{"guid": "ussr:b4662822-4f0e-4fd4-be6d-c2dfed241b52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2019 z 10. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 11/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b4662822-4f0e-4fd4-be6d-c2dfed241b52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 11/2019-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej republiky,\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 191/2017 z 21. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. septembra 2018 doručená sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 191/2017 z 21. júna 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom č. k. 7 C 210/2014-115 z 1. apríla 2015 v konaní o náhradu\nškody a náhradu nemajetkovej ujmy zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľovi sumu\n8 446,47 € s príslušenstvom, ktorú si navrhovateľ nárokoval z titulu náhrady škody\nv zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“)\na náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej nezákonnou väzbou v súlade s čl. 5\nods. 2 a 5 dohovoru.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na základe odvolania\npodaného sťažovateľkou rozsudkom č. k. 15 Co 391/2015-156 z 1. marca 2017 potvrdil\nrozsudok okresného súdu ako vecne správny a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, v ktorom\nnamietala nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o priznaní náhrady\nnemajetkovej ujmy. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľky zamietol,\nkeď dospel k záveru, že „dovolateľka neopodstatnene tvrdí, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“, a priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Sťažovateľka nesúhlasí najmä s posúdením premlčania nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy zo strany najvyššieho súdu, ktorý potvrdil názor okresného súdu\naj odvolacieho súdu, podľa ktorého ak niet osobitnej právnej úpravy premlčania nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnou väzbou, ten sa premlčuje\n\n2\n\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej tvrdí,\nže akceptovaním názoru najvyššieho súdu vznikne neprehľadný stav, keď „jeden a ten istý\nnárok spojený s jedným rozhodnutím o väzbe môže byť jednak premlčaný podľa\nzák. č. 58/1969 Zb. (ako zákona lex specialis) a zároveň nepremlčaný a uplatnený včas\npodľa Občianskeho zákonníka (ako zákona lex generalis)“. Podľa sťažovateľky nie sú\nsplnené predpoklady na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na\núčely aplikácie zákona č. 58/1969 Zb. je „irelevantné rozlišovanie medzi náhradou\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy.“. Najvyšší súd podľa nej nepredvídateľne\na nedôvodne dotváral právo, čo je jednoznačne v rozpore s ústavou.\n6. V sťažnosti k tomu okrem iného uvádza:\n«Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom tento\nneposudzoval premlčanie nároku uplatneného podľa zák. č. 58/1969 Zb., podľa príslušných\nustanovení tohto osobitného právneho predpisu, je prejavom jurisdikčnej svojvôle,\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom je totiž možné uvažovať aj v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Do obsahu základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý\npredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci.\nPodľa názoru sťažovateľky rozhodnutím najvyššieho súdu bolo zasiahnuté do práva\nsťažovateľky na spravodlivú súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj do\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nZároveň interpretáciou, ktorá je v extrémnom nesúlade so samotným znením\nzákonných ustanovení zákona, (nerešpektovanie normy) dochádza k zásadnému porušeniu\n\n3\n\nprincípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 Ústavy SR, ktorý ako neoddeliteľná súčasť\nprincípov právneho štátu spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych\npredpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (bližšie napr. sp. zn. II. ÚS 10/99,\nsp. zn. II. ÚS 234/03, sp. zn. IV. ÚS 92/09). Ochrana legitímneho očakávania a s tým\nspojeného konania uskutočneného v dôvere v právo v širšom kontexte predpokladá, že\nstrana sporu koná v dôvere nielen v text relevantného právneho predpisu a medzinárodného\ndokumentu (Dohovoru). Aj interpretácia všeobecne záväzného právneho predpisu súdom\nmusí byť v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu, v ktorom je vylúčené, aby sa\nprostredníctvom súdnych rozhodnutí vytvárali podmienky obmedzujúce dostupnosť práva\npriznaného ústavou, zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.\nÚstavný súd už opakovane zdôraznil, že v prípade aplikácie právnej normy treba totiž síce\nprvotne vychádzať z jej doslovného znenia, avšak v prípade rozporu doslovného znenia\ndaného ustanovenia s jeho zmyslom a účelom, o ktorého jednoznačnosti a výlučnosti niet\nžiadnej pochybnosti, možno uprednostniť výklad o ratio legis pred výkladom jazykovým.