{"guid": "ussr:93412e9f-6bc1-4595-a68a-7a9e9f766501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.88.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 88/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 88/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 88/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.88.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/93412e9f-6bc1-4595-a68a-7a9e9f766501", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.88.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.88.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.88.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 88/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Emou Zacharovou, Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S 18/2016-65 z 12. júla\n2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžsk 12/2017 z 19. júna\n2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 S 18/2016-65 z 12. júla 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžsk 12/2017\nz 19. júna 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka\nsa žalobou podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) doručenou\nkrajskému súdu 8. januára 2015 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)\nč. 43966/2014/23 z 19. septembra 2014 o nepriznaní príplatku za výkon funkcie sudcu\na zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister\nspravodlivosti“) č. 43966/2014/23/OK/S z 9. decembra 2014, ktorým bol zamietnutý\nsťažovateľkou podaný rozklad a potvrdené rozhodnutie ministerstva spravodlivosti\nz 19. septembra 2014 o nepriznaní príplatku za výkon funkcie sudcu. Sťažovateľka v žalobe\nuviedla, že 20. decembra 1973 bola zvolená za sudcu z povolania, predpísaný sľub zložila\n3. januára 1974 a s účinnosťou od 1. januára 1974 bola ustanovená do funkcie predsedu\nsenátu. Funkciu sudcu vykonávala do 30. júna 1992. Zároveň preukázala predloženým\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 495 912 2610 z 30. mája 2007, že jej\n12. marcom 2007 vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. V žalobe namietala, že\n«žalovaný (ministerstvo spravodlivosti, pozn.) vo svojom rozhodnutí uviedol, že „nová\nprávna úprava, zakotvujúca nové práva, uplatňuje sa na skôr existujúce právne vzťahy\nzásadne iba vtedy ak tak zákonodarca (najmä) v prechodných ustanoveniach tejto právnej\núpravy výslovne určí. Zákon č. 385/2000 Z. z. však žiadne špecifické ustanovenie k mojej\nsituácii pozitívne neupravuje a moje pozitívne práva nezakladá. Nejde tu o prípad medzery\nv práve, ktorú by snáď správny orgán mal vyplniť svojou rozhodovacou činnosťou,\nale zrejmý zámer zákonodarcu. “V rozhodnutí citoval ustanovenia §§ 1, 25 ods. 1 a 95\nods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. a z nich vyvodil, že je zrejmé, že tento zákon (t. j. aj jeho\nustanovenia druhej časti ôsmej hlavy upravujúce sociálne zabezpečenie sudcov vrátane\n\n2\n\npríplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu) sa týka výhradne sudcov, t. j. osôb, ktorým\ndo dňa\n\nnadobudnutia\n\núčinnosti\n\ncitovaného\n\nzákona\n\nmandát\n\nsudcu\n\nnezanikol.“\n\nNešpecifikoval, o čo opiera svoje tvrdenie, že zákonodarca mal zrejme takýto zámer.\nVo svojom rozhodnutí sa však nevyporiadal s mojou argumentáciou.\n... V ustanovení § 151 ods. 1 Zák. č. 385/2000 Z. z. je teda výslovne uvedené,\nže sudca, ktorý bol do funkcie ustanovený podľa doterajších predpisov sa považuje za sudcu\nustanoveného podľa tohoto zákona. Ani z tohoto a ani z iných ustanovení však nevyplýva,\nže podmienkou je aby takáto osoba vykonávala funkciu sudcu aj v čase od účinnosti tejto\nprávnej úpravy. Ak by zákonodarca mal úmysel priznať nároky podľa tohoto zákona len\nsudcom, ktorí funkciu vykonávali v čase, keď zákon nadobudol účinnosť, bol by to výslovne\nuviedol. Keď sa teda sudca, ktorý bol do funkcie ustanovený podľa doterajších predpisov,\npovažuje za sudcu ustanoveného podľa tohoto zákona, má rovnaké práva bez ohľadu\nna skutočnosť či funkciu sudcu v čase od účinnosti tohto zákona vykonáva alebo nie.\n... Z tohoto ustanovenia (§ 151 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npozn.) vyplýva, že za čas výkonu funkcie sudcu sa považuje okrem doby výkonu funkcie\nsudcu rovnako aj doba výkonu „iných funkcií“ ak sa oprávnený stal sudcom do dňa\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona. U toho, kto sa stal sudcom po nadobudnutí účinnosti\ntohto zákona, sa doba výkonu iných funkcií za dobu výkonu funkcie sudcu nepovažuje.