-4ffe-bf30-88a55d8bb8fe:3c9b6df2-ee53-4f32-86ea-74581f20881c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1323203112.3", "spisova_znacka": "23Exre/105/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Exre/105/2023 z 10. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1323203112.3"}, {"guid": "b14d14d7-2eae-491b-819d-27fc16f8b144:1dc119b1-e57e-4ca5-8c70-607b9211344c", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:3125204170.2", "spisova_znacka": "36C/46/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 36C/46/2025 z 9. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:3125204170.2"}]}