\nVýklad najvyššieho súdu, ktorý na jednej strane akceptuje posúdenie titulu (nezákonného\nrozhodnutia) podľa zák. č. 58/1969 Zb. a preukázanie splnenia podmienok viaže výlučne na\nzák. č. 58/1969 Zb., avšak na strane druhej premlčanie uplatneného nároku z tohto titulu\nposudzuje podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, sa javí nielen ako\narbitrárny, ale aj ako vnútorne rozporný.\nNajvyšší súd SR záverom prijatým v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 191/2017 zo dňa\n21.06.2018 „rozbil“ jednotnú koncepciu zák. č. 58/1969 Zb. práve tým, že sa arbitrárne\nodchýlil od znenia príslušného ustanovenia § 23 zák. č. 58/1969 Zb. a podal výklad\npremlčania uplatneného nároku, ktorým zásadným spôsobom poprel účel a zmysel\nzák. č. 58/1969 Zb.\nCieľom zákonodarcu pri prijímaní osobitného právneho predpisu bolo, aby sa\nakékoľvek nároky (hoc aj vytvorené neskôr v dôsledku zmeny právnej úpravy, judikatúry,\naplikácie medzinárodných dokumentov) vzniknuté z titulu upraveného v zák. č. 58/1969 Zb.\n(nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o väzbe, nesprávny úradný postup atď.) uplatňovali\na posudzovali výlučne podľa tohto zákona ako zákona lex specialis, ktorý zákonodarca\npráve a jedine pre oblasť zodpovednosti štátu za škodu vytvoril. Účelom bolo teda\n\n4\n\nstanovenie všeobecných podmienok pre uplatnenie nároku poškodeného, ktorý mal\nvzniknúť, resp. mal byť spôsobený výkonom verejnej moci. Účelom v nijakom prípade\nnebolo prísne a nezmeniteľne zakotviť náhradu škody len v zmysle chápania skutočnej\nškody a ušlého zisku tak, ako to v napadnutom rozhodnutí prezentuje najvyšší súd. O tom, že\ntakýto postup nebol úmyslom zákonodarcu svedčí aj súčasná platná úprava, ktorá ani\nv zák. č. 514/2003 Z. z. nerozlišuje pri všeobecných ustanoveniach tohto zákona medzi\nnáhradou škody a nemajetkovou ujmou, ale používa jednotne pojem náhrada škody (a pod\ntýmto pojmom sa prirodzene chápe tak škoda majetková, ako aj nemajetková).\nV nadväznosti na doposiaľ uvedené, sťažovateľka zastáva názor, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 191/2017 zo dňa 21.06.2018 vykazuje znaky\narbitrárnosti, čím došlo k porušeniu ústavne zaručeného práva sťažovateľky na spravodlivý\nproces spočívajúci v porušení princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho\nrozhodovania...\nSťažovateľka má za to, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy bolo\npotrebné posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s Dohovorom a nie výlučne len na\nzáklade Dohovoru a zároveň, že bolo nevyhnutné, z dôvodu existujúcej špeciálnej úpravy\nobsiahnutej v zákone č. 58/1969 Zb., aplikovať na nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej\nujmy ust. § 23 zákona č. 58/1969 Zb. viažuci sa na titul nároku a nie všeobecné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o premlčaní. Nie je v rozpore so zákonom, medzinárodnými\ndokumentmi, ani rozhodovacou praxou, ak súd pripustí v dôsledku ústavno-konformného\nvýkladu, judikatúry a aplikácie medzinárodného dohovoru širší výklad pojmu škoda v zák.\nč. 58/1969 Zb., avšak nárok, ako taký, uplatnený z titulu rozhodnutia o väzbe bude naďalej\nposudzovať podľa osobitného predpisu.»\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť\nna ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:\n„Základné práva sťažovateľky na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 191/2017 zo dňa 21.06.2018, ktorým bolo zamietnuté\ndovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15Co 391/2015 zo dňa\n\n5\n\n01.03.2017 a Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 7C 210/2014-115 zo dňa 01.04.2015,\nporušené boli.\nRozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 191/2017 zo dňa 21.06.2018, ktorým\nbolo dovolanie zamietnuté, Ústavný súd SR zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa,\n\nje\n\njej\n\nzjavná\n\nneopodstatnenosť.\n\nO\n\nzjavnú\n\nneopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo\n\n6\n\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, III. ÚS 415/2011,\nIV. ÚS 362/09). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Predmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo preskúmanie sťažovateľkou\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na\nzáklade ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n\n7\n\n15. Sťažovateľka namieta rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý neposudzoval\nuplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., čo vníma ako\nprejav jurisdikčnej svojvôle, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu jej práv.