\nZákon teda určuje, že nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu budú mať aj tí, ktorí\nsa stali sudcami do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z tohto znenia tiež vyplýva,\nže zákonodarca priznal nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu aj za dobu vykonávania\nfunkcie sudcu alebo dobu výkonu „iných funkcií“, ktorá uplynula pred účinnosťou Zák.\nč. 385/2000 Z. z.\nZákaz retroaktivity je založený na názore, že právo má pôsobiť do budúcnosti. Pravá\nretroaktivita sa v zásade odmieta ako nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Právna\nteória európskych krajín už pomerne dlho rozlišuje medzi tzv. pravou a nepravou spätnou\núčinnosťou právnych predpisov.\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise uznáva\nskutočnosti, ktoré vznikli v čase platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité\nzmeny práv či povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich\n\n3\n\nzáklade zavedie aj nové práva alebo povinnosti. Podotýkam, že túto argumentáciu uvádza\nsám žalovaný v dôvodovej správe k inému zákonu. Ide o nepravú retroaktivitu, že pri určení\ndoby výkonu funkcie sudcu sa započíta aj doba, ktorá uplynula pred účinnosťou Zák.\nč. 385/2000 Z. z. A niet žiadneho právneho dôvodu, aby sudca, ktorý pred účinnosťou\nnového zákona prestal vykonávať funkciu sudcu, nemal za dobu výkonu tejto funkcie nárok\nna príplatok za výkon funkcie sudcu, a sudca, ktorý čo i len 1 deň po účinnosti nového\nzákona funkciu sudcu vykonával, tento nárok mal.»\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu podľa § 190 SSP zamietol, keďže\nvychádzajúc z obsahu spisu, dôvodov podanej žaloby, predložených listinných dôkazov,\nako aj pripojených administratívnych spisov považoval jednak rozhodnutie ministerstva\nspravodlivosti (v pozícii žalovaného), ako aj ministra spravodlivosti, ktorý rozhodol\no rozklade, „za dôvodné a v celom rozsahu zákonné.“; bez zistenia procesného pochybenia.\nV relevantnej časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia pritom konštatoval, že v konaní\nbolo preukázané, že „žalobkyňa bola v čase od 03.01.1974 do 30.06.1992 sudkyňou\nOkresného súdu Nové Zámky, pričom jej funkcia sudkyne zanikla dňom 30.06.1992. Podľa\noboch preskúmavaných rozhodnutí žalobkyni nebol priznaný príplatok za výkon funkcie\nsudcu, nakoľko nespĺňala podmienky vyplývajúce z ust. § 95 ods. 1 Zák. č. 385/2000 Z. z.\nPodľa ust. § 95 ods. 1 Zák. č. 385/2000 Z. z. sudca má za každý rok výkonu funkcie\nsudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného\ndôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa\nosobitného predpisu. Predmetné zák. ust. s účinnosťou od 01.01.2001, teda upravil finančné\nnároky sudcov, avšak výhradne sudcov, ktorí boli odo dňa účinnosti vyššie citovaného zák.\nust. sudcami, a teda ich funkcia sudcu nezanikla.\nV tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal\nna rozhodnutie NS SR v Bratislave sp. zn. 7 Sž 5/02, podľa ktorého práva a povinnosti\nsprávnych vzťahov sa zásadne posudzujú podľa predpisov platných v čase, keď došlo\nku skutočnostiam rozhodným pre ich vznik, zmenu alebo zánik. Nová právna úprava sa na\nskôr existujúce právne vzťahy zásadne vzťahuje iba ak, tak príslušný právny predpis\nustanoví vo svojich prechodných záverečných ustanoveniach. Zák. č. 385/2000 Z. z. nemá\nžiadne prechodné a záverečné ustanovenie, ktoré by pripustilo aplikovať tento zákon\n\n4\n\nna osoby, ktorým do účinnosti tohto zákona, t. j. do 01.01.2001, výkon sudcovskej funkcie\nzanikol.\nS poukazom na uvedené, ako už bolo vyššie konštatované, funkcia sudkyne žalobkyni\nzanikla dňom 30.06.1992, dňom 12.03.2007 jej vznikol nárok na výplatu starobného\ndôchodku, avšak keďže ku dňu 01.01.2001, sudkyňou už nebola, nevznikol jej nárok\nna príplatok za výkon funkcie sudcu v zmysle ust. § 95 ods. 1 Zák. č. 385/2000 Z. z.“.\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť odôvodenú\ntým, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP)]. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti\nnamietala, že krajský súd síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne\ninterpretoval.\n5. