{"guid": "ussr:4b719145-2245-466f-a83e-0b0a1c68c552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.1.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2019 z 10. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. IV. ÚS 1/2019, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.1.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b719145-2245-466f-a83e-0b0a1c68c552", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.1.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.1.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.1.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 1/2019-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša prerokoval sťažnosť\n‒\n\n, zastúpených Advokátskou\n\nkanceláriou HUDEC s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, advokátom − konateľom\nJUDr. Markom Hudecom, ktorou namietajú porušenie\n- základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 11 Co 600/2014 zo 14. augusta 2015,\n- základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Dunajská streda v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 215/2006 a postupom Krajského\nsúdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 600/2014 v období od 31. mája 2013\ndo 21. septembra 2015,\n- základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nuzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 601/2014 a sp. zn. 11 Co 602/2014\nzo 14. augusta 2015, ako aj\n- základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského\nsúdu v Trnave o odvolaniach z 30. a 31. decembra 2013, a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n20. novembra 2015 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\na\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“, v citáciách aj „sťažovateľ 1“ a „sťažovateľ 2“), ktorou namietajú porušenie\n- základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 600/2014\nzo 14. augusta 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“),\n- základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 215/2006 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 600/2014 v období od 31. mája 2013 do 21. septembra\n2015,\n- základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 ústavy uzneseniami\nkrajského súdu sp. zn. 11 Co 601/2014 a sp. zn. 11 Co 602/2014 zo 14. augusta 2015 (ďalej\naj „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj\n- základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnekonaním krajského súdu o odvolaniach sťažovateľov z 30. a 31. decembra 2013.\nPredmetom\n\nrozhodovania\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nvo veci\n\nsťažovateľov bolo\n\nrozhodovanie o ich žalobe z 15. novembra 2006, ktorou sa «... domáhali určenia, že nárok\nna bytovú náhradu žalovaných manželov\n\n, ktorí doteraz užívajú našu\n\nnehnuteľnosť bez toho, aby za jej užívanie už od 1. 4. 1994! čokoľvek platili, a ktorým takýto\n\n2\n\nnárok priznal právoplatný rozsudok OS DS č. 4 C/145/1995 z 2. 9. 1996 zanikol na základe\nust. § 712c ods. 3 OZ...\nKrajský súd v Trnave, ako odvolací súd Okresného súdu Dunajská Streda\ndňa 14. 8. 2015 vydal rozsudok č. 11 Co/600/2014-384... potvrdil rozsudok Okresného súdu\nDunajská Streda č. 7 C/215/2006-344 z 9. 1. 2014, ktorým súd našu žalobu zamietol.\nRozsudok nám bol doručený dňa 21. 9. 2015...\nDôvodom pre takýto postup bola neochota príslušného súdneho exekútora vykonať\nvypratanie manželov\n\nz nášho bytu bez bytovej náhrady v roku 2006 napriek\n\ntom, že vykonávaný rozsudok OS DS č. 4 C/145/1995 z 2. 9. 1996 považoval ako súdny\nexekútor tak i exekučný súd (prvostupňový i odvolací) už od začatia exekúcie v roku 2002\nza vykonateľné rozhodnutie.\nOdvolací súd vyjadril názor, že vo veci neexistuje naliehavý právny záujem\nna určení, nakoľko vec by mala byť riešená v rámci exekučného konania, ktoré prebieha\npred Okresným súdom Dunajská Streda č. k. 6 Er 2774/02 od 2. 9. 2002.\nPreto zamietavý rozsudok prvostupňového súdu z procesných dôvodov potvrdil.\nKrajský súd Trnava zároveň vyjadril svoj názor, že uvedená otázka (zánik práva\nna bytovú náhradu povinných) má byť riešená v rámci menovaného exekučného konania\npostupom podľa § 185 EP za predpokladu, že povinní (manželia\n\n) uplatnia včas\n\nnámietku bytovej náhrady v zmysle § 185 ods. 2 EP.\nKrajský súd Trnava ale nezohľadnil skutočnosti, že exekučné súdy (totožné so súdmi\nv uvedenej veci) v konaní 6 Er 2774/02 zatiaľ neprávoplatne rozhodujú od apríla 2012\no zastavení exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP z dôvodu údajného\nnesplnenia našej povinnosti zabezpečiť povinným bytovú náhradu (náhradný byt)...\nKrajský súd Trnava vo veci pritom rozhodoval už druhý krát, keď dňa 31. 5. 2013\nprvší rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. 7 C/215/2006-214 z 18. 9. 2012\nuznesením č. 11 Co/96/2013-255 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému\nsúdu. Pritom už vtedy, v roku 2013 mohol vo veci rozhodnúť zhodne s tu napádaným\nrozsudkom, teda vyhlásiť nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení a vec\nprocesne skončiť...\nKrajský súd v Trnave, ako odvolací súd Okresného súdu Dunajská Streda, ďalej\nsvojimi uzneseniami č. 11 Co/602/2014-391 zo dňa 14. 08. 2015 a č. 11 Co/601/2014-389\n\n3\n\nzo dňa 14. 08. 2015 v tej istej veci rozhodol v zmysle § 220 OSP a v druhom prípade podľa\n§ 219 ods. 1 OSP tak, že každého z nás zaviazal na zaplatenie poriadkovej pokuty vo výške\n300 €.\nUznesenia nám boli doručené dňa 21. 9. 2015.\nSvoje rozhodnutia zdôvodnil odvolací súd zhodne so zdôvodnením prvostupňového\nsúdu tým, že má zato, že sme našimi odvolaniami učinili hrubo urážlivé podania, keď sme\nv súvislosti s podaním odvolania proti inému uzneseniu o poriadkovej pokute 300 €, ktorá\nnám bola uložená pre nevyužitie nášho práva na účasť na pojednávaní dňa 31. 