\n16. Najvyšší súd v relevantnej časti svojho rozhodnutia uviedol tieto dôvody, pre\nktoré zamietol dovolanie sťažovateľky:\n«12. K žalovanou vymedzenej právnej otázke dovolací súd uvádza, že súdy správne\nposúdili nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1\na ods. 5 Dohovoru i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa § 5 ods. 1 zákona\nč. 58/1969 Zb., a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 31. mája 2007 sp. zn. 4 Cdo 177/2005 (uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. R 13/2009). Vec prejednávajúci senát sa stotožňuje\ns právnymi závermi najvyššieho súdu uvedenými v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2005, podľa ktorých zákon č. 58/1969 Zb.\nneumožňuje náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nrozhodnutím o väzbe. Z § 5 zákona č. 58/1969 Zb. okrem iného vyplýva, že právo na\nnáhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba\nvykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol spod obžaloby\noslobodený. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. vo svojich ustanoveniach nedefinuje právny pojem\n„škoda“, je potrebné podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. subsidiárne vychádzať z ustanovení\nObčianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná\nškoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Vo všeobecnosti sa v rovine právnej teórie\na praxe považuje za škodu ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Skutočná\nškoda predstavuje takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného,\noproti stavu pred škodnou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Za ušlý zisk sa\npovažuje ušlý majetkový prospech spočívajúci v nezväčšení majetku poškodeného, ktoré by\nbolo možné (nebyť škodnej udalosti) dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.\nPodľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody sa nemajetková\nujma neodškodňuje, s výnimkou škody spôsobenej niektorým trestným činom korupcie\n(§ 442 ods. 2 Občiansky zákonník) a pri odškodnení bolesti poškodeného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia pri škode na zdraví (§ 444 Občianskeho zákonníka). Nárok na\n\n8\n\nnáhradu škody za väzbu zaručuje nielen vnútroštátna právna úprava - zákon č. 58/1969 Zb.,\nvykonávajúci článok 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nverejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ale aj článok 5 ods. 5 Dohovoru.\nV zmysle tohto článku Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý\nkto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok\nna odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie práva niektorého\nustanovenia čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody bolo v\nrozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom tohto nároku je vznik Škody v príčinnej\nsúvislosti s namietaným porušením čl. 5 Dohovoru. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva sa škodou v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru rozumie škoda materiálna, tak\ni nemateriálna.\n12.1. V nadväznosti na uvedené sa v posudzovanom prípade spornou sa javí\nžalovanou vymedzená právna otázka premlčania nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej\nujmy. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon č. 58/1969 Zb. obsahuje v § 23\nosobitnú, špeciálnu (vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) právnu úpravu premlčania,\npodľa ktorej sa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste\npremlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo\nrozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie\nzastavené. Podľa všeobecnej (vo vzťahu k zákonu č. 58/1969 Zb.) právnej úpravy\nObčianskeho zákonníka (§ 101) premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa\nprávo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101\nObčianskeho zákonníka; premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po dni, kedy\ndošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu; uznesením o zastavení\ntrestného stíhania (právoplatným 17. apríla 2012) došlo k nezákonnosti väzby vykonanej\nžalobcom; nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, t.j.\n18. apríla 2012 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr\n18. apríla 2015; žaloba bola súdu prvej inštancie doručená 31. októbra 2014, teda pred\nuplynutím premlčacej doby, preto žalovanou vznesenú námietku premlčania odvolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd predmetnú\n\n9\n\nprávnu otázku správne právne posúdil a v tejto súvislosti dopĺňa, že osobitná právna\núprava premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej „nezákonnou“\nväzbou nie upravená v zákone č. 58/1969 Zb. a neupravuje ju ani Dohovor. Preto sa ako\nnevyhnutné javí (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.) subsidiárne použitie § 101 Občianskeho\nzákonníka, ktorý je zároveň podľa jeho ustanovenia § 853 subsidiárnym predpisom na\nobčianskoprávne vzťahy, pokiaľ tieto nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným\nzákonom, pričom