{"guid": "ussr:2dbbd16d-54cd-4129-83db-fdbfbd4ea57a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2019 z 12. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 96/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2dbbd16d-54cd-4129-83db-fdbfbd4ea57a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 96/2019-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\na\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátskou kanceláriou PROVENTUS advokáti s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ Mgr. Kristína Grausová, PhD., advokát, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, práva podľa čl. 14 bod 1 prílohy č. 1 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd\na práv podľa čl. 20 a čl. 47 Charty Európskej únie uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 11 Co 18/2018 z 27. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nako zjavne neopodstatnenú.\n\na\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI. Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej aj „sťažovateľ“), a\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu\n\naj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), práva podľa čl. 14 bod 1 prílohy č. 1 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“), práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa\nčl. 20 a čl. 47 Charty Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 18/2018 z 27. septembra 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni\nIvette\n\nMacejkovej,\n\nktorej\n\nfunkčné\n\nobdobie\n\nsudcu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nskončilo\n\n16. februára 2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec s účinnosťou od 16. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\nprejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka\n(predseda senátu), Peter Straka (sudca spravodajca) a Martin Vernarský.\n3. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v právnom\npostavení žalovaných v 1. a 2. rade v spore vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C 34/2015, v ktorom sa žalobkyňa domáhala\n\n2\n\nurčenia, že záložné právo zapísané na LV č.\n\npre katastrálne územie\n\nna spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade (sťažovateľ) s veľkosťou ½ z nehnuteľnosti\nzriadené v prospech žalovanej v 2. rade (sťažovateľka) neexistuje, respektíve alternatívne\nvydania rozhodnutia, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovanými (sťažovateľmi)\nje neplatná. Zo strany žalobkyne došlo následne v júni 2017 k späťvzatiu žaloby,\ns čím sťažovatelia v postavení žalovaných súhlasili. Okresný súd ich uznesením\nsp. zn. 19 C 34/2015 z 30. októbra 2017, ktorým rozhodol o zastavení konania, zaviazal\nna náhradu trov konania žalobkyne v plnom rozsahu.\n4. Sťažovatelia sa proti výroku okresného súdu o náhrade trov konania\nodvolali a Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením sp. zn. 11 Co 18/2018\nz 27. septembra 2018 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil\na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznal.\n5. Sťažovatelia namietajú, že oba súdy zaťažili svoje rozhodnutia vadami\nzmätočnosti, keďže „nesprávne identifikovali právnu normu, na základe ktorej rozhodli\no nároku na náhradu trov konania“. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu\npodľa sťažovateľov „nevyplýva, ktorú právnu normu vlastne na prípad aplikovali, keďže\nv texte je citované iba ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, avšak v rámci nasledujúcich častí\nodôvodnenia súd odkazuje tak na ust. § 256 ods. 1 ako aj 2 CSP, ktoré však obsahujú\nreflexiu na dve rozdielne procesné situácie, čo neodstránil ani porušovateľ“. Sťažovatelia\ntiež namietajú, že «na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikovali zásadu\núspechu v spore (ust. § 255 CSP) miesto zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie\n(ust. § 256 CSP), a to aj napriek tomu, že konanie bolo zastavené po späťvzatí žaloby; súdy\npo späťvzatí žaloby vyhodnocovali vykonané dokazovanie a formulovali svoje skutkové\na právne závery o merite veci; tieto svoje nezákonne sformulované závery následne položili\nako základ pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania; súd prvej inštancie\nsi zamenil odôvodnenie uznesenia o zastavení konania s odôvodnením rozsudku vo veci\nsamej, čo ako vadu rozhodnutia neodstránil ani porušovateľ; súdy okrem toho odôvodnili\nsvoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania „spravodlivým usporiadaním\n\n3\n\nvzťahov“ medzi stranami sporu, čím absolútne vybočili z príslušných ustanovení Civilného\nsporového poriadku (ust. § 255 a 256 CSP)».