10. 2013\nuviedli (zhodne v identických odvolaniach) že „Vyzerá to tak, že konajúca sudkyňa\nsa zmocnila úlohy podvodníčky, resp. zlodeja, ktorý kričí chyťte zlodeja!.“... a... „Tvrdenie\nkonajúcej sudkyne je ničím nepodložené, účelové klamstvo a lož“.».\nSťažovatelia uvádzajú, čo predchádzalo vydaniu poriadkovým uzneseniam:\n«Našu žalobu zo dňa 15. 11. 2006 pred Okresným súdom Dunajská Streda\nprejednávala zákonná sudkyňa\n\n, ktorú – sťažovateľ 1 – poznám už\n\nod jej detských čias. Náš vzájomný vzťah nehodnotím ako priateľský.\nS ohľadom na jej správanie, vedenie konania a rozhodovanie som nadobudol dojem,\nže\n\nvo veci nie je nestranným sudcom, čo som aj vyjadril vo svojom podaní\n\n(odvolaní) z 2. 4. 2007. Rovnaký záver prijala aj samotná\n\na vo svojich\n\nvyjadreniach z 10. 9. 2007 a tiež 11. 4. 2008 ako opakovane aj dňa 30. 4. 2009 sama seba\nhodnotila ako vo veci (veciach) zaujatú voči mojej osobe.\nOdvolací súd napriek tomu\n\nz prejednávania a rozhodovania veci\n\nsvojím rozhodnutím zo dňa 30. 4. 2008 (na naše spoločné prekvapenie) nevylúčil. Ústavný\nsúd SR našu sťažnosť v konaní I. ÚS 103/2010 ohľadom porušenia práva na prerokovanie\nveci bez prieťahov a porušenia práva na súdnu ochranu pred nestranným sudcom ako\noneskorene podané odmietol.\nKonajúca sudkyňa následne podľa nášho názoru nebola viac schopná vo veci konať\nnestranne.\nDňa 9. 11. 2010 nám uložila prvú poriadkovú pokutu vo výške po 300 € dôvodiac,\nže sme sa mali urážlivo vyjadriť v súvislosti s naším ospravedlnením sa na pojednávanie\ndňa 7. 10. 2010, keď sme sa vyjadrili, že „máme podozrenie, že konajúca sudkyňa\n\n4\n\nje aktívnou členkou organizovanej zločineckej skupiny na Okresnom súde\nDunajská Streda.“ Krajský súd Trnava rozhodnutie o poriadkovej pokute svojím uznesením\nzo dňa 22. 11. 2011 potvrdil.\nDňa 31. 10. 2013 nám konajúca sudkyňa\n\nuložila druhú poriadkovú\n\npokutu vo výške po 300 € s tvrdením, že hrubo sťažujeme postup súdu, nakoľko sme\nsa na pojednávanie nedostavili a ani neospravedlnili.\nKeď sme sa voči tomuto uzneseniu bránili našimi identickými odvolaniami zo dňa\n30. 12. 2013 a 31. 12. 2013, ktoré som vypracoval ja – sťažovateľ 1 – použili sme\nv súvislosti s kritickým hodnotením napádaného rozhodnutia súdu o údajnom hrubom\nsťažení postupu súdu menované\n\nslovné spojenie, ktoré\n\n(mne, sťažovateľovi 1) zaujatá sudkyňa\n\nuž\n\nbeztak voči nám\n\nopäť hodnotila osobne.\n\nDôvodom bolo a je naše presvedčenie, že určovací spor, ale aj všetky ostatné spory\nvo veci údajného nezákonného nadobudnutia nehnuteľností v\n\nv roku 1993 trval\n\nneprimeranú dobu z dôvodov na strane súdu (súdov), ktoré sme hodnotili ako zámerné.\nPreto sme vo veci vyjadrili kritiku na adresu konajúcej sudkyne, ktorá podľa nášho názoru\nnesie (spolu)zodpovednosť za takýto stav.\nObjektívne sme od roku 1994! (t. j. už takmer 21! rokov) v situácii, kedy súdy nie sú\nschopné – alebo skôr ochotné – našu vec vyriešiť. Za túto dobu musíme trpieť, že náš\nmajetok, za ktorý sme riadne zaplatili vtedy bežnú trhovú cenu nemôžeme užívať, a tento\nnavyše užívajú celkom bezplatne! cudzie osoby (napr. tu uvádzaní manželia\n\n).\n\nPrvostupňový súd naše podanie opäť vyhodnotil ako hrubo urážlivé a opäť nám dňa\n9. 1. 2014 uložil (tretiu) poriadkovú pokutu: mne, sťažovateľovi 1 vo výške 500 €\na sťažovateľke 2 vo výške 300 €.\nOdvolací súd dňa 14. 8. 2015 o uzneseniach OS DS z 9. 1. 2014 rozhodol tak, že nás\nopäť zaviazal uhradiť poriadkovú pokutu po 300 €.\nAko bolo zo strany odvolacieho súdu rozhodnuté o našom odvolaní z 30. 12. 2013\naž 31. 12. 2013 nám nie je zrejmé. Nevylučujeme, že o tomto odvolaní doteraz rozhodnuté\nnebolo.»\nV nadväznosti na uvedené sa preto sťažovatelia domnievajú, že „nás Krajský súd\nv Trnave tu napádaným rozsudkom č. 11 Co/600/2014-384 zo dňa 14. 8. 2015 v súvislosti\n\n5\n\ns uznesením Krajského súdu Trnava č. 3 CoE/7/2012-305 zo dňa 24. 4. 2012 stavia\ndo situácie, kedy je nám de facto odnímané právo na prístup súdu, teda napádaným\nrozsudkom bolo zasiahnuté do nášho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nako aj nášho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nCivilné súdy totiž odmietajú v určovacom spore vyriešiť spor o existencii alebo\nzániku nároku povinných na bytovú náhradu tým, že zabezpečenú bytovú náhradu títo\nbezdôvodne odmietli a svoje právo v dôsledku nečinnosti v zmysle § 712c ods. 3 OZ stratili.\nNa druhej strane exekučné súdy najskôr právo vykonať nútené vypratanie povinných\nnajskôr priznali, keď vo veci v roku 2002 riadne začalo exekučné konanie a až po takmer\n10! rokoch exekúcie opäť súdy toto právo spochybnili. Pritom povinní boli vo veci obrany\nsvojich práv opäť nečinní.\nOkresný súd Dunajská Streda naposledy svojím uznesením 6 Er/2774/2002-469\nzo dňa 9. 10. 2015 konštatuje nesplnenie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď\nnám vytýka skutočnosť, že na exekučnom titule nie je vykonateľnosť rozhodnutia vyznačená.\nReaguje tak zrejme na skonzumovanie práva povinných pre ich nečinnosť v roku 2002\npri začatí exekúcie) a prenášaním dôkazného bremena na nás usiluje o zastavenie\nexekučného konania.\nZáver Krajského súdu Trnava v tu napádanom rozsudku (na str. 7 a 8), podľa\nktorého povinnému (nájomcovi) právo na bytovú náhradu nezanikne len za predpokladu,\nže včas uplatní námietku podľa § 185 ods. 2 EP, prípadne že nájomca včas podá určovaciu\nžalobu. A ďalej záver, podľa ktorého sa súd vadami ponúknutej bytovej náhrady zaoberá\naž na základe námietok povinného podľa § 185 ods. 2 EP vyznievajú síce ako logické, ale\nneaplikované v našom prípade.\nKrajský súd Trnava nás v napádanom rozsudku odkazuje na exekučné konanie, avšak\nexekučný súd nám právo (ostatným rozhodnutím) celkom upiera.