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského\nsúdu zamietol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. V relevantnej časti odôvodnenia uvedeného\nrozhodnutia pritom konštatoval, že «nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku\nsprávneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\no zamietnutí žaloby. Kasačný súd sa s nimi stotožňuje v prevažujúcom rozsahu\na aby nadbytočné neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, obmedzí\nsa vo svojom odôvodnení iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nkasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku a doplnenie svojich zistení a záverov\nz kasačného konania...\nS ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov dôvodov pripadlo kasačnému súdu\nposúdiť, či krajský súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval,\nže nakoľko žalobkyňa ku dňu účinnosti zákona č. 385/2000 Z. z. už nebola sudkyňou,\nnepatrí jej príplatok za výkon funkcie sudcu. Podľa údajov vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu žalovaného bola sťažovateľka dňa 20.12.1973 zvolená za sudkyňu z\npovolania a dňom 03.01.1974 zložila predpísaný sľub. V roku 1992 sa funkcie sudkyne\nvzdala, pričom ku dňu 30.06.1992 jej funkcia podľa zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a\nsudcoch zanikla.\n\n5\n\nDňa 01.01.2001 nadobudol účinnosť zákon č. 385/2000 Z. z., ktorý nanovo upravil\npostavenie sudcov, ich práva a povinnosti, otázky vzniku a zániku funkcie sudcu\na disciplinárnej zodpovednosti sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení\nvýkonu sudcovskej funkcie, vrátane otázok sociálneho zabezpečenia sudcu. Pre celkové\nposúdenia veci považuje kasačný súd za rozhodujúce, že zánikom funkcie sudcu dňom\n30.06.1992 žalobkyňa stratila status sudcu a tento jej nebol prinavrátený ani prechodným\nustanovením § 151 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého sudcovia a prísediaci\nustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov, sa považujú za sudcov a prísediacich\nustanovených podľa tohto zákona. Uvedené ustanovenie nepriznalo postavenie sudcu\nbývalým sudcom, ale deklarovalo kontinuitu sudcovskej funkcie u tých, ktorí ju nadobudli\npodľa predchádzajúcich právnych predpisov a v jej výkone pokračujú i ku dňu\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 385/2000 Z. z. Keďže žiadne prechodné ustanovenie\nvýslovne neurčilo, že zákon možno aplikovať i na osoby, ktoré v minulosti vykonávali\nsudcovskú funkciu a táto im zanikla pred jeho účinnosťou, možno konštatovať,\nže ustanovenia tejto právnej normy o sociálnom zabezpečení sudcov sa na sťažovateľku\nnevzťahujú.\nKrajský súd teda správne pochopil, že žalobkyňa sa na účely zákona č. 385/2000 Z.\nz. nepovažuje za sudcu, aj keď v minulosti zložila predpísaný sudcovský sľub a 19 rokov\nvykonávala sudcovské povolanie, pretože funkcia sudcu jej zanikla pred nadobudnutím\núčinnosti tohto zákona. Jeho prijatím nevznikol medzi žalobkyňou a štátom osobitný vzťah\nsudcu a štátu, ktorého súčasťou by bolo oprávnenie žalobkyne požívať výhody sociálneho\nzabezpečenia, ktoré zákon priznáva sudcom pri vzniku nároku na výplatu starobného\ndôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa\nosobitného predpisu. Takýto vzťah nemožno vyvodiť ani z formulácie základných povinností\nsudcu (§ 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z.), podľa ktorej sa sudca i po skončení výkonu\nfunkcie musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu\na ohroziť dôveru v nezávislé, a nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Tento výklad\nzákona v žiadnom ohľade neporušuje ústavný princíp vymenúvania sudcov bez časového\nobmedzenia a ani s ním priamo nesúvisí (čl. 145 Ústavy SR). Prijatie právnej úpravy\npriznávajúcej nový štandard sociálneho zabezpečenia sudcov s účinkami len do budúcnosti\n\n6\n\nnemôže diskriminovať bývalých sudcov, pretože nezavádza nerovnaké zaobchádzanie voči\nosobám v rovnakom právnom postavení.