\n6. Sťažovatelia tvrdia, že porušovateľ (krajský súd) sa riadne a dôkladne\nnevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami sťažovateľov a neodstránil ani\nv odvolaní identifikované nesprávne právne posúdenie veci. Postupom krajského\naj okresného súdu tak podľa sťažovateľov došlo podľa „relevantnej judikatúry najvyšších\nsúdnych autorít k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu\nochranu (čl. 6 bod 1 Dohovoru, čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR prvej vety, čl. 38 ods. 1,\nods. 2 prvej vety Listiny)“.\nSťažovatelia ďalej uviedli, že „obsah základného práva na rovnosť podľa čl. 47\nods. 3 Ústavy SR ( detto čl. 37 ods. 3 Listiny primerane aj čl. 20 Charty EÚ), spočíva v tom,\nže všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania, ako aj iného\ncivilného procesu) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia\nza rovnakých podmienok“. Keďže konajúce súdy vo veci sťažovateľov „odignorovali\njednoduché právo“, došlo podľa argumentácie sťažovateľov k „vážnemu narušeniu práva\núčastníka na spravodlivé súdne konanie“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej takto nálezom rozhodol:\n„a/ Základné právo sťažovateľov, konkrétne\n- právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky;\n- právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky;\n- právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky;\n- právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd;\n- právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd;\n- právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd;\n\n4\n\n- právo zaručené podľa čl. 14 bod 1 Prílohy č. 1 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach;\n- právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 bod 1, Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd;\n- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 47 Charty EÚ,\n- právo na rovnosť pred zákonom zaručené čl. 20 Charty EÚ,\nbolo porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 11Co/18/2018-746\nzo dňa 27. septembra 2018.\nb/ Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. : 11Co/18/2018-746 zo dňa\n27. septembra 2018 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie\nkonanie.\nc/ Sťažovateľom sa priznáva spoločne a nerozdielne náhrada trov právneho\nzastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky voči porušovateľovi\nv rozsahu 100 %.“\nII. Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\n\n5\n\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n6\n\n16. Podľa čl. 37 ods. 1 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n17. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n18. Podľa čl. 14 bod 1 prílohy medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom\nrovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým\na nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo\no akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač a verejnosť môžu byť\nvylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky, verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy, keď to vyžaduje súkromný\nzáujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa prísnej mienky súdu\nnevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie prejudikovalo záujmy\nspravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo občianskoprávnej veci,\ns výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný postup alebo keď sa\nkonanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva detí, bude zverejnený.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n\n7\n\n20. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať\nmožnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.\nPrávna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,\nak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.\n21. Podľa čl. 20 charty pred zákonom sú si všetci rovní.\n22. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ak strana\nprocesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.