\nPreto sa domnievame, že nám krajský súd v Tmavé ako aj Okresný súd v Dunajskej\nStrede upierajú právo na prístup k súdu v otázke či zaniklo, alebo i naďalej trvá nárok\nžalovaných (a povinných) manželov\n\nna súdom v roku 1996 priznaný náhradný\n\nbyt...“.\n\n6\n\nSťažovatelia tvrdia, že „... už vtedy, v roku 2013 mohol Krajský súd Trnava vo veci\nrozhodnúť zhodne s tu napádaným rozsudkom, teda vyhlásiť nedostatok naliehavého\nprávneho záujmu na určení a vec procesne skončiť.\nAk to ale súd nespravil, spôsobil vo veci zbytočné prieťahy spočívajúce v potrebe\nzopakovania prvostupňového a tiež odvolacieho konania v roku 2013-2015 a bezpochyby\ntiež jeho predraženie, čím zasiahol do nášho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj nášho práva podľa Čl. 6 ods. 1\nDohovoru.\nTento stav bol založený dňa 31. 5. 2013 uvádzaným uznesením Krajského súdu\nTrnava č. 11 Co/96/2013-255 trval do dňa 21. 9. 2015 doručením rozsudku Krajského súdu\nTrnava č. 11 Co/600/2014-384 zo dňa 14. 8. 2015 (trvajúc teda po dobu takmer\n52 mesiacov) a dozvedeli sme sa o ňom až z tu uvádzaného rozsudku Krajského súdu\nTrnava.“.\nK poriadkovým podaniam sťažovatelia uvádzajú:\n„V súvislosti s uloženými nám poriadkovými opatreniami potvrdenými (zmierneným\na potvrdeným) uzneseniami Krajského súdu Trnava č. 11 Co/602/2014-391 zo dňa\n14. 08. 2015 a č. 11 Co 601/2014-389 zo dňa 14. 08. 2015 tieto hodnotíme ako trest\nzo strany\n\n, sudkyne Okresného súdu Dunajská Streda, voči mne,\n\nsťažovateľovi 1, za to, že som sa rozhodol využiť svoje právo prejavu a kritizovať súd\nza objektívnu skutočnosť, spočívajúcu v neschopnosti súdov vyriešiť občiansky spor\n(občianske spory) v primeranej lehote.\nPretože sudkyňu\n\n, sťažovateľ 1 poznám, nemyslím, že je neschopná\n\nspor v primeranej lehote vyriešiť. Nadobudol som preto skôr dojem, že spor (spory) nerieši\nzámerne, ale ich predlžuje sledujúc získanie času, čo napokon vyjadrila v (neprávoplatnom)\nuznesení Okresného súdu Dunajská Streda č. 7 C/215/2006-153 z 9. 12. 2009, ktorým bolo\nkonanie prerušené do rozhodnutia NS SR ako dovolacieho súdu vo veci Okresného súdu\nDunajská Streda sp. zn.: 4 C/204/1996 o neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorou sme nadobudli\no. i. aj dom, v ktorom je byt, z ktorého by mali byť manželia\n\nvyprataní).\n\nPráve konaním (nekonaním) Okresného súdu Dunajská Streda, jeho rozhodnutiami\no prerušení konaní, odklade exekúcie... aj v iných konaniach bol zapríčinený objektívny\n\n7\n\nstav, kedy sme od roku 1994! (t. j. už takmer 21! rokov) v situácii, že náš majetok, za ktorý\nsme riadne zaplatili vtedy bežnú trhovú cenu nemôžeme užívať a tento navyše užívajú\ncelkom bezplatne! cudzie osoby (napr. tu uvádzaní manželia\nPreto som – sťažovateľ 1 verejne vyjadril podozrenie o úmyselnom konaní sudkyne\n, ako jej kritiku, ktoré sudkyňa vyhodnotila ako osobný útok a uložila mne\naj sťažovateľke 2 poriadkovú pokutu.\nDomnievame sa, že pokuty uložené dňa 9. 1. 2014 a potvrdené (zmiernené vo vzťahu\nk sťažovateľovi 1) tu uvádzanými uzneseniami Krajského súdu Trnava že v skutočnosti\ntrestajú za to isté, ako pokuty uložené ešte dňa 9. 11. 2010 potvrdené Krajským súdom\nTrnava dňa 22. 11. 2011.\nPotom uzavieram, že Okresný súd Dunajská Streda svojimi uzneseniami\nč. 7 C/215/2006-340 z 9. 1. 2014 a č. 7 C/215/2006-342 z 9. 1. 2014 a Krajský súd Trnava\nsvojimi uzneseniami č. 11 Co/602/2014-391 zo dňa 14. 08. 2015 a č. 11 Co/601/2014-389\nzo dňa 14. 08. 2015 zasiahli do našich práv na zákaz trestania dvakrát za to isté\nv zmysle Čl. 50 ods. 5 Ústavy SR a tiež do našej slobody prejavu v zmysle Čl. 26 ods. 1 a 2\nÚstavy SR.“\nK namietanému nekonaniu o podanom odvolaní sťažovatelia uvádzajú:\n„Ako sme už uviedli, Okresný súd Dunajská Streda nám ešte dňa 31. 10. 2013\nuznesením 7 C/215/2006-319 uložil druhú poriadkovú pokutu v poradí vo výške každému\n300 €. Voči tomuto rozhodnutiu sme dňa 30. 12. 2013 a 31. 12. 2013 podali odvolania,\nproti ktorým doteraz nebolo rozhodnuté; resp. o ktorých rozhodnutí nemáme žiadnu\nvedomosť.\nPotom konštatujeme, že aj ohľadom uvedeného je zasahované zo strany Krajského\nsúdu Trnava alebo Okresného súdu Dunajská Streda (keďže ide o uznesenia, ktoré je možné\nzmeniť aj autoremedúrou) do nášho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru osobitne za situácie,\nkeď odvolací súd rozhodol o našich časovo mladších odvolaniach.“\nV nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že\n\n8\n\n„Ústavné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako i právo podľa čl. 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov\nRozsudkom Krajského súdu Trnava č. 11 Co/600/2014-384 zo dňa 14. 8. 2015 porušené\nboli.\nÚstavné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i právo podľa čl. 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov\nv konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.: 7 C/215/2006 a Krajského súdu Trnava\nsp. zn.: 11 Co/600/2014 v čase od 31. 5. 2013 do 21. 9. 2015 porušené boli.\nÚstavné právo sťažovateľov podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 50 ods. 5 Ústavy\nSR uznesením Krajského súdu Trnava č. 11 Co/602/2014-391 zo dňa 14. 08. 2015\na uznesením Krajského súdu Trnava č. 11 Co/601/2014-389 zo dňa 14. 08. 2015 porušené\nboli.\nÚstavné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i právo podľa čl. 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov\nnekonaním Krajského súdu Trnava o odvolaní sťažovateľov zo dňa 30. 12. 2013\na 31. 12. 2013 porušené boli...\nzrušil Rozsudok Krajského súdu Trnava č. 11 Co/600/2014-384 zo dňa 14. 8. 2015\npriznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000\n€ a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“.