{"guid": "ussr:3f29db34-d794-4458-b911-03f63e01c49d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.9.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2019 z 9. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 9/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.9.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f29db34-d794-4458-b911-03f63e01c49d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.9.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.9.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.9.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 9/2019-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, Mostná 46, Nitra, pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19 C 35/2014-161 z 29. júla\n2015, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 256/2016-184 z 10. novembra 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 99/2017 z 22. augusta\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 28. novembra\n2018 elektronicky a 30. novembra 2018 poštou sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie jeho v záhlaví označených práv rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len\n\n„okresný súd“) č. k. 19 C 35/2014-161 z 29. júla 2015, rozsudkom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 256/2016-184 z 10. novembra 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 99/2017\nz 22. augusta 2018 a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov konania.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní začatom na základe\nnávrhu\n\n(ďalej len „navrhovateľky“) okresný súd napadnutým rozsudkom\n\nnariadil sťažovateľovi (odporcovi) vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese\n, v k. ú.\n\n, zapísanú na\n\n, a to parcelu\n\ns výmerou 1 340 m2, a odovzdať ju navrhovateľkám do 15 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného\ndokazovania zistil, že «účastníci konania dňa 15. 09. 1995 uzavreli medzi sebou „Dohodu\no zmluve“, na základe ktorej odporca vyplatil navrhovateľkám zálohu vo výške 40 000,- Sk\na zároveň sa zaviazal, že ostatnú dohodnutú čiastku 60 000,- Sk sa zaväzuje vyplatiť\nnavrhovateľkám najneskôr do prvej polovice roka 1996, čím vznikne kúpna zmluva\na pozemok sa prevedie na meno kupujúceho – odporcu. V samotnej „Dohode o zmluve“\nnebol špecifikovaný predmet zmluvy, inak povedané nehnuteľnosť, ktorá mala byť\npredmetom kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluvy, ktorú účastníci mienili uzavrieť,\nnebola špecifikovaná žiadnym spôsobom. Zo spisu však vyplýva, že sa jednalo\no nehnuteľnosť v okrese\nna\n\na to parcelu\n\n, v katastrálnom území\n\n, zapísanú\n\no výmere 1 340 m2. Uvedená\n\nnehnuteľnosť bola vo vlastníctve navrhovateliek, ktorú nadobudli od poručiteľky – svojej\nmamy ako dedičstvo, pričom predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn.\nbola parcela č.\n\no výmere 1 622 m2. Odporca začal uvedenú\n\nnehnuteľnosť užívať aj napriek tomu, že neprišlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva na\nodporcu a k prepisu predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľky odstúpili od „Dohody\no zmluve“ dňa 25. 09. 2001, avšak súdu sa nepodarilo zistiť, či samotné odstúpenie bolo\nodporcovi doručené, pričom samotné odstúpenie je zo dňa 25. 9. 2001, pričom poštová\npečiatka na podacom lístku je nečitateľná a dátum na nej je podobný dátumu 28. 12. 2001.\nOdporca spochybňoval doručenie odstúpenia od dohody o zmluve, tvrdil, že mu doručené\n2\n\nnebolo a nehnuteľnosť riadne užíval aj naďalej, aj keď bol navrhovateľkami vyzývaný na\nvypratanie nehnuteľnosti... Odporca na pozemku urobil úpravy, na pozemok navozil hlinu,\nkeďže pozemok nebol rovný (boli na ňom jamy a nerovnosti), vysadil stromy a využíval ho\nna hospodárske účely, čo potvrdil odporca aj svedkovia.». Keďže „pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho\npráva, ktorým je Zmluva uzatvorená v písomnej forme s overením podpisu predávajúceho\na následné zavkladovanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností“, okresný súd ako\npredbežnú otázku v konaní riešil predovšetkým platnosť samotnej „Dohody o zmluve“.\nV nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že «z obsahu samotnej zmluvy nie je\nmožné zistiť, či účastníci mienili uzavrieť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve.\nPrávny úkon, ktorí urobili účastníci konania je neurčitý a nezrozumiteľný, pretože z jeho\nobsahu nie je možné vyvodiť, aká bola vôľa oboch zmluvných strán, nie je špecifikovaná\nparcela, ktorá mala byť predmetom právneho úkonu a to ani číslom, ani výmerou.\nNezrozumiteľnosť a neurčitosť zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Absolútna\nneplatnosť pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku. Súd musí v zmysle pozitívnej právnej úpravy\nprihliadať na absolútnu neplatnosť zmluvy ex officio, teda z úradnej povinnosti aj bez\nnávrhu... Čo sa týka námietky premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, túto súd\npovažoval za právne irelevantnú, keďže možno odstúpiť len od platnej zmluvy. Nakoľko však\nsamotná „Dohoda o zmluve“ je absolútne neplatná t. j. ničotná, pre vyššie uvedené dôvody,\notázkou premlčania sa nie je vôbec potrebné zaoberať.». Okresný súd sa osobitne zaoberal\naj tvrdením sťažovateľa, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal, pričom s poukazom\nna zákonné podmienky vydržania konštatoval, že «vydržať vlastnícke právo môže len\noprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky\nokolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je\ndržiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne;\nak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych\npredstáv držiteľa (Z IV s. 428 ods. 3).Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie\nv dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou\nvydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda\nv dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa\nplatnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“ (uznesenie Najvyššieho súdu\nz 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010). Súd dospel k záveru, že odporca v žiadnom\n3\n\nprípade nebol dobromyseľný v tom, že vec (pozemok), ktorú mal v dlhodobo v držbe, mu\npatrí a je jej vlastníkom. Námietky právneho zástupcu odporcu súd nepovažoval za\nrelevantné, lebo odporca vedel o existencii „Dohody o zmluve“, preto mal vedomosť, komu\npôda patrí (kto ju má vo vlastníctve) a kto ju predtým nerušene užíval a mal v držbe.