\nIII. Posúdenie veci ústavným súdom\n23. Podstata sťažnosti sťažovateľov spočívala v tvrdenom porušení ich práv na súdnu\na inú právnu ochranu, práv na spravodlivý proces, práv na rovnosť účastníkov v konaní\na rovnosť pred zákonom a práv vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa ústavy, listiny, medzinárodného paktu, dohovoru a charty uznesením krajského súdu\nsp. zn. 11 Co 18/2018 z 27. septembra 2018. Napadnutým uznesením krajský súd potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti sťažovateľov nahradiť žalobkyni\ntrovy konania. Konajúce súdy podľa sťažovateľov odignorovali jednoduché právo,\nich rozhodnutia sú zmätočné, keďže nie je zrejmé, ktorú právnu normu aplikovali, na vec\nsťažovateľov použili zásadu úspechu v spore namiesto zásady procesnej zodpovednosti\nza zavinenie a nezákonne formulovali závery k meritu veci, hoci išlo o zastavenie konania\npo späťvzatí žaloby.\n24. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní\ntejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\n\n8\n\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n25. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n26.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 11 Co 18/2018 z 27. septembra 2018 v spojení s uznesením okresného súdu\nsp. zn. 19 C 34/2015 z 30. októbra 2017.\nVo vzťahu k výroku o povinnosti žalovaných nahradiť žalobkyni trovy konania\nokresný súd v uznesení sp. zn. 19 C 34/2015 z 30. októbra 2017 uviedol:\n„11. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1, 2 CSP tak, že\npriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/\nspoločne a nerozdielne, nakoľko súd má za to, že takéto rozhodnutie o trovách konania\nzodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Žaloba žalobkyne\nbola vzatá späť, ako už súd konštatoval vyššie, v priebehu konania, v čase, kedy súd vykonal\nnáležité dokazovanie vo veci samej a na základe zhromaždených dôkazov v spisovom\n\n9\n\nmateriáli dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd na poslednom pojednávaní\ndňa 4.5.2017 oboznámil strany sporu v súlade s § 181 ods. 2 CSP so svojim predbežným\nprávnym posúdením veci, na základe čoho žiadala právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/\nčasový priestor na oboznámenie s uvedenými závermi žalovaných a na prípadné\npredloženie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných. Z uvedeného\ndôvodu súd pojednávanie odročil na neurčito. Následne písomným podaním zo dňa\n15.5.2017 právna zástupkyňa žalovaných súdu oznámila, že na základe súdom vysloveného\npredbežného právneho názoru na poslednom pojednávaní žalovaná 2/ v obave o\nzabezpečenie svojej pohľadávky dôrazne vyzvala žalovaného 1/ na predčasné vrátenie\npôžičky. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ svoju pôžičku voči žalovanému 2/ v celosti riadne\nvrátil 12.5.2017. Zánikom zabezpečenej pohľadávky tak zaniklo aj záložné právo, ktorého\nneexistencia, či neplatnosť je predmetom tohto konania. Až na podklade tohto úkonu\nžalovaných, zobrala žalobkyňa svoj žalobný návrh späť a žiadala konanie zastaviť, keďže\nodpadol predmet konania.\n12. Súd má preto za to, že k zastaveniu konania nedošlo na základe okolností, ktoré\nby v priebehu konania spôsobila žalobkyňa, avšak na základe tej skutočnosti, že konaním\nžalovaných 1/ a 2/ zanikla opodstatnenosť žalovaného nároku žalobkyne. Súd na základe\nrozsiahleho dokazovania zameraného predovšetkým na skutočnosti tvrdené žalobkyňou\nv žalobe, teda že žalobca mal dostatok finančných prostriedkov, a naopak žalovaná\nnedisponovala finančnými prostriedkami na to, aby došlo k uzatvoreniu sporenej zmluvy\no pôžičke, dospel k presvedčeniu, že uvedené tvrdenia žalobkyne sú pravdivé. Žalovaný 1/\nbol až do r. 2011 spoločníkom spoločnosti\nspoločnosti\n\na spoločníkom\n\n, ktoré podiely v týchto spoločnostiach previedol na svoju\n\ndcéru (právnu zástupkyňu v tomto konaní), pričom v týchto spoločnostiach ďalej pôsobil\nvo funkcii prokuristu až do roku 2014. Z daňových priznaní daných spoločností vyplynulo,\nže uvedené spoločnosti vykazovali v rokoch 2006 - 2011 kladný hospodársky výsledok.