\nTvrdenie žalobkyne, že sudkyňou je aj dnes, nie je iba vo výkone funkcie sudcu\na preto má mať nárok na príplatok za dobu výkonu funkcie sudcu od roku 1973 do roku\n1992, je teda mylný a nezodpovedá ani doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 7Sž/5/02 zo dňa 23.05.2002, na ktoré\npoukázal aj žalovaný, za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval,\nže „z dikcie ustanovení citovaného zákona (rozumej zákona č. 385/2000 Z. z.) vrátane\nustanovenia § 95 a ich vzájomných vzťahov, predovšetkým so zreteľom na už citované\nustanovenia § 1 a § 25 zákona, je však zrejmé, že tento zákon (t. j. aj jeho ustanovenia\ndruhej časti, ôsmej hlavy) sa týkajú výhradne sudcov, teda osôb, ktorým do dňa účinnosti\ncitovaného zákona mandát sudcu nezanikol. Vo vzťahu k žalobcom namietaným\nokolnostiam to napokon vyplýva priamo z dikcie § 95 citovaného zákona, ktorý vznik\nnároku na príplatok k dôchodku viaže priamo na osobu sudcu („sudca má nárok“), nie však\nna osoby, ktorým do dňa účinnosti zákona funkcia sudcu z rôznych dôvodov zanikla... Zákon\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov však\nnemá žiadne prechodné a záverečné ustanovenie, ktoré by pripustilo aplikovať tento zákon\n(vrátane ustanovení jeho druhej časti ôsmej hlavy) na osoby, ktorým do účinnosti zákona (t.\nj. do 01. januára 2001) výkon sudcovskej funkcie zanikol.“\nPokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľky poukazujúcu na rozsudok Súdneho dvora vo vyššie\noznačenej veci Dermod Patrick O’Brien proti Ministry of Justice (C - 393/10), nakoľko\ntento sa týka výkladu Smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej\ndohody o práci na kratší pracovný čas, kasačný súd ju považoval za nejasnú\na neopodstatnenú. Napokon ani sama sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neuvádza,\no akú právnu normu práva Európskej únie svoje tvrdenia opiera a aký má mať dopad\nna prejednávanú vec pravidlo, ktoré sťažovateľka zo spomenutého rozhodnutia Súdneho\ndvora vyvodzuje (bod 25).».\n6. S uvedenými závermi krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí\na s poukazom na žalobné námietky, ako aj dôvody kasačnej sťažnosti v ústavnej sťažnosti\nvyjadruje presvedčenie, že „svoje rozhodnutia odôvodňujú iba tým, že sa domnievajú\n\n7\n\naký bol zámer zákonodarcu a že podľa ich domnelého zámeru zákonodarcu neplním\npodmienky zákona na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu z dôvodu, že som\nnevykonávala túto funkciu ku dňu účinnosti zákona 385/2000 Z. z. Na druhej strane\nja vychádzam z nesporného a jednoznačného znenia zákona, ktorý hovorí, že každý sudca\nmá za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok. Ja som bola menovaná\nza sudkyňu bez časového obmedzenia a nepriznanie mi príplatku je porušením môjho práva\ndaným zákonom a teda v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.\nÚstava jednoznačne hovorí o vymenovaní sudcu bez časového obmedzenia.\nObmedziť je možné iba výkon funkcie sudcu. Ústava nepozná rôzne kategórie sudcov preto\nzákon 385/2000 Z. z. nemôže byť vykladaný inak ako to tvrdím ja a nikto nemôže tvrdiť,\nže zákonodarca mal úmysel, ktorý keby mal, tak by bol takýto úmysel v rozpore s Ústavou\nSR.\nPodľa článku 12 ods. 1 ústavy Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPripustením výkladu právnej úpravy príplatku za výkon funkcie sudcu tak ako ju vykladá\nkrajský súd v Nitre by bolo diskriminačné, keďže daným výkladom by boli porušené moje\npráva. Odrazu by sme mali dve kategórie sudcov, pričom sudcovia, ktorí nevykonávali\nfunkciu sudcu v čase účinnosti zákona 385/2000 Z. z by boli značne znevýhodnení, čo je\nneprijateľné.\nRozhodnutím o nepriznaní mi príplatku za výkon funkcie sudcu bolo porušené moje\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy. Súdy\nnerozpoznali nesprávnosť rozhodnutia MS SR a ministra, vec nesprávne právne posúdili\na svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, tým bolo porušené moje právo na právnu\nochranu v zmysle článku 46 ods. 1 a ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru ako aj článku 48\nÚstavy SR.\nPostup Krajského súdu v Nitre ako aj Najvyššieho súdu SR považujem za svojvoľný,\narbitrárny, dokonca za protiústavný a z týchto dôvodov aj za neudržateľný.“.\n\n8\n\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 39\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu nemajetkovej\nujmy v sume 2 000 eur a náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\n\n9\n\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 46 ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\n\n10\n\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľky zaručených čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 15 S 18/2016-65 z 12. júla\n2016 (bod 3) a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžsk 12/2017 z 19. júna 2018 (bod 5),\nktoré sťažovateľka považuje za arbitrárne, svojvoľné, dokonca za protiústavné, a teda\nneudržateľné (bod 6).