{"guid": "ussr:4d98ff95-0955-41bf-9bf2-c15a1dc73fd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.92.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 92/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 92/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.92.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d98ff95-0955-41bf-9bf2-c15a1dc73fd1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.92.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.92.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.92.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 92/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 591/2015 z 20. marca 2018 vo výroku, ktorým bol potvrdený\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 o náhrade trov\nprvostupňového konania žalovanému v 1. rade, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 591/2015\nz 20. marca 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) vo výroku,\nktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 o náhrade trov prvostupňového konania žalovanému\nv 1. rade.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupujúca\nv procesnom postavení žalobkyne sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n50 C 14/2005 domáhala od žalovaných náhrady škody z titulu svojho neoprávneného\nvylúčenia z verejnej súťaže č. VS/3/03/12, v ktorej obstarávateľom bol právny predchodca\nžalovaných. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 žalobu\nsťažovateľky zamietol a sťažovateľku zaviazal uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania\nvo výške 15 142,53 €. Sťažovateľka napadla rozsudok okresného súdu odvolaním, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím z 20. marca 2018 tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil ako vecne správny a žalovaným nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania. Následne podala sťažovateľka dovolanie, ktoré bolo uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 98/2019\nz 27. júna 2019 odmietnuté.\n3. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že predmetom prieskumu zo strany\nnajvyššieho súdu nebolo rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, keďže zákon túto\nmožnosť nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľka ústavnou sťažnosťou domáha\nsúdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia krajského súdu v rozsahu výroku o trovách\nprvostupňového konania, pričom si je vedomá zdržanlivého prístupu ústavného súdu\nvo vzťahu k trovám konania. Sťažovateľka však v tejto súvislosti argumentuje, že v jej veci\ndošlo k takému intenzívnemu zásahu do jej práv, ktorý odôvodňuje preskúmanie porušenia\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením\njej majetkových práv.\n\n2\n\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zrekapitulovala doterajší priebeh konania\npred okresným súdom a krajským súdom, pričom sťažovateľka osobitne poukázala\nna skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení daného rozhodnutia uviedol:\n„Vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade súd prvej inštancie na strane 12 posledný\nodsek, konštatoval, že ich konaním, resp. konaním právneho predchodcu došlo k porušeniu\nich právnych povinností, avšak absentuje príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku škody\nna strane žalobcu,\n- vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie na str. 13 ods. 2 konštatoval,\nže jeho rozhodnutia (ktorým potvrdil vylúčenie žalobcu) boli síce zrušené pre nezákonnosť,\navšak nezákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie je vo forme nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Z tejto vo svojej podstate nezmyslenej konštrukcie dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že nie je daná ani zodpovednosť Úradu pre verejné obstarávanie\nza vzniknutú škodu vo forme ušlého zisku.“\n5. V súvislosti s napadnutým výrokom rozsudku krajského súdu z 20. marca 2018\nsťažovateľka zhodnotila, že krajský súd sa vôbec nezaoberal jej návrhom na postup podľa\n§ 150 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), taktiež sa nezaoberal\njej odvolaním vo veci náhrady trov konania, potvrdil rozhodnutie okresného súdu a náhradu\ntrov konania sťažovateľke nepriznal aj napriek tomu, že vychádzal zo zavineného konania\nžalovaných (inak procesne úspešných). Podľa názoru sťažovateľky došlo taktiež k narušeniu\nkonceptu spravodlivosti a k značnému zásahu do jej majetkových práv bez toho,\naby sa dozvedela o dôvodoch takéhoto zásahu.\n6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiadala, aby ústavný\nsúd po prijatí jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že\nvysloví porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým výrokom rozsudku krajského súdu z 20. marca 2018, napadnutý\nvýrok rozsudku krajského súdu z 20. marca 2018 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľka zároveň žiadala o priznanie náhrady trov konania.\n\n3\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n4\n\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n5\n\n16. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu z 20. marca 2018 v rozsahu výroku o trovách prvostupňového konania,\npričom ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu až 6. augusta 2019. Ústavný súd\npreto pri posudzovaní podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné pre prijatie ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie prednostne skúmal, či ústavná sťažnosť nebola ústavnému súdu\ndoručená oneskorene. Sťažovateľka v danej súvislosti taktiež uviedla, že pred podaním\nústavnej sťažnosti podala najvyššiemu súdu mimoriadny opravný prostriedok ‒ dovolanie,\nktoré bolo uznesením sp. zn. 4 Cdo 98/2019 z 27. júna 2019 odmietnuté. Zároveň poukázala\nna skutočnosť, že už v minulosti podala ústavnú sťažnosť v identickom rozsahu, ktorá však\nbola odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 469/2019 z 15. augusta 2018 ako podaná\npredčasne z dôvodu neprípustnosti práve kvôli podanému dovolaniu.\n18. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\n\n6\n\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n19. Z citovaného ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde vyplýva,\nže dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti začala plynúť dňom doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, t. j.\nnapadnutému rozhodnutiu krajského súdu v rozsahu napadnutého výroku o trovách\nprvostupňového konania. Ústavný súd preto ustálil, že ústavná sťažnosť nebola podaná\noneskorene.\n20. Ústavný súd následne pristúpil k ústavnému prieskumu napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu v rozsahu výroku o trovách prvostupňového konania. Pri svojom\nrozhodovaní vzal na zreteľ svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej považuje\nrozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť civilného procesu\na je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania však v zásade\nide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania\nmeritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo\nide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť\ndo ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu\nsťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto\nkonanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, I. ÚS 630/2017).\n21. Vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu o takýto výnimočný prípad\nnejde. Ústavný súd po dôkladnej analýze napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorým\nako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu, konštatuje, že nezistil v skutkových\na právnych záveroch aplikovaných všeobecnými súdmi nič ústavne nekonformné,\n\n7\n\nčo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V rámci\nrozhodovania o otázke priznania náhrady trov prvostupňového konania vo vzťahu\nk žalovanému v 1. rade okresný súd aplikoval zásadu úspechu v konaní vtedy upravenú\nv § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 vtedy platného a účinného OSP (aktuálne zakotvenú v § 255\nods. 1 Civilného sporového poriadku). Krajský súd preto nepotvrdil právne závery\nokresného súdu ako vecne správne svojvoľne, ale vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade bol\nv konaní v plnom rozsahu úspešný. Ústavný súd preto do právneho záveru krajského súdu\nnebol oprávnený vstupovať a prijatý právny záver nahradiť svojím vlastným.\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nneexistujú skutočnosti, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nsignalizovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy a dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu vo vymedzenom rozsahu, a preto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\nnárokmi sťažovateľky nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na konštatovanie\nporušenia označených práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "142ff42e-d950-44f9-a926-39532b0da7e9:f9ed6254-ecd1-44dc-81f4-6e8da866ca0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203695.2", "spisova_znacka": "5Co/591/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/591/2015 z 24. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203695.2"}], "citovane_v": []}