tieto sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú tieto vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie. Pokiaľ dovolateľka poukazuje na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 18. januára 2012 sp. zn. I. ÚS 430/2011 dovolací súd uvádza, že\ntento nerieši obdobnú problematiku aká je v posudzovanom prípade, nakoľko predmetom\nsporu vo veci sp. zn. I. ÚS 430/2011 bol nárok žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého\nzisku, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom,\nteda nie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z tohto dôvodu nemožno právne závery\nÚstavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v predmetnom náleze k otázke premlčania\nnároku na náhradu škody aplikovať na posudzovaný prípad.»\n17. Ústavný súd opakovane pripomína v súlade so svojou konštantnou judikatúrou,\nže nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je\noprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie\nskutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n10\n\n18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. má ten, na kom bola vykonaná väzba,\nprávo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, ak bolo proti nemu trestné\nstíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Zákon č. 58/1969 Zb.\nneobsahuje definíciu pojmu škoda, preto sa v zmysle § 20 zákona č. 58/1969 Zb. škoda a jej\nnáhrada riadi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď sa uhrádza skutočná škoda\na to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Zákon č. 58/1969 Zb. v § 23 upravuje pre prípady\nnáhrady škody spôsobenej výkonom väzby na základe rozhodnutia o väzbe v trestnom\nkonaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené alebo obžalovaný bol spod obžaloby\noslobodený, premlčaciu dobu jedného roka, ktorá sa počíta odo dňa, keď nadobudlo\nprávoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest\nalebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.\n19. Zákon č. 58/1969 Zb. nepozná a neupravuje nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy. V dôsledku prednosti medzinárodného práva sa začali nároky na náhradu\nnemajetkovej ujmy presadzovať, a to aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, keďže dohovor zaručoval väčší rozsah práva na odškodnenie nezákonnej\nväzby. Náhrada nemajetkovej ujmy v prípadoch rozhodnutí o vzatí do väzby vydaných pred\n1. júlom 2004 je ako nárok založená čl. 5 ods. 5 dohovoru.\n20. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry subjektu,\nnie teda do majetkovej sféry fyzickej osoby. Vzhľadom na odlišný obsah pojmu ju treba\nodlišovať od majetkovej ujmy vrátane škody. Pojem „náhrada škody“ sa nemá vykladať ako\n„náhrada aj nemajetkovej ujmy“. Na to, aby sa „nezákonnosť“ v prípade väzby, po\nvykonaní ktorej bol poškodený právoplatne oslobodený spod obžaloby, naplnila, je potrebné\nnaplniť hypotézu § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (väzba, po vykonaní ktorej bol\nobžalovaný oslobodený spod obžaloby), ktorého dispozíciou je právo na náhradu škody, ale\nnie nemajetkovej ujmy.\n21. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zmiernenie nepriaznivého\nnásledku neoprávneného zásahu a poskytnutie účinnej ochrany osobnosti, najmä jej\ndôstojnosti, dobrej povesti, súkromia a rodinného života. Ujma nemajetkovej povahy ako\n\n11\n\ndôsledok rozhodnutia o väzbe vzniká v dobe, keď je nezákonne obmedzená osobná sloboda\nsubjektu, a zakladá nárok na jej náhradu, ktorá sa uplatňuje na základe priamej aplikácie čl.\n5 ods. 5 dohovoru.\n22.1 Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný\nod 1. júla 2004 zaviedol v § 17 ods. 2 okrem skutočnej škody a ušlého zisku aj ustanovenie\no náhrade nemajetkovej ujmy. Zákonodarca tu zahrnul pod náhradu škody aj náhradu\nnemajetkovej ujmy a tieto inštitúty spojil na základe analógie pre účely tohto zákona,\nuvedenú analógiu však nie je možné aplikovať spätne na účely zákona, ktorý s takýmto\npostupom nepočíta, t. j. na rozhodnutia vydané do 30. júna 2004. Naopak, spätná aplikácia\ntakéhoto legislatívneho vymedzenia na výklad predchádzajúceho zákona, by znamenala\nextenzívny výklad zákona, ktorý by bol na dôvažok v neprospech oprávnenej osoby.\n22.2 Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu dobu podľa\nObčianskeho zákonníka v zmysle § 20 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý stanovuje, že pokiaľ nie\nje ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym\nzákonníkom. Použitie Občianskeho zákonníka sa teda uskutočňuje v intenciách citovaného\n§ 20 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý tak stanovuje subsidiaritu Občianskeho zákonníka, ako aj\npodľa § 853 Občianskeho zákonníka. Začiatok a dĺžku premlčacej doby je potrebné\nvymedziť v zmysle § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka – trojročnú premlčaciu\ndobu počítanú od času, keď sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy mohlo vykonať\nprvýkrát, ktorý splýva s okamihom právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby\n(poslednou podmienkou vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je právoplatnosť\noslobodenia spod obžaloby a ten deň je určujúci pre začatie plynutia premlčacej doby).