\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 12. júla 2016\n15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\n\n11\n\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu bol príslušný najvyšší súd (kasačný súd), ktorého\nprávomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie\nsúdu krajského súdu v tejto veci, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamietala porušenia svojich základných práv zaručených čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nč. k. 15 S 18/2016-65 z 12. júla 2016, odmietol pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07,\nIII. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu z 19. júna 2018\n17. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015,\nIV. ÚS 596/2012). Taktiež treba mať na zreteli, že správne konanie nie je kontradiktórnym\nkonaním rovnako ako rozhodovanie v správnom súdnictve vzhľadom na to, že jeden\nz účastníkov konania v správnom súdnictve je vždy orgán verejnej moci, ktorý rozhodoval\n\n12\n\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb, pričom predmetom konania pred správnym súdom je v zásade preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 308/2011).\n18. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických\nosôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím\norgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade\nznamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie\norgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu)\npredstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu\nustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka\nsúdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci\nviazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva\niba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako je napr. právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom\nprípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie,\nktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia\nna dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam\nprerokúvanej veci (m. m. III. ÚS 305/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\n\n13\n\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n19. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody „sú právami druhej generácie,\nktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych\nmožností štátu“ (PL. ÚS 19/08) a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\nmožno „domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“, teda len\nv rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava\nposkytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami\nzákladných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu,\nkvalite a za akých podmienok ich bude garantovať (m. m. III. ÚS 23/2018).\n20. Čo sa týka rozsahu základných práv garantovaných v čl. 39 ods. 1 ústavy,\nje potrebné uviesť, že ústavodarca v čl. 39 ods. 3 ústavy poskytol zákonodarcovi pomerne\nširoký priestor na úvahu, aký vecný a osobný rozsah sociálneho systému pri zabezpečení\nsociálnych udalostí, do ktorých sa dostanú fyzické osoby, vytvorí; pritom taký, ktorý by bol\nv súlade s ústavou. Ide o sociálny systém s dlhodobými právnymi účinkami presahujúcimi\nsvojimi dôsledkami niekoľko desiatok rokov (PL. ÚS 11/08).\n21. Realizácia sociálnych práv jednotlivca na rozdiel od garancie základných\nľudských, občianskych a politických práv vyžaduje aktívny prístup štátu (tzv. „status\npozitivus“). Uvedené sa prejavuje aj v procese vykonávania/realizácie ústavného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe v podobe závažného nielen teoretického,\nale aj aplikačného problému vyplývajúceho zo znenia čl. 51 ústavy (rovnako čl. 41 ods. 1\nlistiny), ktorý umožňuje (ústavné) sociálne práva uplatňovať iba v medziach zákona.\nČo znamená, že sám zákon ustanovuje rozsah a obsah práva jednotlivca na hmotné\nzabezpečenie v starobe a zaručuje aj jeho uplatnenie. Tento prístup vyjadruje dôležitú\nskutočnosť, že medze sociálnych práv nie sú zaručené ústavou, ale zákonom. Podľa\nústavnoprávnej teórie, ktorá vychádza z teórie materiálneho právneho štátu (vyjadruje\nnajmä väzbu na určitý obsah práva), štát v ústave prijíma pozitívny záväzok (resp.