\nV sťažnosti sťažovatelia uviedli, že ju podali vopred elektronicky, pričom bude spolu\ns prílohami („splnomocnenie a rozhodnutia, na ktoré sa odkazujeme“) doplnená v zákonnej\nlehote. Takéto doplnenie sťažnosti ústavnému súdu doručené dosiaľ nebolo.\nÚstavný\n\nsúd\n\nna\n\nokresnom\n\nsúde\n\nzistil,\n\nže\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 7 C 215/2006-344 z 9. januára 2014 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) v spojení\ns napadnutým rozsudkom krajského súdu boli právoplatne skončené 29. septembra 2015.\nSúčasne si vyžiadal od okresného súdu zaslať tieto rozsudky.\nII.\n\n9\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť\naj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha,\nčím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky\nna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého\noznačil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n\n10\n\nII.1 K ne/splneniu zákonom predpísaných náležitostí\nKaždé podanie, o ktorom má ústavný súd konať, musí spĺňať zákonom predpísané\nnáležitosti. V konaní o sťažnosti sú to náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\nK sťažnosti sťažovatelia nepripojili splnomocnenie pre advokáta (§ 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) ani napadnuté rozhodnutia (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\nhoci v sťažnosti avizovali, že „Táto sťažnosť je podávaná vopred elektronicky, pričom bude\nspolu s prílohami (plnomocenstvo a rozhodnutia, na ktoré sa odkazujeme) doplnená\nv zákonnej lehote“.\nNavyše, pred podaním tejto sťažnosti sa sťažovatelia už obrátili na ústavný súd\nspoločne s približne 40 sťažnosťami, takže im zjavne neboli zákonom ustanovené\n\n11\n\nnáležitosti na podanie sťažnosti neznáme. Navyše ide o také náležitosti, splnenie ktorých by\nsi vyžadovalo osobitné právnické zručnosti.\nZo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia sú v tomto konaní zastúpení\nkvalifikovaným právnym zástupcom, navyše nie je to ich prvá sťažnosť a ani prvá sťažnosť\ntohto advokáta, v ktorých zastupuje sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky v zákonom predpísaných\nnáležitostiach nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút\npovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,\nz ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, II. ÚS 597/2016, II. ÚS 118/2017, IV. ÚS 74/2018, IV. ÚS 424/2018).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,\nt. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nÚstavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že ide o taký nedostatok náležitostí\npredpísaných zákonom, ktorý zakladá dôvod na jej odmietnutie z tohto dôvodu podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní.\nNapriek uvedeným nedostatkom ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľov\nna základe podkladov získaných od okresného súdu.\n\n12\n\nII.2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...\nČlánok 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany\ngarantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (IV. ÚS 115/07).\nČlánok 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je prvotným východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n[(čl. 46 až čl. 50 ústavy) (m. m. II. ÚS 71/97)].\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných\nsúdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva\nalebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). Ústavný súd preto\nv zásade nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\n\n13\n\nvýklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto\nnenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie\nnamietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä\nintenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,\nak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,\nby znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (IV. ÚS 287/04).\nSkutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00,\nII. ÚS 5/00).\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je poskytnúť\nuplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny\nprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu\nby mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať\n\n14\n\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať\na rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (IV. ÚS 103/2014).\nPredmetom\n\npredbežného\n\nprerokovania\n\nsťažovateľmi\n\nnamietané\n\nporušenie\n\nich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že k porušeniu\noznačených práv sťažovateľov malo dôjsť tým, že im bol zo strany konajúcich súdov\nodmietnutý prístup k súdu, pričom argumentujú porušením ich základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV nadväznosti na uvedené pristúpil ústavný súd k preskúmaniu napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Z rozsudku okresného súdu, ako aj napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vyplýva, že „Navrhovatelia sa domáhali s návrhom zo dňa 15. 11. 2006\no určenie, že nárok odporcov na bytovú náhradu stanovenú rozsudkom Okresného súdu\nv Dunajskej Strede č. k. 4 C/145/1995 zo dňa 2. 9. 1996 na základe ust. § 712c ods. 3 OZ\nzanikol. Žiadali tiež priznať náhradu trov konania...“.\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že „Predmetom konania vedeného\nna súde prvého stupňa pod sp. zn. 10 C/25/2010 je návrh navrhovateľov, ktorým\nsa domáhajú určenia, že nárok odporcu na bytovú náhradu stanovenú rozsudkom\nOkresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 4 C/145/1995, zo dňa 02. 09. 1996 na základe ust.\n§ 712c ods. 3 zanikol.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.\nPretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový\nstav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky\ndokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide\no skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľov uplatneného nároku a pretože\nodvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci\ns poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie\npísomného vyhotovenia rozsudku...“.\n\n15\n\nKrajský súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia jednak na stotožnení\nsa s výsledkami dokazovania, ako aj s právnymi závermi okresného súdu poukazujúc\nna § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania,\npozn.), konštatujúc, že „Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov\nprvostupňového súdu v žiadnej časti preskúmavaného rozhodnutia odchýliť a nemôže preto\ndať za pravdu odvolateľom. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho\nčastiach riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa súd plne stotožňuje a zároveň sa\nvysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie,\nodvolací súd nemá čo k veci dodať. K odvolacím argumentom navrhovateľov sa však žiada\nuviesť nasledovné“, pričom nad rámec uvedeného považoval za potrebné uviesť:\n«... napriek argumentácii súdu prvého stupňa viažúcej sa na popísanie dôvody\nzamietnutia návrhu navrhovateľov sa navrhovateľom v prvom rade nepodarilo preukázať\nnaliehavý právny záujem na žiadanom určení.\nPodľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhu na začatie konania možno uplatniť,\naby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý\nprávny záujem.\nZákladnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti\nurčovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem\nnavrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie\nnaliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.\nPre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva\nexistencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok\nna to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu\nje charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia)\npráva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah\nmedzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej\nneistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty\nprávneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom;\njestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.\n\n16\n\nNepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie\nk zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval\nnielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu (porovnaj § 154 ods. 1, § 211 ods. 3 O. s. p.).\nRozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie práva alebo\nprávneho vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre\nvýrok na plnenie. Sú však aj situácie, keď sa s návrhmi na plnenie nevystačí a keď treba\nrozhodnúť o samej existencii práv alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ nežiada plnenie, ale\nžiada určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Preto vznikla určovacia žaloba\nako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj nepriamu ochranu právnym\npomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia\nplnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd\nv rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ\npodaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie – „danie\nmu istoty práva“. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie\nsamotnej právnej skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu. Určovacie žaloby majú\nlen preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo.\nZ tohto dôvodu žaloba na určenie nie spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať\nsa ochrany žalobou na plnenie. Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého\nurčovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti.\nAko uvádza judikatúra (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 24. apríla 1985 sp. zn. 2 Cz 18/85, z 26. augusta 1993 sp. zn. 1 Cdo 76/93, z 24. marca\n1997 sp. zn. 2 Cdo 135/96), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne\nneexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní\no určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase,\nt. j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav\nv čase jeho vyhlásenia).\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998,\nsp. zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000,\nurčovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý\nprávny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna\n\n17\n\nurčovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom\nnaliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto\nurčenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu\nalebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie\nnejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie,\nzdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť,\nže naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej\nprávnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho\npostavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako\ntáto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej\nkvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou,\na teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP)\nnaliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže\nna konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením\notázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti\nžalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla\nopodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu\nspornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu\n(len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.\nZ obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo dňa\n09. 02. 1996 privolil navrhovateľom k výpovedi z nájmu bytu č.