\n22.3 Ústavný súd už v minulosti zdôraznil, že v prípade aplikácie právnej normy\ntreba prvotne vychádzať z jej doslovného znenia, avšak v prípade rozporu doslovného\nznenia daného ustanovenia s jeho zmyslom a účelom, o ktorého jednoznačnosti a výlučnosti\nniet žiadnej pochybnosti, možno uprednostniť výklad a ratio legis pred výkladom\njazykovým (napr. sp. zn. I. ÚS 583/2015 z 9. marca 2016).\n\n12\n\n23. Podľa názoru ústavného súdu však v prípade posudzovanej veci o taký prípad\nnejde a navyše závery sťažnosťou napadnutého rozsudku zodpovedajú ustálenej judikatúre\nvšeobecných súdov (na ktorú predmetný rozsudok poukazuje), podľa ktorej sa nemôže\nnárok, ktorý nie je upravený v zákone, premlčať podľa zásad upravených v tomto zákone\n(zákon č. 58/1969 Zb.). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej väzbou vyplýva\nz čl. 5 ods. 5 dohovoru, ktorý však podobne ako vnútroštátna úprava neobsahuje osobitnú\núpravu premlčania tohto nároku.\n24. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a sťažovateľkou namietaným porušením základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol\npri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "premlčanie-premlčanie v trestnom práve"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ba3486a-fc76-4e2c-a2a1-64070531f06f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.583.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 583/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 583/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.583.2015.2"}, {"guid": "ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 z 18. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-18", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "fb28ed9e-6cb1-444f-822f-0a17f215c4e7:adad5122-04ea-41ee-aa4f-af8231ab2a83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1", "spisova_znacka": "3Cdo/191/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/2017 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1"}, {"guid": "a209119b-7868-4822-b899-a27627fffed9:156486e3-f107-485b-be20-cd47aa5eb68e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114223328.1", "spisova_znacka": "15Co/391/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/391/2015 z 28. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114223328.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd51725f-7efe-4400-8c3f-6e62756b6781", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.514.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.514.2022.1"}, {"guid": "ussr:7374407d-d8ce-450d-a04a-3c3fca902ea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2020.1"}, {"guid": "ussr:7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2018 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1"}, {"guid": "b200f1c3-582a-4cf6-a47b-ca7404cd8714:dae6993d-73dc-454e-9694-57081715e618", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1", "spisova_znacka": "27Co/78/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/78/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1"}, {"guid": "b200f1c3-582a-4cf6-a47b-ca7404cd8714:75f74b04-5372-4fd5-b93e-21c8067069e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1", "spisova_znacka": "27Co/78/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/78/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1"}, {"guid": "b200f1c3-582a-4cf6-a47b-ca7404cd8714:8e07b624-a60b-4ac9-b47b-5c655313a13d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1", "spisova_znacka": "27Co/78/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/78/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3114204744.1"}, {"guid": "27f1b842-e038-4fcf-ac2c-94dc9c59151e:7cfcabb4-3eb5-46cd-911c-4cbd4c821660", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2118208621.1", "spisova_znacka": "11Co/66/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/66/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2118208621.1"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:ad7f7323-8429-448b-9ad6-01bbf8264f56", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:cef0c740-6541-4d47-b1b2-292f628f4957", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}, {"guid": "089b319d-ec2b-465f-a717-76d8f813ee5e:4833becc-cd09-4da7-89d2-f52bb892dc4a", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124200518.5", "spisova_znacka": "20C/1/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/1/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124200518.5"}]}