\npoverenie) zaručiť ústavné práva a slobody a zákonodarca je povinný formulovať zákony\n\n14\n\ntak, aby sa zabezpečilo uplatnenie základných práv v zmysle ochrany, nielen pred štátom,\nale aj pred jednotlivcami. Účelom a zmyslom tzv. „doktríny pozitívneho záväzku štátu“\nku všetkým základným právam a slobodám zakotveným v ústave je urobiť základné práva\ndostupné (Bröstl, A. Právny status funkcie základných práv a rôzne pohľady na ľudské\npráva. In: Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie pod názvom „Ľudské práva\na právny status na prelome tisícročí“. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1999).\nRealizácia sociálnych práv vrátane práva na hmotné zabezpečenie v starobe tak determinuje\nich ďalšiu črtu, a to ich relativitu na rozdiel od ľudských práv, ktoré sú absolútne (Bröstl,\nA. K niektorým otázkam vývoja ľudských práv a základných slobôd. In: Zborník\nk 5. výročiu založenia Rady Európy „Ľudské práva na prahu tretieho tisícročia“. Bratislava :\nIura Edition, 2000. s. 26).\n22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,\nže nie je dôvodná.\n23. „Kasačný súd preskúmava napadnuté rozhodnutie zásadne z hľadiska\nuplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti (sťažnostných bodov). Kasačný súd skúma,\nči tu existuje uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a) až j) a jeho\nnáležité vymedzenie podľa § 440 ods. 2... Zamietnutie kasačnej sťažnosti je meritórnym\nrozhodnutím kasačného súdu. Kasačný súd po vecnom preskúmaní zamietne kasačnú\nsťažnosť, ak nie je dôvodná, a teda napadnuté rozhodnutie krajského súdu je správne...\nAk kasačný súd zamieta kasačnú sťažnosť, nemôže sa obmedziť iba na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ale musí sa zaoberať\nvšetkými podstatnými tvrdeniami účastníkov konania a náležite sa s nimi vysporiadať...\nAk kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietne, pôvodné rozhodnutie krajského súdu ostáva\nbez zmeny.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018. s. 1717 a 1718).\n24. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\ndostatočné a zrozumiteľné. Najvyšší súd dostačujúco vysvetlil, prečo kasačnú sťažnosť\nsťažovateľky zamietol, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska\n\n15\n\nza akceptovateľné a udržateľné. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky\nsvojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd teda nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.\n25. Sťažovateľka v danom prípade neobhájila svoje tvrdenie o porušení základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n26. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nezdôvodnila, v čom vidí porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy najvyšším súdom. Skutočnosť, že sťažovateľka\nsa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no porušení alebo odňatí jej práva na verejné prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nAvšak absencia uvedenia skutočností, v ktorých sťažovateľka vidí porušenie čl. 48 ods. 2\nústavy zo strany najvyššieho súdu, bráni ústavnému súdu v posúdení tejto časti ústavnej\nsťažnosti.\n27. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžsk 12/2017 z 19. júna 2018\na namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, základného práva na verejné prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti. A keďže z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemožno\n\n16\n\nvyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu\ndo základného práva sťažovateľky na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa\nčl. 39 ods. 1 ústavy, z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol ústavnú sťažnosť podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde aj v tejto časti.\n28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ede0ba2-3fb4-41ce-b54f-880596f3ce6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.23.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.23.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ec907a30-a112-4fdb-8537-27bcda354c38:39cfbab7-c198-4dfc-838e-2ad366e22a91", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8021200033.3", "spisova_znacka": "6S/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/5/2021 z 3. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8021200033.3"}]}