\nSamotný žalovaný 1/ mal príjem z uvedenej spoločnosti za dotknuté roky cca vo výške\ncca 1 000 000,- Sk (viď. čl. 439 vyplatený zisk za rok 2006 vo výške 1.111.038,-Sk; čl. 532\nvyplatený zisk za rok 2007 vo výške 1.047.985,-Sk), ďalší príjem mal v marci 2012 z predaja\nmotorového vozidla zn. Hobby (viď čl. 475 podiel na žalovaného 1/ z kúpnej ceny\npripadajúci vo výške 12 000,-€), v r. 2011, 2012 boli na jeho účet pripísané vklady\n\n10\n\nv nemalých výškach a navyše (ako už bolo konštatované vyššie) v r. 2011 previedol svoje\nobchodné podiely v prosperujúcich spoločnostiach na svoju dcéru. Súd taktiež neuveril\ntvrdeniam žalovaného 1/, že uvedené obchodné podiely previedol na svoju blízku osobu\nv r. 2011 práve z toho dôvodu, že mal zdravotné problémy, nakoľko dôvodom poskytnutia\npôžičky zo strany žalovanej 2/ v r. 2012 mala byť (podľa jeho vyjadrenia v konaní pred\nsúdom) práve tá skutočnosť, že mal ďalšie podnikateľské plány a plánoval ďalšie\npodnikateľské aktivity. Naopak, pokiaľ ide o žalovanú 2/, súd zistil, že v období poskytnutia\npôžičky žalovanému 1/ mala síce aktívne oprávnenia na podnikateľskú činnosť, avšak podľa\npredložených daňových priznaní (čl. 552 a nasl.) vykázala v r. 2011 a 2012 stratu\nz podnikania a navyše v marci v r. 2012 mala, podľa vlastného vyjadrenia (čl. 549), vyplatiť\ndlhy pochádzajúce z manželstva po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nŽalovaná 2/ súdu hodnoverným spôsobom počas celého konania nepreukázala, že takouto\nvysokou finančnou hotovosťou v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému 1/\ndisponovala a z akých zdrojov. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že uvedené\ntvrdenia žalovaných 1/ a 2/ vyznievajú rozporuplne a účelovo a nemajú oporu\nvo vykonaných dôkazoch. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,\ntak ako to tvrdila v konaní žalobkyňa, že k faktickému požičaniu peňažných prostriedkov\nzo strany žalovanej 2/ žalovanému 1/ nikdy nedošlo. Z uvedených dôvodov tak nemohol\nvzniknúť ani akcesorický zmluvný vzťah - záložné právo, ktorého existencia,\nresp. neexistencia bola predmetom tohto konania.\n13. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že vedenie tohto konania zapríčinili\njednoznačne žalovaní 1/ a 2/ svojim konaním, keďže, súd sa na základe vykonaného\ndokazovania stotožnil s názorom žalobkyne, že títo medzi sebou vykonali fiktívne právne\núkony (zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva), bez existencie ktorých by\nnásledne nedošlo ani k tomuto súdnemu konaniu, ktoré iniciovala žalobkyňa.“\n27. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 11 Co 18/2018 z 27. septembra 2018\npotvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, keďže sa stotožnil\ns jeho skutkovými a právnymi závermi. V podstatnom krajský súd uviedol:\n«V zmysle platnej právnej úpravy, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie,\nvyjadrená v § 256 C.s.p. znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,\n\n11\n\nže vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje\nvýlučne z procesného hľadiska. Prvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu,\nktoré nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak sa pre správanie\nžalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť\ntrovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje\nprocesné a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby\nnedošlo.\nZáver okresného súdu o tom, že v prejednávanom spore zavinili zastavenie konania\nžalovaní 1/ a 2/, považuje odvolací súd za správny. Na základe okresným súdom\nvysloveného predbežného právneho názoru na poslednom pojednávaní žalovaná 2/ v obave\no zabezpečenie svojej pohľadávky vyzvala žalovaného 1/ na predčasné vrátenie pôžičky,\nktorý jej svoju pôžičku v celosti vrátil dňa 12.05.2017, čím došlo k zániku zabezpečenej\npohľadávky, a teda aj k zániku záložného práva, ktorého neexistencia, či neplatnosť bola\npredmetom tohto sporu. Návrh na výmaz ťarchy z katastra nehnuteľností bol podaný\ndňa 07.06.2017. Až na podklade tohto úkonu žalovaných, zobrala žalobkyňa svoj žalobný\nnávrh späť a žiadala konanie zastaviť, keďže odpadol predmet sporu. Súd prvej inštancie\npreto správne konštatoval, že konaním žalovaných 1/ a 2/ zanikla opodstatnenosť\nžalovaného nároku žalobkyne.»\n28. S námietkou sťažovateľov (žalovaných), že okresný súd v uznesení citoval\nnesprávne ustanovenie Civilného sporového poriadku, a teda nebolo zrejmé, na základe akej\nprávnej normy okresný súd o náhrade trov konania rozhodol, sa krajský súd vysporiadal tak,\nže uviedol:\n„Skutočnosť, že súd prvej inštancie v bode 9. uznesenia citoval ustanovenie § 256\nods. 2 C.s.p. a v odôvodnení uznesenia poukázal na § 256 ods. 1 C.s.p. nespôsobuje\nnesprávnosť napadnutého uznesenia, pretože z odôvodnenia uznesenia jednoznačne\nvyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.“\n29. Vo vzťahu k ďalšej námietke sťažovateľov, v ktorej namietali, že okresný súd\nprejudikuje meritum veci, hoci rozhodol o zastavení konania, krajský súd konštatoval:\n\n12\n\n„Ani námietka žalovaných 1/ a 2/ o tom, že súd prvej inštancie v bodoch 11. a 12.