\nSamotný výklad ustanovení právneho zástupcu odporcu o vydržaní sa teda súdu javil ako\nprávne neudržateľný, keďže odporca na vydržanie nesplnil ani elementárne podmienky,\nktoré Občiansky zákonník pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním kladie.\nZ vyjadrenia odporcu, ako aj z vyjadrenia svedkýň... vyplynulo, že odporca si bol vedomý\nskutočnosti, že pozemok na neho nebol prepísaný a chcel od navrhovateľky v 1. rade aby\nsa dostavila na matriku za účelom jeho prepísania, teda v žiadnom prípade nebol vo svojej\ndržbe dobromyseľný a nemohol sa cítiť ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Na podklade\nuvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca predmetnú nehnuteľnosť nevydržal,\nale užíval ju bez právneho dôvodu. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neuviedol\nžiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a s poukazom na takto vykonané dokazovanie súd\nnávrhu navrhovateliek vyhovel.».\n3. Na základe odvolania sťažovateľa, v ktorom namietal „nesprávne skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci“, pokiaľ ide\no nadobudnutie vlastníckeho práva sťažovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, krajský súd\nnapadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) potvrdil, pričom v jeho odôvodnení\nna zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku konštatoval, že «podľa § 34\nObčianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo\nzániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\nV citovanom ustanovení je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností,\ns ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. V posudzovanej\nprávnej veci žalobca vlastnícke právo odvodzoval od dohody z 15. 09. 1995. Pri posúdení\nplatnosti tohto právneho úkonu súd prvej inštancie správne ako základnú otázku posudzoval\notázku vzniku právneho úkonu a jeho platnosti z hľadiska určitosti, zrozumiteľnosti\na možnosti plnenia. Absencia týchto náležitostí právneho úkonu má za následok, že právny\núkon je neplatný. V danej veci z obsahu dôvodov nesporne vyplýva, čo napokon nenamietal\nani žalovaný, že „Dohoda o zmluve“ nemá náležitosti platného právneho úkonu, pretože\n4\n\nneobsahuje predmet, na ktorú sa obsah dohody viazal, a preto je neplatná. Odvolací súd sa\nstotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný vlastnícke právo k spornej\nnehnuteľnosti\n\nnemohol\n\nnadobudnúť\n\nvydržaním,\n\npretože\n\nnesplnil\n\npodmienky\n\npre\n\nnadobudnutie vlastníckeho právo týmto nadobúdacím titulom... Z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť, avšak po celý čas si bol vedomý,\nže vlastnícke právo k nehnuteľnosti usporiadané nie je. Z vykonaného dokazovania,\nvýpovede žalovaného ako aj svedkov vyplýva, že sa snažil usporiadať vlastnícke právo\nzápisom v katastri nehnuteľností, pričom k zápisu nedošlo... V preskúmavanej veci aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nesplnil podmienku\noprávnenej držby, pretože nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Vedel,\nže nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom v zmysle § 28 ods. 1\nzák. č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené\nv § 1 ods. 1 (o vlastníckom práve a iné) sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon\nneustanovuje inak.».\n4. Dovolanie sťažovateľa podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, v ktorom\nnamietal „nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako\ni rozsudku súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne posúdenie\ndobromyseľnosti držby žalovaného“, najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol\npre neprípustnosť podľa § 447 písm. f) CSP, pričom v jeho odôvodnení konštatoval, že\nvadou zmätočnosti konanie pred krajským súdom postihnuté nebolo; „... dovolaním\nnapádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil\nsvoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Ak odvolací súd v plnom rozsahu\nodkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba\npoukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci,\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f)\nC. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\n5\n\nuspokojivým spôsobom... V preskúmavanej veci dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod\nspôsobom, aký vyplýva z § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.\nZ obsahu podaného dovolania nevyplýva vymedzenie právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu ani označenie rozhodnutí dovolacieho súdu,\nv ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne.“.\n5. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti\nopätovne tvrdí, že „sa stal vlastníkom nehnuteľnosti dotknutej návrhom na vypratanie... a to\nvydržaním vlastníckeho práva k nej... nakoľko sa so zreteľom na všetky okolnosti (jednak\ndohodu a jednak aj správanie sa jej účastníkov spočívajúce v konsenze o odovzdaní a\nužívaní dotknutej nehnuteľnosti sťažovateľom ako vlastnej) domnieval, že mu táto\nnehnuteľnosť vlastnícky patrí, a to nie len pre svoj subjektívny pocit ale hlavne pre\nobjektivizovaný psychický stav... sprevádzaný jeho vnútorným pocitom o jeho vlastníctve\nk predmetnej nehnuteľnosti, založený na zaplatení celej kúpnej ceny, odovzdaní\nnehnuteľnosti sťažovateľovi, následnom nerušenom užívaní, oplotení a skultúrňovaní\nnehnuteľnosti ako aj objektívnom názore ľudí z obce\n\n, že nehnuteľnosť\n\nvlastnícky patrí práve sťažovateľovi“. Podľa názoru sťažovateľa dokazovanie vykonané\nokresným súdom dostatočne preukazuje, že bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť\npatrí, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a napadnutého rozsudku\nkrajského súdu považuje za také, ktoré nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, a tým ani\npožiadavku, aby bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Krajskému súdu navyše vytýka,\nže mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej\nmiere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne, pretože je presvedčený, že sa v ňom\nnevysporiadal s otázkou dôvodov prípustnosti sťažovateľom podaného dovolania, čím\nrovnako zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces.\nII.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n6\n\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n8. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\n7\n\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n9. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku okresného súdu bol v prvom rade príslušný krajský súd ako súd\ndruhej inštancie, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne\npreskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľa\nv časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom\nokresného súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne\nIV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09\na iné).\n10. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu vychádzal ústavný súd v zmysle rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. sp. zn. 1 Cdo 99/2017 z 22. augusta 2018 (28. septembra 2018),\nktorým odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné, a preto dvojmesačnú\nlehotu na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považoval v jeho\nprípade za zachovanú.\n11. V rámci predbežného prerokovania tejto časti sťažnosti však ústavný súd\nso zreteľom na sťažovateľom uplatnenú argumentáciu (bod 5) dospel k názoru, že nie je\nopodstatnená.\n12. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\n8\n\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu (bod 3)\nústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov\nvychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie (bod 2), pričom nezistil, že by\ntieto závery krajského súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v odvolacom\nkonaní boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa ústavný súd presvedčil,\nže krajský súd sa odvolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto\nsúvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\n9\n\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05).\n14. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa dokazovania vykonaného\nvšeobecnými súdmi ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že pri preskúmavaní ústavnosti\nrozhodnutí vydaných vo všeobecnom súdnictve nevykonáva dokazovanie, nepreukazuje\nskutkové okolnosti prípadu tak ako všeobecný súd, lebo ústavný súd je súdom práva,\na nie faktov. Ústavnému súdu v zmysle jeho ustálenej judikatúry zásadne neprislúcha\nhodnotiť ani prednesy či vyjadrenia fyzických osôb a právnických osôb, výsluchy strán,\nvýsluchy svedkov, znalecké dokazovanie, predložené listiny a iné dôkazy, resp. ich\ndostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej. Takýto postup ústavného\nsúdu by bol nielen v príkrom rozpore s právomocami ústavného súdu, ale popieral by\nzákladné zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie\npredpoklady na zistenie materiálnej pravdy (III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Pokiaľ\nvšeobecné súdy ústavné garancie vyplývajúce najmä z čl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú,\nústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi,\na to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n15. Pod právom na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania\npreto treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať\nsa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť\nprítomný\n\nna vykonávaní\n\ndokazovania\n\nvrátane\n\npráva\n\nklásť\n\núčastníkom\n\notázky\n\na k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať (III. ÚS 60/04). Do obsahu\ntohto práva však nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n16. Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví\nsvoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n10\n\n(II. ÚS 77/06). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným (I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n17. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n18. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je teda vecou zákonnosti a jej vyriešenie\nv súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016),\nresp. Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4\nústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu\nvyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani\nnemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy preto nie je povinnosť dovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by\ntotiž dovolací súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo\nneprípustnosti podaného opravného prostriedku vôbec boli naplnené.\n\n11\n\n19. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nopravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol rozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\njeho dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\nnezistil, následne sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného opravného\nprostriedku\n\na rozhodol\n\no ňom\n\nspôsobom,\n\nktorý\n\nmu\n\nCivilný\n\nsporový\n\nporiadok\n\nprostredníctvom § 447 písm. c) vyslovene umožňuje (bod 4).\n20. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nnapádal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto uznesením.\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. januára 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nehnuteľnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právny úkon-určitosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "vypratanie", "právny úkon-zrozumiteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9ef0c15a-07f9-4ec0-99c1-d0c9d17f4b97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.291.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.291.2019.1"}, {"guid": "ussr:bdf81520-29bb-4941-8412-22ea80f78719", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.362.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.362.2019.1"}]}