\nnachádzajúcom sa v\n\n, v dome súp. č.\n\n,\n\n, ktorú dali navrhovatelia odporcom\n\ndňa 12. 07. 1995. Odporcom bola uložená povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať\ndo 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa\n07. 11. 1997, výpovedná trojmesačná lehota začala plynúť 01. 12. 1997 a skončila dňa\n28. 02. 1998. Navrhovatelia ponúkli odporcom možnosť uzavretia zmluvy o nájme na dobu\nurčitú. Náhradné ubytovanie zabezpečili v rodinnom dome na\n\n,\n\nktorého boli v tom čase spoluvlastníkmi v podiele 1/3. Listom zo dňa 03. 07. 2002 boli\nodporcovia vyzvaní na vypratanie bytu a zároveň im bolo oznámené, že im zabezpečili\nnáhradné ubytovanie na adr.\n\n, preto ich vyzývajú, aby do 15. dňa odo\n\n18\n\ndňa obdržania výzvy vypratali nájomný byt, v ktorom bývali, v opačnom prípade budú\nnútení pristúpiť k výkonu rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti. Okresný súd Dunajská\nStreda dňa 17. 09. 2002 vydal poverenie exekútorovi JUDr. Jozefovi Parákovi na vykonanie\nexekúcie o vypratanie bytu č.\n\n,\n\nv konaní vedenom\n\npod sp. zn. 6 Er/2774/02. Odporcovia sa odmietli do tohto bytu nasťahovať a uzavrieť\nzmluvu o nájme. Odporcovia s návrhom navrhovateľov nesúhlasili a žiadali návrh\nzamietnuť z dôvodu, že ponúknutý byt na užívanie nebol vhodný na bývanie, navyše tento\nbyt mali navrhovatelia v sporovom konaní so spoluvlastníčkou a navrhovatelia neponúkli\nbytovú náhradu písomnou formou, ale iba ústnou. Ponúknutý byt nespĺňal štandard bytu,\nktorý obývali odporcovia, nakoľko namiesto 3-izbového bytu bol ponúknutý jednoizbový\nso spoločnou kuchyňou a sociálnymi zariadeniami, ktoré mali používať ešte ďalšie dve\nrodiny. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18. 09. 2012 návrh navrhovateľov zamietol,\nktoré rozhodnutie bolo v dôsledku podaného odvolania navrhovateľov uznesením Krajského\nsúd v Trnave zo dňa 31. 05. 2013, sp. zn. 11 Co/96/2013-255 zrušené a vec bola vrátená\nna ďalšie konanie.\nNavrhovatelia odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe\ntým, že po právoplatnosti rozsudku o privolanie výpovede z nájmu podali návrh\nna exekúciu. Na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané poverenie dňa 17.09.2002, vedenej\npod sp. zn. 6 Er/2774/02. Exekútor nevykonal exekúcie s odôvodnením, že povinní majú\nzabezpečiť primeraný náhradný byt. Záujem navrhovateľov je vypratať odporcov\nz predmetného bytu. Súd prvého stupňa vyhodnotil naliehavý právny záujem navrhovateľov\ntak, že dospel k záveru, že navrhovatelia v tomto konaní nepreukázali naliehavý právny\nzáujem, keď uviedli, že aj keby súd vyhovel, neviedlo by to k odstráneniu právnej neistoty\nnavrhovateľov alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Vzhľadom na to, že určenie,\nže odporcovia nemajú právo na bytovú náhradu sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah\nsporného právneho vzťahu medzi účastníkmi a preto nemôže byť na takomto určení\nnaliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p.\nObčiansky súdny poriadok ust. § 80 písm. c) O. s. p. označuje za procesne prípustnú\nžalobu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takom určení\nnaliehavý právny záujem. V súlade s týmto ustanovením skúma existenciu naliehavého\nprávneho záujmu (ex offo) v každom štádiu konania – vyžaduje sa, aby tento naliehavý\n\n19\n\nzáujem bol daný nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu\npodľa § 80 písm. c) O. s. p. zamietnuť ako neprípustnú. Ide o samostatný a prvoradý dôvod\npre jej zamietnutie, v dôsledku čoho ak súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba podľa §\n80 písm. c) O. s. p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takú\nžalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1\nCdo/44/2008). Nie je vylúčené ani podanie určovacej žaloby neuvedenej v § 80 písm. c) O.\ns. p. O takúto žalobu ide tiež vtedy, keď navrhovateľ nepožaduje určiť existenciu alebo\nneexistenciu právneho vzťahu alebo práva, ale sa domáha určenia existencie alebo\nneexistencie právnej skutočnosti. Žaloba, ktorou sa účastník domáha určenia (ne)existencie\nprávnej skutočnosti, môže byť opodstatnená, pokiaľ má oporu v platnom právnom poriadku\n(napr. ust. § 77 Zákonníka práce alebo § 175 ods. 2 O. s. p.); ak však právny poriadok\ntakúto žalobu nepripúšťa, treba i bez ďalšieho zamietnuť (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4 Cdo/231/2006).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje\ns názorom prvostupňového súdu, ktorý dospel k správnemu záveru, keď na strane\nnavrhovateľov nevidel existenciu naliehavého právneho záujmu na ich určovacej žalobe.\nBolo potrebné skúmať, či určovacou žalobou ako žiadajú navrhovatelia, sa odstráni\naktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je\nohrozením právneho postavenia (nie faktického) navrhovateľov a ktorý nemožno iným\nprávnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení zaťažuje navrhovateľov.