\nuznesenia prednášal svoje skutkové závery, právne hodnotenia merita veci vyhodnocoval\nvykonané dokazovanie vo veci samej, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie z dôvodu\nposúdenia zavinenia zastavenia konania určil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami\npovažuje za sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, v dôsledku čoho dospel\nk presvedčeniu, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé, a preto vyjadril svoj predbežný právny\nnázor, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Na základe tohto predbežného právneho názoru\nsúdu prvej inštancie následne žalovaný 1/ svoju pôžičku voči žalovanej 2/ v celosti vrátil,\nčím zaniklo záložné právo, teda konaním žalovaných 1/ a 2/ odpadol predmet sporu.\nOkresný súd následne správne konštatoval zavinenie strán sporu na zastavení konania\npri rozhodovaní o trovách konania.“\n30. V okolnostiach tejto veci chce ústavný súd poukázať aj na svoju konštantnú\njudikatúru, v zmysle ktorej rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi\nprislúcha zásadne týmto súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava\nrozhodnutie všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania\nby mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(IV. ÚS 248/08).\n31. Ústavný súd pri aplikovaní uvedených všeobecne formulovaných zásad na daný\nprípad predovšetkým z právneho hľadiska konštatuje, že § 256 ods. 1 CSP (na základe\nktorého všeobecné súdy otázku náhrady trov posudzovali) je z obsahového hľadiska\nv podstate zhodný so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil\núčinnosť 30. júna 2016. Nie je preto dôvod neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných\nsúdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nPri použití § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku treba otázku,\nči účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa\nprocesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno\n\n13\n\nodporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho\nsprávanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (II. ÚS 569/2017).\n32. Zastavenému konaniu o určení neexistencie záložného práva predchádzalo\nkonanie vedené na okresnom súde medzi žalobkyňou a sťažovateľom o vysporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pod sp. zn. 4 C 71/2012. Po skončení tohto\nkonania žalobkyňa zistila, že na podiel sťažovateľa vo výške 1/2 (žalovaného v 1. rade)\nje v katastri na uvedenej nehnuteľnosti zapísané záložné právo v prospech sťažovateľky\n(žalovanej v 2. rade). Toto záložné právo znemožňovalo výkon rozhodnutia, ktorým bol\nnariadený predaj nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a sťažovateľa.\nŽalobkyňa sa preto žalobou domáhala voči sťažovateľom ako žalovaným v 1. rade a 2. rade\nurčenia, že záložné právo na nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou,\nneexistuje, alternatívne určenia, že záložná zmluva uzavretá medzi sťažovateľmi\nje neplatná. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti na základe pôžičky, ktorú mala\nsťažovateľka (žalovaná v 2. rade) poskytnúť sťažovateľovi (žalovanému v 1. rade), ktorí\nspolu žijú v spoločnej domácnosti, považovala žalobkyňa za účelové.\nAko ústavný súd z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 19 C 34/2015\nzistil, sťažovatelia (žalovaní) so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť v celom rozsahu.\nŽalobkyňa vzala žalobu späť v priebehu konania v čase, keď už okresný súd\nvykonal podrobné dokazovanie vo veci samej a na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Potom, ako okresný súd na poslednom pojednávaní\n4. mája 2017 oboznámil strany sporu v súlade s § 181 ods. 2 CSP so svojím predbežným\nprávnym posúdením veci, aj pod vplyvom tohto právneho názoru okresného súdu mala\nsťažovateľka (žalovaná v 2. rade) „dôrazne“ vyzvať sťažovateľa (žalovaného v 1. rade)\nna predčasné vrátenie pôžičky. Podľa oznámenia sťažovateľov adresovaného okresnému\nsúdu sťažovateľ svoju pôžičku sťažovateľke riadne vrátil a zánikom zabezpečenej\npohľadávky zaniklo aj záložné právo, ktorého neexistencia, prípadne neplatnosť bola\npredmetom sporu v merite veci. Až na základe tohto úkonu sťažovateľov žalobkyňa vzala\nžalobu späť a žiadala konanie zastaviť, keďže odpadol predmet konania.\n\n14\n\n33. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu k záveru, že v tomto prípade nemožno hovoriť\no extrémnom vybočení krajského súdu pri interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení\nCivilného sporového poriadku o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby\nžalobcom. Je nepochybné a zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\naplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie uvedenú v § 256 ods. 1 CSP,\nčo jednoznačne konštatoval aj krajský súd. V tejto súvislosti musel okresný súd posúdiť\ndôvodnosť podanej žaloby a skutočnosť, či k jej späťvzatiu došlo na základe správania\nžalovaných, teda sťažovateľov v tejto veci. Okresný súd aj krajský súd, ktorý napadnutým\nuznesením rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, dospeli na základe dokazovania, ktoré\nbolo do momentu výmazu záložného práva v merite veci realizované, k opodstatnenému\nzáveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne bolo\naž dôsledkom splnenia záväzku medzi sťažovateľom a sťažovateľkou a výmazom záložného\npráva, t. j. keď predmet sporu odpadol.\nÚstavný súd neidentifikoval v tomto závere všeobecných súdov žiadne známky\nsvojvôle či arbitrárnosti, najmä vzhľadom na už popísaný skutkový stav, ktorý\nnespochybniteľne vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu.\nKrajský súd sa vysporiadal s námietkami sťažovateľov relevantne a dostačujúco.\nAk sťažovatelia namietali, že všeobecné súdy mali absolútne vybočiť z príslušných\nustanovení Civilného sporového poriadku tým, že odôvodnili svoje rozhodnutie o nároku\nna náhradu trov konania aj „spravodlivým usporiadaním vzťahov“ medzi stranami sporu,\nnemožno im podľa ústavného súdu prisvedčiť, keďže aj ústavný súd už judikoval,\nže ustanovenie § 256 ods. 1 CSP sleduje v prvom rade spravodlivé usporiadanie vecí,\na preto je nevyhnutné pri jeho výklade uprednostniť výklad umožňujúci presadenie cieľa\nzákonodarcu (II. ÚS 49/2018).\n34. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n15\n\n35. V súvislosti s namietaným porušením práv na rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 14 bodu 1 paktu a práv vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovatelia žiadnym spôsobom nešpecifikovali, ako mali byť napadnutým\nuznesením krajského súdu porušené uvedené práva, a ústavný súd po preskúmaní\nnapadnutého uznesenia neidentifikoval nič, čo by naznačovalo, že by k porušeniu týchto\npráv sťažovateľov došlo. Ústavný súd preto dospel k záveru, že medzi namietaným\nporušením týchto práv sťažovateľov a napadnutým uznesením neexistuje príčinná súvislosť\na je potrebné aj túto časť sťažnosti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n36. Sťažovatelia v sťažnosti medzi namietanými porušeniami svojich základných\npráv označili aj čl. 20 charty (právo na rovnosť pred zákonom) a čl. 47 charty\n(právo na spravodlivý súdny proces). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že vo veci\nsťažovateľov, kde všeobecné súdy rozhodovali o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby,\nsa už na prvý pohľad neaplikuje právo Európskej únie, a preto charta nie je na vec\nsťažovateľov aplikovateľná (obdobne I. ÚS 641/2017, III. ÚS 426/2016, III. ÚS 646/2016,\nII. ÚS 45/2017, II. ÚS 123/2017). Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými\nv sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:2f9c069e-803d-4afd-9ee4-77602e3939e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 641/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 641/2017 z 7. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2"}, {"guid": "ussr:b9a92589-6ecd-4a28-a295-3b1a95ca7a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.49.2018.1"}, {"guid": "ussr:2f71da40-8682-4fa6-ad75-eb7c2b64e502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2"}, {"guid": "ussr:d53f21a4-18d8-48e0-b0d0-00bbcb0a76a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1"}, {"guid": "ussr:3bab9fc4-7311-4db1-bf4a-7becffdd6d90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1"}, {"guid": "ussr:52e8bd91-680a-48c4-b864-140d915ba840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "78a58ae0-1cc1-49e9-b0cc-1eb55e89ad20:d39b533d-570e-4f7a-8cd3-747df12e8d80", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6415200892.1", "spisova_znacka": "11Co/18/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/18/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6415200892.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}]}