\nV prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že nárok navrhovateľov, ktorý\nsi uplatnili v tomto konaní, je riešený v exekučnom konaní a to v ust. § 185 ods. 1\nzák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento právny inštitút\npredstavuje adekvátny prostriedok ochrany oprávnených záujmov navrhovateľov. V tomto\nustanovení sa uvádza, že ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu\nukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt alebo\nnáhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže,\n\n20\n\nže pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré\nje podkladom exekúcie. Zabezpečenie bytovej náhrady oprávnený môže preukázať rôzne\n(napr. predložením návrhu nájomnej zmluvy, predložením písomného vyhlásenia osoby,\nktorá poskytne bytovú náhradu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme\ns povinným a pod.). K tomu, aby exekútor mohol vykonať exekúciu je nutné, aby z tohto\npreukazu oprávneného bola jasne zrejmá identita ním zabezpečovanej bytovej náhrady\ns náhradou určenou v rozhodnutí, na základe ktorého sa exekúcia navrhuje. Túto otázku\npred vykonaním exekúcie skúma exekútor alebo súd na základe včasnej námietky povinného\nproti bytovej náhrade (§ 185 ods. 2,3 Exekučného poriadku). Nájomca môže mať výhrady\nvoči bytovej náhrade ako aj voči spôsobu jej zabezpečenia. Aby mu právo na bytovú\nnáhradu nezaniklo musí si svoje právo chrániť súdnou cestou v zmysle ust. § 160 ods. 3\nO. s. p. Žalobu treba oprieť o naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. Ak bude\nžaloba opodstatnená, v rozsudku súd určí, že právo na bytovú náhradu nezaniká. Určenie\nmá slúžiť ako ochrana pred výkonom rozhodnutia postupom podľa § 185 Exekučného\nporiadku. Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť\nbytovú náhradu môže exekútor vykonať, až keď oprávnený preukáže, že pre povinného\nje bytová náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje pred tým, ako vydá\nupovedomenie o začatí exekúcie. Súd sa ňou zaoberá až na základe námietok povinného\nproti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej\nnáhrady súdnym exekútorom a po podaní námietok pri bytovej náhrade súdom\npredpokladá, že oprávnený tvrdí, zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na\npreukázanie, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný\ntitul. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej podstate námietkami proti kvalite tejto\nnáhrady teda námietkami, či zabezpečená náhrada zodpovedá jej určeniu v exekučnom\ntitule.\nV prejednávanej veci je tak odvolací súd toho názoru, že navrhovatelia v tomto\nkonaní nemajú naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe a teda na určení\nskutkovej okolnosti, že nárok odporcov na bytovú náhradu zanikol, nakoľko zákon takúto\nurčovaciu žalobu v hmotnom práve nepripúšťa a samotné posúdenie, či náhradný byt spĺňa\nkritériá a charakter bytovej náhrady tak, ako bola stanovená rozhodnutím súdu\nje predmetom posúdenia v rámci exekučného konania v zmysle ust. § 185 Exekučného\n\n21\n\nporiadku. Ďalej odvolací súd uvádza, že rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu\n(prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú, tak ako to v tomto\nkonaní žiadali určiť navrhovatelia a teda, že nárok odporcov na bytovú náhradu, stanovenú\nrozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02. 09. 1996, č. k. 4 C/145/1995\nzanikol. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu,\nresp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O. s. p.\nje pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).\nOdvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa pre jeho vecnú správnosť potvrdil (podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.), keď tento správne\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. i o náhrade trov konania.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1\nO. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a tak žiadne\ntrovy konania nevznikli».\nPo oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatuje,\nže krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami sťažovateľov, pričom\nim zároveň poskytol zrozumiteľnú a ústavne akceptovateľnú odpoveď, prečo ich námietkam\nnebolo možné vyhovieť, ktorú založil na relevantnej právnej úprave. Z odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu zrejmé, že vo veci konajúce\nvšeobecné súdy postupovali tak v súlade s príslušnými ustanoveniami relevantných\nprávnych predpisov, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou. Vzhľadom na to, že záver\nkrajského súdu o potvrdení rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 215/2006 z 9. januára\n2014, ktorým okresný súd návrh sťažovateľov zamietol, je založený na racionálnom,\npodrobnom a ústavne konformnom výklade príslušnej právnej úpravy, ústavný súd nevidí\ndôvod, aby prehodnocoval jeho závery.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\n\n22\n\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd konštatuje, že právny názor, na ktorom je založený napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, je z ústavného hľadiska akceptovateľný a v okolnostiach danej veci nič\nnenasvedčuje tomu, že by ním mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne\npodľa predstáv účastníka konania, a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu\nv súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04, II. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nporušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu nie je príčinná súvislosť, ktorá by mala za následok porušenie sťažovateľmi\noznačených práv, a preto túto časť sťažnosti sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.2 K namietanému porušeniu základného práva základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 215/2006 a postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 Co 600/2014 v období od 31. mája 2013 do 21. septembra 2015\na nekonaním krajského súdu o odvolaní sťažovateľov z 30. a 31. decembra 2013\n\n23\n\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\nzákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedený právny názor ústavného súdu\nje akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek\nproti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným\nsúdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu\nzákladného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že krajský súd\na okresný súd porušili ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označených konaniach. Podľa zistenia ústavného súdu boli\n\n24\n\nuž v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tieto konania právoplatne skončené\n(29. septembra 2015).\nKeďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ako aj postupom\nkrajského súdu v označených konaniach v čase, keď krajský súd už vo veci nekonal,\nk namietanému porušovaniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, ako aj krajským súdom už nemohlo dochádzať.\nČo sa týka námietky sťažovateľov uvedenej v sťažnosti doručenej ústavnému súdu\n20. novembra 2015 o nekonaní krajského súdu o ich odvolaniach proti uzneseniam\nokresného súdu z 30. a 31. decembra 2013 o uložení im poriadkových pokút\nz 9. januára 2014, zo sťažnosti tiež vyplynulo, že „odvolací súd dňa 14. 8. 2015\no uzneseniach OS DS z 9. 1. 2014 rozhodol tak, že nás opäť zaviazal uhradiť poriadkovú\npokutu po 300 €“. Znamená to, že aj v tomto prípade ide o právoplatne skončené konania.\nNavyše, ústavný súd poznamenáva, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že uloženie\nporiadkových pokút bolo opodstatnené. V nadväznosti na uvedené ústavný súd sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 50\nods. 5 ústavy uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 601/2014\na sp. zn. 11 Co 602/2014 zo 14. augusta 2015\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\n\n25\n\nPodľa čl. 50 ods. 5 ústavy nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol\nuž právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje\nuplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.\nPorušenie základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 5 ústavy\nodôvodňujú\n\nsťažovatelia\n\nnapadnutými\n\nuzneseniami\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nuložením\n\nim poriadkových opatrení v napadnutom konaní.\nČo sa týka namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy,\nústavný súd uvádza, že samotné uloženie procesného opatrenia – poriadkovej pokuty samo\nosebe ešte nesignalizuje porušenie týchto základných práv. O porušení týchto základných\npráv sú prioritne oprávnené rozhodovať všeobecné súdy na základe sťažovateľmi podaných\nnávrhov. Právomoc ústavného súdu je subsidiárna.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nČo sa týka namietaného porušenia čl. 50 ods. 5 ústavy, ústavný súd uvádza, že medzi\nnamietaným porušením tohto práva a uložením poriadkovej pokuty napadnutými\nuzneseniami krajského súdu nijakým spôsobom nepreukázali príčinnú súvislosť. Ústavná\nochrana pred uložením poriadkového opatrenia v občianskoprávnom konaní pod čl. 50\nods. 5 ústavy zjavne nespadá.\n\n26\n\nO zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom\nalebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,\nktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie\nktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne\nprocesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval uvedené\nzákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne\na skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, uviedol, o ktoré\ndôkazy oprel svoje závery a prečo odmietol vykonať navrhované dôkazy. Krajský súd\nv napadnutom konaní postupoval v medziach svojej právomoci, jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné\na ústavne udržateľné. Napadnutý rozsudok je podľa názoru ústavného súdu aj náležite\nodôvodnený.\nVo vzťahu k sťažovateľovmu nesúhlasu so spôsobom hodnotenia dôkazov ústavný\nsúd poukazuje na to, že všeobecné súdy hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného\npresvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany,\nale musí byť založené na logickom úsudku, ktorý vyplýva zo starostlivého uváženia\nvšetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že mu bolo odňaté právo na prístup k súdu,\npretože vo veci konajúce súdy rozhodli v rozpore s jeho názorom, ústavný súd poukazuje\nna to, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka\nkonania dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu hodnotenia dôkazov alebo právo\nna rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech\nv konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani\n\n27\n\nzáruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania\n(napr. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a obsahom sťažovateľom označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o jeho porušení, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími jeho návrhmi uplatnenými v petite sťažnosti.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľov odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "pokuta-poriadková", "byt-náhradný / bytová náhrada", "exekúcia-exekučné konanie", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7de640fb-1c41-4190-8c42-74960e73d2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.424.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 424/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 424/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.424.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f8ba0d4-88b3-45d3-b1c6-4538bd12b517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.74.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.74.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8e0ea60-1dda-41b5-8742-93a23cc3fe36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.118.2017.1"}, {"guid": "ussr:cbab225d-b3e6-44b9-b328-7e75c7af0cf3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.597.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 597/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.597.2016.1"}, {"guid": "ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:fdc4a808-ca5f-4863-80a5-3d98085d8b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdc4a808-ca5f-4863-80a5-3d98085d8b0b"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}], "citovane_v": []}